Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.9.2018 o 9:39 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 10:31 - 10:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, je to zaujímavá a zároveň dôležitá debata, v ktorej sa zreteľne rysujú dve filozofické línie o tom, ako pristupovať k inštitúciám, ako pristupovať k správe štátu, lebo je to debata nielen o tom ako vyberať a odvolávať policajného prezidenta, alebo ako nastaviť pravidlá pre nezávislé fungovanie policajnej inšpekcie. Jedna z tých línií hovorí o tom, že dôležité sú inštitúcie, dôležité sú pravidlá a dôležité je nastavenie nezávislosti kontroly. Tá druhá kladie dôraz na to, že dôležití sú ľudia, že rozhodujúce nie je to, že či je taký alebo onaký spôsob výberu. Na konci je vždycky dôležité, aký človek sa tam ocitne. A pokiaľ sa tam neocitne, neocitne správny človek, slušný človek, človek odborne na úrovni, tak darmo budú nejako nastavené pravidlá čo ako výborne.
Je to debata naozaj nielen o polícii a ja sa s týmito dvoma prístupmi stretávam v diskusiách napr. o súdnictve, o prokuratúre, ale aj o takých veciach, ako je verejné obstarávanie, alebo, alebo výberové konania na pozície v štátnej správe alebo inde.
Niektorí z kolegov tu tie názory prezentovali veľmi vyhranene, že sa priklonili na jednu alebo druhú stranu. Nemám celkom rád ten postoj, že pravda je niekde uprostred, a v tomto prípade si naozaj myslím, že majú čo povedať oba tieto prístupy a rozhodne by som to neredukoval iba na jeden z nich.
Podobne ako kolega Beblavý, podobne ako Ľubo Galko som tiež presvedčený, že pravidlá a inštitúcie sú dôležité. Je dôležité, ako nastavíme spôsob výberu a spôsob odvolávania policajného prezidenta. Je dôležité, akým spôsobom budeme políciu kontrolovať, či tá kontrola bude môcť reálne zlepšiť fungovanie polície, alebo to bude kontrola iba pro forma. Ale teda musím dať za pravdu aj kritikom tohto prístupu, ktorí hovoria, že ani tie najlepšie pravidlá nezabránia tomu, aby politici, ktorí ich chcú obchádzať, ich obchádzali.
Z nedávnej minulosti mám veľmi silný zážitok z toho, akým spôsobom sa v meste Bratislava vyberali šéfovia najväčších mestských podnikov. Primátor Nesrovnal prišiel s tým, že spraví transparentné výberové konania podľa super dobre nastavených pravidiel a nebudú tam politickí nominanti, ale budú tam odborníci, ktorí prejdú presne tým procesom, že bude nejaká komisia, budú verejné vypočutia a vyberieme tých najlepších na základe odbornosti, nie na základe politických dohôd. Realita však bola úplne iná. Samozrejme, že formálne ten proces prebehol, dokonca ho dozorovala Transparency International, ale v realite šéfovia najväčších mestských podnikov v Bratislave za primátora Nesrovnala boli vybraní na základe, ani nechcem povedať, že politickej dohody, politického kšeftu a rozdelenia sfér vplyvu medzi primátorom a vtedajšou väčšinou zastupiteľstva, ale tvárilo sa to, že ako sme sa zlepšili, ako už nerozhodujeme politicky. No tak v takomto prípade je lepšie teda otvorene povedať, že toto je politická nominácia a ja za ňu preberám politickú zodpovednosť, ako sa tváriť, že máme tu pravidlá, vyberáme najlepších, vyberáme na základe odbornosti a v skutočnosti je to aj tak iba politická dohoda.
To ale neznamená podľa môjho názoru, že sa nemáme usilovať aj o dobré nastavenie pravidiel, lebo dobré nastavenie pravidiel sťažuje ich obchádzanie. A keď ponecháme všetko iba na svojvôľu politikov a budeme dúfať, že sa budú správať zodpovedne, tak možno áno, po dvesto rokoch fungovania demokracie to tu už bude fungovať všetko inak a politici budú naozaj zodpovední a nebudú si, nedovolia si dosadiť do funkcie policajného prezidenta niekoho, kto miesto toho, aby tlačil na vyšetrovanie trestných činov, bude vyšetrovanie brzdiť a kryť trestnú činnosť. Ale kým sa to stane, je dôležité, ako nastavíme pravidlá.
A snáď najdiskutovanejším pravidlom, ktoré sa má zaviesť, je teda funkčné obdobie, obdobie prezidenta Policajného zboru a jeho sťažené odvolávanie. Funkčné obdobie inštitúcií alebo, alebo verejných funkcionárov, ktoré sa nekryje s funkčným obdobím aktuálnej vládnej garnitúry, má svoj význam. V prípade inštitúcií, ktoré majú pôsobiť nezávisle, nezávisle od politickej moci, nezávisle od politických tlakov. Otázka je, že či prezident Policajného zboru je tento typ funkcie, alebo, alebo prevažuje ten aspekt politickej zodpovednosti ministra vnútra a aktuálnej vlády. Ale teda vo všeobecnosti ten princíp platí. Máme napríklad Ústavný súd, ktorý nie je volený na vždy štyri roky podľa aktuálnej vlády, ale je volený na dvanásť, na dvanásť rokov. Diskutujeme tam o možnosti, kolega Beblavý to navrhol na ústavnoprávnom výbore, je to jedna z pripomienok, ktoré zdôrazňuje opozícia, že by sa mal Ústavný súd postupne obmieňať, teda nieže teraz si aktuálna väčšina navolí na ďalších 12 rokov väčšinu ústavných sudcov a zabetónuje tam svojich nominantov. Len to je ten základný rozdiel, či naozaj v dobrej viere nastavujeme pravidlá, v tomto prípade pravidlo, že sa nemá kryť funkčné obdobie nejakého funkcionára alebo inštitúcie s funkčným, vedenia inštitúcie s funkčných obdobím vlády, alebo sa iba snažíme zabetónovať našich ľudí. To je dosť zásadný rozdiel. A nastaviť pravidlo tak, aby sa funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru nekrylo s funkčným obdobím parlamentu a vlády, v rôznych situáciách môže mať zmysel. Môže mať zmysel v situácii, keď je to výsledkom konsenzu a dohody celej demokratickej politickej scény. Čoho ale podmienkou je vzájomná dôvera medzi vládnou koalíciou a opozíciou, len, žiaľ, v takej situácii nie sme.
Druhou situáciou, keď to má zmysel, je, ak by aktuálna väčšina mala sily na to, aby to zabetónovala inak ako len bežným zákonom. Napríklad ústavným zákonom. Ale toto nie je vec, ktorá by sa ošetrovala, ošetrovala v ústave. A verím, že ani na takéto niečo nemá vláda ústavnú väčšinu, keby ju to aj prípadne napadlo, lebo však v ústave sa rieši všeličo. Alebo poslednou možnosťou, keď to má zmysel, je, ak vláda presadí nejaké takéto pravidlo, že presahuje funkčné obdobie prezidenta jej mandát, v situácii, keď je sama dostatočne dôveryhodná na to, aby zaviedla pravidlo, ktoré je dobré samo osebe, a na základe neho vybrala človeka, ktorý bude rešpektovaný a ktorý bude vzbudzovať dôveru, že je to odborník na svojom mieste, nie nominant aktuálnej vládnej moci, ktorý je tam dosadený preto, aby mala aktuálna vládna moc vplyv na políciu aj dlho po skončení svojho mandátu. Podľa predloženého návrhu v podstate tri štvrtiny funkčného obdobia budúcej vlády.
Obávam sa, že vzhľadom na to, že tu neexistuje vzájomná dôvera a konsenzus v tejto veci a vzhľadom na to, že neverím v dobré úmysly súčasnej vlády ohľadom tohto návrhu, tak ak sa po voľbách zmení vláda, tak sa budúca parlamentná väčšina bude musieť snažiť tento zákon, ak bude takto schválený, zmeniť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2018 14:36 - 14:38 hod.

Ondrej Dostál
Vymazať rámček !!!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2018 14:35 - 14:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja by som sa chcel spýtať pána poslanca Muňka, či odovzdal vopred pred svojím vystúpením ten pozmeňujúci návrh, pretože v zmysle rokovacieho poriadku § 29 ods. 1 poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred, pred ich prednesením v rozprave. A vonku sú, sú tri pozmeňujúce návrhy, dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladajú poslanci Heger a Remišová a jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá pán poslanec Antal. Váš tam nie je. Nie je zverejnený aj na webe Národnej rady a podľa mojich informácií ste ho neodovzdali pred prednesením, takže je neprávoplatne prednesený a nemožno ho brať do úvahy, lebo nebol prednesený v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ktorý ste si, mimochodom, vy v takejto forme odsúhlasili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2018 10:05 - 10:13 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ako spravodajca by som chcel povedať pár slov k prerokovanému návrhu zákona, lebo si myslím, že by nemali návrhy zákonov preletieť parlamentom bez toho, aby, aby sme aspoň pár slov o nich povedali. Už som sa tu dnes, včera alebo predvčerom vyjadroval k dvom návrhom zákonov, ktoré predkladá kolega Beblavý, a oba som podporil.
Tento návrh zákona chcem nielen podporiť, ale vyslovene pochváliť. Ja som tiež zaregistroval tú iniciatívu francúzskeho prezidenta Macrona, tiež mi bola, tiež mi bola sympatická, dokonca som uvažoval, že by som sa do niečoho podobného pustil aj ja, pripravil nejaký podobný, podobný návrh, ale kolega Beblavý bol rýchlejší, a teda potvrdzujem aj to, že napriek tomu, že, že prišiel s tým stredoľavý prezident Macron a na Slovensko jeho myšlienku prenáša stredopravé SPOLU – občianska demokracia, tak má táto myšlienka podporu aj odo mňa, hoci som pravičiar ako repa.
K tým dvom príkladom, ktoré, ktoré kolega Beblavý v úvodnom slove spomínal, kde by sa ten princíp, že nebudeme trestať za prvé porušenie zákona alebo teda vytvoríme priestor pre odpustenie sankcie za porušenie, porušenie zákona, ak, samozrejme, že ide o nejaké vymedzené prípady, ktoré nie sú závažné, nemajú dopad na tretie strany, že by sa od sankcií upustilo. Spomenul tu dva príklady, ktoré sú vhodné aj na širšiu ilustráciu tejto témy. Prvým bolo hlásenie domácich zabíjačiek a pokuta za nenahlásenie domácej zabíjačky a v druhej bolo sankcia za to, že žena živnostníčka nenahlási zmenu priezviska po vydaji.
Ten prvý prípad okrem témy, ktorú rieši návrh zákona, je aj vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, že či súčasná legislatíva nestanovuje príliš veľa povinností či už podnikateľom, alebo aj súkromným osobám, či všetky tie povinnosti, ktoré slovenské zákony, ale v tomto prípade to súvisí aj s európskou legislatívou, ukladajú fyzickým osobám, právnickým osobám, sú naozaj nevyhnutné, aj teda v prípade tých domácich zabíjačiek je tam, je tam nejaký zdravotný aspekt, ktorý uznávam, ale, ale, ale naozaj možnože sa treba zamyslieť aj nad tým, že či toto je nevyhnutné ošetrovať takýmto spôsobom a či by to nebolo možné nechať na samotných chovateľov tých prasiat, ktorí si doma chovajú prasatá, a teda pod hrozbou sankcií ich nútime, nútime niečo hlásiť veterinárnej správe. Ale, samozrejme, že pri každej povinnosti treba zvažovať, zvažovať pre a proti, len myslím, že toto je vhodný, vhodná príležitosť sa aj zamyslieť nad rozsahom tých povinností, ktoré ukladá štát občanom a potom ich sankcionuje a naháňa, keď ich neplnia, hoci v niektorých prípadoch tie povinnosti sú možno až samoúčelné alebo, alebo určite nie nevyhnutné.
No a ten druhý príklad je ešte zaujímavejší svojím spôsobom, lebo umožňuje trestať ľudí za zlyhanie štátu. Tu sa už roky hovorí o princípe jedenkrát a dosť, teda že keď človek ohlási nejakú zmenu údajov štátu alebo verejnej správe, tak to nemusí ohlasovať na desať ďalších úradov, kde je ten údaj, údaj evidovaný, ale že štát má mať informačné systémy prepojené, a teda ak ohlásim na jednom mieste, že som trebárs sa vydala a zmenila si priezvisko, tak automaticky cez informačné systémy verejnej správy má byť táto informácia zanesená aj do všetkých iných registrov a informácií.
Mali sme tu zákon, zákon o boji proti byrokracii, ktorý prešiel parlamentom pomerne širokou zhodou, ktorý v podstate riešil princíp jedenkrát a dosť, ale iba vo vzťahu k niektorým registrom, obchodnému registru, katastru, katastru nehnuteľností a samozrejme, samozrejme, že ak sa tento princíp má uplatňovať, tak ho treba uplatňovať na všetky registre, ktorými verejná správa disponuje a v tomto prípade je to teda klasický prípad, keď miesto toho, aby boli informačné systémy verejnej správy prepojené, tak dávame občanom nezmyselnú povinnosť typu, aby, aby zaniesol daňové, teda potvrdenie o podaní daňového priznania na Sociálnu poisťovňu, ktorá si zároveň vyžiada tie údaje priamo z daňového úradu alebo teda z Finančnej správy, a nesplnenie povinnosti tohto typu ešte, ešte vieme sankcionovať. Čiže ten prípad živnostníčky, ktorá sa vydala a neohlásila zmenu mena, teda zmenu priezviska Živnostenskému úradu a je za to potrestaná a môže byť teda, ak sa to naťahuje, až do absurdnej výšky, je tiež príklad veci, ktorá by sa mala ošetriť nielen tým, že odpustíme pokutu za nesplnenie tej povinnosti, ale že zrušíme tú povinnosť, a teda začneme dôsledne uplatňovať princíp jedenkrát a dosť.
No lenže kým zrušíme všetky nezmyselné povinnosti a kým, kým začneme dôsledne uplatňovať vo verejnej správe princíp jedenkrát a dosť, tak ešte to zrejme hodnú chvíľu potrvá, a preto tento návrh zákona má svoje opodstatnenie, má opodstatnenie, aby, aby fyzické osoby a právnické osoby neboli automaticky trestané pri prvom porušení zákona, ktoré môže byť naozaj neúmyselným opomenutím. Samozrejme, ak nemá nejaké závažné dôsledky, ak nejde, nejde o problém, ale toto si myslím, že v návrhu zákona, ako ho predložili kolegovia Beblavý a Mihál, ošetrené, ošetrené je, čiže je tam aj tá, aj tá rovnováha. A myslím si, že je to návrh zákona, ktorý si zaslúži podporu nielen zo strany opozície, ale, ale ak bude koalícia racionálne uvažovať a ak ho aj nepodporí a bude si ho chcieť niekedy v budúcnosti niekto z koalície osvojiť, tak myslím si, že nebude zo strany opozície problém takýto návrh podporiť, lebo ide o dobrú vec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2018 10:03 - 10:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2018 9:46 - 9:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k rozprave, v ktorej som vystúpil iba ja, ale teda reagoval na mňa pán predkladateľ v záverečnom, teda v záverečnom slove. Tak by som teda rád povedal, že pokiaľ parlamentná väčšina uzná tento návrh za hodný podpory a posunie sa do druhého čítania, tak budem v rámci druhého čítania sa snažiť riešiť tú otázku druhostupňových alebo právoplatných rozhodnutí. Tak týmto sa tiež prihováram za posunutie toho návrhu do druhého čítania, lebo môže to byť zaujímavá diskusia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2018 9:40 - 9:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Dovoľte, aby som vám povedal pár slov k tomu návrhu, ktorý predkladá kolega Beblavý s kolegom Mihálom v rámci širšieho balíku návrhu zákonov. Podobne ako ten predchádzajúci návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, myslím si, že je to krok, ktorý ide správnym smerom, poskytuje viacej informácií verejnosti o činnosti verejnej moci, a teda o správnom trestaní. Sú takéto úvahy už dlhšie, že by mal byť väčší rozsah zverejňovaných, teda aktívne zverejňovaných, nielen sprístupňovaných informácií o rozhodnutiach orgánov verejnej moci, pokiaľ ide o správne trestanie.
Ja by som sa chcel akurát teda spýtať na ten spôsob, akým ste dospeli práve k takémuto vymedzeniu tých významných, významných rozhodnutí. Pán predkladateľ hovoril o tom aj v úvodnom vstupe, že nie je ambícia zverejňovať úplne všetky rozhodnutia v priestupkovom konaní a v, a teda v správnom trestaní, teda za správne delikty, čo je teda pochopiteľné, lebo jednak tých rozhodnutí je strašne veľa, a teda bolo by to asi aj administratívne, možno aj finančne trochu komplikované. Jednak tam asi treba dbať aj na nejaké vyváženie miery medzi verejným záujmom na tom, aby sa o určitých informáciách verejnosť dozvedela, a teda dozvedela sa bez toho, aby musela povedzme dávať žiadosť podľa infozákona, ale tie informácie sú verejne dostupné tým, že sú zverejnené, a tým, že sa povedzme chráni súkromie fyzických osôb. Čiže aj na toto, na toto asi treba dbať. Ale teda zaujímalo by ma jednak, ako ste, ako ste prišli k tej hranici že 2-tisíc fyzická osoba, 5-tisíc právnická osoba, pokiaľ ide o výšku sankcie. Ale tak to asi, teda ak možno nemá nejaké exaktné vysvetlenie, ale, ale teda niekde tú hranicu bolo treba dať, tomu rozumiem.
Ale teraz druhá vec, na ktorú sa chcem spýtať, tie významné rozhodnutia vymedzujete ako druhostupňové, čiže predpokladáte, že bol využitý opravný prostriedok a bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, pričom z hľadiska výšky sankcie alebo teda významu, významu toho rozhodnutia môže byť porovnateľne dôležité aj rozhodnutie, kde vinník alebo ten, komu je uložená sankcia, uzná, že nemá zmysel sa odvolávať, použiť opravný prostriedok, je tam povedzme udelená sankcia v rovnakej výške alebo, alebo rovnakého druhu, zákaz činnosti, napriek tomu by tieto rozhodnutia boli mimo režimu zverejňovania, ktorý navrhujete. Takže možnože, možnože skôr by tam bolo dobré hovoriť o právoplatných rozhodnutiach, teda nie o druhostupňových, ale o právoplatných, ktoré nadobudli právoplatnosť buď po využití opravného prostriedku a v tom prípade to budú druhostupňové rozhodnutia, alebo teda bez toho, aby bol podaný opravný prostriedok, nadobudli, nadobudli právoplatnosť a v tom prípade sa to týka aj prvostupňových rozhodnutí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2018 9:39 - 9:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2018 18:02 - 18:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. A áno, Gábor Grendel, nestraníci v parlamente vadia, lebo Matovič, nestraníci vo vláde, nevadia, lebo tak je to podľa SNS v poriadku. Úplne súhlasím, že celý tento návrh je politická pomsta najmä Igorovi Matovičovi, menej už, menej už ostatným, a nie je za tým žiadna reálna potreba. A na to sa nabalilo kopec iných vecí.
Pán poslanec Kotleba sa ma pýtal, že či vidím rozdiel medzi obmedzovaním počtu strán a obmedzovaním názvu strany. Ja nepovažujem za správne dať do zákona, že nemôže byť politická strana alebo nemôže obsahovať meno alebo priezvisko svojho štatutárneho orgánu. Nepovažujem to za veľmi dobrý nápad a príde mi veľmi divné, ak politická strana má v názve meno svojho predsedu, ale nezakazoval by som to názvom, teda zákonom.
Pán poslanec Bernaťák hovoril o tom, že podľa stanov sú členovia alebo predsedovia tých dvoch komisií iba prizývaní na rokovanie predsedníctva, no tak by som, pozdravte vášho webmastra, upravte si to na web stránke, lebo máte tam orgán predsedníctvo, a sú, nie je tam žiadna poznámka o tom, že sa tam zúčastňujú iba ako prizývaní.
Pán poslanec Paška, tvrdíte, že minimálna štruktúra, ktorú by strana mala mať, no ale nerešpektujete rozmanitosť modelov politických strán, vaše stanovy nie sú v súlade s tým zákonom, že dve tretiny členov výkonného orgánu musia byť zvolené najvyšším orgánom, tak keď je to také dôležité, tak už ste to dávno mali zaviesť.
A to, že tí kooptovaní členovia sú anachronizmus obdobia pána Slotu, smutné, že anachronizmus z obdobia pána Slotu ešte prežíva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2018 17:21 - 17:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak hoci som to neplánoval, tak počas doterajšej rozpravy som sa faktickými poznámkami musel viackrát zastať predkladateľov návrhu zákona voči neodôvodnenej a neprimeranej nevhodnej kritike zo strany niektorých poslancov, ale teraz keďže idem do rozpravy, tak aj ja budem a budem kritickejší. Budem sa snažiť držať vo vecnom tóne.
Dnes zhodou okolností, dnes, keď rokujeme o návrhu novely zákona o politických stranách, si pripomíname 170. výročie vzniku Slovenskej národnej rady, ktorá ešte nebola parlamentom, ale bola telesom, ktorý sa nie síce priamo, ale, ale po, po rôznych metamorfózach, alebo bola inšpiráciou toho, čo je dnes Národná rada Slovenskej republiky, čiže možno hovoriť o začiatkoch slovenského parlamentarizmu.
Zákon o politických stranách patrí spolu s volebným zákonom a možno so zákonom o rokovacom poriadku k trom najdôležitejším, alebo teda k top najdôležitejším zákonom, ktoré upravujú slovenský parlamentarizmus, teda mimo ústavy.
Návrh, o ktorom rokujeme je veľmi vážnym zásahom do zákona o politických stranách, možno s výnimkou zákona, nového zákona o politických stranách v roku 2005 úplne, úplne najvážnejším a v niektorých, v niektorých aspektoch, teda navrhovaných zmenách ešte vážnejšie ako ten zákon z roku, z roku 2005 možno. Je mi preto ľúto, že pán predseda Národnej rady, ktorý je prvým podpísaným pod týmto návrhom zákona, nie je prítomný pri rozprave o tak dôležitej zmene, tak dôležitého zákona pre slovenský parlamentarizmus a išiel, išiel na Myjavu oslavovať výročie. Myslím si, že viac by sme úctu slovenskému parlamentarizmu vzdali, keby sme tu viedli vecnú rozpravu o tom, ako upraviť tento dôležitý, dôležitý zákon, a radšej sme teda mali o ňom rokovať, rokovať v iný deň a v jeho prítomnosti.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo považujem za hlavný problém predloženej novely a o čom som hovoril už v prvom čítaní. Hlavný problém vidím v tom, že ten zákon nerobí zo Slovenska autokraciu, nelikviduje demokraciu, to sú príliš silné slová, ale zasahuje do volebnej súťaže. Obmedzuje volebnú súťaž, obmedzuje združovacie právo a ani to nie je takým problémom, že by spôsobil reálne a neprekonateľné problémy politickým stranám, proti ktorým je namierený alebo ktorými, ktorými bol, bol inšpirovaný, ale je to zásah do volebnej súťaže, zásah do združovacieho práva, je to zásah do ústavných práv, ktorý nie je odôvodnený.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že navrhovaná právna, právna úprava nepodmieňuje vznik politickej strany minimálnym počtom členov, ale upravuje najmä jednu z podmienok účasti politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu. Sama, sami predkladatelia uznávajú, že obmedzenia výkonu volebného práva musia byť v demokratickej spoločnosti odôvodnené. Ich návrh, jeho dôvodová správa, ani ich vystupovanie k tomuto návrhu v rozprave v prvom čítaní žiadne takéto presvedčivé zdôvodnenie, prečo sa má obmedziť výkon volebného práva, prečo sa má dať do súvislosti uplatňovanie volebného práva s počtom členov, či už politickej strany, alebo, alebo niektorého z jej orgánov, neobsahujú. Ja som nič také nepočul, prečo je to nevyhnutné, lebo ak sa, ak sa zasahuje, ak sa obmedzuje volebné právo, ak sa zasahuje do politickej súťaže, tak, tak musí ísť o dôvody, ktoré sú presvedčivé, silné a zároveň tie zásahy musia byť primerané a musia byť nevyhnutné.
Článok 31 ústavy hovorí o tom, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ale predpisovať politickým stranám, aký počet členov musia mať, aby mohli kandidovať, alebo predpisovať politickým stranám, koľko členov musia mať ich orgány, aby mohli, mohli kandidovať, načo? To nie je, nie je zásah, ktorý by bol odôvodnený a ktorý by posiloval politickú súťaž. On ju obmedzuje a obmedzuje ho bez zjavného presvedčivého a zargumentovaného dôvodu.
Zámerom tohto návrhu zákona, ktorý, ako povedzme povedal aj kolega Beblavý, hovoril o tom kolega Grendel, obsahuje aj, aj veci, ktoré sú, ktoré sú dobré, ktoré sú hodné podpory, pokiaľ ide o transparentnosť financovania politických strán alebo transparentnosť činnosti politických strán, alebo reaguje na problémy z aplikačnej praxe, to sú všetko nespochybniteľné veci, ale zároveň obsahuje veci, ktoré zasahujú do, do volebnej súťaže.
Argumentácia o tom, že tu máme veľa politických strán, že tu, že tu je potom ťažko vytvoriť vládu a že to vedie k nestabilite, ktorá je obsiahnutá v dôvodovej správe, je úplne vedľa. Áno, máme v registri politických strán zapísaných veľmi veľa politických strán, napriek tomu do parlamentu nekandidujú ani všetky, ktoré sú zapísané. Máme tu, máme tu volebnú kauciu, máme tu, ktorú musí zložiť politická strana, ak chce kandidovať a ak ju nezloží, tak, tak nemôže kandidovať a jej prepadne, ak nezíska, nezíska, myslím, 2 % hlasov. Máme tu volebné kvórum 5 % a vyššie volebné kvórum pre koalície, ktoré zabezpečuje, že nemáme, nemáme v parlamente 100 alebo 120 strán, ale iba taký počet, z ktorého je vždy a doteraz vždy po voľbách bolo možné zostaviť vládu. Ešte ani raz od novembra ’89 sme tu nemali taký výsledok volieb, ktorý by, ktorý by znemožňoval vytvoriť v parlamente väčšinu, ktorý by znemožňoval dosiahnuť dohodu politických strán, ktoré majú väčšinu mandátov v parlamente.
Ja som už v prvom čítaní kritizoval, že vy ste si v rámci tých obmedzení, ktoré, teda to primárne obmedzenie alebo teda primárny motív, ktorý vidím v tom návrhu, je, je kopnutie si do, do OĽANO, že..., a teda pán predseda Danko o tom hovoril aj viackrát, že ako tu môže pôsobiť strana, ktorá má štyroch členov. No tak ste to pretavili do pomerne rozsiahlej novely, ktorá rieši, ktorá rieši aj iné veci. Strane Igora Matoviča to nijako neublíži. Ľavou zadnou na to zareaguje a dá aj stanovy OĽANO aj počet členov OĽANO do súladu s tým, aby boli v súlade so zákonom, aby OĽANO mohlo kandidovať. Ale je to také gesto, vy občas radi robíte takéto gestá, že ukáže, ukážete opozícii, že, že vy ste tu pánom, ako ste to spravili aj pri novele rokovacieho poriadku.
Ale v rámci toho, že, že tá úprava je podrobnejšia, no tak vy ste sa rozhodli, že, že namodelujete štruktúru, ktorú máte vy v Slovenskej národnej strane na, na zákon, a teda dáte tú povinnosť do zákona, že majú byť orgány, najvyšší, výkonný, rozhodcovský, kontrolný. Tak to máte vy, najvyšším orgánom je snem. Máte potom predsedníctvo, ktoré je výkonným orgánom medzi, medzi snemami, a máte kontrolnú a rozhodcovskú komisiu a revíznu komisiu a..., nie, kontrolnú a revíznu komisiu a rozhodcovskú, rozhodcovskú komisiu. Ale sú iné strany, ktoré nemajú takúto štruktúru. Kontrolné orgány, revízne orgány majú, tie dajme, tie dajme nabok, najvyšší orgán má, má každá strana, ale niektoré strany nemajú iba systém, že snem a predsedníctvo, ale majú tam republikovú radu, majú tam, majú tam iný orgán.
Ale začnem, začnem teda od stanov SNS, lebo pozrel som sa na stanovy niektorých politických strán. Predsedníctvo má 21 členov. Vy navrhujete stanoviť pre politické strany povinnosť, že najmenej dve tretiny členov výkonného orgánu strany má byť, majú byť zvolené, majú byť zvolené najvyšším orgánom strany, teda snemom.
Ako je to, ako je to v prípade SNS? V prípade SNS volí snem predsedu a podpredsedu SNS a tých ostatných volí buď predsedníctvo – ústredného tajomníka –, alebo ich kooptuje predseda. Vy navrhujete dať do zákona, že dve tretiny členov výkonného orgánu, teda predsedníctva musia byť volené snemom, teda najvyšším orgánom.
Pozrime sa na realitu. Podľa údajov na webovej stránke Slovenskej národnej strany má predsedníctvo 21 členov, z nich iba predseda a piati podpredsedovia, čiže menej ako tretina sú, sú volení najvyšším orgánom, snemom a tí ostatní, ak teda vychádzam zo stanov, tak sú kooptovaní, kooptovaní predsedom. Čiže šiesti sú volení najvyšším orgánom, pätnásti sú kooptovaní, kooptovaní predsedom, resp. jeden z nich je, je volený predsedníctvom. Čiže vy navrhujete zaviesť zo zákona povinnosť pre politické strany, že, že musia mať predsedníctvo zložené tak, že dve tretiny sú volené, volené snemom, ale vy sami v tejto chvíli máte dve tretiny predsedníctva kooptované, kooptované predsedom. Ja s tým nemám problém, ak to nevadí členom SNS, že má takéto zloženie predsedníctva, je to vaša vec, je to vaša vec. Ale pokiaľ to považujete za dôležité, aby aspoň dve tretiny členov výkonného orgánu boli volené najvyšším orgánom, ako sa mohlo stať, že dve tretiny vášho výkonného orgánu už dnes sú kooptované predsedom, nie volené snemom?! Keď je to také dôležité, že to chcete dať do zákona, chcete to prikázať iným stranám a vy to dnes máte v stanovách úplne naopak a v realite hlavne to máte úplne naopak. Alebo ďalší drobný, drobný paradox. Navrhujete, že členom orgánu strany môže byť iba člen strany, člen výkonného orgánu strany nemôže byť členom rozhodcovského alebo revízneho orgánu strany. To je v tom pôvodnom návrhu, a teda dúfam, že som podrobne preštudoval aj tie, tie pozmeňujúce návrhy, toto ustanovenie nemá vypadnúť. Naďalej má byť nezlučiteľnosť člena výkonného orgánu a rozhodcovského a revízneho orgánu. No nenašiel som to ani, ani v spoločnej správe, tam potom tá ďalšia časť veci sa vypúšťa, ale navrhli ste, že členom výkonného orgánu strany nemôže byť člen rozhodcovského orgánu strany. Členom predsedníctva Slovenskej národnej strany, teda vrchol-, teda výkonného orgánu strany je aj predseda rozhodcovskej komisie pán Ján Gereg a predseda ústrednej kontrolnej a revíznej komisie pán Lukáš Machala.
Čiže vy chcete zákonom zakázať, aby v predsedníctve politickej strany nemohli byť členovia kontrolnej a revíznej komisie a rozhodcovskej komisie, a vy dnes máte medzi členmi predsedníctva strany predsedov oboch týchto komisií! Tak, ak je to také dôležité, aby sa to nemiešalo, a ja uznávam, že je dôležité, aby sa výkonné orgány s kontrolnými alebo rozhodcovskými orgánmi nemiešali, tak ako je možné, že členmi vášho predsedníctva sú predsedovia kontrolnej komisie a rozhodcovskej komisie? Tak buď je to zlé a potom ste si to mali ošetriť v stanovách, alebo ste mali, ste mali, ste to nemali dopustiť, aby, aby tí, ktorí majú kontrolovať a riešiť spory, boli aj vo výkonnom orgáne, alebo, alebo je to potom v poriadku, ale potom to nevnucujte a neprikazujte iným politickým stranám.
Priznám sa, že až dnes som sa dozvedel, asi som málo pozorný, že členom vášho predsedníctva z titulu, alebo nie z titulu a zároveň predsedom ústrednej kontrolnej a revíznej komisie je pán Lukáš Machala, ktorý sa včera nemiestnym spôsobom pohoršoval nad reklamou Absolut vodky s Natáliou Dongovou, ktorá pochádza z Novej Dubnice, a keďže jej otec je z afrického Konga, matka je Slovenka, aj ona je Slovenka, aj sa cíti Slovenka, tak, tak má vážny problém s tým, že liberáli, slniečkári, neoboľševici urážajú slovenský národ tým, že takúto reklamu si dovolili, dovolili dať. To možno by ste mali zvážiť, že či takýto človek má sedieť v orgánoch Slovenskej národnej strany. Keby to bolo u fašistov, tak považujem to za prirodzené, ale, ale teda Slovenská národná strana sa tvári ako štandardná politická strana. Ale dobre, poďme ďalej, poďme ďalej. Evidentne realita Slovenskej národnej strany ani jej stanovy nespĺňajú tie nároky, ktoré chcete vnútiť zákonom iným politickým stranám.
SMER ešte pred rokom mal stanovy, podľa ktorých predsedníctvo je najvyšším orgánom strany medzi jednotlivými snemami. Snem je najvyšší, predsedníctvo je najvyšší medzi jednotlivými snemami a ešte okrem toho existovalo vedenie strany, ktoré je výkonným a štatutárnym orgánom strany. Takže neviem, že či v zmysle toho, čo, čo chcete napísať do zákona, predsedníctvo alebo vedenie strany bolo tým výkonným orgánom. A čo potom bolo predsedníctvo? Predsedníctvo bolo najvyšším alebo najvyšším orgánom medzi, medzi snemami. Ale teda našťastie, našťastie v SMER-e si to dali do poriadku ešte pred zmenou zákona, lebo keď pán Fico prestal byť aj predsedom vlády, tak sa potreboval zabetónovať v SMER-e a zmenil, zmenil stanovy, alebo teda snem SMER-u zmenil stanovy a dneska už nemá SMER aj predsedníctvo, aj vedenie, už má iba predsedníctvo, čiže, čiže áno, asi v tomto bode SMER nebude musieť, musieť meniť stanovy.
Poďme na vášho ďalšieho koaličného partnera, stranu MOST - HÍD. Najvyšším orgánom strany je snem, dobre. A potom tu máme - republiková rada, ktorá je najvyšším ústredným orgánom strany medzi dvoma zasadnutiami snemu, a máme tu republikové predsedníctvo, ktoré je ústredným operatívnym orgánom strany. Čiže bude musieť SMER preto, že vy si tu teraz schválite tú zmenu, meniť štruktúru svojich orgánov? Lebo ani jeden z týchto orgánov nie je nazvaný ako výkonný orgán. Republiková je, rada je najvyšší ústredný orgán strany medzi dvoma zasadnutiami a republikové predsedníctvo je operatívny orgán strany. Ani jeden z nich nie je výkonný. Na koho sa majú vzťahovať ustanovenia o výkonnom orgáne strany? Na republikovú radu, ktorá, ktoré, ktorá má, že jej členmi sú členovia republikového predsedníctva, ale aj poslanci Národnej rady, ktorí sú členmi strany, členovia vlády, predsedovia platforiem, krajskí predsedovia a ďalší, ďalší členovia. Čiže ten orgán je kreovaný spôsobom, ktorý nie som si istý, že by, že by spĺňal nároky, napríklad toho, že dve tretiny musia byť volené, volené najvyšším, najvyšším orgánom strany.
Alebo také KDH, strana, ktorá je, ktorá je jednou z najstarších, ktorá pôsobí na slovenskej politickej scéne, a takisto KDH má predsedníctvo KDH, ktoré je ústredným koordinačným a riadiacim orgánom politiky hnutia. Má snem, samozrejme. A má radu KDH, o ktorej sa v stanovách KDH hovorí, že rada KDH má zodpovednosť za činnosť hnutia v období medzi zasadnutiami snemu. Čiže majú trojstupňovú štruktúru, vy máte dvojstupňovú - snem a predsedníctvo, oni majú snem, radu a predsedníctvo. Čo je výkonný orgán podľa, podľa tej vašej logiky?
A opäť, spôsob kreovania, keď zoberieme, že ten menší, ten menší je ten výkonný, tak predsedu a podpredsedov volí snem a zvyšných členov predsedníctva, tak aby ich počet bol 13, volí republiková rada alebo Rada KDH. KDH má v súčasnosti predsedníctvo, ktoré má jedného predsedu, štyroch podpredsedov a šiestich ďalších členov volených, volených radou. Čiže členovia výkonného orgánu nie sú volení priamo tým najvyšším orgánom, ktorým je snem, ale sú volení radou, ktorá má tiež nejakú legitimitu, lebo časť jej členov je, je zvolená, zvolená priamo, časť je delegovaná s okresmi. Čo je zlé na tom, že šesť alebo, alebo osem členov výkonného orgánu KDH z tých trinástich nie je volených priamo snemom, ale je demokraticky volených nie priamo, ale iným orgánom, republikovou radou, ktorá je, ktorá je najvyšším orgánom v čase medzi zasadaniami snemu?
No alebo Strana maďarskej koalície, ktorá, ktorá dnes nie je zastúpená v parlamente, ale takisto ide o stranu s dlhou históriou. Tá má, že republikové orgány sú republikový kongres, evidentne najvyšší, republiková rada a republikové predstavenstvo strany. Členmi republikovej rady s hlasovacím právom sú členovia republikového predsedníctva, okresní predsedovia a ďalší členovia volení, delegovaní okresnými konferenciami. Čiže opäť tu máme ďalší model. Členov rady ako nejakého výkonného orgánu nevolí najvyšší orgán, ale ho delegujú okresy, deleguje ho členská základňa. O čo je menej demokratický spôsob, keď mám republikovú radu zostavenú zo zástupcov okresov, ktorých si volia samotné okresy, ako keď o tom rozhoduje snem? Ja nevravím, že jeden, jeden spôsob delegovania je lepší a druhý je horší, oba sú demokratické. Ale prečo chcete vy vnútiť politickým stranám, ktoré majú rôzne modely demokratickej úpravy, to, akým spôsobom majú mať oni upravené stanovy, aký majú mať oni upravené, spôsob, akým kreujú svoju republikovú radu alebo, alebo predsedníctvo? Ani jeden z tých spôsobov nie je nedemokratický.
Ak by som ja niečo z toho, o čom som doteraz hovoril, mal označiť za nedemokratické, no tak je to to, čo máte vy v stanovách, že si predseda môže kooptovať do predsedníctva ďalších členov, lebo všade inde to volia. Volí to republikový snem alebo republiková rada, alebo okresy. U vás predsedníctvo je zložené tak, že snem zvolí predsedu, snem na jeho návrh zvolí podpredsedov, na jeho návrh predsedníctvo dovolí ústredného tajomníka, a potom si predseda môže do predsedníctva kooptovať, koho len chce. Ak je tu niečo nedemokratické, tak je to práve tento spôsob. Nie voľba v okresoch, nie dvojstupňová voľba cez republikovú radu.
No, čiže áno, chápem, že každý vychádza z nejakých vlastných skúseností. Vám sa váš model zdá dobrý. Ja len nerozumiem, prečo vy chcete váš model vnútiť všetkým ostatným, vnútiť politickým stranám, ktoré majú demokratickú právnu úpravu v rámci svojich stanov, demokratický spôsob konštituovania, konštituovania najvyšších výkonných a ďalších orgánov, ale nezmestí sa to do vašej, do vášho modelu, ktorým, ktorý ste si vykonštruovali, a dali ste ho do návrhu zákona, tak teraz to všetci budú musieť meniť.
No a prešiel by som teda k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by som rád, rád predniesol. A najprv ho, najprv ho odôvodním. Vychádzam z toho, čo je napísané v dôvodovej správe, že chce ten návrh zákona riešiť teda väčšiu transparentnosť a chce reagovať na praktické problémy, čo sme tu viacerí povedali, že je chvályhodné, a schvaľujeme to. Okrem toho tam ale, ale návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré zasahujú do združovacieho práva, zasahujú do volebnej súťaže, nie sú odôvodnené, resp. sú motivované len snahou ukázať opozícii, že vy tu máte väčšinu, vy nám tu môžte určovať pravidlá.
Takže to, čo chceme pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý o chvíľu prečítam a ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Martinom Klusom, dosiahnuť, je, aby sa naplnilo to, čo máte v dôvodovej správe, čiže všetky tie problematické ustanovenia zo zákona navrhujeme vypustiť a nechať tam naozaj iba tie veci, ktoré vedú k vyššej transparentnosti, k lepšej kontrole politických strán, s tým problém nemáme.
Navrhujeme vypustiť ustanovenie, ktoré politickým stranám ukladá minimálny počet členov jednotlivých orgánov a stanovenie počtu členov jednotlivých orgánov navrhujeme tak ako doteraz nechať na samotné politické strany. Ďalej navrhujeme vypustiť ktoré, ustanovenie, ktoré zavádza nezlučiteľnosť členstva v rozhodcovskom a revíznom orgáne a členstva v najvyššom orgáne strany, pretože vidíme tam opodstatnenie, aby nenastala situácia, ktorá momentálne je realitou v Slovenskej národnej strane, že predsedovia rozhodcovskom komisie a kontrolnej a revíznej komisie sú členmi predsedníctva (reakcia z pléna), tak si to zmeňte na webe, pán Bernaťák, máte to tam tak uvedené, to by nemalo nastávať, ale, ale nezlučiteľnosť s členstvom v najvyššom orgáne, sneme, kde, ktorú, ktorý môže v menších stranách predstavovať aj všetci členovia strany a vo väčších stranách to je to tak početný orgán, že nie je dôvod vylučovať z toho členov rozhodcovského a kontrolného orgánu, tu, tu navrhujeme vypustiť. Ja viem, že vy tam máte pozmeňovák, ktorý nejakým iným spôsobom to upravuje, ale my sme teda náš návrh pripravili ešte skôr, ako ste vy odovzdali, odovzdali do podateľne svoj návrh, takže, takže sme nevedeli, akým spôsobom, a myslím si, že ten náš spôsob je lepší ako, ako váš, aj keď aj ten váš pozmeňovák je, samozrejme, lepší, ako to, čo je napísané v pôvodnom návrhu.
Ďalej navrhujeme vypustiť ustanovenie, ktoré priamo zo zákona do pôsobnosti najvyššieho orgánu strany patrí, schvaľovanie účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku a vyrovnaní straty. To myslím, že tiež nejako ošetrujete úpravou, že toto tam už nebude, takže to som rád, že sa to stretlo s pochopením, ak som teda dobre prečítal vaše, vaše, vaše pozmeňujúce návrhy, teda to, čo som hovoril na zasadnutí ústavnoprávneho výboru.
Navrhujeme vypustiť aj to ustanovenie, že povinnou súčasťou evidencie strany je vlastnoručne podpísaná žiadosť o prijatie za člena strany. Tam tie výhrady mám veľmi podobné, ako, ako ich formuloval kolega, kolega Beblavý, ale teda my by sme tu navrhli vypustiť úplne, nielen dať alternatívu k podpisu, teda zaplatenie členského príspevku.
V ďalších bodoch navrhujeme vypustiť ustanovenia, ktorým sa politickým stranám ukladajú nadmerné a podľa nášho názoru neopodstatnené povinnosti v konaniach o zmene štatutárneho orgánu, zmene zaregistrovaných stanov a zápise nových stanov do registra strán.
Ďalším ustanovením navrhujeme pre..., a to je možno dôležité, tu by som možno poprosil počúvať, navrhujeme predĺžiť minimálnu lehotu, v ktorej je politická strana povinná odstrániť nedostatky v predloženej výročnej správe na základe upozornenia štátnej komisie z 15 pracovných dní na 30 pracovných dní. Navrhujeme to vzhľadom na skutočnosť, že menšie politické strany nemajú vlastných zamestnancov a môže im tá lehota spôsobiť problémy. Dnes tá lehota bola určená tak dlho, že, že problém nemohol nastať, myslím, že vyše mesiaca obvykle mali politické strany. Vy ste tam navrhli lehotu 15 pracovných dní, čiže, a toto by som navrhol vyňať aj na osobitné hlasovanie, je to bod, bod 6 v rámci toho návrhu.
Ďalším bodom navrhujeme, aby sa v rámci prechodných ustanovení posunula lehota na zosúladenie stanov politických strán a evidencie členov strany s novou právnou úpravou z 31. januára 2020 na 31. januára 2021, lebo môže nastať situácia, že politické strany urobia nejakú formálnu chybu a budú zanikať zo zákona v čase, keď tu budú prebiehať voľby, čo je teda veľmi nevhodný termín. Ja chápem, že ste dali nejakú, nejakú lehotu legisvakančnú, ale, ale je nevhodné, aby v čase volebnej kampane nastala situácia, že nejaká strana pre administratívnu chybu, chybu vstúpi do likvidácie a nebude sa môcť zúčastniť volieb.
A poslednú zmenu, ktorú navrhujeme, je vypustiť to podmieňovanie kandidovania v parlamentných voľbách a eurovoľbách minimálnym počtom členov.
A teraz by som prečítal paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Martina Klusa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. (reakcia z pléna), ospravedlňujem sa, o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Áno, je to návrh skupiny poslancov, ospravedlňujem sa.
1. V čl. I bod 13 § 6 ods. 5 písm. d) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „každý orgán strany okrem štatutárneho orgánu musí mať najmenej troch členov a výkonný orgán strany musí mať najmenej 9 členov“.
2. V čl. I bod 14 § 6 ods. 7 sa vypúšťajú slová „ak člen rozhodcovského alebo revízneho orgánu strany nemôže byť členom najvyššieho orgánu strany podľa zaregistrovaných stanov“.
3. V čl. I bod 14, § 6 ods. 8 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).
4. V čl. I bod 26 § 8a ods. 1 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „jej súčasťou je členom vlastnoručne podpísaná žiadosť o prijatie za člena strany“.
5. V čl. I sa vypúšťajú body 31, 33 a 36.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví číslovanie novelizačných bodov.
6. V čl. I bod 76 § 30 ods. 6 sa číslo „15“ nahrádza číslom „30“.
7. V čl. I bod 88 § 34e ods. l a ods. 4 sa slová „do 31. januára 2020“ nahrádzajú slovami „do 31. januára 2021“.
8. V čl. II sa vypúšťajú body 11 až 13, 20 až 24 a 40.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví číslovanie novelizačných bodov.
O bodoch 1 až 5 navrhujem hlasovať samostatne, teda spoločne a samostatne navrhujem hlasovať o bode 6, samostatne o bode 7 a samostatne o bode 8.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis