Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia (ruch v sále a obrátenie sa rečníka k predsedníckemu pultu), špeciálne kolegovia zotrvávajúci v priateľskom rozhovore s pánom predsedom, ktorý zároveň aj je predsedajúcim, a dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou a s Petrom Osuským. A dovoľte, aby som začal takou, takým osobným zážitkom, ktorý bol jedným z dôvodov, pre ktorý s týmto návrhom prichádzame.
Niekedy pred Vianocami som začal sa stretávať s rôznymi ľuďmi na tému voľby nových ústavných sudcov. A tie stretnutia obvykle som absolvoval v rôznych reštauračných a kaviarenských zariadeniach a v jednom, ktoré radšej nebudem menovať, sa mi stalo, že na to stretnutie jeden z tých účastníkov stretnutia prišiel s deťmi a so psom. A spýtal sa, spýtal sa personálu, že či môže ísť so psom, a dostal odpoveď, že áno, samozrejme, a psík dostal, dostal napiť vodu v miske a bolo to také normálne, také, že tak si predstavujem, že sa má personál správať k hosťom. To bolo niekedy pred Vianocami. A ten pes, priznám sa, že aj, aj trochu blbol, ale nebolo tam veľa hostí, tak, tak nikomu to nijako, nijako neprekážalo. Tie deti boli s tým, boli s tým úplne v poriadku aj my ostatní, prebrali sme, čo sme mali prebrať, a všetci boli spokojní.
No a niekedy, teraz neviem, či medzi sviatkami, alebo až, až po Novom roku, ale myslím, že to bolo, myslím, že to bolo pred koncom roku, boli vyhlásené výsledky ankety byrokratický nezmysel roka. Takúto anketu každoročne organizuje Združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s ďalšími podnikateľskými inštitúciami a snažia sa nájsť opatrenie, ustanovenie zákona alebo, alebo iné pravidlo, reguláciu, ktorá má absurdný charakter, lebo je to nejaká byrokratická prekážka normálneho fungovania, zväčša, zväčša teda pre podnikateľov, ale niekedy aj pre, pre zamestnancov, a tento rok, čuduj sa svete, vyhralo ako opatrenie - zákaz vstupu do kaviarní so psom. To je tiež vec, o ktorej mnohí ľudia asi ani netušia, lebo, alebo netušili dovtedy, dokedy boli vyhlásené výsledky tejto ankety, lebo asi sa vám všetkým stáva, že, že v kaviarni alebo v reštaurácii vidíte človeka so psom. V skutočnosti prevádzkovateľ zariadenia, ktoré toto umožňuje, riskuje, že za to dostane od hygieny pokutu vo výške od 150 eur do 20-tisíc eur.
Tak sme sa pozreli do toho, ako je to, ako je to upravené v zákone. Je to upravené v zákone, ktorý navrhujeme teraz novelizovať, a je to tam upravené už teda prinajmenšom, ako som sa pozeral aj do predchádzajúcich zákonov, od nejakého roku 2002 a v zákone je, že je zakázané vodiť a vpúšťať zvieratá, všeobecne zvieratá, do, do zariadení spoločného stravovania, takto je to tam zadefinované. Jediná výnimka je tam, výnimku majú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstupovať do tých častí zariadení spoločného stravovania, ktoré sú určené na konzumáciu, čiže nie do kuchyne alebo skladových priestorov, iba do zariadení, teda do častí, ktoré sú určené na konzumáciu, v prípade, že ich sprevádza špeciálne vycvičený pes. Čiže už dnes je legálne, že niektoré psy môžu, iné psy nemôžu,
a preto sme prišli s návrhom, aby sa nezrušil ten zákaz absolútne, ale aby sa rozhodnutie o tom, či môže zákazník so psom prísť do podniku, alebo nemôže, ponechalo na slobodnom rozhodnutí prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania.
Keď sme s tým návrhom vyšli, tak, tak ozvalo sa okrem množstva podporných názorov aj množstvo kritických názorov, ktoré namietali, že, že nechcú chodiť ľudia do, do zariadení, kde bude, kde budú pobehovať psy, že im to vadí, že im to prekáža, že je to nehygienické.
No, že je to nehygienické, ak by zásadným spôsobom ohrozovala hygienu podávaných jedál samotná prítomnosť psov, no tak by tam nemohla byť ani tá výnimka pre špeciálne vycvičené psy sprevádzajúce osoby so zdravotným postihnutím, lebo teda špeciálny výcvik nie je záruka vyššej hygieny, špeciálny výcvik hovorí niečo o chovaní toho psa a jeho schopnostiach, ale nehovorí, nehovorí nič o tom, že prešiel zvláštnymi hygienickými skúškami, a keď je to teda prípustné vo vzťahu k tejto kategórii psov, tak nemožno tvrdiť, že, že absolútne, absolútne psov, teda prítomnosť psov v reštaurácii alebo v kaviarni je problém.
Ako som spomenul, nenavrhujeme zaviesť právo zákazníka vojsť do, do zariadenia spoločného stravovania so psom, navrhujeme, aby to zariadenie, jeho prevádzkovateľ alebo majiteľ mohli rozhodnúť o tom, či prevádzka bude umožňovať vstup, alebo nebude umožňovať vstup. A zároveň im ale dávame povinnosť, ak zariadenie rozhodne, že budú môcť si tam zákazníci vodiť psov, tak v takom, tak v takom prípade bude povinná buď pri vstupe, alebo niekde vnútri viditeľne označiť, že ide o zariadenie, do ktorého môžu vstupovať, vstupovať zákazníci aj so psami, a potom tak ako prevádzkovatelia sa budú môcť slobodne rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú mať prevádzku, do ktorej vstupujú psy, tak sa aj zákazníci budú môcť slobodne rozhodnúť, či pôjdu, alebo nepôjdu do prevádzky, v ktorej sa im môže stať, že sa stretnú, stretnú so psom. To sa, to sa nám ako predkladateľom zdá úplne korektné, že, že tak má mať na výber prevádzkovateľ zariadenia, ak jemu chceme umožniť, aby, aby si vybral, aký typ prevádzky chce mať, tak aj zákazník má mať tú informáciu a má mať možnosť sa potom rozhodnúť, keď niekomu vadia psy, a už len možnosť, že stretne psa v kaviarni, ho odradzuje, no tak, tak má mať možnosť a má možnosť ísť do, ísť do inej kaviarne.
Prítomnosť psov alebo, alebo možnosť vodenia si psov do, do zariadení, zariadení spoločného stravovania je a existuje aj v iných krajinách a to je opäť argument, že nie je nejaký absolútny problém s vodením psov do kaviarní, lebo keby, keby bol, keby prítomnosť psa v reštaurácii znamenalo ohrozenie zdravia, tak som si istý, že už dávno by sme tu mali nejakú smernicu Európskej únie, ktorá by to regulovala a ktorá by členským krajinám stanovovala, ako majú postupovať pri vpúšťaní psov do kaviarní, lebo teda toto je vec, ktorá ak by tam bolo, bolo preukázateľné riziko, som hlboko presvedčený, že Európska únia by nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrila.
Poslednú vec, ktorú poviem, že, že tiež v reakcii na výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka začal v tejto veci konať aj Úrad verejného zdravotníctva, začal sa tiež zaoberať možnosťou novelizácie predmetného zákona práve v tejto veci, neviem, ako dlho potrvá, potrvá ten proces na Úrade verejného zdravotníctva, len teda ak by bola vôľa upraviť, upraviť zákon tým spôsobom, ako navrhujeme my, samozrejme, že to možno, tak ten konkrétny výstup môže byť ešte aj, aj iný, ale teda ak je, ak by bol súhlas aj napríklad zo strany koaličných poslancov alebo, alebo odbornej verejnosti reprezentovanej Úradom verejného zdravotníctva, tak by bolo škoda neschváliť ten náš návrh, lebo potom nasledujúcich 6 mesiacov sa nebude môcť o podobnom návrhu zákon hlasovať.
Toľko z mojej strany a chcem vás požiadať o podporu návrhu zákona.
