Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, včera sme tu o návrhu zákona rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, teda najprv v skrátenom legislatívnom konaní, potom o návrhu zákona v prvom čítaní, a teda škoda, že tu teda nebola aj pani ministerka, lebo možno časť tejto debaty sme mohli absolvovať už, už v prvom čítaní.
Obávam sa, že nie celkom som rozumel tomu, tomu uvedeniu, resp. možno verejnosť tomu, tomu nemusí rozumieť, pokiaľ ide o to, že tento návrh zákona je reakciou na skutočnosť, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie, a teda že je reakciou na brexit a v súvislosti s brexitom že sa zvyšuje počet poslancov zastupujúcich Slovenskú republiku v Európskom parlamente z 13 na 14. No, ono je to práve naopak. Tento návrh predkladáte nie preto, že je brexit, to by asi, asi bolo dosť nezodpovedné, keby ste s takýmto návrhom čakali až tesne pred tým, ako brexit nastane. Tento návrh je reakciou na to, že ten brexit možno nenastane alebo nastane, nastane neskôr.
V zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý teraz novelizujeme, nie je stanovený počet poslancov, ktorí sa volia do Európskeho parlamentu, napríklad od toho, že by tam napevno napísané, že je tam 150 poslancov Národnej rady, čo vyplýva aj z ústavy, tak v prípade, v prípade volieb do Európskeho parlamentu sa tam uvádza iba to, že, že sa volí, alebo na kandidátnej listine môže byť najviac toľko poslancov, koľko pre Slovenskú republiku pripadá v rámci Európskeho parlamentu. Čiže toto samé osebe by nebolo potrebné meniť, keďže z faktu, že bude brexit, čo je známe už teda vyše dvoch rokov, je zrejmé, že sa ten počet, počet bude meniť. A vyplýva to aj z uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu, na ktoré sa odvoláva aj vaša dôvodová správa, že teda sa zvýši zostávajúcim členským krajinám vrátane Slovenska počet zástupcov. V prípade Slovenska sa zvýši z 13 na 14.
Ale je tam, je tam zároveň uvedené, že ak by Spojené kráľovstvo bolo na začiatku volebného obdobia 2019, 2024 ešte stále je členom Európskej únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát musí zodpovedať počtu uvedenému v tom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré sa týkalo predchádzajúceho Európskeho parlamentu, resp. volieb do, do Európskeho parlamentu.
Čiže nie je to tak, že by zvyšovali z 13 na 14, naopak, reagujeme na možnosť, ktorá možnože bude neaktuálna už v priebehu pár dní alebo hodín, že Veľká Británia z Európskej únie neodíde tak skoro, že sa predĺžia, predĺžia rokovania a v čase volieb do Európskeho parlamentu bude Veľká Británia ešte stále členom, členom Európskej únie, a teda tým pádom nebude možné obsadzovať, obsadzovať tie miesta.
Otázka by teda mohla znieť, že prečo sme s touto možnosťou nepočítali, lebo, lebo uznesenie, uznesenie Európskeho parlamentu z februára minulého roku počítalo aj s takouto možnosťou, hoci všeobecne sa očakávalo, že brexit, brexit prebehne, či už mäkký, alebo tvrdý, a ani dnes nie je najpravdepodobnejšie, že, že brexit bude zvrátený alebo odložený, a teda že sa nezrealizuje k stanovenému vstupu. Ale takáto možnosť tu, tu, pochopiteľne, je. Potom by možno, možno otázka mohla znieť aj, ako sme v iných oblastiach pripravení, a v tomto prípade nie na odloženie brexitu, ale na to, že brexit nebude výsledkom dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ale že bude, že to bude tzv. tvrdý brexit, že či je Slovenská republika dostatočne pripravená na aj tento možný scenár, ktorý teda na rozdiel od odloženia brexitu, ako jedna z možností bol, bol reálny celý čas, celý čas vyzeralo, vyzeralo, že, že ak nedôjde k dohode, tak, tak skôr to bude, skôr to bude ten tvrdý brexit.
Pokiaľ ide o samotný text zákona, hovorili sme o tom aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, tak by som chcel upozorniť, že, že môže prísť k tomu, že rozdelenie mandátov medzi jednotlivé politické strany bude pri tomto spôsobe voľby iné, ako by bolo v prípade, že by sa volili 13. Budeme voliť 14 poslancov, lebo 14 je ten stav, ktorý nastane, keď Veľká Británia odíde z Veľkej Británie, a iba v prí..., teda Veľká Británia odíde zo Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "z Európskej únie"), pardon, a iba v prípade teda, že by, že by Veľká Británia neodišla alebo odložila odchod, tak by sa jednej strane ubral, ubral jeden, jeden z tých mandátov 14, aby sa to znížili na 13 podľa, podľa zostatku veľkosti, veľkosti zostatku pri, pri, ktoré vznikne pri delení tým spomínaným už republikovým číslom.
Lenže to republikové číslo sa bude odvíjať od počtu 14, čiže bude, bude 14 plus 1, čiže 15. Keby sme delili na počet mandátov 13, tak, tak by sme delili republikovým číslom 14. Nedá sa to vopred odhadnúť, ako to bude, ale myslím si, že politickí analytici budú mať zaujímavú činnosť. Lebo naozaj sa môže stať, že, že ak by dlhšie mal trvať stav, že bude iba 13 poslancov zastupovať Slovenskú republiku a jeden mandát, ktorý mal pripadnúť strane X na základe toho, že sa to inak bude prepočítavať, prípadne strane Y, tak, tak to ešte môže byť zaujímavé. Ale samozrejme, že nie je v tom, nie je v tom žiadny zámer, lebo v tejto chvíli nikto nevie, koľko ktorá strana dostane hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu.
No a snáď, snáď posledná veci je, že, že bolo by dobré, keby sme sa dozvedeli aj odpoveď na otázku, ktorú sme tu včera aj s Gáborom Grendelom kládli, že aký bol dôvod neúčasti pani ministerky pri predkladaní vlastného návrhu zákona, lebo je úplne bežné, že ministri, keď nemôžu prísť, tak sa ich bod posunie alebo sa ich bod, bod termínuje.
My sme dostali od pána podpredsedu aj teraz tu prítomného pána podpredsedu Hrnčiara informáciu, že, že sa pani ministerka ospravedlnila, lebo je v zahraničí, ale zároveň sme si v tom istom čase prečítali, že bola na stretnutí s pánom premiérom Pellegrinim, ktoré sa, predpokladám, nekonalo v zahraničí, ale na Úrade vlády. Tak teda by ma zaujímalo, čo bolo tým dôvodom. Pretože je štandardné a logické, že členovia vlády chodia predkladať a obhajovať svoje návrhy zákonov do parlamentu. Toto je pomerne dôležitý návrh, nie niečo iba technické.
Takže, takže, či, z akého dôvodu potom dostalo, dostalo prednosť stretnutie s pánom premiérom pred, pred vystúpením pani ministerky v parlamente?
Ďakujem.
