Vážené kolegyne, kolegovia, dôvodom, pre ktorý predkladáme novelu zákona o geodézii a kartografii, je skutočnosť, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa asi v marci tohto roku obrátil na redakcie viacerých médií a upozornil ich na povinnosť používania štandardizovaných geografických názvov. Úrad upozornil najmä, a najmä asi v súvislosti s brexitom, na porušovanie zákona zo strany médií spočívajúce v používaní názvu...
Vážené kolegyne, kolegovia, dôvodom, pre ktorý predkladáme novelu zákona o geodézii a kartografii, je skutočnosť, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa asi v marci tohto roku obrátil na redakcie viacerých médií a upozornil ich na povinnosť používania štandardizovaných geografických názvov. Úrad upozornil najmä, a najmä asi v súvislosti s brexitom, na porušovanie zákona zo strany médií spočívajúce v používaní názvu Veľká Británia, resp. Británia, hoci štandardizovaný názov pre daný štátny útvar je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, pripadne v skrátenej forme Spojené kráľovstvo.
Úrad, to je zaujímavé a to je vlastne ten dôvod, pre ktorý prichádzame s návrhom novely, upozorňuje médiá, že za používanie iného než štandardizovaného geografického názvu v tlači alebo v inom prostriedku masovej komunikácie môže byť príslušnej právnickej osobe udelená pokuta až do výšky 3 300 eur a pri opakovanom porušení zákona až do výšky 6 600 eur. Pre fyzické osoby, ktoré sa môžu dopustiť rovnakého priestupku, sú tie pokuty desaťnásobne nižšie, čiže 330 eur a pri opakovanom porušení 660 eur.
Takže tento zákon by sme mohli nazvať aj lex Británia, keby sme nemali zmenený rokovací poriadok, tak by som tu možno ukázal britskú vlajku, ale keďže nechcem byť tretím poslancom, ktorý po Igorovi Matovičovi a Miroslavovi Beblavom bude ukazovať vizuálnu pomôcku v rozpore s rokovacím poriadkom, tak to neurobím.
Znenie zákona má rozmer ústavnoprávny, politický aj praktický.
Ten ústavnoprávny rozmer spočíva v tom, že podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené a podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Záväznosť štandardizovaných geografických označení v tlači a iných médiách a prípadné pokutovanie médií či iných subjektov za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov nemá podľa nášho názoru oporu v ústave a zasahuje do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec vymedzený ústavou.
Riešili sme na tejto schôdzi zásah do vlastníckych práv, ktoré sú tiež garantované ústavou, a znova ho budeme riešiť o chvíľu, pretože pán prezident vetoval váš diaľničný zákon, alebo teda novelu diaľničného zákona. Toto je podobný prípad, aj keď ide o zákon, ktorý platí už dosť dlho.
Vymáhanie používania štandardizovaných geografických názvov v médiách prostredníctvom dozoru zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a pokutovanie používania iných názvov však nepochybne nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ktorý z týchto účelov má byť prostredníctvom pokutovania za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov chránený? Ktorý z týchto legitímnych cieľov pre zasahovanie do slobody šírenia informácií je inými ako štandardizovanými geografickými názvami ohrozený a naozaj ide o nevyhnutný zásah? Ak v médiách sa nebude používať Spojené kráľovstvo, ale Veľká Británia? Nepochybne to nie je nevyhnutý zásah a nepochybne tam nie je evidentný žiadny z cieľov, ktoré pre obmedzenie slobody šírenia informácií predpokladá ústava.
Keď sa o tejto kauze začalo hovoriť, tak veľmi často sa spomínalo, že ide o zákon z čias tretej Mečiarovej vlády a že teda pokutovanie je na základe mečiarovského zákona. Áno, ide o zákon z roku 1995, ale tie pokuty sa tam dostali až v roku 2003. Pokuty nie vo vzťahu ku kartografickým dielam, ale vo vzťahu k používaniu názvov typu Veľká Británia v médiách.
Čiže aj SMER by mohol mať vôľu zmeniť tento zákon, keďže, aby som použil slová ich predsedu, ktoré často a rád používa, keď sa ho pýtajú, že či bol v byte na Vazovovej, tak hovoril, dajte mi s tým pokoj, to je kauza druhej Dzurindovej vlády. Tak aj toto, toto znenie (reakcia z pléna), toto znenie zákona, nevykrikuje, prosím, pán poslanec, aj to znenie zákona je svojím spôsobom kauza Dzurindovej vlády, takže verím, že nebudete brániť do roztrhania tela pokuty pre médiá, ktoré sa tam dostali za druhej Dzurindovej vlády. Nie za Mečiarovej vlády, ani za vašej vlády.
Pár slov k obsahu. Navrhujeme stanoviť, že štandardizované geografické názvy sú záväzné, ale len pre tvorbu, aktualizáciu a vydávanie štátnych mapových diel, nie pre používanie geografických názvov fyzickými osobami a právnickými osobami. Podľa súčasnej právnej úpravy sú totiž štandardizované geografické názvy záväzné aj pre všetkých vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, ako aj na používanie v tlači a iných médiách. A, samozrejme, v úradnej komunikácii orgánov verejnej správy. Navrhujeme, aby sa obmedzila záväznosť týchto štandardizovaných geografických názvov iba na štátne mapové diela. A tu sme sa inšpirovali právnou úpravou v Českej republike, kde zákon o zememeračstve bližšie neupravuje štandardizáciu geografického názvoslovia, a tá je na základe zákonného splnomocnenia bližšie upravená vo vyhláške Českého úradu zememeračského a katastrálneho, ale tá vyhláška stanovuje postup pri štandardizácii geografického názvoslovia a stanovuje, že štandardizované mená geografických objektov sú záväzné pre publikáciu mien geografických objektov, v štátnych mapových dielach a v databáze geografických dát Českej republiky. Pre iné subjekty nie sú v Českej republike štandardizované geografické názvy záväzné, napriek tomu sa tam žiadna katastrofa nekoná.
V súvislosti s tým navrhujeme zrušiť dozor Úradu geodézie, kartografie a katastra nad používaním štandardizovaných geografických názvov, keďže nebudú záväzné a porušovanie, alebo teda používanie iných názvov nebude možné pokutovať, nie je dôvod, aby boli, aby úrad vykonával dozor, čiže úradu ubudne práce, takže možno to bude mať ešte pozitívny vplyv na fungovanie úradu aj na, aj na štátny rozpočet.
Ako som už spomenul, navrhujeme zrušiť sankcionovanie ako fyzických osôb, tak právnických osôb. Pre fyzické osoby za priestupok je tam sankcia 330 eur, pri opakovanom porušení až do 660 eur. Pre právnické osoby je tam sankcia desaťkrát vyššia, čiže 3 300 eur a 6 600 eur. Skúste si to uvedomiť v praxi. Nejaké noviny napíšu Veľká Británia, úrad upozorní, že nie je to štandardizovaný geografický názov, napriek tomu tie noviny znovu napíšu Veľká Británia, šup ho, pokuta 3 300 eur môže byť. A tretíkrát napíšu a pokuta 6 600 eur, za tri alebo dokonca dve napísania slovného spojenia Veľká Británia môžu dostať noviny pokutu vo výške 9 900 eur, keď sa to zoberie súhrnne, je to úplne, úplne absurdné, že existuje takéto niečo v zákone.
Keďže navrhujeme upraviť problematiku priestupkov a porušení zákona právnickými osobami, museli sme navrhnúť do zákona aj premietnutie toho a niektoré legislatívnotechnické zmeny, a pritom sme narazili ešte na jednu zaujímavosť, povedal by som, až bizarnosť, ktorá sa tam do zákona dostala práve pri tej novelizácii v roku 2003. Kauza druhej Dzurindovej vlády, nemáte to na svedomí, nebojte.
Až do roku 2003 obsahoval zákon o geodézii a kartografii desať priestupkov, ktoré boli upravené v § 23 ods. 1 písm. a) až j). V roku 2003 bol schválením vládneho návrhu novely doplnený nový priestupok pod písm. k). Vládny návrh obsahoval aj stanovenie výšky pokuty za tento priestupok prostredníctvom úpravy § 23 ods. 2. Parlamentu sa však tie zmeny, lebo mali sa upraviť pokuty aj za iné priestupky, nepozdával, a tak ten príslušný bod, konkrétne bod 40, z vládneho návrhu prostredníctvom spoločnej správy vypustili. A v dôsledku toho sa stalo, že od roku 2003 je v zákone o geodézii a kartografii, § 23 ods. 1 písm. k), priestupok, ktorý spočíva v nezabezpečení autorizačného overenia výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností. Zákon však za jeho porušenie nestanovuje žiadnu sankciu, pretože sankcie sú iba za písm. a) až j), v odseku 1 je písm. k) vymenované, ale v odseku 2, kde sa stanovuje výška sankcií, sú sankcie iba za písm. a) až j). Čiže máme jedenásť priestupkov a pri desiatich z nich je sankcia a pri jednom sankcionovať nemôžeme.
Stalo sa to v roku 2003, dnes je rok 2017, odvtedy bol zákon o geodézii a kartografii štyrikrát novelizovaný, z toho raz sa priamo upravovala výška pokút, čiže bolo otvorené alebo zmenené aj ustanovenie § 23 ods. 2, keďže sme museli v roku 2008 upraviť to alebo zmeniť z eur, teda z korún na eurá, ale toto si akosi nikto nevšimol a naďalej tam ostalo, že máme jedenásť priestupkov, za desať priestupkov je pokuta a jeden je tam len tak pre krásu vymenovaný.
Ak by sme schválili náš návrh zákona, tak tento problém ošetrujeme, ak ho neschválite, tak dávam vládnej legislatíve do pozornosti, že keď sa najbližšie bude meniť zákon o geodézii a kartografii, tak aj tento očividný nezmysel, ktorý trvá pomaly štrnásť rokov, je potrebné napraviť.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, v doložke vybraných vplyvov sme uviedli, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne. Tak sme si mysleli, že teda tie pokuty nebudú až nejaká významná položka, a teda to, čo sa ušetrí na tom, že sa nebudú vyberať pokuty, tak teda o čo budú nižšie príjmy rozpočtu v dôsledku nevybratých pokút, tak sa ušetrí na tom, že nikto nebude musieť vykonávať dozor a zaoberať sa tou administratívou, ktorá je s tým spojená.
Ale ministerstvu financií sa to nepáči. Ministerstvo financií v stanovisku, ktoré dalo k návrhu, tvrdí: "V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vzhľadom na navrhované zrušenie možnosti udeľovanie pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách je možné predpokladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súlade s § 33 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť finančné dôsledky návrhu na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce roky, pričom spolu s tým je potrebné uviesť aj návrh na úhradu úbytku príjmov."
Takže asi sme spravili chybu, keď sme tam nepočítali s tými pokutami, ktoré ochudobnia príjmy štátneho rozpočtu, tak sme si nasypali popol na hlavu a dali sme žiadosť o informácie na Úrad geodézie, kartografie a katastra, že koľko v rokoch 2012 až 2016 riešili takýchto priestupkov, konštatovali spáchanie priestupkov a koľko vybrali na pokutách, aby sme mali nejaký prehľad a nerobili to len tak od stola a mohli prípadne doplniť ten návrh.
Úrad odpovedal a konštatoval: "V období rokov 2012 až 2016 nebolo v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vedené žiadne priestupkové konanie, a teda ani nebola udelená žiadna pokuta. Skutková podstata porušenia poriadku bola v tomto období zistená v jednom prípade, porušenie poriadku sa týka právnických osôb, bolo to v roku 2015, ale nebolo zámerom udeliť pokutu a bol dotyčný subjekt upozornený a vec nebola riešená v priestupkovom konaní." Nad rámec toho, čo sme sa pýtali, sme sa dozvedeli: "Obdobným spôsobom boli vybavené i všetky porušenia poriadku, prípadné priestupky tohto druhu pred rokom 2012. Nikdy od platnosti uvedených ustanovení nebola uložená pokuta za naplnenie ich skutkovej podstaty."
Úrad geodézie, kartografie a katastra je, samozrejme, presvedčený, že napriek tomu je dobré, že máme v zákone pokuty. Ja len na základe tej odpovede, ktorú sme dostali, tak môžem konštatovať dve veci, že jednak je zvláštne, že ministerstvo financií nás upozorňuje na rozpočtové dopady, a pritom ani netuší, že žiadne pokuty nebudú v príjmoch štátneho rozpočtu chýbať, pretože žiadne pokuty nikdy neboli udelené a žiadny príjem z nich štátny rozpočet nemal. Taktiež som tu čakal, že keď ministerstvo financií dáva nejaké stanovisko, tak dáva na základe nejakých dát, ktoré majú k dispozícii, a nie na základe len voľnej úvahy. Ale zaujímavé je aj to druhé zistenie, načo máme v zákone priestupok, ktorý reálne neuplatňujeme, lebo vieme, že je to blbosť, vieme, že blbosť dávať novinám pokutu za to, že napíšu Veľká Británia, ale máme to tam, lebo ja vlastne neviem prečo, lebo to dobre znie alebo možno niekto, niekto vysvetlí, že prečo by to tam malo byť, ale v každom prípade deje sa to, že médiá bežne používajú iný ako štandardizovaný názov, úplne bežne sa to deje. Od roku 2003 je to priestupok, alebo teda porušenie zákona právnickou osobou. Je za to možné dať veľmi mastné pokuty, úrad má na to dozerať, úrad to môže pokutovať, a nič sa s tým nedeje.
A ja teraz nenabádam, aby úrad dával pokuty, práve naopak, navrhujeme tie pokuty zrušiť, ale je nezmyselné, aby sme mali v zákone nejaké ustanovenie, ktoré sa reálne nepoužíva, našťastie, že sa nepoužíva, lebo je nezmyselné a riešením je ho zo zákona vypustiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis