Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Dúfam, že teraz ma hlavne pán Jarjabek bude počuť, lebo minule to nebolo možné vzhľadom na ruch v sále.
Pán poslanec hovoril, že je dobré, že o tejto téme aspoň diskutujeme. No ja sa trochu obávam, že ten spôsob, akým o tejto téme diskutujeme, dobrý nie je. neprispieva k zlepšeniu legislatívneho prostredia pre médiá, a teda nie je to odborná diskusia, aká by asi mala predchádzať, predchádzať zmenám mediálnej legislatívy. Je to diskusia vyložene politická, čo je, samozrejme, že legitímne. Politická diskusia patrí do parlamentu a poslanci sú politici, tak môžu, môžu nanášať aj politické podnety, ale netvárme sa, že je to, že je to výsledok nejakej odbornej diskusie. Bol do parlamentu predložený návrh zákona v čase, navyše v čase, keď, a to, myslím, kolegyňa Kačšáková spomenula, na ministerstve kultúry a v odborných kruhoch prebiehajú diskusie o zmene tlačového zákona, o nejakej rozsiahlejšej úprave, úprave tlačového zákona a v rámci toho sa mohli aj tieto témy vydiskutovať.
Nie je mi jasné, v čom by teda naozaj mala spočívať tá, tá ústavná nerovnosť. Lebo to právo na odpoveď, resp. výnimka z práva na odpoveď sa týka iba politickej činnosti politikov, čiže niečoho, čo iní, iní občania nemajú, a iné osobnostné práva politikov sú chránené, rovnako ako osobnostné práva iných občanov. Čiže ja tam žiadnu nerovnosť nevidím, a teda ak je nejaká analýza, tak to by ma naozaj zaujímalo.
A moja otázka, ktorá doteraz nebola zodpovedaná, prečo ste s tým neprišli skôr. Však mali ste tu jednofarebnú vládu.

Pán poslanec Jarjabek (zaznenie gongu), povedali ste, že je dobré (sústavný ruch v sále a zaznenie gongu), že o tej veci aspoň... Nepočuť.

Ďakujem. Pán, pán poslanec Senko, no, naozaj mi to príde zvláštne, keď tvrdíte, že účelom práva na odpoveď pre politikov je, aby sa veci neskresľovali, aby občan dostal, aby sa občan dostal k pravdivým, k pravdivým informáciám. A podľa mňa, samozrejme, že sú médiá, ktoré uverejňujú nepravdivé informácie, tam máme, máme právo na opravu. To, to, čo je problém, a to, čo bol problém najmä v tom pôvodnom návrhu, je, že vaši kolegovia navrhovali, aby právo na odpoveď bolo možné využiť aj vo vzťahu k pravdivým, neskresľujúcim a úplným informáciám.
Teraz ste sa nejako v koalícii dohodli. Ďakujem MOST-u - HÍD zrejme, že toto ustanovenie, ustanovenie odtiaľ, odtiaľ vypustíte, ale ja nerozumiem, nerozumiem, ako toto vôbec mohlo niekomu napadnúť, že by, že by sa mala právna úprava aj v tomto smere vrátiť k tomu pôvodnému obsahu tlačového, tlačového zákona.
Ja si vôbec nemyslím, že ak médiá informujú objektívne, je to dôsledok toho, že existuje tu bič v podobe práva na odpovede, na odpoveď. Veď právo na odpoveď napokon sa nevzťahovalo od roku 2011 na politikov, tak neviem potom, o čom ste, o čom ste hovorili, resp. vzťahoval sa na politikov iba vo vzťahu k veciam, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie, ich funkcie. Tak, tak potom to nesedí, že toto je ten dôvod, pre ktorý médiá sa snažia informovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vavrek, ja súhlasím s obsahom vášho pozmeňujúceho návrhu, keď príde na hlasovanie, tak zaň budem hlasovať.
Myslím si, že najhoršou súčasťou toho návrhu pánov poslancov Jarjabka a Číža je práve tá možnosť reagovať na pravdivé, pravdu neskresľujúce a úplné skutkové tvrdenia.
Ale - a upozornil som na to už včera - ja som včera večer v rozprave predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má štyri body a bod č. 2 znie: "V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4." A navrhol som, aby sa o bodoch hlasovalo samostatne. A vy navrhujete, váš pozmeňujúci návrh má dva body, ktoré znejú: "V čl. I sa vypúšťa bod 2." A druhý bod znie: "V čl. I sa vypúšťa bod 4."
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám s pani poslankyňou Kaščákovou, navrhuje vypustiť body 2 a 4. Pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz predniesli, navrhuje vypustiť body 2 a 4. Sú to úplne identické návrhy, nie podobné, nie, nie blízke, úplne identické návrhy, ktoré budú mať úplne identický dopad na znenie zákona.
Tak ja sa chcem spýtať, že či aj vy budete hlasovať za tento náš návrh. Nemusíte hlasovať za všetky body nášho pozmeňujúceho návrhu, ale tento, tento pozmeňujúci, tento pozmeňujúci návrh je identický s bodom 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme dali s pani poslankyňou Kaščákovou. Tak by ma zaujímalo, že aký je postoj váš, prípadne poslaneckého klubu MOST - HÍD a prípadne celej vládnej koalície k identickému návrhu, ako ste teraz predložili vy.

Pani poslankyňa Kaščáková, ja úplne súhlasím. Účelom a zmyslom celého tohto návrhu nie je a nikdy nebolo bojovať proti dezinformáciám, hoaxom, konšpiráciám. To by nakoniec bolo aj dosť, dosť prekvapivé, keď mnohé konšpirácie a hoaxy šíri aj sám predseda strany SMER - sociálna demokracia Robert Fico, ktorého poslanci predkladajú tento, tento návrh zákona.
Jediným zmyslom tohto návrhu je, aby politici získali bič na médiá. Bič, ktorý si vytvorili za prvej Ficovej vlády. Bič, o ktorý prišli za vlády Ivety Radičovej. Bič, ktorý si, a teraz naozaj by ma zaujímalo, z akého dôvodu, nezobrali späť do rúk v čase, keď tu mal SMER - sociálna demokracia absolútnu väčšinu v parlamente, teda v časoch druhej vlády Roberta Fica, mohli ste to stokrát opraviť, mohlo to byť zmenené v polovici roku 2012. Nič sa nedialo a až teraz prichádza, prichádza táto iniciatíva, lebo politici majú problém so slobodnými médiami.
Politici majú dostatočné možnosti reagovať, majú dostatočné možnosti vystupovať v médiách, majú dostatočné možnosti dostať svoje posolstvá, vyjadrenia aj reakcie k čitateľom, k verejnosti, ale potrebujú ešte ďalší nástroj. Toto nie je návrh v záujme slobody tlače, toto je návrh proti slobode tlače.

Ďakujem, pán poslanec Sopko. Teda ďakujem aj za ochotu podporiť náš pozmeňujúci návrh, však myslím, že z predchádzajúcej diskusie to vyplynulo, že tento návrh novely tlačového zákona vidia poslanecké kluby SaS a OĽANO veľmi, veľmi podobne. A ja teda súhlasím, že je dôležité rozumieť písanému aj hovorenému slovu, lebo inakšie sa stane, že niekedy to vyznie úplne inak, ako je to možno aj myslené, čo je problém aj v takej bežnej medziľudskej komunikácii, ale teda keď sa to stane v zákone, tak je to oveľa vážnejší, vážnejší problém a má to oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky. Je možné, že aj niektoré z tých bodov, ktoré som kritizoval, na ktoré som poukázal a ktoré navrhujeme vypustiť, možno neboli myslené tak, ako vyzneli alebo ako by sa premietli do znenia zákona, ale teda obávam sa, že podstata toho zákona, teda obnoviť právo na odpoveď pre politikov, obnoviť finančné sankcie za jeho neuverejnenie a hlavný problém, že obnoviť právo na odpoveď aj vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam, teda umožniť, umožniť, aby sa reagovalo aj na pravdivé, úplné a neskreslené tvrdenia, to nie je nejaké nedorozumenie, to je zámer. Zámer, aby politici mali bič na médiá a aby mohli reagovať aj na pravdivé, úplné a neskreslené informácie.

Vážený pán zostávajúci predkladateľ, dovoľte, aby som odprezentoval pozmeňujúci návrh, a teda som si uvedomil, že ono to tak bude to hlasovanie potom tak trochu súboj europoslancov, lebo spolu s pánom poslancom Jarjabkom to predkladá pán poslanec Číž, ktorý už nie je poslancom, lebo sa stal europoslancom. A ja by som to chcel uviesť a potom predložiť pozmeňujúci návrh s pani poslankyňou Kaščákovou, ktorý podpísal ešte aj Eugen Jurzyca, ktorý sa tiež stal europoslancom, ale bol vtedy ešte poslancom Národnej rady, keďže sme ten návrh pripravili ešte v júni, keď bol poslancom, tak ho podpísal. Ale nebojte sa, máme tam 19 podpisov, čiže máme tam 18 podpisov aktuálnych poslancov Národnej rady.
Obsiahlo sme o tom diskutovali v prvom čítaní na výboroch aj teda vo verejných diskusiách a tie, tá naša kritika, ktorú tu už nebudem v detailoch opakovať, sa premietla do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá 18 poslancov Národnej rady a je pod tým podpísaný aj bývalý poslanec, ktorý vtedy bol poslancom a už je europoslancom.
Ten náš návrh má štyri body. Nepôjdem v poradí, ako sú, ako sú uvedené, pôjdem, myslím, v poradí, ako ich vnímame ako dôležité. Najdôležitejší je ten, ten druhý bod. V tom druhom bode navrhujeme zachovať právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam, pretože si myslíme, že nie je žiadny dôvod, aby sa právo na odpoveď uplatňovalo aj vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré sú pravdivé, úplné a neskreslené. Pretože je úlohou médií práve takéto informácie prinášať. Keď médium prinesie informácie, skutkové tvrdenie, ktoré je pravdivé, úplné a neskreslené, nie je predsa dôvod ho za to sankcionovať, napr. povinnosťou uverejniť odpoveď, len preto, že sa to niekomu, napr. pánu poslancovi, nebude páčiť.
Podľa súčasného znenia zákona si dotknutá osoba môže vybrať, či uplatní právo na odpoveď alebo právo na opravu, ktoré sa týka zverejnenia nepravdivých informácií, a podľa návrhu by dotknutá osoba mohla požadovať uverejnenie odpovede aj opravy zároveň. Teda by mohla na zverejnenú informáciu reagovať na dvojnásobnom priestore, než bol priestor, na ktorom bola zverejnená predmetná informácia. Možnosť reagovať na tú istú informáciu formou odpovede aj opravy je podľa nášho názoru neopodstatnená, a preto ju tiež navrhujeme vypustiť.
V poradí tretí, ale z hľadiska významu podľa môjho názoru druhý bod nášho pozmeňujúceho návrhu je, aby sa nezavádzalo právo odpovede pre politikov. Podľa súčasného znenia zákona nemôžu právo na odpoveď využiť verejný funkcionár, predseda a podpredseda politickej strany, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. A táto úprava vychádza z presvedčenia, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Aj podľa súčasného znenia zákona majú politici právo reagovať na nepravdivé informácie, ktoré sú o nich zverejnené, a to formou práva na opravu. A právo na odpoveď môžu aj politici uplatňovať vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim informáciám, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie.
Predložený návrh zákona predpokladá, že by aj politici mohli uplatňovať právo na odpoveď v plnom rozsahu. Politici sú pritom povinní zniesť nielen oveľa širšiu mieru kritiky voči svojim osobám ako bežní ľudia, ale majú v porovnaní s bežnými ľuďmi aj oveľa väčšie možnosti na kritiku reagovať, napríklad formou tlačových besied, vystúpení v médiách, tlačových správ a podobne.
Tretí okruh vecí, ktorý chceme upraviť, je, aby sa nezavádzalo právo na odpoveď voči vlastným vyjadreniam. Podľa súčasného znenia zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní zverejniť odpoveď, ak odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah. Predložený návrh zákona navrhuje túto formuláciu pozmeniť tak, že ide o odpoveď smerujúcu proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede.
V praxi by to znamenalo, že by dotknuté osoby, napríklad aj politici, mali možnosť žiadať o uverejnenie odpovede aj voči vlastným vyjadreniam, ak by ich vopred preukázateľne neautorizovali. Ak by politik niečo povedal na tlačovej besede alebo v odpovedi na otázku médiám, napísal v tlačovej správe alebo na sociálnej sieti, ale nedal by médiu explicitný súhlas na zverejnenie svojho vyjadrenia, mohol by sa dožadovať uverejnenia odpovede na vlastné vyjadrenie a to aj bez toho, aby sa pri spracovaní jeho vyjadrenia akokoľvek zmenil alebo skreslil jeho pôvodný obsah. Takáto úprava by bola absurdná, napriek tomu je obsiahnutá v návrhu zákona alebo vyplýva z toho, čo je v návrhu zákona, preto navrhujeme vypustiť túto úpravu a nechať v tomto smere pôvodné znenie.
V poradí štvrtý bod z hľadiska dôležitosti a prvý z hľadiska toho, ako to ide podľa paragrafov, je návrh nezavádzať finančné náhrady za neuverejnenie odpovede. Podľa súčasného znenia zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia úpravu, opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala súd.
Predložený návrh dopĺňa do zákona ustanovenie, podľa ktorého, ak vydavateľ periodickej tlače neuverejní opravu odpovede a tak ďalej vôbec alebo nedodrží niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba o ich uverejnenie, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Považujeme za neprimerané takýmto spôsobom finančne sankcionovať médiá za neuverejnenie odpovede, opravy alebo dodatočného oznámenia.
Navrhované ustanovenie je navyše problematické aj z hľadiska svojej formy. Kým súčasné znenie zákona vo vzťahu k uverejneniu opravy odpovede predpokladá, že súd o ňom rozhodne, právo na primeranú finančnú náhradu za neuverejnenie opravy odpovede by malo byť priamo zo zákona a bolo by ho podľa toho, ako je to napísané, pri takejto formulácii možné uplatniť aj v prípade, že by žiadosť o opravu alebo odpoveď boli neopodstatnené. A obávame sa, že by sa to mohlo stať nástrojom na finančné šikanovanie médií.
Náš návrh má teda štyri body. Nepopierame, že je to taký kuchací návrh, že sa snažíme vykuchať skoro celý obsah toho návrhu zákona, lebo skoro celý obsah návrhu zákona považujeme za zlý. Rozdelili sme ho ale na štyri body a o každom, o každom z tých štyroch bodov žiadame hlasovať samostatne. Dávam teda aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi navrhovateľovi.
A kým by som teda pristúpil k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak si dovolím upozorniť, že ten bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka toho, aby sa zachovalo právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým a neúplným, pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam a vypúšťajú sa v ňom body 2 a 4, je v podstate identický s tým návrhom, ktorý predpokladám, že v ústnej rozprave predloží pán poslanec Štefan Vavrek, ktorý tiež navrhuje vypustiť body 2 a 4. Takže z hľadiska možno nejakého šetrenia času ani nie je potrebné, aby to predkladal. Stačí, keď zahlasuje za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, lebo je to úplne identické s tým, čo navrhuje, navrhuje on. A teda predpokladám, že keď niekto súhlasí s tým, aby sa vypustili body 2 a 4, tak to podporí ako jeden zo samostatne vyňatých bodov na hlasovanie v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu a nebude robiť to, že bude hlasovať proti vypusteniu bodov 2 a 4, aby vzápätí, o minútu hlasoval za vypustenie bodov 2 a 4, akurát že to predložil niekto iný, ale z hľadiska obsahu je to identické.
Takže, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrhov poslancov Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 1290.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 6.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 4.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
4. V čl. I bode 5 v § 8 ods. 6 písmeno b) znie:
"b) odpoveď' smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah,".
Sú to štyri body a o každom jednotlivom bode žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja tiež oceňujem, podobne ako pani poslankyňa Verešová, že sa ide niečo robiť s problémom, s problémom tých výstav tiel, kde sú vážne podozrenia, že telá pochádzajú, pochádzajú zo zavraždených väzňov z čínskych väzníc. Ja tiež som sa v tej veci angažoval, nie v legislatívnej rovine, ale teda dával som aj nejaké alebo podieľal som sa na nejakých podnetoch proti tým výstavám, ale teda riešením je upraviť to legislatívne. Takže to chcem, to chcem oceniť.
A teda hoci som opozičný poslanec, tak by som chcel využiť toto, toto vystúpenie na to, aby som pochválil legislatívne iniciatívy vlády a konkrétne teda pani ministerky a rovno, rovno by som teda pochválil hneď, hneď dve. Dúfam, že ma pán predsedajúci nezarazí, lebo rád by som ocenil aj ten, aj ten predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia v tej časti, kde sa umožňuje vstup spoločenských zvierat do reštauračných zariadení. Je to niečo, s čím sme aj my prišli, tiež sme reagovali na to, že to bolo vyhlásené minulý rok za byrokratický nezmysel roka 2018, kde sme si to naštudovali, oboznámili sme sa s názorom Úradu verejného zdravotníctva, ktorý, myslím, že oni boli iniciátormi toho, že sa to má zmeniť, a my sme prišli s takou opatrnou konzervatívnou novelou, že sme tam navrhovali zmeniť, teda umožniť vstup iba, iba psom.
Tuto je to širšie definované, spoločenské zvieratá, ktorých je teda viac. Čiže mačky, fretky, králik a tak ďalej, ale teda podstata je, že to nemá byť, že zákonom to nariadime, ale že necháme to na prevádzkovateľa a prevádzkovateľ povie, že chce mať reštauráciu, kde nemôžu chodiť psy, tak ako doteraz a bude to tak a všetci to budú musieť rešpektovať, alebo to umožním a potom ale musím aj upozorniť, upozorniť na to, že je tu takáto reštaurácia, aby ľudia, ktorí nechcú chodiť do reštaurácií, kde sú psy, si mohli povedať, že sa takým reštauráciám vyhnú. A rovnako je tam teda formulácia, že musí tá prevádzka prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku. Čiže, čiže aby bola zabezpečená hygiena, aby bola zabezpečená ochrana, ochrana zdravia.
A podobne aj zákon o pohrebníctve, s ktorým teda pani ministerka teraz prichádza, obsahuje v sebe ustanovenie, ktoré sme sa s kolegami dokonca opakovane pokúšali, pokúšali riešiť, teda zrušiť ochranné pásmo k pohrebiskám, ktoré dnes je stanovené v rozsahu 50 metrov zo zákona bez ohľadu na reálne, reálne pomery, pomery v obci. A naozaj sú obce, kde ľudia bývajú cez cestu oproti, oproti cintorínu, ale keď si chcú cez cestu a ešte ďalších 20 metrov niečo postaviť alebo dokonca len prestaviť, tak nemôžu, lebo je zákaz umiestňovania stavieb. Opäť je to niečo, čo neprišlo na to ministerstvo zdravotníctva ani my ako poslanci len tak, že čítame si zákon, ale sú to podnety z praxe. Prišli s tým starostovia, ZMOS sa už dlhodobo usiloval toto ustanovenie, ustanovenie zmeniť a som teda rád, že sa to dostalo aj do návrhu zákona, s ktorým sa dokázala stotožniť, stotožniť vláda, a teda predkladá nám ho ako vládny návrh zákona. Čiže aj za toto, za toto ďakujem.
Sú tam drobné rozdiely oproti tomu nášmu návrhu. My sme tam riešili ochranné pásmo nielen k pohrebiskám, ale aj ku krematóriám, ktoré je 100-metrové zo zákona. Tak možno to zvážiť, ale uznávam, že obce, obce asi nemajú, nemajú veľa obcí problém s krematóriom, lebo teda krematórií bude v krajine podstatne menej ako pohrebísk.
A druhý rozdiel, ktorý sa mi ale zdá trochu závažnejší, je, že my sme v našom návrhu mali, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku. Vo vládnom návrhu je, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska a obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska a potom ďalšie veci, pravidla umiestňovania, povoľovania stavieb a budov a tak ďalej. Domnievam sa, že by bolo vhodné, aby v zákone ostala tá maximálna šírka pohrebiska, pretože na jednej strane zo zákona zrušíme pohrebis; či to ochranné pásmo, ktoré tam dnes existuje a ktoré je stanovené 50 metrov. Na druhej strane umožníme obci, aby si obec sama zadefinovala všeobecne záväzným nariadením ochranné pásmo pohrebiska. Môže byť, nemusí byť. Môže byť, môže byť aj užšie, ale teoreticky by mohlo byť širšie, takže dôsledkom, dôsledkom tohto zákona by sa v niektorých obciach mohlo stať, mohlo stať, že by to ochranné pásmo bolo ešte širšie ako doteraz. Tak ja si skôr myslím, že by bolo vhodné aj v tomto obce nejako, nejako limitovať a dať, dať tam to ustanovenie, ktoré je dnes v zákone, teda ten limit maximálne 50, 50 metrov. A v tom ostatnom je to, samozrejme, že úplne, úplne v poriadku a úplne v súlade s tým, čo sme, čo sme navrhovali.
Takže ďakujem aj pánovi predsedajúcemu, že ma nezarazil, keď som hovoril aj o síce súvisiacom, ale inom návrhu zákona, ale hlavne teda ďakujem ešte raz, resp. ešte dvakrát pani ministerke za oba návrhy.

Ďakujem, pán minister. A ďakujem aj za, teda pani ministerke najmä za prvú časť jej odpovede alebo odpoveď na prvú časť mojej otázky. Oceňujem, že ministerstvo aspoň nateraz – a dúfam, že navždy – ustúpilo od toho zámeru pripraviť nejaký zákon o potláčaní kriminality rómskych osád. Už menej môžem považovať za potešujúce tú druhú časť odpovede. Ja, samozrejme, že súhlasím, že zákon má platiť pre každého a je potrebné zabezpečiť dodržiavanie zákona a potieranie kriminality bez ohľadu na to, kde k nej dochádza, aké má konkrétne formy a kto ju pácha, ale považujem za absolútne nemiestne a nevhodné hovoriť a používať termíny ako rómska kriminalita alebo kriminalita v rómskych osadách. Mňa by teda veľmi zaujímalo, keby tu bola pani ministerka, keby vysvetlila, čo je to rómska kriminalita, na základe čoho definuje takýto pojem ako rómska kriminalita.
A považujem to za obzvlášť nebezpečné v situácii, keď rasistické výroky pochádzajú nielen z úst predstaviteľov fašistických a extrémistických zoskupení, ale aj predstavitelia kedysi akože štandardných politických strán vrátane vášho pána predsedu sa takýchto rasistických vyjadrení zastávajú. Tak myslím, že je dôležité aj ten slovník, ktorý, ktorý používame, a teda ministerka, ministerka vnútra má v tomto tiež veľkú zodpovednosť v tom, ako koná, takže myslím si, že by nemala ísť cestou svojho predchodcu pána, pána Kaliňáka, ktorý túto tému hrubo zneužíval.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. No, možno to nie sú prieťahy z hľadiska konania sudcu, ale z hľadiska konania štátu a vymožiteľnosti práva to ako prieťahy nepochybne vidím, lebo tá žaloba tam bola podaná, myslím, v roku 2014. V čase, keď som interpeloval vašu predchodkyňu pani ministerku Žitňanskú, koncom roka 2017, tak tam bolo 25 odročení, zmenil sa tam sudca. Teraz, pokiaľ viem, je tam už 34 odročení. Pán Michal Petraník, starosta Vyšného Mirošova, bol medzičasom, ako ste aj spomenuli, trestne stíhaný za inú vec. Toto je trestne stíhaný za spreneveru, ktorá sa týka peňazí obce. Bol stíhaný v súvislosti so svojím podnikaním s nejakým podozrením na podvody s DPH. Takmer pol roka bol v kolúznej, kolúznej väzbe. Zanikol by mu, zanikol by mu mandát, ak by tam bol trochu dlhšie, ale tesne pred tým pol rokom sa vrátil a teraz s náramkom, lebo je sledovaný alebo teda predpokladám, že je to nejaké zaisťovacie zariadenie, tak teraz starostuje naďalej.
Keby konal štát rýchlejšie, tak v roku 2018, keď bol znovu zvolený za starostu, tentokrát už nie za stranu MOST – HÍD, ako som sa pýtal vtedy, keď bola ešte pani ministerka Žitňanská, ale teraz už za vášho koaličného partnera SMER – sociálna demokracia, ak by bol odsúdený, tak by pravdepodobne nemohol ani kandidovať. Čiže z pohľadu obyvateľov toto je, myslím si, že nekonanie, a teda ak vás môžem, tak by som vás chcel poprosiť, aby ste apelovali aj na vedenie súdu, aby v tejto veci zabezpeči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)