Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona bola obsiahla diskusia v prvom čítaní, kde som aj ja prezentoval svoje výhrady. Myslím, že ja som nebol medzi tými, ktorí označili ten návrh za bezvýznamný. Mne sa zdá dôležitý, aj keď s ním, aj keď s ním vecne nesúhlasím. A teda keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa venoval viacej tomu, čo sa má v tom návrhu zákona, o ktorom rokujeme, zmeniť oproti tomu, ako sme ho dostali, dostali v prvom čítaní.
Chcem oceniť, že predkladatelia si vypočuli tú kritiku a niečo z toho si aj osvojili, špeciálne teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou slobodnej správy; spoločnej správy, pardon, a ktorý sa týka vypustenia toho zámeru zahrnúť do zákona o štátnych symboloch aj pokutovanie fyzických osôb, sa mi zdá krokom dobrým smerom. Je mi jasné, že by nemali, nemali šancu nejaké zásadné zmeny, ktoré by úplne zvrátili charakter toho návrhu, ako je predložený, a teda všetkých tých problematických vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, preto by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy alebo dva body pozmeňujúceho návrhu, ktoré sú veľmi stručné a ktoré sa dotýkajú, dotýkajú dvoch, dvoch okruhov problémov. Jeden, jedna téma súvisí s hraním štátnej hymny, aj o tom som tu hovoril v prvom čítaní, a druhá s pokutami pre právnické osoby.
Pokúsim sa to stručne vysvetliť. V § 13 ods. 2 je dnes ustanovenie, ktoré sa týka štátnej hymny, že "štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia."
V návrhu zákona sa predpokladá, že sa tam doplnia slová vo vzťahu k tej štátnej hymne "alebo spieva, iba". Čiže, čiže tá veta za bodkočiarkou, ktorá sa týka hrania a spievania štátnej hymny cudzieho štátu, by potom znela: "Štátna hymna iného štátu sa hrá alebo spieva, iba ak je prítomná jeho oficiálna delegácia."
To, čo tam považujem za problematické, je práve to slovo "iba", ktoré navrhujem vypustiť a to z toho dôvodu, že ak sa tam to slovo "iba" dá, tak sa nielen doplní slovo alebo teda úprava toho, že štátna hymna cudzieho štátu sa bude nielen hrať, ale aj bude tam možnosť spievania, ak je tam, ak tam bude prítomná oficiálna delegácia toho cudzieho, iného štátu, ale zároveň sa tým vylúči možnosť hrania alebo spievania štátnej hymny iného štátu pri iných príležitostiach, pokiaľ tam nebude, nebude prítomná delegácia, oficiálna delegácia toho iného štátu.
Tá prvá časť vety, ktorá hovorí o štátnej hymne Slovenskej republiky, hovorí o tom, že "štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru". A tak, ako je to formulované, je to v podstate nejaký pokyn, že pri týchto príležitostiach by sa mala hrať štátna hymna Slovenskej republiky, ale nevylučuje to, že by niekto hral štátnu hymnu Slovenskej republiky aj pri nejakej inej príležitosti. Nie je tam slovo "iba". A dnes je to tak upravené aj vo vzťahu, vo vzťahu k hraniu štátnej hymny iného štátu, ak je prítomná oficiálna delegácia, čo, pochopiteľne, nevylučuje, že aj pri iných príležitostiach je možné hrať alebo spievať štátne hymny iného štátu.
Keď sa pozrieme do dôvodovej správy k návrhu zákona, tak účel tejto zmeny v tomto bode je vysvetlený nasledovne. "V § 13 ods. 2 sa dopĺňa dosiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala." Čiže ak je účelom tejto zmeny iba doplniť, doplniť spievanie štátnej hymny iného štátu, tak, samozrejme, nie je tam potrebné dopĺňať to slovo "iba".
Ak je účelom tej zmeny aj to, aby sa vylúčilo hranie alebo spievanie štátnej hymny pri akejkoľvek príležitosti, ak tam nie je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, tak potom prinajmenšom to malo byť priznané, lebo nič také z dôvodovej správy nevyplýva, ale vyplýva to z textu zákona. Lebo keď tam raz bude napísané, že sa hrá iba, ak je prítomná oficiálna delegácia toho iného štátu, tak to znamená celkom logicky, že nemôže byť štátna hymna cudzieho štátu hraná alebo spievaná pri inej príležitosti. Keď niekto spraví koncert, na ktorom bude hrať štátne hymny členských krajín Európskej únie, tak v zásade, pokiaľ tam nebudú prítomné oficiálne delegácie všetkých ostatných štátov, ktorých hymny sa tam budú stáť; hrať, tak by v prípade, že schválime ten návrh tak, ako bol predložený, porušoval nové znenie, nové znenie toho zákona, preto navrhujeme vypustiť to slovo, to slovo "iba". A vypustením slova "iba", keď tam ostane to doplnenie iba "o spievanie", tak sa naplní to, čo je deklarované v dôvodovej správe ako účel, a zároveň, a zároveň sa tým nezasiahne do možnosti hrania štátnych hymien iných štátov pri iných príležitostiach bez prítomnosti, prítomnosti oficiálnej delegácie toho štátu.
Druhý návrh alebo druhý bod pozmeňujúceho návrhu sa týka, sa týka pokút. Ako som povedal, oceňujem, že predkladatelia upúšťajú od zámeru pokutovať fyzické osoby, vo vzťahu k právnickým osobám sa tam však nachádza zvýšenie hornej hranice pre pokuty za porušovanie určitých ustanovení zákona o štátnych symboloch z 6 638 na 10-tisíc eur. To je obsiahnuté v texte zákona, pričom v dôvodovej správe to nie je nijako vysvetlené, prečo by sa mala zvýšiť horná hranica pre pokutovanie právnických osôb za porušovanie zákona o štátnom, o štátnych symboloch.
Neviem, možno, možno máte nejaké vedomosti o tom ako predkladatelia, že dochádza k porušovaniu zákona o štátnych symboloch právnickými osobami. Tieto právnické osoby sú na to upozorňované, sú za to pokutované, dostávajú pokuty na hornej hranici tej možnej sadzby, čiže okolo 6 638 eur, a nepomáha to, je tá pokuta nedostatočná. Keby sme boli v takejto situácii, tak potom asi áno, potom, potom by boli nejaké dôvody, pretože ak máme stanovenú nejakú sankciu a tá sankcia nie je dostatočná na to, aby odradzovala od porušovania nejakej povinnosti uloženej zákonom, tak potom je asi namieste diskusia o tom, že či tá sankcia je dostatočná. A teraz naozaj odhliadnem od toho, že či si myslím, že by porušovanie zákona o štátnych symboloch malo byť sankcionované a v akej výške by malo byť sankcionované, a teda vychádzam z predpokladu, že v zákone je stanovená nejaká povinnosť a existuje sankcia za porušenie tejto povinnosti. Ale ani v dôvodovej správe, ani v rozprave a možno teda to bude ešte teraz dodatočne doplnené, ani v mediálnom nejakom diskurze som sa nestretol s nejakou argumentáciou, prečo je tá pokuta vo výške, v maximálnej výške 6 638 eur nedostatočná a prečo je potrebné zvyšovať ju na 10-tisíc eur. Lebo, samozrejme, že niektoré, niektoré veci sú detaily, ktoré sú v návrhu zákona, ale v dôvodovej správe by malo byť vysvetlené, ak sa niečo v zákone mení.
Ak v tom prvom prípade chceme, chceme zakázať hranie a spievanie štátnych hymien iných štátov okrem situácií, keď je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, tak to treba napísať do dôvodovej správy a otvorene priznať a netvrdiť, že riešime iba spievanie štátnej hymny. Ak teda ide iba o spievanie štátnej hymny, tak to slovo "iba" tam nepatrí a mali by sme ho, mali by sme ho vypustiť. Pokiaľ je zámer nahradiť slovo "obvodný úrad" slovom "okresný úrad", alebo zaviesť, zaviesť sankcie nielen pre právnické osoby, ale aj pre fyzické osoby, a to je tam pomenované aj v dôvodovej správe, a teda čo opakovane tretíkrát oceňujem, že od toho predkladatelia upustili, ale je tam aj zvýšenie, a teda nie je to úplne bezvýznamné zvýšenie, z 6 638 na 10-tisíc eur, tak aj to zvýšenie by malo byť nejako odôvodnené niečím z reality, s niečím z reálneho života, že niečo nefunguje a myslíme si, že ak budú vyššie pokuty, tak to fungovať bude.
Čiže zhrniem obsah tých pozmeňujúcich návrhov. V jednom prípade je vypustiť slovo "iba" z ustanovenia, ktoré rieši hranie a spievanie štátnej hymny cudzieho štátu. V druhom prípade, v druhom prípade navrhujem, aby sa horná hranica pre uloženie pokuty za porušenie zákona pre právnické osoby nezvyšovala zo 6 638 eur na 10-tisíc eur, ale teda keďže sa už zasahuje do textu, do textu tohto ustanovenia, tak navrhujem, aby sa to iba povedzme zaokrúhlilo na 7-tisíc eur, keďže viaceré ustanovenia o pokutách sú z minulosti, tým, že sme mali pokuty stanovené v korunách nejakou okrúhlou sumou a potom, keď sa to prerátalo na eurá, tak sme prišli, prišli k nejakým číslam. Čiže dovoľte, aby som na záver prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Ondreja Dostála a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Jaroslava Pašku, Štefana Zelníka, Tibora Jančulu a Dušana Tittela na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (tlač 1221).
1. V čl. I bod 5 sa vypúšťa slovo "iba".
2. V čl. I bod 8 sa slová "do 10-tisíc eur" nahrádzajú slovami "do 7-tisíc eur".
O bode 1 a bode 2 pozmeňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, ďakujem za reakciu aj za doplnenie. Je to presne tak, ako si povedal, pokiaľ ide o strácanie slovenského občianstva v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, tak podľa štatistík z januára 2019 Británia je štvrtou krajinou v poradí, pokiaľ ide o stratu slovenského občianstva, teda po, po Českej republike, Nemecku a Rakúsku. Práve nadobudnutie britského občianstva je štvrtým najčastejším dôvodom straty, straty slovenského občianstva. A je to vec, ktorá možno v tejto chvíli sa nezdá tak naliehavá, ako riešime v skrátenom legislatívnom konaní úpravu vzťahov, ktoré sa môžu zmeniť už o tri dni, ale je to, je to rovnako dôležitá vec, lebo sa týka veľkého množstva našich štátnych občanov, ku ktorým by sme sa mali správať ako k našim vlastným štátnym občanom, nie ako k zradcom, ktorých budeme trestať za to, ak sa okrem slovenského občianstva rozhodnú získať aj občianstvo krajiny, v ktorej dlhodobo žijú.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, možno to pána podpredsedu vlády aj trochu prekvapí, ale budem hlasovať za ten návrh v prvom čítaní a potom zrejme aj v treťom čítaní a podporujem ten návrh, súhlasím, súhlasím s jeho obsahom a hlasoval som aj za skrátené legislatívne konanie.
Začínam takto preto, lebo pán podpredseda vlády sa vyjadril, že je psou povinnosťou opozície kritizovať vládne návrhy, nech už sú akékoľvek. No nie je to pravda. My sa k vládnym návrhom staviame podľa ich obsahu. Nie je vôbec výnimočná situácia, že aj opoziční poslanci hlasujú za návrhy, s ktorými prichádza vláda, pokiaľ ich považujú za dobré. Nie je vôbec výnimočná situácia, že opoziční poslanci nielenže hlasujú, ale aj svojimi vystúpeniami, verejnými vyjadreniami podporia návrhy či už vlády alebo poslancov vládnej koalície, pokiaľ súhlasia s ich obsahom. Tak je tomu aj v tomto prípade, v prípade návrhu zákona, ktorý má riešiť dopady tvrdého brexitu, ktorý má ošetriť. A v tom, v tom nie je žiadny spor, v podstate konzervovať na ďalšie prechodné obdobie v rôznych oblastiach právne úpravy, ktoré tu dnes existujú vo vzťahu k občanom Veľkej Británie, ktoré, pokiaľ Veľká Británia odíde bez dohody, tak sa stanú z občanov Európskej únie občanmi tretej krajiny, s ktorou nemáme, nemáme tie vzťahy upravené. Preto je úplne namieste to upraviť takýmto spôsobom.
Ale zároveň tá kritika, s ktorou som ku skrátenému legislatívnemu konaniu vystúpil, a nielen ja, ale aj kolega Klus, kolega Heger, smerovala k tomu, že takýto návrh zákona sme mohli mať na programe skôr, pretože už niekoľko mesiacov je známe, že tvrdý brexit reálne hrozí, že to nie je hypotetická možnosť. A ja na rozdiel od kolegu Hegera, ktorý to formuloval veľmi tvrdo, označil to za, za zlyhanie vlády, ja som iba položil otázku, prečo sme ten návrh zákona nemali, nemali k dispozícii skôr, prečo vláda čakala, až do, až do posledného možného, možného momentu. A miesto toho, aby som dostal nejaké vysvetlenie, nejakú odpoveď, tak som od pána podpredsedu vlády dostal odpoveď, že opozícia by s tým nebola nikdy spokojná, možno ani v prípade, že by ste s takým návrhom zákona prišli ešte pred samotným britským referendom o brexite. No nie je to pravda. Ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že jasné, že sa to nedalo, nedalo tušiť dlhodobo, dlhodobo vopred. Určite by vás nikto nekritizoval, keby ste s tým návrhom prišli v decembri, v januári alebo, alebo povedzme začiatkom februára, tak ako tú problematiku vyhodnotili a ako na ňu reagovali iné krajiny, napríklad Česká republika. To sa jednoducho neudialo. A teda položil som otázku, nedostal som odpoveď, tak možnože sa ukazuje, že cesta kolegu Hegera, ktorý jednoducho konštatoval, že v tomto vláda zlyhala, keď nám to predkladá tri dni pred predpokladaným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie, možno, možno som aj mohol sa uspokojiť s tým, že by som to konštatoval miesto toho, aby som sa pýtal na niečo, na čo odpoveď nedostanem.
A dovolím si ešte dve drobné poznámky, ktoré súvisia s témou, s témou zákona. Rád by som upozornil, že sme vo veľmi unikátnej situácii nielen z hľadiska toho, že ako rýchlo ideme schvaľovať, schvaľovať nejaký návrh zákona vzhľadom na to, čoho sa týka, ale aj vzhľadom na to, že schvaľujeme návrh zákona, ktorý možno nikdy nenadobudne účinnosť. Pretože bežne v návrhu zákona alebo v schválených zákonoch býva uvedené, že zákon nadobúda účinnosť buď ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, alebo k nejakému konkrétnemu termínu, ktorý je uvedený priamo v návrhu zákona v samostatnom článku, alebo teda pokiaľ ide o zákon, tak, tak v samostatnom ustanovení, ale v tomto prípade je, bude dňom účinnosti deň, keď Veľká Británia odíde z Európskej únie bez toho, aby mala uzatvorenú dohodu. To znamená, že schvaľujeme návrh zákona, o ktorom nielenže nevieme, kedy nadobudne účinnosť, lebo to môže byť 29. marca, môže to byť koncom mája, môže to byť v júni, môže to byť o dva roky, nevieme. Ale nevieme dokonca ani to, či vôbec ten návrh zákona nadobudne, nadobudne účinnosť, alebo iba budeme mať, budeme mať v 19 zákonoch prechodné ustanovenia, ktoré nikdy nenadobudnú účinnosť, ak sa podarí dohodnúť s Veľkou Britániou na pravidlách odchodu.
Druhá poznámka, tu súhlasím s kolegom Klusom, že mali by sme, toto je iba, iba jedna z vecí, ktorú musíme riešiť, riešiť v súvislosti, v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie. Tých vecí, ktoré treba riešiť, je oveľa viac. Devätnásť zákonov meníme z hľadiska prechodných ustanovení, tak pokiaľ nedôjde k dohode medzi, na úrovni Európskej únie medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, tak tie veci bude potrebné zrejme ošetriť. Ošetriť nejakým iným spôsobom, aby sa zabezpečili práva občanov Slovenskej republiky žijúcich v Spojenom kráľovstve a rovnako práva občanov Spojeného kráľovstva žijúcich na území Slovenskej republiky. Čiže bez toho, aby bola dohoda, je možné, že k tejto téme sa Národná rada, zrejme nie už v tomto volebnom období, ale prinajmenšom v budúcom volebnom období bude musieť vrátiť.
A jednou z vecí, ktorou by sa Národná rada mala zaoberať a ktorou sa môže zaoberať už na tejto schôdzi, je otázka zákona o štátnom občianstve, pretože náš zákon o štátnom občianstve trestá získanie štátneho občianstva inej krajiny stratou slovenského štátneho občianstva. My sme opakovane predkladali do parlamentu návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý by mal toto trestanie zo zákona vypustiť a vrátiť sa k pôvodnej úprave, ktorá nebránila tomu, aby slovenskí občania získavali cudzie štátne občianstvo. Ale teraz sme špeciálne v situácii, keď to môže byť vážny problém pre oveľa väčšiu skupinu ako doteraz. Doteraz samozrejme, že ak, ak niektorí slovenskí občania žili dlhodobo na území inej krajiny, tak mohli mať záujem nadobudnúť štátne občianstvo krajiny, v ktorej dlhodobo, dlhodobo žijú, ale teda buď, buď teda žili mimo Európskej únie a pokiaľ žili na území Európskej únie, tak to nebol praktický problém, pretože okrem toho, že sme občania Slovenskej republiky, sme aj občania Európskej únie a nesmieme byť diskriminovaní v rámci iných členských krajín Európskej únie. Ale tá situácia sa môže zmeniť a najmä sa môže zmeniť nielen samotným faktom odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ale tým, ak ten odchod bude tvrdý, ak bude, ak bude bez dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. V takom prípade môže aj väčšie množstvo našich občanov, lebo mnoho našich občanov, desaťtisíce, možno až okolo stotisíc občanov Slovenskej republiky žije na území Veľkej Británie, môžu čeliť otázke, že ak chcú tam naďalej žiť a chcú tam plnohodnotne využívať všetky práva ako, ako britskí občania a majú už aj nárok na to, aby získali britské občianstvo, či sa ho pokúsia získať a budú tým riskovať, že stratia slovenské občianstvo. Myslím si, že takto by sme sa voči našim vlastným občanom chovať nemali a mali by sme im umožniť, aby v tejto situácii, ktorú nezavinili oni, nezavinila to ani Slovenská republika, ale aby mali možnosť získať občianstvo Veľkej Británie, pokiaľ sa tak rozhodnú, aj bez toho, aby prišli o občianstvo slovenské.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, ja súhlasím s tým, že teda ten priestor by mal byť využitý, a teda dúfam, že nepôjdeme, nepôjdeme štýlom, že hneď zajtra ráno budeme pokračovať v rokovaní. Dva dni sú na...? Až o druhej poobede. No tak aspoň že, aspoň že budeme mať jednu noc, jeden deň na to, aby prešli z prvého do druhého čítania. Ale ak by náhodou, náhodou prišlo, prišlo k tomu, že sa tá situácia nejako vyjasní a že bude napríklad dohoda o odsune, čo sa teoreticky môže stať samozrejme každou hodinou alebo každým, každým dňom, tak potom by vlastne tie dôvody na skrátené legislatívne konanie v priebehu toho skráteného legislatívneho konania de facto pominuli. Zrejme to však nenastane a tá situácia bude asi neprehľadná do poslednej chvíle.

Ďakujem, pán poslanec Heger, za reakciu. No, všetko sa dá povedať rôznym spôsobom a ja súhlasím s tým, že je to neskoro a že došlo zo strany vlády k zlyhaniu a že ten návrh mal byť predložený oveľa skôr, a dokonca, že keby bol predložený skôr, tak ho nemusíme zase prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto je svojím spôsobom aj typická situácia, že áno, sú splnené tie podmienky, aby, aby sa uskutočnilo skrátené legislatívne konanie, lebo čo už iné sa dá robiť. A na druhej je to, na druhej strane je to ale situácia, za ktorú sčasti nesieme zodpovednosť aj my, a teraz myslím štátne orgány Slovenskej republiky, v tomto prípade vláda, že takýto návrh nepredložila skôr, hoci ho predložiť, predložiť mohla. Ale teda formuloval som to ako otázku, lebo ma zaujíma odpoveď a zaujíma ma spôsob, akým vláda alebo v tomto prípade pán podpredseda vlády vysvetlí, prečo takýto návrh nebol predložený skôr a prečo tri dni pred možným tvrdým brexitom, ideme schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v krátkom čase tu máme druhýkrát návrh na skrátené legislatívne konanie v súvislosti s legislatívou, ktorá súvisí s brexitom, a teda s vývojom v Spojenom kráľovstve. Samozrejme, že toto nie je vec, ktorú sme my mohli nejako ovplyvniť, je to vec, ktorá vyplynula z vnútropolitického vývoja a z vývoja hlasovaní v britskom parlamente. Čiže áno, ak 29. marca, čiže o tri dni môže nastať situácia, že Veľká Británia odíde z Európskej únie bez dohody, čo ešte stále nevieme, či bude alebo nebude, tak sme presne v tej situácii, keď sa má uplatniť inštitút skráteného legislatívneho konania, pretože samozrejme normálnym legislatívnym konaním by sme tú situáciu riešiť, riešiť nemohli.
Chcem však položiť otázku a je mi trochu ľúto, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, pretože kládol som mu podobnú otázku aj na hodine otázok na predchádzajúcej schôdzi, teda či sa na tvrdý brexit nebudeme pripravovať prípadne aj nejakou mimoriadnou schôdzou, on mi vtedy odpovedal, že áno, je to možné, že bude mimoriadna schôdza. Lebo zasa nestalo sa to úplne zo dňa na deň. Nestalo sa toto tak, že minulý týždeň alebo pred dvoma týždňami sme sa dozvedeli, že hrozí tvrdý brexit. To, že hrozí tvrdý brexit alebo že môže nastať aj variant tvrdý brexit, to sa teoreticky dalo, dalo predvídať aj vopred, aj dlhodobo, lebo bola to stále jedna, jedna z možností, keďže tá dohoda nebola schválená. Ale samozrejme ťažko možno vyčítať slovenskej vláde, že predpokladala, že sa britskej vláde podarí presadiť v britskom parlamente dohodu o brexite, ktorá keby bola v britskom parlamente schválená, tak, tak nemusíme, nemusíme riešiť tvrdý brexit, pretože by sme to mali ošetrené všetko dohodami. Ale to, že hrozí tvrdý brexit a že ten variant môže reálne nastať, že to nie je iba taká nejaká hypotetická možnosť, je známe prinajmenšom od začiatku decembra, keď sa začalo s procesom schvaľovania dohody o brexite v britskom parlamente a keď bolo zjavné, že nie je dostatočná väčšina medzi britskými poslancami na to, aby schválili tú dohodu.
Čiže prinajmenšom od začiatku decembra bolo našou povinnosťou začať sa pripravovať na možný vývoj spočívajúci v tom, že Veľká Británia odíde z Európskej únie bez dohody.
Napokon aj viaceré iné krajiny Európskej únie musia riešiť, musia riešiť podobný problém. V Českej republike, kde majú dvojkomorový parlament, a teda ten legislatívny proces je komplikovanejší ako na Slovensku, bol obdobný zákon schválený už teda v jednej komore v januári, v druhej komore vo februári a začiatkom marca bol aj podpísaný prezidentom, pokiaľ viem. Obdobne, obdobne v iných krajinách riešili podobnú legislatívu tak alebo onak v priebehu prvých mesiacov tohto roka.
Takže chcem sa spýtať a neviem teda, či mi pán podpredseda vlády bude vedieť odpovedať, prečo vláda s takýmto návrhom neprišla skôr? Skôr, tým nemyslím pred rokom, skôr, tým nemyslím pred Vianocami, ale teda prinajmenšom v januári alebo začiatkom februára bolo reálne, aby vláda s návrhom legislatívy, ktorá by ošetrila tvrdý brexit, prišla. Lebo áno, môžme stále dúfať, ešte stále môžme dúfať, že nejaká dohoda bude, bude v britskom parlamente schválená alebo že sa to odsunie, ale tá možnosť brexitu to je, a nepovažujem za zodpovedné, že 26. marca začíname legislatívny proces, hoci v skrátenom legislatívnom konaní, o niečom, čo má upraviť situáciu, ktorá teoreticky môže nastať 29. marca. Tak bude rád, ak si pán podpredseda vlády nájde čas na odpoveď.
Ďakujem.

6.
Navrhujem zmeniť termín prerokovania hlasovania o bode 104, návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, nová voľba, parlamentná tlač 1404 nasledovne: rokovanie o tomto bode bude v stredu 27. marca 2019 o 19.00 hodine, hlasovanie sa uskutoční po hlasovaní o 17.00 hodine. Tento návrh odôvodňujem tým, že Ústavný súd je už vyše roka, vyše jedného mesiaca v zložení, ktoré mu neumožňuje rozhodovať v pléne, pretože mu chýba deväť z trinástich ústavných sudcov. Máme uchádzačov, boli vypočutí na ústavnoprávnom výbore. Nič vecné nebráni tomu, aby bol ten návrh prerokovaný a aby sme o uchádzačoch hlasovali. Jediný dôvod na odkladanie je politika a to by tu nemalo čo hľadať. Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík, musím sa priznať, že som trochu zaskočený, lebo doteraz som žil v tom, že keď sa extrémisti verejne vyjadrujú, tak sa snažia zakryť, že sú extrémisti, a snažia sa prezentovať, že nie sú extrémisti. Vy ste sa tu svojím vystúpením k extrémizmu v podstate prihlásili, lebo ste cez kritiku brožúry o extrémizme v podstate povedali, že ten, to, čo, to, čo je extrémizmus, v tom nie je problém a nemalo by to byť, a nemalo by to byť pranierované.
Hovorili ste napríklad, že vám prekáža, že sa v tej brožúre hovorí o tom, že, že by sa, že teda prejavom extrémizmu je napríklad spochybňovanie historických faktov. Vám naozaj vadí, že niekto kritizuje spochybňovanie historických faktov? Myslíte si, že historické fakty by sa mali spochybňovať? Iná vec je, že keď je nejaká vedecká debata o tom, že či sa niečo udialo tak alebo onak, samozrejme, a, samozrejme, že možno vykladať tie historické fakty rôznym spôsobom. Problém je to, že extrémisti vrátane vás cez spochybňovanie historických faktov chcú prezentovať extrémistické názory.
Ja sa vás teda nespýtam na historický fakt, či holokaust bol, alebo nebol, tak sa vás spýtam na váš postoj, že či odsudzujete deportácie slovenských občanov židovského pôvodu do nacistických vyhladzovacích táborov. Ak nie ste extrémista, tak by ste k tomuto mali vedieť zaujať úplne jednoznačný postoj, a nie hovoriť, že sa k tomu nemôžete vyjadriť, lebo nie ste historik.

Pán poslanec Matovič, ty zrejme nie si veľmi obľúbený medzi poslancami SNS, lebo faktickými poznámkami reagujú na väčšinu tvojich predrečníkov, ale teda na teba nebude zrejme nikto reagovať, a teda sú dosť pripravení, majú pripravené podklady k rôznym témam. Vidno, že si dali záležať, ale k tej otázke, ktorá aj mňa veľmi zaujíma, teda že čo si myslia o plagiátorstve predsedu Danka, opäť sa nedozvieme nič, lebo opäť nikto nie je prihlásený do, s faktickou poznámkou na tvoje vystúpenie, a teda aj ty si sa tomu venoval. Čiže mali priestor sa, sa k tomu vyjadriť, tak ešte mám takú tajnú nádej, že by sa niekto z nich prihlásil do rozpravy ústne, alebo teda že aspoň pani ministerka, ktorá veľmi obsiahlo reagovala na, na odôvodnenie návrhu na vyslovenie nedôvery, ale tejto témy sa vôbec nedotkla, tak ešte v rámci rozpravy sa asi vyjadrí aj k tomu, že čo si ona myslí o plagiátorstve predsedu Národnej rady Andreja Danka.

Pani poslankyňa Zimenová, dobre, že si pripomenula aj toho Lukáša Machalu, aj keď to nie je dôvod, pre ktorý dnes sa snažíme vysloviť nedôveru pani ministerke, ale taký oblúk smerom k pánu predsedovi Dankovi tam určite možno vytvoriť a plagiátorstvo pána predsedu Danka je určite jedným z dôvodov, pre ktoré by ministerka školstva, ktorá nedokáže jednoznačne povedať, že plagiátorstvo je plagiátorstvo, mala skončiť vo funkcii. A ja som doteraz nepočul jasné vyjadrenie teda v tejto parlamentnej rozprave k tej plagiátorskej kauze, ktorá už je preukázaná, už to nie sú len nejaké mediálne dohady, a teda nehrajme sa na slovíčka za to, že v tej predmetne analýze, resp. v rozhodnutiach akademického senátu sa explicitne slovo plagiát nespomína, to, čo je tam opísané je plagiát, to, čo sa tam konštatuje, je, že boli porušené pravidlá, ktoré platili aj vtedy, platili aj dávno, dávno pred tým, a od ministerky školstva by v tejto veci malo zaznieť úplne jasné slovo. Ja teda pevne verím, že ešte sa k tomu pani ministerka dostane, alebo keďže pani poslankyňa Zimenová to spomenula, vo svojom diskusnom príspevku, tak niektorý z koaličných kolegov, napríklad pán poslanec Bernaťák, sa vyjadrí aj k tej kauze plagiátorstva, keďže sa k nej vyjadrovala pani poslankyňa Zimenová vo svojom príspevku, prípadne niektorí ďalší kolegovia z SNS, ktorí sa aktívne zapájajú do rozpravy, by mohli čo-to povedať aj k tejto téme, lebo je to teda veľmi zaujímavá téma, veľmi zahanbujúca a vôbec tu o nej nehovoríme.