Videokanál poslanca

Pán poslanec Pamula, ja by som sa chcel spýtať, či ste sa nejako vysporiadali aj s tou pripomienkou odboru legislatívy Národnej rady, Kancelárie Národnej rady, ktorá namietala, že návrh novely sa nezaoberá ďalším úzko súvisiacim problémom zákonného záložného práva, spočívajúci v nejednoznačnom vymedzení priority, resp. poradia zákonného záložného práva v konkurencii iných záložných práv na rovnaký predmet v prípade reálneho využitia tohto inštitútu. Viem, že sme o tom hovorili aj na výbore. Len teda mi nie je celkom jasné, že k akému výsledku sme v tejto veci dospeli.
A rovnako by som sa spýtal, nebolo to na samostatné vystúpenie, tak som nevystupoval, že v akých iných prípadoch vzniká záložné právo na pohľadávky, ktoré ešte neexistujú a ktoré len teda možno niekedy, niekedy vzniknú. Teda že či, či je to obvyklé v našom právnom systéme, alebo je to, je to niečo nové, čo teda prinášate a teda je to niečo bezprecedentné, alebo sú už na to nejaké príklady.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Gáborovi Grendelovi za doplňujúce otázky k mojim otázkam. Tiež verím, že dostaneme na tieto otázky odpoveď. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, včera sme tu o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, teda najprv v skrátenom legislatívnom konaní, potom o návrhu zákona v prvom čítaní, a teda škoda, že tu teda nebola aj pani ministerka, lebo možno časť tejto debaty sme mohli absolvovať už, už v prvom čítaní.
Obávam sa, že nie celkom som rozumel tomu, tomu uvedeniu, resp. možno verejnosť tomu, tomu nemusí rozumieť, pokiaľ ide o to, že tento návrh zákona je reakciou na skutočnosť, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie, a teda že je reakciou na brexit a v súvislosti s brexitom že sa zvyšuje počet poslancov zastupujúcich Slovenskú republiku v Európskom parlamente z 13 na 14. No, ono je to práve naopak. Tento návrh predkladáte nie preto, že je brexit, to by asi, asi bolo dosť nezodpovedné, keby ste s takýmto návrhom čakali až tesne pred tým, ako brexit nastane. Tento návrh je reakciou na to, že ten brexit možno nenastane alebo nastane, nastane neskôr.
V zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý teraz novelizujeme, nie je stanovený počet poslancov, ktorí sa volia do Európskeho parlamentu, napríklad od toho, že by tam napevno napísané, že je tam 150 poslancov Národnej rady, čo vyplýva aj z ústavy, tak v prípade, v prípade volieb do Európskeho parlamentu sa tam uvádza iba to, že, že sa volí, alebo na kandidátnej listine môže byť najviac toľko poslancov, koľko pre Slovenskú republiku pripadá v rámci Európskeho parlamentu. Čiže toto samé osebe by nebolo potrebné meniť, keďže z faktu, že bude brexit, čo je známe už teda vyše dvoch rokov, je zrejmé, že sa ten počet, počet bude meniť. A vyplýva to aj z uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvoláva aj vaša dôvodová správa, že teda sa zvýši zostávajúcim členským krajinám vrátane Slovenska počet zástupcov. V prípade Slovenska sa zvýši z 13 na 14.
Ale je tam, je tam zároveň uvedené, že ak by Spojené kráľovstvo bolo na začiatku volebného obdobia 2019, 2024 ešte stále je členom Európskej únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát musí zodpovedať počtu uvedenému v tom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré sa týkalo predchádzajúceho Európskeho parlamentu, resp. volieb do, do Európskeho parlamentu.
Čiže nie je to tak, že by zvyšovali z 13 na 14, naopak, reagujeme na možnosť, ktorá možnože bude neaktuálna už v priebehu pár dní alebo hodín, že Veľká Británia z Európskej únie neodíde tak skoro, že sa predĺžia, predĺžia rokovania a v čase volieb do Európskeho parlamentu bude Veľká Británia ešte stále členom, členom Európskej únie, a teda tým pádom nebude možné obsadzovať, obsadzovať tie miesta.
Otázka by teda mohla znieť, že prečo sme s touto možnosťou nepočítali, lebo, lebo uznesenie, uznesenie Európskeho parlamentu z februára minulého roku počítalo aj s takouto možnosťou, hoci všeobecne sa očakávalo, že brexit, brexit prebehne, či už mäkký, alebo tvrdý, a ani dnes nie je najpravdepodobnejšie, že, že brexit bude zvrátený alebo odložený, a teda že sa nezrealizuje k stanovenému vstupu. Ale takáto možnosť tu, tu, pochopiteľne, je. Potom by možno, možno otázka mohla znieť aj, ako sme v iných oblastiach pripravení, a v tomto prípade nie na odloženie brexitu, ale na to, že brexit nebude výsledkom dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale že bude, že to bude tzv. tvrdý brexit, že či je Slovenská republika dostatočne pripravená na aj tento možný scenár, ktorý teda na rozdiel od odloženia brexitu, ako jedna z možností bol, bol reálny celý čas, celý čas vyzeralo, vyzeralo, že, že ak nedôjde k dohode, tak, tak skôr to bude, skôr to bude ten tvrdý brexit.
Pokiaľ ide o samotný text zákona, hovorili sme o tom aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, tak by som chcel upozorniť, že, že môže prísť k tomu, že rozdelenie mandátov medzi jednotlivé politické strany bude pri tomto spôsobe voľby iné, ako by bolo v prípade, že by sa volili 13. Budeme voliť 14 poslancov, lebo 14 je ten stav, ktorý nastane, keď Veľká Británia odíde z Veľkej Británie, a iba v prí..., teda Veľká Británia odíde zo Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "z Európskej únie"), pardon, a iba v prípade teda, že by, že by Veľká Británia neodišla alebo odložila odchod, tak by sa jednej strane ubral, ubral jeden, jeden z tých mandátov 14, aby sa to znížili na 13 podľa, podľa zostatku veľkosti, veľkosti zostatku pri, pri, ktoré vznikne pri delení tým spomínaným už republikovým číslom.
Lenže to republikové číslo sa bude odvíjať od počtu 14, čiže bude, bude 14 plus 1, čiže 15. Keby sme delili na počet mandátov 13, tak, tak by sme delili republikovým číslom 14. Nedá sa to vopred odhadnúť, ako to bude, ale myslím si, že politickí analytici budú mať zaujímavú činnosť. Lebo naozaj sa môže stať, že, že ak by dlhšie mal trvať stav, že bude iba 13 poslancov zastupovať Slovenskú republiku a jeden mandát, ktorý mal pripadnúť strane X na základe toho, že sa to inak bude prepočítavať, prípadne strane Y, tak, tak to ešte môže byť zaujímavé. Ale samozrejme, že nie je v tom, nie je v tom žiadny zámer, lebo v tejto chvíli nikto nevie, koľko ktorá strana dostane hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu.
No a snáď, snáď posledná veci je, že, že bolo by dobré, keby sme sa dozvedeli aj odpoveď na otázku, ktorú sme tu včera aj s Gáborom Grendelom kládli, že aký bol dôvod neúčasti pani ministerky pri predkladaní vlastného návrhu zákona, lebo je úplne bežné, že ministri, keď nemôžu prísť, tak sa ich bod posunie alebo sa ich bod, bod termínuje.
My sme dostali od pána podpredsedu aj teraz tu prítomného pána podpredsedu Hrnčiara informáciu, že, že sa pani ministerka ospravedlnila, lebo je v zahraničí, ale zároveň sme si v tom istom čase prečítali, že bola na stretnutí s pánom premiérom Pellegrinim, ktoré sa, predpokladám, nekonalo v zahraničí, ale na Úrade vlády. Tak teda by ma zaujímalo, čo bolo tým dôvodom. Pretože je štandardné a logické, že členovia vlády chodia predkladať a obhajovať svoje návrhy zákonov do parlamentu. Toto je pomerne dôležitý návrh, nie niečo iba technické.
Takže, takže, či, z akého dôvodu potom dostalo, dostalo prednosť stretnutie s pánom premiérom pred, pred vystúpením pani ministerky v parlamente?
Ďakujem.

Pán predsedajúci, predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku nehlasovala o postúpení vládneho návrhu zákona č. 131/2002 o vysokých školách (tlač 1261) do druhého čítania predtým, ako ústavnoprávny výbor zaujme stanovisko, či je rokovanie o tomto návrhu v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku.
Odôvodnenie: Mám pochybnosť, či je rokovanie o predmetnom návrhu zákona v súlade s citovaným paragrafom alebo uvádzaným § 96 ods. 3, ktorý hovorí o tom, že ak Národná rada neschválila návrh zákona, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o 6 mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.
Zákon v tej istej veci sme mali v podobe tlače 1930, ktorý navrhli poslanci Beblavý, Dubačová, Žarnay, a hlasovali sme o ňom 7. decembra a neschválili sme ho.
Takže v záujme odstránenia pochybností žiadam, aby sa k tomu vyjadril ústavnoprávny výbor.

Ďakujem, pán poslanec Hrnko, aj vaša faktická bola jedna z tých takých faktickejších v porovnaní s tým, čo som u vás zvyknutý, tak aj ja skúsim reagovať v tej faktickej rovine.
Jasné, tak ale potom by bolo dobré mať na to nejaké pravidlá a zadefinovať nejaké, nejaké, nejaké situácie. Asi, asi niekde vo vojenskom výcvikovom priestore by bolo zvláštne, keby prišiel, prišiel politik v kravate. Či to musí byť, či to musí byť vojenská uniforma, alebo teda uniforma, ktorá je zameniteľná s vojenskou, to si nie som istý, tak môžme o tom diskutovať.
Ale ja som upozornil na situáciu, keď napríklad pán minister vnútra, vtedajší, Kaliňák prišiel do nejakej rómskej osady alebo do blízkosti rómskej osady a hovoril, ako tam bude robiť poriadok, a hovoril to v uniforme príslušníka Policajného zboru. Uznajte, že je rozdiel medzi tým, že keď ide predseda výboru pre obranu a bezpečnosť skontrolovať vojenské manévre, a tým, keď, keď politik a minister vnútra napríklad ide prezentovať nejakú politickú agendu do, do obce, kde, kde je rómska osada, a navlečie si na seba policajnú uniformu. To by som videl ako dosť veľký rozdiel. A neviem si teda celkom veľmi predstaviť tú situáciu, kde je nevyhnutné, aby minister vnútra, keď príde, mal, mal policajnú uniformu.
Takže asi toľko a môžme pokračovať v druhom čítaní.
A upozorňujem ešte raz, že mám procedurálny návrh, ktorý by som chcel predniesť ešte pred hlasovaním, lebo sa týka pochybností o postupe a súlade so zákonom o rokovacom poriadku zákona, ktorý prerokúvame, o ktorom sa má teraz hlasovať.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte pár poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o ozbrojených silách. Chcem sa venovať tej časti zákazu používania rovnošiat, kde sa navrhuje ustanovenie, že "ak osobitné predpisy neustanovujú inak, zakazuje sa inej osobe ako vojakovi používať vojenskú rovnošatu a odev označený štátnym znakom Slovenskej republiky a špecifickými znakmi, ktorý môže byť zameniteľný s vojenskou rovnošatou. Rovnako sa zakazuje inej osobe ako vojakovi používať osobnú identifikačnú kartu" atď.
Je to, je to ustanovenie, ktoré je obdobné, a to tu už zaznelo, s ustanovením, ktoré zakazuje používať policajné rovnošaty a ktoré kvalifikuje takéto konanie ako priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu.
Chcel by som upozorniť na niekoľko problémov, ktoré s touto navrhovanou problematikou alebo navrhovaným riešením súvisia. Jednak je tam otázka tej zameniteľnosti, lebo teda nejde iba o rovnošaty, ktoré sú priamo vojenské, ale aj také, ktoré sú zameniteľné, a v dôvodovej správe sa napríklad píše a teraz, že, že takýmto odevom môže byť odev, ktorý je vyhotovený v obdobnej farebnej úprave, ako sú vyhotovené výstrojové súčiastky poľnej vojenskej rovnošaty, sú vyhotovené vo farebnej úprave s digitalizovanou potlačou les alebo s digitalizovanou potlačou púšť a, naopak, navrhovanou právnou úpravou sa nezakazuje nosenie oblečenia, resp. jeho časti, ktoré by mohlo byť zameniteľné s poľnou vojenskou rovnošatou BDU, oblečenie alebo iné bojové oblečenie bežne dostupné v army šopoch.
A neviem, či je toto dostatočne zrozumiteľné a jasné, aby sme vymedzili, že ktoré maskáče áno a ktoré maskáče nie.
No, spomína sa tam, spomína sa tam potlač, teda toto by malo byť, malo byť vymedzené, lebo, lebo ten zámer je legitímny, aby niekto nevzbudzoval dojem, že, že ide o vojaka alebo príslušníka ozbrojených síl, ale zároveň aby to neprimerane nezasiahlo do, do bežne, ako bežne používaných oblečení inými ľuďmi.
Druhá moja poznámka sa týka, a to tu už tiež zaznelo, že, že kto má byť tým orgánom, ktorý prejednáva a objasňuje, objasňuje spáchanie tohto priestupku. Navrhuje sa, že to má byť Vojenská polícia. Mne by sa tiež zdalo primeranejšie, keby to bolo v bežnom režime, tak, ako je to, ako je to pri porušení tohto zákazu používať rovnošaty, ktoré má Policajný zbor, alebo teda tie, ktoré sú zameniteľné s rovnošatami, ktoré používa Policajný zbor, a teda normálne polícia, resp. okresné, okresné úrady. Keď navyše tímy, ktoré sa dopustia tohto priestupku z povahy veci, nebudú vojaci, ani tí, ktorí majú výnimku, ale teda nevojaci, teda tí, ktorí, na ktorých sa ten zákaz, zákaz vzťahuje.
A išiel by som ešte ďalej. Moja tretia poznámka je, že či je vhodné umiestnenie tohto priestupku do, do zákona o ozbrojených silách, pretože priestupky môžu byť buď v priestupkovom zákone, alebo, alebo v, teda v osobitných zákonoch. A teda upozorňujem na to, že svojou povahou aj formou veľmi obdobný až takmer identický priestupok je práve v priestupkovom, v priestupkovom zákone, ktorý, ktorý zakazuje používať služobnú rovnošatu Policajného zboru alebo takú, ktorá by bola, bola s ňou zameniteľná. Čiže ten zákaz samotný je, je v zákone o Policajnom zbore, ale priestupok je upravený v priestupkovom zákone. Možno by systémovejšie a lepšie riešenie v tomto prípade bolo, priamo v zákone o priestupkoch definovať tento, tento priestupok možno len rozšírením skutkovej podstaty toho priestupku, ktorý zakazuje používať, teda používať policajné rovnošaty.
A posledná vec, každé pravidlo obvykle má nejaké výnimky. Samozrejme, že aj tu sú výnimky spomínané, ak, ak zákon stanovuje inak. Zákon môže stanovovať inak v prípadoch, že to povolí ministerstvo, keď ide, keď ide o, napríklad o poberateľa výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, s ktorým skončilo ministerstvo profesionálny pomer účastníka boja proti fašizmu, rehabilitovaného vojaka a podobne. Ale môže povoliť aj ďalšie, ďalšie výnimky. A teda mňa, mňa zaujalo a to, to má byť definované priamo v zákone, že "ustanovenia odsekov 1 a 2", teda tie zákazy, nielen, nielen to, "sa nevzťahujú na činnosti vykonávané s písomným súhlasom ministerstva obrany". A v dôvodovej správe sa uvádza, že "tieto zákazy sa neuplatnia na činnosti vykonávané s písomným súhlasom ministerstva obrany, pričom pôjde o činnosti predovšetkým kinematografickej, divadelnej a obdobnej povahy". Presne takáto výnimka je aj v zákone o Policajnom zbore a presne takto bola zdôvodnená, že má ísť o činnosti v oblasti kinematografickej, divadelnej alebo obdobnej povahy.
No, a stalo sa to, že v policajnej uniforme rád vystupoval aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, a ja som to namietal, lebo, lebo teda nie je príslušníkom Policajného zboru, dal som podnet na priestupkové konanie a dostal som odpoveď, že, že dostal výnimku. Bola mu udelená trvalá výnimka. Ale tá trvalá výnimka bola v rozpore s tým, pre aký účel tá výnimka bola, bola zriadená.
Tak si myslím, že by malo byť nejako jasne definované, že tá výnimka je na taký a taký účel. Povedzme, jasné, keď sa ide natáčať, natáčať film, kde vystupujú aj, aj profesionálni vojaci, tak, tak by bolo logické, že, že by mali mať možnosť používať takú uniformu, ale aby to nebolo, nebolo zneužívané, alebo to teda priamo povedzte, že aj politici, napríklad ministri, ktorí nie sú vojaci ani, ani policajti, majú mať, majú mať výnimku a majú (ruch v sále a zaznenie gongu), majú mať možnosť na tlačových besedách alebo na nejakých, na nejakých kontrolách používať rovnošaty Policajného zboru, alebo teda v tomto prípade ozbrojených síl, ak je toto účelom a zámerom. (Sústavný ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Ale nehrajme sa na to, že, že tá výnimka je určená na potreby kinematografie, alebo, alebo, alebo teda divadelného predstavenia, a potom uvidíme v uniforme politika.
Ďakujem za pozornosť.
A teda chcel by som mať ešte, ešte jeden procedurálny návrh zrejme z miesta.

Pán poslanec Blanár, ja som rád, že ste aj pri príležitosti tohto návrhu zákona tak razantne otvorili kauzu plagiátorstva Andreja Danka. Priznám sa, že na začiatku som trochu žasol, keď ste hovorili o tom, že a čo je to plagiát, a vieme my, čo je to plagiátorstvo? No áno, plagiátorstvo môže mať rôzne podoby, môže mať rôzne stupne. Väčšinou aj to, čo býva odhalené, býva iba také decentné, také, že, že niekde nejaký odstavec nie je presne odcitovaný, alebo, alebo nie je tam uvedený zdroj, ale prepáčte, celé odstavce, celé strany od slova do slova, ešte klásť otázku, či toto je alebo nie je plagiát, je úplne absurdné.
Ale oveľa viac ma zaujala tá zvyšná časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že a čo zodpovednosť tých ostatných, čo ľudí, ktorí to posudzovali, ktorí sedeli v komisiách, ktorí ten titul, titul uložili. No áno, aj oni môžu mať, oni môžu byť za to zodpovední a myslím si, že nikto z nás sa nebude, nebude brániť tomu, ak by tá zodpovednosť mala byť vyvodzovaná aj voči nim. Ale keby som mal povedať, že niečo podobné, tak to je také asi, akože niekto vykradne banku a my sa teraz pýtame a aká je zodpovednosť tých zamestnancov, že tie peniaze dobre nechránili, aká je zodpovednosť strážnej služby, aká je zodpovednosť manažmentu tej banky, aká je zodpovednosť policajtov, ktorí to vyšetrovali a nedokázali to vyšetriť, alebo prokuratúry, že to nedokázala doviesť do úspešného konca, aby boli odsúdení, čo vykradli tú banku? Áno. A dokonca oni môžu byť zodpovední, oni môžu byť spolupáchatelia, oni môžu byť komplici, len to nevieme, či je to komplictvo alebo je to babráctvo, alebo za to vôbec nemôžeme, nevieme. Ale ten, kto tú banku vykradol, je zlodej a to je evidentné.

Pán poslanec Poliačik, hovoril si o tom, že navrhuješ, aby bol návrh vrátený na prepracovanie predkladateľovi a aby mohol teda poriadne opísať ten český vzor. Ja by som poprosil, aby sme používali presnú terminológiu. Nehovorí sa opísať, hovorí sa spísať. Tak, tak je to tu zaužívané na pôde tejto Národnej rady, tak skúsme, skúsme na to, na to prihliadať a skúsme, skúsme používať tú terminológiu, ktorá je tu v súvislosti s touto témou obvyklá.
A teda okrem procedurálneho návrhu, ktorý sa týka, ktorý sa týka vrátenia toho návrhu zákona predkladateľovi, chcem len upozorniť, že pokiaľ má poslanec pochybnosti o tom, že bol návrh zákona predložený v súlade, nebol predložený v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, teda povedzme, že ide o návrh zákona v tej istej veci a neuplynulo šesť mesiacov, odkedy naposledy o ňom Národná rada rokovala, tak má ešte možnosť, teda pokiaľ to nespravil sám predseda Národnej rady, ktorý by mal v zmysle rokovacieho poriadku upozorniť predkladateľov, že, že ten návrh nespĺňa požiadavky rokovacieho poriadku, tak má aj poslanec možnosť upozorniť na to a požiadať, aby ústavnoprávny výbor, alebo teda požiadať predsedu, aby požiadal ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko k tomu, že či ide o návrh zákona v tej istej veci a či o ňom možno rokovať. Takže tá možnosť tu ešte je a asi by bolo lepšie, keby to zaznelo na začiatku schôdze, ale keďže sme ešte nehlasovali v prvom čítaní, tak takúto otázku ešte stále je možné nastoliť.

Ďakujem. No áno, hovorím, že síce ma to trochu prekvapuje, ale zasa, zasa nie až tak moc. Rovnako ma, rovnako ma neprekvapuje to, ak by som náhodou na tú otázku nedostal odpoveď. Ale naozaj by som uvítal, keby miesto toho, že pán predsedajúci komentuje moje vystúpenie tým, aký to bol hodnotný príspevok k predmetnému návrhu zákona. Lebo naozaj o návrhu zákona je primerané sa baviť s jeho, s jeho predkladateľom a malo by asi veľký zmysel sa baviť s pani ministerkou, keby miesto toho, aby takýmto spôsobom bolo hodnotené moje vystúpenie, keby sme dostali odpoveď na tú otázku, že kde je pravda, kto, kto teda zavádzal, či zavádzal úrad vlády a pán premiér Pellegrini, keď tvrdil, že sa stretol s ministerkou Sakovou alebo ste nás zavádzali vy, keď ste tvrdili, že je pani ministerka vnútra v zahraničí a nemôže prísť, lebo teda stretnutie s premiérom určite nie je vec, pre ktorú by minister mal odmietnuť prísť do parlamentu.

Vážení páni podpredsedovia, kolegyne, kolegovia, tak ja tiež chcem vyjadriť poľutovanie, že tu nie je pani ministerka. Nádejal som sa, že nebude tu iba na skrátené legislatívne konanie, lebo keď sa vecne máme baviť o návrhu zákona v prvom čítaní, tak ju zastupuje člen vlády, ktorý iba tu príde prečítať, čo mu niekto pripraví. Asi, asi nebude celkom, celkom tá diskusia na takej úrovni, ako by mohla byť, keby tu bola priamo pani predkladateľka.
Pred pár málo minútami sme tu hlasovali o termínovaní bodov ministrov hospodárstva a ministrov dopravy, ktorí si potrebovali zariadiť program a teda, aby mohli byť prítomní pri predkladaní návrhov, no tak Národná rada odhlasovala, že to bude, že to bude v nejakom termínovanom bode. Pani ministerka zrejme vedela, že tu nebude a ona si nedala termínovať svoj bod, ktorý je veľmi dôležitý, lebo sa týka volieb do Európskeho parlamentu a nedala si ho termínovať na nejaký bod, alebo nepožiadala, aby sme o ňom nerokovali dnes, ale zajtra.
Uznávam, že to skrátené legislatívne konanie sa týka procesu, čiže to, to možno nie je také dôležité. Ale v prvom čítaní sme tu už mohli diskutovať aj o veciach, ktoré načrtol kolega Martin Klus. Ale áno, keby bol nejaký vážny dôvod, že mala cestu do zahraničia, rokovania v zahraničí, ktoré nemôže, nemôže ovplyvniť, ale naozaj ja tu, ja tu čítam pred sebou dnešnú správu úradu vlády, že predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa stretne s predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, s ministerkou vnútra Denisou Sakovou, prezidentom Policajného zboru Milanom Lučanským a riaditeľom Slovenskej informačnej služby Antonom Šafárikom. Tak ak máme o tomto, o tomto rokovať, o tomto návrhu, ktorý mala predložiť pani ministerka vnútra Saková, tak by bolo dobré vedieť, či teda klame úrad vlády, že sa pani ministerka vnútra stretla s predsedom vlády Petrom Pellegrinim práve v čase, keď mala predkladať návrh dôležitého zákona, návrh na skrátené legislatívne konanie o dôležitom návrhu zákona v Národnej rade. Pretože myslím si, že úprava volieb do Európskeho parlamentu, ktorá kompetenčne spadá do rezortu vnútra, by mala mať prednosť v kalendári ministerky vnútra pani Sakovej pred tým, aby sa s pánom premiérom Pellegrinim poradila o tom, či má alebo nemá odvolať svojho poradcu Tibora Gašpara.
Ale dostali sme tu dve protichodné informácie. Jedna, že je v zahraničí a preto je tu pán vicepremiér Raši a druhá, druhá, ktorá prišla z úradu vlády, že sa stretla s pánom premiérom. Oboje naraz zrejme nemôže byť pravdivé. Alebo teda ja som, ja som zvyknutý na to, že, že dostávame aj vysvetlenia, ktoré znejú neuveriteľne, ako napríklad s právnickou praxou pána Fica, ale teda nechcem, nechcem odbiehať, odbiehať od témy. Ale bol by som rád, keby niekto, buď teda pán, pán vicepremiér ešte v rozprave, aby sa dalo naňho reagovať alebo teda aspoň v záverečnom slove alebo aspoň nejako dodatočne nám vysvetlil, že či pani ministerka vnútra natoľko pohŕda parlamentom, že sa radšej ide radiť s premiérom o veci, ktorá spadá iba do jej kompetencie, či odvolá alebo neodvolá svojho poradcu. Alebo naozaj sa to stretnutie uskutočnilo na nejakom inom mieste, mieste v zahraničí, prípadne teda, že či Národná rada mala nesprávnu informáciu a nebolo to zo strany predsedajúceho, alebo teda neviem, kto ju ospravedlňoval, lož, ale teda, že bol sám uvedený do omylu. Rád by som poznal odpovede na tieto otázky.
Ďakujem.