Videokanál poslanca

Ďakujem kolegom za reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Senko, vy ste hovorili o tom, že zo zákona vypadli pokuty. Vy ste vlastne mali reagovať na to, čo som ja hovoril, ja som o pokutách vôbec nehovoril. Správne tušíte, že ja súhlasím s tým, že odtiaľ pokuty vypadli, ale teda v každom prípade nebola to reakcia na moje vystúpenie.
Pán poslanec Jarjabek niekoľkokrát zopakoval, prečo som ja takýto zákerný, neférový, falošný. Tak ani neviem, že či má zmysel, aby som reagoval na poslanca, ktorý je známy svojím vulgárnym, agresívnym vystupovaním, ktorý tuná pokojný vecný príspevok kolegyne Kaščákovej, povedal, že tu robí tupú politiku, miesto toho, aby s ňou vecne polemizoval. Ale, dobre, budem reagovať. Vy ste na príbeh Andreja Hrnčiara o tom, ako o ňom Aktuality.sk napísali nejaký článok, povedali, že to je jeden z najsmutnejších príbehov. Viacerí z predrečníkov vo svojich vystúpeniach spomenuli investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý bol zavraždený, a vtedy ste potrebu hovoriť o smutných príbehoch, veru, nemali.
Pán poslanec Podmanický...
A ešte sa smejete, no pekná hanba.
Pán poslanec Podmanický, keby o mne niekto napísal, že konzervatívny poslanec prichytený v nočných hodinách s neznámou blondínkou, asi by som sa iba usmial, možno by som to dal na facebook a teda keby to bola moja manželka, tak by som sa spolu s ňou odfotil a začal ju predstavovať ako neznámu blondínku. Ale dobre, takéto tvrdenie by nebolo nepravdivé, ale bolo by pravdu skresľujúce a neúplné, ale práve to vaši kolegovia, vaši kolegovia týmto návrhom idú vyhodiť. (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia časomerom.)

Váš nie. Dovoľte, aby som zopakoval to, čo tu povedal pán podpredseda Bugár, hlasovať sa nebude dneska. Tí, ktorí ste prišli iba kvôli hlasovaniu, môžte zasa ísť. Naozaj som trochu nesvoj, lebo nie som zvyknutý vystupovať pred viac ako desiatimi poslancami. To je veľmi nezvyklé, keď sa v tejto sále nachádza takéto množstvo. (Zaznievanie gongu.)
No, čiže novela tlačového zákona. Počuli sme tu viaceré dojímavé, dojímavé príbehy politikov, ktorým ublížili médiá, a teraz politici, keďže majú tú moc, majú moc zmeniť zákon, tak zmenia zákon, aby sa voči tým médiám dostali do silnejšieho postavenia.
Pán poslanec Hrnčiar (zaznievanie gongu) vyrozprával svoj príbeh s článkom, ktorý bol o ňom uverejnený na portáli Aktuality.sk, ktorý, tvrdí, že bol nepravdivý, skresľujúce informácie obsahoval, informácie, ktoré ho poškodili. A pán poslanec Jarjabek to označil za jeden z najsmutnejších príbehov. Povedať toto rok po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je teda trochu silná káva aj na to, čo sme od pána Jarjabka zvyknutí. Viacerí, viacerí z tých politikov, ktorí tu riešili svoje vlastné boľačky, svoje problémy s tým, čo o nich kedy médiá napísali, tu hovorili, že im ide o pravdu, že chceli reagovať na klamstvá, chceli reagovať na nepravdivé informácie, ktoré boli o nich uverejnené alebo ktoré boli uverejnené o niekom ďalšom. Áno, médiá, keď klamú, tak treba na to reagovať. Ale obávam sa, že je tu istá miera nepochopenia, lebo v tlačovom zákone aj dnes okrem práva na opravu existuje právo na odpoveď... (Zaznievanie gongu, hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa Žitňanská, správajte sa ako poslankyňa v sále. Pani poslankyňa Žitňanská, poprosím kľud.
Nech sa páči, pán Dostál.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je tiež veľmi zaujímavé, že tu hučí celá sála a pán predseda si všimne zrovna pani poslankyňu Žitňanskú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pretože najväčší rihot išiel zozadu. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Právo na opravu umožňuje reagovať na nepravdivé skutkové tvrdenia o osobe, na základe ktorého tvrdenia možno presne určiť túto osobu. Na nepravdivé tvrdenia máme už dnes nástroj. Právo na odpoveď nie je iba na nepravdivé tvrdenia, aj na nepravdivé skutkové tvrdenia, ale ešte aj to, okrem toho, že tam chcete vrátiť politikov, sa má zo zákona vypustiť.
Pani poslankyňa Valová, ktorá je jedným z tých politikov alebo političiek, ktoré sa sťažujú na médiá a teda vehementne podporujú tento návrh, tvrdí, že sa vlastne nič nedeje. No, deje sa, deje sa a veľmi korektne a vecne to popísala moja kolegyňa Renáta Kaščáková vo svojom vystúpení ešte doobeda, keď povedala, čo sa mení v tom zákone. V roku 2008 za prvej Ficovej vlády, za ministrovania pána ministra Maďariča, vtedajšieho ministra kultúry, si prvá Ficova vláda a koalícia SMER, SNS, HZDS schválila tlačový zákon, ktorý obsahoval právo na opravu aj právo na odpoveď. Právo na odpoveď bolo, bolo v súvislosti s politikmi a s možnosťou uplatňovania tohto práva politikmi kritizované. Napriek tomu mali ste väčšinu, tak ste to schválili. My sme potom v roku 2011, myslím, za vlády Ivety Radičovej nezrušili právo na odpoveď, ale vypustili sme odtiaľ to, že si to môžu uplatniť politici, a doplnili sme tam, že má ísť o skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce. V roku 2012 sa SMER vrátil k moci. Ministrom kultúry sa stal opäť Marek Maďarič, hlavný autor a predkladateľ tlačového zákona. Ale SMER za svojej druhej vlády nevrátil právo na odpoveď pre politikov, ani nevypustil, že právo na odpoveď sa má týkať iba nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich tvrdení, skutkových tvrdení. Potom prišla tretia Ficova vláda, koalícia SMER, SNS, MOST – HÍD, SIEŤ a opäť sa nič nedialo. Máme za sebou tri roky volebného obdobia a nebolo to treba. A pýtam sa, čo sa také udialo, že práve teraz prichádzate s touto iniciatívou?
Myslel som, že sa to dozviem napríklad z dôvodovej správy. Lebo v dôvodovej správe má byť uvedené a predpokladá to aj zákon o rokovacom poriadku, má byť uvedené zhodnotenie súčasného stavu a majú byť uvedené dôvody potreby novej zákonnej úpravy. Čo hovorí vaša dôvodová správa? Na základe čoho si môžeme urobiť obraz o tom? Vo všeobecnej časti tvrdíte, že: "Návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol zmenený a pozmenený novelou, zákonom č. 221/2011, čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona." Prečo? Je to vysvetlené v osobitnej časti? Nie. Znenie sa upravuje tak, ako bolo upravené v pôvodnom znení tlačového zákona. Vypustením odseku 2 v § 8 sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre subjekty, ktorým bola táto možnosť novelou, zákonom č. 221/2011 odňatá. "V nadväznosti na úpravu v novelizačnom bode 2 sa primerane upravuje aj odsek 3, ktorý upravuje náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede." Toto je, prosím pekne, vaše vysvetlenie potreby zmeny tlačového zákona, že doň vrátite právo na odpoveď aj pre politikov a že z neho vypustíte, že "právo na odpoveď sa má týkať nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení".
Máte pocit, že toto je dostatočne odôvodnené, čo tým chcete dosiahnuť? Z tohoto vyplýva, prečo by právo na odpoveď sa malo týkať aj politikov? Alebo prečo by sa právo na odpoveď nemalo týkať iba "nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení"? Prečo? A to by ma teda zaujímalo, lebo to som nepochopil ani z toho vášho uvedenia návrhu zákona, ani z tej rozpravy. Chápem, na základe rozpravy, že máte problém s tým, že sa to netýka politikov a myslíte si, že politici majú mať právo na odpoveď. Ja si to nemyslím, ale aspoň rozumiem, že máte nejaké skúsenosti a máte predstavu, že toto politici potrebujú. Ale prečo chcete odtiaľ vypustiť to, že má ísť o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti? To, ktoré sa dotýka cti tam necháte, ale keď to bude pravdivé, úplné a pravdu neskresľujúce tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, a dotýkať sa cti sa môže prakticky čokoľvek, akékoľvek skutkové tvrdenie, má mať dotknutá osoba, a teraz jedno, či je to politik alebo to nie je politik, právo na odpoveď vo vzťahu k pravdivým, úplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam? Priznám sa, že tomu nerozumiem. Nenašiel som odpoveď v dôvodovej správe a nenašiel som odpoveď ani v ničom, čo som tu počul z vašich vyjadrení. Pochopil som vašu motiváciu a teda tej motivácii som rozumel, že chcete mať právo na odpoveď aj vy a nie iba opravovať nepravdivé informácie. Právo na odpoveď je širšie. Ale prečo nechcete, aby sa to týkalo iba nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení, tak to som naozaj nepochopil.
Ďakujem.

Pán podpredseda Národnej rady Hrnčiar, ja teda len, aby som si ujasnil, lebo teda či som dvom veciam dobre rozumel. Lebo teraz pán poslanec Číž hovoril, že teda kým ste boli v SIET-i, tak ste si užívali mediálnu priazeň a až keď ste sa rozhodli konať svojbytne, čo asi znamená, že spojíte so SMER-om, tak začali na vás novinári útočiť. Ale ja ak som dobre rozumel tomu, čo ste hovorili, tak ste hovorili o období ešte pred tým, ako SIEŤ išla do koalície so SMER-om. Tak dúfam, že som to dobre pochopil ja a nie kolega Číž.
A druhá vec, hovorili ste o tom, že všeobecné záväzné nariadenie mesta Martin určuje maximálne ceny, za ktoré sa prenajímajú pozemky? Dobre som tomu rozumel? Mestské? No, to musím povedať, že to považujem za trochu zvláštne, lebo mesto by malo mať záujem zhodnocovať svoj majetok a mať príjmy. Čiže keď sa nájde niekto, kto je ochotný ponúknuť za pozemky vyššiu cenu, tak by to mesto malo len vítať a nie sa teda brániť tomu nejakými maximálnymi cenami. A teda neviem ako, teda či to bolo už za účinnosti súčasného zákona o majetku obcí, lebo ten v podstate vyžaduje, aby sa súťažou rozhodovalo nielen o predaji, ale aj o prenájme.
A z toho, čo ste hovorili, no, ak tam boli nejaké nepravdivé informácie, tak na to tu máme predsa inštitút nie práva na odpoveď, ale práva na opravu, na základe ktorého možno opraviť, opraviť nepravdivé informácie. A pokiaľ tam boli hodnotiace úsudky, ako ste hovorili, že na tom to skončilo na súde, tak ani keď bude schválený tento návrh v tejto podobe, tak sa na tom nič nezmení, lebo hodnotiace úsudky, naďalej na ne sa nebude vzťahovať právo na odpoveď. Jedine teda, že by to SNS ešte trošku pritvrdila.

Pán poslanec Farkašovský, nepovedali ste to prvýkrát a priznám sa, že úprimne nerozumiem vášmu názoru, že úlohou médií alebo základnou úlohou médií nie je kontrolovať štátnu moc. Naozaj by som úprimne chcel porozumieť, ako to myslíte. Lebo veď, keď niekto hovorí o tom, že základnou úlohou médií, vrátane verejnoprávnych médií je kontrolovať štátnu moc, tak tým nijako nespochybňuje, že médiá majú aj informovať, médiá prinášajú predpoveď počasia, niektoré médiá sa venujú záhradkárstvu, niektoré médiá sú bulvárne a riešia, riešia súkromný život celebrít. Ale médiá, ktoré informujú o politike, z povahy veci predsa kontrolujú štátnu moc a je to ich úloha, ich základná úloha, ktorá sa nijako nebije s inými úlohami, vzdelávacími úlohami, s informačnými úlohami, šírením osvety a neviem s čím. Ja nerozumiem, s čím máte problém? Je základnou úlohou médií kontrolovať štátnu moc, kontrolovať politikov, vrátane politikov, ktorí sú, ktorí sú v opozícii.
Pokiaľ ide o ten názor, kde vám aj časť predrečníkov dala za pravdu, že médiá by nemali súdiť. Čo znamená, že médiá by nemali súdiť? Však médiá, keď vynesú nejaký hodnotiaci výrok, tak to nie je súdenie. Vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Súdia súdy. Nikto sa nedostane do väzenia len za to, že si nejaké médium myslí, že daný politik spravil niečo zlé. Čo to teda znamená? Že médiá majú priniesť informáciu, že 63 zo 72 strán rigoróznej práce pána Danka bolo opísaných z nejakých iných kníh a teda môžu priniesť túto informáciu, ale nemôžu súdiť, nemôže povedať, že to je plagiát?

Pani poslankyňa Kaščáková, myslím, že si veľmi dobre zhrnula problém navrhovanej novely tlačového zákona a upozornila si na jej slabé miesta a na riziká, ktoré sú spojené s tým, ak sa vrátime do roku 2008, ak sa vrátime k tej pôvodnej právnej úprave.
Ja podobne ako pán poslanec Farkašovský, ktorý začal tým, že bol novinár, tak aj ja som bol novinár a podobne ako pán poslanec Farkašovský aj ja má teraz aj skúsenosť politika. A úprava, ako je dnes zadefinovaná v tlačovom zákone, je podľa môjho názoru dostatočná z hľadiska zabezpečenia aj ochrany politikov pred nepravdivými alebo pravdu skresľujúcimi informáciami. Ja osobne keby som to mohol ovplyvniť, tak by som právo na odpoveď úplne vypustil z tlačového zákona. Myslím si, že na ochranu pred nepravdivými informáciami je dostatočné aj právo na opravu, nie je nevyhnutné právo na odpoveď, ale dobre, bola taká politická vôľa za vlády Ivety Radičovej, keď sa tento názor nepresadil, presadilo sa to iba v podobe, že právo na odpoveď nemajú mať politici, čo je podľa môjho názoru v poriadku. Lebo politici sú povinní zniesť oveľa väčšiu mieru kritiky na svoju adresu aj zásahu do svojho súkromia ako, ako bežní občania, a obmedzilo sa to na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce alebo neúplne informácie, čo je tiež úplne v poriadku, lebo nevidím dôvod, aby bolo právo na odpoveď v iných prípadoch.

V rozprave zazneli dva pozmeňujúce návrhy. Oba pozmeňujúce návrhy sa však týkajú iba, iba účinnosti zákona. Nemenia vecne nič v návrhu zákona, takže budeme o tomto návrhu zákona hlasovať o jedenástej hodine dnes.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Mizík, ja nechcem, aby poslanci boli v inom postavení za porušenie zákona, ako sú občania. Keď nezaplatíte načas daň, tak bez ohľadu na to, či ste poslanec alebo nie ste poslanec, tak môžete byť za to sankcionovaný a mali by ste byť za to sankcionovaný bez ohľadu na to, či ste poslanec, ak daňové orgány konajú, konajú nezávisle. Ja som tu iba hovoril o tom, že považujem za neprimerané trestať napríklad sankciou vo výške mesačného platu, keď niekto odovzdá oznámenie verejného funkcionára o deň neskôr. Lebo tak je trochu rozdiel, keď niekto, niekto sa úmyselne vyhýba napríklad splneniu tejto povinnosti a keď niekto nedopatrením, evidentne nedopatrením zmešká nejakú lehotu. Netvrdím, že nemá byť vôbec žiadna sankcia, ale bavme sa o primeranosti tej sankcie a o tom, že či vždy takto má byť, má byť to posudzované.
A pokiaľ ide kolegu Slobodu. Áno, súhlasím s tým, že chýbala hlbšia diskusia a mohli sme o tom diskutovať tri roky. A v tejto súvislosti chcem teda poopraviť svoje včerajšie tvrdenie a ospravedlniť sa pánu poslancovi Bernaťákovi, keď som tvrdil, že SNS nenominovala svojho zástupcu do tej komisie. Nominovala už načas. V skutočnosti problém bol v tom, že pán predseda Národnej rady Danko nepodpísal rozhodnutie o vzniku tej pracovnej skupiny, a preto sa tá pracovná skupina nezišla skôr. Naozaj tie diskusie mohli prebiehať, prebiehať dva roky a nie takto, že, že sa stretla komisia, trochu podiskutovala a potom si koaliční... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážení kolegovia. Kolegyne tu zatiaľ nie sú. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov má dva základné problémy. Tým prvý je, že je bezzubý, a tým druhým je, že je príliš tvrdý. Možno to znie paradoxne, ale je to tak. Dovolím si to tvrdiť ako niekto, kto je už tretí rok vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý rieši uplatňovanie zákona, ústavného zákona vo vzťahu k množstvu verejných funkcionárov, nielen, nielen voči poslancom Národnej rady, ale zároveň aj ako človek, ktorý bol alebo je členom komisií na ochranu verejného záujmu na všetkých úrovniach samosprávy. Teda mám skúsenosti aj z krajskej úrovne, aj z mestskej úrovne, aj z úrovne mestskej časti.
Prečo si myslím, že toto sú dva základné problémy? Zákon považujem za bezzubý, pretože v skutočne vážnych konfliktoch záujmov sa obvykle nedeje nič. Nedeje sa tam nič preto, lebo existuje nejaká väčšina, ktorá, ktorá zablokuje obvykle už to, aby sa konanie začalo, alebo keď sa konanie začne, tak rozhodne politicky, že skutok sa nestal. A zároveň som ale povedal, že považujem ten zákon za neprimerane tvrdý. A za neprimerane tvrdý ho považujem z dôvodu, že bez milosti núti orgány, ktoré o tom rozhodujú, udeľovať sankcie, veľmi tvrdé sankcie za drobné, neúmyselné a zväčša iba formálne porušenia zákona. Porušenia zákona spočívajúce v tom, že nedodáte alebo neodovzdáte oznámenie o majetkových a iných pomeroch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca, urobíte to až 1. apríla. Pokuta. Zabudnite uviesť jednu parcelu z pozemkov, ktoré vlastníte a ktoré môžu byť rozpísané na množstve, teda môže mať množstvo listov vlastníctva. Pokuta. Zabudnete na to, že máte iba prerušenú živnosť a nie skončenú a obnoví sa vám živnosť, podnikanie. Pokuta. Dokonca dvakrát, dvakrát sa dopustíte takého drobného porušenia a nasleduje strana mandátu alebo strata verejnej funkcie. Čiže raz nepodáte 31. marca, ale až 1. apríla, druhýkrát omylom tam nezapíšete jednu parcelu z pozemkov, ktoré, ktoré ste zdedili, smola, strácate mandát alebo teda, alebo funkciu, ktorú zastávate.
No a chcel by som sa pozrieť na to, že ako z tohto hľadiska novela, s ktorou prišli koaliční kolegovia, pomáha riešiť tieto dva z môjho pohľadu najvážnejšie problémy ústavného zákona. Obávam sa, že ani veľmi nie, alebo teda, teda skoro vôbec nie. Ohľadom tej bezzubosti, možným pokusom alebo v tejto rovine je možné vnímať to navrhnuté prenesenie oznámení, ktoré verejní funkcionári podávajú, v prípade primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov z komisií, ktoré existujú pri príslušných zastupiteľstvách, na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. To by teoreticky mohlo pomôcť väčšej vymožiteľnosti tohto zákona, pretože zastupiteľstvá bývajú často zložené tak, že sú blízke buď primátorovi, alebo predsedovi samosprávneho kraja a nemajú reálnu vôľu konať vo veciach porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Keby sa to prenieslo na nejaký orgán, ktorý nie je priamo spojený s primátorom alebo županom, tak áno, teoreticky, teoreticky by mohol konať nestrannejšie, nezávislejšie a účinnejšie vymáhať plnenie tohto zákona a sankcionovať porušenia, porušenia niektorých ustanovení. Len je otázka, či by to naozaj bolo tak. Dostávame sa tu do problému, že sa narúša vzťah medzi štátnou mocou a samosprávou, pretože, pretože primátori a predstavitelia samosprávnych krajov sú predstaviteľmi samosprávy a štát by mal iba veľmi obmedzene vstupovať do fungovania samosprávy nejakými priamymi zásahmi, teda nie legislatívou, ale priamymi zásahmi. A toto je priamy zásad. A navyše výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nie je nejaký nezávislý úrad pre prešetrovanie konfliktov záujmov všetkých verejných činiteľov. Je to politicky konštituovaný orgán, v ktorom sedia politici, poslanci a tiež veľmi často rozhoduje, rozhoduje aj politicky.
Otázne je, že keby sa vytvoril nejaký úrad, či by to bolo riešenie. Obávam sa, že skôr nie, lebo, lebo mohol by mať formálne zdanie nezávislosti, ale tiež by bol zrejme len nejako politicky konštituovaný. Ale určite nepovažujem za dobré riešenie preniesť to na výbor pre nezlučiteľnosť, nezlučiteľnosť funkcií. Preto teda budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy, ktoré žiadajú toto ustanovenie z návrhu novely vypustiť.
To, čo by sa v tom zákone malo zmeniť a čo sa v ňom nemení smerom k väčšej vymožiteľnosti, ak práve teraz o nej hovorím, je práve možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu orgánu nielen v prípade, že dotknutému funkcionárovi uloží sankciu, ale aj v prípade, že sa rozhodne nekonať. To v tom návrhu nie je. To bolo v niektorých predchádzajúcich návrhoch, s ktorými prichádzali dnes opoziční poslanci, a to je napríklad v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Veroniky Remišovej, teda možnosť odvolať sa, že tretina členov orgánu sa môže odvolať nielen v prípade, že orgán rozhodne uložiť sankciu a teda konštatuje porušenie zákona, ale aj v prípade, že orgán nekoná.
Čo sa týka toho druhého problému, ani tam nenastáva nejaký, nejaký významný posun. Je tam, je tam ten moment, že v prípade toho, že sa poruší zákon, tak strata funkcie alebo mandátu má nastať iba v prípade, že je to v inom alebo v tom istom volebnom období, čo je taká čisto technikália, ktorá ale teda neodpovedá na tú, na tú základnú otázku, či strata mandátu alebo strana funkcie je primeranou sankciou za drobné, formálne porušenie zákona. Pamätám si na diskusie, ktoré sprevádzali prijatie toho zákona. Bolo to zdôvodňované tým, že je potrebné, aby nad politikmi bola nejaká sekera, alebo jeden plat, alebo tri platy, alebo dvanásť platov môže byť pre niektorých málo. Ale za roky, čo sledujem uplatňovanie tohto zákona, som sa nestretol s tým, že by reálne boli postihované vážne konflikty záujmov. Reálne postihované a riešené sú drobné prehrešky typu zmeškania alebo neúmyselného neuvedenia niečoho drobného a tam už tie pokuty sú drakonické a stratu verejnej funkcie, nieto ešte mandátu považujem za neprimerané.
Čiže tento návrh obsahuje viacero dobrých vecí, ktoré technicky vylepšujú zákon a reagujú na problémy z aplikačnej praxe. Obsahuje tam problematické ustanovenia vo vzťahu ku kontrole, kontrole samosprávy, ale nič zásadné nerieši. A teda nie je to spoločný návrh celého parlamentu a komisie, ktorá bola zriadená, ale je to návrh koaličných poslancov. Nie je pod ním podpísaná opozícia, mali sme na tú tému debatu včera.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik tu hovoril o tom, že tiež, tiež sa teda pokúšal svoje predstavy realizovať, však napokon toto nie je prvý pokus, keď sa niekto v Národnej rade pokúša upraviť tento zákon, lebo, lebo všetci si uvedomujeme, že, že v tom zákone sú vážne problémy.
A aj v tomto volebnom období boli snahy novelizovať ústavný zákon, bola snaha vytvoriť komisiu alebo, alebo pracovnú skupinu, ktorá mala, mala pripraviť tú novelu. Tá pracovná skupina veľmi dlho nevznikla, veľmi dlho, dlho sa odkladal jej vznik a začiatok, začiatok činnosti, lebo nie všetky strany nominovali do nej svojich členov, podľa mojich teda informácií práve SNS, ktorej predseda inicioval vznik takej skupiny, tak nenominoval zástupcu SNS dlhšiu dobu, dlhšiu do, do tej skupiny. A keď napokon tá, keď napokon tá skupina... (Reakcia z pléna.) Však môžte reagovať.
Keď napokon tá skupina vznikla, tak ja som napríklad očakával, že výstupom bude spoločný návrh, kde budú podpísaní zástupcovia všetkých poslaneckých klubov na základe toho, že sa, že sa na tom, že sa na tom dohodnú.
Ale výsledok je, že tu máme opäť iba návrh koaličných poslancov, ktorý, nepochybujem, že vychádza aj z toho, o čom sa bavila, bavila tá skupina, ale určite to nie je výsledok práce tej pracovnej skupiny, určite to nie je vec nejakého konsenzuálneho, konsenzuálneho rozhodnutia celej skupiny, v tom prípade by pod takým návrhom boli podpísaní aj zástupcovia opozičných poslaneckých klubov, čo ale evidentne nie sú, a preto aj takáto diskusia teraz.

Ďakujem. Ja by som nadviazal v tej téme, ktorú začal predrečník, a teda, či to posunúť, alebo neposunúť, podávanie oznámení verejných funkcionárov na výbor Národnej rady aj v prípade teda primátorov miest alebo, alebo predsedov samosprávnych krajov. No, on tam nie je len ten aspekt praktický, že keď je niekto viacnásobný funkcionár, tak musí podávať, podávať viacero oznámení, čo tak keď je viacnásobný funkcionár, tak niečo takéto by mal zvládnuť.
Ale aj ten aspekt vzťahu medzi štátom a samosprávou a v tomto prípade, ak by sme schválili ten návrh zákona v podobe, že sa, že sa presunie to podávanie oznámení primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov na, na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zo súčasných komisií na ochranu verejného záujmu pri príslušných zastupiteľstvách, tak by sme ten vzťah narušili v prospech, v prospech štátu.
A samozrejme, že sú aj argumenty, ktoré hovoria v prospech toho, a teraz nemám na mysli tie, tie praktické argumenty, ale, ale argumenty typu, typu, že ruka ruku myje a komisia zastupiteľstva nie je ochotná, ochotná sankcionovať alebo konštatovať porušenie zákona.
Na druhej strane to rozhodovanie môže byť politické a býva aj politické aj na úrovni výboru, čiže je potrebné urobiť niečo skôr s tou vymožiteľnosťou. A tam ten návrh pani poslankyne Remišovej, ktorý sa týka možnosti odvolania aj iným subjektom, môže znamenať pozitívny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)