Videokanál poslanca

Ďakujem, pani poslankyňa Zimenová. Nastolila si vo svojej, vo svojom vystúpení otázky, ktoré sa majú riešiť v prvom čítaní, respektíve možno, možno ešte pred prvým čítaním. Tieto, tieto témy mali byť dôkladne rozdiskutované už vo fáze prípravy zákona, možno ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním, pretože aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní býva už neskoro na zásadnejšie zmeny v návrhoch zákonov, a teda to, na čo si upozornila, pokiaľ ide o architektúru, aj o kompetencie, aj o spôsob kreovania, sú veci, ktoré, obávam sa, že veľmi ťažko pôjde opraviť až, až v druhom čítaní nejakými pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi. A kvitujem, že si zdôraznila význam diskusie, význam dialógu a len tak drobnú, drobnú, drobné poľutovanie v tejto súvislosti vyslovím, že tak ako pri predchádzajúcom alebo predpredchádzajúcom bode kolegovi Grendelovi tu chýbala pani ministerka Saková, ktorá ten bod mala predkladať, tak mne tu chýba, že tu teraz nie je pán minister Gábor Gál, lebo potom by tá debata, predpokladám, mohla mať aj inú úroveň, ako nejaké konšpiračné bludy produkované vo faktických poznámkach z fašistického tábora a mohol by pán minister aj vecne zareagovať na tie výhrady, ktoré, pripomienky, ktoré si prezentovala vo svojom vystúpení. Takže v tomto prípade si myslím, že zvlášť je škoda, že tu teraz nie je a že sme prípadne ten bod nepresunuli na čas, keď tu bude.

Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, pôvodne som chcel vystúpiť iba s jednou vecou, ale na základe tej pútavej rozpravy budem mať aj ja dve poznámky. Prvá sa týka opodstatnenosti skráteného legislatívneho konania a iste kolegovia vedia, že ja tu často kritizujem, že nie sú dané dôvody vyplývajúce z rokovacieho poriadku, že sa legislatívne konanie zneužíva. Toto je, myslím, exemplárny príklad, keď tomu tak nie je a keď dôvody dané sú, pretože v najbližších dňoch zrejme bude, budú, budú vyhlásené voľby do Európskeho parlamentu aj na Slovensku. Týka sa to uplatňovania volebného práva a sme v situácii, keď nevieme, či budeme voliť teda 13 alebo 14 poslancov, tak je to potrebné nejako, nejako ošetriť a bude to ošetrené spôsobom, že síce zvolíme 14 a ak náhodou si to Veľká Británia rozmyslí a teda nebudeme mať nárok na štrnástich poslancov, tak je tam zakomponovaný mechanizmus, ako zo štrnástich poslancov spraviť trinásť a ako teda Británia teda potom vystúpi, tak nastúpi aj ten, aj ten štrnásty, pretože to nie sú poslanci volení z jednej kandidátky, ale z viacerých kandidátok. Čiže vlastne akoby sa zasiahlo týmto zákonom do výsledku volieb, lebo, lebo povedzme pomer medzi koalíciou a opozíciou môže byť 7 : 6 a keď nastúpi štrnásty, tak to môže byť 7 : 7 napríklad.
Čiže áno, je potrebné, potrebné to teraz ošetriť. Týka sa to základných ľudských práv a čo je zvlášť dôležité, je, že je to niečo, čo sme nemohli asi celkom dobre vopred predvídať, teda možno sme mohli, možno sme sa mohli na to pripravovať skôr a počítať aj s možnosťou, že Spojené kráľovstvo bude váhať s brexitom alebo, že by to náhodou mohlo dopadnúť inak, ale v zásade aj legislatívne pravidlá vlády, aj rokovací poriadok hovoria o mimoriadnych okolnostiach, keď môžu byť ohrozené ľudské práva a bezpečnosť, alebo môžu hroziť, hroziť značné hospodárske škody a v zásade by ale tie mimoriadne okolnosti mali byť také, ktoré sú vopred nepredvídateľné. Lebo niekedy je za mimoriadnu okolnosť vydávané to, že máme zosúladiť svoje právo s právom Európskej únie, vieme to dva roky a začneme to robiť na poslednú chvíľu, keď už hrozí, že začne konanie voči Slovensku za, za to, že jeho právo je v rozpore s právom Európskej únie. To síce možno je mimoriadna okolnosť, ale nie je to vopred nepredvídateľná okolnosť. V tomto prípade no naozaj možno analytici mohli počítať aj s možnosťou, že teda brexit sa skomplikuje, ale v zásade to očakávanie bolo také a ešte stále prevažne, prevažne je také, že brexit k tomu termínu bude. Európska únia v čase, keď, keď bude volený nový Európsky parlament, už nebude členskou krajinou Európskej únie a nebude potrebné aktivizovať alebo aktivovať ustanovenia tohto zákona. A takto by sa malo postupovať vždy, že tie mimoriadne okolnosti by mali byť interpretované zároveň ako mimoriadne a vopred nepredvídateľné.
Druhá poznámka sa týka úlohy Európskeho parlamentu, pretože novelizuje sa zákon o podmienkach výkonu volebného práva, respektíve teraz rokujeme o skrátenom konaní o zákone o podmienkach výkonu volebného práva v tej časti, ktorá sa týka volieb do Európskeho parlamentu. A Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu nielen z hľadiska nášho členstva v Európskej únii, ale v niektorých prípadoch aj vo veciach, ktoré sa týkajú vnútorného fungovania a vnútorného diania Slovenskej republiky. Nie tak dávno bola napríklad na Slovensku, ani rok to ešte nie je, delegácia zástupcov Európskeho parlamentu, ktorá súvisela, ich návšteva, práve s vraždou Jána Kuciaka, s okolnosťami vraždy Jána Kuciaka. Vtedy pán premiér povedal, že na Slovensku, či na východe, na východe nič nie je. Tú okrídlenú vetu. Čiže dovolím si polemizovať s tým, že to vystúpenie, ktoré mal na začiatku pán poslanec Grendel, nijako nesúviselo, vražda Jána Kuciaka a jej okolnosti sú niečo, čo zaujíma aj poslancov Európskeho parlamentu, ktorých si tu práve teraz ideme voliť. Takže si myslím, že nebolo správne a nebolo dôvodné, že mu pán podpredseda Národnej rady skákal do reči.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Grendel, súhlasím s tým názorom, že toto bude jedna z prvých vecí, ktorá, ak tu bude nejaká budúca vláda bez účasti SMER-u, zmení. A vcelku ma zaujímalo, z čoho vychádza ten pocit súčasnej koalície, že to tak nebude.
Na rozdiel od pána poslanca Hrnka si myslím, že je úplne zjavné, že ten zákon nebol zmenený iba pod vplyvom toho, čo sa tu udialo, a teda tu sa udiali závažné veci na Slovensku v tomto roku. Nebolo to iba pod tlakom protestov. Ten zákon zodpovedá programovému vyhláseniu vlády a vy len ste sa snažili naplniť nejakou formou, nie veľmi šťastnou, programové vyhlásenie vlády, lebo ste to veľmi dlho, veľmi dlho odkladali.
A teda je jedna vec zabezpečiť nezávislosť inštitúcií a to, aby štátne inštitúcie, ktoré nie sú priamo politické, nepodliehali politickým tlakom a druhá vec je zabetónovať svojho vlastného nominanta na tri štvrtiny funkčného obdobia budúcej vlády. To, čo sa vy snažíte týmto návrhom spraviť, rozhodne nie je to prvé, nie je to zabezpečenie nezávislosti polície, nezávislosti policajnej inšpekcie. Je to pokus zabetónovať vášho vlastného nominanta na tri štvrtiny budúceho funkčného obdobia, ako správne povedal pán poslanec Grendel.
A vzhľadom na to, že je to tak, tak je logické, že budúca vláda práve toto ustanovenie zmení a nie je najmenší dôvod, aby tak nespravila.

Pán poslanec Jurzyca, ďakujem za to, že si doplnil ten výrok analytika Drahovského, lebo toto je tak trochu príznačné pre vládnu koalíciu, ale teda špeciálne pre Slovenskú národnú stranu, že vytrhnú si z kontextu nejaké vyjadrenie jedného analytika k zákonu, ktorý je predmetom veľmi intenzívnej a širokej kritiky zo strany mnohých ekonómov a iných odborníkov, a oni si nájdu jedno vyjadrenie a to zacitujú, ktoré je akože v súlade, v súlade s ich tvrdeniami, teda že sa nezvýšia ceny, a ešte aj pri tom, keď ho použijú, tak ho použijú spôsobom, že ho vytrhnú z kontextu, že povedia, že sa nemusia zvýšiť ceny hneď. Je teda rozdiel, ako tvrdiť, že sa vôbec nezvýšia ceny v dôsledku zavedenia Dankovej dane z jedla.
A podobne je to aj pri odvolávaní sa na názor, názor sektoru, v tomto prípade názoru obchodníkov, kde, kde SNS tvrdí, že Zväz obchodu, alebo teda neviem, akú inštitúciu ste citovali, že tvrdí, že takto nastavený zákon nebude mať za následok zvýšenie cien potravín. No ale opäť si vyberáte iba niečo, čo sa vám hodí. Je Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá upozorňuje na negatíva toho zákona a upozorňuje, že, že môže viesť k zvýšeniu cien potravín. A dokonca aj prvý viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak upozorňuje, že podľa jeho názoru 50 % nákladov z nového odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 % si odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny.

Pán poslanec Simon, súhlasím, ten zákon sa nedá opraviť. Ten zákon je zlý, jeho podstata je zlá, jeho, jeho účel a celkové nastavenie je zlé a jeho forma je zlá.
Možno by sa dal ten zákon opraviť tak, aby reagoval na niektoré z výhrad, ktoré voči nemu zazneli v rozprave od opozície, od analytikov, od obchodníkov aj od pána prezidenta. Dal by sa napríklad určite opraviť tak, aby nebol v rozpore s právom Európskej únie. Ale tým pádom by zase, zase nedokázal naplniť ten, ten iný deklarovaný účel, že má pomôcť domácim producentom, domácim, domácim obchodníkom. Jednoducho sú situácie, keď nemôžete naraz naháňať dvoch zajacov a oboch chytiť. Môžete, môžete ísť za jedným, jedného chytiť, ale tým pádom vám ten druhý ujde. To je presne situácia tohoto zákona.
Som teda zvedavý ako, ako koaliční poslanci zareagujú na tie výhrady, ktoré si mal ohľadom odvolacieho orgánu ministerstva financií, nemožnosti použiteľných opravných prostriedkov aj na ďalšie, ďalšie výhrady, lebo doteraz nebol žiadny, žiadny koaličný poslanec prihlásený. Tak možno pán predseda sa vrátil teraz do sály, tak sa on prihlási a vysvetlí nám, že tie pripomienky sú neopodstatnené. Bolo by to korektné, aspoň obhájiť si to, čo ste, to, čo ste navrhli a s čím, s čím prichádzate a čo ste presadili, o čom ste presvedčili aj svojich koaličných partnerov, lebo nikoho z opozície ste nepresvedčili.
Apeloval si vo svojom vystúpení na koaličných partnerov Slovenskej národnej strany. Chcem sa k tomu apelu pripojiť. Je to pre nich záchranné koleso, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Kiššová sa pýtala, či je to dopredu premyslená schéma, či je v tom úmysel, že teraz vytiahnu peniaze od ľudí do rezortov, ktoré riadi SNS, a potom, potom to zaplatia občania, keď budeme tie, tie peniaze vracať obchodným reťazcom, ak sa preukáže rozpor s právom Európskej únie. Tak tu by som si pomohol analógiou z trestného práva, aby som nebol zle pochopený, netvrdím, že toto je trestný čin, ale v Trestnom zákone je vymedzený priamy a nepriamy úmysel. Priamy úmysel je, že trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ po "a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom", to je priamy úmysel. Alebo nepriamy úmysel, "vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený".
Myslím si, že vy keď teraz schválite ten zákon, je tam prinajmenšom nepriamy úmysel, lebo vy viete, že môžete schválením zákona spôsobiť porušenie práva Európskej únie a pre prípad, že to spôsobíte, ste s tým evidentne uzrozumení.
Pán poslanec Baláž, tvrdíte, že ja si stále idem to svoje a nemám akcieschopnosť reagovať na nové veci, no, škoda, že ani vy nereagujete na nové veci, nereagujete ani na staré veci, nereagujete na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady.
Nereagujete na argumenty pána prezidenta, keď sa pýtate, že kde sa píše, že diskriminácia podľa sídla spoločnosti, no veď som vám to citoval z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, že to nemusí byť iba priama, môže to byť také nastavenie kritérií, ktoré tú diskrimináciu spôsobí.
A pán Poliačik že spomínal tu, že pán predseda parlamentu bol usvedčený, že je plagiátor. No, tiež mi napadlo, že by to mohla byť snaha prekryť daňou z jedla a zvýšením cien potravín tento škandál, ale nie som si celkom istý.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že pán predseda vedie túto schôdzu, lebo rokujeme o prezidentom vrátenom zákone o dani z jedla, s ktorým prišla práve Slovenská národná strana, a teda poslanci, ktorých vedie pán predseda Národnej rady Danko. Takže možnože tak asi sa nevyjadril, lebo vedie schôdzu, škoda.
Prezident, keď vracia nejaký návrh zákona parlamentu, alebo teda zákon schválený parlamentu, tak jeho pripomienky môžu byť buď, nazvem to, politické, alebo právne. My sme zvyknutí na to, že, že pripomienky prezidenta mávajú skôr právny charakter, teda prezident vráti zákon parlamentu, ak má podozrenie, že by mohol byť v rozpore s ústavou, s právom Európskej únie, že by tam mohol nastať rozpor s nejakými inými zákonmi, že by tam to, ako je to legislatívne naformulované, mohlo v praxi spôsobovať nejaké aplikačné problémy. Ale prezident, pochopiteľne, má právo v súlade s ústavou vrátiť parlamentu zákon, s ktorým nesúhlasí aj z vecného hľadiska, ústava ho neobmedzuje v tomto nijako a prezident môže naformulovať svoje výhrady aj vecného alebo aj politického charakteru.
Rozhodnutie prezidenta, ktorým vrátil zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov, obsahuje obe kategórie týchto pripomienok. Pán prezident považuje zavedenie osobitného odvodu z obchodných reťazcov alebo dane z potravín, alebo dane z jedla, ako sa to už zaužívalo, za škodlivé, za vecne škodlivý návrh a tá kritika zaznela aj počas rokovania parlamentu, vo verejných diskusiách. Je to návrh, ktorý môže viesť a pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien potravín, pretože obchodné reťazce, pokiaľ budú mať povinnosť platiť niečo navyše, nejaký osobitný odvod, de facto daň, tak to niekde budú musieť tie peniaze zobrať a veľmi pravdepodobne najjednoduchšie to zoberú zákazníkom tým, že im zvýšia ceny.
Pán prezident namieta aj to, že nebol normálny legislatívny proces, aký býva pri takých dôležitých zákonoch, teda neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a nebola dostatočná diskusia. Bol to poslanecký návrh, o tom sme tiež hovorili.
Pánovi prezidentovi sa nezdá, že zavedenie tejto novej dane je dostatočne odôvodnené, a rovnako má pán prezident pochybnosti, akým spôsobom budú použité prostriedky, ktoré sa takto získajú. Zdá sa mu to tam nejasne naformulované.
Ale toto všetko sú politické alebo, ak chcete, vecné výhrady. Vládna koalícia má na to jeden názor, opozícia má na to druhý názor a, samozrejme, keď prelomíte veto prezidenta 76 hlasmi, tak môžme, môžme sa tváriť, že je to, že je to vec, vec iného názoru. My môžme hovoriť, že sme vás upozorňovali, že to povedie k zvýšeniu cien potravín a že tým vlastne daňou z jedla za to preberáte spoluzodpovednosť. Ale, prosím, keď to chcete, tak to urobte. Je legitímnym právom parlamentnej väčšiny, aby, aby schvaľovala aj zlé zákony.
Ale máme tu aj druhú kategóriu pripomienok a tie pripomienky sa objavili počas prerokovania návrhu zákona v oboch čítaniach, vo verejnej diskusii a sú obsiahnuté aj v rozhodnutí pána prezidenta a tie spochybňujú schválený zákon z právneho hľadiska. Upozorňujú na to, že zákon tak, ako bol nakoniec schválený, môže byť alebo bude diskriminačný. Bude vytvárať nerovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na základe veľmi zvláštne definovaných kritérií, ktoré sa tam dostali predovšetkým v rámci druhého čítania v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu.
Vytvorenie, vytvorenie de facto dvoch kategórií obchodníkov s potravinami je diskriminujúce. Jedna kategória, ktorá splní podmienky a nepadne do žiadnej z tých výnimiek, ktoré tam zákon zakotvuje, bude platiť vyššie dane, bude platiť osobitný odvod. Tá druhá nebude mať povinnosť platiť, platiť osobitný odvod. Čiže tá istá hospodárska činnosť a nerovnaké daňové zaťaženie.
To môže byť problém z hľadiska slovenskej ústavy, ktorá zakazuje diskrimináciu. To môže byť problém z hľadiska hospodárskej súťaže, lebo takto diskriminačne nastavenými podmienkami narušujeme hospodársku súťaž. Ale môže to byť problém aj z hľadiska súladu s právom Európskej únie, pretože právo Európskej únie je tiež založené na princípe nediskriminácie.
Pán prezident vo svojom rozhodnutí upozorňuje aj na niektoré praktické dôsledky a možnú nejednoznačnosť právnej úpravy, ktorá môže v aplikačnej praxi spôsobiť problémy.
Upozorňuje napríklad na to, že podľa čl. 1 § 5 schváleného zákona je sadzba odvodu 2,5 % a vytvára sa tak, vytvára tak podstatný rozdiel napríklad medzi obchodným reťazcom, ktorý má 24,99 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, a obchodným reťazcom, ktorý má 25 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Kým ten prvý, ktorý má iba 24,99 % z predaja potravín, nebude musieť platiť daň z jedla, ten druhý, ktorý má o jednu desatinu promile vyšší podiel z predaja potravín, bude zrazu mať povinnosť platiť 2,5-percentný odvod.
Alebo ďalší príklad, ktorý uvádza pán prezident. Obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potraviny, tomu dávame, dávame zvýhodnenie, a ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, tomuto subjektu vzniká povinnosť platiť odvod pri dosiahnutí podielu 25 %, ale zároveň mu zaniká pri dosiahnutí podielu 80 %. Čiže producent potravín bude mať nejakú podnikovú predajňu, kde bude predávať nielen potraviny. Keď to bude pod 25 %, neplatí odvod. Keď to bude nad 80 %, pokiaľ to budú všetko jeho výrobky, neplatí odvod. Keď to bude medzi 25 % a 80 %, platí odvod. Akú ma toto, prosím vás, logiku?
Ďalšie absurdnosti, ktoré, ktoré vyplývajú, vyplývajú z návrhu zákona. Dali ste tam výnimku pre okresy, ktoré sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých regiónov, vo forme, že do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú po "a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Toto opatrenie alebo túto výnimku ste zdôvodnili tým, že chcete, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov. Čiže rozvoj tých rozvinutejších regiónov môže byť narušený, ale rozvoj najmenej rozvinutých regiónov vám leží na srdci.
Ale je tam, je tam aj tá ďalšia polveta, "v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Čiže keď v tom okrese bude mať prevádzku reťazec a tá prevádzka nebude mať desať, ale jedenásť zamestnancov, poskytne, vytvorí jedno nové pracovné miesto navyše a už zrazu náklady vytvorenia jedného pracovného miesta navyše budú, že budú, bude okrem toho, že, že zaplatíme nového zamestnanca, budú aj, že budeme platiť odvod. Lebo keď mám 11 zamestnancov, platím odvod, keď mám 10 zamestnancov, nemusím platiť odvod. Aký má, akú má toto, prosím vás, logiku?
A keď nám ide o najmenej rozvinuté regióny, ja si myslím, že ani nemali by sme takto pristupovať, že diskriminačne nastavovať podmienky, ale, dobre, je to vaša logika, najmenej rozvinuté regióny, nebudeme započítavať čistý obrat týchto prevádzkarní. Ale prečo iba prevádzok do 10 zamestnancov? Keď je tam prevádzka s 20 zamestnancami, už to nie je najmenej rozvinutý región? Už môžme narúšať jeho rozvoj?
Ďalšia výnimka. Čistý obrat sa nezapočítava do základu odvodu v prípade, ak sa prevádzkareň nachádza v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi. Čiže výnimka je pre obce, kde sú iba traja predajcovia predávajúci potraviny. Opäť taká akože milá myšlienka, že, že aby v tých, v tých obciach, kde sú iba traja, traja predajcovia, neboli postihnutí, lebo sami uznávate, že, že sú tí postihnutí predajcovia, tak dávate im, dávate im výnimku.
A teraz, teraz si predstavte, že je tam, je tam predajňa, predajňa novín. V obci, kde sú, kde sú traja, traja predajcovia potravín, a tá predajňa novín sa rozhodne, že bude predávať aj potraviny. Takže tým pádom spadne do inej kategórie. A tá istá obec s tými istými troma predajňami potravín a jedným stánkom na predaj, predaj novín a tlače, budú, budú tie tri predajne platiť alebo neplatiť osobitný odvod, Dankovu daň z jedla, podľa toho, či sa predajňa tlače rozhodne, že či bude, alebo nebude predávať, predávať potraviny. Toto je dôsledok zákona, ktorý ste schválili. Ale tak to sú len také, že len praktické problémy.
Ale ak sú podmienky nastavené diskriminačne, znamená to, že je tam nesúlad, môže tam byť nesúlad s ústavou, ktorá diskrimináciu zakazuje, a môže tam byť nesúlad, nesúlad s princípmi hospodárskej súťaže, lebo hospodársku súťaž to, to narúša, evidentne vytváranie rovnaké postavenie pre, pre predajcov, ale je tam aj rozpor s právom Európskej únie.
Ten namieta vo svojom rozhodnutí aj pán prezident a výhrady pána prezidenta - asi to nebude prekvapivé pre tých, ktorí sa tým zákonom zaoberali - v zásade korešpondujú s tým, na čo nás upozornil náš vlastný odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Aj ten nás upozornil na to, že v sekundárnom práve síce táto problematika nie je upravená, ale v primárnom práve v Zmluve o fungovaní Európskej únie v čl. 49 sa hovorí o práve usadiť sa a uplatňovaní tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie podľa čl. 54 Zmluvy o Európskej únii. A už v druhom čítaní, už v druhom čítaní vo výboroch sme mali k dispozícii stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré nás upozorňovalo aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré hovorí o tom, že diskriminácia je zakázaná, že nie je možné subjekty, hospodárske subjekty zaťažiť dodatočnou daňou tak, aby sme znevýhodňovali subjekty, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, v porovnaní so subjektmi, ktoré majú, majú sídlo na území Slovenskej republiky, alebo teda predmetného členského štátu.
To, ako ste zákon schválili a najmä v dôsledku tých zmien, ktoré ste urobili v druhom čítaní, spôsobí, že osobitným odvodom budú zaťažené primárne reťazce, ktoré majú sídlo v zahraničí, ktoré majú sídlo v iných členských krajinách Európskej únie. Je možné, že toto bol váš cieľ, ale o tom sme hovorili už v prvom čítaní, že nemôžete zákon schváliť v tej podobe, aby zároveň naplnil ten cieľ, že budeme podporovať domácich a aby to bolo v súlade s európskou legislatívou a s princípom, s princípom nediskriminácie. Lebo tými zmenami, ktoré ste urobili v druhom čítaní a v tej podobe, v akej ste návrh schválili, je síce možné, že nejakým domácim pomôžete, lebo ich vyberiete z tej Dankovej dane z jedla, ale zároveň tým nastavíte zákon tak, že bude diskriminačný voči subjektom, voči obchodným reťazcom, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, a teda čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla.
A samozrejme, samozrejme, že môže to byť priama diskriminácia. Priama diskriminácia by bola, keby ste napísali, že osobitný odvod platia iba reťazce, ktoré majú sídlo alebo materskú firmu v zahraničí. To by bola priama diskriminácia. Ale samozrejme, že v realite to takto nebýva. V realite si nastavíte nejaké kritériá, nastavíte si nejaké výnimky z tých kritérií a výsledkom takto nastavených pravidiel je situácia, že vo zvýšenej miere zahraniční, alebo teda predajcovia z iných členských krajín Európske únie budú znevýhodnení, lebo budú musieť platiť a tí domáci platiť nebudú musieť.
Opäť zacitujem z jedného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktorý máte všetci k dispozícii v stanovisku našej legislatívy, kde sa hovorí: "V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku. Povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie." A presne toto ste urobili.
Čiže ak dnes prelomíte veto pána prezidenta, potvrdíte zavedenie dane z jedla, bude to mať za následok zvýšenie cien potravín, to zvýšenie cien potravín zaplatia ľudia, slovenskí občania ako spotrebitelia. Potom sa o tomto zákone bude rokovať na pôde Európskej únie, a keď sa zistí, že naozaj je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, tak nielenže ten zákon bude musieť byť zrušený, ale aj Slovenská republika bude musieť obchodným reťazcom vrátiť to, čo od nich vybrala na osobitnom odvode. A opäť to zaplatia ľudia, opäť to zaplatia slovenskí občania, tentoraz nie ako spotrebitelia, ale ako daňoví poplatníci, lebo tie peniaze si nevytlačíte, to sú opäť iba peniaze, ktoré vy vyberiete od ľudí, čiže ich takto dvojnásobne postihnete.
Myslite na to, keď budete hlasovať o tom, či prelomíte, alebo neprelomíte veto pána prezidenta.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, v prvom čítaní som pomerne ostro kritizoval návrh koaličných poslancov, ktorým sa mala zrušiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov prešetrovať anonymné trestné oznámenia, pretože považujem tento návrh za taký, ktorý odporuje základným zásadám trestného konania, najmä zásade oficiality, teda že orgány činné v trestnom konaní majú konať z úradnej povinnosti. A teda ak akýmkoľvek spôsobom sa dozvedia o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin a existuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, tak toto podozrenie majú prešetriť bez ohľadu na to, či sa o tom dozvedia z trestného oznámenia, či sa o tom dozvedia z vlastnej činnosti, či im túto informáciu poskytne iný štátny orgán alebo sa o tom dozvedia trebárs z článku v médiách, televíznej reportáže alebo dokonca anonymnej diskusie na internete. Podstatný je ten obsah. A ja som tiež v tomto smere pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť spolu s kolegami, ďalšími pätnástimi kolegami, ktorí sa pod neho podpísali. Ale teda s potešením konštatujem, že aj predkladatelia zákona dospeli k záveru, že ich návrh je potrebné podstatným spôsobom upraviť. A teda za podstatnú úpravu považujem formuláciu v bode 1 ich pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že "ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať". Čiže v takom prípade je, je potrebné, potrebné rozlišovať medzi tým, že či z obsahu toho anonymného trestného oznámenia vyplýva alebo nevyplýva podozrenie. A v prípade, že vyplýva, tak nepriamo z tej formulácie vyplýva, že je potrebné aj anonymné trestné oznámenie prešetrovať. A ak nie, tak o postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
Vítam aj to, že sa vypúšťajú body 2 a 3. Teda prechodné ustanovenie, že by sa aj pri doteraz podaných anonymných oznámeniach nemalo, teda malo, malo postupovať podľa novej právnej úpravy. A teda konštatovanie, že anonymné trestné oznámenie nie je trestné oznámenie, znamená to, že by sa naďalej malo postupovať k nemu ako k trestnému oznámeniu aj v prípade, že nebolo označené údajmi. Čiže vnímam to ako zmenu k lepšiemu. Nie je to podľa môjho názoru dôvod za ten návrh hlasovať, ale myslím si, že nebude to až také zlé, ako to bolo na začiatku. Pokiaľ naozaj ten postup s anonymným podaním a záznam, ktorý sa o tom vyhotoví, bude dávať dostatok informácií o tom, ako sa s tými anonymnými podaniami naložilo. Teda že to nebude len tak, že sám orgán činný v trestnom konaní rozhodne, z čoho vyplýva a z čoho nevyplýva dôvodné podozrenie. Ak by nevyplývalo, tak ho dá úplne, úplne na bok. Ak vyplýva, tak až vtedy postupuje vo vzťahu k trestnému oznámeniu.
Takže ja, keďže už na minulej schôdzi mal byť tento návrh v druhom čítaní a podali sme pozmeňujúci návrh, tak by som ho uviedol a potom aj prečítal, ale teda predpokladám, že najprv bude schválený pozmeňujúci návrh kolegov z koalície a tým pádom sa bude hlasovať maximálne o námietke, keďže sa tam čiastočne tie návrhy prekrývajú.
Navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, podľa ktorých orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný anonymné podania vybavovať, to je v bode 1, a podľa ktorých sa anonymné podanie nepovažuje za trestné oznámenie, to je bod 2. Ten bod 2 je riešený aj pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baláža. A s tým teda, že aj bod 1 je výrazne upravený.
Predmetné ustanovenia podľa môjho názoru odporujú § 62 ods.1, podľa ktorého podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené, ako aj v zásade oficiality, ktorá je ako jedna zo základných zásad trestného konania ustanovená v § 2 Trestného poriadku v ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti a v ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy sa obstarávajú z úradnej povinnosti. A zároveň sme chceli upraviť aj, aj tie prechodné ustanovenia, aby sa nevzťahovala nová úprava na doteraz podané anonymné trestné oznámenia, ale to tiež riešite, dokonca teda tiež to riešite, riešite vypustením toho bodu. Čiže končím s odôvodnením a prečítal by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1099).
Prvý bod. V čl. I bod 1 § 62 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
Druhý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Tretí bod. V čl. I bod 3 sa slová "a § 196 ods. 5 sa vzťahujú aj" nahrádzajú "sa nevzťahujú".
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Remišová, sú to zaujímavé informácie a ja by som chcel využiť faktickú poznámku na to, aby som sa vás spýtal, pána podpredsedu vlády Rašiho, ktorý tu ten návrh uviedol, či tieto skutočnosti boli známe aj členom vlády, keď rozhodovali o návrhu tohto kandidáta na viceguvernéra, alebo sú to aj pre neho nové informácie. Teda či ste tento návrh predložili parlamentu s vedomím si týchto závažných skutočností, alebo ste sa teda neinformovali o tom a nemali ste informáciu, koho vlastne navrhujete parlamentu zvoliť za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ďakujem.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Mne skôr teda išlo o to, či Slovenská republika nevie otvorene pomenovať Ruskú federáciu ako agresora v tomto konflikte, teda nehovorím iba smerom, smerom do minulosti. To mi je známe, že Slovenská republika neuznáva agresiu, teda okupáciu Krymu, ale teda keď sa naši najvyšší predstavitelia, vrátane aj teda dnešných slov pána premiéra Pellegriniho k tomu vyjadrujú, tak tie vyjadrenia často vyznievajú, akoby sa niečo dialo na Ukrajine, pričom nie je jasne pomenované, že zodpovedným aj za tú najnovšiu eskaláciu je Ruská federácia, ktorá v tomto prípade napadla ukrajinské lode v medzinárodných vodách, že to nie je, že niečo sa deje na Ukrajine, ale že je to, že Ruská federácia sa dopúšťa agresie voči, voči Ukrajine a Slovensko stojí plne na strane, na strane Ukrajiny aj v tomto konflikte. Pán premiér tuná na hodine otázok hovoril napríklad o tom, že ako sa Slovensko pripravuje na prípadný nával migrantov na hranici. Riešil, riešil možnú energetickú krízu, ktorá by s tým konfliktom mohla, mohla vzniknúť alebo sa objaviť, ale jasné vyjadrenie, že Slovensko v tomto konflikte vníma Ruskú federáciu ako agresora a stojí na strane Ukrajiny som, žiaľ, dosiaľ takto jednoznačne formulované nepočul, a tá moja otázka je, že prečo.