Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na niektoré otázky a pripomienky, ktoré zazneli v rozprave, a urobil tak ešte v rámci rozpravy, aby prípadne tí, ktorí mali tie otázky, pokiaľ tu ešte zotrvali, mohli reagovať.
Pán poslanec Fecko otvoril otázku, že prečo len psy, prečo nie aj iné zvieratá, že možno niekto chce, chce chodiť s jaguárom alebo s pumou. Počuli sme, že možno pán poslanec Mizík by chodil s capom a s...
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na niektoré otázky a pripomienky, ktoré zazneli v rozprave, a urobil tak ešte v rámci rozpravy, aby prípadne tí, ktorí mali tie otázky, pokiaľ tu ešte zotrvali, mohli reagovať.
Pán poslanec Fecko otvoril otázku, že prečo len psy, prečo nie aj iné zvieratá, že možno niekto chce, chce chodiť s jaguárom alebo s pumou. Počuli sme, že možno pán poslanec Mizík by chodil s capom a s kozami, keby chcel, ale teda nechce, aby som mu nevkladal do úst niečo. A pani poslankyňa Cigániková sa pýtala na to, že prečo nie mačky, lebo existujú mačacie kaviarne, alebo teda zariadenia tohto typu.
A dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli obmedziť to len na psy, sú v zásade dva. Prvý je, prvý je, že chceli sme riešiť niečo, čo vnímame ako reálny problém, ktorý sa dotýka pomerne širokého množstva ľudí. Pán poslanec Kotleba tu hovoril, že, že teda v živote by mu to nenapadlo a že to nezaujíma normálnych, bežných ľudí. Nie je to pravda. Je množstvo ľudí, ktorí chodia po meste so svojím psom a radi by takú možnosť využili a dokonca ju aj využívajú, dnes reálne, reálne v kaviarňach, v reštauráciách môžete stretnúť, stretnúť psov, ktorí sprevádzajú, sprevádzajú ich majiteľov. Čiže je to realita. Takých akože púm a jaguárov, no nepamätám sa, capov a kôz, nepamätám si veľmi, že by som, že by som nejaké takéto zvieratá stretol, stretol v meste, čo i len v meste, nieto ešte v reštaurácii. Ani, ani bežne nevídam ľudí chodiacich po promenáde a majúcich aligátora na obojku alebo vedúcich hada niekde. Mačky sú, mačky sú zvláštny problém, ale, ale tiež teda oveľa menej ľudí vídam, vídame, vídame po meste, a teda necítime to ako, ako natoľko akútny problém, lebo, lebo vo vzťahu, vo vzťahu k tým psíčkarom je to niečo, čo je realita, čo, čo sa deje, ale je to porušenie zákona, hrozí za to prevádzkovateľom pokuta. Existujú iné krajiny, kde je to riešené spôsobom, že si môže sama, samotná prevádzka určiť, a nie je s tým, nie je s tým žiadny reálny problém.
Ale je tu aj druhý dôvod, je, a teda v podstate je to obdoba toho prvého dôvodu, ale je tu aj druhý dôvod, že povedali sme si, že riešiť psov je niečo, čo je primerané poslaneckému návrhu zákona, lebo keby sme povedali, že aj iné zvieratá, no tak potom to otvára otázku, že ako máme zadefinovať tie zvieratá, ktoré zvieratá áno, ktoré nie, keď niekto bude chcieť prísť so svojím domácim miláčikom potkanom, má sa mu to umožniť, nemá sa mu to umožniť. Toto je napríklad vec, ktorá, ktorá by si vyžadovala oveľa širšiu diskusiu.
My sme presvedčení, že tak ako je ten zákon navrhnutý, možno s nejakými drobnými úpravami, je ho možné schváliť aj, aj, aj ako poslanecký návrh. Ja tu občas kolegom, kolegom vyčítam z koalície, že, že prečo predložili nejaký poslanecký návrh, keď je to zásadná zmena, zavádzate nejakú novú daň, odvod, jako zásadne meníte systém, že to je vec, ktorá by mala prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, aby sa k tomu mohla vyjadriť širšia verejnosť. Ja vám tu nechcem upierať právo prichádzať s poslaneckými návrhmi, len si myslím, že niektoré veci sú tak dôležité, že, že mali by prejsť aj nejakou predchádzajúcou širšou verejnou debatou povedzme vo forme medzirezortného pripomienkového konania. A keď s nejakou veľkou vecou, dôležitou vecou, rozsiahlou vecou prichádza opozícia, tak je to zväčša také že chceme ukázať, že máme nejaké, nejaké veľké riešenie, a neprejde to. Ak má niečo prejsť z tých opozičných návrhov, tak obvykle sú toto takéto drobnosti, ktoré zodpovedajú zdravému rozumu a ktoré povedzme koalícia raz do roka si povie, že dobre, schválime aj nejaký, nejaký opozičný návrh, čiže nemám vyhranený názor na to, že čo s mačkami, a prípadne aké iné zvieratá, ale necítim sa ani dostatočne kompetentný, aby som o tom rozhodol, a toto je možno naozaj parketa pre Úrad verejného zdravotníctva, pre to, aby bolo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa budú môcť vyjadriť iné inštitúcie, v rámci ktorého sa bude môcť vyjadriť verejnosť, budú môcť zaznieť názory také a onaké, a bude to, bude to a bude to primeranejšie.
Pán poslanec Poliačik hovoril, že, že treba sa vrátiť, aby som to nedezinterpretoval, že treba sa vrátiť k dátam a nejako si zistiť, že na základe čoho ten, ten zákaz bol, bol schválený. Ja som sa o to pokúšal, a teda nie, nie v zmysle tvrdých dát, ale v zmysle nejakého zdôvodnenia, lebo ten zákaz sa dostal do zákona, ja som sa dopátral až do roku 2002, predtým som tam takýto zákaz nenašiel, a teda v zákone, teda v predchádzajúcom zákone alebo predpredchádzajúcom zákone v porovnaní s týmto zákonom sa to prvýkrát objavilo, ale v dôvodovej správe nebolo to nijako vysvetlené. V dôvodovej správe bolo, že zavádzajú sa podmienky pre zariadenia spoločného stravovania, čiže sa mi nepodarilo dopátrať k tomu, prečo tam niekto tento zákaz dal, však veď to je zase kritika na adresu dôvodových správ, aby aj po rokoch bolo jasné, s akým úmyslom zákonodarca schválil nejaký právny predpis alebo nejakú konkrétnu právnu normu. V tomto prípade by som očakával, že v dôvodovej správe, kde sa, kde sa zavádza zákaz vstupu zvierat do, do zariadení a v takejto absolútnej podobe, resp. iba s výnimkou pre vodiacich psov, takže to tam v tej dôvodovej správe bude vysvetlené. Zhodou okolností som doobeda... Doobeda alebo...? Alebo myslím, že včera kritizoval návrh novely tlačového zákona, ktorý predkladajú páni poslanci Číž a Jarjabek, a vyčítal som ich, im, že z tej ich dôvodovej správy vôbec nie je zrejmé, že prečo to navrhujú, prečo, prečo prichádzajú. Oni iba konštatujú, že vracajú sa k tomu pôvodnému, pôvodnému stavu, ale aj pre takéto prípady je to, je to dôležité, aby sme aj po rokoch vedeli, s akým úmyslom sa zákon, sa zákon mení. Tak jasné, teraz to možno dohľadať, teraz je to čerstvo v pamäti, môžme si dohľadať aj, aj parlamentné diskusie, môžme, môžme si pozrieť mediálne vystúpenia k tomu na nejakej tlačovej besede, ale to je také efemérne, to reálne, kde by, kde by tie dôvody, skutočné dôvody mali byť jasne a zrozumiteľne vysvetlené, je práve dôvodová správa. Tu som sa, žiaľ, k tomu nedopátral a myslím si, že toto zrovna nie je taká vec, kde by sme museli dávať robiť nejaké zložité analýzy Útvaru Hodnota za peniaze alebo, alebo nejaké podrobné štatistiky, či prieskumy verejnej mienky, toto je naozaj vec, povedal by som, politického rozhodnutia, že či chceme mať liberálnejšiu úpravu, ktorá evidentne funguje v niektorých iných krajinách a ktorá umožňuje prevádzkovateľom zariadení umožniť vstup, vstup aj so psom, alebo zakázať, alebo to chceme mať, alebo to chceme mať tak ako doteraz, že to nebude, nebude, nebude umožnené, a nemyslím si, že na to treba, treba nejaké ako rozsiahle analýzy a štatistiky.
Čo ma zarazilo alebo nezarazilo, asi, asi nie až zarazilo, je, že, niektorí kolegovia poslanci – a v tomto prípade najmä sa to týka faktických poznámok a vystúpení poslancov za fašistickú stranu –, akoby nedokázali čítať s porozumením alebo počúvať s porozumením.
Pani poslankyňa Nehézová tu vyčítala Petrovi Osuskému, že porovnáva psov s deťmi, ale to keď porovnávam nejakú situáciu, predsa neznamená, že porovnávam do detailov a tvrdím, že deti sú ako psy. Áno, sú situácie, že ľudí vyrušujú deti pri susedných stoloch, dokonca o tom aj médiá písali, že niektoré, niektoré kaviarne by chceli sa zadefinovať tak, že aby tam nechodili deti, lebo tí ich stáli hostia, ktorí tam chodia, proste im to, im to vadí. Aj to, to je nejaký problém, ktorý časť ľudí, ľudí vníma, a na tých psoch okrem toho aspektu, že či je, alebo nie je to, nie je to ohrozenie z hľadiska hygieny, je aj ten rozmer, že, že niektorým ľuďom vadí, že ten pes je pri susednom stole a raz za 5 minút si štekne. Áno, môže to ľuďom vadiť a je to úplne legitímne, že im to vadí, len to neznamená, že keď, keď porovnávame tieto dve situácie, že porovnávame deti so psami, rovnako ako keď sme to porovnávali, a teda tiež to bol Peter Osuský, s tou situáciou, že reštaurácie si môžu povedať, že v ktorých priestoroch bude umožnené fajčenie a v ktorých bude zakázané fajčenie, to predsa neznamená, že porovnávame psa s cigaretou. Treba trochu rozmýšľať, čo sa povedzme nejakým porovnaním myslí. Pes nie je cigareta, pes nie je dieťa, ale napriek tomu je možné pri vysvetľovaní toho problému použiť, použiť aj takéto porovnania.
Úplného logického zlyhania sa dopustil pán poslanec Kotleba, ktorý tvrdil, že keď argumentujeme tým, že dnes je možné, aby do, do zariadení spoločného stravovania vstúpili osoby so zdravotným, zdravotným postihnutím, ktorých sprevádza špeciálne vycvičený pes, tak ako by sme závideli tým ľuďom, ktorí sú slepí a ktorí, ktorí sú odkázaní na to, že, že ich sprevádza, sprevádza pes. To je, ja teda neviem, či je to demagógia, alebo je to absolútna neschopnosť porozumieť vypočutému slovu a prečítanému slovu, alebo nejaká kombinácia týchto, týchto dvoch vlastností alebo skutočností, lebo ten argument nebol, že keď môže, keď môže slepý človek so psom tam ísť, tak aj ja sa hlásim, aj ja tam chcem ísť.
Ten argument bol na margo možnej výhrady, lebo je to možná výhrada, že samotná prítomnosť psa v zariadení spoločného stravovania je problém, je problém, ktorý, ktorý ohrozuje hygienu napríklad podávaných jedál, a ak by to tak bolo, no tak áno, nemá zmysel s takýmto návrhom, návrhom prichádzať. Ale teda skutočnosť, že už dnes tam existuje výnimka pre, pre špeciálne vycvičené psy, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím, je predsa dôkazom, že také, taká, také ohrozenie tam reálne neexistuje, lebo keby zákonodarca alebo orgány hygieny to vnímali, tak by nedovolili ani takýmto psom vstupovať, že je to riziko ohrozenia hygieny podávaných potravín. Takto bol ten argument podaný a potom pán poslanec Kotleba, teda, opakujem, neviem, či iba demagogicky to zneužil, alebo to naozaj nepochopil, tvrdil, že my závidíme ľuďom so zdravotným postihnutím, že môžu ísť do zariadení spoločného stravovania.
Rovnako pán poslanec Mizík tu niečo hovoril, že, že aké zvieratá si začneme vodiť do kuchyne, ale tam sa nič o kuchyniach nehovorí. Tam sa nehovorí nič o priestoroch, ktoré, ktoré, kde sa pripravuje potrava, kde stravuje potrava. Zákaz dnes v zákone je definovaný pre celé zariadenia spoločného stravovania a pre všetky zvieratá a výnimka dnes je pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sprevádzajú, ktoré sprevádza špeciálne vycvičený pes, ale nie pre celé zariadenie spoločného stravovania, iba pre tie priestory, ktoré sú určené na konzumáciu, tak to je rozdiel, ktorý by ste si mohli, mohli uvedomiť.
A ešte na jednu vec som zabudol, alebo teda som nepovedal v odpovedi na, na vystúpenie pána poslanca Kotlebu, ktorý sa, ktorý sa rozhorčoval, že pán prezident Kiska prijal v prezidentskom paláci kozu, a teda dával to do súvislosti s naším návrhom, povedal, že nikde na svete nie je prezident, ktorý by svojom paláci alebo v sídle prijímal nejaké zviera. Ja som mal repliku, že americký prezident v Deň vďakyvzdania prijíma tradične moriaka a omilosťuje ho, je to, je to dlhodobá tradícia, ale to je vec, ktorej možnože vy vo vašej strane nie celkom rozumiete, alebo dáte na ňu, tak pokojne, pokojne, môžte byť pokojný, že napríklad aj váš obľúbený prezident Putin prijal nejakého psa, alebo mal nejakého, mal nejakého psa vo svojom, vo svojom prezidentskom sídle. To možno by mohol byť nejaký argument, ktorému by ste rozumeli, ktorému by ste rozumeli aj vy.
A teraz ja neviem, ako, ako dopadne tento návrh, hovorím, že nemám, nemám takú optimistickú náladu ako kolega Klus, ale Úrad verejného zdravotníctva tiež rieši túto situáciu. Mám tu tlačovú správu z 15. januára 2019, kde sa hovorí, že:
„Úrad verejného zdravotníctva už niekoľko týždňov pracuje na príprave zmeny legislatívy, ktorou sa umožní zákazníkom vstup napríklad do kaviarne alebo letných terás s domácim zvieraťom, napr. so psom, a tým zároveň reaguje na diskusiu, ktorá vznikla po vyhlásení ankety Byrokratický nezmysel roka 2018.“ Podobný impulz ako v našom prípade. „Súčasťou prebiehajúcej odbornej diskusie k pripravovanej legislatíve bude v najbližších dňoch rokovanie so Združením mladých podnikateľov Slovenska, ako aj s Asociáciou hotelov a reštaurácií Slovenska. Je potrebné“ - citát - „reflektovať na diskusiu, ktorá v súvislosti so spomínaným obmedzením vznikla v podnikateľskom prostredí i vo verejnosti,“ povedal hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas s tým, že pred časom úrad vyšiel ústrety verejnosti a vyriešil podávanie tatárskeho bifteku v reštauráciách novelizáciou vyhlášky pri súčasnom zabezpečení požiadaviek na ochranu zdravia konzumentov.
Teraz dúfam, že nebudete obviňovať hlavného hygienika, že porovná psov s tatárskym biftekom, že použil tento argument. Použil tento argument, lebo, lebo je, bolo to tiež, niečo, čo bolo, čo bolo obmedzenie podnikateľského prostredia a obmedzenie normálneho správania množstva ľudí, ktorí mali chuť si dať si tatársky biftek, dali si ho vo svojej reštaurácii a tej reštaurácii za to, za to hrozila pokuta, lebo sme tu mali vyhlášku, ktorá to zakazovala. Dnes je to, sa to zmenilo, je možné, že niektoré reštaurácie podávajú tatársky biftek, ľudia, ktorí si ho dajú, tak si ho dajú, dajú si ho na vlastné riziko. Nikto nikoho nenúti, aby jedol tatársky biftek, tak ako nebude nikto nikoho nútiť, aby chodil do reštaurácií, kde budú môcť chodiť psy.
Pokračujem v správe: „Hlavný hygienik bude v problematike vstupu domáceho zvieraťa do gastronomickej prevádzky postupovať podobne“, podobne „ako v prípade tatárskych biftekov.“
Čiže podľa, podľa logiky, ktorú tu predviedla pani Nehézová alebo, alebo pán, pán poslanec Kotleba, tak, tak hlavný hygienik naozaj porovnáva tatárske bifteky so psami, strašné, a riešenie si vyžaduje novelizáciu zákona o ochrane a podpore, ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia, čo je práve náš návrh novely.
A záverečný citát: „Z nášho pohľadu je prvoradá ochrana verejného zdravia a zachovanie hygienického štandardu prevádzky. Bude na rozhodnutí majiteľov gastronomických prevádzok, či napríklad do kaviarní, alebo na letné terasy budú mať zákazníci so zvieraťom vstup povolený. Zákazník sa rozhodne, či takúto prevádzku navštívi.“
Ale to je presne filozofia nášho návrhu. Nebudeme nútiť kaviarne, reštaurácie, aby povinne sprístupnili svoje priestory zákazníkom, ktorí tam chcú ísť so psami. Budú sa môcť slobodne rozhodnúť a rovnako slobodne rozhodnúť sa budú môcť aj zákazníci, ktorí budú mať tú informáciu, že ide o zariadenie, kde sa, kde sa môže chodiť so psami. Keď nebudú chcieť, tak tam nebudú chodiť. My len chceme rozšíriť priestor slobodného konania ako pre gastroprevádzky, tak pre ich zákazníkov.
Ďakujem.
Skryt prepis
