Skúsim vecne. Myslel som, že budem mať možnosť reagovať na pána poslanca Bernaťáka, ktorý zareaguje na pripomienky pána prezidenta a vysvetlí nám, že pán prezident, v čom sa mýli a ako je teda ten zákon v poriadku, tak, žiaľ, budem tu mať tú možnosť iba vo faktickej poznámke, tak by som aspoň zareagoval na to, čo zaznelo v rozprave, konkrétne vo faktických poznámkach na moje vystúpenie.
Pán poslanec Kaliňák, ten tretí- alebo štvrtýkrát čo je poslanec, znova tak vystúpil a opäť som to zažil. Jeho vecná pripomienka, teda vecná, bola to invektíva síce, ale tvárilo sa to ako vecná pripomienka voči mne, že teda spochybnil moje právnické vzdelanie, ja teda na rozdiel od neho, od pána predsedu Slovenskej národnej strany a Národnej rady nie som JUDr., takže určite nie som taký kompetentný vykladať zákon, ale myslím si, že vykladať zákon môže každý, kto dokáže čítať text s porozumením.
Išlo tam o to, že či je rozpor iba vtedy, keď sa politická strana nazve po svojom predsedovi alebo štatutárnom orgáne, alebo či sa niekto, kto má priezvisko ako napríklad Vladimír Sloboda stane štatutárnym orgánom politickej strany, ktorá má napríklad v názve slovo sloboda, Sloboda a Solidarita. Ja som tvrdil že áno, pán doktor práv Kaliňák tvrdil, že je to nezmysel. No, v zákone v čl. I bod 13 schválenej novely § 6 ods. 5 písm. a) sa píše: "Názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany." Nepíše sa tam nič o tom, že strana sa nesmie, si nesmie dať do názvu meno alebo priezvisko svojho štatutárneho orgánu. Píše sa tam, že nesmie obsahovať. Je irelevantné, či najprv tam bolo to meno a priezvisko a potom sa niekto stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo to bolo naopak, že najprv bol členom štatutárneho orgánu a potom si tam dala strana do názvu jeho meno alebo priezvisko. V zákone je formulácia "nesmie obsahovať". V prípade, že by sa Vladimír Sloboda stal členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, názov politickej strany Sloboda a Solidarita by obsahoval jeho priezvisko. Napokon, keby platilo to, čo povedal pán poslanec Kaliňák, tak toto ustanovenie by sa dalo veľmi jednoducho obísť. Akýkoľvek politik, ktorý by chcel mať svoje meno a priezvisko v názve strany, jednoducho najprv by tú stranu premenoval, aby obsahovala jeho meno a priezvisko, a potom by sa stal členom jej štatutárneho orgánu alebo jej predsedom a podľa JUDr. Kaliňáka by bolo všetko v poriadku. Škoda, že tu JUDr. Kaliňák nie je a nemôže teda reagovať na moju reakciu.
Pani poslankyňa Antošová teda údajne nepochopila, čo som hovoril, že v čom je ten zákon absurdný. Ja som myslel, že to hovorím zrozumiteľne. Podmienkou kandidovania politickej strany je, že buď má, preukáže, že má dvojnásobný počet členov, ako má kandidátov na kandidátnej listine, alebo preukáže, že počet členov jej najvyššieho orgánu je najmenej päťnásobný ako počet členov jej výkonného orgánu. A hovoril som tu úplne konkrétne príklady, strana 28 členov, 14 kandidátov spĺňa podmienku, lebo má dvojnásobný počet členov ako kandidátov. Strana 280 členov, 150 kandidátov, nemôže kandidovať, nespĺňa podmienku, lebo 280 nie je dvojnásobok 150 kandidátov. Strana s desaťnásobným počtom členov nebude môcť kandidovať, keby chcela postaviť plnú kandidátku, strana s desatinou členov v porovnaní s tou prvou stranou bude môcť kandidovať, stačí keď postaví iba 14 kandidátov.
Tretia, posledná vec, to tu zaznelo tiež vo vyjadrení pani poslankyne Antošovej. Keď som namietal, že môže sa stať, že politická strana bude mať chybu v zozname alebo stratí čestné vyhlásenie, ktorým sa preukazuje členstvo v politickej strane alebo v najvyššom orgáne, tak jej reakcie bola, že: no ako taká politická strana, ktorá má bordel v dokumentoch, chce spravovať štát? No, urobiť chybu neznamená automaticky bordel. V tom, s tým, že sa robia chyby v správnych rozhodnutiach, dokonca v rozsudkoch, počíta aj legislatíva. Počíta s tým, že ak sú, napríklad chyby v písaní alebo v počtoch, alebo iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení, či už rozhodnutia správneho orgánu alebo rozsudku, možno upraviť. Čiže keď môžu správne orgány, dokonca súdy urobiť chyby, mať, robiť nepresnosti vo svojich rozhodnutiach, tak je zrejmé, keďže sme ľudia, sme omylní, že chyby môžu robiť aj politické strany. Chyby môžu a majú mať následky, ide len o to, aké tie následky majú byť. Či tým následkom je, že tú chybu majú opraviť, či tým následkom je, povedzme, že kandidát, ktorý nedodá vyhlásenie o súhlase s kandidatúrou, nebude môcť kandidovať, alebo tým znemožníme kandidatúru celej politickej strany kvôli nejakej administratívnej chybe.
No, a napokon pokiaľ ide o ten bordel týkajúci sa kandidátnych listín, tak zrovna v prípade Slovenskej národnej strany by som toto ako argument nepoužíval. Slovenská národná strana v ostatných parlamentných voľbách mala na svojej kandidátnej listine Martina Patoprstého, ktorého potom museli stiahnuť, lebo sa zistilo, že je to človek, ktorého fotografie, ako hajluje nahý vo vani so svojimi kamarátmi, obehli internet. To, že niekto uvedie nejaký nesprávny údaj v zozname, si myslím, že je ďaleko menší bordel, ako keď si vy na kandidátnu listinu dáte takéhoto človeka, ktorého potom dodatočne musíte sťahovať.
Ďakujem za pozornosť.
