Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som začal citáciou z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2011. Z rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná protiústavnosť tohto zákona v jeho podobe, tak ako bola schválená v roku 2007. Ide o bod 62.
"Podrobnejšiu argumentáciu smerujúcu k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach s označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa Ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia. Presnejšie uvedené, na pozemku, ku ktorému vlastník nemá hmotnoprávny titul, sa nestavia. Všeobecnejšie povedané, vlastníctvo má byť pokojne užívané, nerušené. Jednotlivec sa nemôže cítiť právne a ani ľudsky bezpečne, ak je to naopak. Z ústavnoprávneho hľadiska je v zásade neakceptovateľné, ak na súkromnom pozemku stavia v podstate štátna moc. Nepochybne, život v modernej spoločnosti vyžaduje možnosť zásahu do vlastníckeho práva, ale tieto, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva a musia byť vykonané v riadnej procedúre, kde je vlastník subjektom a nie objektom tohto procesu. Výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Rešpekt k cudziemu majetku nie je nepodobný zásade neminem laedere – nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii."
A presne to navrhujete. Navrhujete zákon, ktorý opäť umožní stavať na cudzom majetku. Samozrejme, nie je rok 2007, ale rok 2017, nepredkladá to pán minister Vážny, ale pán minister Érsek vo vládnej koalícii so SMER-om a SNS, nie Mečiarovo HZDS, ale MOST – HÍD a už máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, takže áno, sú tam nejaké rozdiely. Je tam riešená náhrada, vymysleli sme si inštitút predbežnej držby, aby to nebolo tak úplne na drzovku, ako to bolo v roku 2007. Ale aj tak to nespĺňa všetky podmienky vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré predpokladá ústava, pretože vyvlastniť alebo inak zasiahnuť do vlastníckeho práva možno vo verejnom záujme na základe zákona, to je splnené, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Tá primeraná náhrada možno na rozdiel od toho roku 2007 je ošetrená, ale nevyhnutná miera evidentne nie.
Uviedli ste tu aj verejne v rozprave, aj verejne smerom k médiám nejaké dôvody, prečo je tento návrh potrebný a prečo je ho potrebné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vy vlastne chcete riešiť núdzu, ktorú ste vytvorili vy sami, pretože váš predchodca, minister tej istej vlády, podpísal koncesionársku zmluvu, ktorú teraz považujete a používate ako bič, že musíme prijať takýto zákon, inak nám vzniknú škody. A škody nielen tým, že sa predĺži výstavba diaľnic, ale aj tým, že budeme musieť platiť koncesionárovi nejaké sankcie. Alebo druhá možnosť je, že zaplatíme tým údajným výpalníkom oveľa vyššie ceny za ich pozemky. Teraz nás tlačí čas, ale tým, kto je za to zodpovedný, nie sú nejaké objektívne existujúce okolnosti, vývoj svetového hospodárstva, nejaká zákerná činnosť záškodníkov. Jediný, kto je za to zodpovedný, je vaša vláda.
Argumentácia so špekulantmi sa používa odjakživa. Aj v roku 2007, keď sa prvýkrát tento zákon schvaľoval, tak sa hovorilo, že to nie je určené na postihnutie normálnych ľudí, to je iba na tých špekulantov. A pritom vtedy sa to týkalo, vtedy sa to týkalo ešte všetkých občanov, teraz tvrdíte, že sa to týka nejakých 10 subjektov a ten dojem naliehavosti akoby vyplýval z toho, že sa to týka len tej podpísanej koncesionárskej zmluvy. Ale však keď sa ten zákon schváli, tak bude platiť aj do budúcnosti na všetky ostatné prípady. To nie je zákon, ktorý by bol jednorazovka, vyriešime problém, ktorý máme s touto koncesiou, a potom sa zákon zruší a vraciame sa k normálnemu stavu.
Dovolím si predložiť v mene skupiny šestnástich poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam na konci. V tomto pozmeňujúcom návrhu žiadame, aby sa z vládneho návrhu zákona vypustil inštitút predbežnej držby. Ak je vaším zámerom urýchliť stavebné konanie, tak je to možné aj bez inštitútu predbežnej držby. Bude možné bez preukázania vlastníckeho práva k pozemku začať stavebné konanie aj ho ukončiť, aj vydať stavebné povolenie, ak by ste tento pozmeňujúci návrh schválili, ale nebude možné stavať na cudzom pozemku, čo bola základná výhrada Ústavného súdu. Čiže máte možnosť preukázať tým, ako sa postavíte k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, či vám naozaj ide len o urýchlenie stavebného konania, alebo chcete sa vrátiť k tej úprave, ktorú zaviedol pán minister Vážny, a teda reálne stavať na cudzom pozemku.
Navrhujeme vypustiť inštitút predbežnej držby, ktorá umožňuje stavať na cudzom, nevykúpenom alebo nevyvlastnenom pozemku, pretože to je najväčší problém v tomto návrhu zákona, to najviac pripomína Vážneho zákon z roku 2007, ktorý bol označený Ústavným súdom za protiústavný, a práve tento bod vyvoláva najväčšie podozrenie, že zákon je protiústavný. Čiže svojím spôsobom vám týmto pozmeňujúcim návrhom hádžeme záchranné koleso. Môžete vypustiť z návrhu najproblematickejšie ustanovenie, pri ktorom je najväčšie podozrenie, že urobí zákon protiústavným.
Už to tu zmienil aj kolega Ivan, že ten pozmeňujúci návrh koliduje so spoločnou správou, preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 a 4 spoločnej správy, pán spravodajca. A nekoliduje preto, že by sme nedokázali pripraviť pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval, ale koliduje preto, že nebol návrh zákona prerokovaný štandardným postupom. O dvanástej hodine som sa zúčastnil na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokúva všetky návrhy zákonov a ktorý rieši aj úpravy, ktoré majú charakter zosúladenia zákona s ústavou, legislatívnymi pravidlami. Na ústavnoprávnom výbore nebol predložený ani jeden jediný pozmeňujúci návrh.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať predtým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, je tá otázka, ktorú som položil už v prvom čítaní a na ktorú som nedostal vyčerpávajúcu odpoveď, teda kto ten návrh pripravil. Od pána ministra sme sa dozvedeli, že to bolo konzultované, že sa na tom podieľalo ministerstvo dopravy, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády, advokátska kancelária Soukeník – Štrpka, ktorá bola medializovaná v súvislosti s právnymi službami, ktoré poskytuje železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Ale jedna vec je konzultácia a druhá vec je, kto ten návrh zákona reálne pripravil, lebo to asi obnáša aj iné množstvo práce, tak som dnes na už zmienenom ústavnoprávnom výbore položil túto otázku pánu štátnemu tajomníkovi Stromčekovi, že kto teda ten návrh napísal. A odpoveď, ktorú som dostal, je, že ministerstvo dopravy.
Tak by to zrejme malo byť, aby ministerstvo pripravovalo návrhy. Lenže vlastnosti dokumentu, ktorý je zverejnený na webovej stránke vlády, hovoria niečo iné. Vo vlastnostiach dokumentu na vládnej stránke je ako autor návrhu zákona aj autor dôvodovej správy uvedený akýsi AKSS a AKSS zrejme nebude ministerstvo dopravy ani meno pracovníka ministerstva dopravy, keďže webová stránka
www.akss.sk je webová stránka advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Takže aj to je legitímny spôsob, môže ministerstvo zadať prípravu návrhu zákona nejakej externej firme, ale potom teda predpokladám, že je to ošetrené nejakým zmluvným vzťahom, že to nerobili len z čírych sympatií alebo ako protihodnotu za to, že môžu poskytovať služby, či už Cargu, alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a malo by to byť aj tak uvedené a verejne prezentované. Potom nerozumiem tomu zakrývaniu, že čo je za tým, pretože áno, keď ministerstvo si myslí, že nestačí na to, aby pripravilo nejaký návrh zákona, zadá to advokátskej kancelárii, urobí s ňou zmluvu, ale potom je to poctivé a správne priznať, pokiaľ vlastnosti dokumentu neklamú. Takže tiež by som poprosil nejaké vyjadrenie k tomu, že ako sa vlastne uskutočnil ten proces prípravy, lebo možno je to banalita, ale keď sa klame v takejto banalite, tak to vzbudzuje vážnejšie podozrenia.
Takže dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 553).
1. V čl. I bod 3 sa v § 4 odsekoch 5 a 6 za slovami "nadobudne iné právo" vypúšťa čiarka a slová "s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 8".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 až 4 spoločnej správy. V súlade s rokovacím poriadkom som pozmeňujúci návrh odovzdal na rozmnoženie, a teda majú ho poslanci, aj pán minister, aj pán predkladateľ k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť.