Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2018 o 14:05 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 17:03 - 17:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Kolegyňa Zimenová, ďakujem za reakciu. A, samozrejme, že akákoľvek debata môže byť vecná. A môžme, môžme sa baviť o vecných argumentoch za, proti, taký cieľ, onaký cieľ, také opatrenie, onaké opatrenie, pridáme, uberieme, zmeníme, inak naformulujeme alebo môžeme z toho spraviť vec politického boja, kultúrnej vojny, šírenia, šírenia nenávisti často v rôznych polohách.
Ja, ja na tom spomínanom českom ministerstve vnútra som zažil úplne vecnú diskusiu o tejto téme, určite som ja nepresvedčil ľudí z českého ministerstva vnútra, oni presvedčili mňa, ale bavili sme sa o praktických problémoch, ktoré sú s migráciou spojené a ktoré treba riešiť. Ale búchanie sa do pŕs, že sme proti dohovoru, a vystúpenia, aké sme tu zažili najmä od, od fašistických poslancov o, o... Strašenie, strašenie migrantmi a vyvolávanie nenávisti, to nie je, to nie je cesta k riešeniu problémov, to je cesta k odprezentovaniu seba samých. Potom to určite dobre vyzerá na sociálnych sieťach, tie videjká, ale to nie je cesta k reálnemu riešeniu problémov, ktoré sú spojené s migráciou. A to nikto nespochybňuje, že reálne problémy spojené s migráciou existujú.
A môžme ich riešiť vtedy, keď budeme o nich vecne diskutovať a keď sa nebudeme tváriť, že, že ich vyriešime tým, že nikam nepôjdeme, s nikým sa nebudeme baviť, že ich to budeme, že ich budeme riešiť iba my tu na Slovensku. My ich musíme riešiť v spolupráci s inými krajinami Európskej únie aj celého sveta.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 16:52 - 17:02 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kaliňák tu pred chvíľou vo faktickej poznámke povedal, že tí, ktorí písali pakt, nezažili migračnú krízu v Európe.
Tak ja som bol v tom, že ten pakt sa pripravoval, keď na čele Valného zhromaždenia OSN stál náš minister zahraničných vecí pán Lajčák, ktorého som videl na bilbordoch Chránime Slovensko v čase migračnej krízy spolu s pánom ministrom vnútra vtedajším Kaliňákom a vtedajším premiérom Robertom Ficom. Tak teda neviem, či bol na tých bilbordoch, že chráni Slovensko, len tak mimochodom, a nezažil migračnú krízu, alebo teda neplatí to, čo, to, čo hovoril pán poslanec Kaliňák, že ľudia, ktorí pripravovali ten dohovor, nezažili migračnú krízu, pretože na príprave toho dohovoru sa podieľali všetky krajiny. Aj krajiny, ktoré majú problém, že k nim nelegálni migranti prichádzajú, aj krajiny, pre ktoré je legálna migrácia normálna, aj krajiny, z ktorých migranti odchádzajú, aj krajiny, ktoré sú krajinami tranzitu.
Minulý týždeň som mal možnosť v rámci delegácie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady navštíviť Českú republiku na pozvanie českého senátneho ústavnoprávneho výboru a jedno zo stretnutí, ktoré sme absolvovali, sa venovalo aj téme migrácie a bolo na ministerstve vnútra, kde boli ľudia, viacerí ľudia aj z ministerstva vnútra, aj z iných inštitúcií, ktoré majú migračnú a utečeneckú tému v náplni práce. A spýtal som sa, prečo Česká republika odmieta pripojiť sa k dohovoru, lebo aj Česká republika je jednou z tých, je jednou z tých krajín, ktoré sa odmietli pripojiť k dohovoru o migrácii, a dostal som odpoveď, že podľa ich názoru je tam nedostatočne riešenia, riešená problematika readmisií, teda návratu utečencov alebo, alebo migrantov do ich domovských krajín, keď sa cieľová krajina rozhodne, že ich, že ich neprijme.
Toto je naozaj vážny problém, lebo, lebo teda okrem ochrany hraníc jediným efektívnym spôsobom, ako sa vysporiadať s nelegálnou migráciou, je to, že ak sa krajina rozhodne, že neprijme migrantov s nelegálnou migráciou, samozrejme, tak, tak musí mať dohodu buď s tou krajinou, odkiaľ nelegálni migranti prišli, alebo cez ktorú nelegálni migranti prišli. A keď takéto dohody, dohody neexistujú, tak nie je možné efektívne postihovať nelegálnu migráciu, ktorá je už v tom štádiu, že sa nelegálni migranti dostali až do cieľovej krajiny.
No ale nie je celkom pravda, že by dohovor, navrhovaný dohovor o migrácii túto otázku vôbec neriešil. Je tam cieľ 21 - spolupracovať na uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie, ako aj na udržateľnej reintegrácii: „Zaväzujeme sa uľahčiť a spolupracovať na bezpečnom a dôstojnom návrate a zaručiť dodržiavanie náležitého postupu, individuálne posúdenie a účinný prostriedok nápravy dodržaním zákazu kolektívneho vyhostenia a vrátenia migrantov, keď existuje skutočné a predvídateľné riziko smrti, mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo inej nenapraviteľnej ujmy v súlade s našimi povinnosťami podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.“ To sa týka tých cieľových krajín.
Ďalej sa „zaväzujeme zabezpečiť, aby naši štátni príslušníci boli riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní ľudského práva na návrat do vlastnej krajiny a povinnosti štátov prijať svojich vlastných štátnych príslušníkov“ - povinnosti štátov prijať svojich vlastných štátnych príslušníkov.
„Zároveň sa zaväzujeme vytvoriť priaznivé podmienky pre osobnú bezpečnosť, posilnenie hospodárskeho postavenia, začlenenia a sociálnu súdržnosť v spoločenstvách s cieľom zabezpečiť udržateľnosť reintegrácie migrantov po návrate do ich krajín pôvodu.“
Takže nie je pravda, že dohovor nerieši navracanie utečencov do ich vlastných krajín. Samozrejme, že nie je to záväzné v zmysle právnej záväznosti. Je to deklarovanie ochoty napĺňať nejaké ciele a tie krajiny, ktoré sa k dohovoru pripoja vrátane tých, z ktorých ľudia viac odchádzajú, ako by do nich prichádzali, prihlásením sa k dohovoru sa k tomuto politicky, morálne, budem používať túto terminológiu, ktorá tu viackrát zaznela, prihlásia. Môžu to robiť aj bez toho, samozrejme, aby, aby podpísali dohovor. A aj keď podpíšu dohovor, tak to nemusí znamenať, že to, že to budú robiť.
Ale pokiaľ chceme na tomto poli dosiahnuť nejaký pokrok, tak spolu musia štáty hovoriť, musia si vymieňať skúsenosti, musia deklarovať nejaké ciele, možno časom aj, aj záväzné dohody. Tie záväzné dohody majú často skôr podobu bilaterálnu alebo multilaterálnu, nemusí ísť o celosvetové dohody na pôde, na pôde OSN. Ale ak sa k tomu chceme dopracovať, tak musíme spolu komunikovať ako štáty.
Pýtal som sa na českom ministerstve zahraničných vecí, či nemajú aj problém s tým, lebo, lebo taký argument sa vyskytol v našej slovenskej diskusii, že je v dohovore spomenuté, že zadržiavanie migrantov má byť použité až ako posledný nástroj, posledná možnosť. A dostal som odpoveď, že nie, že, že veď takto to je aj podľa súčasnosti, v súčasnosti platných pravidiel, že takto by sa malo postupovať, že ak je to možné, tak, tak najprv, najprv má byť migrant bez toho, aby bol odmedzovaný, s tým, že sa, s tým, že sa má niekde hlásiť, alebo, alebo ak, ak existuje nejaké podozrenie, že by nelegálne mohol opustiť miesto, kde sa má zdržiavať, tak má byť nejako pravidelnejšie kontrolovaný, až ako posledná možnosť má byť využité zadržanie. To sú súčasné pravidlá.
Samozrejme, že s uplatňovaním tých pravidiel je problém, lebo ak, ak majú nelegálni migranti možnosť ísť ďalej, ako, ako sa im podarilo, majú nejakú, nejakú cieľovú krajinu inú ako, ako tú, kde sa, kde sa dostali a kde boli zaregistrovaní, tak sa o to pokúšajú. Ale tak to je praktický problém, to nemení nič na súčasných pravidlách. A hovorme o tom prav..., hovorme o tom probléme, snažme sa ho riešiť. Ani doteraz, ani potom, čo bude, čo bude prijatý ten dohovor o migrácii, nič nebude brániť krajinám, aby si toto upravili v súlade so svojimi reálnymi potrebami, v súlade so svojou, so svojou, so svojou vnútornou situáciou.
Diskusia, ktorú sme dnes absolvovali, musím sa priznať, že mi pripomína dve iné verejné rozpravy, z ktorých jednu sme zažili na pôde tohto parlamentu, a druhú, druhá sa odohrávala skôr vo verejnosti. Tá prvá sa týkala zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, keď sme boli presne v tej istej situácii, že poslanci Slovenskej národnej strany prišli s návrhom, aby sa zvýšil počet veriacich potrebných na registráciu nových, nových cirkví. Všetkým bolo jasné, že ide o opatrenie, ktoré je namierené proti moslimom. Napriek tomu to kolegovia z SNS takto, takto nepriznali a vymýšľali si, že sú tam nejaké iné dôvody. Nebolo to tak uvedené v dôvodovej správe, nebolo to odprezentované v parlamente. No ale máme tu fašistických poslancov, ktorí chápu, ako to v skutočnosti je, čiže oni sa miesto nich pustili s vervou do obhajoby ich návrhu a argumentovali, že je to tak.
Druhú diskusiu, ktorú mi dnešná diskusia pripomína, je diskusia o Istanbulskom dohovore. Ten má chrániť ženy pred násilím, ale spomína sa v ňom slovo rod, tak to je pre niektorých červené súkno a argumentujú, že to predsa bude znamenať, že budú si ľudia môcť sami meniť pohlavie, určovať rod, bude to, povedie to k manželstvám homosexuálov, tak z toho dôvodu neprijmeme Istanbulský dohovor, ktorý má chrániť ženy pred domácim násilím.
Tuto sa spomína slovo migrant, tak budeme proti Marrákešskému dohovoru. A navyše Istanbul, Marrákeš, obidve mestá v moslimských krajinách, tak vynikajúci priestor pre predsudky a pre to (zaznievanie gongu), aby sme odmietali takéto dohovory u nás na Slovensku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 16:11 - 16:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Marček, hovorili ste o tom, že globálny pakt núti krajiny prijímať akékoľvek množstvo migrantov alebo každého migranta, ktorý prejaví záujem. Rád by som dokumentoval tak, že sa mýlite, ale skôr si myslím, že vedome klamete.
Skúste mi zacitovať z dohovoru nejaké ustanovenie, na základe ktorého majú krajiny povinnosť prijímať migrantov, nič také tam nie je. Ten dohovor je o migrantoch, nie o utečencoch a vo vzťahu k migrantom si každá krajina môže slobodne rozhodnúť, či nejakých migrantov prijme, alebo nie, koľko ich prijme, za akých podmienok, alebo či neprijme vôbec žiadneho.
Skúste mi zacitovať z dohovoru, nájdite tam nejaké ustanovenie, nepochybujem o tom, že ste ho čítali, máte ho dôkladne zanalyzovaný, tak nájdite mi tam také ustanovenie, že krajiny majú povinnosť prijímať migrantov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 15:40 - 15:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Vašečka, súhlasím, že ľudia nie sú informovaní a je to teda zodpovednosť politikov. V tomto prípade ale teda hlavne asi ministerstva zahraničných vecí, že celú túto tému dostatočne vopred nekomunikovalo, že táto téma sa dostala do verejnej diskusie prostredníctvom konšpiračných webov a alternatívnych médií, a teda takto bola, takto bola na začiatku podávaná a naozaj miesto, miesto vecnej diskusie je to často, často záležitosť naozaj nejakých hystérií a boja so slamenými panákmi.
A ja, hoci som sa vyjadril, že podporujem dohovor o migrácii a budem hlasovať proti návrhu SNS, ktorý ho odmieta, tak uznávam, že sú tam veci, ktoré sú, ktoré sú na diskusiu, ale to, ak niečo odmietneme a priori, a priori sa k tomu nepripojíme, tak to predsa nie je, nie je vecou diskusie. A častokrát sa politici odvolávajú na to, že však ľudia sa boja, ľudia majú obavy. No problém je, keď to hovoria tí istí politici, ktorí tie obavy pomáhajú vytvárať, nesú zodpovednosť za to, že tie, tie obavy, častokrát aj neodôvodnené obavy existujú, ktorí roznecujú v spoločnosti vášne.
No a zaujalo ma to, že keď ste povedali, že máte aj konkrétne výhrady k tomu textu, tak som sa tešil, že si, že si nejaké vypočujem, ale potom ste vlastne hovorili iba o tom, že máte výhrady voči tomu, že sa tam hovorí o migrácii pozitívne, ale teda skôr by ma zaujímali, ak stihnete v rámci faktickej, že nejaké výhrady voči tým navrhovaným opatreniam, lebo jedna vec je preambula a jazyk a druhá vec je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 14:26 - 14:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Budaj, veľmi správne ste poukázali na to, že štáty si aj naďalej budú môcť slobodne rozhodovať o tom, koho prijmú, a keď sa rozhodnú, že prijmú nula migrantov, tak prijmú nula migrantov a nebude to nijako v rozpore s dohovorom o migrácii. Je totiž potrebné rozlišovať veci medzi migrantami a utečencami. Voči utečencom majú štáty nejaké záväzky aj na základe existujúceho medzinárodného práva, či už poskytnutím azylu, alebo dočasnú ochranu, ak sú vystavení prenasledovaniu alebo ak je ohrozený ich život v ich domovskej krajine.
Voči migrantom, teda ľuďom, ktorí prevažne z ekonomických dôvodov hľadajú svoju lepšiu budúcnosť v iných krajinách, tie iné krajiny žiadnu takúto povinnosť nemajú. Môžu sa slobodne rozhodnúť, že vytvoria podmienky na to, aby sa na ich územie prichádzali ľudia z iných krajín, a môžu si vyberať, za akých podmienok, koľko, z ktorých krajín, na základe akých kritérií, aj na, aj na ako dlho, je to úplne na nich. Rovnako je na nich, či s nelegálnou migráciou sa budú vysporiadavať tvrdšie, mäkšie, ale ani Marrákešský dohovor, ak bude prijatý, nebude znamenať, že krajiny budú mať povinnosť prijímať nelegálnych migrantov alebo udeľovať nelegálnym migrantom nejaký status legálnych migrantov.
A úplne súhlasím s tým, keď ste hovorili aj o pomeroch v SMER-e, lebo je to situácia, ktorá má dopad na SMER, a hovorili o tom aj viacerí predrečníci, aj pán poslanec Blaha spomínal SMER, aj fašistickí poslanci sa, sa teda obracali na ministra Lajčáka a na SMER, čiže je neprimerané, aby vám niekto skákal do reči, že hovoríte o SMER-e a nehovoríte... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 14:05 - 14:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zimenová, súhlasím s tvojím vystúpením. Oceňujem najmä to konštatovanie, že svet nie je čierno-biely, ako sa nám tu niektorí pokúšajú nahovoriť. Pomenovala si dobre aj tie dve strany.
Tá jedna, myslím si, že nemá nejaké reálne zastúpenie v tomto parlamente, ale a ja som síce slniečkar, ale, slniečkarom sa niekedy zvykne pripisovať taká naivita, ilúzie a bezproblémové videnie sveta. Ja takto nevidím svet, ale teda možno sú nejakí takí ľudia, ale nevidel, nevidel som ich v realite ešte a určite ich nevidím nikde v tomto parlamente.
No a potom je tam nejaká druhá strana, ktorá chce stavať, stavať múry a myslí si, že všetko tým stavaním múrov a plotov vyrieši. A ale svet je zložitejší, svet nemá iba čiernu a bielu. Aj medzi, medzi týmito krajnými polohami by mali byť ľudia, ktorí sa snažia vecne, vecne diskutovať a hľadať riešenia na základe faktov, čo je, mimochodom, jedna z vecí, ktorú dohovor o migrácii predpokladá, že rozhodnutia sa majú prijímať na základe faktov, na základe dát, na základe reálnych informácií. Dohovor nemení nič na tom, že krajina má právo rozhodnúť, koho prijme a koho neprijme. Toto nie je dohovor o utečencoch, toto je dohovor o migrantoch. Čiže každá krajina si bude môcť stanoviť, koho chce zobrať a, naopak, koho, koho odmietne.
A súhlasím nakoniec aj s tým konštatovaním o tom, že hrádza proti extrémizmu opäť raz zlyháva, lebo je to návrh, s ktorým prišla SNS, a ako obvykle, najhorlivejšie ho obhajujú a na jeho podporu vystupujú fašistickí poslanci - hrádza proti extrémizmu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 11:43 - 11:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kéry, tvrdíte, že si myslíte, že ten dokument stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou. No myslieť si to môžete, ale nie je to pravda. Stačí sa pozrieť, čo je v tom dokumente napísané. Budem, použijem pár formulácií, neviem, koľko stihnem v rámci faktickej poznámky.
„Musíme zabezpečiť, aby boli súčasní a potenciálni migranti plne informovaní o ich právach a povinnostiach a možnostiach bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie, a to, že si uvedomujú riziká nelegálnej migrácie.“ - Riziká nelegálnej migrácie. - „Žiadna krajina nedokáže sama riešiť výzvy a príležitosti tohto globálneho javu. Prostredníctvom tohto komplexného prístupu sa snažíme uľahčiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu a zároveň znížiť výskyt a negatívny vplyv nelegálnej migrácie.“ - Čiže znížiť výskyt a negatívny vplyv nelegálnej migrácie. - „Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku...“ - žiadne ohrozenie suverenity - „... a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca. Štáty sa zaväzujú vytvoriť priaznivé ekonomické a sociálne a environmentálne podmienky pre to, aby ľudia viedli pokojný, produktívny a udržateľný život vo svojej vlastnej krajine a napĺňali svoje osobné očakávania, a zároveň zabezpečiť, aby ich zúfalstvo a zhoršujúce sa prostredie nenútili hľadať živobytie inde prostredníctvom nelegálnej migrácie.“ - Čiže nie je tam nelegálna migrácia vykresľovaná ako čosi pozitívne. - „Podporovať informačné, informačné kampane a tak ďalej s cieľom podporiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu, ako aj zdôrazniť riziká spojené s nelegálnou a nebezpečnou migráciou.“
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 10:44 - 10:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa. Viacerí kolegovia sa dotkli toho, že mám iný názor, ako má poslanecký klub SaS a väčšina jeho členov. Akurát pán poslanec Blaha to demagogicky prekrútil, že tu zaznelo, že SaS je za kompakt. Samozrejme, že nič také nezaznelo, a ja som povedal, že hovorím sám za seba, že s názorom poslaneckého klubu vystúpil Martin Klus.
No, kolegovia, ak je vám zvláštne, že v rámci poslaneckého klubu demokratickej politickej strany existujú na rôzne otázky rôzne názory, tak mne je zase zvláštne a divné to, že vám je to divné. Mne to príde, naopak, úplne prirodzené. My mávame v rámci klubu SaS rôzne názory na rôzne veci, diskutujeme o nich, častokrát prídeme k spoločnému názoru a sú veci, kde neprídeme k spoločnému názoru alebo kde ten, kto má iný názor ako klub, to považuje za tak dôležité a za tak, za tak, za tak silné, že má iný názor, a prezentuje ho potom aj v hlasovaní alebo prípadne aj v rozprave. Tak to už v demokratických politických stranách býva.
Nechcel som sem, úmyselne som sem neťahal to, že som členom inej politickej strany, OKS, lebo to som nehovoril ako predseda OKS, to som hovoril ako poslanec Národnej rady, ktorý konal podľa svojho vedomia a svedomia.
A, pán poslanec Pčolinský, no ak chceme vymeniť súčasnú vládnu koalíciu, tak v tej budúcej budú musieť spolupracovať politické sily, ktoré majú úplne odlišné predstavy, a budú sa musieť vedieť nejako dohodnúť. Čiže budeme musieť komunikovať napriek tomu, že na mnohé veci máme úplne odlišné stanoviská. Teda pokiaľ naozaj toto chcete aj vy, a ak nie je to iba, iba želaním časti demokratickej opozície.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 10:11 - 10:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som trochu narušil ten utešene sa rodiaci zahraničný konsens, zahraničnopolitický konsenzus na slovenskej politickej scéne. Predosielam, že nebudem hovoriť v mene poslaneckého klubu SaS, názor poslaneckého klubu SaS prezentoval kolega Klus, budem hovoriť výlučne za seba.
A hneď na úvod poviem, že budem hlasovať proti návrhu uznesenia, ktoré predložili poslanci za Slovenskú národnú stranu, a to z dôvodu, že si myslím, že minister Lajčák by mal ísť do Marrákešu a tam sa v mene Slovenskej republiky pripojiť ku Globálnemu rámcu k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Pán poslanec Paška za predkladateľov povedal, že tento dokument je nedokonalý a nevyvážený. S tým v zásade možno súhlasiť. Tento dokument je nedokonalý. Keby tento dokument zrejme písal ktokoľvek z nás, tak by ten dokument asi vyzeral inak a bol by s ním spokojnejší. Aj ja by som zrejme, keby som, keby som bol v pozícii, že by som mal pripraviť takýto dokument, niektoré formulácie by som zrejme upravil inak, niečo by som tam doplnil, niečo by som vypustil, ale tie námietky, ktoré voči nemu zaznievajú vo vnútropolitickej diskusii na Slovensku, s ktorými som sa mal doteraz možnosť oboznámiť, považujem za neopodstatnené a nedostatočné. To, že sú veci nedokonalé, je ich prirodzená vlastnosť. Žijeme v nedokonalom svete, ľudia sú nedokonalí a nedokonalé sú aj dokumenty.
A možno súhlasiť aj s tým, že dohovor, ako je napísaný, je nevyvážený. Viac sa sústreďuje na pozitívne vnímanie ako na riziká spojené s migráciou, pretože migrácia so sebou prináša aj pozitívne veci, aj negatívne veci.
Nie je pravda, že tento dokument nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Tento dokument zachováva rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Umožňuje jednotlivým štátom, aby si oni samy ponechali rozhodovanie o tom, čo je legálna migrácia a čo nie je legálna migrácia. V niektorých prípadoch, ako je napríklad rešpektovanie základných ľudských práv, áno, tam hovorí o tom, že tieto práva majú byť rešpektované bez ohľadu na status migrantov, čiže aj vo vzťahu nelegálnym migrantom, ale základné ľudské práva, práve všeobecné základné ľudské práva sú niečo, čo prináleží všetkým ľuďom bez ohľadu na ich, na ich postavenie. To neznamená, že im patrí rovnaký rozsah práv ako občanom. Nikto nehovorí, nepredpokladá, že budú mať občianske práva, právo voliť, zakladať si politické strany. To neznamená, že legálni migranti a nelegálni migranti majú mať rovnaký rozsah práv a nárokov, ale znamená to, že základné ľudské práva patria všetkým ľudským bytostiam.
Pán poslanec Blaha sa tu sťažoval, že tento dokument hovorí o právach migrantov, migrantov a nehovorí o povinnostiach migrantov. Nuž ale tak to je povaha takýchto medzinárodných dokumentov a dohovorov, pretože medzinárodnými dohovormi, zmluvami sa zaväzujú štáty. Zaväzujú sa štáty, že niečo budú robiť, nejako budú postupovať a vo vzťahu k jednotlivcom alebo k firmám sa tieto dohovory zvyknú premietnuť ako zakotvenie záväzku rešpektovať nejaké práva. Máme veľké množstvo medzinárodných dohovorov a dohôd o právach, o ľudských právach, právach pracovníkov, o ekonomických právach, právach zdravotne postihnutých, o právach detí. Koľko máme medzinárodných dohovorov o povinnostiach? Možno ma poučíte.
Dnes máme na stole nejaký dokument, ktorý už má, už je vo finálnom znení, a môžeme sa k nemu postaviť tak, že ho odmietneme ako celok, akceptujeme ako celok, alebo sa k nemu prihlásime a sformulujeme nejaké výhrady a pripomienky, alebo svoj postoj, ako ho vidíme my a ako ho chceme my interpretovať, alebo sa k nemu neprihlásime a iba zadefinujeme svoj postoj alebo sa k nemu neprihlásime a, a nepovieme nič.
Jednou z námietok voči dohovoru je jeho jazyk. Keď si ho porovnáte s jazykom, aký my používame v našich právnych normách, môže sa nám zdať zvláštny. Ale keď ste niekto čítali smernice alebo nariadenia Európskej únie, tak ten jazyk je tiež taký zvláštny. Tiež je úplne odlišný od jazyka právnych predpisov v Slovenskej republike. Ale čo s tým? A niekedy aj ten obsah je taký, že, že môžme mať, mať s ním problém. Je to pre nás dôvod, aby sme odmietli členstvo v Európskej únii alebo dodržiavanie záväzkov, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii, že sa nám nepáči ten jazyk? No ten obsah a ten celkový kontext je dôležitejší. A myslím si, že je dôležitejší aj v tomto prípade.
Veľká časť diskusie okolo dohovoru o migrácii sa točí okolo toho, či je záväzný alebo nezáväzný. No aj zo spôsobu, akým sa má prijímať, aj je to tam priamo uvedené, aj z charakteru takýchto dokumentov je jasné, že je právne nezáväzný, a zároveň áno, vytvára isté politické alebo, alebo morálne záväzky. Čiže rátať, koľkokrát je tam, je tam použité slovo „zaväzujeme sa“, no tak: „Zaväzujeme sa k posilneniu globálnej faktografickej základne o medzinárodnej migrácii zlepšením a investovaním do zhromažďovania analýzy a šírenia presných, spoľahlivých a porovnateľných údajov rozčlenených podľa pohlavia, veku, migračného postavenia a iných charakteristík.“ No strašný záväzok. Strašný! To, naozaj to je jedno z tých „zaväzujeme sa“.
Aj pán minister Lajčák obhajuje dohovor o migrácii tým, že je právne nezáväzný, že nám z toho nevyplynú žiadne povinnosti a právne záväzky. Priznám sa, že tento spôsob obhajoby sa mi zdá ako veľmi nešťastný, lebo je zjavné, a to asi ani nikto netvrdí okrem alternatívnych médií možno a ich hovorcov v parlamente, že z toho vyplynú aj nejaké právne záväzky. Nie je to tak. Vyplynú z toho nejaké politické záväzky a na tom sa zhodnú aj tí, čo ho obhajujú, aj tí, čo ho kritizujú, ale problém je to, čo je, to, čo je v tom texte napísané. Tie záväzky sú dobré alebo zlé. Ak sú tie záväzky zlé, tak máme odmietnuť bez ohľadu na to, či, či je to právne záväzné alebo iba politický záväzné, a ak sú dobré, tak sa k ním máme prihlásiť aj, keď sú to iba, iba politické deklarácie. Spôsob, akým minister Lajčák obhajuje ten pakt, vyznieva tak, že áno, je to vlastne zlé, ale veď je to nezáväzné, tak, tak čo s tým. No tak, podpíšme to alebo prihlásme sa k tomu, čiže ak minister Lajčák stojí za obsahom dohovoru o migrácii, mal by sa k tomu prihlásiť a mal by otvorene povedať, že podporuje aj ten obsah.
Ďalším problémom, ktorý je tu diskutovaný, že či migrácia je len pozitívny jav, alebo, alebo aj negatívny, alebo iba pozitívny, ako by sa dalo možno interpretovať z niektorých formulácií v dohovore, alebo vlastne len negatívny, že migrácia prináša, prináša len, len negatíva, ako hovoria niektorí kritici tohto dohovoru.
Tak ja by som si dovolil upozorniť, že migráciou je napríklad voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie. Je to jeden zo štyroch pilierov, jedna zo základných slobôd, na ktorých je postavená Európska únia, na ktoré sme hrdí, ktoré považujeme za jednu z najväčších predností nášho členstva v Európskej únii, a to je, prosím pekne, migrácia, je to migrácia v rámci Európskej únie, ale stále je to migrácia medzi štátmi.
A migráciou je, aj keď východniari prídu pracovať do Bratislavy, je to migrácia vnútri štátu. To je negatívny jav? A ja nechcem bagatelizovať to, že nelegálna migrácia môže spôsobovať aj problémy, môže mať, môže mať aj bezpečnostné riziká so sebou niesť, ale paušálne povedať, že migrácia je negatívny jav, nemá opodstatnenie. Síce sa niektorí tvária, že to tak nie je, ale naozaj migrácia bola, je a bude. My sa k nej môžme postaviť rôznym spôsobom, a aj keď vnímame problémy, ktoré sú s tou nelegálnou migráciou spojené, tak riešiť tie problémy môžeme efektívne nie sami, ale musíme spolupracovať, spolupracovať v rámci Európskej únie a musíme spolupracovať aj s inými krajinami. Dobre to napísal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, môžeme sa ohradiť 10-metrovým múrom nepreniknuteľným, ale vždy sa nájde niekto, kto k tomu múru pristaví 11-metrový rebrík a vylezie na ten múr a prelezie ten múr, a potom s ním niečo budeme musieť robiť.
Globálny rámec o riadenej migrácii je pokusom dosiahnuť spoluprácu krajín pri riešení problémov migrácie, regulovať tú legálnu migráciu a riešiť problémy, ktoré sú spojené s nelegálnou migráciou. Vo vzťahu k nám mnohé z tých vecí, ktoré sú obsiahnuté v tom dohovore, sú už teraz realitou, sú už teraz realitou, lebo Slovenská republika je demokratický, právny štát, ktorý má nejaké medzinárodné politické záväzky, je členským štátom Európskej únie a podľa toho sa aj správa. Je jasné, že ak sa k takýmto cieľom zaviažu iné krajiny, ktoré majú nižší štandard demokracie alebo ktoré sú dokonca despotické, diktátorské, tak ich možno nebudú rešpektovať.
Tu by som ale upozornil na dve veci, jednak svet nie je čiernobiely, nie sú na svete iba dokonalé demokracie a hrôzostrašné despocie a totality. Existuje množstvo režimov, ktoré sa nachádzajú niekde medzi tým a majú rôznu mieru ochoty rešpektovať medzinárodné záväzky, či už sú právne alebo politické. Komunistické Československo sa v 70. rokoch zaviazalo a podpísalo Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku ’75. Rešpektovalo komunistické Československo ľudské práva, ku ktorým sa zaviazalo týmto podpisom? Nerešpektovalo. A bolo dobré alebo zlé, že sa komunistické Československo k tomu zaviazalo. No ja som hlboko presvedčený, že to bolo dobré, lebo to vytváralo tlak a umožňovalo to tlačiť na komunistický režim, aby ľudské práva rešpektovalo. Jedným z výstupov alebo z foriem, jednou z foriem tohto tlaku bol aj vznik Charty 77. Hovorilo sa o tom v súvislosti s utečeneckou krízou, kde, kde niektoré krajiny mali predstavu, že samé sa ohradia a samé budú ten problém riešiť, neuvedomovali si ani to, že je ten problém potrebné riešiť aspoň spoluprácou v rámci, v rámci Európskej únie, ak tu chceme mať schengen, ak tu chceme mať zachovaný voľný pohyb osôb. Pri globálnom pakte sa už tvárime, že dobre, že tak budeme si to riešiť v rámci Európskej únie, ale to nestačí riešiť v rámci Európskej únie.
Však ak má byť boj s nelegálnou migráciou účinný, tak nestačí postaviť iba tie ploty a múry a lepšie chrániť hranice, hranice, je potrebné mať napríklad systém dohôd s krajinami, cez ktoré migranti prúdia alebo z ktorých migranti, migranti pochádzajú, aby ich bolo možné identifikovať a aby ich po riadnom procese bolo možné vrátiť späť.
Neviem, ako sme kto čítali ten dokument, ja v tom dokumente nachádzam mnohé pozitívne veci. Hneď prvý cieľ je požiadavkou, aby migračné politiky boli založené na dostatočnom poznaní reality a faktoch. Tu sa bijeme do pŕs, že Hodnota za peniaze, že akékoľvek opatrenie robíme, má byť posúdené z hľadiska faktov, z hľadiska dôsledkov. To je, to je hodnota za peniaze v migračnej politike, že máme robiť politiku založenú na informáciách, údajoch, faktoch.
Druhý cieľ – „minimalizovať nepriaznivé podnety a štrukturálne faktory, ktoré nútia ľudí, aby opustili krajinu svojho pôvodu“, hneď druhý cieľ je o tom, že riešme problémy tam, kde vznikajú, riešme príčiny tých problémov, nie ich následky. Pán poslanec Blaha po tom volá, všetci o tom hovorili v roku 2015, že nemáme riešiť, áno, toto je cesta, máme riešiť problémy tam, kde vznikajú. A, samozrejme, že to neznamená, že to vyriešime všetky problémy sveta, ani Slovensko, ani Európska únia, ani celý vyspelý svet nie je schopný vyriešiť všetky problémy sveta, ale je tu jasne deklarovaný cieľ, že chceme riešiť problémy tam, kde vznikajú.
Sú tam záväzky, snaha posilniť medzinárodnú reakciu na pašovanie migrantov. A pomoc migrantom predsa nie je to isté čo pašovanie migrantov. Medzi tými vecami sa dá rozlišovať. Nikto nehovorí o tom, že pašeráci majú byť beztrestní, naopak, má byť spolupráca krajín aj pri postihovaní pašeráctva, aj pri postihovaní obchodu s ľuďmi, má byť, majú byť chránené hranice, to tento dohovor nijako nespochybňuje. Naopak, hovorí o, napr. o spolupráci pri uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie. To je niečo, ak nebude fungovať readmisia, ak nebude fungovať návrat, tak nevieme efektívne riešiť problém nelegálnej migrácie, lebo čo ako efektívne budeme chrániť hranice, nejakí migranti sa sem dostanú.
Vo vzťahu k legálnej migrácii, a treba rozlišovať aj v našej diskusii treba rozlišovať, nielen v dokumente, medzi legálnou migráciou a nelegálnou migráciou, obsahuje globálny rámec ciele, ktoré migrantom garantujú ochranu ich práv, vyžadujú, aby neboli diskriminovaní a aby boli integrovaní do spoločnosti. Ale legálnymi migrantmi nie sú tí, ktorí sem tajne prídu, porušiac pri tom zákony, legálnymi migrantmi sú ľudia, ktorí prídu do krajiny určenia v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi a legálne sa na jej území, či už dočasne, alebo trvale, zdržiavajú. Z tohto hľadiska my máme viacej migrantov v zahraničí ako doma, viacej ľudí zo Slovenska žije mimo Slovenska, ako by na Slovensku žilo ľudí, ktorí nemajú pôvod na Slovensku.
A vo vzťahu ku všetkým, áno, ku všetkým aj, aj k nelegálnym migrantom hovorí dohovor o tom, že majú byť rešpektované nejaké ich základné práva. Ale však základné práva majú aj ľudia, ktorí spáchajú zločin a sú odsúdení, tí nie sú zbavení práv, môžu mať tie práva obmedzené, majú ich obmedzené, ale, ale nie sú ich pozbavení. Prečo by nemali mať práva, základné práva aj migranti?
A tento dokument – a to sa tiež prehliada – hovorí aj o ochrane zraniteľných skupín, o ochrane zdravotne postihnutých žien, detí. Tu hovoríme o diktatúrach a rozhorčujeme sa, rozhorčujeme sa, že aj tak to oni nebudú dodržiavať, má to byť podpísané v moslimskom štáte, a pritom sa tam hovorí o zohľadňovaní rodového hľadiska napríklad. Čiže keď to podpíšu, podpíše Saudská Arábia, tak sa tiež zaviaže zohľadňovať rodové hľadisko.
Nerozumiem vôbec argumentácii Slovenskej národnej strany, ktorá prichádza s týmto, s týmto návrhom. Neobmedzuje tento dohovor, dohovor našu suverenitu, naše, naše suverénne rozhodovanie o tom, akým spôsobom budeme nakladať s migráciou, ostane to naďalej na nás, aby sme rozlišovali, čo je legálna migrácia, čo je nelegálna migrácia, a ako budeme postupovať voči legálnym a nelegálnym migrantom, ale okrem toho, že si to budeme rozhodovať sami, potrebujeme aj medzinárodnú spoluprácu, lebo je to taký jav, že potrebuje, že tú spoluprácu vyžaduje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2018 19:35 - 19:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kotleba, no zaujímavý postreh s tým počtom podpísaných pod uznesením o antisemitizme a uznesenie, ktoré sa týka migračnej dohody, ale k tomu, nepochybujem, že sa ešte vrátime aj zajtra.
Zaujali ma na vašom vystúpení tri veci. Jednak to, že ako prvého ste ako autoritu, na ktorú sa odvolávate, použili poslanca za SMER – sociálnu demokraciu Ľuboša Blahu, to mi príde nielen v tejto súvislosti ako úplne príznačné.
Druhá vec, ktorá ma zaujala na vašom vystúpení, bolo to tvrdenie, že niektorý z poslancov SNS bol v združení, v ktorom sa hajlovalo, ktoré teda zrejme malo blízko, blízko k nacizmu. No ak máte takúto vedomosť, tak by bolo dobré, keby ste s tým oboznámili aj verejnosť, lebo je to teda zaujímavá informácia. Za hajlovanie sa teda v SNS sťahuje z kandidátky, ale teda neviem, či iba pokiaľ ide o hajlovanie nahých mužov vo vani, alebo aj v iných súvislostiach. A teda povedali ste, že v slovenskej pospolitosti sa za vás nehajlovalo. No nepochybne vy sa zdravíte "Na stráž!", to je síce tiež fašistický pozdrav, ale taký náš slovenský, nie nemecký.
No a teda, ak ste sa dištancovali nejako od nacizmu, tak mi potom len celkom nejdú do hlavy, do hlavy tie šeky s 1 488 eurami, lebo tak to je v nacistickej hantírke známy symbol, a teda zrejme chcete tvrdiť, že to bola iba úplná náhoda, že ste odovzdávali šeky práve na sumu 1 488 eur.
Skryt prepis