Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že pán predseda vedie túto schôdzu, lebo rokujeme o prezidentom vrátenom zákone o dani z jedla, s ktorým prišla práve Slovenská národná strana, a teda poslanci, ktorých vedie pán predseda Národnej rady Danko. Takže možnože tak asi sa nevyjadril, lebo vedie schôdzu, škoda.
Prezident, keď vracia nejaký návrh zákona parlamentu, alebo teda zákon schválený parlamentu,...
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že pán predseda vedie túto schôdzu, lebo rokujeme o prezidentom vrátenom zákone o dani z jedla, s ktorým prišla práve Slovenská národná strana, a teda poslanci, ktorých vedie pán predseda Národnej rady Danko. Takže možnože tak asi sa nevyjadril, lebo vedie schôdzu, škoda.
Prezident, keď vracia nejaký návrh zákona parlamentu, alebo teda zákon schválený parlamentu, tak jeho pripomienky môžu byť buď, nazvem to, politické, alebo právne. My sme zvyknutí na to, že, že pripomienky prezidenta mávajú skôr právny charakter, teda prezident vráti zákon parlamentu, ak má podozrenie, že by mohol byť v rozpore s ústavou, s právom Európskej únie, že by tam mohol nastať rozpor s nejakými inými zákonmi, že by tam to, ako je to legislatívne naformulované, mohlo v praxi spôsobovať nejaké aplikačné problémy. Ale prezident, pochopiteľne, má právo v súlade s ústavou vrátiť parlamentu zákon, s ktorým nesúhlasí aj z vecného hľadiska, ústava ho neobmedzuje v tomto nijako a prezident môže naformulovať svoje výhrady aj vecného alebo aj politického charakteru.
Rozhodnutie prezidenta, ktorým vrátil zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov, obsahuje obe kategórie týchto pripomienok. Pán prezident považuje zavedenie osobitného odvodu z obchodných reťazcov alebo dane z potravín, alebo dane z jedla, ako sa to už zaužívalo, za škodlivé, za vecne škodlivý návrh a tá kritika zaznela aj počas rokovania parlamentu, vo verejných diskusiách. Je to návrh, ktorý môže viesť a pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien potravín, pretože obchodné reťazce, pokiaľ budú mať povinnosť platiť niečo navyše, nejaký osobitný odvod, de facto daň, tak to niekde budú musieť tie peniaze zobrať a veľmi pravdepodobne najjednoduchšie to zoberú zákazníkom tým, že im zvýšia ceny.
Pán prezident namieta aj to, že nebol normálny legislatívny proces, aký býva pri takých dôležitých zákonoch, teda neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a nebola dostatočná diskusia. Bol to poslanecký návrh, o tom sme tiež hovorili.
Pánovi prezidentovi sa nezdá, že zavedenie tejto novej dane je dostatočne odôvodnené, a rovnako má pán prezident pochybnosti, akým spôsobom budú použité prostriedky, ktoré sa takto získajú. Zdá sa mu to tam nejasne naformulované.
Ale toto všetko sú politické alebo, ak chcete, vecné výhrady. Vládna koalícia má na to jeden názor, opozícia má na to druhý názor a, samozrejme, keď prelomíte veto prezidenta 76 hlasmi, tak môžme, môžme sa tváriť, že je to, že je to vec, vec iného názoru. My môžme hovoriť, že sme vás upozorňovali, že to povedie k zvýšeniu cien potravín a že tým vlastne daňou z jedla za to preberáte spoluzodpovednosť. Ale, prosím, keď to chcete, tak to urobte. Je legitímnym právom parlamentnej väčšiny, aby, aby schvaľovala aj zlé zákony.
Ale máme tu aj druhú kategóriu pripomienok a tie pripomienky sa objavili počas prerokovania návrhu zákona v oboch čítaniach, vo verejnej diskusii a sú obsiahnuté aj v rozhodnutí pána prezidenta a tie spochybňujú schválený zákon z právneho hľadiska. Upozorňujú na to, že zákon tak, ako bol nakoniec schválený, môže byť alebo bude diskriminačný. Bude vytvárať nerovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na základe veľmi zvláštne definovaných kritérií, ktoré sa tam dostali predovšetkým v rámci druhého čítania v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu.
Vytvorenie, vytvorenie de facto dvoch kategórií obchodníkov s potravinami je diskriminujúce. Jedna kategória, ktorá splní podmienky a nepadne do žiadnej z tých výnimiek, ktoré tam zákon zakotvuje, bude platiť vyššie dane, bude platiť osobitný odvod. Tá druhá nebude mať povinnosť platiť, platiť osobitný odvod. Čiže tá istá hospodárska činnosť a nerovnaké daňové zaťaženie.
To môže byť problém z hľadiska slovenskej ústavy, ktorá zakazuje diskrimináciu. To môže byť problém z hľadiska hospodárskej súťaže, lebo takto diskriminačne nastavenými podmienkami narušujeme hospodársku súťaž. Ale môže to byť problém aj z hľadiska súladu s právom Európskej únie, pretože právo Európskej únie je tiež založené na princípe nediskriminácie.
Pán prezident vo svojom rozhodnutí upozorňuje aj na niektoré praktické dôsledky a možnú nejednoznačnosť právnej úpravy, ktorá môže v aplikačnej praxi spôsobiť problémy.
Upozorňuje napríklad na to, že podľa čl. 1 § 5 schváleného zákona je sadzba odvodu 2,5 % a vytvára sa tak, vytvára tak podstatný rozdiel napríklad medzi obchodným reťazcom, ktorý má 24,99 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, a obchodným reťazcom, ktorý má 25 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Kým ten prvý, ktorý má iba 24,99 % z predaja potravín, nebude musieť platiť daň z jedla, ten druhý, ktorý má o jednu desatinu promile vyšší podiel z predaja potravín, bude zrazu mať povinnosť platiť 2,5-percentný odvod.
Alebo ďalší príklad, ktorý uvádza pán prezident. Obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potraviny, tomu dávame, dávame zvýhodnenie, a ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, tomuto subjektu vzniká povinnosť platiť odvod pri dosiahnutí podielu 25 %, ale zároveň mu zaniká pri dosiahnutí podielu 80 %. Čiže producent potravín bude mať nejakú podnikovú predajňu, kde bude predávať nielen potraviny. Keď to bude pod 25 %, neplatí odvod. Keď to bude nad 80 %, pokiaľ to budú všetko jeho výrobky, neplatí odvod. Keď to bude medzi 25 % a 80 %, platí odvod. Akú ma toto, prosím vás, logiku?
Ďalšie absurdnosti, ktoré, ktoré vyplývajú, vyplývajú z návrhu zákona. Dali ste tam výnimku pre okresy, ktoré sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých regiónov, vo forme, že do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú po "a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Toto opatrenie alebo túto výnimku ste zdôvodnili tým, že chcete, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov. Čiže rozvoj tých rozvinutejších regiónov môže byť narušený, ale rozvoj najmenej rozvinutých regiónov vám leží na srdci.
Ale je tam, je tam aj tá ďalšia polveta, "v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Čiže keď v tom okrese bude mať prevádzku reťazec a tá prevádzka nebude mať desať, ale jedenásť zamestnancov, poskytne, vytvorí jedno nové pracovné miesto navyše a už zrazu náklady vytvorenia jedného pracovného miesta navyše budú, že budú, bude okrem toho, že, že zaplatíme nového zamestnanca, budú aj, že budeme platiť odvod. Lebo keď mám 11 zamestnancov, platím odvod, keď mám 10 zamestnancov, nemusím platiť odvod. Aký má, akú má toto, prosím vás, logiku?
A keď nám ide o najmenej rozvinuté regióny, ja si myslím, že ani nemali by sme takto pristupovať, že diskriminačne nastavovať podmienky, ale, dobre, je to vaša logika, najmenej rozvinuté regióny, nebudeme započítavať čistý obrat týchto prevádzkarní. Ale prečo iba prevádzok do 10 zamestnancov? Keď je tam prevádzka s 20 zamestnancami, už to nie je najmenej rozvinutý región? Už môžme narúšať jeho rozvoj?
Ďalšia výnimka. Čistý obrat sa nezapočítava do základu odvodu v prípade, ak sa prevádzkareň nachádza v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi. Čiže výnimka je pre obce, kde sú iba traja predajcovia predávajúci potraviny. Opäť taká akože milá myšlienka, že, že aby v tých, v tých obciach, kde sú iba traja, traja predajcovia, neboli postihnutí, lebo sami uznávate, že, že sú tí postihnutí predajcovia, tak dávate im, dávate im výnimku.
A teraz, teraz si predstavte, že je tam, je tam predajňa, predajňa novín. V obci, kde sú, kde sú traja, traja predajcovia potravín, a tá predajňa novín sa rozhodne, že bude predávať aj potraviny. Takže tým pádom spadne do inej kategórie. A tá istá obec s tými istými troma predajňami potravín a jedným stánkom na predaj, predaj novín a tlače, budú, budú tie tri predajne platiť alebo neplatiť osobitný odvod, Dankovu daň z jedla, podľa toho, či sa predajňa tlače rozhodne, že či bude, alebo nebude predávať, predávať potraviny. Toto je dôsledok zákona, ktorý ste schválili. Ale tak to sú len také, že len praktické problémy.
Ale ak sú podmienky nastavené diskriminačne, znamená to, že je tam nesúlad, môže tam byť nesúlad s ústavou, ktorá diskrimináciu zakazuje, a môže tam byť nesúlad, nesúlad s princípmi hospodárskej súťaže, lebo hospodársku súťaž to, to narúša, evidentne vytváranie rovnaké postavenie pre, pre predajcov, ale je tam aj rozpor s právom Európskej únie.
Ten namieta vo svojom rozhodnutí aj pán prezident a výhrady pána prezidenta - asi to nebude prekvapivé pre tých, ktorí sa tým zákonom zaoberali - v zásade korešpondujú s tým, na čo nás upozornil náš vlastný odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Aj ten nás upozornil na to, že v sekundárnom práve síce táto problematika nie je upravená, ale v primárnom práve v Zmluve o fungovaní Európskej únie v čl. 49 sa hovorí o práve usadiť sa a uplatňovaní tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie podľa čl. 54 Zmluvy o Európskej únii. A už v druhom čítaní, už v druhom čítaní vo výboroch sme mali k dispozícii stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré nás upozorňovalo aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré hovorí o tom, že diskriminácia je zakázaná, že nie je možné subjekty, hospodárske subjekty zaťažiť dodatočnou daňou tak, aby sme znevýhodňovali subjekty, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, v porovnaní so subjektmi, ktoré majú, majú sídlo na území Slovenskej republiky, alebo teda predmetného členského štátu.
To, ako ste zákon schválili a najmä v dôsledku tých zmien, ktoré ste urobili v druhom čítaní, spôsobí, že osobitným odvodom budú zaťažené primárne reťazce, ktoré majú sídlo v zahraničí, ktoré majú sídlo v iných členských krajinách Európskej únie. Je možné, že toto bol váš cieľ, ale o tom sme hovorili už v prvom čítaní, že nemôžete zákon schváliť v tej podobe, aby zároveň naplnil ten cieľ, že budeme podporovať domácich a aby to bolo v súlade s európskou legislatívou a s princípom, s princípom nediskriminácie. Lebo tými zmenami, ktoré ste urobili v druhom čítaní a v tej podobe, v akej ste návrh schválili, je síce možné, že nejakým domácim pomôžete, lebo ich vyberiete z tej Dankovej dane z jedla, ale zároveň tým nastavíte zákon tak, že bude diskriminačný voči subjektom, voči obchodným reťazcom, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, a teda čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla.
A samozrejme, samozrejme, že môže to byť priama diskriminácia. Priama diskriminácia by bola, keby ste napísali, že osobitný odvod platia iba reťazce, ktoré majú sídlo alebo materskú firmu v zahraničí. To by bola priama diskriminácia. Ale samozrejme, že v realite to takto nebýva. V realite si nastavíte nejaké kritériá, nastavíte si nejaké výnimky z tých kritérií a výsledkom takto nastavených pravidiel je situácia, že vo zvýšenej miere zahraniční, alebo teda predajcovia z iných členských krajín Európske únie budú znevýhodnení, lebo budú musieť platiť a tí domáci platiť nebudú musieť.
Opäť zacitujem z jedného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktorý máte všetci k dispozícii v stanovisku našej legislatívy, kde sa hovorí: "V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku. Povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie." A presne toto ste urobili.
Čiže ak dnes prelomíte veto pána prezidenta, potvrdíte zavedenie dane z jedla, bude to mať za následok zvýšenie cien potravín, to zvýšenie cien potravín zaplatia ľudia, slovenskí občania ako spotrebitelia. Potom sa o tomto zákone bude rokovať na pôde Európskej únie, a keď sa zistí, že naozaj je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, tak nielenže ten zákon bude musieť byť zrušený, ale aj Slovenská republika bude musieť obchodným reťazcom vrátiť to, čo od nich vybrala na osobitnom odvode. A opäť to zaplatia ľudia, opäť to zaplatia slovenskí občania, tentoraz nie ako spotrebitelia, ale ako daňoví poplatníci, lebo tie peniaze si nevytlačíte, to sú opäť iba peniaze, ktoré vy vyberiete od ľudí, čiže ich takto dvojnásobne postihnete.
Myslite na to, keď budete hlasovať o tom, či prelomíte, alebo neprelomíte veto pána prezidenta.
Ďakujem.
Skryt prepis