Videokanál poslanca

K tomu obchádzaniu normálneho legislatívneho procesu. No samozrejme, tak keď niečo chce presadiť vládna strana alebo poslanci vládnej strany, tak to môžu presadiť aj cez návrh ministerstva, vlády, aj cez návrh poslanecký. Opozícia nemá možnosť predkladať niečo cez vládu, no tak to predkladáme my iba ako poslanecké návrhy. Ale pochopiteľne, že je právom poslancov aj vládnej koalície, aby predkladali legislatívne iniciatívy. Myslím si, že je to problém iba v tej chvíli, keď je to obchádzanie toho normálneho legislatívneho procesu. Lebo, lebo keď je to že individuálny nápad poslanca, teraz si niečo vymyslím a obšlapem si to a prídem s tým, tak je to úplne v poriadku. Ale keď je to niečo, čo je zámer vládnej strany a je to zložitá problematika, že nie je to nejaká drobná, drobná úprava, tak to medzirezortné pripomienkové konanie má význam. Má význam, aby sa tam odchytali, odchytali vecné chyby, ale aby sa tam mohli vyjadriť aj iné rezorty, lebo pohľad rôznych rezortov môže byť rôzny, a aby sa k tomu mohla vyjadriť aj odborná, ale aj laická verejnosť. Tam je na to priestor. Tuto, tuto je to v parlamente. Tu sa k tomu môže vyjadriť opozícia, môžu sa k tomu vyjadriť vaši koaliční partneri, MOST – HÍD, uvidíme.
No a hovoríte o daňových licenciách, že tam sme neprotestovali. No, neprotestovali sme, ale teda je rozdiel, že ak je nejaká povinnosť, ktorú štát ukladá občanom alebo firmám, a v parlamente tú povinnosť zrušíme. Ak je nejaká daň, ktorú znížime, alebo nejaká, nejaké odvodové bremeno, ktoré znížime alebo zrušíme, lebo tým v zásade nikomu neuškodíme. A je iné, keď novú povinnosť ideme uložiť podnikateľským subjektom alebo ideme, ideme zvýšiť daňové zaťaženie. To by som povedal, že to je teda dramatický rozdiel, že či nám vadí, alebo nevadí, že či to ide cez normálne pripomienkové konanie, alebo nie.

Vážený pán predkladateľ, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, po krátkom čase sa opäť ideme zaoberať odmenami pre poslancov obecných zastupiteľstiev. Táto téma bola riešená v rámci novely, s ktorou prišla vláda, ktorú si, ktorú si v podstate preloboval ZMOS, lebo teda ZMOS ako organizácia zastupujúca teoreticky záujmy samospráv, ale prakticky predovšetkým záujmy starostov a primátorov si z nejakého dôvodu usúdil, že bude dobré, ak dá strop na odmeny poslancov, a teda dostalo sa do zákona, že poslanec môže dostať odmenu za celý rok celkovo vo výške jednej dvanástiny platu starostu. Ja som aj na pôde parlamentu pomerne rozsiahlo kritizoval ten návrh novely.
Tejto téme som sa nevenoval, keďže by to mohlo byť vnímané, že som v konflikte záujmov, keďže som aj mestský a miestny poslanec, a teda pre potreby jednoznačnosti to uvádzam aj teraz, aby nedošlo, nedošlo k tomu, že tu vystupujem nejako vo vlastnej veci. Vtedy som to neriešil, hoci to považujem, považujem za problém a považujem to za nejakú umelo vytvorenú schválnosť zo strany starostov, ktorú si cez ZMOS prelobovali voči poslancom. No ale stalo sa, schválili ste a teraz ste prišli na to, že to, čo ste schválili, robí praktické problémy. Lebo naozaj to robí praktické problémy. A ja som poslancom staromestskej samosprávy, kde niektorí poslanci, napríklad sobášia. Za to sobášenie, ktoré im zaberá veľa času, teda mnohým to zaberá viac času ako povedzme sedenie na zastupiteľstvách, tak dostávajú, dostávajú nejakú odmenu, ktorú teraz už nemôžu dostávať, lebo sa to nezmestí do toho, do toho stropu. Čiže z tohto hľadiska by som v podstate aj ocenil, že riešite problém. Problém je, že riešite problém, ktorý ste sami spôsobili tým, že ste schválili novelu zákona o obecnom zriadení, ktorú vám navrhla vláda, práve v takejto podobe. Hoci boli ste aj na toto upozorňovaní, že to nie je dobré ustanovenie, že to môže spôsobiť problémy.
Ale teda, ak by váš návrh zákona, ktorý teraz predkladáte, obsahoval iba toto ustanovenie, tak možno by sa s ním dalo, dalo súhlasiť a dalo by sa, dalo by sa povedať, že dobre, no tak aspoň uznávate si chybu a idete napraviť, čo ste spôsobili. Lenže tento návrh zákona obsahuje aj iné, iné body, ktoré už tak pozitívne nie sú. A teda mám na mysli konkrétne ten prvý bod, ktorý je taký veľmi nenápadný v tej paragrafovej podobe. Hovorí, že v § 25 ods. 7 prvej vete sa za slová "od obce" vkladajú slová "určeným starostom". No a obsahom tohto návrhu je, že zástupcom starostu bude určovať plat starosta, nie zastupiteľstvo, ako je to doteraz.
Je to asi drobná, nenápadná zmena, ale opäť je to niečo, čo pôvodne relatívne rovnovážne postavenie medzi dvoma orgánmi samosprávy, teda medzi zastupiteľstvom a starostom, presúva rozhodovaciu právomoc smerom na starostov. Tak sa to deje v mnohých veciach a špeciálne, čo sa týka zástupcov starostov, je to badateľné. Je veľmi dobré, že sa to dá na tom ilustrovať, lebo pôvodne zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo. Lebo zástupcom starostu sa môže stať iba poslanec zastupiteľstva. Potom v rámci posilňovania kompetencie alebo teda sily starostov sa zasa do toho zapojili oba orgány a platila právna úprava, že zástupcov starostu volí zastupiteľstvo na návrh starostu. Takáto úprava mala svoju logiku, lebo zástupcom starostu sa tým pádom stal niekto, o kom rozhoduje aj starosta, ktorý ho navrhuje a bez návrhu sa zástupcom starostu nemohol stať, ale aj zastupiteľstvo, pretože je tento zástupca starostu volený z radov poslancov. Ale to, samozrejme, že nestačilo, po ďalšom čase bola prijatá úprava, že zástupcu starostu menuje starosta.
Aj v iných oblastiach sa posilňuje, posilňuje právomoc a sila starostu voči zastupiteľstvu, aj toto je jeden z takých, z takých príkladov. Zastupiteľstvo môže, samozrejme, ak starosta nevymenuje, tak môže zastupiteľstvo zvoliť starostu, teda do určitej doby, ale opäť žiadna rovnováha, opäť sa tu ocitá moc v samospráve v rukách, v rukách starostov miesto toho, aby sa tam hľadal nejaký balans. Lebo áno, ak má byť zástupca starostu iba nejaký manažér, ktorý má byť k ruke, k ruke starostu, no tak potom nie je potrebné, aby to bol poslanec, a nech si ho rovno menuje alebo nech s ním spolu kandiduje, tak ako v Amerike kandiduje kandidát na prezidenta a viceprezidenta a rovno sú obaja zvolení. Ale ak to má byť poslanec, tak zastupiteľstvo by tam malo mať nejaký vplyv.
A ten posledný vplyv, ktorý ešte zastupiteľstvo malo, že zastupiteľstvo mohlo, mohlo ovplyvniť aspoň teda plat vicestarostu, tak ešte aj tento posledný moment takouto drobnou, nenápadnou zmenou sa posúva a bude priamo v zákone napísané, že plat zástupcu starostu určuje, určuje starosta. Myslím si, že je to nešťastné. Je to nešťastné z toho dôvodu, že samospráva má dva orgány, a teraz starosta získava páku a ešte silnejšiu páku ako doteraz na jedného z poslancov, lebo, čo aj spochybňuje nezávislosť toho jedného z poslancov. Samozrejme, že on má aj naňho páku tým, že či je, alebo nie je zástupca starostu. Ale keď, keď budeme mať priamo v zákone napísané, že to, že určuje, určuje starosta, tak opäť to, opäť to ilustruje ten posun moci v rámci samosprávy zo zastupiteľstiev smerom k starostom. A myslím si, že tento trend nie je dobrý a že samospráva môže fungovať vtedy dobre, keď bude postavenie starostov a zastupiteľstiev vyvážené.
Ďakujem.

Ja som tiež uvažoval, že sa zdekujem, ale tak keď tu pán predseda ostal, tak rád by som teda povedal to, čo mám na srdci. Nebudem sa vyjadrovať k celej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale chcel by som sa venovať aspoň stručne tým častiam a záverom, ktoré sa týkajú, týkajú samospráv. A budem reagovať na tie tri zhrnutia, teda tie tri závery, ktoré sú obsiahnuté v tom úvodnom zhrnutí.
V tom prvom rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv, ale pokračoval v zlepšovaní hospodárenia vybraných samospráv poskytovaním úverov za veľmi výhodných podmienok (neúročenie alebo bez zabezpečenia) ich čiastočným odpustením. Rada preto odporúča stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a prípadnému predchádzaniu platobnej neschopnosti.
Tuto možno som v konflikte záujmov, lebo som poslancom aj bratislavského mestského zastupiteľstva, aj bratislavského staromestského zastupiteľstva, ktorých sa práve táto kritika zo strany rady týka, pretože aj mestu Bratislava, aj Starému Mestu v Bratislave bola poskytnutá selektívna podpora zo strany vlády v súvislosti s predsedníctvom, ale, ale teda nielen. Čiže ako Bratislavčan a Staromešťan by som teoreticky mohol, mohol byť rád, že vláda, ktorá inak sa nespráva k Bratislave veľmi ústretovo, teraz dáva veľké peniaze a poasfaltovali sme v Bratislave, čo sa dá. Ale ako poslanec Národnej rady musím súhlasiť s tým, že je to nesystémové a vláda by sa nemala takto správať, že selektívne zvýhodní iba niektoré, niektoré samosprávy a v podstate tým svojím spôsobom obchádza aj zmysel, zmysel ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Takže ja sa chcem spýtať, že či sa rada obmedzuje iba na takéto konštatovanie, alebo nejako aj, neviem, či s ministerstvom financií, alebo s kým rokuje o tom, ako to spraviť reálne, aby sa takáto selektívna podpora nediala. Lebo teda v menších objemoch sa to deje cez rôzne, rôzne dotačné, dotačné schémy, že sú, že sú selektívne zvýhodňované samosprávy alebo viac dostávajú samosprávy, kde starostujú starostovia a primátori zo strán vládnych ako zo strán opozičných. Ale tam je to aspoň na základe nejakých, nejakých zákonom ustanovených dotačných schém, ale toto ide o podporu, o ktorej vláda rozhodne len tak nesystémovo a selektívne, takže že či sa rada obmedzuje iba na to, že upozorňuje vládu prostredníctvom, prostredníctvom správ alebo, alebo teda robí aj nejaké konkrétne kroky.
Druhý bod, druhý záver, a to je len teda milá zhoda náhod, že je to po hodine otázok, na ktorej bol prítomný aj pán predseda, a ten druhý bod uvádza, že rada každoročne vo svojom hodnotení uvádza, že objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv nie je možné kvôli chýbajúcej porovnávajúcej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich finančné krytie zo strany štátu.
Pred pár minútami tu pani ministerka vnútra odpovedala na moju otázku, že prečo ten audit, ktorý si vyžiadal parlament uznesením, ešte stále vláda nevypracovala, lebo nevypracovala ho ako komplexný audit, teda netýka sa, netýka sa ten audit, ktorý, ktorý schválila, aj štátnej správy, ale ani vo vzťahu k samospráve nie je natoľko komplexný, aby umožnil vytvoriť nejaké, nejaké objektívne kritéria pre to, či samospráva je dostatočne financovaná z hľadiska tých kompetencií, ktoré sú na ňu, na ňu presunuté. Lebo, áno, zvýšili sa príjmy samosprávy za posledné roky, ale príjmy štátu sa za posledné roky, teda pomerne aj absolútne, ale aj relatívne zvýšili oveľa, oveľa viac. A naozaj tu nemáme niečo, čo by sa dalo nazvať komplexným auditom kompetencií verejnej správy, teda a z hľadiska, z hľadiska aj financovania, čo; zopakujem to aj na tomto mieste; z iniciatívy poslancov SMER-u na sklonku pôsobenia vlády Ivety Radičovej schválil parlament uznesenie, v ktorom si vyžiadal od vlády tento, takýto audit, a vyžiadal si, aby, aby ho vláda nielen pripravila, aj predložila parlamentu. A napriek tomu, že pomaly tu už budeme mať siedme výročie od toho uznesenia, ešte stále sa nič nestalo. Tak možno mi je len ľúto, že tu teraz nie je pán minister financií a pani ministerka vnútra a pán premiér, ktorých som sa na to aj opakovane pýtal, lebo pýta sa ich na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Posledná, tretia poznámka sa týka tretieho záveru, ktorá hovorí o tom, že samosprávam s nadmerným dlhom bola uložená pokuta v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kým všetky VÚC mali dlh za rok 2016 pod stanoveným limitom, zo 78 prvotne identifikovaných obcí bola po zohľadnení zákonných výnimiek a kontrole vykázaných hodnôt pokuta uložená siedmim. To svedčí o vysokej chybovosti a vytvára neistotu ohľadom kvality vykazovania údajov na účely vyhodnotenia dlhového pravidla pri ostatných obciach. Za rok 2017 hrozí pokuta predbežne 31 obciam. V súčasnosti prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Čiže áno, aj obce majú stanovené, stanovené povinnosti a keď, keď ich zadlženie prekročí 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, tak dostanú sankciu.
Na tom je, na tom je zaujímavý, zaujímavá skutočnosť aj tá, že ak berieme obec ako jednu právnickú osobu, tak, samozrejme, že možno vyvodzovať dôsledky iba voči tej právnickej osobe, ale tá realita je zložitejšia o to, že niekedy sa tam zmení vedenie a to zadlženie je spôsobené zlým hospodárením predchádzajúcej samosprávy. A je tam jedna z výnimiek, že teda ak sa vymení starosta, tak potom dva roky nemožno uložiť pokutu. Ale, poviem konkrétny prípad, obec Nižný Komárnik v okrese Svidník, kde do roku 2014 pôsobila ako starostka pani Anna Ferkaninová Múková, ktorá pôsobila veľmi divným, teda robila, vykonávala svoju funkciu veľmi divným spôsobom, boli tam podozrenia na podvody, na kriminálnu činnosť. Pani Mária Turšínová, ktorá nastúpila po nej, ešte predtým, ako sa stala starostkou, na to upozorňovala, kritizovala ju, keď sa stala starostkou, tak sa snažila dať veci do poriadku, dávala trestné oznámenia, vyžiadala si kontroly, vyžiadala si audity. Teraz pred pár dňami jej prišlo, prišlo z ministerstva financií, že prekročili, prekročili tých 60 %, začína správne konanie o udelení sankcie. Dva roky, samozrejme, už sú, už sú preč, a teda evidentne na základe kriminálnej činnosti, aj keď orgány činné v trestnom konaní v tom prípade nekonajú, ale teda boli tam prípady, že sa odstraňovali, odstraňovali následky povodní a vládny audit na základe vykonanej kontroly konštatoval, že nemohli byť vykonané práce v tom objeme, ako boli, ako boli fakturované a zaplatené, že, že auto, ktoré malo sa podieľať, alebo mechanizmy, ktoré sa mali podieľať na tých prácach, preukázateľne v tom istom čase, keď to bolo vykázané, boli na území Českej republiky a podobné veci, ktoré evidentne napĺňajú ustanovenia o subvenčnom podvode. Napriek tomu takéto konanie nie je sankcionované v rámci trestného konania voči osobe, ktorá to spôsobila, a teraz bude zrejme sankcionované voči, bude sankcia smerovať voči, voči obci, hoci je tam iná starostka, iné zastupiteľstvo. A, paradoxne, starostka, ktorá sa to snažila dať do poriadku, ak bude znovu zvolená, tak tá obec naďalej môže byť sankcionovaná, lebo sa nevystrieda starostka, a ak by sa tam dostala tá, ktorá to spôsobila, tak by dostala tú dvojročnú výnimku. Tak aj toto je taká drobná nedomyslenosť toho zákona, na ktorú som chcel upozorniť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. Ja som túto otázku kládol už pánu premiérovi a kládol som ju aj pánu ministrovi financií, ktorý ma odkázal na vás, lebo teda že patrí to pod váš rezort. Ale ja by som teda prečítal, to uznesenie znie, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky.
Je fajn, že je niečo napísané v dôvodovej správe, ale tak ako sa zákon neriadi tým, čo je napísané v dôvodovej správe, ale to, čo je napísané v texte zákona, orgány verejnej správy a občania sú povinní dodržiavať a rešpektovať zákon, tak uznesenie znelo, že vláda má vykonať komplexný audit k výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy. A verejná správa je okrem samosprávy tvorená aj štátnou správou. Vláda teda túto časť uznesenia ignorovala, lebo si zúžila tú úlohu, ktorú jej dal parlament, alebo tú žiadosť zo strany parlamentu, a navyše parlament žiadal predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky, čo vláda tiež ignorovala.
Ja by som sa možno na to ani nepýtal, ale teda je to uznesenie, ktoré iniciovali práve poslanci za SMER – sociálnu demokraciu v súvislosti s prijímaním zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a teda SMER vtedy, to bol, to bolo na sklonku pôsobenia vlády Ivety Radičovej, potom štyri roky vládol SMER sám, potom, teraz je SMER najsilnejšia vládna strana, má ministerstvo vnútra, napriek tomu neplní uznesenie parlamentu, ktoré sám inicioval, sám presadil a má možnosť ho splniť.

Pán poslanec Poliačik, hovoril si o troch dlhoch, ktoré táto vláda alebo SMER najmä svojou politikou zanechá budúcej vláde a ktorú bude musieť akákoľvek, citujem, progresívna vláda musieť splácať. No ja sa obávam, že bez ohľadu na to, či bude alebo nebude progresívna, akákoľvek zodpovedná vláda nastúpi po vláde vedenej SMER-om bude musieť splácať dlhy, ktoré SMER narobil, a teda dlhy vo viacerých významoch, o ktorých si hovoril. A spomenul si teda finančný dlh, modernizačný dlh a ten ústavný dlh a spomenul si aj znásilňovanie ústavy. Ja ešte doplním, že okrem ochrany vody máme teraz už aj ochranu poľnohospodárskej pôdy v ústave. A mňa teda znepokojuje aj tento účelový prístup k slovenskej ústave, tuto kolegovia zo SMER-u a SNS sa búchajú do pŕs, akí sú oni národniari a ako majú v úcte ústavu, ale úcta k ústave sa neprejavuje tak, že zúčastňujem sa osláv Dňa ústavy a držím sa za srdce a niekde pri hraní hymny, ale tým, ako sa k tej ústave reálne správam. A pre vás je ústava trhací kalendár, ktorý prispôsobujete svojim politickým cieľom. Prenášate do dokumentu, ktorý by mal vytvárať rámec pre celý politický a právny systém krajiny, svoje ideologické predstavy a svoju aktuálnu politickú agendu. Proste, hovoríte tam, hovoríte tam o vývoze, preprave odobratej vody, o spotrebiteľských baleniach vody. Veď, veď vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Vaľová, argumentovali ste, že aké sociálne balíčky ste schválili, čo všetko ste rozdali, čo ste zaviedli, čo ste minuli a predsa jak sa darí, jak sa znižuje, znižuje deficit a ako je všetko v poriadku a že my, keď vás kritizujeme, tak sa vlastne bojíme prevziať zodpovednosť, že máme, máme teda, sa asi nesnažíte o to, prevziať moc a nechať to na vás. No ale toto je presne ten typ uvažovania, ktorý priviedol Grécko do vážnych problémov, až do dnešného krachu faktického. Pretože aj v Grécku to tak bolo, že však vláda na to má, vláda, dobre nám požičiavajú, tak zvyšujeme, zvyšujeme platy, zvyšujeme dôchodky, máme veľa peňazí, áno, vieme si to dovoliť, môžme si to dovoliť. Nuž, ale zrazu, zrazu to bolo všetko inak. Zrazu už nikto nechcel požičiavať a mali sme tu grécku krízu. Vy sa správate veľmi podobne, lebo vy rozhadzujete a myslíte si, že za to, že rozhadzujete, a za to, že teraz, teraz to, neprichádzajú tie náklady, tak to tak bude naveky a všetko bude v poriadku. Ale tie problémy prídu.
Druhá vec. Vy tu navrhujete, že žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ak vychovala dieťa alebo viac detí. Ale teda sa chcem spýtať, že vy chcete vlastne rodovú nerovnosť zaviesť priamo do, priamo do ústavy? Lebo muži nevychovávajú ženy, deti, alebo priamo počítame s tým, že starostlivosť o deti je iba na ženách, že muži sa o tie deti nemajú starať? Lebo však veď ženám sa to premietne do dôchodkového veku? Toto chcete povedať tým, čo dávate do ústavy?

Chcel by som tento návrh pána poslanca Madeja podporiť. Je to síce zdanlivá drobnosť, ale je to vec, ktorá reálne spôsobuje komplikácie ľuďom, a teda mali by sme sa takto pozrieť aj na ďalšie zákony. Toto je jedna z iniciatív, s ktorými prišli pred časom poslanci SNS, a upravili sme doručovanie lehôt tak, aby, povedal by som, že zodpovedalo zdravému rozumu, ako sa lehoty počítajú pri doručovaní a aby tomu rozumel aj bežný človek, ktorý nemá detailne naštudovaný zákon, a keď niekde si prečíta, že má možnosť vyjadriť sa do 15 dní od doručenia, tak tým myslí, že má možnosť vyjadriť sa do 15 dní, odkedy mu to bolo doručené, nie od fikcie doručenia, keď si mal zásielku prevziať do 3 dní a on si ju prevzal do 18, lebo takú možnosť mu pošta dala. Takže áno, je to, je to drobnosť, ale je to určite krok správnym smerom a treba ju podporiť a treba podobne to ošetriť aj v iných zákonoch, ktoré majú osobitnú úpravu, a nevzťahuje sa na ňu tá všeobecná úprava v rámci správneho poriadku, kde už, už je to takto logicky poriešené.

Ďakujem pánu poslancovi Baškovi za súhlasný názor, čo sa týka zákona proti byrokracii. My sme dávali ako hromadnú pripomienku aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania k zákonu proti byrokracii to, aby, aby tam boli zaradené aspoň tie registre neziskových organizácií, ktoré už existujú a ktorými už dnes štátna správa disponuje. Nebolo tej pripomienke vyhovené, ale teda po tom, čo bude schválený tento zákon, tak si myslím, že bude sa treba k tej myšlienke, myšlienke vrátiť, lebo je teda absurdné, zbytočne nákladné, aby verejné subjekty vyžadovali od mimovládnych organizácií informácie, ktoré si vedia zistiť z iných verejných subjektov a ktoré sú v štátom autorizovaných registroch prítomné.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no, už som sa obával, že prejde bod, ktorý sa týka mimovládnych organizácií, bez toho, aby k nemu fašisti povedali čo i len slovo, ale tak moje obavy sa nenaplnili a pán poslanec Mizík tú medzeru zaplnil. A možnože ešte, možnože ešte aj na mňa bude reagovať, lebo teda ja mu určite tiež zapadnem do toho obrazu ako kolegovia Klus a Dubačová. No a aby to mal teda jednoduchšie, tak aj ja chcem ten návrh zákona pochváliť a podporiť, lebo ho považujem za dobrý, rozumiem dôvodom, ktoré viedli k jeho predloženiu. A je to asi aj dôležité povedať, dôvody sú, v podstate hlavný dôvod, ako ho vidím ja, je urobiť poriadok v informáciách, ktorými štát disponuje o občianskych združeniach, pretože iné právne formy mimovládnych organizácií majú už dnes svoje registre, kde, kde sú informácie o štatutároch, stanovách, sídle, podobne. Či ide o nadácie, neinvestičné fondy alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a tieto zákony sú pomerne prísne z hľadiska povinností, ktoré, ktoré dávajú, dávajú týmto formám mimovládnych organizácií. Ale existujú tu aj občianske združenia na základe najstaršieho zákona ešte z roku 1990 a tie sú, povedal by som, že základnou formou využitia ústavou garantovaného združovacieho práva a tam je tá úprava relatívne voľná, nemajú, nemajú občianske združenia takéto ohlasovacie povinnosti, ani iné povinnosti, aké majú iné typy, typy mimovládnych organizácií.
Považujem za legitímnu snahu štátu urobiť v tom poriadok a teda mať, mať tie informácie prostredníctvom registra neziskových organizácií, do ktorého, do ktorého budú mať povinnosť hlásiť aj občianske združenia, ale zároveň považujem za dobré, že sa vláda rozhodla riešiť to takpovediac nenásilnou formou a teda nerušiť organizácie, ktoré si tú povinnosť nesplnia, ale teda budú mať, budú mať iné postavenie, pokiaľ, pokiaľ údaje, ktoré zákon vyžaduje nahlásiť do registra, nenahlásia. To je úplne v poriadku. Čiže ten opatrný prístup, ktorý nezasahuje vecne do, do iných zákonov, ktoré upravujú pôsobenie mimovládnych organizácií, teda nemá ambíciu meniť právnu úpravu, okrem nejakých opráv vyložene zastaralých ustanovení alebo, alebo technických záležitostí, ale v zásade vytvoriť register, do ktorého, do ktorého primárne sa budú zapisovať občianske združenia, do ktorého sa potom premietnu aj už existujúce registre tých iných neziskových, neziskových organizácií.
Keď ten register vznikne, tak si myslím, že bude možné, že by pani ministerka odkázala pánu podpredsedovi vlády Rašimu, že by mohol doplniť svoj zákon proti byrokracii, ktorý platí od 1. septembra, ktorý stanovuje, že štát alebo verejná správa nemôže od občanov alebo právnických osôb pýtať informácie o, o tých veciach, ktorými sám disponuje vo svojich registroch, ale zatiaľ je tam iba obchodný register, živnostenský register, kataster a register trestov. Keď začne fungovať register mimovládnych neziskových organizácií, tak bude na mieste, aby štát prestal pri rôznych príležitostiach vyžadovať aj údaje z registra mimovládnych neziskových organizácií. Ja sa domnievam, že to bolo možné urobiť už pri schvaľovaní toho zákona o byrokracii vo vzťahu k tým právnym formám mimovládnych organizácií, ktoré tie registre majú, ako sú nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ale keďže sa to netýkalo občianskych združení, teraz sa to bude týkať aj občianskych združení, tak možno to bude taký impulz na novelizáciu zákona proti byrokracii a jeho doplnenia aj o tento register alebo tieto, tieto registre.
No a oceňujem, oceňujem teda to, že, že ministerstvo pri príprave zákona komunikovalo aj so samotnými mimovládnymi organizáciami a snažilo sa nájsť takú podobu návrhu zákona, aby dosiahlo cieľ, ktorý sleduje a ktorý je legitímny, a zároveň, aby rešpektovalo názor samotných mimovládnych organizácií a nezasiahlo nejakým negatívnym spôsobom do podmienok ich fungovania spôsobom, ktorý by narúšal výkon združovacieho práva oproti doterajšej úrovni.
No toto všetko som v zásade mohol povedať aj v prvom čítaní, lebo sa to viac týka filozofie návrhu zákona a spôsobu, akým bol pripravovaný, ale nechal som si to na druhé čítanie z veľmi jednoduchého dôvodu, lebo zákony, ktoré parlament schvaľuje, sa veľmi často až dramaticky líšia od tých návrhov zákonov, ktoré z vlády do parlamentu prichádzajú. A som rád, že v tomto prípade sa tak neudeje a že ten výsledný návrh zákona bude až na nejaké legislatívno-technické opravy v podstate zhodný s tým, čo sem z vlády prišlo, a že ani tá moja obava, že vzhľadom na naladenie časti poslancov tohto parlamentu, časti politických síl zastúpených v parlamente budú snahy nejakým spôsobom negatívne upraviť podmienky pre fungovanie mimovládnych organizácií, sa nenaplnili.
Ďakujem za pozornosť.

Rád by som upozornil pána poslanca Kondróta, že neprávom obvinil pána poslanca Galeka z porušenia rokovacieho poriadku, pretože podľa § 29 ods. 1... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, procedurálny návrh.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Aj tie ostatné boli procedurálne návrhy, sa pozmeňujúce návrhy odovzdávajú na zverejnenie na webovom sídle, nie spravodajcovi. Na zverejnenie na webovom sídle a to pán poslanec Galek urobil. Čiže procedurálny návrh je, že pán poslanec Kondrót by sa mohol pánovi poslancovi Galekovi ospravedlniť za to, že ho neprávom obvinil z porušenia rokovacieho poriadku. Ďakujem.