Váš nie. Dovoľte, aby som zopakoval to, čo tu povedal pán podpredseda Bugár, hlasovať sa nebude dneska. Tí, ktorí ste prišli iba kvôli hlasovaniu, môžte zasa ísť. Naozaj som trochu nesvoj, lebo nie som zvyknutý vystupovať pred viac ako desiatimi poslancami. To je veľmi nezvyklé, keď sa v tejto sále nachádza takéto množstvo. (Zaznievanie gongu.)
No, čiže novela tlačového zákona. Počuli sme tu viaceré dojímavé, dojímavé príbehy politikov, ktorým ublížili médiá, a teraz politici, keďže majú tú moc, majú moc zmeniť zákon, tak zmenia zákon, aby sa voči tým médiám dostali do silnejšieho postavenia.
Pán poslanec Hrnčiar (zaznievanie gongu) vyrozprával svoj príbeh s článkom, ktorý bol o ňom uverejnený na portáli Aktuality.sk, ktorý, tvrdí, že bol nepravdivý, skresľujúce informácie obsahoval, informácie, ktoré ho poškodili. A pán poslanec Jarjabek to označil za jeden z najsmutnejších príbehov. Povedať toto rok po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je teda trochu silná káva aj na to, čo sme od pána Jarjabka zvyknutí. Viacerí, viacerí z tých politikov, ktorí tu riešili svoje vlastné boľačky, svoje problémy s tým, čo o nich kedy médiá napísali, tu hovorili, že im ide o pravdu, že chceli reagovať na klamstvá, chceli reagovať na nepravdivé informácie, ktoré boli o nich uverejnené alebo ktoré boli uverejnené o niekom ďalšom. Áno, médiá, keď klamú, tak treba na to reagovať. Ale obávam sa, že je tu istá miera nepochopenia, lebo v tlačovom zákone aj dnes okrem práva na opravu existuje právo na odpoveď... (Zaznievanie gongu, hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa Žitňanská, správajte sa ako poslankyňa v sále. Pani poslankyňa Žitňanská, poprosím kľud.
Nech sa páči, pán Dostál.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je tiež veľmi zaujímavé, že tu hučí celá sála a pán predseda si všimne zrovna pani poslankyňu Žitňanskú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Pretože najväčší rihot išiel zozadu. Nech sa páči.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Právo na opravu umožňuje reagovať na nepravdivé skutkové tvrdenia o osobe, na základe ktorého tvrdenia možno presne určiť túto osobu. Na nepravdivé tvrdenia máme už dnes nástroj. Právo na odpoveď nie je iba na nepravdivé tvrdenia, aj na nepravdivé skutkové tvrdenia, ale ešte aj to, okrem toho, že tam chcete vrátiť politikov, sa má zo zákona vypustiť.
Pani poslankyňa Valová, ktorá je jedným z tých politikov alebo političiek, ktoré sa sťažujú na médiá a teda vehementne podporujú tento návrh, tvrdí, že sa vlastne nič nedeje. No, deje sa, deje sa a veľmi korektne a vecne to popísala moja kolegyňa Renáta Kaščáková vo svojom vystúpení ešte doobeda, keď povedala, čo sa mení v tom zákone. V roku 2008 za prvej Ficovej vlády, za ministrovania pána ministra Maďariča, vtedajšieho ministra kultúry, si prvá Ficova vláda a koalícia SMER, SNS, HZDS schválila tlačový zákon, ktorý obsahoval právo na opravu aj právo na odpoveď. Právo na odpoveď bolo, bolo v súvislosti s politikmi a s možnosťou uplatňovania tohto práva politikmi kritizované. Napriek tomu mali ste väčšinu, tak ste to schválili. My sme potom v roku 2011, myslím, za vlády Ivety Radičovej nezrušili právo na odpoveď, ale vypustili sme odtiaľ to, že si to môžu uplatniť politici, a doplnili sme tam, že má ísť o skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce. V roku 2012 sa SMER vrátil k moci. Ministrom kultúry sa stal opäť Marek Maďarič, hlavný autor a predkladateľ tlačového zákona. Ale SMER za svojej druhej vlády nevrátil právo na odpoveď pre politikov, ani nevypustil, že právo na odpoveď sa má týkať iba nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich tvrdení, skutkových tvrdení. Potom prišla tretia Ficova vláda, koalícia SMER, SNS, MOST – HÍD, SIEŤ a opäť sa nič nedialo. Máme za sebou tri roky volebného obdobia a nebolo to treba. A pýtam sa, čo sa také udialo, že práve teraz prichádzate s touto iniciatívou?
Myslel som, že sa to dozviem napríklad z dôvodovej správy. Lebo v dôvodovej správe má byť uvedené a predpokladá to aj zákon o rokovacom poriadku, má byť uvedené zhodnotenie súčasného stavu a majú byť uvedené dôvody potreby novej zákonnej úpravy. Čo hovorí vaša dôvodová správa? Na základe čoho si môžeme urobiť obraz o tom? Vo všeobecnej časti tvrdíte, že: "Návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol zmenený a pozmenený novelou, zákonom č. 221/2011, čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona." Prečo? Je to vysvetlené v osobitnej časti? Nie. Znenie sa upravuje tak, ako bolo upravené v pôvodnom znení tlačového zákona. Vypustením odseku 2 v § 8 sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre subjekty, ktorým bola táto možnosť novelou, zákonom č. 221/2011 odňatá. "V nadväznosti na úpravu v novelizačnom bode 2 sa primerane upravuje aj odsek 3, ktorý upravuje náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede." Toto je, prosím pekne, vaše vysvetlenie potreby zmeny tlačového zákona, že doň vrátite právo na odpoveď aj pre politikov a že z neho vypustíte, že "právo na odpoveď sa má týkať nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení".
Máte pocit, že toto je dostatočne odôvodnené, čo tým chcete dosiahnuť? Z tohoto vyplýva, prečo by právo na odpoveď sa malo týkať aj politikov? Alebo prečo by sa právo na odpoveď nemalo týkať iba "nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení"? Prečo? A to by ma teda zaujímalo, lebo to som nepochopil ani z toho vášho uvedenia návrhu zákona, ani z tej rozpravy. Chápem, na základe rozpravy, že máte problém s tým, že sa to netýka politikov a myslíte si, že politici majú mať právo na odpoveď. Ja si to nemyslím, ale aspoň rozumiem, že máte nejaké skúsenosti a máte predstavu, že toto politici potrebujú. Ale prečo chcete odtiaľ vypustiť to, že má ísť o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti? To, ktoré sa dotýka cti tam necháte, ale keď to bude pravdivé, úplné a pravdu neskresľujúce tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, a dotýkať sa cti sa môže prakticky čokoľvek, akékoľvek skutkové tvrdenie, má mať dotknutá osoba, a teraz jedno, či je to politik alebo to nie je politik, právo na odpoveď vo vzťahu k pravdivým, úplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam? Priznám sa, že tomu nerozumiem. Nenašiel som odpoveď v dôvodovej správe a nenašiel som odpoveď ani v ničom, čo som tu počul z vašich vyjadrení. Pochopil som vašu motiváciu a teda tej motivácii som rozumel, že chcete mať právo na odpoveď aj vy a nie iba opravovať nepravdivé informácie. Právo na odpoveď je širšie. Ale prečo nechcete, aby sa to týkalo iba nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení, tak to som naozaj nepochopil.
Ďakujem.
