Videokanál poslanca

Pán poslanec Baláž, no je to krok správnym smerom, že idete to zdobrovoľniť pre podniky do 50 zamestnancov. Škoda, že nemáte odvahu na ešte výraznejší krok správnym smerom, aby ste to spravili dobrovoľne úplne, lebo potom mi trochu uniká zmysel celého vášho návrhu zákona. Vytvárate tým v podstate nerovnaké postavenie pre zamestnancov podnikov do 50 a nad 49 zamestnancov, čiže ak chcete, chcete, že, chcete tým povedať, že zamestnanci v podnikoch do 50 zamestnancov majú menšiu potrebu rekreácie, ktorú im štát prostredníctvom tohto zákona chce zabezpečiť? Ja teda chápem, že je to spojené s nejakou administratívnou náročnosťou a treba odľahčiť, odľahčiť dobu navrhovanej záťaže, tie menšie podniky, ale to je nejaké veľmi zvláštne, lebo teda vy tvrdíte, že sú tu dve kategórie zamestnancov a jedni tú rekreáciu potrebujú a štát im na ňu bude prispievať a tí druhí tú rekreáciu nepotrebujú, štát im na ňu nebude prispievať prostredníctvom odpustenia daní a odvodov alebo zvýhodnenia, tak to by ma zaujímalo, ako sa s tým chcete vysporiadať. A potom aj ten bod vami nie celkom jasný, že zamestnávateľ nemôže zvýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok nedostane, to znamená, že nemôže dať napríklad odmenu tomu zamestnancovi, nemôže mu dať nejaký iný benefit? Tým hovoríte, že vlastne nemôže odmeňovať, alebo si musí dávať pozor pri odmeňovaní aj na to, kto žiadal alebo nežiadal o rekreačný, rekreačný poukaz, aby sa náhodou nedostal do problémov, že porušuje tento zákon?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som oceniť, že predkladatelia, kolegovia zo SPOLU - občianskej demokracie otvárajú tému, pretože je to dôležitá téma, je to legitímna téma, týka sa to financovania samospráv, ktoré sú nedofinancované, týka sa to aj delenia prostriedkov medzi samosprávy. Tie reálne náklady, ktoré samosprávy majú, nezodpovedajú častokrát tomu, ako obyvatelia využívajú ich služby a na druhej strane, akým spôsobom sú tie samosprávy financované. Zvlášť viditeľné je to, je to napríklad v Bratislave, kde žije kopu ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a teda Bratislava nedostáva na nich podielové dane. Na druhej strane dochádza aj k tomu, že ľudia z Bratislavy, ktorí si nechávajú trvalý pobyt v Bratislave, žijú v okolí, v okolí Bratislavy, v satelitoch, dedinkách. Reálne tam žijú, reálne tam využívajú služby, ale trvalý pobyt majú v Bratislave. Neviem, či je spočítané, že ktorých je, ktorých je viacej, ale samozrejme, že je to problém pre jedných a pre druhých.
Vidím však v tomto návrhu aj isté problémy. Poukázal by som na niektoré, na niektoré z nich. Ešte kedysi dávno, myslím, že v amerických kolóniách, sa hovorilo o princípe "no taxation without representation", teda že ak má niekto byť zdanený, tak má mať, má mať aj reprezentáciu. Spomenul som si na tento princíp, keď som si čítal váš návrh novely zákona, pretože ten návrh je naformulovaný tak, že na jednom mieste alebo v jednej obci si prihlásim daňovú rezidenciu, budem tam platiť dane, ale zároveň voliť budem v inej obci z dôvodu trvalého pobytu. Čiže napríklad, napríklad bude mať vplyv na to, ako je, ako je kreovaná samospráva vo Svidníku, kto sa stane primátorom Svidníka, kto bude v mestskom zastupiteľstve Svidníka a pritom moje dane alebo moje podielové dane nebudú plynúť do svidníckej samosprávy, ale zároveň, keďže sa prihlásim na, na, ako daňový rezident v Bratislave, tak Bratislava, Bratislava bude mať moje podielové, bude mať moje podielové dane, ale ja nebudem rozhodovať o tom, kto je, kto je bratislavský primátor, alebo kto, kto je v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vidím v tom, vidím v tom istý rozpor.
Ďalší problém je, že aký asi bude, bude reálny efekt tohto opatrenia, či dobrovoľné prihlásenie sa k daňovej rezidencii naozaj bude masovo motivovať ľudí, aby sa hlásili ako daňoví rezidenti v tých obciach a v mestách, kde reálne žijú. Je teda možné, že v Bratislave sú ľudia, alebo žijú ľudia, ktorí tu nemajú trvalý pobyt z dôvodu, že aj by chceli, ale nemôžu, že teda bývajú niekde v prenájme a ten, kto im prenajíma byt, nesúhlasí s tým, alebo bývajú v nejakej ubytovni alebo v internáte a nemôže sa prihlásiť na trvalý pobyt. Určite je veľké množstvo ľudí, ktorí majú dvojitú identitu a majú identitu svojej pôvodnej obce alebo svojho pôvodného mesta, kam sa vracajú na víkendy, na prázdniny, alebo tam žijú časť roka a Bratislavu berú, berú ako dochádzkovú. Ale napríklad už tu v spomínaných satelitoch bývajú ľudia z Bratislavy zväčša vo vlastných domoch. Čiže keby chceli, tak sa tam určite môžu prihlásiť na trvalý pobyt, ale z nejakého dôvodu si zachovávajú, uchovávajú trvalý pobyt, pobyt v Bratislave, čiže tam určite nie je problém, že by sa nemohli prihlásiť na trvalý pobyt.
Tretí problém, ktorý tam vidím, je, že, a to tam na viacerých miestach zdôrazňujete, sú tie benefity z prihlásenia sa k daňovej rezidencii, kde by sa mal zaviesť princíp, že daňový rezident nemôže byť znevýhodnený oproti obyvateľom s trvalým pobytom, čo je síce fajn, ako princíp, ale zase na druhej strane to by znamenalo, že jeden človek by mal benefity, ktoré plynú z trvalého pobytu na dvoch miestach. V jednom mieste ako obyvateľ s trvalým pobytom, lebo o to nepríde predsa, ak sa prihlási niekde inde ako daňový rezident, na druhom mieste ako, ako daňový rezident.
Čiže príklad, ak nejaký benefit poskytuje, napríklad bude platené parkovanie a mesto poskytne, poskytne nejaké zvýhodnené sadzby svojim obyvateľom, v tomto prípade by musel poskytnúť aj daňovým, daňovým rezidentom, tak človek, ktorý má trvalý pobyt v Košiciach, bude mať tie benefity, benefity nejakého zvýhodneného parkovania v Košiciach a zároveň, zároveň ako daňový rezident, keď sa prihlási ako daňový rezident v Bratislave, tak bude mať zvýhodnené parkovanie aj v Bratislave. Čiže jeden človek môže mať, môže mať dvojitý daňový benefit, alebo teda nejaký benefit, benefit obyvateľa na dvoch, na dvoch rôznych miestach. Pričom to ale nie je tak, že by sa jeho podielové dane delili, že aj tam aj tam, ale jeho podielové dané budú nasmerované tam, kde sa prihlási ako daňový rezident.
No ale, ako som povedal, tá téma je dôležitá, samosprávy sú nedofinancované. Ja som sa opakovane pýtal členov vlády, kedy splnia uznesenie parlamentu a vykonajú komplexný audit verejnej správy, teda aj samosprávy aj štátnej správy, a predložia ho parlamentu, ako to schválil parlament v roku 2011 na podnet poslancov SMER-u pri schvaľovaní zákona o dlhovej brzde. Doteraz sa tak nestalo. Doteraz nevieme, či nemáme, či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah kompetencií. Problémom, problémom toho návrhu, ktorý predkladáte, je, že nerieši rozdelenie financií medzi štátnu správu a samosprávu, lebo toto porovnanie nám chýba, či je samospráva, keď sme na ňu preniesli množstvo kompetencií, dostatočne, dostatočne financovaná, je dostatočne finančne zabezpečené, tie zdroje. Ak by parlament schválil váš návrh, tak to bude znamenať iba prerozdelenie financií medzi samosprávami, čiže taká hra s nulovým súčtom. Jedny samosprávy dostanú viac, ale druhé menej. Ako Bratislavčan by som sa mohol možno, možno tešiť, že ak by to vyšlo, tak by, tak by Bratislava dostala, dostala viac, ale teda neviem, či by, či by to bolo spravodlivé, ak by dostala viac iba na úkor, na úkor iných samospráv.
Takže áno, samospráva potrebuje reformy, potrebuje reformu financovania, potrebovala by municipalizáciu alebo komunálnu reformu, teda spájanie obcí, ale to je niečo, na čo v súčasnej vládnej reprezentácii, žiaľ, ani v tých predchádzajúcich nie je politická, politická odvaha. Ale beriem toto ako otvorenie diskusie o dôležitej téme, v ktorej by sme mali aj v blízkej budúcnosti a určite potom, ako dôjde k zmene vlády, pokračovať, lebo je to dôležité pre fungovanie samospráv nielen v Bratislave a okolí, ale na celom Slovensku a je to dôležité hlavne pre ľudí, ktorí žijú v obciach a mestách.
Ďakujem.

Chcel by som podporiť tento návrh, podporím ho aj pri hlasovaní, aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS, ale chcem ho teda podporiť aj takto verejne, pretože považujem za dôležité, aby sa obmedzili zbytočné prekážky, ktoré dnes zákon dáva slobodnému šíreniu informácií.
Ústava hovorí, že právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nie je absolútne, možno ho obmedziť, ale možno ho obmedziť iba vtedy, keď je to nevyhnutné a keď to sleduje nejaký ústavou definovaný verejný záujem. V tomto prípade zákon o volebnej kampani nielen vo vzťahu k voľbám do orgánov samosprávy, ale aj v iných prípadoch kladie obmedzenia pre slobodné šírenie informácií. V niektorých prípadoch je ten účel legitímny, keď ide, ide napríklad o kontrolu financovania politických strán alebo kontrolu financovania kampane jednotlivých kandidátov, tam je to v poriadku, lebo tam, tam to sleduje viditeľný verejný, verejný záujem spočívajúci v tom, aby ľudia, ktorí sa dostanú do, do volených funkcií, neboli zaviazaní nejakým neznámym sponzorom. Ale obsahuje zákon o volebnej kampani aj mnohé obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné a nesledujú žiadny legitímny verejný záujem. Tých príkladov je viac, ale jedným z tých príkladov je aj to, čo riešite aj vo vašom návrhu zákona, a teda možnosť vedenia kampane alebo vysielania reklamy vo vzťahu, teda v období kampane pred, pred voľbami do orgánov samosprávy.
Takže je, ak by sme schválili tento návrh, tak nevyrieši všetky problémy toho zákona, ale určite to bude krok dobrým smerom.

Ďakujem všetkým trom kolegom, zareagujem na pána poslanca Farkašovského.
Vôbec si neodporujeme. To, že je nedostatočná úroveň právnického vzdelávania na, na fakultách, je jeden problém, ktorý, samozrejme, súvisí, súvisí s tým, ako sú potom kvalitní advokáti. Ale keď niekto bude nosiť spisy alebo, alebo prepisovať veci a nebude reálne vykonávať, vykonávať právnickú činnosť, ale bude využívaný ako pomocná pracovná sila, tak či to robí 2 roky, 3 roky, 5 rokov alebo aj 15 rokov, tak sa nemusí nikam, nikam posunúť.
To skrátenie, skrátenie je iba vrátenie do pôvodného stavu. Keď, keď sme sa rozprávali o tom, ako zmeniť, však budeme budúci týždeň sa baviť o Ústavnom súde, to pripomenul pán poslanec Budaj, tam je to, tam je to veľmi podobné. Dnes tam máme hranicu 40 rokov, keď sa môže, môže stať človek ústavným sudcom, ale v návrhu, ktorý, s ktorým prišla vláda, je, že sa to má zvýšiť na 45, medzi 40 a 45 rokmi nie je žiadna taká zásadná hranica, že, že teda ten 40-ročný ešte nie je dosť skúsený, aby bol, bol, mohol byť ústavným sudcom a 45-ročný už áno. To je opäť iba pokus obmedziť, obmedziť tú, tú nejakú ponuku vhodných, vhodných ľudí.
A, áno, tá úroveň vzdelávania, vrátim sa opäť k právnickým fakultám, je problém a je problém, že aj tým, ako sa dnes správa napríklad váš predseda, čo ma mrzí, že ste sa k tomu nijako nevyjadrili, ju ešte viac dehonestujeme, lebo tým vlastne hovoríme, že niekto mohol získať prácu, teda doktorát za prácu, za ktorú dnes sa asi hanbí alebo sa ju bojí ukázať, a je to druhý najvyšší ústavný činiteľ.

Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že možnože teda ohlásim, že, že možno sa aj tento zákon môže teoreticky dotýkať aj mňa v zmysle ústavného zákona o výkone funkcie verejných funkcionárov alebo ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pretože som vyštudovaný právnik, a teda možno niekedy v budúcnosti budem aj koncipient, tak je to vec, ktorá sa ma môže osobne dotknúť, či bude prax trojročná alebo päťročná, ale teda bez ohľadu na to, či sa dotkne, alebo nedotkne, tak chcem vyjadriť podporu tomu návrhu.
Ja som v minulosti, keď sa päťročná advokátska prax zavádzala, tak som proti tomu protestoval, organizoval som hromadnú pripomienku. Nepomohlo to, lebo teda vtedy si, si advokáti prelobovali, že, že sa prax predĺžila z 3 na 5 rokov, hoci na to neboli vecné a reálne dôvody, hoci aj teda jedna z dnešných vládnych strán MOST - HÍD vtedy bola, bola proti tomu, ale, ale teda nič, nič sa na tom nezmenilo ani, ani po tom, čo už tu nevládne samostatne SMER, ale má aj koaličných partnerov.
Som presvedčený, že toto opatrenie je iba obmedzovaním potenciálnej konkurencie, obmedzovaním vstupu, vstupu nových advokátov na trh a chránením si nejakého svojho, svojho políčka, že nijako zásadne nezvyšuje kvalitu budúcich advokátov toho, ak koncipientsku prax neabsolvujú 3 roky, ale až, až 5 rokov. Dôležité, dôležitý je tam ten spôsob prípravy, teda to, ako tú koncipientsku prax vykonávajú. Pokiaľ robia právne činnosti, pokiaľ ich tí advokáti vedú a využívajú ich na, na právne, právne práce, tak, tak môžu byť dobre pripravení po troch rokoch, môžu byť dobre pripravení aj po dvoch rokoch alebo po roku, lebo mnohí dnes šikovní študenti robia pre nejaké právne advokátske kancelárie už počas štúdia, čiže to kvantitatívne kritérium, nejaký limit tam zrejme, zrejme musí byť. Ale, ale je to tak, že niektorí študenti, alebo teda absolventi práva sú v momente, keď skončia štúdium práva, lepšie pripravení z hľadiska vedomostí aj z hľadiska praktických skúseností ako koncipienti, ktorí päť rokov niečo niekde flákali, boli tam iba formálne alebo ktorých, ktorých advokáti neviedli, nepracovali s nimi alebo ich nepoužívali na, na právne činnosti, ale iba na nejaké pomocné, pomocné administratívne práce.
Obaja predrečníci sa dotkli aj ďalšieho aspektu, že kvalita advokátov nezáleží len na tom, ako sa, ako sa pripravujú počas toho koncipientskeho obdobia, ale, samozrejme, že to súvisí aj s kvalitou vysokých škôl, s tým, že vysoké školy, teda právnické fakulty, masovo produkujú budúcich právnikov, nedajú si záležať na kvalite, častokrát je to, je to formálne.
A teda nedá mi nepovedať, že zvlášť smutné je, že sa, že sa k niektorým titulom, alebo teda aj k absolvovaniu právnickej fakulty, aj k niektorým titulom dá dostať veľmi pochybným spôsobom a že, že tu nehovoríme o nejakých prípadoch z Českej republiky, keď boli pochybnosti o tom, že či daný politik náhodou nezískal svoje vzdelanie za pochybných okolností, alebo sa zistilo, že jeho diplomová či iná záverečná práca bola plagiát.
Žiaľ, riešime tu, a teda prvýkrát na schôdzi parlamentu, vážne pochybnosti vo vzťahu k predsedovi Národnej rady, ktorý zatajuje svoju rigoróznu prácu, a nevieme, čo sú skutočné dôvody. Ale keby tým dôvodom bolo, že tá práca, nie, nespracoval ju on, je veľmi nevalnej kvality alebo dokonca je to plagiát, tak by sa správal presne tak, ako sa správal.
A toto je, toto je vážnejšia vec, lebo toto dehonestuje právnické povolanie, že niekto, kto dnes to dotiahol na druhého najvyššieho ústavného činiteľa a visí nad ním tieň podozrenia, že svoj titul JUDr., doktor práv, získal pochybným spôsobom, získal za prácu, za ktorú si ju nezaslúžil, alebo za prácu, ktorú si sám nenapísal, alebo dokonca za prácu, ktorú on alebo niekto iný odpísal, plagioval, porušoval pravidlá, ktoré boli vtedy rovnaké ako dnes, lebo ani vtedy sa nemohli robiť diplomové, bakalárske, záverečné práce ako plagiáty, aj vtedy to museli byť originálne diela, aj vtedy v nich musel autor preukázať nejaký prínos. A dnes je druhým najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky právnik, bavíme sa tu o advokácii, právnik, u ktorého sú vážne pochybnosti, že svoj doktorský titul nenadobudol korektným spôsobom. Správa sa až nevysvetliteľne a jediné vysvetlenie pre to je, že sa snaží pred nami niečo zatajiť.
Toto je vec, ktorá oveľa viac ovplyvňuje aj to, ako je vnímané právnické povolanie, aká je kvalita advokátov, lebo keď niekto môže pochybným spôsobom či už absolvovať štúdium, alebo získať nejaký titul, tak to dehonestuje to vzdelanie, hovorí to o tom, že to vzdelanie je zlé a deformuje to aj celé akademické prostredie. A táto kauza, to, ako dopadne, to, ako sa vysvetlí, to, či sa dozvieme, alebo nedozvieme, ako to naozaj bolo s rigoróznou prácou Andreja Danka, je aj pre kvalitu budúcich advokátov oveľa dôležitejšie ako akékoľvek predĺženie doby, počas ktorej študenti práva alebo absolventi práva absolvujú koncipientsku prax.
Pokojne môžme skrátiť na 3 roky, ale je potrebné správať sa seriózne a zodpovedne, nielen hrdo, odborne a slušne.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, keďže ide o obsahovo zhodný návrh zákona, tak aj tá spravodajská informácia bude úplne identická. Čiže dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky požiadavky uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhuje určiť ako gestorský výbor, a navrhuje, aby návrh zákona prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní s tým, že by bol pridelený výborom a boli určené lehoty v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

No, práve, práve tá asymetria je zrejmá aj, aj zo sankcionovania, ktoré sme my riešili. Teda ak podnikateľ, ktorý má, živnostník, ktorý má povinnosť platiť tie preddavky, ich neplatí v tom termíne, ale zaplatí ich až po podaní daňového priznania, tak dostane úroky z omeškania v prvom prípade za ten prvý štvrťrok za trištvrte roka, za druhý štvrťrok za polroka, za tretí štvrťrok za, za ten štvrťrok, až dokedy to, dokedy to zaplatí, lebo štát predpokladá, že to zaplatí. Ale ak náhodou, náhodou má tie príjmy nižšie a nemá, nemá daňovú povinnosť za príslušný kalendárny rok, ak už si už splnil prostredníctvom tých troch zaplatených preddavkov, tak štát mu síce vráti to, čo, to, čo zaplatil naviac, ale, ale žiadne úroky z omeškania sa tam neplatia. Nedostane, nedostane ten živnostník nazad, nazad zaplatené, že, že teda neoprávnene som zaplatil platbu navyše.
Tak aj z toho vidno ten, ten nepomer a nerovnomerný stav. A samozrejme, že tie prípady, ktoré my riešime naším návrhom zákona, ktorý sa týka sankcionovania za porušenie povinnosti, sú menej časté, lebo väčšina živnostníkov si tú povinnosť, povinnosť plní, ale, ale, ale tiež je to niečo, čo s tým, čo s tým súvisí a čo aj tých, čo si to plnia, zaťažuje administratívne, zaťažuje finančne a ako, ako si povedal aj v úvodnom slove, ako je v dôvodovej správe napísané, naozaj to nie je niečo, na čom by sa teraz zrútili štátne financie, že keď živnostníci nebudú do určitého príjmu platiť štvrťročné preddavky, tak, tak teraz sa zrúti štátny rozpočet.

Chcel som povedať niečo podobné, lebo ten návrh zákona, ktorý sme predložili my s Petrom Osuským a o ktorom sme rokovali tesne pred týmto návrhom, rieši v podstate podobnú situáciu, ale z druhej strany teda, teda situáciu, keď, keď niekto zabudne alebo nezaplatí tie preddavky, a teda ako dlho mu možno potom ukladať úroky z omeškania.
Ak by, ak by bol schválený tento návrh, ktorý predniesol pán poslanec Heger, tak v zásade by, by sme možno ani my nemuseli riešiť náš návrh zákona, pretože, ako som už aj hovoril, platenie preddavkov naozaj nie je veľký problém pre veľké firmy, ktoré majú na to aj, aj dostatočné finančné prostriedky, tie výkyvy sú tam menšie, ale, ale majú aj na to potrebný personál, ktorý, ktorý to zabezpečí. Je to problém práve pre buď menšie firmy, ale najmä, najmä živnostníkov, a teda najmä pre tých živnostníkov, ktorí sú na tej hranici a ktorí nie sú, nie sú zvyknutí, že vždycky majú príjmy, ktoré znamenajú, že budúci rok musia platiť preddavky v štvrťročných intervaloch, tak tí sa najjednoduchšie pomýlia alebo, alebo zabudnú.
A druhá poznámka sa týka toho, že, že naozaj to nie je nejako, že štát by sa podelil s benefitmi s firmami, lebo, lebo v tejto chvíli živnostníci a firmy akoby úverovali, úverovali štát. My ešte nevieme, aké ony majú reálne príjmy v danom kalendárnom roku, ale už ich rovno, rovno zdaňujeme vopred. A tak, áno, obvykle to tak plus-mínus nejako, nejako vyjde, ale môže byť, že, že tie príjmy budú, budú ďaleko menšie a tie dane sú zaplatené, zaplatené vopred. Čiže nie je to nejaké zvýhodnenie, je to iba narovnanie.

Ja by som doplnil Petra Osuského, že daňovníci, väčšina daňovníkov, či už ide o živnostníkov, alebo o firmy, sú povinní komunikovať elektronicky s daňovými úradmi, alebo teda s Finančnou správou. Čiže v tomto problém nemôže byť.
Doplnil by som ďalej, ďalej informáciu, že na elektronizáciu verejnej správy bola v uplynulom období vynaložená zhruba miliarda eur. Tak azda možno očakávať, že, že tie služby, ktoré budú poskytované, nebudú len nejaké teoretické vnútorné procesy v rámci, v rámci inštitúcie, ale že sa to má premietnuť aj do, do komunikácie s klientami, s občanmi, s firmami a v tomto prípade je to vec, ktorá by, by mala byť samozrejmá, že sa štát, štátne orgány správajú k fyzickým a právnickým osobám, spôsobom, nie že je ich zámerom pokutovať a trestať, ale, ale vyžadovať plnenie povinností spôsobom, ktorý, ktorý je aj ústretový voči tým občanom, teda napríklad taká samozrejmosť ako, ako upozorňovanie, to, že mal si splniť nejakú povinnosť a nesplnil si a hrozí ti pokuta. Otázne je potom, že či, či automaticky má nastupovať pokuta.
Myslím si, že na minulej schôdzi sme tu mali návrh kolegu Beblavého, ktorý hovoril o tom, že pri prvom porušení zákona, samozrejme, nie akéhokoľvek, nemá byť automaticky ukladaná sankcia a potom, potom až pri nejakom opätovnom alebo, alebo tak, čiže...
Opakujem, účelom sankcií, hlavným zmyslom sankcií nie je trestať, ale zabezpečiť, aby povinnosti, ktoré sú stanovené, boli dodržiavané.