Videokanál poslanca

Tu sa často operuje tým, že, že 76 je, je posun nejaký, nejaký kvalitatívny. Samozrejme, že je posun dobrým smerom, ale, ale to, čím sa operuje, že, že dnes stačí teoreticky na voľbu ústavného sudcu, alebo teda kandidáta na ústavného sudcu 39, to je, to je taká fikcia trošku, lebo to by platilo v situácii, keby sa na tej voľbe zúčastnilo 76 poslancov a zvyšných 74 poslancov by sa na to úplne vykašlalo, čo teda neviem, či boli také situácie, ale nepredpokladám, že by v dnešnej dobe, keď sa budú voliť kandidáti na ústavných sudcov, si povedalo 74 poslancov, že im je to jedno a nechali to na tých 76.
Druhá vec je, že ide, ide, teda pán minister povedal, že ten návrh, ktorý predloží pán poslanec Madej, je zlý návrh, ale teda neviem, či to hovoril, že my to hovoríme, alebo si to naozaj on myslí, lebo by ma zaujímalo, čo si pán minister ako predkladateľ vládneho návrhu myslí o tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja, tak snáď sa to dozvieme potom, čo ho, čo ho predloží. To je dôležitá vec.
No a posledné, posledné je, že my tu teraz ideme meniť ústavu. Nejdeme schvaľovať nejaký bežný, drobný zákon. Ideme meniť ústavu na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý ešte ani nebol oficiálne prednesený, ak by bol schválený, tak to bude znamenať zásadnú zmenu spôsobu vytvárania Ústavného súdu a my sme si tu pred chvíľou, vy ste si tu odhlasovali, že budeme rokovať až do konca. Čiže nemôžeme ísť normálnym procesom, zajtra o 11.00 hod. by sme hlasovali, nie, musíme ísť domov, ponáhľame sa, tak to rýchlo sfúkne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Matovič, ubezpečujem vás, že poslanci z poslaneckého klubu SaS nebudú hlasovať za ten návrh, s ktorým vystúpi čoskoro pán poslanec Madej, lebo, lebo s ním nesúhlasíme, tak ak máte nejaké informácie o tom, že áno, tak možnože by ste sa mohli najprv spýtať nás, než nás obviniť vopred z toho, že ideme niečo podporiť, čo podporiť nejdeme. A teda nemám veľkú radosť z toho, že, že musím dovysvetľovať, lebo aby to nevyznelo ako obhajoba toho návrhu, ale to, čo navrhne, škoda, že to nenavrhli skôr, pán poslanec Madej, nie je o tom, že ak nebude zvolený 90 hlasmi, tak potom sa volí ústavný sudca 76 hlasmi, ale potom sa zvolí dvojnásobný počet kandidátov 76 hlasmi a z tých kandidátov si vyberie prezident. Čiže buď bude zvolený 90 hlasmi priamo ústavný sudca, alebo potom sa ide tým systémom, ktorý je potom navrhnutý vo vládnom návrhu na zmenu ústavy, lebo nie je to súčasný stav.
Ja to neobhajujem, len teda vysvetľujem, že to nie je celkom tak, ako si to povedal, a vôbec to nie tak, ako si naznačoval, že by, že by sa poslanci z klubu SaS chystali za to zahlasovať, nie.

Pán poslanec Číž, začali ste tým, že ste váhali, či máte vôbec vystúpiť, lebo tie rozpravy v pléne sú taká show opozície. No mňa to mrzí, že koalícia miesto toho, aby sa zapájala do serióznej parlamentnej debaty, vníma diskusiu v parlamente ako nejakú show opozície. A dvojnásobne ma to mrzí od vás, ktorý ste už známy šoumen, a to teda hovorím v dobrom, lebo vaše vystúpenia sú vždycky veľmi živé, a aj z počtu faktických poznámok vidno, že vzbudzujú záujem aj u opozičných kolegov.
No ja som sa tešil, že sa dozviem niečo, že v čom je problém s tými našimi návrhmi, čo je na nich vecne zlé, čo by malo byť inak, čo by ste zmenili oproti tomu vládnemu návrhu, prečo je ten návrh, ktorý prednesie pán poslanec Madej, lepší ako ten, ktorý navrhla vláda. No ale miesto toho som sa dozvedel o tom, že aký máte problém s pánom Budajom, ako on premárnil šancu byť lídrom novembra, aké insitné hlúposti hovorí Peter Osuský a ja, o tom, že ako Sulík hovorí zle, o rozdelenej spoločnosti, že tu máme liberálny a konzervatívny živel, ľavičiarov a pravičiarov, a teda ako ste vy boli v stranách, ktoré získavali stále viac a viac hlasov, ale o tých vecných výhradách a pripomienkach som sa nedozvedel.
Nedozvedel som sa o vašom pohľade na to, ako by sa mal zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov, lebo o tom ste nehovorili. Hovorili ste o veciach, ktoré s tým nemajú žiadny súvis. Povedali ste, že my sme tí najmúdrejší, ktorí si myslia, že jediní majú právo prísť nejakým spôsobom.
Ale však všetky tie návrhy, s ktorými dnes prichádza opozícia, sú návrhy, s ktorými niekedy v máji prišli súčasní a bývalí sudcovia Ústavného súdu, súčasní a bývalí sudcovia medzinárodných súdov, akademici, sudcovia, súčasní advokáti, renomovaní právnici, my sme si ich iba osvojili.

Ďakujem. No, je to, je to presne tak. Je dramatický rozdiel, či volia voliči, alebo volia ich zvolení zástupcovia. Voliči teoreticky v nejakom autokratickom režime môžu byť vystavení šikane zo strany štátnej moci za to napríklad, že volia, volia opozíciu. Asi si to ťažko vieme predstaviť, predstaviť na celoštátnej úrovni, ale teda napríklad pri ľuďoch, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe, áno. A veľmi živo si to viem predstaviť napríklad v obciach, kde by, kde by v nejakých menších obciach to mohlo mať dopad na tých konkrétnych ľudí, keby, keby bolo známe, koho volili, a že, že by neboli tajné voľby.
Ale čoho sa my, preboha, bojíme? Bojíme sa toho, že ústavní sudcovia, ktorých zvolíme, potom budú trebárs rozhodovať proti našim podnetom, keď budeme spochybňovať alebo, alebo napádať súlad nejakého zákona s ústavou, a preto, že ja som ho teraz nevolil, tak just ten ústavný, ústavný sudca bude hlasovať proti môjmu návrhu? To takto to vnímame? Tohoto sa, tohoto sa obávame? No to snáď nie, no potom aj vy máte veľmi zlú mienku o ľuďoch, ktorých, ktorých idete zvoliť. A diskusia o tom, že ústavná väčšina by mohla voliť, voliť kandidátov, bola odmietnutá s poukazom na to, že ústavná väčšina sa tu nenájde, a teraz tu máme na poslednú chvíľu predložený pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ústavní sudcovia majú byť zvolení ústavnou, ústavnou väčšinou priamo, teda bez menovania prezidenta, a už to zrazu nie je problém. Už sa zrazu dá nájsť ústavná väčšina.
Tak prečo sme o tom nediskutovali, o tejto, o tejto možnosti, ak toto nie je iba nejaký trucpodnik, ako sa pokúsiť dať z hry prezidenta úplne?

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, chcel som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Madej, ale teda vidím, že ho prednesie ako posledný, aby sa už k nemu nikto nemal možnosť vyjadriť v rozprave po jeho prednesení, tak chcem povedať napriek tomu tri veci.
Jedna vec je k samotnému návrhu na zmenu ústavy, s ktorým prišla vláda. Je to taký návrh, o ktorom sa dá povedať áno, ale..., a dá sa to povedať rôznym spôsobom, lebo evidentne je to návrh, ktorý v niektorých veciach zlepšuje súčasný stav, čo sa týka voľby kandidátov na ústavných sudcov, ale je nedostatočný. Nejde dostatočne ďaleko, aby, aby zlepšil spôsob výberu ústavných sudcov. Je to svojím spôsobom premrhaná šanca. Obsahovala aj veci alebo obsahuje veci, ktoré sú problematické, najmä to zvýšenie minimálneho veku zo 40 na 45 rokov, ohľadom čoho ale verím, že je zhoda, lebo teda na ústavnom, na ústavnoprávnom výbore pozmeňujúci návrh predložil aj pán poslanec Madej zo SMER-u a ja v podstate zhodný, kde navrhli sme, že aby, aby ostal vek 40 rokov ako minimálny pre ústavných sudcov, a pomerne výraznou väčšinou takmer všetci poslanci ústavnoprávneho výboru, či už z koalície, alebo opozície, tento návrh podporili.
To, že ten návrh považujeme, a to teraz hovorím nielen za seba a za poslanecký klub SaS, ale za celú opozíciu a za významnú časť aj odbornej verejnosti, za nedostatočný, lebo tak sa vyjadrili napríklad aj viacerí renomovaní právnici, ktorí sa k téme zmeny ústavy a zmeny spôsobu výberu ústavných sudcov vyjadrovali už dávnejšie. To sa, to vyústilo do, do pozmeňujúceho návrhu, na ktorom sa zhodla celá demokratická opozícia a ktorý tu predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Baránik. Sú tam tri podstatné veci.
Jedna z nich je zvýšenie kvóra pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, druhá je priebežná odmena sudcov Ústavného súdu a treťou verejná voľba. Sú tam aj ďalšie veci, ale tieto tri sú podstatné.
Tieto tri veci boli od začiatku v hre, od začiatku sa o nich hovorilo ako o návrhoch, ktoré by mohli zmeniť a zlepšiť súčasné pravidlá. Nie je to teda žiadna novinka, boli diskutované a boli diskutované už dávno. Všetky tieto tri veci majú potenciál zlepšiť systém výberu nových ústavných sudcov.
A pokiaľ ide o voľbu kandidátov na ústavných sudcov nie súčasnou nadpolovičnou väčšinou prítomných, ale trojpätinovou väčšinou , čiže ústavnou väčšinou, tak je to niečo, čo ide v rovnakom smere ako nakoniec aj vládny návrh, ktorý nejde tak ďaleko, ktorý hovorí o tom, že, že kandidáti sa majú voliť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, čiže zvyšuje to kvórum oproti, oproti súčasnému. Ak by vôľa ísť týmto smerom, a teda hovoriť o ústavnej väčšine ako podmienke pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, tak, samozrejme, vyvstal by tam problém, že čo v prípade, že sa parlament nedokáže trojpätinovou väčšinou zhodnúť na, na, na potrebnom počte kandidátov. Ale aj to sú veci, ktoré sa dali ošetriť, ktoré sa dajú riešiť nejakými preklenovacími, preklenovacími opatreniami napríklad, trebárs že by zostali, zostali sudcovia, ktorí sú zvolení, vo funkcii, až kým nie sú zvolení ich náhradníci. Ale absolútne nebola vôľa, absolútne nebola vôľa ani v najmenšom uvažovať o tom, že by, že by sa malo kvórum zvýšiť až na ústavnú väčšinu. Priebežná odmena, vybalansovanie, vybalansovanie toho, akým spôsobom sa kreuje, kreuje Ústavný súd, medzi rôzne parlamentné väčšiny a medzi rôznych prezidentov, asi všetci sa zhodneme, že by to bol optimálny model, keby sme boli v nejakom stave nula, a že by bolo lepšie, ak by nebol naraz volený celý Ústavný súd alebo 9 z 13 sudcov Ústavného súdu, ale že by sa Ústavný súd priebežne obmieňal. Opozícia prišla s návrhmi, ako to dosiahnuť. A opäť nebola vôľa, nebola vôľa ísť týmto smerom a riešiť aj tie praktické problémy, ktoré, áno, uznávam, boli by s tým spojené. Aj ten návrh, aby, aby časť sudcom bola volená iba na 4 roky a časť na 8, že by sa vyžrebovali z tých deviatich tí, čo by boli zvolení na 12 rokov, a tí, čo na kratšie obdobie, a tí by potom mohli kandidovať. Áno, boli by tam problémy spojené s tým, že či by boli dostatočne nezávislí tí, ktorí by boli zvolení iba na dobu určitú a mohli by sa prípadne ešte uchádzať o znovuzvolenie, ale keď dám na jednu stranu váh toto a na druhú stranu váh, že teraz parlament navolí 9 z 13 sudcov Ústavného súdu na 12 rokov, tak nemám najmenšiu pochybnosť, čo je väčší a čo je menší problém. Väčší problém je obsadenie Ústavného súdu, drvivej väčšiny Ústavného súdu na 12 rokov jednou momentálnou parlamentnou väčšinou.
Verejná voľba. Hovoríme o verejnej voľbe aj pri iných voľbách funkcionárov a tu sa, tu sa nazeranie súčasnej vládnej koalície, alebo teda prinajmenšom tej časti tvorenej SMER-om a demokratickej opozície líši, lebo my presadzujeme aj pri iných príležitostiach verejnú voľbu. Sme presvedčení, že poslanci nie sú v pozícii radových voličov, ktorí volia poslancov parlamentu alebo poslancov zastupiteľstva, alebo starostu. Áno, tam má byť voľba tajná. My sme zvolení zástupcovia občanov a máme niesť zodpovednosť za to, ako hlasujeme. Za to, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ale aj za to, ako hlasujeme v personálnych veciach. A teda keď už hovoríme o tom, o tom porovnaní, že však voliči vo voľbách volia tajne, tak prečo my tu chceme v parlamente voliť verejne, no tak pozrime sa napríklad na referendum, čo nie je personálna vec. Ale aj v referende voliči volia tajne a nikto nechce od voličov, aby verejne zahlasovali v referende, volia tajne. A my tu o návrhoch zákonov hlasujeme verejne a nikoho ani nenapadne, nikomu ani nepadne, že by to malo byť inak.
Tretia a posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu zrejme, zrejme prednesie pán poslanec Madej. No tak dúfam, že to nebude tak, že by ho predniesol a hlasovali sme o ňom, do 17.00 hod. to už snáď nestihneme, tak bude aspoň šanca, že, že do zajtra do 11.00 hod. si ho budú môcť poslanci, ktorí o ňom budú hlasovať, pozrieť. Ale ja, aby som nebol obviňovaný, ja nespochybňujem právo poslancov ani poslancov koalície predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní v pléne, len mi príde veľmi zvláštne, že pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude prednesený zrejme ako posledný, úplne posledný vystupujúci v rozprave k tomuto návrhu, návrhu zákona ho prednesie. A je to pritom zásadná zmena. Som presvedčený, že ďaleko zásadnejšia zmena, lebo ide o to, že by sudcov Ústavného súdu nemal menovať prezident z kandidátov, ktorých mu navrhnú, navrhnú, navrhne parlament, ale by ich volili, volil priamo parlament ústavnou väčšinou, a až keby nezvolil potrebný počet, tak by, tak by sa išlo súčasným systémom, teda že by zvolil dvojnásobný počet na, teda myslím podľa toho návrhu, že 76 poslancov by zvolilo kandidátov. A to je vec, o ktorej sa, napríklad o tomto sa vôbec, sa vôbec nehovorilo, to nebolo ani v tých návrhoch, ktoré boli, ktoré boli diskutované napríklad na ústavnoprávnom výbore, a budeme o tom hlasovať na základe v rozprave posledným príspevkom predneseným, predneseným vystúpením. A aj v tomto ohľade je dôležitá verejná voľba, lebo ak by sa mal presadiť tento model, tak je dôležité vedieť, že či noví ústavní sudcovia boli zvolení na základe dohody koalície a časti demokratickej opozície alebo koalície a fašistov. O to viac je verejná voľba dôležitá.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská, teda neviem, či som dobre počul, ale povedali ste, že ten návrh, s ktorým vystúpi niekto z poslancov SMER-u zrejme čoskoro, ste si mohli prvýkrát na papieri prečítať až včera večer. No tak to ste mali asi šťastie, lebo teda my ostatní sme si ho mohli prečítať až pred pár minútami, keď bol zverejnený na webe Národnej rady.
A teda ja som aj veľmi zvedavý na reakciou pána ministra na tento návrh, keď teda vyčítal nám, že sme neskoro prišli s naším návrhom, čo môžem tie, ešte aj opakovane nasypať popol na hlavu za to, že sme to nedodali, nedodali načas, ale ide napospol o veci, ktoré boli dávno niekoľko mesiacov diskutované, navrhované, navrhované právnikmi, navrhované mimovládnym sektorom, navrhované opozičnými stranami, hovorilo sa o nich v prvom čítaní.
A tuto je nejaký, objavuje sa nejaký návrh, ktorý ešte zásadnejším spôsobom ako, ako všetky opozičné návrhy mení spôsob voľby ústavných sudcov. Tá idea sa objavila niekde na pôde strany SMER-u, a teda pán poslanec Madej na rokovaní ústavnoprávneho výboru prišiel s nejakým návrhom, ale ten návrh, ktorý tu dnes máme, je ešte niečo iné, je ešte upravený aj oproti tomu, o čom sa hovorilo, hovorilo doteraz, zásadným spôsobom mení voľbu alebo kreovanie Ústavného súdu a bude predložený nie na výbore a v spoločnej správe, dokonca ani nie medzi písomne prihlásenými, ale až, až v tej časti rozpravy, keď sa budú, budú poslanci hlásiť ústne.
Tak to ma teda veľmi zaujíma, že či toto je ten správny spôsob, akým sa má meniť ústava.

Pán minister, hovorili ste, že ústavní sudcovia by nemali byť koaliční ani opoziční, mali by byť dobrí. No hneď mi napadlo, že tu máme nových ústavných sudcov, pani Laššákovú a pani Mamojku, o ktorých sa to dá povedať, že nie sú ani koaliční, ani opoziční, pretože v čase, keď si ich SMER zvolil, tak tu žiadna koalícia nebola a SMER vládol sám, čiže títo dvaja potvrdzujú túto vašu tézu, ale nie som si teda celkom istý, že to platí tak univerzálne.
A hovorili ste, že diskusia prebieha od augusta, keď vláda schválila návrh zákona alebo návrh novely ústavy. Ale tá diskusia tu prebiehala predsa aj predtým, aj predtým sa diskutovalo, napr. v máji skupina sudcov, ústavných sudcov, akademikov, súčasných, bývalých, advokátov, právnikov relatívne renomovaných, teda okolo VIA IURIS, zverejnila svoju predstavu, aké zmeny by sa mali udiať vo výbere najvyšších sudcov. A medzi tými návrhmi boli také odporúčania, akože na zvolenie kandidáta by malo byť potrebných aspoň 90 hlasov poslancov Národnej rady, čiže zvýšené kvórum, čiže vec, ktorá je podstatnou súčasťou teraz opozičného návrhu, alebo, alebo verejná voľba, to tam bolo tiež a to je tiež v opozičnom návrhu, alebo priebežná obmena ústavných sudcov. To sú tri veci, ktoré sú podstatné aj v spoločnom opozičnom návrhu a hovorí sa o nich, no ak nie skôr, tak prinajmenšom od toho mája, keď, keď s ním vyšla, s takýmto návrhom, skupina renomovaných právnikov.
Takže nie je pravda, že my prichádzame s niečím úplne novým, ospravedlnili sme sa za tie, za ten spôsob, akým to bolo, akým to bolo predložené, ale vecne o tých, o tých veciach sa hovorí už dávno.

V reakcii na to, čo pán poslanec Baránik hovoril o príprave spoločného opozičného návrhu, pozmeňujúceho návrhu k novele ústavy a k tomu nedopatreniu pri jeho odovzdaní pánu ministrovi Gálovi by som sa chcel aj za seba ospravedlniť pánu ministrovi Gálovi aj pánovi poslancovi Bernaťákovi a Kamenickému, lebo bol som s nimi dvoma v nedeľu v televíznej diskusii, a tvrdil som, že pán minister Gál dostal od opozície ten návrh už v priebehu, v priebehu týždňa, pretože takú som mal informáciu, čiže nebolo to z mojej strany nejaké vedomé zavádzanie, ale, ale nebola to ani, ani pravda. A mrzí ma to, ospravedlňujem sa a uvedomujem si, že je to, že je to vážna vec a že bolo by dobré, ak by bol aspoň niekoľkodňový priestor na diskusiu o tých návrhoch, tak verím, že využijeme, využijeme aspoň, aspoň rozpravu v pléne na to, aby, aby sme o týchto návrhoch diskutovali, pretože ten finálny text, samozrejme, že bol doručený až včera, čo, opakujem, je problém a ospravedlňujem sa. Ale, ale tie jednotlivé návrhy boli prezentované aj v minulosti, a teda nejde o to, že akú majú presnú legislatívnotechnickú formu, ale teda ide o ich vecnú stránku, a teda je to niečo, na čom sa dokázala zhodnúť celá demokratická, demokratická opozícia, a teda pokiaľ vláda a vládna koalícia nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi opozície, tak by bolo dobre, keby sme aspoň v pléne mohli o tom diskutovať a dozvedieť sa tie argumenty, pre ktoré vládna koalícia a jej poslanci nebudú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom kolegom z poslaneckého klubu SaS za reakcie a teda tajne dúfam, že aspoň v záverečnom slove pán predkladateľ, ak už nie v rozprave, povie niečo k tým námietkam.
A otázka pani poslankyne Kiššovej, že na základe čoho si predkladatelia myslia, že toto sú tie dobré podniky, ktoré treba podporiť a toto sú tie zlé podniky, ktoré treba potrestať napríklad daňou z jedla, ako navrhujú, tak to je také pomerne rozšírené v, nazvem to, že v ľavicovom spektre, ale teda pozorujem, že Slovenská národná strana napriek tomu, že deklaratívne sa hlási skôr k pravici, tak má tiež tieto ľavicové maniere, že si jednoducho myslí, že oni ako politici vedia lepšie, komu treba peniaze zobrať a komu ich treba dať, ako ich prerozdeliť, ako ich správne použiť a že to vedia lepšie oni z pozície štátu, ktorý má možnosť prijímať zákony a ukladať povinnosti a zavádzať nové dane, alebo naopak, niekoho daňovo zvýhodňovať, že to oni ako politici vedia lepšie, ako to vedia samotní ľudia, ako to vedia samotné firmy, ako naložiť so svojimi vlastnými peniazmi tak, aby veci fungovali, tak, aby fungovala ekonomika, aby ekonomika prosperovala, aby aj štát mal peniaze z toho, že vyberie na daniach viac nie preto, že zvyšuje dane a zavádza nové poplatky a odvody, ale preto, že ekonomika sa rozvíja. To je taká pomerne bežná ľavicová predstava a z tohto hľadiska je Slovenská národná strana bežná ľavicová strana.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní sme viacerí opoziční poslanci kritizovali predložený návrh novely zákona o podpore cestovného ruchu. Ja som vtedy povedal, že považujem tento návrh z dielne Slovenskej národnej strany za kombináciu populizmu a lobizmu, pretože zvýhodňuje jedno podnikateľské odvetvie a ťahá peniaze z peňaženiek niekoho iného, v tomto prípade zamestnávateľov, ktorým stanovuje povinnosť prispievať zamestnancom na rekreáciu na Slovensku. Je to vycucané z prsta. Je to účelové, je to populistické. Tvári sa to, že štát dáva, štát tam bude prispievať tým, že budú mať aj štátne, štátne, teda zamestnávatelia, ktorí sú štátnymi orgánmi a organizáciami, rovnakú povinnosť a bude to daňovo zvýhodnené, čiže cez zahrnutie do nákladov si, teda štát na to prispeje cez nižší objem vybratých daní.
Najviac sme kritizovali to, že to dávate ako povinnosť. Vy predkladatelia ste argumentovali, že však je to niečo podobné, ako trináste a štrnáste platy a my sme vám hovorili, ale nie, trináste a štrnáste platy sa zavádzajú ako dobrovoľné, sú daňovo a odvodovo zvýhodnené a ak ich zamestnávatelia budú chcieť dávať svojim zamestnancom, tak majú tú možnosť a sú k tomu motivovaní, ale nie je to povinnosť. Nestanovujete zamestnávateľom povinnosť vyplácať trináste a štrnáste platy.
Návrhom zákona, ktorý ste predložili do parlamentu, ste navrhli, aby zamestnávatelia mali povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu na Slovensku. Sme v druhom čítaní a zdá sa, že kritika, ktorú ste asi počuli nielen od opozície, mala nejaký efekt a prichádzate s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí o tom, že povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu budú mať iba podniky nad 50 zamestnancov, teda od 50 zamestnancov vyššie. Podniky do 49 zamestnancov vrátane tú povinnosť nebudú mať. Budú mať možnosť za rovnakých podmienok poskytnúť, ale nebudú mať povinnosť.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že fajn, no tak vypočuli ste aspoň trochu tú kritiku a aspoň tých malých zamestnávateľov budete menej zaťažovať, lebo z hľadiska dopadov na zamestnávateľov je to drobný krôčik dobrým smerom. Ale z hľadiska zamestnancov vytvárate dve kategórie, pričom jedna z tých kategórií bude mať právo a nárok, aby im zamestnávateľ prispieval na rekreáciu na Slovensku, a tá druhá nebude mať to právo, resp. bude mať právo, keď bude zamestnávateľ chcieť, ale nebude mať na to žiadny nárok. A rovnako je do toho zaangažovaný aj štát, lebo keď si to dá zamestnávateľ do nákladov, tak vlastne aj štát bude čiastočne na to prispievať, ale bude prispievať iba zamestnancom, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľov, ktorí majú menej, teda viac ako 50 zamestnancov.
Pýtam sa, aký je dôvod na takúto diskrimináciu? Teraz hovorím o strane zamestnancov, či zamestnanec, ktorý pracuje v malom podniku, ktorý má 49 zamestnancov, je menej hodný toho, aby išiel na rekreáciu, aby mu zamestnávateľ prispieval na rekreáciu ako zamestnanec podniku s 50 zamestnancami. Akú to má logiku?
V základných zásadách Zákonníka práce sa píše, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky atď., atď. A tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu, a teraz sú tam vymenované tie dôvody, a jeden dôvod je: "alebo iného postavenia". V tomto prípade z dôvodu iného postavenia, teda či som zamestnancom firmy do 49 alebo nad 49 zamestnancov, tak mám alebo nemám nejaký nárok, ktorý zákon stanovuje, a teda mám iné pracovné podmienky alebo nejaký benefit, ktorý mi zamestnávateľ poskytuje, len z toho dôvodu, že či sa zamestnám vo firme, ktorá je do 49 alebo od 50 zamestnancov.
Rovnako v § 13 ods. 2 sa hovorí o tom, že v pracovno-právnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia atď., atď., alebo iného postavenia. Samozrejme, že ak to napíšete priamo do zákona, tak nebude to možné postihovať podľa antidiskriminačného zákona. Ale nebude to diskriminácia? Existujú dnes také ustanovenia, ktoré práva zamestnancov voči zamestnávateľovi delia podľa toho, že či má zamestnávateľ do 50 alebo nad 50 zamestnancov? V Zákonníku práce, v Zákonníku práce som našiel iba jedno takéto ustanovenie, § 233, ktorý hovorí o zamestnaneckej rade a zamestnaneckom dôverníkovi. Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnávateľov (pozn. red.: správne má byť zrejme "zamestnancov"), u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké, ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
Čiže áno, Zákonník práce tu rozlišuje podniky podľa toho, či majú do 50 alebo 50 a viac zamestnancov, ale je to formálny rozdiel teda, že či zástupca zamestnancov, pokiaľ tam nepôsobia odbory, sa nazýva zamestnanecká rada a je to kolektívny orgán, alebo je to zamestnanecký dôverník a je to jednotlivec. Rozhodne to nie je rôzny prístup k právam zamestnancov podľa toho, či sú v podniku do alebo nad 50.
Potom existuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý stanovuje zamestnávateľom, ak majú najmenej 20 zamestnancov, povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Čiže áno, je tu nejaká povinnosť, ktorá sa stanovuje iba zamestnávateľom nad 20 zamestnancov, ale nemyslím si, že by to bolo delenie samotných zamestnancov. Toto je čisto povinnosť zamestnávateľa, ale vo vzťahu k zamestnancom ten rozdiel tam nie je.
Potom som našiel v zákone o oznamovaní, o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, že sa ukladajú nejaké povinnosti zamestnávateľom, ktorí majú viac ako päťdesiat, 50 zamestnancov, teda explicitne sa tam uvádzajú aj tie povinnosti. Ale to opäť nie je niečo, čo by sa dotýkalo všetkých zamestnancov a mohli by sme povedať, že ak ste zamestnancom firmy nad 50 zamestnancov, tak tie práva máte, a keď váš zamestnávateľ má iba do 49 zamestnancov, tak tie práva nemáte. Čiže áno, môže mať nejakú logiku, že stanovujeme nejaké administratívne povinnosti firmám, ktoré sú väčšie, a oslobodíme od tých administratívnych povinností, alebo aj od finančnej záťaže firmy, ktoré sú, ktoré sú menšie, aj keď aj takýto prístup je problematický, lebo potom vedie k tomu, že podnikatelia, ak je tá hranica príliš veľká, no tak, tak sa snažia mať podniky veľkosti iba do tej, do toho počtu zamestnancov, čiže máte potom v niektorých krajinách, kde to tak je, veľký zlom, že do firiem, ktoré majú 49 zamestnancov je niekoľkonásobne viac, ako firiem, ktoré majú 50 zamestnancov. Nie je tam žiadny plynulý vývoj. Ale toto nie sú bežné administratívne povinnosti. Toto je niečo, čo sa týka práv zamestnancov. Vy chcete dať zamestnancom nejaké nové právo, nejaký nový benefit zo zákona, ja by som to celé dal na dobrovoľnej báze, ale to je, to je filozofická nezhoda, ale vy tu, vy tu teraz prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý dávate k vlastnému návrhu zákona, idete zmeniť tú filozofiu a idete to právo priznať iba časti zamestnancov, pričom ten rozdiel nemá byť v tom, že či niekto robil dvanásť, dvadsaťštyri, alebo 36 mesiacov, ten rozdiel má byť, že či pracujem u zamestnávateľa, ktorý má viac alebo menej ako 50 zamestnancov.
Podľa mňa je to veľmi sporné a vytvára to diskrimináciu zamestnancov, ktorá nie je nijako odôvodnená. Čiže áno, zdobrovoľnime to, ale zdobrovoľnime to pre všetkých zamestnávateľov.
Rovnako zvláštny je podľa môjho názoru aj pozmeňujúci bod č. 2 vášho pozmeňujúceho návrhu. Tuto, čo som hovoril doteraz, sa týka pozmeňujúceho bodu č. 1. V tom chcete zabezpečiť, aby zo zákona priamo vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal, napríklad pri priznávaní odmien. Tak ono to znie tak pekne, že aby zamestnávateľ netrestal tých zamestnancov, ktorí si, ktorí si požiadali o príspevok na rekreáciu tým, že im neprizná nejaké iné benefity alebo odmeny, alebo ich nejako znevýhodní. Ale ten dopad toho, ak to naozaj takto parlament schváli, môže byť aj úplne opačný. Čo keď sú zamestnávatelia, určite sú zamestnávatelia, ktorí poskytujú svojim zamestnancom aj benefity nad rámec mzdy a bežných plnení, ktoré sú s tým spojené, ale majú na to obmedzený objem prostriedkov? A teda môžu poskytnúť, a teraz, keď vy zavádzate novú formu, tak niektorým z tých zamestnancov ju poskytnú, povedzme že v podobe, že im prispejú na rekreáciu na Slovensku, lebo tí si povedia, že toto je to, čo chcú, tak im to poskytnú, ale v tom prípade už nebude môcť zamestnávateľ poskytnúť iné benefity iným zamestnancom, ktorí nemajú povedzme záujem o rekreáciu na Slovensku, lebo išli do zahraničia, alebo ten rok nejdú na rekreáciu, alebo idú bývať k babke na východ, takže nebudú potrebovať preplatiť, preplatiť nejaký pobyt, ubytovanie a ten iný benefit im zamestnávateľ už ťažko bude môcť poskytnúť, lebo vyčerpal časť prostriedkov, ktoré mal určené na benefity na tých, ktorí si požiadali o príspevok na rekreáciu. A teraz buď by, keby poskytol iba tým zvyšným, tak vlastne porušuje to, čo chcete schváliť, že znevýhodňuje tých zamestnancov, ktorým už jeden príspevok poskytol, alebo by musel zamestnávateľ navýšiť množstvo prostriedkov, ktoré má určené na tento účel a teda na poskytovanie nejakých ďalších benefitov zamestnancov.
Áno, možno budú zamestnávatelia, ktorí povedia, že dobre, no tak navýšime, lebo veď treba podporovať cestovný ruch, tak dáme svojim zamestnancom benefity aj tie, ktoré sme plánovali, aj tie, ktoré sme si my vymysleli, alebo ktoré sme sa my dohodli v nejakej kolektívnej zmluve s odbormi a ešte okrem toho prispejeme na rekreačný príspevok. Alebo, alebo to pojmú tak a určite budú aj takí, že dobre, no tak zaplatili sme príspevok na rekreáciu, nejaké hotelové ubytovacie zariadenia na tom, na tom budú profitovať, tí zamestnanci, ktorí išli na rekreáciu na Slovensku, dostali, dostali príspevok, ale tým ostatným nedáme, lebo museli by sme dať aj tým, čo si zobrali príspevok na rekreáciu a na to nemáme a keby sme dali iba tým druhým, tak vlastne porušujeme zákon, lebo znevýhodňujeme tým, čo sme dali príspevok, príspevok na rekreáciu. Čiže to môže dopadnúť úplne opačne.
Vy nadiktujete zamestnávateľom, aké benefity, aké dobro majú robiť pre svojich zamestnancov, ale zároveň im možno znemožníte, aby iné benefity poskytli iným zamestnancom. Preto si myslím, že ten návrh je z princípu zlý, lepšie by bolo ho úplne zamietnuť, ale pokiaľ chcete ten návrh schváliť, tak riešením je to, čo je obsiahnuté v návrhu, v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil kolega Ivan z poslaneckého klubu SaS, spraviť to úplne dobrovoľným. Potom tam žiadny z týchto problémov nebude. Bude to dobrovoľné, zamestnávatelia budú môcť poskytnúť tento príspevok zo zákonov stanovených podmienok, budú si to môcť zahrnúť do daňových nákladov, že to bude podporovať aj štát, nebude tam problém diskriminácie, nebude tam problém rozlišovania medzi zamestnancami firiem do 45 a nad 50 alebo od 50 zamestnancov a nebude tam aj ten problém možného poškodzovania iných zamestnancov, ako tých, ktorí požiadajú o príspevok na rekreáciu. Takže ak ten návrh nestiahnete, čo predpokladám, že nestiahnete, tak ho aspoň zdobrovoľnite. Však je to niečo, s čím ste vy prišli v trinástich a štrnástich platoch, že to nie je povinné, ale je to dobrovoľné. Dáte tým možnosť a nebudete diskriminovať zamestnancov, ako to chcete urobiť teraz v pozmeňujúcom návrhu poslancov Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka, lebo tá diskriminácia tam evidentne je.
Ďakujem za pozornosť.