Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme o zrušení milosti pre Mariána Kočnera v kauze Technopol a je iba úplnou náhodou, že práve včera sme sa dozvedeli, že v Kočnerovom trezore sa našli nahrávky z kauzy Gorila. A možno je aj súvislosť medzi tým, prečo bol Marián Kočner dlhé roky nepostihnuteľný, nenapadnuteľný, nestíhateľný, a tým, že tie nahrávky z kauzy Gorila sa nachádzali v jeho trezore.
Kolega Rajtár sa pomerne podrobne venoval pôsobeniu Mariána Kočnera, jeho zločineckým aktivitám aj súvislostiam návrhu, s ktorým teraz prichádza. Ja teda budem oveľa stručnejší a chcel by som sa vyjadriť iba k tým právnym aspektom a chcel by som to zasadiť do rámca rušenia Mečiarových amnestií.
Demokratická opozícia sa dlhé roky snažila zrušiť Mečiarove amnestie ako krok, ktorý odporuje princípom demokratického a právneho štátu. Pokúšala sa o to ústavným zákonom, opakovane narážala na odmietanie zo strán, zo strany najmä SMER-u, predtým, samozrejme, že HZDS, ale aj Slovenskej národnej strany, teda, teda jednak strán, ktoré boli pri moci v období vlády Vladimíra Mečiara alebo ktoré spolu vládli počas prvej vlády Roberta Fica. Podarilo sa to až minulý rok, pred takmer dvoma rokmi alebo niečo vyše rokom a pol, bolo to na základe obrovského verejného tlaku, ktorý vtedy prišiel.
Koalícia si vymyslela vlastné riešenie, teda nie zrušiť priamo ústavným zákonom amnestie, ktoré zastupujúci prezident a vtedajší premiér Vladimír Mečiar udelil na únos Michala Kováča ml. a na zmarené referendum, ale zakotviť do ústavy inštitút zrušenia amnestií alebo milostí, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. O takomto uznesení rozhoduje Národná rada, takéto uznesenie je možné napadnúť na Ústavnom súde.
Priznám sa, že patril som k tým, ktorí mali v tom čase pochybnosti o tom, či toto je efektívna cesta, cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, a priznávam aj to, že som sa mýlil a že takýmto spôsobom sa podarilo po dlhých rokoch zrušiť tú ohavnosť, ktorá sa nazýva Mečiarove amnestie.
Ale to, čo tam koalícia zrejme len z politických dôvodov zakomponovala, bolo aj zrušenie milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi Michalovi Kováčovi ml. v kauze Technopol. Myslím si, že to rozhodnutie bolo neprimerané, pretože porovnávať zločin zorganizovaný štátnym orgánom, ako bol únos Michala Kováča ml. s účasťou Slovenskej informačnej služby alebo teda realizovaný príslušníkmi Slovenskej informačnej služby a následné krytie tohto zločinu človekom, ktorý v tom mal podľa všetkých dostupných informácií nepochybne prsty a nesie za to zodpovednosť, teda akási samoamnestia, je niečo, čo je ťažké, ťažko porovnateľné s udelením individuálnej milosti, ktorú Michal Kováč udelil v kauze Technopol.
Bol som vtedy proti tomu, aby sa to tam zaradilo a aby sme amnestie Mečiarove dali na jednú úroveň s milosťou, ktorú udelil Michal Kováč svojmu synovi. Lebo áno, ani to nie je v poriadku, teda udeliť milosť vlastnému synovi. Ale jednak tam boli dôvody, pre ktoré to urobil, teda že nemohol sa jeho syn podrobiť vyšetrovaniu v Nemecku, kde prebiehalo vyšetrovanie, ale predovšetkým, ak toto nejako narúša princípy demokratického, právneho štátu, tak je to neporovnateľné s tým, čo sa dialo počas, počas Mečiarových amnestií. Ale dobre, ústavná väčšina tohto parlamentu sa rozhodla, že je to podobné narušenie princípov demokratického a právneho štátu, teda aj toto rozhodnutie zaradíme medzi tie rozhodnutia z minulosti, ktoré je možné uznesením Národnej rady zrušiť ako odporujúce princípom demokratického, právneho štátu.
Už vtedy sme poukazovali na to, že ak majú byť zrušené milosti v kauze Technopol, ktoré sa týkajú prezidentovho syna Michala Kováča ml., tak by sa mali zrušiť aj tie milosti, ktoré sa týkajú Mariána Kočnera. A vládna koalícia tak ako trvala na tom, že nemožno zrušiť Mečiarove amnestie bez súčasného zrušenia Kováčovej milosti pre vlastného syna, tak rovnako trvala na tom, že nie je možné spolu so zrušením milosti v kauze Technopol pre Michala Kováča ml. zrušiť milosti Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, v kauze Technopol, ktoré sa týkali Mariána Kočnera. Tie dôvody, ktoré boli proti tomu, proti tomu uvádzané, sú veľmi slabé podľa môjho presvedčenia. Opierajú sa iba o to, že je niečo iné, ak prezident udelí milosť svojmu vlastnému synovi alebo teda blízkemu príbuznému a keď udelí milosť cudziemu človeku. Ale pritom tie milosti – milosť Mariánovi Kočnerovi a milosť Michalovi Kováčovi ml. – sú preukázateľne spojené, určite by Marián Kočner nedostal žiadnu milosť, pokiaľ by, pokiaľ by nedostal milosť Michal Kováč ml., a teda ak je milosť udelená Michalovi Kováčovi ml. odporujúca princípom demokratického a právneho štátu, tak evidentne je princípom demokratického a právneho štátu odporujúca aj milosť, ktorá s ňou priamo súvisí, a síce milosť udelená Mariánovi Kočnerovi.
Ako som povedal, možno pochybovať, a ja som mal na začiatku tie pochybnosti, či naozaj milosti prezidenta Kováča možno považovať za také, ktoré máme zaradiť do toho výčtu, že ich je možné spätne zrušiť a že teda odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ale ak sme tam už zaradili milosť, ktorú prezident Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol, tak je logické, správne a úplne legitímne, keď teraz zaradíme medzi tie milosti aj tú milosť, ktorú Michal Kováč udelil Mariánovi Kočnerovi v tej istej veci a bezprostredne s tou milosťou, ktorú už parlament uznesením zrušil.
Takže verím, že aj koalícia sa v novej situácii zamyslí nad tým návrhom, ktorý v minulosti odmietla. Nahrávka z Kočnerovho trezoru je už von, Kočner je, naopak, dnu vo väzení, takže nie je žiadny dôvod Kočnera chrániť. Je dôvod podporiť návrh, s ktorým prišli kolegovia a ktorý tu uviedol kolega Rajtár.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)