Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.6.2017 o 17:53 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 14.6.2017 17:53 - 17:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť by som rád využil prvé čítanie na teda ujasnenie si zámeru predkladateľov, ktorý v zásade, tak ako bol zdôvodnený, je na ňom, samozrejme, že niečo, že pokiaľ obce majú príjmy, ktoré nie sú schopné efektívne použiť na výsadbu novej zelene, tak treba hľadať spôsoby, ako ich v súlade so zákonom použiť na iné účely, ktoré bezprostredne súvisia s tým zámerom, pre ktorý sa ten poplatok vyberá.
A opäť by som mal dve drobné otázky. Prvá sa týka tej dokumentácie, že či tá dokumentácia je nejako zadefinovaná, že čo konkrétne to môže byť, lebo, aby sa nestalo, že miesto toho, že sa budú miesto vyrúbaných stromov sadiť nové stromy, tak alternatívou bude, že sa budú písať štúdie o tom, ako by sa mohli sadiť nové stromy, a na to sa spotrebujú všetky peniaze. Teda že či je to nejako vymedzené a existuje tam nejaká, nejaká poistka teda, aby sa miesto výsadby nových stromov nepísali štúdie o výsadbe nových stromov, teda, samozrejme, v nejakej primeranosti, že má to byť možné v zmysle zákona, ak bude schválená vaša novela, ale teda aby sa tam neminulo viac peňazí na štúdie ako na novú zeleň. Jedna otázka.
Druhá otázka je, že vlastne všetky tie účely, ktoré sú tam zadefinované, sú, dá sa povedať, nejaké také že verejnoprospešné, všeobecnoprospešné. Možno s jednou výnimkou a to sú tie zelené strechy, že teda bolo by to možné použiť aj na zelené strechy súkromných domov? Že keď niekto si postaví 20-poschodovú budovu súkromnú, čisto súkromnú, kde na strechu majú prísť... (Reakcia z pléna.) No, ide mi o to, že aká je predstava, lebo teda obecné peniaze asi nemožno investovať do súkromného majetku, tak čo sa myslí tými zelenými strechami, že na obecnom úrade bude zelená strecha alebo na škole alebo teda na aký účel by to malo byť, aby to rešpektovalo ten verejnoprospešný alebo všeobecnoprospešný charakter. Nekritizujem ten návrh, iba sa pýtam.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2017 17:40 - 17:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť a chcem sa vyjadriť k tomu zvýšeniu limitu pre školské jedálne zo 40- na 200-tisíc. A, samozrejme, že táto vec má dve stránky, podobne ako celý zákon pre verejné obstarávanie.
Na jednej strane naozaj to môže zjednodušiť situáciu školským jedálňam alebo školským zariadeniam, ktoré nakupujú potraviny. Na druhej strane to rozširuje možnosti subjektívneho rozhodovania a až korupčného správania, samozrejme. To je ale problém celého verejného obstarávania, že keby všetci boli slušní, poctiví a zodpovední, tak nepotrebujeme žiadny zákon o verejnom obstarávaní. Jednoducho všetci, ktorí narábajú s verejnými prostriedkami, by sa snažili používať ich efektívne, používať ich tak, aby za ne nakúpili kvalitné tovary a služby, nikoho by nezvýhodňovali, nijako by sa nedali korumpovať, nedávali by žiadne malé domov. Ale práve preto, že to tak nie je, nie je to tak nikde vo svete, možno by som povedal, že u nás zvlášť, tak práve preto existuje zákon pre verejné obstarávanie, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré, áno, niekedy pre tých slušných spôsobia ako zbytočná byrokracia, a dokonca niekedy znemožňujú vybrať si najlepšiu ponuku, lebo kvôli tomu, aby ste dodržali nejaké formálne postupy, sa nemôžete rozhodnúť pre riešenie, ktoré je reálne najlepšie, ale nezodpovedá nejakým formálnym postupom.
Napriek tomu je asi potrebné, aby taký zákon existoval a ak majú existovať z neho nejaké výnimky, tak tie výnimky musia byť dostatočne odôvodnené. A túto nejakú výnimku ideme zaviesť alebo rozšíriť povedzme. A preto sa chcem spýtať, že čo sú tie dôvody, že prečo práve zo 40 na 200, že ako ste dospeli k tomu číslu, lebo to nie je, že o 10 %, o 20 %, to je, päťnásobne zdvíhate ten limit. To je jedna otázka, ktorá by ma zaujímala, že ako predkladatelia uvažovali, z akých analýz vychádzali.
A druhá otázka je, že prečo práve školské jedálne, lebo podobný problém zrejme majú jedálne v zariadeniach sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v nemocniciach. Čiže prečo špeciálne školské jedálne majú mať takúto výnimku a nie aj iné zariadenia, ak sa teda bavíme o jedálňach a nebavíme sa teda o iných nákupoch. Teda že v čom je to odôvodnené.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2017 15:56 - 15:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hrnko, veľmi sa mi páčila tá vaša veta, že tak, ako ste vy hľadali možnosť odstrániť Petranského, tak aj my hľadáme, potom ste to nejako zahovorili, ale to bolo také veľmi milé prerieknutie a teda som vám zaňho vďačný. Tri veci by som vám chcel povedať.
Po prvé, vtáka poznáte po perí, strom poznáte po ovocí. Ja neviem, s kým sa kamarátil alebo nekamarátil pán Krajňák, pán Lacko, aké mal kto vzťahy, dôležité je, čo robí Ústav pamäti národa. Ústav pamäti národa si v súčasnosti plní svoju funkciu, pre ktorú bol vytvorený a ktorú si zo zákona plniť má. A že ho v tejto situácii vy chcete nejako destabilizovať alebo posunúť niekam inam, hovorí veľa o vašich motívoch.
Tvrdíte, druhá vec, že som si zle niečo prečítal, keď tvrdím, že to má byť nejaký kolektívny orgán, správna rada a ako má správna rada ako kolektívny orgán vo funkcii štatutára nahradiť predsedu správnej rady ako štatutára v tej každodennej agende. Vy mi tvrdíte, že sa tam vytvára nejaký štatutár mimo správy úradu? Pán poslanec Hrnko, vy ste si zle prečítali ten návrh, ktorý ste obhajovali, nič tam také nie je. Štatutárny orgán sa mení z individuálneho na kolektívny, z predsedu správnej rady na správnu radu. Ak mi neveríte, tak sa spýtajte predkladateľov návrhu zákona, je to tak, ja som si to dobre prečítal na rozdiel od vás.
Posledná vec a ja sa musím ohradiť voči tomu, čo ste povedali na adresu Jána Langoša. Ján Langoš určite tento zákon nepresadil, aby si vytvoril nejakú fabriku. Ján Langoš mal hlboký záujem o túto tému a mali by sme mu byť všetci vďační, že takýto zákon sa podarilo prijať vďaka nemu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2017 15:35 - 15:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Osuskému za tú reakciu. Naozaj je ťažké reagovať po kolegoch, ktorí povedali veľkú časť toho, čo som už ja chcel povedať, a teda špeciálne, špeciálne po ňom, ktorý to povedal ešte aj sebe vlastným spôsobom. A teda oceňujem tú myšlienku, že škoda, že sa toho nedožil Alexander Mach, lebo s Lorencom by, s Alojzom Lorencom by vytváral vhodné personálne zloženie pre inštitúciu podľa predstáv zrejme časti koalície.
Ja by som len teda doplnil, že je príznačné, že tento návrh zákona vyvoláva pozitívnu odozvu práve v laviciach fašistických poslancov. Je to niečo podobné, ako keď SNS prišla s návrhom na zvýšenie tej hranice pre registráciu nových cirkví a náboženských spoločností a najhorlivejšie tento návrh SNS obhajovali práve fašisti. Vy ste to hovorili tak, v takej trošku decentnejšej, uhladenejšej forme a oni to povedali úplne napriamo. Tak možno by ste sa mohli zamyslieť, že keď teraz prichádzate s týmto návrhom a niekto ho kritizuje, tak kto vás bráni? Bránia vás fašisti. A nehovorím, že škoda, že tu dnes v parlamente nesedí komunistická strana, lebo to je dobré a zlé, že nie je zakázaná, ale keby sedela v parlamente komunistická strana, tak nepochybne aj z jej strany by sa vášmu návrhu dostalo zaslúženej podpory a tiež by to nebola náhoda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2017 15:19 - 15:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, máme pred sebou veľmi zvláštny, povedal by som, priam paradoxný návrh zákona. Paradoxný prinajmenšom z troch dôvodov.
Prvý. Zákony zvyknú upravovať nejaké právne vzťahy a ich podstata býva v samotnom znení zákona a k tomu niekedy z dôvodov, že musí sa niečo vyriešiť, niečo prechodné, sa pridávajú prechodné ustanovenia, ktoré majú upraviť to, ako sa majú správať vzťahy po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy. Ale zvyčajne tie prechodné ustanovenia bývajú iba akýmsi doplnkom k tej podstate, ktorá sa rieši v samotnom zákone alebo v návrhu zákona, alebo aj v návrhu novely zákona.
V tomto prípade, a to je prvý paradox, je to úplne naopak. V tomto prípade podstata zákona je v prechodnom ustanovení bodu 22 § 30 ods. 1: "Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený." Toto je podstata vášho návrhu zákona. A pokiaľ by to išlo, tak toto by ste zrejme napísali iba takto ten zákon, no ale zákon nemôže mať iba prechodné ustanovenie, tak ste tam museli dodať aj niečo ďalšie. Prvý paradox.
Druhý paradox. Zákony sa zvyčajne schvaľujú na to, aby stanovili všeobecné pravidlá, podľa ktorých sa majú správať ľudia, fyzické osoby, právnické osoby, firmy, podľa ktorých majú fungovať štátne inštitúcie. Tento zákon je zameraný na riešenie nejakých sporov existujúcich na jednom konkrétnom pracovisku. A toto má byť dôvod schválenia novely zákona, schválenia novely zákona, ktorá sa prijíma iba preto, aby sa z funkcie odstránil doterajší šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Je veľmi zlé, keď sa menia zákony iba z dôvodu, aby sa mohla urobiť nejaká personálna zmena. Ale je možné, že sú také situácie, keď je situácia výnimočne zlá, katastrofálna, inštitúcia sa rozpadá a urobí sa takáto účelová zmena. Aj vtedy je to zlé. Ani vtedy by sa to nemalo robiť, ale aká, preboha, výnimočná a katastrofálna situácia je dnes v Ústave pamäti národa? Čítali ste o tom v médiách? Povedal vám to niekto? Napísali ste to v dôvodovej správe? Povedali ste to tu? Nie. Nič také. Neexistuje reálny dôvod okrem toho, že sa chcete zbaviť šéfa správnej rady.
A taký tretí paradox, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je, že Ústav pamäti národa má dokumentovať a kriticky analyzovať našu históriu a najmä obdobie neslobody. Obdobie dvoch zločineckých režimov. Obdobie dvoch totalít. Fašistickej totality počas slovenského štátu a komunistickej totality počas obdobia vlády komunistov. A je úplne jedno, že to boli československí komunisti. To s čechoslovakizmom nemalo nič spoločné. Budete vystupovať, pán Hrnko, potom môžte, nemusíte mi tu vykrikovať.
Ondrej Krajňák, zhodou okolností sa vyostrili vzťahy na pracovisku až do tej miery, že skupina poslancov považuje za potrebné novelizovať ten zákon, keď sa dostal do konfliktu, a teda vyhodil, rozviazal pracovný pomer s dvoma osobami, ktoré v Ústave pamäti národa nemali nikdy pracovať, s pánom Lackom a s pánom Bobákom.
Je absurdné, aby obdivovateľ fašistického štátu alebo obdivovateľ komunistického režimu a jeho významný aktér pracovali v inštitúcii, ktorá má kriticky skúmať obdobie neslobody, to obdobie, ktoré oni dvaja obdivujú, oslavujú, ospevujú. Teda dve obdobia. Boli to dve rôzne obdobia, ale obe boli rovnako zločinné a obe boli obdobia neslobody.
Sme síce ešte iba v prvom čítaní, ale ja by som sa teda rád aj spýtal na nejaké konkrétnosti, lebo z toho, čo ste napísali, mi nie je jasné, že ako si to vlastne predstavujete a čo tým chcete dosiahnuť, teda okrem toho, že sa chcete zbaviť predsedu správnej rady. Ale tie praktické ustanovenia, lebo ten zákon je veľmi zvláštnym spôsobom napísaný. A tá dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, čo je v zákone napísané, v tomto prípade dôvodová správa v podstate iba reprodukuje to, čo je napísané v paragrafovom znení. Napríklad hneď prvý bod. "V § 8 ods. 1 úvodnej vete sa vypúšťa slovo "najmä"." Paragraf 8 upravuje úlohy ústavu. "Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä" a potom sú vymenované písmená a až k. V čom je problém? V čom je problém, komu vadí to "najmä"? To, to, nevyplýva to automaticky z toho zákona. V dôvodovej správe sa k tomu dozvieme, že "ustanovenie § 8 ods. 1 spresňuje úlohy zverené štátom". No ako spresňuje, keď vypustí "najmä"? Neviem.
Potom by som sa chcel spýtať, že ako si prakticky predstavujete to fungovanie štatutárneho orgánu kolektívneho, ako bude rozhodovať, lebo dnes štatutárnym orgánom je predseda správnej rady. Je tam jasná zodpovednosť. Je jasné, že on má riadiť ústav, on má rozhodovať. A ako to bude fungovať, keď to bude kolektívny orgán? Teraz tam každý deň budú chodiť všetci členovia správnej rady, každý deň alebo každý druhý deň budú mať zasadnutia a budú riešiť tie veci, ktoré riešil predseda správnej rady?
Alebo. Potom je tam zaujímavá vec, že ustanovujete nový spôsob voľby a odvolávania predsedu správnej rady samotnou radou, keď už vlastne predseda ani nebude štatutárnym orgánom. Štatutárnym orgánom bude rada. Tak prečo toto považujete za nejaký lepší alebo demokratickejší, alebo efektívnejší, alebo transparentnejší, v čomkoľvek lepší spôsob ako ten doterajší, keď to bolo v rukách priamo parlamentu?
A teda pýtam sa to najmä v kontexte toho, že tento mesiac aj minulý mesiac sme tu mali na programe schôdze rôzne zmeny spôsobov volieb, ktoré vládna koalícia presadila, a keď išlo o predsedov samosprávnych krajov, tak ste presadili zmenu z dvojkolovej voľby na jednokolovú. Neviem, či je jednokolová transparentnejšia a demokratickejšia, asi ani nie. Ale teda v každom prípade účelovo vám to vyhovuje, lebo si myslíte, že v prvom kole získate viacej. To sa asi týka viacej SMER-u ako Slovenskej národnej strany, samozrejme.
Zmenili ste spôsob vymenovania šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V čom bude demokratickejšie alebo transparentnejšie, keď ho nebude menovať prezident na návrh vlády, ale priamo vláda nevedno, ale teda keďže už prezidentom nie je pán Gašparovič, ale pán Kiska, tak zasa len z takéhoto účelového dôvodu zmeníme zákon a zmeníme spôsob voľby.
Včera sme prelamovali veto k tomu slávnemu lex Raši, teda aby starostu na takmer alebo primátora na takmer štvrtinu volebného obdobia mohol si určiť odchádzajúci primátor alebo starosta. Opäť účelový zásah. Ani ste nemali potrebu nejak to brániť. Tak mňa len zaujíma, že akými kritériami sa riadi vládna koalícia, keď navrhuje zmenu spôsobu voľby a ustanovovania do funkcie, lebo mne to vychádza úplne jednoznačne: Účelovo, potrebujem sa niekoho zbaviť, zmením zákon. Myslím si, že si zlepším vyhliadky vo voľbách, zmením im zákon.
Ján Slota chcel Ústav pamäti národa zrušiť. Neviem, či by sme mali oceniť to, že vy ho zrušiť nejdete, ale to, čo idete robiť, určite je krokom k menšej funkčnosti a k tomu, aby si svoje funkcie, ktoré si doteraz plnil, plnil oveľa menej efektívne. Ústav pamäti národa je dielom Jána Langoša, ktorý bol jeho prvým šéfom. Potom za pána Petranského sa fungovanie Ústavu pamäti národa dostalo do pozícií, ktoré sa výrazne odkláňali od dedičstva a odkazu jeho zakladateľa. Nechcem hovoriť, že pán Krajňák je dokonalý, že nemá žiadne chyby, že pod jeho vedením neexistujú žiadne problémy, ale pod jeho vedením má Ústav pamäti národa bližšie k tomu, ako ho zakladal Ján Langoš. A to, čo vy dnes chcete urobiť, ho od dedičstva Jána Langoša vzdiali.
A zrejme už na záver by som zacitoval z vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že "počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia."
"A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia." To je jedna z mála vecí, aj keď je to iba všeobecná časť dôvodovej správy, s ktorou sa aj ja dokážem stotožniť, len potom nerozumiem, prečo ste nám tu predložili návrh zákona, ktorý ide úplne, ale úplne opačným smerom ako to, čo máte napísané v prvom odstavci všeobecnej časti dôvodovej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 19:27 - 19:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, počet poslancov v tejto sále síce pripomína počet bojaschopných lietadiel z tých známych vtipov o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Verím, že v realite je to, v realite je to lepšie, ale obranyschopnosť Slovenskej republiky je vážna vec. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu a žartovať o tom. Tak ja by som za seba chcel vyjadriť podporu tomuto návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Českej republiky a na prítomnosť príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenskej republiky na účel spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru a rovnako tak aj k tomu predchádzajúcemu bodu, ktorý s tým súvisí a teda zmluvu o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru.
Pre krajinu, ako je Slovensko, je takáto spolupráca nevyhnutná. Je zvlášť potešujúce, že sa tak deje s Českou republikou, s ktorou nás viaže spoločná aj štátna minulosť a dlhodobo nadštandardné vzťahy a je dôležité, že sa tak deje v rámci vymedzenom spoločenstvom demokratických krajín, teda Severoatlantickou alianciou. Žijeme veľmi búrlivé časy a to, čo sa mohlo zdať iba ako povinná jazda v minulosti, je možné, že bude, budeme musieť k tomu oveľa vážnejšie pristupovať a oveľa viac úsilia vyvinúť k tomu, aby sme reálne zabezpečili obranyschopnosť Slovenskej republiky. Búrlivá je situácia na Blízkom východe, náš východný sused Ukrajina je naďalej objektom agresie zo strany svojho východného suseda Ruskej federácie.
Tak v takýchto chvíľach je dôležité, aby sme mysleli na svoju obranyschopnosť, plnili si záväzky voči svojim spojencom a aj takýmito konkrétnymi krokmi prispievali k zabezpečeniu obranyschopnosti Slovenskej republiky a verím, že to, čo sme schválili na minulej schôdzi, teda zvyšovanie výdavkov na obranu, si zoberieme všetci k srdcu a budeme podľa toho, budeme podľa toho postupovať a čo najskôr - a ja verím, že aj skôr, ako sme to deklarovali - budeme schopní dospieť k splneniu toho záväzku, že máme vynakladať na vlastnú obranu 2 % hrubého domáceho produktu.
Takže ďakujem za pozornosť a verím, že podobne ako iné zmluvy alebo návrhy podobného druhu aj tento bod a ten predchádzajúci bod prejdú s podporou širokého spektra demokratických poslancov, fašisti tu momentálne nie sú, už išli spať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 18:26 - 18:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zimenová, spomenula si tu hromadnú pripomienku, ktorú sme spoločne s ďalšími vo februári iniciovali, kde sme sa pokúsili presadiť nárokovateľnosť príspevku na asistenta. Je to iste opatrenie, ktoré má dopady na štátny rozpočet a má negatívne dopady na štátny rozpočet, čiže by znamenalo zvýšenie výdavkov. Pre mňa to bola taká trochu zvláštna skúsenosť, lebo obvykle kritizujem zvyšovanie výdavkov a obvykle navrhujem alebo podporujem skôr opatrenia, ktoré vedú k šetreniu, nie k zvyšovaniu výdavkov verejnej správy. Ale tá výnimka v tomto prípade bola opodstatnená, pretože nie všetky výdavky je potrebné znižovať a ak si niečo zaslúži viac peňazí, tak v tej množine nepochybne je zabezpečenie kvalitného vzdelania a podmienok pre kvalitné vzdelanie práve takýchto ľudí, ktorí nie sú, nie sú v rovnakej situácii, ako bežná populácia a potrebujú nadštandardnú pomoc. Táto krajina, tento štát dáva peniaze na dotovanie hospodárskych činností, na dotovanie zatepľovania, podporuje, podporuje bývanie ľudí, ktorí na to nie sú odkázaní, ale dostanú príspevok, príspevok od štátu na to, aby si niečo, niečo kúpili. Prichádzajú sem podnikatelia, ktorí dostávajú investičné stimuly, na to všetko vieme nájsť peniaze, na úrady, organizácie, ktoré neprešli žiadnym komplexným auditom, ako sme sa tu bavili aj s pánom premiérom Ficom, ale na asistentov učiteľov tie peniaze nie sú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 15:32 - 15:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja by som zareagoval na pána poslanca Petráka. Ja som nepovedal, že pred mesiacom, keby to išlo do skráteného legislatívneho konania, tak by to nevadilo. Okrem čítania s porozumením by sme mohli aj počúvať s porozumením. Ja som iba povedal, že ak by to išlo pred mesiacom do skráteného legislatívneho konania, tak by sa vytvoril väčší priestor na normálne prerokovanie tohto návrhu zákona napríklad vo výboroch a rozdiel medzi prvým a druhým čítaním by bol nie pár dní, ale pár týždňov a teda mohli by sme sa priblížiť k tomu normálnemu procesu. Ja by som určite aj na májovej schôdzi vystúpil s tým, že nie sú splnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, keďže nehrozia žiadne hospodárske škody, ani ohrozenie základných práv a slobôd, len jednoducho ministerstvo pripravilo návrh a trochu neskôr, ako si predsavzalo zrejme a trvalo mu vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania dlhšie, ako pôvodne plánovalo, čo sa môže stať, ale nie sú to dôvody pre skrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu.
A k tomu argumentu, že to prináša vecne dobré zmeny, no napríklad výrazná, výrazná zmena, ktorú by to mohlo priniesť, je, keby sa príspevok na asistentov stal nárokovateľný. To by bol naozaj reálny posun a ja som za to, aby sa schvaľovali dobré veci, ktoré aj keď s nimi príde vláda, ale pokiaľ dobré veci môže to schvaľovať normálnym spôsobom, tak to preferujem pred tým, aby sa schvaľovali za cenu porušovania zákona o rokovacom poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 15:17 - 15:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ďalšia povinná opozičná jazda pre pána poslanca Petráka a povinná opozičná jazda k skrátenému legislatívnemu dôvodu, najmä z toho dôvodu, že návrhy na skrátené legislatívne konanie skoro nikdy reálne nezodpovedajú tým podmienkam, ktoré pre skrátené legislatívne konanie stanovuje zákon o rokovacom poriadku. Aké to prekvapenie, že aj v tomto prípade je to presne tak.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Budem citovať z predkladacej správy. "Základným cieľom návrhu zákona je spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočne zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov." Samé ušľachtilé ciele, to niet sporu, ale ak toto je základný cieľ, tak vláda sama priznáva, že neexistujú zákonom dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože nič z tohto nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie.
Ďalej z predkladacej dôvodovej správy: "Neschválením navrhovanej úpravy s účinnosťou od 1. septembra 2017 štátu hrozia značné hospodárske škody, nakoľko by nebolo možné vykonať zber údajov podľa stavu k 15. septembru 2017", a tak ďalej, atď. Žiadne hospodárske škody nehrozia. Hrozí len, že kompetencie v školstve a v samospráve budú zo strany centrálnej vlády nedostatočne dofinancované. Inak povedané, hrozí, že zajtra bude rovnaký stav, aký je dnes, ako bol včera, ako bol predvčerom, nič sa nemení, žiadne hospodárske škody nehrozia.
Ďalší dôvod: "Ohrozenie základných a ľudských práv, základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému by mohlo prísť s ohľadom na skutočnosť, že by nebolo možné zohľadňovať pri prideľovaní finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením druh postihnutia a poskytnúť finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením na školský rok, ale naďalej by sa poskytovali na kalendárny rok, čo môže ohroziť reálne zohľadňovanie aktuálnych finančných potrieb na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením." Tak toto jednak nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie, ale predovšetkým to nie je pravda.
V hromadnej pripomienke verejnosti k tomuto návrhu zákona, ktorej som bol spoločne s kolegyňou Zuzanou Zimenovou ešte vo februári spoluiniciátorom, sme navrhovali, aby poskytovanie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebného počtu asistentov učiteľov v školách nebolo v zákone iba možnosťou tak, ako doteraz, ale aby boli finančné prostriedky na asistentov školám poskytované v plnej výške v podobe nároku. Takýmto opatrením by sa naozaj mohlo predísť ohrozeniu práv detí so zdravotným znevýhodnením, avšak ministerstvo školstva našu hromadnú pripomienku odmietlo, v rozporovom konaní naše argumenty odmietlo, zdôvodnilo to tým, že v súčasnosti ministerstvo nemá v rozpočte toľko finančných prostriedkov, aby vedelo poskytnúť finančné prostriedky každému žiadateľovi podľa jeho požiadaviek. Čiže v skrátenom konaní, či bez neho, vláda vôbec nepočíta s tým, aby zohľadňovala skutočné nároky a potreby detí a ešte sa tu zaštiťuje potrebami detí, ktoré však nemieni v plnej výške zafinancovať, lebo tu nejdeme zostavu, že je to ako možnosť a bude to, bude to nárokovateľné, tam by sme mohli hovoriť o tom, že ideme zabezpečiť nejaké práva detí, ktoré doteraz zabezpečené neboli. Naďalej to ostane ako možnosť, zmenia sa kritériá, keď je to možné, je to nenárokovateľné, môže - znamená nič.
A ďalej poďme, ďalšie ohrozené práva: "Okrem obmedzenia práv osôb zdravotne postihnutých môže byť ohrozené aj právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v materinskom jazyku, keďže by nebolo možné v školskom roku 2017 - 2018 podporiť rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v ich materinskom jazyku poskytovaním finančných prostriedkov zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu, ak v meste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť príslušným vyučovacím jazykom."
Opäť ide o, nazvime to, zavádzanie. O možnosti zavedenia školských autobusov sa hovorí dlhé roky, možno už druhé desaťročie. Nezavedenie tohto opatrenia celý čas nebolo dôvodom nielen pre skrátené, ale ani pre žiadne, akékoľvek normálne legislatívne konanie, pričom tento zákon sa od roku 2003 otváral a novelizoval viac než dvadsaťkrát. Ohrozené práva, a nebolo to dôvodom na zmenu, až teraz je to dôvodom na skrátenú zmenu.
No takže aké sú skutočné dôvody? Prečo máme v parlamente tento návrh na skrátené legislatívne konanie? Tie dôvody asi spočívajú v tom, že vláda si dala za cieľ, čo je celkom legitímne, aby niektoré zmeny nadobudli účinnosť už od 1. septembra 2017, však je to zákon, ktorý sa týka školstva, tak prečo by sme nemali nadobudnúť účinnosť od začiatku školského roku, iné až od 1. januára 2018? Ale vláda, vláda mala tento návrh pripraviť v druhej polovici roku 2016, taký bol pôvodný plán, ale vláda nejako natiahla alebo ministerstvo natiahlo, natiahlo samotnú prípravu, aj vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, teda obdobie, kedy sa ministerstvo školstva dohadovalo nie so zástupcami verejnosti, my sme boli vyriadení, vybavení veľmi rýchlo. Neviem, či to bola hodina alebo dve, čo sme strávili na ministerstve školstva na rozporovom konaní, ale najmä s ministerstvom financií a teda obdobie od skončenia možnosti pripomienkovania, čo bolo 23. februára, po schválenie návrhu zákona vo vláde trvalo 11 týždňov. Dal by sa legislatívny proces stihnúť tak, aby zmeny nadobudli účinnosť už 1. septembra 2017 aj bez toho, aby sme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku skracovali legislatívny proces v parlamente. Určite by to bolo možné, ak by vláda schválila návrh zákona, ktorý, ako som už povedal, mal byť pripravený v rámci plánu legislatívnych úloh v druhom polroku roku 2016. Ak by tento návrh zákona bol vo vláde schválený 19. apríla tohto roku a následne predložený 21. apríla, mohli sme zákon prerokovať štandardným legislatívnym procesom.
Takže ministerstvo si doprialo viac času na vyhodnotenie pripomienkového konania a v dôsledku toho sme tu mali na stole skrátené legislatívne konanie. Ale ešte stále bolo by to porušenie zákona o rokovacom poriadku, mohli sme o tomto návrhu rokovať aspoň trochu normálne. Aspoň trochu normálne znamená, že by sme na májovej schôdzi schválili skrátené, skrátené legislatívne konanie. Napokon tak to bolo 3. mája aj zaradené na rokovanie vlády, že, že bude skrátené legislatívne konanie už na májovej schôdzi, potom od toho vláda upustila, alebo o tom nereagovala, keďže prebiehali debaty medzi ministerstvom školstva a financií a miesto toho, aby sme v prvom čítaní, alebo teda odsúhlasili v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie a potom v prvom čítaní prerokovali návrh zákona na májovej schôdzi a odvtedy už postupovali normálne. Normálny čas by mal výbor a dnes by sme začali zrejme rokovať o návrhu zákona v druhom a potom v treťom čítaní. Tak miesto toho tu máme opäť super rýchle legislatívne konanie, keď sa všetky tri čítania o návrhu zákona uskutočnia na jednej schôdzi a navyše schôdzi, kde, kde dohodlo sa grémium, budeme rokovať so skrátenými obednými pauzami, budeme rokovať do ôsmej večer, takže som veľmi zvedavý, kedy bude mať výbor alebo teda výbory, ktoré tento návrh dostanú, čas normálne sa týmto návrhom zákona zaoberať. Možno, ak to nebudete veľmi hnať, tak možno v piatok poobede by bol taký vhodný čas, že o štvrtej skončí parlament, tak potom aby výbor to nemusel v nejakom zhone v hodinovej obednej pauze schvaľovať.
Posledný citát si dovolím nie z predkladacej správy, ale z programového vyhlásenia vašej vlády: "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch." Kvalitná a efektívna normotvorba takto, priatelia, rozhodne nevyzerá.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 14:50 - 14:52 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Heger, ďakujem za reakciu. Na to, že koaliční poslanci nemajú nejakú veľkú potrebu, česť výnimkám, aj personálnym, aj teda bodom programu, reagovať na opozičných poslancov. Tak na to, nie je to dobré, ale na to si už nejako pomaly zvykám. Keď nereagujú na opozičné návrhy alebo na opozičné pripomienky k vládnym návrhom alebo k ich návrhom, je to zlé, ale predsa je to niečo iné, ako keď prezident republiky vráti parlamentu schválený návrh zákona. Prezident je hlava štátu a má právo vracať schválené zákony parlamentu. Nevyužíva toto právo na nejaké politické pletky a boj s vládou alebo s vládnou koalíciou. Keď vráti zákon, ktorý, na ktorom sa zhodla väčšina prítomných poslancov a vráti ho parlamentu s pripomienkami alebo s výhradami, tak má na to obvykle veľmi vážne dôvody. Zvyčajne ide o rozpor s ústavou alebo prinajmenšom s duchom ústavy alebo možný rozpor s právom Európskej únie. Čiže to nie je nejaké vystúpenie jednotlivého opozičného poslanca pred poloprázdnym plénom. To je rozhodnutie hlavy tohto štátu. Ani to nestojí vládnej koalícii za reakciu. To je teda smutné.
Skryt prepis