Videokanál poslanca

Pán poslanec Heger, dovolím si ťa trochu poopraviť, keď si hovoril o tom, že tie stavby, ktoré v rámci predbežnej držby budú postavené, budú musieť byť odstrániteľné. No, odstrániteľná je akákoľvek stavba a keď sme aj tak teda o tom hovorili v prvom čítaní aj na výbore, aj teda verejne, keď sa to diskutuje, no neviem si predstaviť, aká stavba je neodstrániteľná. Samozrejme, že keď sa to bude diať a keď budú stavať na cudzích nevyvlastnených pozemkoch, tak pochopiteľne, že budú počítať s tým, že súdy to nakoniec vyvlastnia a nebudú musieť nič odstraňovať. Ale teoreticky odstrániteľné je čokoľvek, teoreticky je možné čokoľvek navrátiť do pôvodného stavu s výnimkou možno zbúrania nejakej historicky cennej alebo inak cennej budovy, čiže vlastne nazveme to predbežná držba. Povieme, že musí to byť navrátiteľné do pôvodného stavu, ale de facto to tu bude to isté, čo to bolo za pána ministra Vážneho, bude sa stavať na cudzích pozemkoch.
A zvlášť pikantné je aj to, že nestačí, že ideme schvaľovať zákon, ktorý je veľmi pravdepodobne protiústavný, tak ešte teraz v rámci pozmeňujúceho návrhu tam pripojíme aj rozpor s Aarhuským dohovorom a nepreskúmať alebo teda nemožnosť, nepriznanie možnosti odkladného účinku správnej žalobe. Čiže nestačí problém, ktorý budeme mať vo vzťahu k ústave, musíme porušovať aj naše medzinárodné záväzky. Výborne, gratulujem!

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som začal citáciou z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2011. Z rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná protiústavnosť tohto zákona v jeho podobe, tak ako bola schválená v roku 2007. Ide o bod 62.
"Podrobnejšiu argumentáciu smerujúcu k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach s označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa Ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia. Presnejšie uvedené, na pozemku, ku ktorému vlastník nemá hmotnoprávny titul, sa nestavia. Všeobecnejšie povedané, vlastníctvo má byť pokojne užívané, nerušené. Jednotlivec sa nemôže cítiť právne a ani ľudsky bezpečne, ak je to naopak. Z ústavnoprávneho hľadiska je v zásade neakceptovateľné, ak na súkromnom pozemku stavia v podstate štátna moc. Nepochybne, život v modernej spoločnosti vyžaduje možnosť zásahu do vlastníckeho práva, ale tieto, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva a musia byť vykonané v riadnej procedúre, kde je vlastník subjektom a nie objektom tohto procesu. Výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Rešpekt k cudziemu majetku nie je nepodobný zásade neminem laedere – nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii."
A presne to navrhujete. Navrhujete zákon, ktorý opäť umožní stavať na cudzom majetku. Samozrejme, nie je rok 2007, ale rok 2017, nepredkladá to pán minister Vážny, ale pán minister Érsek vo vládnej koalícii so SMER-om a SNS, nie Mečiarovo HZDS, ale MOST – HÍD a už máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, takže áno, sú tam nejaké rozdiely. Je tam riešená náhrada, vymysleli sme si inštitút predbežnej držby, aby to nebolo tak úplne na drzovku, ako to bolo v roku 2007. Ale aj tak to nespĺňa všetky podmienky vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré predpokladá ústava, pretože vyvlastniť alebo inak zasiahnuť do vlastníckeho práva možno vo verejnom záujme na základe zákona, to je splnené, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Tá primeraná náhrada možno na rozdiel od toho roku 2007 je ošetrená, ale nevyhnutná miera evidentne nie.
Uviedli ste tu aj verejne v rozprave, aj verejne smerom k médiám nejaké dôvody, prečo je tento návrh potrebný a prečo je ho potrebné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vy vlastne chcete riešiť núdzu, ktorú ste vytvorili vy sami, pretože váš predchodca, minister tej istej vlády, podpísal koncesionársku zmluvu, ktorú teraz považujete a používate ako bič, že musíme prijať takýto zákon, inak nám vzniknú škody. A škody nielen tým, že sa predĺži výstavba diaľnic, ale aj tým, že budeme musieť platiť koncesionárovi nejaké sankcie. Alebo druhá možnosť je, že zaplatíme tým údajným výpalníkom oveľa vyššie ceny za ich pozemky. Teraz nás tlačí čas, ale tým, kto je za to zodpovedný, nie sú nejaké objektívne existujúce okolnosti, vývoj svetového hospodárstva, nejaká zákerná činnosť záškodníkov. Jediný, kto je za to zodpovedný, je vaša vláda.
Argumentácia so špekulantmi sa používa odjakživa. Aj v roku 2007, keď sa prvýkrát tento zákon schvaľoval, tak sa hovorilo, že to nie je určené na postihnutie normálnych ľudí, to je iba na tých špekulantov. A pritom vtedy sa to týkalo, vtedy sa to týkalo ešte všetkých občanov, teraz tvrdíte, že sa to týka nejakých 10 subjektov a ten dojem naliehavosti akoby vyplýval z toho, že sa to týka len tej podpísanej koncesionárskej zmluvy. Ale však keď sa ten zákon schváli, tak bude platiť aj do budúcnosti na všetky ostatné prípady. To nie je zákon, ktorý by bol jednorazovka, vyriešime problém, ktorý máme s touto koncesiou, a potom sa zákon zruší a vraciame sa k normálnemu stavu.
Dovolím si predložiť v mene skupiny šestnástich poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam na konci. V tomto pozmeňujúcom návrhu žiadame, aby sa z vládneho návrhu zákona vypustil inštitút predbežnej držby. Ak je vaším zámerom urýchliť stavebné konanie, tak je to možné aj bez inštitútu predbežnej držby. Bude možné bez preukázania vlastníckeho práva k pozemku začať stavebné konanie aj ho ukončiť, aj vydať stavebné povolenie, ak by ste tento pozmeňujúci návrh schválili, ale nebude možné stavať na cudzom pozemku, čo bola základná výhrada Ústavného súdu. Čiže máte možnosť preukázať tým, ako sa postavíte k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, či vám naozaj ide len o urýchlenie stavebného konania, alebo chcete sa vrátiť k tej úprave, ktorú zaviedol pán minister Vážny, a teda reálne stavať na cudzom pozemku.
Navrhujeme vypustiť inštitút predbežnej držby, ktorá umožňuje stavať na cudzom, nevykúpenom alebo nevyvlastnenom pozemku, pretože to je najväčší problém v tomto návrhu zákona, to najviac pripomína Vážneho zákon z roku 2007, ktorý bol označený Ústavným súdom za protiústavný, a práve tento bod vyvoláva najväčšie podozrenie, že zákon je protiústavný. Čiže svojím spôsobom vám týmto pozmeňujúcim návrhom hádžeme záchranné koleso. Môžete vypustiť z návrhu najproblematickejšie ustanovenie, pri ktorom je najväčšie podozrenie, že urobí zákon protiústavným.
Už to tu zmienil aj kolega Ivan, že ten pozmeňujúci návrh koliduje so spoločnou správou, preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 a 4 spoločnej správy, pán spravodajca. A nekoliduje preto, že by sme nedokázali pripraviť pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval, ale koliduje preto, že nebol návrh zákona prerokovaný štandardným postupom. O dvanástej hodine som sa zúčastnil na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokúva všetky návrhy zákonov a ktorý rieši aj úpravy, ktoré majú charakter zosúladenia zákona s ústavou, legislatívnymi pravidlami. Na ústavnoprávnom výbore nebol predložený ani jeden jediný pozmeňujúci návrh.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať predtým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, je tá otázka, ktorú som položil už v prvom čítaní a na ktorú som nedostal vyčerpávajúcu odpoveď, teda kto ten návrh pripravil. Od pána ministra sme sa dozvedeli, že to bolo konzultované, že sa na tom podieľalo ministerstvo dopravy, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády, advokátska kancelária Soukeník – Štrpka, ktorá bola medializovaná v súvislosti s právnymi službami, ktoré poskytuje železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Ale jedna vec je konzultácia a druhá vec je, kto ten návrh zákona reálne pripravil, lebo to asi obnáša aj iné množstvo práce, tak som dnes na už zmienenom ústavnoprávnom výbore položil túto otázku pánu štátnemu tajomníkovi Stromčekovi, že kto teda ten návrh napísal. A odpoveď, ktorú som dostal, je, že ministerstvo dopravy.
Tak by to zrejme malo byť, aby ministerstvo pripravovalo návrhy. Lenže vlastnosti dokumentu, ktorý je zverejnený na webovej stránke vlády, hovoria niečo iné. Vo vlastnostiach dokumentu na vládnej stránke je ako autor návrhu zákona aj autor dôvodovej správy uvedený akýsi AKSS a AKSS zrejme nebude ministerstvo dopravy ani meno pracovníka ministerstva dopravy, keďže webová stránka www.akss.sk je webová stránka advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Takže aj to je legitímny spôsob, môže ministerstvo zadať prípravu návrhu zákona nejakej externej firme, ale potom teda predpokladám, že je to ošetrené nejakým zmluvným vzťahom, že to nerobili len z čírych sympatií alebo ako protihodnotu za to, že môžu poskytovať služby, či už Cargu, alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a malo by to byť aj tak uvedené a verejne prezentované. Potom nerozumiem tomu zakrývaniu, že čo je za tým, pretože áno, keď ministerstvo si myslí, že nestačí na to, aby pripravilo nejaký návrh zákona, zadá to advokátskej kancelárii, urobí s ňou zmluvu, ale potom je to poctivé a správne priznať, pokiaľ vlastnosti dokumentu neklamú. Takže tiež by som poprosil nejaké vyjadrenie k tomu, že ako sa vlastne uskutočnil ten proces prípravy, lebo možno je to banalita, ale keď sa klame v takejto banalite, tak to vzbudzuje vážnejšie podozrenia.
Takže dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 553).
1. V čl. I bod 3 sa v § 4 odsekoch 5 a 6 za slovami "nadobudne iné právo" vypúšťa čiarka a slová "s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 8".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 až 4 spoločnej správy. V súlade s rokovacím poriadkom som pozmeňujúci návrh odovzdal na rozmnoženie, a teda majú ho poslanci, aj pán minister, aj pán predkladateľ k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako určený spravodajca ústavnoprávnym výborom. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. A navrhol, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani spolupredkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som ako spolupredkladateľ návrhu novely zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby povedal pár slov, tie základné dôvody, pre ktoré návrh predkladáme, a naše ciele, čo chceme návrhom dosiahnuť, sú uvedené v dôvodovej správe a zazneli aj v úvodnom vstupe kolegyne Viery Dubáčovej.
A v zásade ide naozaj o veľmi malú zmenu zákona o neziskových organizáciách, ktorá má odstrániť zjavnú nespravodlivosť voči tomuto typu mimovládnych organizácií, ktorá znevýhodňuje neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby v porovnaní s inými typmi či už mimovládnych neziskových organizácií, alebo aj obchodných spoločností, politických strán a podobne. To, že niekto zmešká nejaký termín z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, sa stáva, a keď sú zákonne stanovené sankcie, tak je to v poriadku, v tomto prípade je tá sankcia neprimerane tvrdá a znamená automatický zánik organizácie. Nie je to vymyslený problém, stálo sa to niektorým organizáciám, že zo zákona zanikli iba z dôvodu, že napríklad mali chorú administratívnu pracovníčku, ktorá v tom čase, keď mali povinnosť odovzdať závierku a výročnú správu, vtedy nebola alebo niekto na to pozabudol. Preto navrhujeme iný mechanizmus, navrhujeme, aby to síce mohlo byť dôvodom na zrušenie príslušnej neziskovej organizácie, ale nie automaticky. V prípade, že ten problém bude existovať ďalej a nezisková organizácia neodstráni porušovanie zákona alebo porušovanie povinností stanovenej zákonom, tak to môže byť dôvod na zrušenie, ale zrušenie súdom.
Druhá vec, ktorú chcem tu poznamenať, je, že toto sa netýka všetkých neziskových organizácií, pretože veľmi často dochádza akoby mäteniu pojmov k tomu, že za neziskové organizácie sú považované všetky mimovládne neziskové organizácie, teda aj občianske združenia, neinvestičné fondy, nadácie, ktorých dohromady je oveľa, oveľa viac ako práve tohto konkrétneho typu neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktoré sú zriadené podľa zákona č. 213/1997 Z. z.
Tretia vec, ktorú by som rád povedal, chcem upozorniť na to, že podobný návrh, nie identický, ale podobný, je obsiahnutý aj v návrhu novely, ktorý do parlamentu predložili páni poslanci Štefan Zelník a Tibor Bastrnák, ktorí navrhujú novelizovať zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a zároveň zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Novela toho prvého zákona sa dotýka aj neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ale v tej časti, v ktorej sa novelizuje zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, rieši presne ten istý problém, aby nedochádzalo k automatickému zanikaniu neziskových organizácií iba z dôvodu nesplnenia si povinností podať do 15. júla výročnú správu.
Čiže myslím, že hovorím za všetkých spolupredkladateľov, my podporíme aj návrh kolegov, ktorý je ako bod č. 25 na programe tohto zasadnutia, a veríme, že ten cieľ je rovnako dobre možné dosiahnuť aj cez ich novelu, sú tam trochu odlišnosti, čiže v prípade, že by v legislatívnom procese po prvom čítaní pokračoval iba jeden z tých návrhov, tak sa budeme snažiť ovplyvniť podobu toho druhého návrhu, pretože vidíme tam ešte priestor pre zlepšenie, aby tie podmienky boli nastavené tak, aby nedochádzalo k samoúčelnému rušeniu neziskových organizácií, ale iba tam, kde naozaj dochádza k závažnému porušeniu povinností stanovených zákonov.
A budeme navrhovať aj, aby došlo k zmene účinnosti toho druhého zákona, ktorá je navrhnutá na 1. augusta, čím by vznikla teda paradoxná situácia, že časť toho zákona má zabrániť rušeniu neziskových organizácií z dôvodu nedodania výročnej správy v termíne do 15. júla, ak by to začalo platiť až 1. augusta, tak vznikne problém, že tento rok, presne ten problém, ktorý chce aj návrh novely z dielne kolegov riešiť, by neziskové organizácie boli zrušené práve z toho istého dôvodu. Čiže navrhneme posunúť účinnosť prinajmenšom toho článku, ktorý rieši novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, na skorší termín. Za optimálne by sme, samozrejme, považovali, keby postúpili do druhého čítania oba návrhy zákonov, teda aj ten náš, pre prípad, žeby z nejakých iných dôvodov buď sa zdržalo prijatie toho návrhu, ktorý je obsiahnutý v bode 25, alebo by nebodaj nedošlo k jeho prijatiu, tak si myslím, že je to akútny problém, ktorý treba, treba vyriešiť, a teda ak sa nepodarí vyriešiť tou dvojnovelou, tak prinajmenšom bude dobré mať v zálohe aj to naše riešenie. Ale teda v každom prípade verím, že 15. júla 2017 už žiadna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nezanikne z dôvodu, že zmeškala termín predloženia výročnej správy.
Ďakujem a poprosím nielen vás, ktorí ste tu teraz prítomní, lebo to by zjavne nestačilo, ale aj neprítomných kolegov o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, nemal som už v úmysle vystupovať druhýkrát, ale zabudol som sa prihlásiť s faktickou poznámkou v čase na tom určenom. Keďže nebol všeobecný súhlas, aby som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak to riešim prihlásením sa do rozpravy. Paradoxné na tom je, že všeobecný súhlas nebol udelený vďaka pani poslankyni Grausovej, ktorá na mňa reagovala faktickou, a ja som pritom vôbec nemal v úmysle faktickou poznámkou reagovať na jej faktickú poznámku, ani teda nebudem v rozprave reagovať na jej faktickú poznámku, lebo na fašistické nezmysly nemá zmysel reagovať.
Takže pán poslanec Pčolinský údajne nepočul jediný závažný argument, prečo zákon nepovažujem za dobrý. Ja si myslím, že je to jasné, a ja som to povedal aj v prvom čítaní a o tom som hovoril aj pri tom diaľničnom zákone, nepovažujem ten zákon za dobrý, alebo ten návrh ústavného zákona za dobrý, z dôvodu, že obmedzuje vlastnícke právo nad rámec predpokladaný ústavou. Ústava hovorí, za akých podmienok je možné teda vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, lebo o ten v skutočnosti ide, lebo iba ten reálne môže zabezpečiť, aby cudzinci alebo zlé firmy zo zahraničia, nemohli sa stať vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Ten to môže upraviť, tá ústava to priamo nezakazuje, iba hovorí, že zákonom možno takúto vec upraviť. Ten obmedzuje ľudí, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a obmedzuje ich nad rámec, ktorý podľa môjho názoru je nevyhnutný. Lebo nemôžem svoje vlastníctvo predať, komu ja uznám za vhodné. Musím absolvovať nejaký administratívny postup a najprv to ponúknuť poľnohospodárom z mojej obce alebo z môjho katastra, zo susedného katastra, ďalším, niektorým nemôžem, sú tam podmienky, koľko rokov to musí byť a podnikať, potom sú tam výnimky, ktoré to vlastne negujú, negujú. Myslím si, že tá úprava je zlá, v akom je v súčasnosti stave a bude zlá aj tak, keď by sa zmenila, tak ako to navrhovalo ministerstvo pôdohospodárstva, a bude zlá aj potom, ak bude zmenená v súlade s touto novelou ústavy, pretože si myslím, že štát nemá určovať vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, komu majú predať svoju pôdu. Je to zásah do vlastníckych práv nad rámec toho, čo ústava predpokladá. To je môj názor a to je môj dôvod, prečo považujem tento návrh za zlý.
Povedali ste, že nepovedal som nič, okrem argumentu, že by sme sa mali podriadiť Európskej únii, ale že to je len taký môj subjektívny dojem. No nie je to môj subjektívny dojem. Slovenské právo musí byť v súlade s právom Európskej únie. To je princíp fungovania Európskej únie, že právo jej členských štátov musí byť v súlade s právom Európskej únie. Ako inak by mohla fungovať Európska únia? Na tom nie je nič subjektívne.
Pán poslanec Zelník, tvrdíte, že moje vystúpenie k diaľniciam alebo k tomu diaľničnému zákonu bolo opačné ako moje vystúpenie k novele ústavy? Že tam som sa zastával vlastníctva a tu ho spochybňujem? Ale to je hlboký omyl. Ja v oboch prípadoch obhajujem vlastnícke právo, v oboch prípadoch namietam, že chceme umožniť zasahovanie do vlastníckeho práv. V prípade toho diaľničného zákona mám vážne pochybnosti, že je to v rozpore s ústavou, to, čo dnes navrhuje vláda, v prípade, v prípade vášho návrhu zákona alebo návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá SNS, to nemôže byť v rozpore s ústavou, keď to chcete dať do ústavy, samozrejme. A myslím si, že aj keď to bude v ústave, tak ak na základe toho by ste chceli mať trebárs ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tak možno bude v súlade s ústavou, ale ten rozpor s európskym právom tam naďalej pretrvá.
Chcel by som si vyprosiť, aby ste mi hovorili, že ja nenávidím túto republiku. To nie je pravda, neviem, ako ste, ako ste na to prišli. A skôr by som teda očakával od kolegov tam z tej časti politického spektra ako od vás, myslím, že mali sme tu aj dnes k viacerým témam úplne vecnú, vecnú diskusiu. A keď nesúhlasím s nejakým vaším návrhom a kritizujem ho, tak je to moje legitímne právo a tvrdiť na základe toho, že nenávidím svoju vlasť, je, je taká ozvena tej starej SNS z čias Jána Slotu, nie tej SNS, ktorú občas, som príjemne prekvapený, že dokáže prísť s návrhmi, ktoré aj ja, aj ja... (Reakcie z pléna.) Nevykrikujte, prosím, pán poslanec!
No, ak teda, keď vy mi pripomínate, pripomínate poslanecký klub, tak ja vám, poslanecký sľub, tak ja vám tiež pripomeniem, že súčasťou toho, toho poslaneckého sľubu je, že budem rešpektovať ústavu a zákony a snažiť sa, aby sa ústava a zákony uvádzali do života. Súčasťou ústavy je aj vlastnícke právo, jeho ochrana a podmienky, za ktorých možno do vlastníckeho práva zasahovať. A ja sa tu dnes celý deň aj pri diaľničnom zákone, aj pri, aj pri vašom návrhu ústavného zákona snažím argumentovať práve slovenskou ústavou.
Pán poslanec Fecko, môžem iba zopakovať to, čo som, čo som povedal. Vy ste spomínali výzvu Európskeho parlamentu Komisii. Výzva Európskeho parlamentu sama osebe nemení nič na práve Európskej únie, na zmluvných vzťahoch, na ktorých je Európska únia založená. A takže je možné, áno, je možné, že sa zmenia tie základné zmluvy a povie sa to, ale toto, iba samotné moratórium alebo stanovenie nejakých kritérií nemá za následok zmenu primárneho ani sekundárneho práva Európskej únie a ak tam existuje rozpor, tak s tým rozporom nejaké moratórium a ani nejaké kritéria nič neurobia.
Nakoniec pán poslanec Bernaťák, diskriminácia spočíva v nastavení priamych platieb. Súhlasím, ja nepodporujem rozličnú výšku priamych platieb, ja by som síce zrušil dotácie do pôdohospodárstva, myslím, že to nemá riešiť Európska únia, ale v poriadku, ak sú, tak majú byť na rovnakej úrovni, v tom sa zhodneme. Ale to neriešime vašou novelu ústavy, ani nerozumiem, ako to, ako to súvisí. Lebo ak argumentujete, že diskriminácia je, že v západných krajinách dostávajú farmári viac a zároveň hovoríte, že farmári západní nám tu skupujú pôdu, ale keď nám tu skupujú pôdu a hospodária na nej, no tak dostávajú, predpokladám, toľko ako slovenskí poľnohospodári, nedostávajú holandskí farmári hospodáriaci na slovenskej pôde dotácie, dotácie holandské, ale slovenské, takže celkom nerozumiem, o čom hovoríte.
A rád by som ale teda pripomenul, že vy ste to hovorili verejne, že Európska komisia začala proti Slovensku konanie vo veci toho zákona, a preto chcete zmeniť ústavu, aby ste zabezpečili, že pôda zo slovenských rúk neodíde. A to, čo som ja hovoril vo svojom prvom vystúpení, ktoré pôvodne malo byť jediné vystúpenie, je iba to, že, že tento cieľ novelou ústavy dosiahnuť nemôžete. Lebo ak je tam rozpor s európskym právom, tak zmenou ústavy nevyriešite rozpor s európskym právom. Tým môžte prípadne vyriešiť rozpor so slovenskou ústavou.
A teda povedal som, že sa nebudem vyjadrovať k pani poslankyni Grausovej, ale teda na záver to predsa len urobím. Týchto 10 minút som si mohol ušetriť a mohol som to nejako natesnať do dvoch minút, asi by som to nepovedal všetko. Takže vlastne jej ďakujem, že nedala všeobecný súhlas na to, aby som zareagoval faktickou poznámkou.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh pôdnej novely ústavy má podľa môjho názoru prinajmenšom dva silné rozmery. Ten jeden je viac-menej symbolický.
Podobne ako v prvom čítaní sa odviniem z toho, čo tu predo mnou povedal pán poslanec Fecko, ktorý na rozdiel odo mňa návrh novely ústavy podporil a povedal, že začína to vzduchom, vodou a pôdou, a ja podobne ako v prvom čítaní by som mal na to repliku, že začína to vodou, drevom a pôdou. Pretože, keďže sme na pôde parlamentu, asi nemá zmysel to hodnotiť z hľadiska toho, že ako je ktorý prírodný zdroj dôležitý a ako dlho by sme bez neho prežili, ale z hľadiska toho, ako prebieha legislatívny proces.
A najprv časť poslancov v minulom volebnom období mala potrebu dostať do ústavy ochranu vody, aby nám ju niekto neukradol, a v dôsledku toho máme v čl. 4 ods. 2 ústavy spotrebiteľské balenia vody, čo je, myslím, unikát, neviem, či existuje iná ústava, ktorá by v čl. 4 ods. 2 mala slovné spojenie "spotrebiteľské balenie". Ale však treba chrániť vodu. Potom sa fašistickí poslanci pokúsili dostať do ústavy ochranu dreva, to im neprešlo, ale je možné, že niekto, niekto iný príde s takým podobným nápadom a prejde to tiež. A nakoniec SNS prichádza s návrhom, ktorým chce do ústavy zakotviť ochranu pôdy. Ja len teda oceňujem, že žiadne spotrebiteľské balenia ani nič podobné sa tam, sa tam nespomína. Takže z tohto hľadiska je to menej problematická, problematická úprava.
Ale je v tom istá, istá symbolika, aj keď si teda nemyslím, pretože na rozdiel, že, že je to potrebné, pretože na rozdiel od tej vody a toho dreva tú pôdu, že by niekto chcel, chcel zo Slovenska fyzicky odnášať, aj teda, ako aj pán predkladateľ povedal v úvodnom slove, že to nie je tovar, ktorý možno preniesť, ale myslím, že o to asi ani nikto, nikto nejako takto neusiluje, žeby chcel zobrať ornicu a odviezť ju do Holandska. Ale to je ten symbolický rozmer, na to môžme mať rôzne názory.
Dôležitejší, dôležitejší je ten, je ten praktický aspekt. A ten praktický aspekt spočíva v tom, čo pán poslanec Bernaťák už povedal, že na túto novelu ústavy má potom nadväzovať, nadväzovať nejaké ďalšie zákony, ktoré budú, budú prijaté.
A aby sme teda nechodili okolo horúcej kaše, taký zákon už predsa existuje, existuje od roku 2014. Volá sa zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, pôvodne to malo byť poľnohospodárskej pôdy. A trochu mi to pripomína tú debatu, ktorú sme tu pred malou chvíľou mali a ktorá bola o novele zákona o mimoriadnych jednorazových opatreniach pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Opäť ide o zákon, ktorý bol prijatý počas tentokrát prvej Ficovej vlády, ktorý bol kritizovaný zo strany občianskej verejnosti. Aj k nemu, aj k tomuto návrhu zákona som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, ktorá kritizovala ten návrh, opozícia parlamentná kritizovala ten návrh v parlamente, napriek tomu samozrejme, že vládna väčšina si oba návrhy schválila. A v oboch návrhoch bol podobný problém, či, či zásahy do vlastníckych práv, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade ide o obmedzenie vlastníckych práv, aj keď iným spôsobom, v prípade diaľnic obmedzenie vlastníckych práv, ktoré sa týka pozemkov, na ktorých sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade, v prípade kde sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade pôdy obmedzenie pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Čiže má to, má to, samozrejme, že iný charakter, ale v oboch prípadoch ide o zásah do vlastníckych práv a v oboch prípadoch sa to udialo na základe zákona, aj keď v tomto prípade možno pochybovať o tom, že, že to bolo v nevyhnutnej miere podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, či ten verejný záujem bol taký silný, aby bolo nutné obmedzovať vlastnícke právo vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. A teda primeraná náhrada sa tam, sa tam nerieši, lebo nie je to absolútny zákaz v tej podobe, ako to je dnes, ale je to iba, nazval by som to, komplikácia pri nadobúdaní vlastníctva.
Mali oba návrhy teda aj ten diaľničný, aj ten pôdny do istej miery podobný osud. Vládna väčšina ho pretlačila a bol schválený, nadobudol účinnosť. Bol napadnutý na Ústavnom súde, v prípade toho diaľničného Ústavný súd rozhodol, konštatoval protiústavnosť, v prípade toho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy zatiaľ, pokiaľ viem, Ústavný súd nerozhodol. Takže sa môžme sporiť, môžme mať na to rôzny názor, či je alebo nie je to protiústavné.
A ale je tam ešte jeden rozmer, pretože, pretože sa to netýka iba ústavy, ale týka sa to aj európskeho práva. Týka sa to toho, či je alebo nie je to v súlade s platným európskym právom, ktoré je aj pre nás záväzné. A teraz je fajn, že Európsky parlament prijal nejaké, nejaké uznesenie, ale dôležité je to, čo stanovuje európska legislatíva v tom stave, v akom je dnes, a či naša slovenská legislatíva je alebo nie je v súlade. A tam začal iný proces, začal proces posudzovania, či začala Európska komisia konanie voči Slovenskej republike, a teda výsledkom toho konania má byť zistenie, či je alebo nie je zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v súlade s európskym právom a teda nie v súlade s nejakou smernicou alebo niečím podružným, ale v súlade so základnými princípmi, na ktorých je postavená Európska únia a ktorých súčasťou je aj nediskriminácia, nediskriminácia občanov jednotlivých členských štátov, nediskriminácia firiem z jednotlivých členských štátov. A môžme mať pochybnosti, či, či ten zákon, tak ako je nastavený teraz, je alebo nie je v súlade so slovenskou ústavou, ale myslím si, že ten rozpor so zásadou nediskriminácie občanov iných krajín a, a firiem z iných krajín tam je pomerne evidentný. To je aj dôvod, prečo ministerstvo pôdohospodárstva minulý rok, koncom minulého roka dalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu alebo návrh novely tohto zákona, ktorý reagoval na výhrady Európskej komisie. Podľa môjho hlbokého presvedčenia reagoval nedostatočne a problém s tým zákonom bude, aj ak by bola schválená tá novela, ktorú navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva a ktorá niekde zamrzla, alebo sa možno čaká na schválenie návrhu novely ústavy, ktorú predkladajú poslanci za SNS.
To sú nejaké dve cesty, ako sa môže reagovať na výhrady Európskej komisie. Len mám jedno dôležité upozornenie, že ak si myslíme, že novelou ústavy akokoľvek ovplyvníme súlad alebo nesúlad zákonov, lebo tie zákony budú dôležité, tou novelou ústavy sa v zásade nič nezmení, zmenia sa iba podmienky na to, akým spôsobom to z hľadiska ústavného systému Slovenskej republiky môže byť upravené v zákone, teda že kto môže nadobúdať a akým spôsobom môže nadobúdať poľnohospodársku pôdu. A ak zmeníme ústavu, tak je možné, že tá podústavná, teda zákonná norma, teda úprava bude môcť byť podľa vašich predstáv, ale nič sa tým nemení na tom, že je, teda ak je v rozpore s európskym právom. Pretože naša vnútroštátna legislatíva predsa musí byť v súlade s európskym právom, pokiaľ sme členmi Európskej únie a chceme si plniť záväzky, ktoré nám z členstva vyplývajú, tak nemôžu byť naše zákony v rozpore s európskym právom ani v prípade, že by to prípadne slovenská ústava umožňovala. Čiže ak sa domnievajú predkladatelia, že schválením novely ústavy sa vyrieši problém možného nesúladu a existujúceho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, jeho nesúladu s európskym právom, tak na toto zmena slovenskej ústavy nebude mať žiadny dopad.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád upresnil jednu vec. Dnes tu nerokujeme o návrhu zákona, ktorý umožní vyvlastňovanie v záujme urýchlenia výstavby diaľnic. Pretože aj s takouto interpretáciou predloženého návrhu zákona som sa stretol. Možno je to novinárske skreslenie alebo nejaký laický pohľad na vec, ale vec naozaj nestojí tak, že nemôžeme stavať diaľnice, lebo nevieme vyvlastniť pozemok. A spor nie je medzi tým, či možno alebo nemožno v záujme stavby diaľnic napríklad, alebo rýchlostných komunikácií vyvlastňovať. Tá debata, samozrejme, môže prebiehať aj na tejto úrovni. Sú ľudia, ktorí majú názor, že vlastníctvo je nedotknuteľné a do vlastníckeho práva by sa v záujme nejakom verejnom vôbec nemalo zasahovať. Je to, je to legitímny pohľad, ale v našich pomeroch je zjavne menšinový a v tejto chvíli to tu neriešime, lebo slovenské zákony, a nie je to touto novelou, nie je to ani týmto zákonom, slovenské zákony umožňujú vyvlastniť pozemky, pokiaľ nedôjde k dohode o kúpe tých pozemkov napríklad v záujme výstavby diaľnic, rýchlostných komunikácií, ale aj iných, iných pozemkov v prípade, že sa má na nich vybudovať nejaká stavba vo verejnom záujme. O tom v tejto chvíli nediskutujeme.
Okrem toho, že existuje možnosť vyvlastnenia, existuje aj špeciálny režim práve pre vyvlastňovanie a pre stavbu na účely diaľnic a verejných komunikácií. Napriek tomu ten špeciálny režim nestačí a opakovane znovu a znovu za Mečiarových vlád na začiatku a potom za Ficových vlád sa stretávame s tým, že sú snahy ísť ešte nad rámec toho, že sa vyvlastňujú pozemky, aby sa mohli stavať diaľnice. A bolo to dotiahnuté k "dokonalosti" práve za prvej Ficovej vlády, za pána ministra Vážneho, ktorý presadil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. A tento zákon presadil v roku 2007 napriek odporu občianskej verejnosti, napriek odporu opozície, napriek upozorneniam, že zákon je protiústavný, pretože umožňuje nie vyvlastňovať, o tom nie je spor, umožňoval stavať na cudzích pozemkoch, čo odporovalo ako všeobecnej úprave vyvlastňovania a stavebných postupov v stavebnom konaní, tak aj ústavou garantovanému vlastníckemu právu.
A to bol aj dôvod, prečo Ústavný súd v roku 2011 označil niektoré ustanovenia tohto zákona za protiústavné. Tým stratili účinnosť a parlamentu trvalo potom ešte ďalší rok, kým ten zákon opravil, pretože to nebol jediný, jediný problém, ktorý v tom zákone sa nachádzal. Okrem protiústavnosti tam bol problém aj s oslabovaním práv účastníkov konania, keď sa konania zrýchľovali, znižovala sa informovanosť účastníkov konania, znižovala sa im možnosť brániť sa. Z tých podmienok, ktoré ústava vymedzuje ako podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, čiže musí to byť iba v nevyhnutnej miere, len vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu, ten verejný záujem tam zrejme bol, keď sa jedná o stavbu diaľnic, bolo to na základe zákona, ale tie ďalšie dve podmienky neboli splnené, teda nebolo to v nevyhnutnej miere a nebolo to za primeranú náhradu.
To, čo vy navrhujete teraz urobiť, nedotýkate sa, nedotýkate sa tej primeranej náhrady, čiže tento aspekt problému tam zrejme nebude, bude to na základe zákona, bude tam nepochybne nejaký verejný záujem. Spor ale je, a predpokladám, že ten zákon skončí na Ústavnom súde, spor bude o tom, že či je to zásah do vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. A ja sa domnievam, že iba v nevyhnutnej miere tento zásah nie je. Že ide značne nad rámec nevyhnutnej miery, keďže zákon aj všeobecná úprava umožňuje vyvlastnenie, a to, čo bolo vyčítané predovšetkým, teda okrem tých práv účastníkov konania, náhrady, to, čo bol hlavný problém toho Vážneho zákona, teda pána ministra Vážneho, bol, že umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. A vy nám do parlamentu prichádzate s návrhom novely, ktorého hlavný problém je, že umožňuje stavať na cudzích pozemkoch. Pretože umožňuje podať žiadosť o stavebné konanie, hoci pozemok ešte nie je vyvlastnený, stavebné konanie prebieha, pozemok ešte stále nie je vyvlastnený. Stavebné konanie je ukončené vydaním stavebného povolenia na diaľnicu, hoci pozemok ešte stále nie je vyvlastnený. A dokonca stavebník môže začať stavať, hoci pozemok ešte stále nie je vyvlastnený, pretože si pomôžeme novozavedeným inštitútom predbežnej držby.
Vlastníctvo a držba sú klasické inštitúty občianskeho práva už od čias rímskeho práva. Čiže tam pochybnosti nie sú. Je také zvláštne, že nejaký nový inštitút ideme zavádzať prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A ten inštitút predbežnej držby v podstate umožňuje presne to, čo bol problém toho protiústavného zákona spred desiatich rokov, teda, že umožňuje stavať na cudzom pozemku, a teda ak by to náhodou nevyšlo a nebol by ten pozemok vyvlastnený, no tak by sa musela tá stavba odstrániť.
Ale návrh zákona obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré, povedal by som, že sú v podobnom duchu ako ten návrh prvej Ficovej vlády z roku 2007. Hovoria o teda pomerne rýchlom, rýchlom konaní, hovoria o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok, že ak sa proti tomu musíte, je možnosť podať žalobu, ale ani tam nemožno odložiť, odložiť účinnosť. Čiže opäť sa oslabujú aj práva účastníkov konania v záujme toho, aby sa posilnilo postavenie štátu.
Takže ja dúfam, že ste si to dobre zvážili, ale podľa môjho názoru tam ten faktický rozdiel naozaj nie je. Je to rozdiel v terminológii, ale v podstate týmto zákonom dosiahnete skoro to isté, čo dosiahol pán minister Vážny v roku 2007 svojím zákonom a čo v roku 2011 označil Ústavný súd za protiústavné a čo sme potom ešte v roku 2012 museli opravovať aj teda spolu s poslancami MOST-u, ktorí vtedy boli v koalícii nie so SMER-om a SNS, ale so stranami napravo od stredu. Tak ja predpokladám, že aj podobný osud môže stretnúť váš návrh, pán minister.
Dúfam, že sa opozícia v prípade, že bude schválený, dohodne na podaní na Ústavný súd a dúfam, že Ústavný súd skonštatuje, že toto obmedzenie vlastníckych práv nie je iba v nevyhnutnej miere. Tie ostatné podmienky asi sú splnené, ale je to ďaleko za nevyhnutnou mierou. A keď aj nie, tak verím tomu, že raz tu bude vládna koalícia, ktorá dokáže takýto neprimeraný zásah do vlastníckych práv napraviť a obnoviť stav, ktorý je v súlade nielen so znením ústavy, ale hlavne s jej duchom.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predsedajúca, vážený pán predkladateľ, ako som sľúbil, tak vzhľadom k narodeninám pána predkladateľa, tentoraz budem chváliť. Ja som ten návrh pochválil aj v prvom čítaní, keď ešte som netušil, že počas druhého čítania bude mať predkladateľ narodeniny, a pretože ten návrh považujem za dobrý, čiže nie je to len nejaký umelý kompliment. A teda som milo prekvapený tým, že kolegovia s takýmto návrhom prišli, lebo naozaj posilňuje postavenie občanov v správnom konaní a tú právnu neistotu, ktorá vyplýva z neznalosti zákonov, ale aj z takého prirodzeného chápania vecí, ktorá je bežná u väčšiny občanov, ktorí nemajú detailne naštudovaný správny poriadok, odstraňuje. Pretože keď mám napísané v úradnej zásielke, že sa mám možnosť odvolať do 15 dní od dňa doručenia, no tak predpokladám, že deň doručenia je vtedy, keď si to naozaj preberiem na pošte a nie, že je tam nejaká fikcia doručenia, že tri dni odkedy bola na pošte uložená. Takže je to dobrý návrh a myslím si, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli ústavnoprávnym výborom, ten návrh ešte vylepšujú a idú teda tiež správnym smerom tým, že zjednotia právnu úpravu fikcie doručenia vo vzťahu nielen teda k fyzickým osobám, ale aj fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám, že tam bude jednotný systém, že to prispeje k nejakej väčšej prehľadnosti právneho systému aj pre občanov, alebo teda možno k menšej neprehľadnosti, aby som bol skromnejší v tom vyjadrovaní.
A ešte k jednej veci by som sa chcel vyjadriť, ku ktorej som sa vyjadril aj v prvom čítaní, keď som upozornil na prax, ktorá je veľmi často odlišná od toho, čo je napísané v zákone vo vzťahu k tej povinnosti opakovane doručovať doporučenú zásielku, ktorá je určená do vlastných rúk. Pretože v zákone je napísané, že ak adresát, a teraz fyzická osoba, nebol zastihnutý, tak doručovateľ mu oznámi, že mu to na ďalší deň doručí znova a nechá mu tam upozornenie, kedy mu to doručí. A až keď pri opakovanom doručení nebol zastihnutý, tak potom mu nechá lístok žltý, že teraz si to má vyzdvihnúť na pošte. Upozornil som na to, že sa tak v praxi nedeje a že veľmi často je tá realita taká, že jednoducho hneď si tam nájde adresát žltý lístok a žiadne opakované doručenie sa nedeje. Aj som sa tak zamyslel, že či nebolo dobré potom prispôsobiť znenie zákona realite a rovno zrušiť to opakované doručenie. Ani som sa nejako nezamýšľal, tým, že kto to spôsobil, mal som pocit, že si Slovenská pošta, ktorá je teda najčastejším doručovateľom, iba zjednodušuje prácu, že tam nedoručuje opakovane, ale rovno nechá oznámenie, že bola listová zásielka uložená na pošte.
No ale aj vzhľadom na to moje vystúpenie som dostal spätnú väzbu, že by to asi nebolo úplne dobré, keby sa zobrala adresa, tá možnosť toho opakovaného doručenia, lebo sa tým vlastne oslabujú ich práva, účastníkov konania, a znižuje sa ich šanca, že sa dostanú k tej úradnej zásielke. Ale predovšetkým by som sa chcel ospravedlniť Slovenskej pošte, lebo ona je v tom nevinne. Pošta má totiž vo svojich službách jednu zo služieb, ktorá sa volá, že úradná zásielka, a tá úradná zásielka umožňuje objednať si aj opakované doručenie zásielky presne tak, ako to predpokladá zákon. Čiže keď sa tak nedeje, tak predpokladám, že to nie je v dôsledku toho, že by poštoví doručovatelia sa na to vykašľali a chceli to flákať, je to pravda zrejme – Na zdravie! (reakcia na kýchnutie v sále) – ale asi to bude v dôsledku toho, že správne orgány, teda úrady to posielajú bežnou doporučenou zásielkou do vlastných rúk a nepoužívajú poštovú službu úradná zásielka.
Tak týmto vystúpením by som chcel dať do pozornosti všetkým úradom, ktorí komunikujú s občanmi, že v zmysle správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, majú byť doručované takýmto spôsobom, teda že občanovi je zásielka doručená, ak ho doručovateľ nezastihne, tak mu má zanechať oznámenie, kedy mu ju doručí nabudúce, a až potom mu má zanechať oznámenie, že bola zásielka, zásielka uložená na pošte. A teda dávam do pozornosti úradom, aby využívali službu úradná zásielka, lebo tak to zodpovedá ustanoveniam správneho poriadku, tak ako platí doteraz už roky a ako bude platiť a potom, keď schválime túto novelu zákona. Dúfam, že ako darček k narodeninám s veľmi širokou podporou celého parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Bernaťák, tvrdíte, že ten dôvod je, aby sa neprekrývali, neprekrývali kampane, aby nebol nejaký kandidát zvýhodnený alebo neznevýhodnený, zvýhodnený alebo znevýhodnený. Nie je mi teda jasné ako. Že či mal dve kampane za sebou alebo má dva finančné limity na jednu kampaň, na druhú kampaň a môže viacej čerpať, ale ak v tom vidíte problém, tak ste to mali urobiť nie v prechodných ustanoveniach, ale dať to do zákona, že to nemôže byť polroka alebo rok. Lebo predsa ak by to tak bolo, no tak, tak to tak bude aj o štyri roky a o osem rokov. Tak isto môže nastať tá situácia, že sa budú prekrývať, prekrývať tie kampane. A aby som teda ešte aj dokončil tie dôvody. Tam naozaj môžu nastať aj praktické problémy. Môže nastať, že nebude určený zástupca, lebo nie každý starosta si musí určiť zástupcu alebo zastupiteľstvo nemusí zvoliť zástupca a môže sa stať, že bude dlho, povedzme rok alebo niekoľko mesiacov, bude obec bez štatutárneho zástupca.
A vec, ktorú ste si možno neuvedomili, ale ktorá tiež súvisí, to sa týka všetkých volieb, teda nielen volieb starostov a primátorov, kde uznávam, že je málo pravdepodobné, aby sa nenašiel nejaký zástupca starostu alebo primátora, ale to sa týka aj poslancov. Môže sa stať, že sú zvolení poslanci, teda zvolení poslanci, vyčerpajú sa náhradníci, už nie sú zvolení žiadni noví náhradníci a tým pádom nie je možné doplniť zastupiteľstvo. Opäť môže sa stať v dôsledku vašej novely, že niekoľko mesiacov, v extrémnom prípade až skoro rok, budú fungovať niektoré zastupiteľstva v neúplnom zložení a nebude ani teoreticky možné ich doplniť, lebo z piatich poslancov traja odstúpia, nebude žiadny náhradník, tak to zastupiteľstvo za celý rok nebude môcť vlastne nič spraviť, lebo bude trvalo neuznášaniaschopné v dôsledku vašej novely.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem vám zaželať všetko najlepšie k narodeninám aj takto verejne, keďže sa tu už dneska gratulovalo poslancom, ktorí majú narodeniny. Napriek tomu si ale neopustím päť kritických poznámok k návrhu zákona, ktorý predkladáte. No prihlásim sa snáď ešte k nejakému inému bodu, kde vás aj pochválim, ale v tomto bode budem kritický napriek teda tým narodeninám.
Tá prvá poznámka sa týka celkového nastavenia vášho návrhu, pretože váš návrh hovorí o tom, že v období od 31. októbra tohto roku až do uskutočnenia riadnych komunálnych volieb nemožno uskutočniť doplňujúce komunálne voľby, keď sa uvoľní mandát starostu, primátora alebo takého poslanca zastupiteľstva obecného, mestského, miestneho, ktorý, ktorý nemá náhradníka. To znamená, že rok nebude môcť byť uskutočnená doplňujúca voľba v komunálnej politike, ak sa uvoľní nejaká funkcia.
Ako je to doteraz? Doteraz je to tak, že ak sa uvoľní takéto miesto teda zanikne mandát starostovi alebo primátorovi alebo poslancovi zastupiteľstva a nie je zvolený náhradník za poslanca zastupiteľstva, tak sa uskutočnia nové voľby, ktoré vyhlási predseda Národnej rady, ale to neplatí v posledných šiestich mesiacoch, teda nie v posledných dvanástich, ale v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy.
Od roku 2014 máme schválený nový volebný zákon, ktorý miesto pôvodných volebných zákonov pre jednotlivé typy volieb dal všetky do jedného, urobil to tak trochu, že, že miestami ich v podstate iba prekopíroval a urobil z nich časti volebného zákona.
Ale máme novú právu úpravu miesto tej, ktorú som popísal a ktorá bola v zákone o komunálnych voľbách. Teraz máme časť, ktorá sa týka komunálnych volieb v tom spoločnom volebnom zákone, a tam je to upravené takto: Ak sa uvoľní mandát primátora alebo starostu alebo poslanca, ktorý nemá náhradníka, tak sa konajú doplňujúce voľby s výnimkou prípadu, že sa tak stane v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy.
Kladiem si otázku, čím sa stará a nová právna úprava od seba líšia? Odpoveď je: ničím. Doteraz platný volebný zákon aj nový volebný zákon vo vzťahu k samospráve predpokladá, že v posledných šiestich mesiacoch funkčného obdobia samosprávy nemožno uskutočniť doplňujúce voľby primátora, starostu alebo poslanca zastupiteľstva. Čuduj sa svete, jediný časový úsek, keď to nebude polroka, ako to je, ako to bolo doteraz alebo ako to bude odteraz už možno navždy, kým sa nezmení ten zákon, jediný časový úsek, keď to má byť celý rok, je práve teraz.
A teraz sa pýtam prečo? Keby to bolo, že sa rozhodnete, že nie je vhodné, aby posledný rok funkčného obdobia, že je to zbytočné, je to nakrátko, tak to mali, tí vaši predchodcovia to mali dať do toho spoločného volebného zákona a malo to tam byť navždy, že posledný rok funkčného obdobia sa už nevolí nový starosta a nový primátor, iba sa, iba sa, iba sa teda, pokračuje nejaký jeho zástupca. Ale vy ste to tak nenavrhli ako systémové riešenie a vy ste novelizovali ten zákon teraz v tomto funkčnom období a opäť ste to tam nenavrhli. Navrhujete to teraz ako takú mininovelku pre iba tento jeden prípad, keď zhodou okolností je to poslednýkrát, čo komunálne voľby a krajské voľby nie sú v jednom termíne.
Tak potom sa nečudujte, že pre tento zákon sa vžilo označenie lex Raši a že tu existuje silné podozrenie, že to robíte v podstate len preto, aby ak nejakého vášho starostu alebo primátora zvolia voliči v krajských voľbách za župana a teda nebude môcť byť ďalej primátorom alebo starostom, aby ten jeden rok nedovládol nový primátor alebo nový starosta, ktorého si zvolia obyvatelia daného mesta alebo obce, ale aby dovládol jeho zástupca, ktorého si ten odchádzajúci primátor alebo starosta, teraz už nový župan sám vyberie. Čiže možno máte nejaké iné dôvody, doteraz som ich nepočul, ani som si ich nikde neprečítal, že ak to nemá byť systémové riešenie, že nechceme natiahnuť tú lehotu, keď sa to nemôže z pol roka na rok, tak prečo iba teraz na tento jeden rok.
Druhý dôvod. Je to veľmi dlhé obdobie, jeden rok. Samozrejme, že sa stane, že primátor alebo starosta odstúpi, zomrie, zanikne mu mandát, môže sa stať, a potom nejaké prechodné obdobie vykonáva tú funkciu jeho, jeho ustanovený zástupca. Ale je rozdiel, ak to obdobie je obdobím niekoľkých mesiacov a keď to obdobie má byť štvrtinou volebného obdobia, lebo jeden rok pri štvorročnom volebnom období je jedna štvrtina. A legitimita zástupcu starostu alebo primátora, ktorý v tom období bude zastupovať starostu a bude štatutárom obce a bude mať kompetencie štatutára obce, je úplne iná ako legitimita primátora alebo starostu, ktorý je zvolený v priamych voľbách.
Zástupcu primátora alebo starostu si vyberá primátor alebo starosta z poslancov zastupiteľstva. Áno, aj poslanci zastupiteľstva sú zvolení, ale predsa len ich legitimita a účel ich voľby je úplne iný, ako je legitimita a účel voľby pri primátorovi a starostovi. A ďalší problém, ktorý s tým súvisí, zástupca nie je volený priamo spolu so starostom, ako je napríklad v Amerike volený viceprezident spolu s prezidentom. Je až dodatočne zvolený. Keď ja volím niekoho za primátora, tak neviem, kto bude jeho zástupca, obvykle neviem. Niekedy to môže dopredu povedať, ale musím vedieť najprv, že kto sú zvolení poslanci a až potom koho si z nich dotyčný primátor alebo starosta, starosta vyberie. A tá legitimita by možno bola iná, keby zástupca primátora alebo starostu bol volený alebo potvrdzovaný zastupiteľstvom. Ale v tejto chvíli, lebo taká je platná právna úprava, je, že z poslancov zastupiteľstva si svojho zástupcu vyberá iba sám primátor alebo starosta. Pôvodne v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení to bolo tak, že zástupcu volilo zastupiteľstvo, zástupcu starostu. Ale ako postupne sa ten zákon menil a rástla a rástla moc starostov a primátorov a oslabovala a oslabovala sa moc poslancov zastupiteľstiev, tak sa stalo najprv to, že miesto toho, aby volilo zastupiteľstvo, tak zastupiteľstvo volilo na návrh primátora alebo starostu. A potom už ani to nestačilo, tak potom zastupiteľstvo bolo z toho procesu úplne vynechané a o zástupcovi primátora alebo starostu rozhoduje výlučne dotyčný primátor alebo starosta. Samozrejme, že je obmedzený ponukou, ktorú má k dispozícii, teda zložením zastupiteľstva. Nemôže tam dať úplne kohokoľvek.
Tretí možný problém, ktorý súvisí s vaším návrhom zákona, je to, že mandát starostu a primátora zaniká napríklad aj právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo za aj trebárs nedbanlivostný trestný čin, za ktorý dostane nepodmienečný trest odňatia slobody. Takže ak by došlo k takejto situácii a dochádza samozrejme aj k takejto situácii najmä, najmä, najmä v obciach, tak ak je to na to prechodné obdobie, tak povedzme. Ale tu sme v situácii, že štvrtinu volebného obdobia bude vykonávať mandát zástupcu starostu, ktorý reálne bude mať kompetencie starostu, niekto, kto je, kto je zvolený, určený, určený odsúdeným starostom. Dobre, takže ďalšie dve už nepoviem.
Ďakujem.