Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som trochu narušil ten utešene sa rodiaci zahraničný konsens, zahraničnopolitický konsenzus na slovenskej politickej scéne. Predosielam, že nebudem hovoriť v mene poslaneckého klubu SaS, názor poslaneckého klubu SaS prezentoval kolega Klus, budem hovoriť výlučne za seba.
A hneď na úvod poviem, že budem hlasovať proti návrhu uznesenia, ktoré predložili poslanci za Slovenskú národnú stranu, a to z dôvodu, že si myslím, že minister Lajčák by mal ísť do Marrákešu a tam sa v mene Slovenskej republiky pripojiť ku Globálnemu rámcu k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Pán poslanec Paška za predkladateľov povedal, že tento dokument je nedokonalý a nevyvážený. S tým v zásade možno súhlasiť. Tento dokument je nedokonalý. Keby tento dokument zrejme písal ktokoľvek z nás, tak by ten dokument asi vyzeral inak a bol by s ním spokojnejší. Aj ja by som zrejme, keby som, keby som bol v pozícii, že by som mal pripraviť takýto dokument, niektoré formulácie by som zrejme upravil inak, niečo by som tam doplnil, niečo by som vypustil, ale tie námietky, ktoré voči nemu zaznievajú vo vnútropolitickej diskusii na Slovensku, s ktorými som sa mal doteraz možnosť oboznámiť, považujem za neopodstatnené a nedostatočné. To, že sú veci nedokonalé, je ich prirodzená vlastnosť. Žijeme v nedokonalom svete, ľudia sú nedokonalí a nedokonalé sú aj dokumenty.
A možno súhlasiť aj s tým, že dohovor, ako je napísaný, je nevyvážený. Viac sa sústreďuje na pozitívne vnímanie ako na riziká spojené s migráciou, pretože migrácia so sebou prináša aj pozitívne veci, aj negatívne veci.
Nie je pravda, že tento dokument nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Tento dokument zachováva rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Umožňuje jednotlivým štátom, aby si oni samy ponechali rozhodovanie o tom, čo je legálna migrácia a čo nie je legálna migrácia. V niektorých prípadoch, ako je napríklad rešpektovanie základných ľudských práv, áno, tam hovorí o tom, že tieto práva majú byť rešpektované bez ohľadu na status migrantov, čiže aj vo vzťahu nelegálnym migrantom, ale základné ľudské práva, práve všeobecné základné ľudské práva sú niečo, čo prináleží všetkým ľuďom bez ohľadu na ich, na ich postavenie. To neznamená, že im patrí rovnaký rozsah práv ako občanom. Nikto nehovorí, nepredpokladá, že budú mať občianske práva, právo voliť, zakladať si politické strany. To neznamená, že legálni migranti a nelegálni migranti majú mať rovnaký rozsah práv a nárokov, ale znamená to, že základné ľudské práva patria všetkým ľudským bytostiam.
Pán poslanec Blaha sa tu sťažoval, že tento dokument hovorí o právach migrantov, migrantov a nehovorí o povinnostiach migrantov. Nuž ale tak to je povaha takýchto medzinárodných dokumentov a dohovorov, pretože medzinárodnými dohovormi, zmluvami sa zaväzujú štáty. Zaväzujú sa štáty, že niečo budú robiť, nejako budú postupovať a vo vzťahu k jednotlivcom alebo k firmám sa tieto dohovory zvyknú premietnuť ako zakotvenie záväzku rešpektovať nejaké práva. Máme veľké množstvo medzinárodných dohovorov a dohôd o právach, o ľudských právach, právach pracovníkov, o ekonomických právach, právach zdravotne postihnutých, o právach detí. Koľko máme medzinárodných dohovorov o povinnostiach? Možno ma poučíte.
Dnes máme na stole nejaký dokument, ktorý už má, už je vo finálnom znení, a môžeme sa k nemu postaviť tak, že ho odmietneme ako celok, akceptujeme ako celok, alebo sa k nemu prihlásime a sformulujeme nejaké výhrady a pripomienky, alebo svoj postoj, ako ho vidíme my a ako ho chceme my interpretovať, alebo sa k nemu neprihlásime a iba zadefinujeme svoj postoj alebo sa k nemu neprihlásime a, a nepovieme nič.
Jednou z námietok voči dohovoru je jeho jazyk. Keď si ho porovnáte s jazykom, aký my používame v našich právnych normách, môže sa nám zdať zvláštny. Ale keď ste niekto čítali smernice alebo nariadenia Európskej únie, tak ten jazyk je tiež taký zvláštny. Tiež je úplne odlišný od jazyka právnych predpisov v Slovenskej republike. Ale čo s tým? A niekedy aj ten obsah je taký, že, že môžme mať, mať s ním problém. Je to pre nás dôvod, aby sme odmietli členstvo v Európskej únii alebo dodržiavanie záväzkov, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii, že sa nám nepáči ten jazyk? No ten obsah a ten celkový kontext je dôležitejší. A myslím si, že je dôležitejší aj v tomto prípade.
Veľká časť diskusie okolo dohovoru o migrácii sa točí okolo toho, či je záväzný alebo nezáväzný. No aj zo spôsobu, akým sa má prijímať, aj je to tam priamo uvedené, aj z charakteru takýchto dokumentov je jasné, že je právne nezáväzný, a zároveň áno, vytvára isté politické alebo, alebo morálne záväzky. Čiže rátať, koľkokrát je tam, je tam použité slovo „zaväzujeme sa“, no tak: „Zaväzujeme sa k posilneniu globálnej faktografickej základne o medzinárodnej migrácii zlepšením a investovaním do zhromažďovania analýzy a šírenia presných, spoľahlivých a porovnateľných údajov rozčlenených podľa pohlavia, veku, migračného postavenia a iných charakteristík.“ No strašný záväzok. Strašný! To, naozaj to je jedno z tých „zaväzujeme sa“.
Aj pán minister Lajčák obhajuje dohovor o migrácii tým, že je právne nezáväzný, že nám z toho nevyplynú žiadne povinnosti a právne záväzky. Priznám sa, že tento spôsob obhajoby sa mi zdá ako veľmi nešťastný, lebo je zjavné, a to asi ani nikto netvrdí okrem alternatívnych médií možno a ich hovorcov v parlamente, že z toho vyplynú aj nejaké právne záväzky. Nie je to tak. Vyplynú z toho nejaké politické záväzky a na tom sa zhodnú aj tí, čo ho obhajujú, aj tí, čo ho kritizujú, ale problém je to, čo je, to, čo je v tom texte napísané. Tie záväzky sú dobré alebo zlé. Ak sú tie záväzky zlé, tak máme odmietnuť bez ohľadu na to, či, či je to právne záväzné alebo iba politický záväzné, a ak sú dobré, tak sa k ním máme prihlásiť aj, keď sú to iba, iba politické deklarácie. Spôsob, akým minister Lajčák obhajuje ten pakt, vyznieva tak, že áno, je to vlastne zlé, ale veď je to nezáväzné, tak, tak čo s tým. No tak, podpíšme to alebo prihlásme sa k tomu, čiže ak minister Lajčák stojí za obsahom dohovoru o migrácii, mal by sa k tomu prihlásiť a mal by otvorene povedať, že podporuje aj ten obsah.
Ďalším problémom, ktorý je tu diskutovaný, že či migrácia je len pozitívny jav, alebo, alebo aj negatívny, alebo iba pozitívny, ako by sa dalo možno interpretovať z niektorých formulácií v dohovore, alebo vlastne len negatívny, že migrácia prináša, prináša len, len negatíva, ako hovoria niektorí kritici tohto dohovoru.
Tak ja by som si dovolil upozorniť, že migráciou je napríklad voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie. Je to jeden zo štyroch pilierov, jedna zo základných slobôd, na ktorých je postavená Európska únia, na ktoré sme hrdí, ktoré považujeme za jednu z najväčších predností nášho členstva v Európskej únii, a to je, prosím pekne, migrácia, je to migrácia v rámci Európskej únie, ale stále je to migrácia medzi štátmi.
A migráciou je, aj keď východniari prídu pracovať do Bratislavy, je to migrácia vnútri štátu. To je negatívny jav? A ja nechcem bagatelizovať to, že nelegálna migrácia môže spôsobovať aj problémy, môže mať, môže mať aj bezpečnostné riziká so sebou niesť, ale paušálne povedať, že migrácia je negatívny jav, nemá opodstatnenie. Síce sa niektorí tvária, že to tak nie je, ale naozaj migrácia bola, je a bude. My sa k nej môžme postaviť rôznym spôsobom, a aj keď vnímame problémy, ktoré sú s tou nelegálnou migráciou spojené, tak riešiť tie problémy môžeme efektívne nie sami, ale musíme spolupracovať, spolupracovať v rámci Európskej únie a musíme spolupracovať aj s inými krajinami. Dobre to napísal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, môžeme sa ohradiť 10-metrovým múrom nepreniknuteľným, ale vždy sa nájde niekto, kto k tomu múru pristaví 11-metrový rebrík a vylezie na ten múr a prelezie ten múr, a potom s ním niečo budeme musieť robiť.
Globálny rámec o riadenej migrácii je pokusom dosiahnuť spoluprácu krajín pri riešení problémov migrácie, regulovať tú legálnu migráciu a riešiť problémy, ktoré sú spojené s nelegálnou migráciou. Vo vzťahu k nám mnohé z tých vecí, ktoré sú obsiahnuté v tom dohovore, sú už teraz realitou, sú už teraz realitou, lebo Slovenská republika je demokratický, právny štát, ktorý má nejaké medzinárodné politické záväzky, je členským štátom Európskej únie a podľa toho sa aj správa. Je jasné, že ak sa k takýmto cieľom zaviažu iné krajiny, ktoré majú nižší štandard demokracie alebo ktoré sú dokonca despotické, diktátorské, tak ich možno nebudú rešpektovať.
Tu by som ale upozornil na dve veci, jednak svet nie je čiernobiely, nie sú na svete iba dokonalé demokracie a hrôzostrašné despocie a totality. Existuje množstvo režimov, ktoré sa nachádzajú niekde medzi tým a majú rôznu mieru ochoty rešpektovať medzinárodné záväzky, či už sú právne alebo politické. Komunistické Československo sa v 70. rokoch zaviazalo a podpísalo Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku ’75. Rešpektovalo komunistické Československo ľudské práva, ku ktorým sa zaviazalo týmto podpisom? Nerešpektovalo. A bolo dobré alebo zlé, že sa komunistické Československo k tomu zaviazalo. No ja som hlboko presvedčený, že to bolo dobré, lebo to vytváralo tlak a umožňovalo to tlačiť na komunistický režim, aby ľudské práva rešpektovalo. Jedným z výstupov alebo z foriem, jednou z foriem tohto tlaku bol aj vznik Charty 77. Hovorilo sa o tom v súvislosti s utečeneckou krízou, kde, kde niektoré krajiny mali predstavu, že samé sa ohradia a samé budú ten problém riešiť, neuvedomovali si ani to, že je ten problém potrebné riešiť aspoň spoluprácou v rámci, v rámci Európskej únie, ak tu chceme mať schengen, ak tu chceme mať zachovaný voľný pohyb osôb. Pri globálnom pakte sa už tvárime, že dobre, že tak budeme si to riešiť v rámci Európskej únie, ale to nestačí riešiť v rámci Európskej únie.
Však ak má byť boj s nelegálnou migráciou účinný, tak nestačí postaviť iba tie ploty a múry a lepšie chrániť hranice, hranice, je potrebné mať napríklad systém dohôd s krajinami, cez ktoré migranti prúdia alebo z ktorých migranti, migranti pochádzajú, aby ich bolo možné identifikovať a aby ich po riadnom procese bolo možné vrátiť späť.
Neviem, ako sme kto čítali ten dokument, ja v tom dokumente nachádzam mnohé pozitívne veci. Hneď prvý cieľ je požiadavkou, aby migračné politiky boli založené na dostatočnom poznaní reality a faktoch. Tu sa bijeme do pŕs, že Hodnota za peniaze, že akékoľvek opatrenie robíme, má byť posúdené z hľadiska faktov, z hľadiska dôsledkov. To je, to je hodnota za peniaze v migračnej politike, že máme robiť politiku založenú na informáciách, údajoch, faktoch.
Druhý cieľ – „minimalizovať nepriaznivé podnety a štrukturálne faktory, ktoré nútia ľudí, aby opustili krajinu svojho pôvodu“, hneď druhý cieľ je o tom, že riešme problémy tam, kde vznikajú, riešme príčiny tých problémov, nie ich následky. Pán poslanec Blaha po tom volá, všetci o tom hovorili v roku 2015, že nemáme riešiť, áno, toto je cesta, máme riešiť problémy tam, kde vznikajú. A, samozrejme, že to neznamená, že to vyriešime všetky problémy sveta, ani Slovensko, ani Európska únia, ani celý vyspelý svet nie je schopný vyriešiť všetky problémy sveta, ale je tu jasne deklarovaný cieľ, že chceme riešiť problémy tam, kde vznikajú.
Sú tam záväzky, snaha posilniť medzinárodnú reakciu na pašovanie migrantov. A pomoc migrantom predsa nie je to isté čo pašovanie migrantov. Medzi tými vecami sa dá rozlišovať. Nikto nehovorí o tom, že pašeráci majú byť beztrestní, naopak, má byť spolupráca krajín aj pri postihovaní pašeráctva, aj pri postihovaní obchodu s ľuďmi, má byť, majú byť chránené hranice, to tento dohovor nijako nespochybňuje. Naopak, hovorí o, napr. o spolupráci pri uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie. To je niečo, ak nebude fungovať readmisia, ak nebude fungovať návrat, tak nevieme efektívne riešiť problém nelegálnej migrácie, lebo čo ako efektívne budeme chrániť hranice, nejakí migranti sa sem dostanú.
Vo vzťahu k legálnej migrácii, a treba rozlišovať aj v našej diskusii treba rozlišovať, nielen v dokumente, medzi legálnou migráciou a nelegálnou migráciou, obsahuje globálny rámec ciele, ktoré migrantom garantujú ochranu ich práv, vyžadujú, aby neboli diskriminovaní a aby boli integrovaní do spoločnosti. Ale legálnymi migrantmi nie sú tí, ktorí sem tajne prídu, porušiac pri tom zákony, legálnymi migrantmi sú ľudia, ktorí prídu do krajiny určenia v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi a legálne sa na jej území, či už dočasne, alebo trvale, zdržiavajú. Z tohto hľadiska my máme viacej migrantov v zahraničí ako doma, viacej ľudí zo Slovenska žije mimo Slovenska, ako by na Slovensku žilo ľudí, ktorí nemajú pôvod na Slovensku.
A vo vzťahu ku všetkým, áno, ku všetkým aj, aj k nelegálnym migrantom hovorí dohovor o tom, že majú byť rešpektované nejaké ich základné práva. Ale však základné práva majú aj ľudia, ktorí spáchajú zločin a sú odsúdení, tí nie sú zbavení práv, môžu mať tie práva obmedzené, majú ich obmedzené, ale, ale nie sú ich pozbavení. Prečo by nemali mať práva, základné práva aj migranti?
A tento dokument – a to sa tiež prehliada – hovorí aj o ochrane zraniteľných skupín, o ochrane zdravotne postihnutých žien, detí. Tu hovoríme o diktatúrach a rozhorčujeme sa, rozhorčujeme sa, že aj tak to oni nebudú dodržiavať, má to byť podpísané v moslimskom štáte, a pritom sa tam hovorí o zohľadňovaní rodového hľadiska napríklad. Čiže keď to podpíšu, podpíše Saudská Arábia, tak sa tiež zaviaže zohľadňovať rodové hľadisko.
Nerozumiem vôbec argumentácii Slovenskej národnej strany, ktorá prichádza s týmto, s týmto návrhom. Neobmedzuje tento dohovor, dohovor našu suverenitu, naše, naše suverénne rozhodovanie o tom, akým spôsobom budeme nakladať s migráciou, ostane to naďalej na nás, aby sme rozlišovali, čo je legálna migrácia, čo je nelegálna migrácia, a ako budeme postupovať voči legálnym a nelegálnym migrantom, ale okrem toho, že si to budeme rozhodovať sami, potrebujeme aj medzinárodnú spoluprácu, lebo je to taký jav, že potrebuje, že tú spoluprácu vyžaduje.
Ďakujem.
