Videokanál poslanca

Pán poslanec Heger, úplne súhlasím, súhlasím aj v tom, že je potrebné pripomínať zodpovednosť SNS a zodpovednosť dane, Dankovej dane z potravín za novoročné zvýšenie cien. Darmo, darmo sa okolo toho budú robiť teraz nejaké tanečky, bude sa tvrdiť, že nie. Je to úplne zjavné. A aj ty si vystupoval v rozprave, keď sa ten návrh schvaľoval, aj keď sme rokovali o vete pána prezidenta. Upozorňovali sme na to. Napriek tomu, napriek tomu si to schválili.
Veľmi správne si to, si poukázal aj na dôvodovú správu k návrhu na skrátené legislatívne konanie, kde sa tvrdí, že alebo teda k tomu samotnému návrhu, ktorý poukazuje na to, že ten návrh nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať ani sociálne vplyvy. Trochu sa to bije s tým, čo, čo hovorili predkladatelia, keď ten návrh schvaľovali, ale možno je to myslené tak, že aj oni si uvedomujú, že ten zákon, ako bol schválený, je v rozpore s právom Európskej únie a teda výsledkom konania pred Európskou komisiou by nebolo iba pozastavenie, pozastavenie účinnosti toho zákona, ale museli by sme ho tak či tak zrušiť. Takže by nikdy nenabudol účinnosť. Tak z tohto hľadiska tie vplyvy na podnikateľské prostredie, aj sociálne vplyvy asi budú nulové, ale, áno, súhlasím, takýto spôsob komunikácie je nepoctivý.
A otázka, ktorú si položil, ostáva, ja dúfam, že, že aj pani ministerka sa k tomu vyjadrí, možno aj skôr ako v záverečnom slove. Ak teda existuje taká vážna potreba okamžite to zrušiť, prečo vláda nedala návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslancov Mihála a Poliačika? Tým by to tiež vyriešila.

Pani poslankyňa Antošová, ďakujem, že ste pripomenuli ten dôležitý aspekt, že kvôli Andrejovi Dankovi sa zvýšili ceny potravín. Áno, je to naozaj tak, ceny potravín sa zvýšili kvôli Dankovej dani z jedla. To nie je tvrdenie opozície, to nie je tvrdenie médií, choďte sa spýtať na ministerstvo financií.
Osobitný odvod pre obchodné reťazce sa podpísal pod nebývalý rast cien potravín a darmo vy teraz budete hovoriť, že keď ten osobitný odvod nebude platiť a keď sa neznížia ceny potravín, no tak to bude dôkaz, že za to nemôže Dankova daň z jedla. No ono to takto nefunguje. Ono to, žiaľ, funguje tak, že keď sa zdvihnú ceny, predajcovia si to môžu započítať, no tak si to započítajú a zaplatia to spotrebitelia, presne tak ako sme hovorili, ale keď sa znížia, znížia, zníži nejaká daň alebo, alebo sa zruší osobitný odvod v tomto prípade, tak to neznamená automaticky, že tie ceny porastú. Tie ceny narástli, lebo ste schválili Dankovu daň z jedla, je to vaša zodpovednosť.
My sme vám to hovorili, my sme vám hovorili, že porastú ceny, že sa zvýšia ceny a že budete mať problém s Európskou úniou, s právom Európskej únie. Vy ste to napriek tomu, napriek tým upozorneniam, ste to schválili a teraz si nestojíte za tým, čo ste schválili. Však keď ste si boli takí istí, mali ste právne analýzy, ako ste hovorili, že je to v poriadku, tak ste pokojne mohli nechať Európsku komisiu, nech koná, prebehlo by konanie, rozhodlo by sa, či je alebo nie je Dankova daň z potravín v rozpore s právom Európskej únie. Ale evidentne si neveríte, tak radšej ste pustili do gatí a idete to zrušiť a ešte sa predbiehate pri tom.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dostali sme od vlády návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon, ktorý tí istí poslanci pred pár mesiacmi do tejto Národnej rady priniesli, a napriek tomu, že boli upozorňovaní na to, že to môže vyvolať problémy vo vzťahu k právu Európskej únie, tak aj presadili jeho schválenie.
Paragraf 89 ods. 1, na ktorý sa vláda vo svojom návrhu na skrátené legislatívne konanie odvoláva, hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Ako sú alebo nie sú splnené podmienky dané § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pri tomto návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie? Vláda hovorí o ohrození potravinovej bezpečnosti. Nie je teda jasné, že či teda myslí tým bezpečnosť alebo potravinovú bezpečnosť ako súčasť bezpečnosti. Ale vysvetľuje to tým, že Európska komisia prijala predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, a teda ak by ostal citovaný zákon platný aj napriek tomu, že jeho účinnosť bola pozastavená predbežným opatrením Európskej komisie, právna istota poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov by mohla byť ohrozená v dôsledku toho, že pri vyhodnocovaní svojich prevádzkových a investičných možností by si neboli isté, do akej miery, resp. či vôbec môžu počítať s podporou od štátu v nadväznosti na prerozdeľovanie časti odvodov od obchodných reťazcov, čo by mohlo viesť k narušeniu ich finančnej stability, tvorby rezerv na krytie potenciálnych rizík a strát spôsobených nepriaznivým počasím, napríklad suchom, povodňami, silným vetrom a k ich existenčným problémom.
Ja by som sa chcel spýtať pani ministerky ako zástupkyne vlády, že či toto myslíte naozaj vážne. Že toto je skutočný dôvod na skrátené legislatívne konanie? No, nie je mi jasné, že či považujete nárok na nejaké dotácie alebo podporu z fondov, ktoré ešte neboli založené, ktoré ešte neboli naplnené finančne a ktoré tu doteraz neboli, za ohrozenie základných ľudských práv a slobôd? Majú producenti potravín, poľnohospodárske a potravinárske podniky nejaký právny nárok na to, aby čerpali dotácie z odvodu, z osobitného odvodu obchodných reťazcov? A my tým, že nevieme v tejto chvíli, ako dopadne konanie pred Európskou komisiou, tak tým ohrozujeme základné práva a slobody týchto producentov? To snáď nemyslíte vážne? Alebo ohrozujeme bezpečnosť? Veď až do minulého roku žiadny takýto odvod neexistoval, neexistoval osobitný odvod pre obchodné reťazce, poľnohospodári aj potravinári fungovali, vyrábali, predávali, potravinová bezpečnosť nebola ohrozená. Vy ste schválili zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov a my sme vás tu upozorňovali opakovane v prvom čítaní, v druhom čítaní, vo verejných vystúpeniach, že to nepôjde, že nemôžete schváliť ten návrh tak, aby ste dosiahli to, čo chcete, teda zvýhodňovať domácich na úkor zahraničných a zároveň, aby to nebolo v rozpore s právom Európskej únie. Lebo však v tom je ten problém.
Keby ste prijali zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov tak, že by, že by ste postihovali rovnako všetky obchodné reťazce, aj tie domáce, aj tie zahraničné, no tak teraz by sme tu nemali konanie zo strany Európskej komisie, lebo by to nebolo diskriminačné. Ale tým by ste popreli to, čo ste deklarovali ako účel toho, prečo predkladáte ten návrh, teda zvýhodniť domácich. Upravili ste ten návrh tak, že zvýhodňuje domácich alebo potenciálne zvýhodňuje domácich a tým znevýhodňuje obchodné reťazce zahraničné, a máte na krku konanie zo strany Európskej komisie a dokonca predbežné opatrenie, čo je veľmi výnimočný nástroj, ktorým bola pozastavená účinnosť zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.
Čiže ešte raz sa pýtam, ohrozuje bezpečnosť krajiny, čo i len potravinovú, skutočnosť, že zatiaľ nemôžu poľnohospodári a potravinári čerpať nejaké dotácie, ktoré doteraz neexistovali a s ktorými roky alebo bez ktorých roky fungovali? Alebo hrozia štátu značné hospodárske škody? V čom by tie značné hospodárske škody mali spočívať? V tom, že nejaký jeden konkrétny producent nedostane nejakú finančnú podporu navyše?
No ja neviem, ale teda naozaj by som poprosil aj vysvetliť, v čom sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť alebo ak štátu hrozia značné hospodárske škody? Ja sa ale obávam, že to, čo vláda deklaruje ako účel alebo dôvod, pre ktorý by mal parlament pristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu, nie je skutočný dôvod. Skutočný dôvod je to, že skupina poslancov na čele s Andrejom Dankom predložila do parlamentu plagiát. Pán Danko si zvykol, že predloží plagiát ako svoju rigoróznu prácu a že mu to prejde, že za to získa titul doktora práv. A potom, aj keď sa na to príde, tak sa nič nestane, sa mu to nejako prepečie. Obsahovo identický návrh predložili poslanci Mihál a Poliačik, návrh na zrušenie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Ten návrh je obsahovo zhodný, ruší ten zákon, ruší jedno ustanovenie zákona o dani z príjmov a líši sa akurát označením prechodných ustanovení, ktoré je v návrhu kolegov Mihála a Poliačika označené iným číslom paragrafu ako v návrhu skupiny poslancov na čele s Andrejom Dankom, ale inak vykazujú oba tieto návrhy veľmi vysokú mieru zhody. Asi tak, ako bola vysoká miera zhody medzi rigoróznymi prácami advokáta Daniela Pisáka a predsedu Národnej rady a Slovenskej národnej strany Andreja Danka a rovnako je tam vysoká miera zhody s tými zdrojovými prácami. Ale na samotný fakt, že koaliční poslanci prichádzajú s návrhmi, ktoré predtým predložili opoziční poslanci, a koaliční poslanci im ich predtým zamietli, na to sme si už nejako zvykli. To sa tu deje bežne a v zásade si myslím, že väčšine opozičných poslancov to nevadí, keď sa presadí dobrá vec, keď, aj keď to nie je už potom ich návrh, je to návrh koaličných poslancov. Ale pokiaľ nám ide o vec, tak je v poriadku, že aj keď, aj keď nezahlasujete za návrh opozičného poslanca a potom predložíte rovnaký alebo veľmi podobný návrh zákona, ktorý rieši tú istú vec. Ale tu ste dosiahli nejaký nový stupeň v plagiovaní. Nielenže vy ste spravili to, že nepodporíte opozičný návrh, s ktorým súhlasíte, lebo ste predložili rovnaký, ale tu odsunuli ste riadne predložený v termíne, ktorý bol stanovený na predkladanie návrhov zákonov do parlamentu, návrh opozičných poslancov Poliačika a Mihála, odsunuli ste ho nakoniec schôdze, predložili ste vlastný, skoro identický a ešte ste si aj vo vláde vybavili skrátené legislatívne konanie. Čiže nielen kradnete obsah, ešte sa s tým ukradnutým obsahom aj predbiehate.
Čiže ak by sme mali povedať pravdu, tak dôvodom na toto skrátené legislatívne konanie nie sú mimoriadne okolnosti spočívajúce v tom, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť alebo hrozia štátu nejaké značné hospodárske škody. Skutočným dôvodom, pre ktorý vláda predložila návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, je ješitnosť Andreja Danka. Nič iné. Ješitnosť Andreja Danka, lebo nemôže pripustiť, aby jeho výmysel – osobitný odvod pre obchodné reťazce bol zrušený na návrh opozičných poslancov, keď už sa ukázalo, že opozícia má pravdu, keď už sa ukázalo, že váš návrh alebo váš zákon má problém s právom Európskej únie. A miesto toho, aby ste počkali, však ste mohli počkať, ako dopadne to konanie pred Európskou komisiou. Mali by ste síce trochu viac hanby, lebo keď to teda zrušíte, tak sa môžte tváriť, že možno by to ani nebolo v rozpore. To sa už nikdy nedozvieme, lebo Európska komisia o tom nerozhodla. Tak radšej si poviete, zrušíme to, aby nám nepovedali, že sme prijali niečo, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Ale keďže, nemilá vec, poslanci Poliačik a Mihál mysleli na to isté skôr, ešte teda pred tým, ako sa dozvedeli, ako rozhodne Európska komisia, že pozastaví účinnosť, tak musíte prísť s rovnakým návrhom a zrušíte si to sami za cenu porušenia rokovacieho poriadku, lebo nie sú dané dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátené legislatívne konanie. Za cenu predloženia návrhu zákona, ktorý je plagiátom, ktorý je opísaný od kolegov Mihála a Poliačika, a ešte aj nekorektným predbiehaním sa, že odsuniete ich návrh až na koniec, lebo máte väčšinu, tak si to môžte dovoliť. A že pri tom asistuje ešte aj vláda Slovenskej republiky, tak to už je pekná hanba.
Takže dovoľujem si predložiť procedurálny návrh, aby Národná rada rokovala o návrhu skupiny poslancov, ktorým sa zrušuje zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1412, aby o tomto návrhu zákona rokovala až po hlasovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1330.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Mizík, prirovnávanie Európskej únie k Sovietskemu zväzu je absolútne na hlavu. Problémom Sovietskeho zväzu nebolo, že tlačil nejaké nariadenia alebo smernice, problémom Sovietskeho zväzu bolo, že bol totalitným štátom, kde vládla jedna strana, kde vládlo jedno politbyro, že sa tam porušovali základné práva a slobody, nie to, akým spôsobom bol organizovaný. A keď sa zo sféry vplyvu Sovietskeho zväzu rozhodla odísť nejaká krajina, tak prišli tanky ako v roku 1956 do Maďarska alebo v roku 1968 do Československa. Keď sa nejaká krajina rozhodne, že vystúpi z Európskej únie, má tú možnosť, môže sa tak rozhodnúť. Veľká Británia si odhlasovala v referende, že chce vystúpiť z Európskej únie, a teraz, keď s tým má problém, tak má s tým problém iba preto, že sa jej parlament nie je schopný dohodnúť na konkrétnej forme odchodu. Ale žiadne tanky z Bruselu do Veľkej Británie neprišli ani neprídu. Európska únia je združenie suverénnych krajín, ktoré sa môžu rozhodnúť, že toto spoločenstvo opustia. Pre Slovensko by to bolo veľmi nerozumné rozhodnutie, pretože je v záujme slovenského národa, ktorého zánikom tu strašíte, aby bol členskou krajinou Európskej únie, lebo jednoznačne výhody a prínosy členstva v Európskej únii pre Slovensko a pre všetkých jeho občanov prevažujú nad negatívami.

Porovnávať Európsku úniu a Sovietsky zväz je neadekvátne, neprimerané a nezodpovedajúce skutočnosti. Právo Európskej únie má prednosť pred právom členských krajín. Vyplýva to z povahy Európskej únie, vyplýva to z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a je to súčasťou vyhlásenia o prednosti, ktoré bolo prijaté, myslím, pri Lisabonskej zmluve.
Môžete to navrhnúť, samozrejme, ale ak chcete navrhnúť, aby právo Európskej únie nemalo prednosť pred právom členských krajín, tak mali by ste navrhnúť vystúpenie z Európskej únie. Lebo nijako inak také spoločenstvo ako Európska únia nemôže fungovať, ako to, že sú zadefinované nejaké kompetencie. V rámci tých kompetencií časť kompetencií vykonávajú členské štáty, časť vykonávajú orgány Európskej únie, na veľmi veľkú časť tých rozhodnutí naďalej platí konsenzuálne rozhodovanie, ale keď sú tam tie rozhodnutia prijaté, keď Európska únia vydá nejaký právne záväzný akt, tak musí byť právne záväzný. Čiže je to nepoctivé z vašej strany. Nemá zmysel vypúšťať to zo slovenskej ústavy. Aj keby sme to vypustili zo slovenskej ústavy, tak to bude naďalej platiť. Bude to platiť preto, lebo to vyplýva z nášho členstva v Európskej únii. A pokiaľ chceme byť členskou krajinou Európskej únie, tak to musíme rešpektovať.
Ja za seba hovorím, že chcem, aby Slovensko aj naďalej bolo členskou krajinou Európskej únie, lebo je to v životnom záujme Slovenskej republiky. A v takom prípade to musíme rešpektovať. Čiže navrhnite vystúpenie z Európskej únie, nie vypustenie toho článku zo slovenskej ústavy.

Pán poslanec Poliačik, no samozrejme, že sú legitímne rôzne postupy ako sa dopracovať k tomu zoznamu kandidátov, ktorý ten-ktorý poslanec alebo ten-ktorý poslanecký klub alebo to-ktoré zoskupenie poslaneckých klubov nakoniec bude voliť za kandidátov na ústavných sudcov, len rozhodne, a to som chcel aj ja vo svojom vystúpení, na ktoré si reagoval, zdôrazniť, rozhodne nie je v poriadku povedať si, že stačí šesť, lebo veď potom pán prezident bude môcť vymenovať, vymenovať troch ústavných sudcov a už tam bude sedem. A to aj pani poslankyňa Žitňanská správne upozornila, že, že sedem je síce nadpolovičná väčšina, ale, ale de facto to neumožňuje rozhodovanie.
No a pred malou chvíľou vyšla správa o tom, že koalícia ešte stále nie je dohodnutá, že medzi 12.00 a 14.00 hodinou bude koaličná rada, ktorá bude o tom rozhodovať. Teda neviem, kto z členov koaličnej rady sa zúčastnil zasadnutia ústavnoprávneho výboru a počúval všetkých uchádzačov a bude teda ich posudzovať na základe toho, čo tam predviedli, alebo to bude opäť len čisto politická dohoda. Títo šiesti by mohli byť nám blízki, tak ich zvolíme, viacerých nepotrebujeme, hoci možno by sa ich tam našlo viacej. A teraz nehovorím z nášho pohľadu alebo z môjho pohľadu, z hľadiska, čo ja považujem za kritériá pre, pre to byť dobrým ústavným sudcom, ale čo považujú koaliční poslanci, ktorí však boli tam viacerí, nielen členovia ústavnoprávneho výboru, to predpokladám sledovali. Zodpovedné je snažiť sa navoliť všetkých, ktorých považujeme za dobrých.

Ďakujem kolegovi Baránikovi za reakciu. Keď som hovoril o tom, že koalícia sa zachovala nezodpovedne pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov, samozrejme, že som nemyslel, že sa zachovala nezodpovedne ku svojim vlastným záujmom. Myslel som to tak, že sa zachovala nezodpovedne ku krajine a k právnemu štátu.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o tú tajnú voľbu, no môžme sa nechať ešte prekvapiť, že či príde nejaká finta, ale ja mám naozaj obavu, že to bude, že to bude precedens, že minule hrozilo, že by Robert Fico mohol byť v tajnej voľbe zvolený hlasmi koalície, ktorá tu už párkrát zafungovala, teda vládna koalícia alebo jej časť sa spojí s fašistami a presadí si, čo potrebuje, a takýmto spôsobom mohol byť zvolený Robert Fico. MOST si to uvedomili, rovnako si uvedomili, že by to padlo na ich hlavu, že by im nikto neveril, že oni nevolili Roberta Fica, tak zrazu boli za verejnú voľbu. Teraz Robert Fico nekandiduje, teraz možno je aj nejaká dohoda, o ktorej my ešte nevieme, lebo, lebo tie dohody sa pečú iba v rámci vládnej koalície, tak teraz zrejme vládna koalícia bude znovu za tajnú voľbu, nejakých kandidátov možno navolí, ale nezvolíme 18, som si skoro istý, že nezvolíme 18 ani teraz, ani v opakovanej voľbe, opäť sa bude musieť voliť a tam si už dôkladnejšie vládna koalícia, teda najmä SMER dá svojich ľudí. A keď tam bude tajná voľba, tak bude opäť riziko, že sa bude môcť spojiť vládna koalícia s fašistami.

Vážené kolegyne, kolegovia, už druhýkrát sa pokúsime zvoliť kandidátov na ústavných sudcov. Je to jedno z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšie hlasovanie tohto volebného obdobia. A na to, aké je dôležité, je nás tu naozaj málo. A dovolím si napriek tomu štyri poznámky k procesu voľby.
Tá prvá, prečo až teraz. Prečo až teraz ideme voliť, voliť kandidátov na ústavných sudcov. Má to dva základné dôvody. Tým prvým je, že vládna koalícia a teda predovšetkým strana SMER – sociálna demokracia a predovšetkým jej predseda Robert Fico zmarili prvú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Pristúpili k tomu absolútne nezodpovedne a len pre nenaplnené ambície jednotlivca stráviť svoj politický dôchodok na Ústavnom súde doslova zmarili voľbu kandidátov na ústavných sudcov na predchádzajúcej schôdzi.
Opozícia pristúpila k voľbe kandidátov zodpovedne. Naštudovali sme si informácie o všetkých uchádzačoch, zisťovali sme si informácie aj inak, ako bolo verejne prístupné, teda informácie, ktoré zverejnili médiá alebo mimovládne organizácie. Zúčastnili sme sa vypočúvaní, kládli sme otázky, počúvali sme, diskutovali sme. Diskutovali sme vnútri poslaneckých klubov, diskutovali sme medzi poslaneckými klubmi, dospeli sme k nejakej dohode na menách, ktoré boli akceptovateľné pre všetky kluby demokratickej opozície. Vládna koalícia miesto toho najprv ostala na pozícii tajnostkárstva, potom sa dohodla na šiestich menách, dohodla sa bez Roberta Fica, a keď prišiel Robert Fico, tak zhodil aj túto dohodu a voľba bola zmarená. Preto musíme teraz voliť znovu a preto ešte stále nám chýba osemnásť z osemnástich kandidátov na ústavných sudcov.
A prečo až teraz, prečo nie povedzme pred týždňom? Za tým je opäť politika, za tým je opäť taktizovanie. Schôdza začala v utorok minulý týždeň. Pokojne v utorok minulý týždeň alebo v stredu minulý týždeň sme mohli prikročiť k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, pretože od polovice februára je Ústavný súd de facto nefunkčný, Ústavnému súdu chýba deväť z trinástich sudcov. Nie je najmenší dôvod odkladať voľbu. Naopak, je našou povinnosťou usilovať sa čo najskôr obsadiť tie chýbajúce miesta a napriek tomu pán predseda Národnej rady Danko navrhol, že veď stačí, keď to bude až v stredu druhý týždeň. Ten motív je zjavný, motív je, že boli v sobotu prezidentské voľby a vládna koalícia zrejme chcela rozhodovať o kandidátoch na ústavných sudcov s vedomím ich výsledku. Zrejme ešte nejaká maličká nádej žila, že by sa mohol stať prezidentom kandidát SMER-u pán Šefčovič, čo by Robertovi Ficovi otvorilo opäť dvere na Ústavný súd. Teda sa nestalo, tak teraz už viete, na čom ste. Viete, že Robert Fico sa na Ústavný súd nedostane, tak môžte voliť. Politické kalkulácie sú samozrejme legitímne. Dokonca sú legitímne aj pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov, ale nie v situácii, keď už niekoľko týždňov chýba Ústavnému súdu deväť z trinástich sudcov. Je to krajne nezodpovedné a dôsledkom toho je, že až teraz sa prvýkrát od februára pokúšame znova voliť a znova hlasovať.
Druhá poznámka. Koľko kandidátov by mal zvoliť parlament? Chýba deväť ústavných sudcov, tak parlament by sa mal usilovať zvoliť osemnástich kandidátov, pretože je povinnosťou parlamentu ponúknuť prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov. Vo februári sme zažili prístup vládnej koalície, keď sa dohodli, že navolíme šesť. A tento prístup považujem za krajne nesprávny. Pretože nevyplýva z toho, že si vládna koalícia posúdila tých kandidátov a povedala, že no viac ako šesť dobrých kandidátov, ktorí spĺňajú kritériá, ktorí spĺňajú naše očakávania o tom, ako by mal vyzerať ústavný sudca, tam nie je. Je ich tam šesť, no tak nemôžeme sa dohodnúť na viacerých ako šiestich. Keby to tak bolo, v poriadku. Ťažko možno nútiť niekoho, aby hlasoval za uchádzača, o ktorom má pochybnosti, s ktorým nesúhlasí, o ktorom si myslí, že by nebol dobrým ústavným sudcom, možno stačia už tie pochybnosti. Ale tak to predsa nebolo. To rozhodnutie bolo šesť, lebo keď navolíme šesť, prezident vymenuje troch, tak plénum Ústavného súdu bude mať sedem z trinástich a tým to aspoň, aspoň trošku zažehlíme. Aj tento prístup, podobne ako zmarenie voľby vo februári, podobne ako to minulotýždňové odmietnutie hlasovať o kandidátoch na ústavných sudcoch už minulý týždeň, ale ponechanie to až po prezidentskými voľbami, je krajne nezodpovedným.
Samozrejme, že ani časť opozície nebude voliť osemnásť uchádzačov. Ani v našom klube sme sa nedohodli na tom, že budeme voliť osemnástich uchádzačov. Ak si niekto myslí, že treba voliť, treba voliť osemnásť, je to jeho právo, ale rovnako legitímne je k tomu pristúpiť tak, ako to odprezentoval v mene poslaneckého klubu SaS kolega Baránik. Budeme voliť tých, o ktorých sme presvedčení, že by boli dobrými ústavnými sudcami. Toto nie je obsadzovanie miesta, pri všetkej úcte, nejakého vedúceho oddelenia na okresnom úrade, ktoré, no potrebujeme ho obsadiť, a teraz sa prihlásia štyria uchádzači. Tak aj keď nie sme z nich nadšení, tak keď spĺňajú tie kritériá, môžu tú funkciu zastávať, no tak, tak niekoho obsadíme. Samozrejme, volíme kandidátov na ústavných sudcov, ktorí budú svoje funkcie zastávať, zastávať nasledujúcich dvanásť rokov, ak ich pán prezident vymenuje alebo pani prezidentka. Neviem, kedy sa dopracuje parlament k tej voľbe. Čiže treba k tomu pristupovať zodpovedne. Ale zodpovedným pristupovaním je, že si povieme, že budeme voliť tých, o ktorých sme presvedčení, že spĺňajú aj odborné, aj morálne kritériá, aby sa stali ústavnými sudcami. Zodpovedné nie je to, že si opäť povieme, a teraz to si môže povedať vládna koalícia, nejaké číslo a potom do toho čísla dosadíme nejaké mená. Ten postup je nesprávny a nezodpovedný.
Tretia poznámka. Tretia poznámka sa týka vypočutí uchádzačov, ktoré boli tentoraz stručnejšie v porovnaní s tou predchádzajúcou voľbou, boli aj menej vzrušené tie debaty, možno s nejakou jednou výnimkou. To, že, to, že nekandidoval Robert Fico, sa pod tým podpísalo významnou mierou, ale rovnako aj to, že dvadsaťštyri z tých dvadsiatich deviatich uchádzačov, ktorí ostali, a z tých dvadsiatich šiestich, ktorí sa zúčastnili vypočutí, boli vypočutí pár týždňov predtým. Takže pre členov ústavnoprávneho výboru to neboli nové osoby, o ktorých nič nevedeli. Naopak, boli to ľudia, s ktorých minulosťou, profilom, charakterom, aj s tým, ako sa zachovajú na vypočutiach, už boli dôkladne oboznámení.
Oproti, oproti tomu predchádzajúcemu vypočutiu rezonovala téma materiálneho jadra, materiálneho jadra ústavy, teda akéhosi, nemeniteľné, nejakej nemeniteľnej časti ústavy, ktorá prípadne oprávňuje Ústavný súd meniť alebo zrušiť aj ústavný zákon alebo inú časť ústavy. Je to téma, o ktorej sa hovorilo aj na tom prvom vypočutí. Bolo to iba v takej teoretickej podobe, že čo by ste povedali na túto tému, lebo je to zaujímavá ústavnoprávna téma. Je to téma, o ktorej sa vtedy mohlo hovoriť v súvislosti s Českou republikou, kde už taký prípad mali, že Ústavný súd zrušil ústavný zákon. Teraz sa o tom, o tom diskutovalo veľmi prakticky, keďže Ústavný súd vo svojom predchádzajúcom zložení prakticky na konci svojho fungovania zmenil dovtedajší koncept a rozhodol sa, že má právomoc rušiť aj ústavné zákony, hoci takúto právomoc nemá zadefinovanú v ústave. Ja by som pozitívne hodnotil, že väčšina uchádzačov v odpovedi na túto otázku síce priznávala existenciu materiálneho jadra, ale snažili sa zachovávať istú väčšiu alebo menšiu zdržanlivosť, ktorá v rozhodnutí Ústavného súdu nebola, nebola dostatočne prítomná. A teda je nádej, že ak by sa títo uchádzači stali ústavnými sudcami, tak by k tej kompetencii, ktorú si Ústavný súd prisvojil, postupovali oveľa zdržanlivejšie, ako pristupovali tí ústavní sudcovia, ktorí rozhodli o zrušení ústavného zákona, ktorým boli do ústavy zakotvené previerky sudcov.
Kolega Baránik tu už upozornil, že uchádzači, ktorí sa nezúčastnili verejného vypočutia, si nesplnili zákonnú povinnosť. Ústavnoprávny výbor nemal dôvod konštatovať to, pretože ústavnoprávny výbor má posudzovať, či uchádzači spĺňajú kritériá a podmienky, ktoré sú stanovené ústavou, nie zákonom, ale zákon o rokovacom poriadku pomerne jednoznačne v tejto veci hovorí o tom, že uchádzač príde a vystúpi na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, predstaví sa. A teda zástupcovia prezidentskej kancelárie aj upozornili, že toto určite pán prezident bude brať do úvahy, a teda je zbytočné, aby parlament navolil nejakých uchádzačov, ktorí si nesplnili túto zákonnú povinnosť. Čiže myslím si, že tak ako hovoril kolega Baránik, prezident to určite bude brať do úvahy, ale aj my ako poslanci by sme to pri voľbe mali brať do úvahy, či, či, či si uchádzači splnili alebo nesplnili túto zákonnú povinnosť, aj keď, samozrejme, že tie dôvody, pre ktoré neprišli, mohli byť, mohli byť rôzne.
Verejné vypočutia sú dôležité a v porovnaní s tým, keď sa v minulosti volili kandidáti na ústavného, na ústavných sudcov, je to dramatický rozdiel. Je to rozdiel z hľadiska informácií, ku ktorým sa dostanú poslanci, z hľadiska informácií, ku ktorým sa dostane, dostane verejnosť. Je to určite aj tlak na, povedzme, menej kvalitných kandidátov, aby si rozmysleli, či chcú absolvovať niečo také, kde môžu byť zaskočení odbornou, ale pomerne triviálnou otázkou, na ktorú nedokážu zodpovedať, či chcú, aby boli prepierané ich pochybenia, pochybenia z ich predchádzajúcich, z jeho predchádzajúceho pôsobenia, ale aby to tak naozaj bolo, tak je dôležité, aby sme my ako poslanci brali do úvahy to, čo sa na tých vypočutiach stalo. Aby to nebola čistá formalita, lebo to naozaj hrozí, že my sme tam strávili v januári tri dni, teraz, teraz dva dni, kládli sme otázky, uchádzači sa pripravovali, ľudia to sledovali a výsledok bude aj tak ten, že lídri strán vládnej koalície si povedia tento, tento, tento bez ohľadu na to, aby, aby mali naštudované životopisy, aby, aby si vypočuli, čo hovorili uchádzači na vypočutiach. Potom sa význam tých vypočutí stratí. Alebo teda nie stratí, ale načo sú potom také verejné vypočutia? Ja to hovorím aj na základe vlastnej skúsenosti, keď som ako mestský poslanec v Bratislave absolvoval vypočutia kandidátov na šéfov troch najväčších mestských podnikov, a potom zastupiteľstvo aj tak iba na základe politických dohôd rozhodovalo nie na základe posúdenia kvality, ktorá sa na tých vypočutiach veľmi jasne ukázala.
Posledná, štvrtá poznámka sa týka verejnej voľby alebo tajnej voľby. Vďaka nejakým nepredvídateľným, alebo, alebo zvláštnym okolnostiam sme minule volili verejne, lebo sa MOST – HÍD obával, že sa SMER dohodne s fašistami a zvolia Roberta Fica na Ústavný súd a potom bude z toho podozrievaný MOST – HÍD. Teraz to vyzerá, že vládna koalícia je dohodnutá, je dohodnutá na tajnej voľbe. Tajná voľba je výdobytkom Novembra ´89, ale vo vzťahu k voličom, nie vo vzťahu k poslancom. Voľba kandidátov na ústavných sudcov, voľba iných funkcionárov v parlamente nie je výkonom volebného práva, je výkonom verejnej moci. Verejná moc má byť uskutočňovaná transparentne, má byť kontrolovaná a je oveľa dôležitejšie, aby verejnosť, aby naši voliči vedeli, ako rozhodujeme, za koho hlasujeme a za koho nie, než to, aby sme si my ako poslanci, ako zvolení zástupcovia občanov dopriali ten luxus, že sa nikto nedozvie, koho sme zaškrtli a koho nie.
Neplatí ten argument, že tajná voľba je demokratická, že je to, že len vtedy sa poslanci môžu slobodne rozhodovať a v prípade verejnej voľby nie, lebo ak by tento argument platil, tak v takom prípade by predsa aj hlasovanie o návrhoch zákonoch, zákonov, muselo byť tajné.
Vážení koaliční poslanci, vy keď hlasujete o návrhoch zákonov, tak nehlasujete slobodne? Nehlasujete podľa svojho svedomia a presvedčenia? Lebo keď iba tajná voľba vám umožňuje slobodne prejaviť svoj názor, tak v prípade verejného hlasovania o návrhoch zákonov vy neprejavujete slobodne svoj názor?
Absurdné. A skutočnosť, že tajnosť voľby a tajnosť hlasovania prináleží voličom, nie poslancom, je zrejmá napríklad aj z toho, že aj v referende, kde sa nehlasuje o personálnych otázkach, aj v referende hlasujú voliči tajne. Nikomu nenapadlo, že by v referende mali hlasovať voliči, voliči verejne, hlasuje sa tajne, pretože má byť zachované, má byť zachovaná tajnosť rozhodnutia voličov, či už v personálnych alebo vo vecných otázkach, rovnako ako má byť zachovaná verejnosť rozhodnutia poslanca ako v personálnych, tak vo vecných otázkach.
A neplatí ani ten často používaný argument, že potom budú ústavní sudcovia vedieť, že kto za nich hlasoval. No a čo, že bude ústavný sudca vedieť, že za neho hlasoval Janko, Jožko, Ferko, Anička, Marienka? Veď to nie je dôležité. Ústavný sudca, ak má byť kvalitným ústavným sudcom, tak toto nebude brať do úvahy. Ja som viacerým uchádzačom kládol otázku, či to budú brať do úvahy, možno s jednou jedinou výnimkou, som sa nestretol s odpoveďou, že by niekto bral do úvahy, keď by vedel, kto zaňho hlasoval a kto za naňho nehlasoval, ale najmä však oni aj tak budú vedieť, kto za nich hlasoval a kto za nich nehlasoval. Nebuďme smiešni. Nie je dôležité, aby vedeli, či jednotlivý poslanec za nich hlasoval, ale ako sa dohodli strany. Čiže keď dostane uchádzač také počty, že bude zrejmé, že zaňho hlasovali poslanci vládnej koalície, tak to je tá dôležitá informácia, nie to, že ktorý konkrétny poslanec ako hlasoval. Takže neexistuje žiadny vážny dôvod na tajnú voľbu, naopak, existujú vážne dôvody na verejnú voľbu a upozorňujem, že to môže byť precedens, lebo teraz nenavolíme osemnástich kandidátov, a tento istý argument bude použitý, aj keď sa k tej voľbe vrátime nabudúce. Teda to upozorňujem najmä kolegov z MOST – HÍD.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Šimkovičová, povedali ste, že ste si po vstupe do politiky uvedomili, aké množstvo mimovládnych organizácií tu pôsobí. No, ja by som vás rád upozornil, že ony tu existovali aj pred tým, ako ste vy vstúpili do politiky, a rád by som vás upozornil na to, že mimovládne organizácie alebo občianska spoločnosť nie sú len tie, ktoré napríklad podporujú alebo presadzujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ale to je aj množstvo organizácii, ktoré kritizujú proces ratifikácie Istanbulského dohovoru, aj to sú mimovládne organizácie, aj to je občianska spoločnosť.
Mimovládne organizácie nemajú rozhodovacie právomoci. Rozhodovacie právomoci majú štátne orgány, orgány verejnej správy, parlament, vláda, štátna spáva, samospráva. Nie mimovládne organizácie. Mimovládne organizácie, tak ako všetci občania, jednotlivo alebo spolu majú právo sa k veciam vyjadrovať, majú právo niečo navrhovať, majú právo niečo kritizovať. Nemajú právo rozhodovať. Zavádzate.
Vaše výhrady voči Istanbulskému dohovoru, tak boli ste konkrétnejšia ako zväčša vo svojich vystúpeniach alebo v podkladoch predkladatelia, ale tie sú úplne absurdné a nepravdivé. Rodiny majú byť zbavené vplyvu na výchovu detí - nepravda. Rodičia majú stratiť väzbu na svoje deti a tieto sa stávajú akoby majetkom štátu - lož. Stavia všetkých mužov do pozície násilníkov a predátorov - lož.
Prosím vás, vy ste čítali ten Istanbulský dohovor alebo iba ste prečítali niečo, čo vám niekto napísal? Ženy stavia do pozície obetí? No nestavia. Ženy často sú obeťami násilia, ktoré je na nich páchané, a špeciálne práva nejakých skupín, že tým ich ponižujeme, áno, keď hovoríme o právach zdravotne postihnutých ľudí napríklad, tak ich určite ponižujeme. Tak je to myslené, že?

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Bernaťák, ten bulharský Ústavný súd, ale zase ste mi necitovali konkrétne ustanovenie, ustanovenie slovenskej ústavy, ktorému odporuje, odporuje dohovor, ktoré konkrétne ustanovenia, lebo samotná definícia, definícia rodu jednak je tu naviazaná na pohlavie, hovorí sa tu, že sú to role (pozn. red.: správne "roly") primerané pre ženy a mužov. Po druhé týka sa to pre účely dohovoru, nie pre účely uzatvárania manželstiev, že my si budeme museť (pozn. red.: správne „musieť“) upraviť zákon o rodine a Občiansky zákonník tak, aby termín rodu zodpovedal, zodpovedal tomu, čo je v tom dohovore. Nič také tam nie je, to sú opäť špekulácie a odvodzovanie niečoho, čo tam, čo tam vôbec nie je povedané.
Pani poslankyňa Verešová, tak teraz som trošku zaskočený, že on sa stal, ten dohovor, toxický preto, že sa nejako zle správali štátne úradníčky, keď vám vysvetľovali dohovor, že v tom je problém? Nie je problém v tom, čo je, nie je dôležitejšie to, čo je napísané v tom dohovore, ako, ako, ako to, že ako sa správali úradníčky pri vysvetľovaní?
Pani poslankyňa Zimenová, áno, rod nie je slovo od čerta a treba to rozlišovať, pretože rodovo podmienené násilie nie je podmienené samotným faktom, že muži sú muži a sú už raz takí, ale práve tým, že existujú nejaké role (pozn. red.: správne "roly") a očakávania, ktoré sa spájajú s mužským a ženským pohlavím a niektoré z tých očakávaní sú škodlivé a podporujú násilie.
A doplním pána poslanca Baránika. Nielen všeobecne demokratické krajiny, Poľsko, Taliansko, Írsko, katolícke krajiny ratifikovali Istanbulský dohovor.