Videokanál poslanca

Pán poslanec Pčolinský, každá strana má rovnaký limit. No vidno, že ani tá hodina dvadsať, čo som tu vystupoval, ako to pán podpredseda Bugár spočítal, nestačila na to, aby ste porozumeli tomu, čo je v zákone napísané. Tie limity nebudú rovnaké. Pretože politická strana, ktorá má príspevok zo štátneho rozpočtu, má len zo štátneho rozpočtu vyšší príjem často za to volebné obdobie, ako ten limit, ktorý vy navrhujete pre všetky strany. Ale pre tie iné strany to bude jediný príjem, jediný príjem sú dary, pôžičky a, ak prejde váš návrh, tak príjmy, príjmy aj z členského. A niektorá strana nebude môcť mať vyššie príjmy celkové ako 3,5 milióna. Iná strana má len zo štátneho rozpočtu; to nie sú rovnaké podmienky.
Pán predseda, podpredseda Bugár, Goebbelsova metóda, štyrikrát som vystúpil, no obmedzuje to alebo neobmedzuje? No obmedzuje to v tom napríklad, že som nestihol odpovedať na všetky otázky a vyjadrenia, s ktorými prišiel pán poslanec Pčolinský. Možno by mi na to stačili tri minúty, že by som dokončil svoj druhý príspevok, ale nemal som ich. Lebo tam bolo 10 minút, koniec. Čiže je to obmedzujúce. Ja nevravím, že je to protiústavné. Áno, parlament si to stanovil, myslím si, že je to zlé, netvrdím, že je to protiústavné.
A teda na margo toho, že ja som nikdy nebol v normálnej strane. No neviem, či vy ste práve ten, ktorý má právo posudzovať, čo je to normálna strana a čo to nie je normálna strana. Ale ja vám môžem zase povedať, že som nikdy nebol v strane, ktorú ovládal nejaký oligarcha, nikdy som nebol v strane, ktorá si robila zo štátu svoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja, samozrejme, že by som sa pána poslanca Klusa spýtal, či to už odovzdal, ale teda keďže neodovzdal, no tak bohužiaľ.
Takže možno tu pán predseda Bugár má pocit, že príliš veľa, že už hodinu rozprávam a že jak som upozorňoval, ako bude obmedzovať nový rokovací poriadok poslancov a že ja tu za 24 hodín už som hodinu rozprával. No, pán predseda Bugár, rokovací poriadok naozaj obmedzuje poslancov, to snáď ste si vedomý toho.
Ja nemám zásadne problém sa zmestiť do toho času, ktorý je, ktorý je vymedzený, a to, že ma dnes počúvate a včera ste ma počúvali k tej téme opakovane hovoriť, no, to vyplýva z toho, že rokujeme o tom návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, takže včera sme mali najprv rozpravu k skrátenému legislatívnemu konaniu, potom sme mali rozpravu v prvom čítaní, potom sme mali; a teraz máme rozpravu v druhom čítaní. Čiže keby ste neporušovali tie pravidlá, ktoré sú stanovené, nešlo by to skráteným legislatívnym konaním, tak by som nevystupoval v skrátenom, v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní, a keby, keby sme išli normálnym postupom, tak by som si včera niečo povedal a potom by som si niečo povedal v septembri. Takto sa to celé koncentruje do 24 hodín, tak môžete mať pocit, že hovorím, hovorím príliš veľa, ale to vyplýva iba z toho, že VY porušujete pravidlá, že VY ste si skrátili legislatívne konanie.
Pán poslanec Bugár, oceňujem, že už ma neobviňujete, že klamem, ako včera, ale hovoríte iba, že zavádzam, ale, bohužiaľ, opäť je to tak, že nezavádzam ja, zavádzate vy. Vy ste tu vystupovali spôsobom, akoby som ja polemizoval s tým obmedzením tri milióny eur na kampaň počas parlamentných volieb. Ja, samozrejme, poteším pána poslanca Pčolinského, ja si, samozrejme, myslím, že by bolo dobré zrušiť tie limity, ale to tu teraz neriešime, tu neriešime návrh na zrušenie limitov a tu dokonca neriešime ani návrh na zavedenie limitu tri milióny na kampaň pred parlamentnými voľbami. Ten limit predsa je v súčasnom zákone, toho limitu sa návrh SNS nijako nedotýka. To, čo sa do tohto zákona zavádza, je limit na príjmy politickej strany počas volebného obdobia na 3,5 milióna eur, pokiaľ ide o príjmy z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov.
Tak ešte raz, pán poslanec Bugár, vy ste hlasovali za skrátené legislatívne konanie, vy ste hlasovali v prvom čítaní za tento paškvil a budete zaňho hlasovať určite aj v treťom čítaní a neviete, o čom ten návrh je. Lebo on nie je o tom, že by sa zavádzal nejaký trojmiliónový limit na výdavky politickej strany, ale o limite na príjmy, čo je niečo úplne iné. Hovorili, hovorili ste tu o tom, ako som ja pri akej príležitosti zavádzal alebo sa mýlil. No; áno, mýlil som sa pri amnestiách, som rád, že som sa mýlil. Povedal som to verejne, že som sa pomýlil, priznal som to, myslel som to, že to dopadne zle. Vedel som si predstaviť, že to je kamufláž, aj som to priznal. To, na tom, na tom je, ja netvrdím, že ja mám vždy pravdu. S rokovacím poriadkom som sa nemýlil, považujem tú novelu za zlú, považujem tú novelu za takú, že obmedzuje, zbytočne obmedzuje opozíciu v blbostiach typu horalky aj v dĺžke rokovacieho času, na čo nevidím dôvod, ale nie všetko, čo je zlé, je nutne aj protiústavné.
Vraj som zavádzal pri hymne. No ale tak keď ja som zavádzal, prečo ste vy potom v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovali poslanecký návrh zákona, ktorým ste eliminovali dôsledky novely, s ktorou prišla SNS, keď to bolo iba zavádzanie.
A keď sme pri tom zavádzaní, pán predseda MOST – HÍD Bugár, vy ste zase zavádzali, keď ste hovorili, že si viete predstaviť vládu bez SMER-u. To ste hovorili pred voľbami a po voľbách ste vbehli do náruče SMER-u. (Reakcia z pléna.) Reagujem na faktickú poznámku. To, že pán Bugár hovoril o štyroch iných veciach, vám nevadilo, vo faktickej poznámke na môj príspevok.
Pani poslankyňa Kuciaňová povedala, že vás vnútorne netrápi skrátené legislatívne konanie, že mi ide o niečo iné. Pani poslankyňa Kuciaňová, ako vy viete, čo mňa vnútorne trápi? Ja som počas volebného obdobia vystúpil takmer ku každému návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo to považujem za problém. Považujem za problém, že sa skrátené legislatívne konanie využíva a zneužíva aj v situáciách, keď nie sú dané zákonom stanovené dôvody a využíva sa a zneužíva sa na obchádzanie riadneho procesu.
Pani poslankyňa Kuciaňová povedala, že v tomto zákone ide len o vytvorenie rovnakých podmienok. No ešte raz, tie rovnaké podmienky znamenajú, že za celé volebné obdobie dostane Slovenská národná strana 5,5 milióna zo štátneho rozpočtu a ešte môže dostať ďalšieho 3,5 milióna z darov a pôžičiek a strana, ktorá nemá príjmy zo štátneho rozpočtu, môže dostať z darov, pôžičiek a – ak prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Pčolinského – aj z členského, bude môcť dostať iba 3,5 milióna. Čiže rovnocenné podmienky v chápaní SNS a SME RODINA je to, že nová strana bude môcť mať o dva milióny menej, ako má, a teraz z vlastných zdrojov, súkromných zdrojov, o dva milióny menej, ako má SNS len zo štátneho rozpočtu. Tak ukážkové rovnaké podmienky!
Pán poslanec Zelník, mne ste vyčítali, že ja vám vyčítam skrátené legislatívne konanie a poslanecký návrh a sám dávam poslanecké návrhy. Áno, iné sú požiadavky na normálny zákon, iné sú požiadavky na volebné pravidlá. Aj normálne zákony by mali prejsť verejnou diskusiou, ale ja nemám ako dať do medzirezortného pripomienkového konania svoj poslanecký návrh. Vy ako vládny poslanec viete svoje predstavy premietnuť aj do návrhu, s ktorým príde ministerstvo. To ja neviem, čiže ja nemám inú možnosť, ale keby ste to dali ako poslanecký návrh na túto schôdzu a v septembri by sme o tom rokovali v druhom čítaní, boli by sme v inej situácii. Samozrejme, že by sme to kritizovali, by sme upozorňovali, že krátko pred voľbami, ale nevyčítali by sme vám skrátené legislatívne konanie. Však to je tá absolútna absurdita. Ja som nenavrhoval, aby o ktoromkoľvek z tých návrhov zákonov troch, ktoré ste tu spomínali, bolo skrátené legislatívne konanie. Nič také som nenavrhoval.
Pán poslanec Pčolinský, už som teda hovoril, že upozorňujete na možnosť, že môže dať pôžičku predsa, že ten limit 300-tisíc dar, 10-tisíc členský príspevok môže ešte doplniť nejakou pôžičkou. Na to, ste prihlásený s faktickou, povedzte mi, že v čom sa vytvára menej závislý vzťah medzi tým prispievateľom, keď je to pôžička, v porovnaní s tým, keby to bol dar. Keď dám dar, tak dám dar a je tam. Keď je pôžička, tak to potrebujem vrátiť, naopak, mám silnejšie postavenie voči tej strane. A ak toto je účelom, účelom toho zákona, tak to, čo vy hovoríte, je úplne v protiklade s tým, s tým, o čom hovoria predkladatelia.
Hovoríte o tom, že neviete, že či je strana, ktorá mala príjmy 3,5 milióna eur z takých zdrojov. No tak keď taká strana nie je, tak prečo, prečo ideme dať ten limit do zákona? Čo je zlé na tom, ak by taká strana vznikla a ak by ju niekto mohol zafinancovať, prečo to, ak; teda buď je to zbytočné, lebo sa to nikoho nedotkne, alebo keď sa to niekoho dotkne, tak to zbytočne obmedzuje možné politické strany. Lebo to sa netýka, netýka iba jedných volieb, lebo strana za celé volebné obdobie a strana môže vzniknúť pol roka po parlamentných voľbách a môže absolvovať komunálne, regionálne, európske, prezidentské voľby a potom ešte parlamentné, a ona je tým obmedzená na celé štvorročné obdobie.
A povedali ste, že ste sa chceli dať zaregistrovať ako tretia strana. No to by ste nemohli, kandidáti sa nemôžu dať registrovať ako tretia strana. Mohli ste manželku zaregistrovať alebo nejakú inú osobu.
A to je asi všetko. Keďže máme taký neobmedzujúci rokovací poriadok.

Pán poslanec Pčolinský, no, hovorili ste, že zavádzam, keď tvrdím, že, ja neviem, niekto bude chcieť dať strane viac ako tých 300-tisíc dar a 10-tisíc členské, že môže dať, môže dať pôžičku. Tak ale; až do výšky toho 3,5 milióna za volebné obdobie a rozpísať ju na 30 rokov. Ale tak potom vážne nerozumiem tomu, že načo sa tento návrh predkladá, keď sa deklaruje, že jeho cieľom je obmedziť to, aby mali vplyv nejakí finančne zabezpečení jednotlivci príliš veľký na politickú stranu. Čiže obmedzíme to tým, že nebude môcť, nebude môcť niekto darovať, ale bude môcť požičať. A tým pádom, keby daroval, tak ten vplyv by bol podľa vás väčší, ako keď požičia? Však keď požičia, no tak bude, bude veriteľom tej strany a, práve naopak, bude mať na tú stranu oveľa väčší vplyv. Ja keby som chcel mať na niekoho vplyv a môžem si vybrať, či mu požičiam peniaze alebo darujem, tak tým, že mu požičiam, tak ten vplyv bude väčší. To je úplne v rozpore s tým, čo deklaruje tento zákon.
Áno, hovoril som o tom, že je to lex Kiska, nehovoril som o tom, že je to lex SPOLU alebo lex Progresívne Slovensko. Bavíme sa tu o nových stranách, ktoré nepoberajú príspevok zo štátneho rozpočtu, a práve v strane, vznikajúcej strane pána Kisku je taká situácia, že on deklaroval, že zo začiatku bude on ten, ktorý bude výraznejšie prispievať a možno dominantne alebo skoro ako jediný. Na to v tých iných stranách nie je taká situácia, že by jeden človek, či už predseda, alebo niekto iný, sa mal takouto dominantnou formou podieľať na financovaní. Preto hovorím, že je to čisto účelové a že je to lex Kiska v tomto bode.

Ďakujem všetkým kolegom. Pán poslanec Bernaťák tu hovoril, že pani poslankyňa Zimenová porušila rokovací poriadok, keď nereagovala na môj príspevok. Ona reagovala na môj príspevok. Ja som hovoril o tom, že dnes sa súčasná vládna koalícia správa horšie, ako sa správal SMER, keď mal 83 poslancov a štyri roky vládol sám. A hovoril som o tom, ako sa vtedy zmenili volebné pravidlá a ako sa teraz menia volebné pravidlá. Keď pani poslankyňa Zimenová povedala, že SNS stiahla politickú kultúru na absolútne dno, keď hovorila o tom, ako sa tu pohŕda nielen opozíciou, ale aj celým parlamentom a pravidlami fungovania parlamentu, tak hovorila presne o tom, o čom som ja hovoril vo svojom príspevku, akurát to rozvinula. Lebo ja som sa, ja som to spomenul a potom som sa venoval iným veciam. Takže sa ohradzujem voči tomu, že by porušila rokovací poriadok.
Pán poslanec Bernaťák, ja existenciu tretích strán považujem nie za spornú, ale za možno diskutabilnú, lebo je to zásah do slobody šírenia informácií. Ale povedal som, že to považujem za legitímny zásah, ktorý je opodstatnený práve tým, že ide o zabezpečenie kontroly financovania kampane. Ide o transparentnosť kampane, tak som ochotný to akceptovať. Čiže ak ja existenciu tretích strán považujem, ani by som nepovedal za spornú, maximálne za diskutabilnú, tak presne z opačného dôvodu ako vy. A určite by som ich nerušil a nerušil by som ich bez náhrady.
A pán poslanec Bugár zase zavádzal, strašne zavádzal, ale keďže mám už iba osem sekúnd, sedem, tak nestihnem na to reagovať vo faktickej poznámke a budem sa musieť opäť prihlásiť do rozpravy.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, takto pred 24 hodinami takmer nikto z nás netušil, že budeme rokovať o nejakom návrhu novely zákona o volebnej kampani, novely zákona o politických stranách, o zmene pravidiel, ktoré sa majú dotknúť už najbližších volieb. Teraz sme už v druhom čítaní, máme za sebou rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní, máme za sebou hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní, máme za sebou rokovanie v prvom čítaní v pléne, máme za sebou rokovanie v druhom čítaní vo výboroch, teraz rokujeme v druhom čítaní v pléne a je veľmi pravdepodobné, že o nejaké dve hodiny na hlasovaní o jedenástej hodine bude tento návrh zákona definitívne v treťom čítaní schválený ako celok.
Väčšina z nás – možno s výnimkou, s výnimkou lídrov koalície – sa o tom, že sa ide meniť zákon, dozvedela včera, myslím, krátko pred dvanástou a dnes o jedenástej, čiže za necelých 24 hodín bude sfúknutý celý legislatívny proces k zmene podmienok nasledujúcich parlamentných volieb.
Nerozumiem, ako niekto môže takýto postup považovať za normálny, nerozumiem, ako sa niekto pod takýto postup môže podpísať tým, že zaňho zahlasuje. Nielen volebná legislatíva, ale legislatíva vôbec by sa mala prijímať normálnym, štandardným postupom. Ak ide o vládne návrhy alebo zložitejšie návrhy zákonov, tak je namieste, že ich predkladá vláda, že najprv idú do medzirezortného pripomienkového konania, oboznámi sa s nimi verejnosť, má možnosť sa k nim vyjadriť aj verejnosť, nielen štátne inštitúcie a organizácie, má možnosť vznášať pripomienky, má možnosť o tých pripomienkach rokovať, má možnosť vplývať na to, ako ten zákon nakoniec bude schválený vo vláde, sociálni partneri sa k tomu vyjadrujú, legislatívna rada vlády sa k tomu vyjadruje, poradné orgány, vláda. Potom to ide do parlamentu, prejde to normálnymi troma čítaniami, musí byť doručený návrh 15 dní pred rokovaním schôdze, čiže verejnosť, médiá, dotknuté orgány sa s tým musia, majú mať možnosť oboznámiť a to v prípade dokonca, že ide o poslanecký návrh zákona, tak prinajmenšom dva týždne pred začiatkom schôdze všetci vedia, aké zákony budú na rokovaní schôdze v prvom čítaní. Potom sa zákon prerokuje v prvom čítaní a po mesiaci alebo viac sa o ňom rokuje vo výboroch a v druhom čítaní v pléne a schváli sa.
My celý tento proces, alebo teda VY celý tento proces; lebo my sa na tom podieľame iba tým, že vás upozorňujeme, že to robíte zle, a upozorňujeme vás, že takto sa to nemá robiť, a hlasujeme a budeme hlasovať proti tomuto návrhu, aby celý tento proces, ktorý za normálnych podmienok má trvať niekoľko mesiacov prinajmenšom, dokážete sfúknuť za necelých 24 hodín.
A ja som hovoril o tom, že takto sa má postupovať pri všetkých návrhoch zákonov. Okrem zákonov, ktoré z nejakého dôvodu výnimočného možno prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. A pri volebných zákonoch, zákonoch, ktoré upravujú pravidlá volieb, pravidlá volebnej kampane, to platí ešte násobne. Ten proces by mal byť ešte pomalší a ešte konsenzuálnejší. Volebné zákony by sa nemali meniť, vôbec by sa nemali meniť v skrátenom legislatívnom konaní, vôbec by sa nemali meniť pol roka pred voľbami. A ak sa menia, by sa mali meniť tak, aby sa dosiahol čo najmenší konsenzus na politickej scéne, optimálne zhoda všetkých demokratických politických strán.
Za vlády Roberta Fica, druhej vlády Roberta Fica, keď mal SMER – sociálna demokracia absolútnu väčšinu, sám, nemusel vytvoriť koalíciu, lebo mal 83 poslancov v Národnej rade, štyri roky vládol sám a zmenil volebné zákony, zrušil dovtedajšie volebné zákony a prijal zákon o podmienkach výkonu volebného práva, prijal zákon o volebnej kampani. V tom prvom koncentroval všetky pravidlá, ktoré sa týkajú samotných volieb, v tom druhom pravidlá, ktoré sa týkajú volebnej kampane, vo vzťahu k všetkým typom volieb. A napriek tomu, že mal SMER – sociálna demokracia pohodlnú väčšinu, stabilnú väčšinu, tak tú situáciu nezneužil. Nerobil volebné zmeny pol alebo trištvrte roka pred voľbami, robil ich uprostred volebného obdobia v roku 2014. Nerobil ich skráteným legislatívnym konaním, ale absolvoval celý riadny proces od medzirezortného pripomienkového konania s verejnou diskusiou, s možnosťou vyjadriť sa iných strán, s možnosťou vznášať tam pozmeňujúce návrhy. Lebo aká už možnosť prispieť pozmeňujúcimi návrhmi v podobe zákona, keď 24 hodín, odkedy sa dozviete, že ten zákon vôbec existuje, zrazu je už aj schválený. A SMER – sociálna demokracia mal možnosť počas druhej vlády Roberta Fica prispôsobiť si volebný zákon na svoj obraz, nejakým spôsobom zmeniť volebný systém, zvýhodniť väčšie strany. V susednom Maďarsku sme čosi podobné zažili, ale SMER – sociálna demokracia za druhej Ficovej vlády to nespravil. Lebo SMER – sociálna demokracia za druhej Ficovej vlády; a ja nesúhlasím s viacerými ustanoveniami ani volebného zákona a aj zákona o volebnej kampani; ale nedošlo tam k žiadnym zásadným deformáciám. Nebolo to prijímané účelovo, bolo to prijímané riadnym legislatívnym procesom.
A je mi to zvláštne, že to musím povedať, ale SMER – sociálna demokracia za druhej Ficovej vlády sa, čo sa týka volebných pravidiel, správal slušnejšie ako súčasná vládna koalícia. Súčasná vládna koalícia, ktorá je z iniciatívy Slovenskej národnej strany schopná za 24 hodín zmeniť volebné pravidlá. Asi sa zmenil aj SMER a, žiaľ, MOST – HÍD, o ktorom som mal pocit, že by mohol brzdiť takéto spôsoby, sa na tom podieľa tiež.
Ja som včera sformuloval niekoľko otázok, na ktoré som nedostal odpovede. Upozornil som na problémy v návrhu zákona, dostalo sa mi akurát obvinenia, že klamem, od pána podpredsedu Národnej rady Bugára, obvinenia, o ktorom sa veľmi rýchlo ukázalo, že nie ja klamem, ale pán podpredseda Národnej rady Bugár zle počúval, čo som hovoril, alebo si neprečítal návrh zákona, za ktorý sám hlasuje.
Keďže som nedostal odpovede, tak považujem za potrebné tie otázky zopakovať a opätovne sa dožadovať vašej odpovede. Vy tu hovoríte o nejakej transparentnosti, hovoríte o tom, že chcete rovnaké podmienky pre všetkých, ale ja som včera upozornil, že tým vytvárate nerovnaké podmienky pre politické strany, ktoré sú v parlamente a poberajú príspevku zo štátneho rozpočtu, a politické strany, ktoré takéto príspevky nepoberajú. Tie podmienky sú, samozrejme, nerovné už dnes. Už samotná existencia akéhokoľvek štátneho príspevku zvýhodňuje strany, ktoré boli úspešné v predchádzajúcich voľbách a ten príspevok dostávajú. Ale to považujem za úplne legitímne, štát nechce, aby boli strany odkázané iba na zháňanie peňazí vlastnými hlavami svojich predsedov, tak máme zákon, ktorý upravuje, koľko politické strany dostávajú, a to na základe výsledkov volieb. To je podľa môjho názoru v poriadku, nemám s tým problém. Ale, samozrejme, že je to niečo, čo už dnes zvýhodňuje etablované parlamentné strany v porovnaní so stranami, ktoré sú mimo parlamentu, ktoré nemajú nárok na štátny príspevok alebo ktoré len čerstvo vznikli. Tie strany si musia zaobstarať prostriedky od vlastných členov cez členské, cez dary alebo cez úvery a pôžičky.
To, čo vy idete urobiť týmto zákonom, je, že im chcete obmedziť množstvo peňazí, ktoré si iné politické strany, ktoré nemajú nárok na príspevky zo štátneho rozpočtu, môžu získať cez dary, iné bezodplatné plnenia, pôžičky a úvery, čo sú pre mimoparlamentné strany hlavné zdroje príjmu. Obmedzujete to na 3,5 milióna eur, 3,5 milióna eur za volebné obdobie, teda medzi voľbami do Národnej rady a do Národnej rady, a argumentuje tým, že však predsa existuje limit, koľko môže politická strana vynaložiť na voľby počas voleb; počas kampane, kampane do Národnej rady, a to sú tri milióny. Tak zdanlivo je to v poriadku, strana môže získať 3,5 milióna z darov a môže vynaložiť tri milióny na voľby. Ale to sú len parlamentné voľby a vy tie príjmy limitujete na celé volebné obdobie. Počas tohto volebného obdobia, aktuálneho volebného obdobia, sme mali voľby do samosprávnych krajov, voľby komunálne, voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu a budeme mať voľby do Národnej rady. Na parlamentné voľby aj voľby do Európskeho parlamentu je limit tri milióny eur. Na voľby prezidenta, voľby do samosprávnych krajov aj komunálne voľby je limit 500-tisíc eur. Keď to spočítate, tak politická strana, ktorá má prostriedky a vie ísť až na tie maximá, môže na voľby počas jedného volebného obdobia vynaložiť 7,5 milióna eur. Zákon to hovorí a ten zákon sa nemení, že politická strana môže na voľby počas volebného obdobia vynaložiť 7,5 milióna eur.
Zároveň vy ale hovoríte, že politická strana môže z darov, z pôžičiek získať maximálne 3,5 milióna eur. Pre strany, ktoré majú príspevky zo štátneho rozpočtu, to nie je problém, lebo niektoré z nich pokryjú; SMER získa 16,5 milióna eur v priebehu tohto volebného obdobia, SaS, OĽANO, NOVA okolo sedem miliónov eur, SNS 5,5 milióna eur. Tak SNS, ostaňme pri SNS, že SNS predkladá ten návrh, čiže SNS dostane 5,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu, získa dva milióny z darov, má k dispozícii, môže mať k dispozícii 7,5 milióna. Nová politická strana, ktorá, alebo strana, ktorá nemá nárok na žiadny príspevok, nemá ani šancu, nemá teoretickú šancu dopracovať sa k tomu, aby mala príjmy, na základe ktorých môže mať výdavky 7,5 milióna.
Vy vytvárate systémovo nerovnaké podmienky pre politické strany. Tie sú, samozrejme, už dnes, tým, že existujú štátne príspevky, ale vy bránite stranám, ktoré by teoreticky mohli byť schopné získať si viac prostriedkov na svoju činnosť, viac prostriedkov na volebné kampane, dávate im tam limit, ktorý tam doteraz nebol a ktorý nemá žiadny racionálny dôvod, pretože keď pripúšťame, že strany na všetky typy volieb, ktoré sa môžu odohrať počas jedného volebného obdobia, môžu vynaložiť 7,5 milióna, tak zároveň im hovoríme, že môžu, môžu mať príjmy iba 3,5 milióna. Toto je podľa mňa v rozpore s politickou súťažou, v rozpore s rovnosťou kandidujúcich politických strán.
Problém je aj v tom následku, aj o tom sme tu mali; počujem, že prišiel pán podpredseda Bugár; živú debatu, že či je tá sankcia, ktorou je vstup do likvidácie, primeraná. Tá sankcia sa netýka, netýka prekročenia výdavkov na kampaň, pri výdavkoch na kampaň, keď sa prekročia, tak, samozrejme, môžeme sa baviť, aká sankcia má byť primeraná. Ale keď strana prekročí za volebné obdobie pri príjmoch z darov, pôžičiek a úverov 3,5 milióna, tak koniec, strana končí, strana vstupuje do likvidácie.
Aký je dôvod takejto právnej úpravy? Aká je primeranosť takejto sankcie v porovnaní, v porovnaní s inými sankciami za porušenie limitov? Obmedzenie členského. Lex Kiska. Tak ako sú obmedzené dary na 300-tisíc od jedného darcu v kalendárnom roku, tak teraz navrhujete obmedziť členské príspevky na 10-tisíc eur. Prečo? Aký má toto reálny dôvod?
Ja som to včera nazval lex Kiska a naozaj tam nevidím žiadny iný účel, ako zabrániť Andrejovi Kiskovi, aby svoju stranu podporil členským príspevkom, ktorý bude vyšší ako 10-tisíc eur. Toto sa netýka bežných straníkov, netýka sa to iných strán. Týka sa to strán, ktoré, ktoré vznikajú a ktoré môžu mať solventných zakladateľov, ktoré, ktorí by boli schopní podporiť ich aj sumou povedzme vyššou, ako je ten limit 300-tisíc eur na dary, ktorý je už v dnešnej legislatíve, v dnešnom zákone.
Dnes, pokiaľ ide o člena strany, môže to urobiť prostredníctvom členského príspevku. Keď schválite ten zákon, tak to nebude môcť urobiť prostredníctvom členského príspevku a nebude to môcť urobiť ani prostredníctvom daru. Je nejaký dôvod, aby človek, ktorý je členom politickej strany a chce dať tej politickej strane, ktorej je členom, v príslušnom kalendárnom roku viac ako 310-tisíc eur, to nemohol urobiť? (Reakcia z pléna.) Nemôže dať; pán Pčolinský, nevykrikujte tu, prosím, ako budete, budete mať za mnou možnosť vystúpiť, môžete to všetko povedať, ja sa vám budem snažiť neskákať do reči. No iný dôvod, iný dôvod, iný dôvod, ako obmedziť Andreja Kisku v zakladaní jeho strany, nevidím.
Tretie strany. Chcete úplne zrušiť tretie strany. Taký bol pôvodný návrh ministerstva vnútra, keď sa prijímal zákon o volebnej kampani v tom roku 2014. Tak to išlo aj do parlamentu. Nepočítalo sa s tým, že by niekto iný mohol zasahovať do volebnej kampane, čiže viesť volebnú kampaň, ako samotné politické strany. Ale táto téma bola diskutovaná a keďže sa o tom diskutovalo počas pripomienkového konania, keďže sa o tom diskutovalo v prvom čítaní, keďže bol normálny legislatívny proces, tak výsledkom bolo, že sa vytvoril priestor pre to, aby aj iné subjekty ako politické strany, kandidáti v niektorých typoch volieb mohli sa zapájať do volebnej kampane.
Zrejme ten spor o to, či ide alebo nejde o slobodu šírenia informácií, tu bude. Ale podľa môjho hlbokého presvedčenia je to zásah do slobody šírenia informácií. Lebo šírenie informácií nie je iba to, že môžem niečo niekde povedať alebo napísať niekde na internete. Ale že môžem svoje informácie šíriť prostriedkami, ktoré sú legitímne. Keď dám sponzorovaný status na sociálnej sieti, lebo chcem, aby mal väčší dosah, tak je to legitímne. Čo tým porušujem? Komu tým škodím? Dnes nemôžu dávať sponzorované statusy na sociálnej sieti iné subjekty ako politické strany, kandidáti a subjekty, ktoré sa zaregistrujú ako tretie strany. Čiže už dnes je to obmedzené, ale to obmedzenie sleduje legitímny účel. Kontrolu financií vynakladaných na volebnú kampaň.
Áno, viem si predstaviť spor dokonca o to, či toto je legitímne, ale v zásade ja sa prikláňam k tomu, že to legitímne je, aj keď je to zásah do slobody šírenia informácií. Ale zásah do slobody šírenia informácií, že nikto iný ako kandidáti a kandidujúce politické strany nebude môcť v čase volebnej kampane vôbec zverejňovať informácie, napríklad formou sponzorovaných odkazov, napríklad tým, že si zaplatí inzerát v médiách, vytlačí letáky a roznesie ich po schránkach, vytlačí plagáty, zaplatí si nejakú výlepovú plochu a nechá to tam, nechá to tam nalepiť, zorganizuje verejné zhromaždenie, všetky tieto možnosti budú občanom tohto štátu aj ich združeniam, všetkým iným okrem kandidujúcich politických strán v čase volebnej kampane úplne upreté.
Nemyslím si, že toto spĺňa ústavou predpokladanú podmienku, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Toto určite nie je nevyhnutné opatrenie.
Ďalšia vec, na ktorú som včera upozornil a nedostal som na ňu odpoveď, je, že ak zrušíme tretie strany a zrušíme ich bez náhrady, tak vytvoríme situáciu, že kandidáti v parlamentných voľbách a v európskych voľbách nebudú mať možnosť viesť volebnú kampaň mimo tej kampane, ktorú bude viesť politická strana. A teda budú vydaní na milosť a nemilosť politickej strany. Samozrejme, že kopu politických strán bude, si stanoví nejaké pravidlá, rozdelí peniaze aj na podporu kandidátov alebo im umožní, aby tej politickej strane prispeli, a v tej miere, ako prispejú, tak budú môcť čerpať. Nechcem tvrdiť, že to bude problém všade, že sa s tým nebude dať vysporiadať, ale v zásade pri 150 kandidátoch veľmi pravdepodobne môže nastať situácia a zákon vytvára predpoklady pre tú situáciu, že keď sa strana rozhodne, že niektorému kandidátovi neprispeje na kampaň ani mu neumožní, aby si sám prispel na kampaň, no tak ten kandidát nebude mať žiadnu kampaň. Zlikvidujeme tam súťaž vnútri kandidátnych listín, úplne ju poprieme a úplne ju dáme do rúk politickej strany.
V systéme, kde je možné prednostné hlasovanie, je takáto úprava podľa môjho názoru odporujúca princípom politickej súťaže. Sú systémy, kde sú viazané kandidátky, 1, 2, 3, 4, 5, 6 až 150 a zvolený je 1, 2, 3, 4, 5, 6, nie je tam možnosť prednostného hlasovania. Tam možno by tá úprava bola v poriadku. Keď máte možnosť prednostného hlasovania, tak tým zasahujete do politickej súťaže.
Ďalšia vec, na ktorú som upozornil a nedostal som, nedostal som odpoveď, je ten návrh, aby sa sprísnili sankcie za porušenie moratória alebo za vedenie, vedenie kampane inými subjektmi. Teraz majú možnosť, možnosť viesť inú kampaň politické strany ako, alebo iné subjekty ako politické strany ako tretie strany; túto možnosť im ideme zobrať. A navyše ideme drakonicky zvýšiť pokuty za priestupok spočívajúci v tom, že niekto vedie kampaň, hoci nie je subjektom, ktorý môže viesť kampaň, ale už ani nebude môcť byť subjektom, lebo mu to zakážeme, zakážeme to všetkým ostatným, alebo vedie kampaň počas volebného moratória na verejne prístupnom mieste v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidátov vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov.
Keď na námestí budem slovnými prejavmi niekoho presviedčať, aby volil tú alebo onú stranu počas moratória, dopúšťam sa priestupku. Už teraz podľa v súčasnosti platného zákona môžem za to dostať pokutu 1 000 eur, pokutu od 300 do 1 000 eur, čo je, zdá sa mi primerané. A vy navrhujete tú hornú hranicu zvýšiť z 1 000 eur na 30-tisíc eur za to, že niekto na námestí bude hovoriť, že voľte stranu x, alebo si niekto až počas moratória dá do výkladu svojho obchodu plagát nejakého kandidáta. Za to bude môcť dostať pokutu do 30-tisíc eur.
Váš návrh nerieši žiadny reálny problém. Váš návrh je čisto účelový, a preto dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili predkladateľom tento návrh na dopracovanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Bugár, nerovnaké postavenie, tak to znamená, že keby sme úplne zakázali príjmy z darov a z členských príspevkov, bolo by to vlastne v poriadku a strany by mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, lebo každá strana má právo uchádzať sa, nejaké zvolili, nejaké nezvolili a tie, ktoré nezvolili alebo tie ktoré novo vznikli, majú tie príjmy iba z darov a z členských príspevkov, maximálne z pôžičiek, ale tak to zakážme úplne a budú iba štátne príspevky. Aj to bude v poriadku? Lebo podľa toho, čo ste hovorili, v duchu vašej logiky áno.
Chcete aby jeden človek mohol dať 3,5 milióna? No radšej nech dá jeden človek 3,5 milióna, ako to bude rozpisovať na svojich príbuzných, ako to robili niektorí prezidentskí kandidáti.
Len 3 milióny na kampaň, môžem to opakovať ešte desiatykrát, to obmedzenie sa týka parlamentných volieb. Ďalšie 3 milióny môžte dať na eurovoľby, ďalších po 500-tisíc na ostatné typy volieb, ste na 7,5 milióne. Strana môže dať za volebné obdobie na všetky voľby 7,5 milióna, ale môže mať príjmy iba 3,5 milióna, pokiaľ nedostáva príjmy zo štátneho rozpočtu.
Pán poslanec Klus, no, ten Ústavný súd, dobre, že si, dobre, že si ho pripomenul. Toto, tento zákon je podľa môjho názoru protiústavný, mohol by skončiť na Ústavnom súde, no ale Ústavný súd, keď má sedem sudcov, dvaja z nich sú bývalí poslanci za SMER – sociálna demokracia, tak už si teraz predstavujem, akým spôsobom by konštatoval, že smerácka koalícia prijala protiústavný zákon, lebo treba na to 7 hlasov. Čiže keby ste, keby ste účelovo obštruovali doplnenie Ústavného súdu, tak toto sa vám teraz bude veľmi hodiť.
A na záver len pripomeniem, aj Mečiar zmenil volebné pravidlá, ani jemu to nepomohlo, nepomôže to ani vám.

Dobre. Takže pán poslanec Pčolinský tu už nie je, ale povedal, že, že teda nie je pravda, že to smeruje, smeruje na Kisku a že teda, keď sa dá členské 10-tisíc limit, tak však veď Kiska môže dať dar až do výšky 3,5 milióna. No, ale to nie je pravda. Už dnes je v zákone obmedzenie, § 23 ods. 1 zákona o politických stranách. "Strana môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie, iba ak hodnota daru a iného bezodplatného plnenia od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 300-tisíc eur." Čiže žiadneho 3,5 milióna. Tri a pol milióna tam môže dať za 11 rokov, ale nie za rok ani za dva. Za rok tam môže dať 300-tisíc ako dar a 10-tisíc ako členský príspevok, ak schválite túto novelu.
Je teda, je teda vtipné, že ja som tu obviňovaný, obviňovaný z klamania, ale pritom zákon neumožňuje nikomu, aby dal v priebehu volebného obdobia, teda v priebehu jedného roka 3,5 milióna eur. (Reakcia z pléna.) To je pôžička, pôžička nie je dar, pôžičku je potrebné vrátiť. Ja hovorím o možnosti, že niekto sa rozhodne financovať stranu formou daru alebo formou členského príspevku a tam je limitovaný.
To isté, to isté hovoril aj pán poslanec Bernaťák, ktorý dokonca, teda neviem, či je medzi predkladateľmi alebo, alebo len, len je, len je predsedom poslaneckého klubu navrhovateľov, že každý môže dať dar 3,5 milióna. No nie je to pravda. Dar môže dať do 300-tisíc, to je dnes v zákone. A keď prejde vaša novela, tak bude môcť dať do 10-tisíc.
Pán poslanec Zelník, ja som tu upozornil, že ak vám ide o transparentnosť, tak tým nič nedosiahnete, lebo povedal som vám prípad darcov pána kandidáta Harabina, darcov pána kandidáta Šefčoviča a s tým nerobíte nič, hoci teraz sme tu mali tiež prezidentské voľby. A povedali ste rozkošnú vetu, že však sme v prvom čítaní a môžeme sa o tom pobaviť. Toto by platilo, keby sme boli v normálnom legislatívnom procese. Teraz by sme, vy ste si to odhlasovali, v septembri, začiatkom septembra by boli výbory, dovtedy by sme mohli o tom diskutovať, uvažovať, ako to upravíme. Keby sme to chceli nejako doplniť alebo niečo tam zmeniť, tak by sme vám poslali pozmeňujúce návrhy, mohli by sme sa stretnúť. V septembri by o tom v druhom čítaní rokovalo plénum, mohlo by schváliť zmeny, doplňujúce návrhy. Ale keď hovoríte, že ak máte niečo a chcete tam ešte niečo doplniť alebo upraviť, však sme v prvom čítaní a prvé čítanie je o filozofii, s vedomím, že výbory budú dnes večer alebo zajtra ráno, ten návrh, k tomu návrhu sme sa dostali dnes. Dnes o dvanástej parlament rozhodol, že zaradí návrh na skrátené legislatívne konanie do rokovania tohto parlamentu. Čiže my sme ani nemali tušenia o tom, že takýto návrh príde. A vy poviete, no, však sme v prvom čítaní a môžme to doriešiť v druhom a treťom čítaní. Je to, ja teraz ani nemám, nemám slov, aby som povedal, čo to je, ale je to smiešne, lebo v skrátenom legislatívnom konaní sa nedá skoro nič doplniť.
A teda ešte sa vrátim k pánovi predsedovi a podpredsedovi Národnej rady Bugárovi. Jasné, že každý sa môže pomýliť, ale teda je zvláštne, keď sa pomýlim a ešte pri tej príležitosti niekoho druhého obviním z klamstva. Aj ja sa môžem pomýliť, lebo som si pripravoval toto vystúpenie popri tom, že som sledoval, čo sa deje, čo sa deje v Národnej rade. Mohol som sa pomýliť, ale obviniť druhého z klamstva a pomýliť sa pritom je veľmi, veľmi zvláštne.
Takže ešte raz. Mal som pravdu, keď som hovoril, že politické strany, ktoré dostávajú štátny príspevok, budú po prijatí tohto zákona zvýhodnené oproti mimoparlamentným politickým stranám a novým politickým stranám, ktoré štátny príspevok nedostávajú, lebo v priebehu volebného obdobia môže politická strana na všetky typy volieb, ktoré sa v priebehu toho volebného obdobia uskutočnia, vynaložiť 7,5 milióna, také sú zákonné limity, a strany bez štátneho príspevku, ktoré svoje financie čerpajú z darov, pôžičiek, členských príspevkov, môžu mať 3,5 milióna, lebo nesmie mať z darov a pôžičiek viac ako 3,5 milióna. A teraz aj tie členské obmedzujete na, na maximálne 10-tisíc, čiže keby niektorí solventnejší členovia chceli prispieť vyššou čiastkou, tak nemôžu. A celkovo to obmedzíme na 3,5 milióna. Vytvára tento zákon, a nielen pre tieto voľby, aj smerom do budúcnosti, nerovnaké postavenie politických strán. Tento zákon je v rozpore s politickou súťažou, neposilňuje ju, naopak, oslabuje ju. Betónuje politické strany, ktoré sú v parlamente a ktoré majú štátny príspevok, a zvýhodňuje ich oproti politickým stranám, ktoré štátny príspevok nemajú. A to veľmi očividným spôsobom.
A rovnako je pravda aj to, čo som povedal, že sankciou za prekročenie toho obmedzenia, že strana môže mať za volebné obdobie maximálne 3,5 milióna príjmy z darov a z pôžičiek, je likvidácia strany, je automatická likvidácia strany. Čiže ak strany porušia niečo vo volebnej kampani, majú vyššie výdavky ako zákon pripúšťa, majú príjmy odniekadiaľ, odkiaľ ich nemajú mať, tak sankcia je finančná pokuta. Môžme sa baviť o tom, či sú pokuty primerané, privysoké, prinízke, dostatočné, nedostatočné, ale je to pokuta. Tuto ak by strana, ktorá novo vznikne, chcela mať porovnateľne peňazí na volebné kampane, ako ju majú strany, ktoré si to môžu dovoliť zo štátnych príspevkov, a prekročiť ten limit, tak automaticky ide do likvidácie. To som povedal a bol som za to pánom podpredsedom Bugárom obvinený z klamstva.
Takže nie je to žiadny "lex peniaze", je to pokus účelovo zasiahnuť do najbližších parlamentných volieb a zvýhodniť samých seba oproti politickej konkurencii. Presne toto urobil v roku 1998 Vladimír Mečiar. Urobil to iným spôsobom, zmenil volebný systém, alebo zasiahol do volebného systému. Vy to idete urobiť cez pravidlá volebnej kampane, ale to, že to je účelové a že to nepredkladáte preto, aby ste zlepšili pravidlá pre volebnú kampaň, ale preto, aby ste zvýhodnili samých seba, je nad slnko jasné.

No, pán poslanec Bugár, údajné klamstvá. Existujúce politické strany a nové politické strany, koľko môžu vynaložiť. Ja som to spočítal, neviem, či si počúval alebo nepočúval, že za celé volebné obdobie je to 3,5 milióna a limity pre voľby Národná rada, Európsky parlament, dohromady sú 7,5 milióna. Čiže MOST – HÍD môže za volebné obdobie vynaložiť len na volebné kampane 7,5 mil., 4 mil. dostane, dostane ako príspevok zo štátneho rozpočtu, 3,5 mil. môže dostať na daroch, na pôžičkách, čiže 7,5 milióna. Nová politická strana môže na daroch a na pôžičkách dostať za celé volebné obdobie 3,5 milióna, 3,5 milióna. O 4 milióny je MOST – HÍD zvýhodnený pred novou politickou stranou na volebné obdobie. Nemyslím budúce volebné obdobie, tam už asi MOST – HÍD nebude zvýhodnený, ale teda toto volebné obdobie.
A teraz, teraz. Bol som obvinený, že nie je pravda, že strana vstupuje do likvidácie, keď prekročí limit. Ale ja som nehovoril o limite na kampaň. Ja som hovoril o príjmoch. V tomto návrhu, za ktorý hlasujete, je, ak štátna komisia zistí, že príjmy strany podľa § 22 ods. 1 písm. b) a h), to sú dary a pôžičky, počas jedného volebného obdobia Národnej rady presiahli sumu 3 milióny 500-tisíc eur, ministerstvo na základe oznámenia štátnej komisie túto stranu zapíše v registri strán s dodatkom v likvidácii.
Takže ja klamem? Alebo poslanci, ktorí hlasujú za návrh zákona, za skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, si ten zákon ani neprečítali?

Vážené dámy a páni, dovoľte mi na úvod povedať, že je strašná hanba, že rokujeme o zmene volebných pravidiel, účelovej zmene volebných pravidiel, nielenže v skrátenom legislatívnom konaní, ale že ste si odhlasovali, že ak to bude treba, tak pokojne aj po devätnástej, pokojne aj v noci budeme hlasovať. To už tá podobnosť s obdobím mečiarizmu snáď ani väčšia nemohla byť.
Poprosil by som napomenúť pána poslanca Blanára, aby tu nevykrikoval.
Hovorí sa v dôvodovej správe, že vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti, nielen vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň, na používanie moderných marketingových nástrojov a obchádzaní ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán.
No, je neporovnateľná situácia strán, ktoré nemajú peniaze, strán, ktoré majú peniaze. Strán, ktoré na kampaň sa musia zozbierať ich členovia, prípadne získať nejaké drobné dary, strán, ktoré majú štátny príspevok, alebo sú schopné zabezpečiť si, zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov vlastnou hlavou svojho predsedu. Ja viem, že to nie sú, nie sú príjmy, ktoré sú oficiálne priznané a ktorých by sa týkal tento zákon, tie tečú nejako inakadiaľ, ale hovoriť tu o tom, že chcete zabezpečiť, aby sa politické strany uchádzali o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, a nie financiami v tomto kontexte vyznieva smiešne.
Navrhujete zrušiť tretie strany a v dôvodovej správe vo všeobecnej časti uvádzate, "zároveň je inštitút tretej strany vo volebnej kampani často využívaný najmä samotnými kandidátmi, pričom úlohu tretích strán plnia predovšetkým ich priami príbuzní". To by som odporúčal prečítať si, lebo je tam napísané "priamy" s tvrdým y "príbuzní". Ešte včera sa tu Slovenská národná strana bila za štátny jazyk, za to, ako treba kultivovať štátny jazyk a chrániť štátny jazyk, a tuto je taký brutálny zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka, že "priamy príbuzní", "priamy" s tvrdým y. To je, keby to nebolo včera, tak dobre, stane sa chyba. Ale vy ste pripravení nariaďovať iným, ako majú hovoriť a nedokážete napísať jednu dôvodovú správu bez toho, aby ste tam mali hrúbku?
Som rád, že sa vrátil pán poslanec Pčolinský, lebo som mu nebol schopný v tej debate o skrátenom legislatívnom konaní uspokojivo odpovedať na otázku, v čom tento zákon znevýhodňuje nové politické strany a betónuje postavenie tých, ktoré už sú na scéne a ktoré dostávajú štátny príspevok. Lebo na prvý pohľad to vyzerá logicky. Za volebné obdobie môže strana z darov a pôžičiek a úverov získať 3,5 mil. maximálne. A na kampaň v parlamentných voľbách môže použiť maximálne 3. Tak ešte 500-tisíc na štyri roky fungovania bohate stačí, lebo iná strana, iná teda mimoparlamentná strana, alebo strana, ktorá nedostane príspevok, nemá iné, iné príjmy, tak 500-tisíc na štyri roky, no, neviem, ja nikdy som nefungoval v takej veľkej strane, tak neviem, koľko potrebuje tá strana.
No lenže my tu máme aj ďalšie voľby, okrem volieb do Národnej rady, kde je limit 3 milióny, máme voľby do Európskeho parlamentu, kde je limit 3 milióny. Máme voľby prezidenta, kde môže politická strana prispieť pol milióna kandidátovi. Máme voľby do samosprávnych krajov, kde môže politická strana vynaložiť pol milióna. Máme komunálne voľby, kde môže politická strana vynaložiť pol milióna. Čiže v priebehu jedného volebného obdobia, a teraz sme tu mali takú situáciu, že sa to udialo v priebehu jedného volebného obdobia, 3 milióny plus 3 milióny, plus 500-tisíc, plus 500- tisíc, plus 500-tisíc a sme na 7 miliónoch 500-tisíc.
Politická strana môže legálne v priebehu volebného obdobia, vynaložiť na volebnú kampaň 7 miliónov 500-tisíc a vy tu týmto zákonom, kde hovoríte o rovnoprávnosti, chcete obmedziť, že strana môže mať príjmy maximálne 3 milióny 500-tisíc. Strán, ktoré majú príjmy zo štátneho rozpočtu, sa to nejako dramaticky nedotkne, ale strán, ktoré nemajú iné príjmy, iba príjmy z darov, pôžičiek a členského sa to teda dramaticky dotkne.
Kolega Klus tu už hovoril o tých sumách. SMER v priebehu tohto volebného obdobia dostal a dostane 16,5 milióna, SaS a OĽANO niečo cez 7 miliónov., SNS 5, 5 milióna, Ľudová strana Naše Slovensko 5 miliónov, SME RODINA 4,2 milióna., o niečo menej 4 milióny 160-tisíc MOST – HÍD, nebohá SIEŤ mala dostať, neviem, či to dostane, 3 milióny 641-tisíc, mimoparlamentné KDH 2 milióny 276-tisíc, SMK milión 863-tisíc.
Čiže toto je podľa vás zabezpečenie rovnosti politických strán? Že Slovenská národná strana, keďže tá to navrhuje, dostane 5,5 milióna v priebehu volebného obdobia a môže vynaložiť 7,5 milióna, čiže môže mať ďalšieho 3,5 milióna z darov, pôžičiek, ale strana, ktorá vznikne v priebehu volebného obdobia a chce sa zúčastniť volieb všetkých, tak sa nemôže dostať na tie maximálne zákonné limity, lebo môže mať maximálne 3,5 milióna, a keď to prekročí, tak ide do likvidácie. Sankcia nie je pokuta, sankcia za prekročenie príjmov, ktorú navrhujete, je, že strana ide automaticky do likvidácie.
Toto je účelové znevýhodnenie politickej konkurencie. Účelové znevýhodnenie novovzniknutých a mimoparlamentných strán, ktoré môžu mať za rok, za jedno volebné obdobie príjmy 3,5 milióna eur na voľby, len na voľby, nie na prevádzku, na ďalšie aktivity, môže každá strana teoreticky vynaložiť v priebehu volebného obdobia 7,5 milióna eur. Ale SMER dostane 16,5 milióna eur, takže aj keď ide na maximálne limity, ešte mu ostane. Slovenská národná strana má 5,5 milióna, čiže o 2 milióny viac ako prípadná nová strana. Ešte aj ten MOST – HÍD mal cez 4 milióny.
Toto je naozaj podľa vás rovnosť, politická súťaž?
Už dnes je obmedzené, koľko môže dať darca v kalendárnom roku politickej strane, 300-tisíc. Nie sú obmedzené členské príspevky, tak navrhujete, aby ten limit bol 10-tisíc eur.
Toto je čistý Lex Kiska. Andrej Kiska zakladá politickú stranu. Keby ju chcel financovať z vlastných prostriedkov, pretože on by na to zrejme mal, neviem, koľko, koľko sa chystá do toho investovať. Ak by ten váš zákon nebol schválený, tak môže dať dar 300-tisíc a môže dať teoreticky neobmedzený členský príspevok, ktorý, samozrejme, že musí byť zverejnený, že ho dal. Keď bude váš zákon schválený, ak nadobudne účinnosť, tak Andrej Kiska môže dať 10-tisíc eur maximálne ročne. Pre väčšinu ľudí sú to nepredstaviteľné sumy, ja som teda nikdy nedal členský príspevok 10-tisíc eur, ale nevidím najmenší dôvod, aby sme niekoho obmedzovali v tom, koľko peňazí chce dať politickej strane, ktorej je sám členom, ktorú zakladá. A keby to bola iba nejaká všeobecná úvaha, môžeme sa o tom baviť. Ale práve v týchto chvíľach zberajú podpisy na založenie tej politickej strany, ktorej sa má toto ustanovenie najviac dotknúť. Lex Kiska, super, to je, podobnosť s Mečiarom z roku ´98 nie je čisto náhodná.
Tretie strany. Tretie strany sa dostali do zákona, aby počas volebnej kampane sa mohli vyjadrovať, politicky vyjadrovať aj iné subjekty ako politické strany a kandidáti. Lebo máme tu slobodu prejavu, máme tu slobodu šírenia informácií. A sloboda prejavu a sloboda šírenia informácií predsa nezahŕňa iba to, že idem s kamarátmi na pivo a tam niečo poviem, alebo že napíšem článok a zavesím ho na blog, alebo poviem niečo svojim príbuzným, alebo zavesím status na sociálnu sieť. Prečo by aj iné osoby ako politické strany nemohli svoje názory, aj názory na politické strany propagovať formou inzercie v médiách, inzercie na sociálnych sieťach, organizovaním verejného zhromaždenia, vytlačením a vylepením letákov, plagátov, bilbordov, zaplatením si prieskumu verejnej mienky? Teraz ideme všetkým ostatných okrem politickej strany o toto právo pripraviť. Budú to môcť naďalej robiť mimo obdobia volebnej kampane, ale vo volebnej kampani, počas volebnej kampane, keď sa ľudia rozhodujú, tak to robiť nebudú môcť.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 4 hovorí, že: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o patrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnuté na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." Toto nepochybne je zásah do slobody šírenia informácií. Už tá povinnosť registrovať sa ako tretia strana je zásah do slobody šírenia informácií, ale povedzme, ak je, ak je cieľom transparentnosť volebnej kampane, tak dobre, keď majú tú povinnosť politické strany vykazovať, tak nech ju majú aj iné subjekty, ktoré chcú nejakým spôsobom zasiahnuť do volebnej kampane. Ale úplne to zakázať všetkým ostatným?
Ďalší problém. Čo s kandidátmi? Nemyslím s kandidátmi v komunálnym voľbách, nemyslím s kandidátmi na prezidenta, tí sú v zákone ošetrení, ale s kandidátmi v parlamentných voľbách a v eurovoľbách. Dnes a doteraz po celý čas aj kandidáti môžu viesť kampaň. Môžu súťažiť nielen strany medzi sebou, ale aj kandidáti medzi sebou. Keď schválite túto novelu, tak kandidáti o tú možnosť prídu. Lebo dnes ju majú prostredníctvom tretích strán, neexistuje tam žiadna úprava, ktorá by riešila kandidátov v parlamentných voľbách a v eurovoľbách, budú môcť robiť v rámci, v rámci strany, ale strana povie tomuto kandidátovi dám toľko, tomuto kandidátovi dám toľko a tí kandidáti s tým nebudú môcť nič robiť. Bude o tom rozhodovať čisto strana. Nie je tam ustanovenie, ktoré by riešilo samostatne kandidátov v parlamentných voľbách alebo v eurovoľbách.
Teším sa na faktické poznámky, keď počujem, vidím to nesúhlasné mrnčanie a kývanie hlavou.
Akým spôsobom budú, budú kandidáti jednotlivo viesť kampaň? Ja rozumiem, že sú politické strany, kde všetko zariadi predseda a je dôležité mať dobré miesto na kandidátke, prípadne peniaze dostaneme, dostaneme od strany. Ale vy obmedzujete možnosť viesť kampaň nielenže tretím stranám, občanom, občianskym združeniam, vy obmedzujete možnosť viesť volebnú kampaň aj samotným kandidátom a vydávate ich úplne na milosť a nemilosť politickým stranám.
Čarovné je aj to navrhované zvýšenie sankcií. Pokiaľ sa týka porušenia volebného moratória, alebo pokiaľ sa týka vedenia kampane inými, inými stranami ako, alebo inými subjektmi, ako umožňuje zákon a to sú v tejto chvíli politické strany, kandidáti a tretie strany. Tretie strany to už nebudú. Takže napríklad priestupky dnes sú definované tak, že za priestupok fyzickej osobe sa môže uložiť pokuta od 300 do 1000 eur. Ak niekto po uplynutí času na volebnú kampaň na verejne prístupnom mieste vykonáva činnosť v prospech alebo v neprospech politickej strany alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovanie volebných plagátov alebo poskytovanie vecných darov, alebo ak poruší ten zákaz vedenia kampane, ak nie je tým subjektom, ktorý môže viesť kampaň.
Dnes pokutu vyššiu od 300 do 3-tisíc eur možno dať niekomu, kto prisľúbi voličovi finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevložil do volebnej schránky, alebo ako volič prevezme finančnú odmenu za vecný dar za hlasovací lístok, ktorý nevložil do volebnej schránky. To je ustanovenie, ktoré má brániť volebným podvodom, že niekto vynesie, druhý to tam vloží a vynesie ďalší lístok, takto sa robia bežne volebné podvody. Ošetrilo sa to priestupkom, ktorý možno sankcionovať do výšky 3-tisíc eur. Porušenie moratória fyzickou osobou do výšky 1000 eur. Vy navrhujete to zvýšiť z 1000 na 30-tisíc. Čiže keď niekto bude na verejne prospešnom mieste slovnými prejavmi, napríklad na námestí niekto bude počas moratória hovoriť, že ja budem voliť Slovenskú národnú stranu, tak za to podľa vás by mal dostať pokutu až do výšky 30-tisíc eur. Navrhujete, aby niekto, keď poruší volebné moratórium, podľa mňa by sa volebné moratórium malo úplne zrušiť, lebo je to neodôvodnený zásad do slobody šírenia informácií, ale vy vážne navrhujete trestať to prísnejšie ako volebnú korupciu? Volebná korupcia je pre vás menší problém, ako keď niekto na námestí hovorí počas alebo po skončení volebnej kampane, koho bude voliť.
No, toto vraj má prispieť k vyššej transparentnosti volebnej kampane, lebo cez tretie strany sa to údajne obchádza. Ale však teraz sme tu mali prezidentské voľby a mali sme tu kandidáta Harabina, ktorý dostával neuveriteľne vysoké čiastky ako dary na transparentný účet od svojich príbuzných. To bude možné naďalej. Mali sme tu kandidáta Šefčoviča, ktorý dostával neuveriteľne vysoké čiastky od svojich príbuzných a spolupracovníkov, ale to neriešite, to nijako neriešite. (Reakcia z pléna.) Dary v prezidentskej kampani? Kde to tam máte? Ukážte mi, kde to tam máte! To tam nemáte. Čiže áno, Šefčovič, Harabin, ako prezidentskí kandidáti naďalej budú môcť dostávať, dostávať vysoké dary a my sa budeme tváriť, že to je, že to sú naozaj ich príbuzní, alebo naozaj ich bývalý šofér. Alebo, alebo, kto to bol. Ale tretie strany budú mať volebnú kampaň zakázanú.
Čiže zhrniem, tento zákon vytvára nerovnaké podmienky pre existujúce politické strany a pre nové politické strany. Chce zabetónovať strany, ktoré majú štátny príspevok, ich pozíciu, a zvýhodniť ich oproti tým, ktoré štátny príspevok nedostávajú. Vo vzťahu k vznikajúcej strane Andreja Kisku je to čistý Lex Kiska, až odporne účelové a je to zásah do slobody prejavu a zásah do slobody šírenia informácií. A vnútri strán, na kandidátkach tých strán vydáva jednotlivých kandidátov úplne na milosť a nemilosť samotným politickým stranám, čím tiež obmedzuje volebnú súťaž.
Neprekvapuje ma, že s takýmto návrhom prišla SNS, prekvapuje ma, že máte odvahu takéto niečo predložiť, podporiť krátko pred voľbami a teda najmä zo strany MOST – HÍD ma to neuveriteľne až šokuje.

Začnem odzadu. Pán poslanec Kresák, činnosť, teda volebná kampaň je definovaná ako činnosť, za ktorú sa obvykle platí úhrada. To znamená, že keď občan chce prejaviť svoj názor tým, že zaplatí si nejaký inzerát a tam dá názor, aký má názor napríklad na to, ako sa správa MOST - HÍD, tak v zmysle zákona o volebnej kampani keď to urobí mimo času volebnej kampane, tak to pokojne môže urobiť, a keď je to počas volebnej kampane, tak to môže urobiť dnes ako tretia strana, ak sa zaregistruje a bude jasné, kto dal na to peniaze a teda kto to zaplatil, alebo to nebude môcť urobiť vôbec, ak prejde v skrátenom legislatívnom konaní, čo by som skôr od vás ako právnika ústavného očakával, že sa vyjadríte k tomuto aspektu, nebude to môcť robiť vôbec. Keď budú môcť, budú si chcieť nejakí občania, nie politická strana, zorganizovať míting, zhromaždenie, tak nebudú môcť, lebo budú musieť za to niečo zaplatiť, za pódium a neviem čo, nebudú môcť počas volebnej kampane sa zísť a urobiť nejakú aktivitu, ktorá bude smerovať k vyjadreniu názoru na volebnú kampaň. Keď sa budete chcieť v komunálnych voľbách, vydať nejaké letáky alebo plagáty a vyjadriť tam svoj názor na kandidátov, nebude to môcť urobiť, lebo nebude sa môcť zaregistrovať ako tretia strana.
No a, pán podpredseda a predseda Bugár, teda ak si slobodu šírenia informácií redukujete na to, že prísť na míting MOST-u a nejak sa tam čo i len hrubo vyjadriť, tak to asi máme inú predstavu o tom, ako chápeme slobodu šírenia informácií, naozaj.