Videokanál poslanca

Pán poslanec Mazurek, genocída Arménov Turkami nepochybne je vážnym zločinom. Drobným rozdielom oproti holokaustu je, že holokaust sa dial aj na Slovensku. Aj na Slovensku počas fašistického Slovenského štátu, ktorý viedol vami obdivovaný prezident Jozef Tiso, boli prijaté zákony, ktoré pozbavili slovenských občanov židovského vierovyznania, židovskej národnosti alebo čo by len židovského pôvodu ich občianskych práv, ich majetku, ich dôstojnosti. A Slovenský štát vyviezol zo svojho územia desaťtisíce vlastných občanov do vyhladzovacích táborov a ešte za to zaplatil.
Čiže áno, genocída Arménov je zločin. Ale z hľadiska Slovenska, z hľadiska jeho histórie je rozdiel, keď hovoríme o holokauste, keď hovoríme o tom, čo štát, ktorý tu existoval, na území Slovenska bol Slovenský štát, spáchal na vlastných občanoch, na vlastných občanoch Židoch, a keď hovoríme o tom, čo Turecko spáchalo na Arménoch. Dúfam, že si ten rozdiel uvedomujete a nepoužívate to iba účelovo.
A pokiaľ ide o holodomor, tak to bol zločin komunistického režimu voči ukrajinskému národu. To nebol zločin Žida. To je presne ten antisemitizmus, o ktorom hovorí aj tá definícia, že tam zdôrazňujete nejakého jedného človeka a odvodz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Uhrík, dobrý pokus, keď vám pán predseda Danko neskočil na antislovakizmus, tak sa nádejate, že vám skočí na antislovanizmus a chcete využiť jeho slabosť pre Rusko, teda to je to, čo vás, to, čo vás spája. No uvidíme, či to, či to zaberie, len teda nepostupovali ste, ako to už povedal pán predsedajúci Glváč v súlade s rokovacím poriadkom, ktorý predpokladá, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Čiže ten návrh nebol predložený právoplatne a nie je možné o ňom v tejto chvíli hlasovať.

Ďakujem kolegovi Poliačikovi za jeho reakciu. Myslím, že bol príliš zhovievavý k predrečníkom. Tvrdiť, že skutočné orgie antisemitizmu prídu až po tom, na Facebooku keď budú zdieľať videá z Národnej rady, no to sa mi zdá príliš zhovievavé a možno máme trochu inak postavenú latku, ale ja ako orgie antisemitizmu vnímam aj to, čo tu, to, čo tu teraz prebieha.
Nestihnem zareagovať na všetkých samozrejme, ale evidentne tu niekto nechápe rozdiel medzi tým, keď človek hovorí o zodpovednosti svojho vlastného národa, svojho vlastného spoločenstva za niečo, čo sa stalo, alebo hovorí, hovorí o ideologických, ideologických nasledovníkoch napríklad fašistov. Čiže v tomto zmysle slova Michal Havran nie je žiadny môj kamarát, ale určite je Slovákom, čiže buď hovorí o zodpovednosti Slovákov, alebo keď hovorí o vašich babičkách a dedkoch, tak hovorí o vašich ideologických predchodcoch fašistov z minulosti. A mňa to neprestáva fascinovať, ako vy dokážete tvrdiť, že niekto tu bojuje proti vlastnému štátu. No veď kritizujeme vládu, aj vy kritizujete vládu. A to je bojovanie proti vlastnému štátu? A teda rovnako ma fascinuje, ako dokážete používať argumentačne Palestíncov, keď sa vám to hodí na kritizovanie Izraela, a zároveň šíriť protimoslimskú nenávisť. To je tiež neuveriteľné.

Pán predseda, neviem celkom, čo bolo vaším úmyslom pri predkladaní návrhu tohto uznesenia, ale teda pokiaľ ste mali skrytý úmysel pretrhnúť hrádzu a spustiť orgie antisemitizmu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tak evidentne vám tento zámer vyšiel. Pretože trafené husi gágajú, ako vidím zo zoznamu prihlásených, budú gágať ešte ďalej.
Normálny človek by možno sa zaoberal tým, či je alebo nie je potrebné takéto uznesenie schvaľovať vo forme uznesenia Národnej rady. Možno by rozoberal jednotlivé formulácie, či by nemohli byť naformulované inak, ale fašistickí poslanci majú potrebu dať priechod svojmu vlastnému antisemitizmu, ja neviem, či priamo alebo nepriamo tak potvrdiť, že antisemitizmus na Slovensku naďalej je problémom. Pretože to, čo tu predvádzate, nie je ničím iným ako antisemitizmom.
Vy ste predložili nejaký návrh uznesenia, ktorý mal byť uznesením proti antislovakizmu. No, ale kto tu vyzýva na to, aby boli zabíjaní Slováci alebo aby bolo Slovákom ubližované v mene nejakej radikálnej ideológie alebo extrémistického náboženského pohľadu? Kto tu vytvára klamlivé, dehumanizujúce, démonizujúce a stereotypné tvrdenia a predstavy o Slovákoch, o ich moci, o slovenskom sprisahaní, o tom, že Slováci to tu všetko ovládajú, nielen na Slovensku, ale na celom svete? Kto pripisuje Slovákom ako národu zodpovednosť za činy jednotlivcov? A teraz nehovorím o tom, keď niekto, kto je sám Slovákom, hovorí o zodpovednosti vlastného národa za to, čo sme v minulosti napáchali. Ale kto cudzí, rozumný bude tvrdiť, že dnes žijúci Slováci sú zodpovední za holokaust napríklad? Všetci tu jednotlivci? To vážne?
Kto tvrdí, že Slováci nemajú právo na vlastný štát? Kto tvrdí, že existencia Slovenskej republiky je prejavom rasistického úsilia? Kto prirovnáva politiku súčasnej slovenskej vlády k nacistom, ak neberiem do úvahy nejaké občasné excesy?
Ale toto sa deje vo vzťahu k Židom bežne a vy to tu predvádzate. Vy ste to tu v reakcii na návrh uznesenia o antisemitizme, ako by ste chceli potvrdiť, že áno, máme na Slovensku antisemitizmus, predviedli. Chcete vyzývať na zabíjanie Židov, na ubližovanie Židom? Vadí vám, keď toto bude definované ako antisemitizmus?
Máte takú strašnú potrebu hovoriť, že Židia zavraždili Krista? Mimochodom, možno o to neviete, ale aj Ježiš Kristus bol Žid. To vám zrejme uniklo.
A samozrejme, o každom návrhu možno polemizovať, ku každému návrhu možno mať výhrady. Určite aj tuto sa je možné sa baviť o jednotlivých formuláciách, je možné sa baviť aj o osobe predkladateľa, keď tu nevystupujem, aby som obhajoval osobu pána Danka, ku ktorému mám v tejto chvíli ešte väčšie výhrady, ako som mal na rokovaní ústavnoprávneho výboru o tomto dokumente pred pár týždňami, kde som ho za to pochválil a zastal sa ho. V tejto chvíli nebudem hovoriť o predkladateľovi, lebo je to teda ešte horšie, ako to bolo pred tými pár týždňami. A nebudem hovoriť ani o konkrétnych jednotlivých formuláciách. Budem hovoriť o tom, že toto hlasovanie bude hlasovaním o tom, ako vnímame antisemitizmus. Či sa k nemu hlásime, ako to robia fašisti, ako to robia fašisti otvorene aj v tomto parlamente, lebo im jediným stálo za to, aby sa do rozpravy k tomuto návrhu uznesenia prihlásili, zapojili. Mimo to som zaregistroval jednu faktickú poznámku zo strany pána poslanca Pčolinského. Teraz tu vystupujem ja a trvale ma aj trochu mrzí, že pán predseda Danko v tom ostal sám, že jeho stranícki kolegovia alebo jeho koaliční kolegovia nemajú potrebu zastať sa ho, keď sa na pôde parlamentu dejú antisemitské orgie z úst fašistických poslancov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom z SNS za vecné faktické poznámky.
Pán poslanec Pamula, neviem teda, či mi to vyčítal, že kritizujeme koalíciu no, to už je úlohou opozície v parlamentnej demokracií, kritizovať koalíciu, vy keď budete v opozícii, tiež budete kritizovať koalíciu. Spýtali ste sa, že čo je na tom, keď vidíte veci inak ako my. No tak ja vám to vrátim: a čo je na tom, keď my vidíme inak veci ako vy? A vyčítame vám to, pretože sa nám nezdá to, čo robíte.
Pán poslanec Baláž, ja som nespochybňoval vaše právo predkladať návrhy zákonov ako poslanecké návrhy zákonov, ja len opakovane upozorňujem, že niektoré návrhy zákonov, ktoré sú pomerne komplexné a komplikované, sa predkladajú ako poslanecké návrhy zákonov, možno aj z dôvodu, aby sa obchádzal ten dlhší rozsiahlejší legislatívny proces prostredníctvom medzirezortného pripomienkového konania, kde je oveľa väčší priestor na vecnú diskusiu nielen s poslancami, nielen v médiách, ale aj s dotknutými subjektmi.
A veď áno, ja som vám uznal, že ten pozmeňovák, ktorý ste spravili, že to nebude povinné pre podniky do 50 zamestnancov, je z hľadiska tých podnikov pozitívny. Len tým, že ste to takto zmenili, tak ste si vyrobili iný problém a vyrobili ste si problém možnej diskriminácie a teda možno aj protiústavnej právnej úpravy vo vzťahu k zamestnancom, keď jedným priznávate nárok na príspevok na rekreáciu a iným ho upierate. Čiže je to problém, ktorý ste si sami vyrobili, na ktorý som vám ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Rád by som dal slovo pánu poslancovi Hegerovi. Nebudem hovoriť o celom tomto zákone, to sme absolvovali v prvom a druhom čítaní. Ja teda neskrývam, že celý ten koncept zákona považujem za pomýlený, populistický, lobistický, ale chcem sa venovať tomu, čomu sa venoval aj pán prezident vo svojom rozhodnutí vrátiť tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rady. A síce ide o opatrenie, ktoré v zásade je asi dôsledkom toho, že tento zákon bol predložený ako poslanecký, návrh neprešiel riadnym medzirezortným pripomienkovaným konaním, kde by sa mohli veci vydiskutovať, vychytať. A teda nie len s poslancami, ale aj s verejnosťou, odbornou verejnosťou, dotknutou verejnosťou, podnikateľmi, odborármi a tak ďalej. Bola o tomto návrhu, samozrejme, diskusia v parlamente, v médiách, ale ako to už býva, takáto mediálna a politická diskusia nedokáže plnohodnotne nahradiť vždy ten riadny legislatívny proces, na to tu máme vládne návrhy zákonov a na to tu máme pripomienkové konanie.
To, na čo reaguje pán prezident, je v podstate pozmeňujúci návrh, s ktorým samotní predkladatelia, alebo teda koaliční poslanci prišli v druhom čítaní a ktorým sa zmiernili dôsledky toho navrhovaného zákona tým spôsobom, že, že povinnosť zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu sa zúžila, zúžila sa zo všetkých zamestnávateľov iba na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 49 a viac zamestnancov. Teda viac ako 49, 50 a viac. Čo je z toho praktického hľadiska nepochybne dobré, že nebudeme zaťažovať malých podnikateľov finančne a ani administratívne, lebo ak je s tým spojená aj nejaká byrokracia povinným poskytovaním, povinným poskytovaním príspevku na rekreáciu, čiže z hľadiska praktického, z hľadiska dopadov na podnikateľské prostredie tá zmena, ktorú ste odsúhlasili, je pozitívna. Na druhej strane vytvára právny problém, ústavnoprávny problém diskriminácie zamestnancov, pretože niektorí zamestnanci, zamestnanci v podnikoch, ktoré majú 50 a viac zamestnancov, majú nárok, aby im zamestnávateľ poskytol príspevok na rekreáciu, zamestnanci v podnikoch, ktoré zamestnávajú 49 a menej, takýto nárok, 49 a menej zamestnancov, takýto nárok mať nebudú. Samozrejme, že aj takíto zamestnávatelia môžu na základe vlastného rozhodnutia poskytnúť svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu za rovnakých podmienok ako, ako tí väčší zamestnávatelia, ale nemajú tú povinnosť. A je to problém, lebo to diskriminuje zamestnancov. Vytvára to neodôvodnený rozdiel medzi dvoma kategóriami zamestnancov nie na základe ich vlastných zásluh, na základe toho, ako dlho sú zamestnaní u zamestnávateľa, aký majú vek, koľko, aký podávajú výkon, ale čisto na základe skutočnosti, ktorú nemajú možnosť nijako ovplyvniť, teda, že či pracujem u zamestnávateľa, ktorý má 50 zamestnancov a v tom prípade mám nárok na príspevok na rekreáciu, alebo pracujem u zamestnávateľa, ktorý má 49, jedného prepustí a už ten nárok mať nebudem a bude to iba dobrá vôľa, dobrá vôľa zamestnávateľa, či mu takýto príspevok poskytne.
Je to v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce, ktoré v čl. I napríklad hovoria, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodu voľby zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, a tak ďalej, a tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu, aj sú tam vymenované dôvody vrátane iného postavenia. Pričom toto spadá do kategórie iného postavenia, či pracujem pre zamestnávateľa, ktorý má 50 alebo 49 zamestnancov.
Námietka bola a teda dúfam, že to niekto, niekto z predkladateľov vysvetlí, lebo máme tu predkladateľov, že predsa aj dnes zákon rozlišuje v ukladaní povinností medzi väčšími a menšími zamestnávateľmi, ale to sú úplne iné záležitosti, keď podľa veľkosti ich zamestnávateľa z hľadiska počtu zamestnancov môže byť rozdiel, že či, ak tam sú odbory, môže tam pôsobiť zamestnanecká rada, alebo zamestnanecký dôverník, či zamestnávateľ má povinnosť poskytovať, zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a potom rozdiel je aj pri do 50 a nad 50 zamestnancov, pri zákone o oznamovateľoch, oznamovaní protispoločenskej činnosti, ale to sú všetko povinnosti, ktoré sa ukladajú zamestnávateľom, ktoré nemajú bezprostredný dôvod na práva zamestnancov. Vy týmto návrhom, tak ako ste ho schválili, vytvárate dve kategórie zamestnancov, zamestnancov u zamestnávateľov do 50 zamestnancov, ktorí nebudú mať nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu, a na zamestnancov vo väčších podnikoch, ktorí ten nárok budú mať. Je to evidentne diskriminácia a je to diskriminácia, ktorá je neopodstatnená.
Čiže ja sa stotožňujem s pripomienkami pána prezidenta, budem hlasovať za to, aby Národná rada pripomienkam pána prezidenta vyhovela. Predpokladám, že koaliční poslanci nebudú hlasovať za, a v tom prípade je to dôvod odmietnuť aj zákon ako celok.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, pred malou chvíľou sme absolvovali vzrušenú rozpravu k prezidentom vrátenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, a teraz máme na programe ďalší prezidentom vrátený zákon, zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií. Na rozdiel od toho predchádzajúceho, kde rozprava bola v prvom čítaní, v druhom aj v treťom čítaní bola predmetom mediálnych polemík, tak v prípade zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií je situácia úplne iná. Tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, vyjadrili sa k nemu dotknuté subjekty a vyjadrili, vyjadrili s ním súhlas, čiže bol predložený na základe dohody s mimovládnymi organizáciami. V podstate nenarúšal doterajší právny stav, iba sa pokúša urobiť poriadok v registroch mimovládnych neziskových organizácií, čo je cieľ, voči ktorému ťažko možno, možno namietať. Ani na pôde parlamentu nebola k tomuto zákonu žiadna ostrá polemická diskusia. Ja som to v druhom čítaní dokonca pochválil, predkladateľov za ten návrh a aj časť opozície, ak nie celá opozícia, zahlasovali za tento návrh zákona. To, čo prezident vytýka schválenému zneniu, čo vytýka, vytýka a prečo vrátil zákon na opätovné prerokovanie parlamentu, nie sú veci, ktoré sa týkajú podstaty toho zákona. Neboli predmetom ani politickej a, pokiaľ si pamätám, ani žiadnej vecnej diskusie, či už v pléne parlamentu alebo vo výboroch alebo ak sa vôbec niekde hovorilo v médiách o tomto zákone.
Pán prezident vyčíta tomuto návrhu v zásade dve veci. Jedna je, že sa vo verejnej časti registra má uvádzať dátum narodenia fyzickej osoby štatutárneho orgánu, čo považuje za neprimerané narušenie požiadavky ochrany osobných údajov a príliš široké, široké zverejňovanie údajov. Predmetom sporu alebo diskusie nie je to, či dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, má byť uvádzaný v registri mimovládnych neziskových organizácií, iba to, či má byť vo verejnej časti, ktorá sa zverejňuje, alebo v neverejnej časti. Pán prezident argumentuje a mne sa, mne sa tie jeho argumenty zdajú presvedčivé, že údaj o dátume narodenia fyzickej osoby by mal byť v neverejnej časti registra.
Druhá pripomienka pána prezidenta sa týka článku II, ktorým sa novelizuje zákon o organizáciách s medzinárodným prvkom. Ide o zákon ešte z roku 1985, teda z čias socialistického režimu. Je to, je to zákon, ktorý je starší ako ostatné zákony, ktoré upravujú pôsobenie iných foriem mimovládnych neziskových organizácií. A pán prezident tam namieta diskrimináciu tejto právnej formy tým, že sa údaje o štatutárovi majú zapisovať priamo v stanovách, čiže nie tak ako v prípade iných typov mimovládnych organizácií, že sa údaje o štatutárovi, štatutárnom orgáne uvádzajú v registri, ale tuto je to povinnosť premietnuť priamo do stanov. Nemám, nemám problém ani s týmto, myslím si, že, že tá, tá pripomienka je logická. Na druhej strane toto nie je zásadný problém, pretože, pretože takýchto organizácií je naozaj iba niekoľko. A keď teraz vznikajú nové organizácie, tak obvykle si volia niektorú z tých novších právnych foriem. Čiže toto je taký problém, povedal by som, že skôr, skôr teoretický. Ale ten prvý problém, ktorý sa týka toho, či dátum narodenia fyzickej osoby má byť vo verejnej alebo neverejnej časti registra, považujem za zásadnejší, a preto by som, ja teda budem hlasovať za všetky pripomienky pána prezidenta, ale, ale chcel, chcel by som požiadať aj kolegov z vládnej koalície, aby zvážili, zvážili teda tie prvé 4 body pripomienok, teda 4 pripomienky pána prezidenta, ktoré sa týkajú práve toho, či meno, teda dátum narodenia fyzickej osoby má byť zverejňovaný vo verejnej časti registra mimovládnych neziskových organizácií alebo, alebo stačí, keď to bude v neverejnej časti. Nie je to nič, čo by išlo proti zmyslu celej právnej úpravy, narúšalo jeho koncepciu.
Myslím si, že je to úplne vecná pripomienka, takže by som chcel procedurálnym návrhom navrhnúť, aby sa o prvých štyroch bodoch, prvých štyroch pripomienkach pána prezidenta hlasovalo spoločne a o tom piatom bode samostatne. Tie prvé štyri pripomienky, pán spravodajca, sa týkajú toho, toho zverejňovania dátumu alebo teda toho, či dátum narodenia má byť vo verejnej časti,, a ten piaty bod pripomienok pána prezidenta sa týka tých organizácií s medzinárodným prvkom. Takže 1 až 4 spoločne a 5 samostatne.
Ďakujem.

No vidíte, pán poslanec, ten rokovací poriadok, ako by sa vám teraz zišlo, keby ste mohli viacej hovoriť. Ja by som kľudne aj dal všeobecný súhlas na to, že môžete dlhšie hovoriť. Lebo, kto iný, ako predkladateľ návrhu zákona by mal vysvetliť, akým spôsobom sa stavia k pripomienkam prezidenta, ktorý vetoval zákon? No škoda, možnože časom zmeníme aj zákon o rokovacom poriadku.
A, pán poslanec, menovali ste pozitíva toho zákona, teda obmedzenie, že nemôže strana prijať viac ako 300-tisíc euro ročne od jedného subjektu. Tam by ma vcelku zaujímalo, že či reálne taká situácia nastala, že nejaká politická strana od oligarchu alebo od koho prijala viac ako 300-tisíc. Myslím teraz oficiálne, nemyslím také vlastnou hlavou financovanie, ale také legálne priznanie. Argumentovali ste, že ten zákon obsahuje zverejňovanie pôžičiek politických strán alebo zverejňovanie dodávateľov, ktorí dodávajú nad 25-tisíc ročne. Ale teda opravte ma, ak sa mýlim, nič z tohoto pán prezident nenamieta a neargumentuje, že tieto veci treba vypustiť zo zákona.
Pokiaľ ide o názov strany. Ja súhlasím s tým, že strany by si nemali pestovať kult svojho predsedu a teda tiež sa mi nepozdáva prax, keď je meno, priezvisko predsedu strany v názve strany, ale nemyslím si, že to treba zakazovať zákonom. A teda to je veľmi zaujímavý výklad, že treba rozlišovať pojem sloboda a meno Sloboda, to znamená, že ľudia, ktorí majú meno, ktoré zároveň je aj všeobecným pojmom, budú môcť mať svoje priezvisko v názve strany a tí ostatní, ostatní nie. Už viac mi asi neostane času.
Ďakujem.

Ja som slovo bordel nepoužil ako prvý, ja som iba reagoval na pani poslankyňu Antošovú, ktorá moje tvrdenia o tom, že politické strany môžu urobiť chybu, môžu urobiť administratívnu chybu, môžu mať chybu v zozname, môžu stratiť vyhlásenie a teda menoval som aj ďalšie spôsoby, akými sa môže stať, že technickou chybou alebo nejakou obštrukciou vnútornou príde, príde k tomu, že sa strane znemožní kandidovať, nazvala toto bordelom. Tak keď sa bavíme o parlamentných voľbách a možnosti kandidovať, tak dovolil som si pripomenúť, že koho mala Slovenská národná strana na kandidátke, koho musela sťahovať. A bol to len ilustračný príklad, ako sa môže stať, že politická strana urobí chybu pri zostavovaní svojej kandidátnej listiny. Myslím si, že kandidovať takéhoto človeka je vážnejší problém ako urobiť chybu v adrese alebo v dátume narodenia na nejakom zozname členov politickej strany, ktorej sa po novom bude musieť predkladať. Spomenul som to z toho dôvodu.

Skúsim vecne. Myslel som, že budem mať možnosť reagovať na pána poslanca Bernaťáka, ktorý zareaguje na pripomienky pána prezidenta a vysvetlí nám, že pán prezident, v čom sa mýli a ako je teda ten zákon v poriadku, tak, žiaľ, budem tu mať tú možnosť iba vo faktickej poznámke, tak by som aspoň zareagoval na to, čo zaznelo v rozprave, konkrétne vo faktických poznámkach na moje vystúpenie.
Pán poslanec Kaliňák, ten tretí- alebo štvrtýkrát čo je poslanec, znova tak vystúpil a opäť som to zažil. Jeho vecná pripomienka, teda vecná, bola to invektíva síce, ale tvárilo sa to ako vecná pripomienka voči mne, že teda spochybnil moje právnické vzdelanie, ja teda na rozdiel od neho, od pána predsedu Slovenskej národnej strany a Národnej rady nie som JUDr., takže určite nie som taký kompetentný vykladať zákon, ale myslím si, že vykladať zákon môže každý, kto dokáže čítať text s porozumením.
Išlo tam o to, že či je rozpor iba vtedy, keď sa politická strana nazve po svojom predsedovi alebo štatutárnom orgáne, alebo či sa niekto, kto má priezvisko ako napríklad Vladimír Sloboda stane štatutárnym orgánom politickej strany, ktorá má napríklad v názve slovo sloboda, Sloboda a Solidarita. Ja som tvrdil že áno, pán doktor práv Kaliňák tvrdil, že je to nezmysel. No, v zákone v čl. I bod 13 schválenej novely § 6 ods. 5 písm. a) sa píše: "Názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany." Nepíše sa tam nič o tom, že strana sa nesmie, si nesmie dať do názvu meno alebo priezvisko svojho štatutárneho orgánu. Píše sa tam, že nesmie obsahovať. Je irelevantné, či najprv tam bolo to meno a priezvisko a potom sa niekto stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo to bolo naopak, že najprv bol členom štatutárneho orgánu a potom si tam dala strana do názvu jeho meno alebo priezvisko. V zákone je formulácia "nesmie obsahovať". V prípade, že by sa Vladimír Sloboda stal členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, názov politickej strany Sloboda a Solidarita by obsahoval jeho priezvisko. Napokon, keby platilo to, čo povedal pán poslanec Kaliňák, tak toto ustanovenie by sa dalo veľmi jednoducho obísť. Akýkoľvek politik, ktorý by chcel mať svoje meno a priezvisko v názve strany, jednoducho najprv by tú stranu premenoval, aby obsahovala jeho meno a priezvisko, a potom by sa stal členom jej štatutárneho orgánu alebo jej predsedom a podľa JUDr. Kaliňáka by bolo všetko v poriadku. Škoda, že tu JUDr. Kaliňák nie je a nemôže teda reagovať na moju reakciu.
Pani poslankyňa Antošová teda údajne nepochopila, čo som hovoril, že v čom je ten zákon absurdný. Ja som myslel, že to hovorím zrozumiteľne. Podmienkou kandidovania politickej strany je, že buď má, preukáže, že má dvojnásobný počet členov, ako má kandidátov na kandidátnej listine, alebo preukáže, že počet členov jej najvyššieho orgánu je najmenej päťnásobný ako počet členov jej výkonného orgánu. A hovoril som tu úplne konkrétne príklady, strana 28 členov, 14 kandidátov spĺňa podmienku, lebo má dvojnásobný počet členov ako kandidátov. Strana 280 členov, 150 kandidátov, nemôže kandidovať, nespĺňa podmienku, lebo 280 nie je dvojnásobok 150 kandidátov. Strana s desaťnásobným počtom členov nebude môcť kandidovať, keby chcela postaviť plnú kandidátku, strana s desatinou členov v porovnaní s tou prvou stranou bude môcť kandidovať, stačí keď postaví iba 14 kandidátov.
Tretia, posledná vec, to tu zaznelo tiež vo vyjadrení pani poslankyne Antošovej. Keď som namietal, že môže sa stať, že politická strana bude mať chybu v zozname alebo stratí čestné vyhlásenie, ktorým sa preukazuje členstvo v politickej strane alebo v najvyššom orgáne, tak jej reakcie bola, že: no ako taká politická strana, ktorá má bordel v dokumentoch, chce spravovať štát? No, urobiť chybu neznamená automaticky bordel. V tom, s tým, že sa robia chyby v správnych rozhodnutiach, dokonca v rozsudkoch, počíta aj legislatíva. Počíta s tým, že ak sú, napríklad chyby v písaní alebo v počtoch, alebo iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení, či už rozhodnutia správneho orgánu alebo rozsudku, možno upraviť. Čiže keď môžu správne orgány, dokonca súdy urobiť chyby, mať, robiť nepresnosti vo svojich rozhodnutiach, tak je zrejmé, keďže sme ľudia, sme omylní, že chyby môžu robiť aj politické strany. Chyby môžu a majú mať následky, ide len o to, aké tie následky majú byť. Či tým následkom je, že tú chybu majú opraviť, či tým následkom je, povedzme, že kandidát, ktorý nedodá vyhlásenie o súhlase s kandidatúrou, nebude môcť kandidovať, alebo tým znemožníme kandidatúru celej politickej strany kvôli nejakej administratívnej chybe.
No, a napokon pokiaľ ide o ten bordel týkajúci sa kandidátnych listín, tak zrovna v prípade Slovenskej národnej strany by som toto ako argument nepoužíval. Slovenská národná strana v ostatných parlamentných voľbách mala na svojej kandidátnej listine Martina Patoprstého, ktorého potom museli stiahnuť, lebo sa zistilo, že je to človek, ktorého fotografie, ako hajluje nahý vo vani so svojimi kamarátmi, obehli internet. To, že niekto uvedie nejaký nesprávny údaj v zozname, si myslím, že je ďaleko menší bordel, ako keď si vy na kandidátnu listinu dáte takéhoto človeka, ktorého potom dodatočne musíte sťahovať.
Ďakujem za pozornosť.