Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vrátil parlamentu schválenú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Prečo ju vrátil? Nepáči sa mu zákon? Nepáčia sa mu predkladatelia? Nepáčia sa mu navrhovatelia? Nie. Prezident Slovenskej republiky nás upozorňuje, že schválený zákon je podľa jeho názoru v rozpore s právom Európskej únie. A nehovorí to len tak, že si myslí, že je v rozpore, ale upozorňuje na dve veci v zákone, tak ako bol navrhnutý a schválený, ktoré sú podľa neho v rozpore s právom Európskej únie a argumentuje konkrétnymi ustanoveniami príslušných smerníc alebo ich odôvodnenia, ktoré dáva do pomeru so schváleným znením zákona.
O čo ide? Ide o menovanie šéfa regulačného úradu, pretože európske právo od nás vyžaduje, aby bol nezávislý a aby tá nezávislosť sa prejavila aj v spôsobe jeho menovania. Schválený zákon, ktorý navrhla vláda, nezávislosť šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví evidentne a viditeľne oslabuje, a to z dôvodu, že kým doteraz sa tam vyvažoval vplyv vlády a vplyv prezidenta, pretože prezident menoval šéfa ÚRSO na návrh vlády, teraz má táto právomoc prejsť úplne do rúk vlády a tým sa má posilniť vplyv vlády na regulačný úrad a jeho šéfa, ktorý by aj podľa európskeho práva mal byť nezávislý.
Druhý rozpor s právom Európskej únie, na ktoré, na ktorý pán prezident upozorňuje, sa týka vstupu ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia do, ako účastníkov do vybraných cenových konaní. Tam opäť pán prezident upozorňuje, že sa vraciame k predchádzajúcej právnej úprave, ktorú, ktorá sa zmenila v roku 2012, pretože aj parlament považoval úpravu, ktorú, ktorá umožňovala taký vstup výkonnej moci, teda ministerstiev do cenových konaní za nesúladnú s právom Európskej únie. Čiže vraciame sa k niečomu, čo tu už bolo a čo sme zmenili práve z dôvodu, aby naše právo bolo v súlade s právom Európskej únie.
Schválený zákon v týchto dvoch bodoch je nielen vecne zlý, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj v rozpore s právom Európskej únie. Nezávislosť je, regulačného úradu, nezávislosť regulačného úradu je niečo, proti čomu otvorene ťažko niekto bude vystupovať. Je doterajšia právna úprava zárukou takejto nezávislosti? Evidentne nie. Stačí si pripomenúť, že šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol pán Holjenčík, ktorý teda rozhodne nebol žiadnym vzorom nezávislosti a odolávania tlakom či už politickým alebo ekonomickým. Napriek tomu má zmysel usilovať sa o ochranu inštitucionálnej nezávislosti a podmienok zaručujúcich nezávislosť regulačného orgánu, nie schváliť právnu úpravu, ktorá tú nezávislosť bude ešte viac oslabovať a bude vystavovať regulačný úrad ešte silnejším vplyvom zo strany výkonnej moci.
Pán premiér Fico sa v poslednom čase dosť intenzívne bije do pŕs, ako má Slovensko patriť do prvej ligy alebo do jadra Európskej únie. Rád by som mu pripomenul, že nielen príslušnosť k prvej, druhej alebo tretej lige, ale samotné členstvo v Európskej únii od nás vyžaduje, aby sme si plnili svoje záväzky a rešpektovali právo Európskej únie.
Pán prezident upozorňuje parlament, ktorý schválil vládny návrh zákona, že ten zákon je v rozpore s právom Európskej únie. Ako na to reaguje pán premiér Fico, obhajca prvej ligy? Odôvodňuje ho vláda alebo jeho poslanci, že je to v poriadku, že pán prezident sa mýli, že zákon, ktorý vláda navrhla a vládna koalícia schválila, je v súlade s právom Európskej únie, že námietky pána prezidenta sú neopodstatnené? Počuli ste také vyjadrenie pána premiéra Fica? Máme tu k dispozícii nejaké vyjadrenie vlády, ktoré by vyvracalo tie pochybnosti, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí prezidenta? Zaregistrovali ste aspoň jedno vystúpenie koaličného poslanca k tomuto zákonu? Myslím pri rokovaní o prezidentovom vete? Písomne prihlásený do rozpravy nebol nikto a predpokladám, že podobne, ako pri predchádzajúcom zákone, ktorý prezident vetoval a kde zase upozorňoval na rozpor s ústavou, tam nikto nepovažoval z koalície za potrebné zareagovať.
Som teda veľmi zvedavý, či niekto z koaličných poslancov využije možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a bude polemizovať s námietkami prezidenta, alebo, alebo jednoducho iba stlačíte gombíky. Pochybnosti o ústavnosti vyvrátite zmačknutím "za" pri jednom zákone a pochybnosti o rozpore s právom Európskej únie vyvrátite zmačknutím "za" v druhom prípade. Ja som teda žiadneho koaličného poslanca doteraz sa k tomu vyjadriť nepočul, ak nepočítam tradičné vykrikovanie pána poslanca Hrnka mimo mikrofón.
A dovoľte, aby som na záver predložil procedurálny návrh, pretože pán prezident namieta dve veci, ktoré považuje za rozporné s právom Európskej únie. Namieta to v piatich bodoch a teda prvé štyri body sa týkajú toho, toho prvého, čiže spôsobu menovania šéfa ÚRSO a ten piaty bod sa týka, týka tých cenových konaní. Čiže navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pripomienke prezidenta č. 5. Procedurálny návrh predkladám aj v písomnej podobe.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem kolegovi za faktickú poznámku. Ja by som zasa rád ocenil, že si takúto vec všimol aj pán prezident Kiska, lebo zdanlivo je to maličkosť. Možno sa to bude týkať jedného mesta alebo obce, teda to, čo je v skutočnosti účelom tohto návrhu, čiže možnože naozaj celý tento zákon meníme a deformujeme právo iba kvôli pánu poslancovi a primátorovi Rašimu, aby sa mu ľahšie odchádzalo z postu košického primátora a aby znemožnil Košičanom zvoliť si jeho nástupcu až do riadnych komunálnych volieb, ale je dosť možné, že sa to negatívne dotkne aj ďalších miest a obcí, ktoré nie sú dôvodom, prečo sa teraz mení ten zákon, ale takisto sa na nich to pravidlo, že rok, alebo teda od 31. októbra 2017 nebude môcť, nebudú môcť byť vyhlásené doplňujúce voľby, bude vzťahovať.
Takisto budú musieť celé toto obdobie, ak prídu o svojich primátorov alebo starostov z najrôznejších dôvodov, nielen preto, že sa stanú županmi, čo asi nebude úplne masovka, tak nebudú si môcť ich obyvatelia zvoliť svojich primátorov a starostov a v prípade, ak sa to stane v zastupiteľstvách, v ktorých nie sú zvolení náhradníci, lebo aj také obce nepochybne sú, tak bude musieť zastupiteľstvo až do konca volebného obdobia fungovať v neúplnom zložení. Aspoň na toto ste mohli myslieť, pretože starostu alebo primátora je možné nahradiť zástupcom starostu alebo primátora, ale poslanec sa nahrádza - teda v prípade, že je zvolený náhradník - tým náhradníkom. Ak nie je, tak iná možnosť, ako jeho dovolenie, nie je, čiže budú zastupiteľstvá neúplné.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, výhrady pána prezidenta k schválenému zákonu o výkone, o podmienkach výkonu volebného práva sú ústavnoprávneho charakteru. Pán prezident vyjadruje pochybnosti o tom, či zásah do aktívneho a pasívneho volebného práva je v súlade s ústavou a či chráni slobodnú súťaž politických síl tak, ako to pri výklade základných ľudských práv a slobôd, alebo dajme politických práv, vyžaduje ústava v čl. 31. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec Petrák. Pán poslanec Petrák!
Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Zákon, o ktorom rokujeme, získal počas procesu schvaľovania symbolické označenie lex Raši. Je to totiž účelový zákon, ktorý sa schvaľuje z dôvodu, aby primátori a starostovia zvolení v jesenných krajských voľbách za predsedov samosprávnych krajov mohli sami rozhodnúť o tom, kto ich zvyšok toho obdobia, čiže rok alebo takmer rok nahradí vo funkcii primátora alebo starostu, aby to neboli obyvatelia dotknutých miest a obcí, ktorí si sami zvolia svojich zástupcov na takmer štvrtinu volebného obdobia, pretože legitimita zástupcu primátora alebo starostu nie je zhodná ako s legitimitou primátora alebo starostu zvoleného priamo občanmi. Ak je to východisko z núdze dočasné riešenie na obdobie pol roka, ako máme všeobecné pravidlo, ako ho máme doteraz a ako ho budeme mať aj v budúcnosti, tak to asi nie je problém, pretože niekto musí byť štatutárom mesta alebo obce, ak sa táto pozícia uvoľní a v tomto prípade však miesto polročného obdobia zavádzame podstatne dlhšie obdobie. A ak sme mali iba podozrenie alebo pochybnosti, že lex Raši je v skutočnosti lex Raši, tak teraz pri rokovaní o prezidentom vetovanom zákone to už vieme úplne s určitosťou. Lex Raši je lex Raši, pretože pán primátor Košíc Raši už ohlásil, oficiálne oznámil svoju kandidatúru za predsedu Košického samosprávneho kraja. Čiže už to nemôžme odbiť, že je to iba také podozrenie. Už je to úplne zjavné.
Ako spomenul vo svojom vystúpení aj kolega Klus, ide o druhý veľmi vážny zásah do volebného práva a do pravidiel, ktoré upravujú volebnú súťaž. Účelové zásahy do zákonov sú vždy zlé a nebezpečné. Obzvlášť to platí o volebných pravidlách. Ten prvý zásah bol zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov. Argumentovalo sa tu vecami ako úspora finančných prostriedkov na druhé kolo alebo nezáujem voličov o druhé kolo. Jedno aj druhé bolo presvedčivo vyvrátené už len tým, že akú legitimitu majú noví predsedovia samosprávnych krajov, ktorí sú zvolení v druhom kole väčšinou tých účastníkov a nie je dôležité, koľko ľudí sa zúčastní toho druhého kola, ale koľko ľudí hlasuje za kandidáta, ktorý sa nakoniec stane predsedom samosprávneho kraja.
Tento zákon, lex Raši, je svojím spôsobom ešte horší, ako zrušenie dvojkolovej voľby, lebo to zrušenie dvojkolovej voľby je síce zlé, nesprávne, znižuje to legitimitu zvolených kandidátov a môže to mať fatálne dôsledky v podobe úspechu extrémistov v krajských voľbách, ale tam sa môžte aspoň tváriť, že ste to zaviedli ako nové pravidlo, ktoré bude teraz platiť odteraz až navždy, alebo až kým ho nikto nezmení. Toto pravidlo, zákaz doplňujúcich volieb alebo teda nemožnosť vyhlásiť doplňujúce voľby primátorov, starostov, ale aj poslancov zastupiteľstiev rok pred predpokladaným termínom komunálnych volieb, má platiť iba teraz. Je to akýsi jednorazový zásah, ktorý sa už nikdy v budúcnosti nebude opakovať z dôvodu, že budú spojené termíny krajských a komunálnych volieb, a teda prípadne vaši smerácki starostovia a primátori, ak náhodou budú zvolení za predsedov samosprávnych krajov, tak si to už nebudú potrebovať poisťovať tým, že nebudú nové voľby v ich obciach a mestách, ktoré by rozhodli o ich nástupcoch, ale oni sami si určia svojich zástupcov, ktorí za nich dovládnu.
Jedno aj druhé je zlé a dvojkolovú voľbu už pre tieto voľby nemáme šancu navrátiť, ale tuto môžme zísť z kratšej cesty a nezavádzať do slovenského práva ďalší čisto účelový zásah, ktorý je pochybný aj z hľadiska ústavy. Možno nie je explicitne v rozpore s textom ústavy, ale určite je v rozpore s duchom a zmyslom úpravy politických práv zakotvených v ústave.
Ďakujem za pozornosť.

Navrhujem doplniť do programu schôdze tri body. Ako body: 71 - Výročná správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2016, bod 72 - Správa o činnosti komisára pre deti za obdobie roka 2016 a 73 - Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2016. Navrhujem, aby body 71 až 73 boli prerokované vo štvrtok 22. júna o 9.00 hodine.
Návrh odôvodňujem tak, že ide správy príslušných inštitúcií za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré boli riadne predložené Národnej rade Slovenskej republiky, dokonca boli zaradené v pracovnej verzii návrhu programu, ale v pozvánke sa neocitli. Nevidím žiadny vecný dôvod, aby sme rokovanie o týchto správach presúvali až na jeseň.

Vážená pani komisárka, podobne ako pani poslankyňa Verešová, som sa vám aj ja chcel ospravedlniť za to, že 23.29 tu rokujeme o vašej správe, nehorí, nie je žiadna mimoriadna situácia, nie je nič, čo by sme tak náhle museli riešiť, ale tak sa rozhodla koalícia. My sme si už zvykli na to, že keď napríklad opozícia navrhne vysloviť nedôveru členovi vlády, tak nás vytrestáte tým, že sa o tom rokuje v noci.
Ale chcem vás, kolegovia z koalície, do budúcnosti poprosiť, aby ste zvážili, že ak tu máme hostí, ktorí k nám prichádzajú s nejakými správami, aby sme si ich vystúpenia nenechávali na nočný čas. Lebo čo je tu vnútri parlamentu, tak to je možno politický boj, aj keď tam si myslím, že v rámci zvyšovania politickej kultúry by sme od tých nočných rokovaní mohli ustúpiť úplne, ale je nedôstojné, ak hostia, ktorí prídu do parlamentu, aby nás informovali o svojej činnosti za predchádzajúci rok, tu o deviatej, desiatej, jedenástej alebo pol dvanástej večer musia trčať.

Ďakujem. Ja predpokladám, že pán predseda bude reagovať na tvrdenia a vyjadrenia pána poslanca Pčolinského, a myslím si, že z hľadiska priebehu rozpravy by bolo dobré, keby tak urobil skôr ako v záverečnom slove, aby ak niekto, a teda myslím najmä na tie obvinenia, ktoré vyslovil pán poslanec Pčolinský, že boli vykonávané kontroly protizákonne, aby v prípade teda, že zareaguje, bola ešte možnosť reakcie prinajmenšom faktickými poznámkami zo strany poslancov, pokiaľ sa to vyjadrenie nebude dať, nebude zdať dostatočné alebo vzniknú tam nejaké nové otázky. Pokiaľ tá reakcia príde až v záverečnom slove, tak už žiadne ďalšie otázky padnúť nemôžu, a teda len upozorňujem, že ako predkladateľ materiálu má možnosť vystúpiť kedykoľvek. Ďakujem.

Vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. mája 2017 o vrátení zákona. Chcem povedať, že je to hanba, že je to strašná hanba, čo sa v tomto parlamente deje. Ale tak ako to začalo pochybne porušovaním pravidiel, tak to aj pokračuje a tak to aj skončí.
O tom, že pán prezident vrátil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, som sa napríklad ja dozvedel o 16.45 hod. z e-mailu, ktorý mi prišiel z ústavnoprávneho výboru s pozvánkou na to, že o šiestej alebo po prerušení rokovania budeme o tom rokovať, lebo pán prezident vrátil návrh zákona. Sedel som v sále, tak ako poslanci zvyknú, a počúval som rozpravu, zapájal som sa do tej rozpravy, predkladal som návrh zákona, takže som ani nemal čas medzi tým, ako som sa dozvedel o tom, že pán prezident zákon vrátil parlamentu a parlament ide o ňom opätovne rokovať, a zasadnutím ústavnoprávneho výboru, ktorý má dbať práve o to, aby sa zákony, ktoré prerokúva tento parlament, prijímali korektne z hľadiska postupu aj z hľadiska ich obsahu, aby boli v súlade s ústavou, aby boli legislatívnotechnicky správne. Ale ako môžu poslanci ústavnoprávneho výboru korektne rokovať o výhradách prezidenta republiky k vrátenému zákonu, keď nemajú ani čas, aby si to rozhodnutie prečítali? Vy ste ho čítali? Ja nie, nemal som na to čas. Sedel som v sále, plnil som si svoje poslanecké povinnosti. Myslel som si, že aspoň medzi rokovaním ústavnoprávneho výboru a pléna, ktoré nasledovalo vzápätí, bude na to čas. Ani to som nestihol a potom som si povedal, že je to zbytočné, načo budem čítať výhrady pána prezidenta, keď vy si to aj tak schválite a tiež ich nepotrebujete čítať.
Tento zákon začal zle. Začal skráteným legislatívnym konaním, začal tým, že sa nekonalo medzirezortné pripomienkové konanie, začal tým, že ministerstvo dopravy od nás chcelo, aby sme to zo dňa na deň schválili, lebo až teraz sa dozvedelo, že sú tam nejaké problémy s vykupovaním alebo vyvlastňovaním pozemkov, až teraz sme sa dozvedeli, že koncesionár nám hrozí pokutami, až teraz sme sa dozvedeli, že je tam nejakých desať špekulantov, ktorí môžu spôsobiť štátu škodu 30 mil. To sme nevedeli pred týždňom, pred mesiacom. Nemali sme možnosť diskutovať o riešení a dávame do parlamentu návrh zákona, vláda alebo ministerstvo dopravy, ktorý už raz bol Ústavným súdom označený za protiústavný. Dávame ho v skrátenom legislatívnom konaní, dávame ho bez medzirezortného pripomienkového konania, a keď ho parlament schváli a prezident ho vráti, tak poslanci parlamentu majú o prezidentovom vete rozhodovať bez toho, aby si vôbec prečítali, čo prezident republiky vyčíta tomuto zákonu, čo v ňom považuje za protiústavné.
To, ako to začalo, bolo, že sa porušil zákon o tvorbe zákonov, ktorý stanovuje, že má byť medzirezortné pripomienkové konanie, a sú tam dané dôvody, kedy nemusí byť, kedy môže byť vynechané alebo skrátené, ale tie neboli naplnené, lebo žiadne hospodárske škody, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe zákonov a o Zbierke zákonov, neboli v tom zdôvodnení. Rovnako, keď sme o tom rokovali v parlamente, tak ste porušili zákon o rokovacom poriadku, lebo neboli dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré tento zákon predpokladá. A teraz, teraz spôsob, akým rokujeme o prezidentovom vete, nechcem používať silné slová, že je porušením ústavy, ale je popretím zmyslu ústavy, kde ústava umožňuje prezidentovi, aby nepodpísal parlamentom schválený zákon a vrátil ho.
Sú krajiny, kde existuje dvojkomorový parlament práve preto, aby schvaľovanie zákonov nebolo uponáhľané, aby sa neschvaľovali zo dňa na deň, aby sa do toho zapojili dve komory a vzájomne sa vyvažovali, kontrolovali. My máme jednokomorový parlament, ale do istej miery to môže nahradiť práve právomoc prezidenta vrátiť schválený zákon parlamentu a povinnosť parlamentu prerokovať to znova, a pokiaľ chce ten zákon schváliť, rokovať aj o prezidentových výhradách, hlasovať o prezidentových pripomienkach, pokiaľ prezident nejaké pripomienky k schválenému zákonu má, a potom možnosť prelomiť prezidentovo veto nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Ale zmyslom toho, že takéto niečo máme v ústave, je práve to, že prezident pôsobí ako kontrola parlamentu a upozorní parlament, že schválil zákon, ktorý je alebo môže byť v rozpore s ústavou alebo ktorý môže obsahovať iný problém, či už právny, alebo vecný. Je to delenie moci, ktoré predpokladá ústava, ale spôsob, akým nakladáte v tejto chvíli s prezidentským právom vrátiť návrh zákona, popiera zmysel delenia moci. Aj tak sa stáva, samozrejme, že automaticky, keď si koalícia niečo schváli, prezident to vetuje, tak koalícia potvrdí to tými 76 hlasmi. Ale v tomto prípade je to až do očí bijúce, že ten inštitút veta je v tom podaní, ako ho vy predvádzate, ako narábate s prezidentovým vetom, v podstate zbytočný. Prečo ho potom nenavrhnete vypustiť v ústave, možno by ste to našli, našli na to väčšinu? Tak nebudeme mať, nebude mať prezident možnosť, možnosť vrátiť návrh zákona. Lebo načo má to právo, keď rokujete o jeho vete bez toho, aby ste sa oboznámili s jeho výhradami, aby ste mali teoretickú možnosť si to prečítať, zamyslieť sa nad tým?
Uzavriem. Začalo to porušovaním zákona o tvorbe právnych predpisov, pokračovalo porušovaním zákona o rokovacom poriadku a teraz končíme porušením zmyslu ústavnej právomoci prezidenta vrátiť parlamentu schválený zákon. Ja si to rozhodnutie prezidenta dodatočne prečítam, ale to nie je na to, aby sme si dodatočne niečo čítali. Prezident nám ten zákon vrátil, lebo má pochybnosti o tom, že zákon je v súlade s ústavou, a my miesto toho, aby sme sa nad tým zamysleli, tak si to jednoducho schválime, alebo vy si to schválite znova, my to neschválime znova.
A výrečné je aj to, že schválili ste nejaký zákon, my sme ho kritizovali, vy ste ho tak veľmi, veľmi chabo obhajovali. Teraz svoje výhrady pripojil aj pán prezident, v rozprave sme boli prihlásení písomne zatiaľ piati poslanci, všetko poslanci opozície. Tak si ho aspoň bráňte, aspoň povedzte, prečo si myslíte, že ten zákon je v poriadku. Pán prezident to napísal, môže si to každý prečítať. Ale vy mlčíte. Ale máte väčšinu, tak môžte valcovať. Do toho! (Potlesk.)

Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pokiaľ sa týka upresnenia bytu, ktorého sa týka kauza Gorila, kde teda údajne pán premiér, sa nedozvieme, či bol, alebo nebol, lebo je to kauza druhej Dzurindovej vlády, ale k tomu, čo povedal v prvej časti reakcie, tak budem teraz robiť advokáta nie diablovi, ale Úradu geodézie, kartografie a katastra. Oni, samozrejme, vedia, že existuje aj termín Veľká Británia, ale oficiálny názov štátneho útvaru je, samozrejme, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, prípadne skrátene Spojené kráľovstvo. Ale aj keď, aj keď takto to uvádzajú a takto to žiadajú, aby to bolo oficiálne uvádzané, názov veľvyslanectva tohto štátneho útvaru na Slovensku je British Embassy. Bežne to používajú oni sami na označenie svojho zastupiteľského orgánu. Takže v tomto prípade by sme asi nemali byť britskejší od Britov.

Vážené kolegyne, kolegovia, dôvodom, pre ktorý predkladáme novelu zákona o geodézii a kartografii, je skutočnosť, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa asi v marci tohto roku obrátil na redakcie viacerých médií a upozornil ich na povinnosť používania štandardizovaných geografických názvov. Úrad upozornil najmä, a najmä asi v súvislosti s brexitom, na porušovanie zákona zo strany médií spočívajúce v používaní názvu Veľká Británia, resp. Británia, hoci štandardizovaný názov pre daný štátny útvar je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, pripadne v skrátenej forme Spojené kráľovstvo.
Úrad, to je zaujímavé a to je vlastne ten dôvod, pre ktorý prichádzame s návrhom novely, upozorňuje médiá, že za používanie iného než štandardizovaného geografického názvu v tlači alebo v inom prostriedku masovej komunikácie môže byť príslušnej právnickej osobe udelená pokuta až do výšky 3 300 eur a pri opakovanom porušení zákona až do výšky 6 600 eur. Pre fyzické osoby, ktoré sa môžu dopustiť rovnakého priestupku, sú tie pokuty desaťnásobne nižšie, čiže 330 eur a pri opakovanom porušení 660 eur.
Takže tento zákon by sme mohli nazvať aj lex Británia, keby sme nemali zmenený rokovací poriadok, tak by som tu možno ukázal britskú vlajku, ale keďže nechcem byť tretím poslancom, ktorý po Igorovi Matovičovi a Miroslavovi Beblavom bude ukazovať vizuálnu pomôcku v rozpore s rokovacím poriadkom, tak to neurobím.
Znenie zákona má rozmer ústavnoprávny, politický aj praktický.
Ten ústavnoprávny rozmer spočíva v tom, že podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené a podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Záväznosť štandardizovaných geografických označení v tlači a iných médiách a prípadné pokutovanie médií či iných subjektov za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov nemá podľa nášho názoru oporu v ústave a zasahuje do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec vymedzený ústavou.
Riešili sme na tejto schôdzi zásah do vlastníckych práv, ktoré sú tiež garantované ústavou, a znova ho budeme riešiť o chvíľu, pretože pán prezident vetoval váš diaľničný zákon, alebo teda novelu diaľničného zákona. Toto je podobný prípad, aj keď ide o zákon, ktorý platí už dosť dlho.
Vymáhanie používania štandardizovaných geografických názvov v médiách prostredníctvom dozoru zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a pokutovanie používania iných názvov však nepochybne nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ktorý z týchto účelov má byť prostredníctvom pokutovania za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov chránený? Ktorý z týchto legitímnych cieľov pre zasahovanie do slobody šírenia informácií je inými ako štandardizovanými geografickými názvami ohrozený a naozaj ide o nevyhnutný zásah? Ak v médiách sa nebude používať Spojené kráľovstvo, ale Veľká Británia? Nepochybne to nie je nevyhnutý zásah a nepochybne tam nie je evidentný žiadny z cieľov, ktoré pre obmedzenie slobody šírenia informácií predpokladá ústava.
Keď sa o tejto kauze začalo hovoriť, tak veľmi často sa spomínalo, že ide o zákon z čias tretej Mečiarovej vlády a že teda pokutovanie je na základe mečiarovského zákona. Áno, ide o zákon z roku 1995, ale tie pokuty sa tam dostali až v roku 2003. Pokuty nie vo vzťahu ku kartografickým dielam, ale vo vzťahu k používaniu názvov typu Veľká Británia v médiách.
Čiže aj SMER by mohol mať vôľu zmeniť tento zákon, keďže, aby som použil slová ich predsedu, ktoré často a rád používa, keď sa ho pýtajú, že či bol v byte na Vazovovej, tak hovoril, dajte mi s tým pokoj, to je kauza druhej Dzurindovej vlády. Tak aj toto, toto znenie (reakcia z pléna), toto znenie zákona, nevykrikuje, prosím, pán poslanec, aj to znenie zákona je svojím spôsobom kauza Dzurindovej vlády, takže verím, že nebudete brániť do roztrhania tela pokuty pre médiá, ktoré sa tam dostali za druhej Dzurindovej vlády. Nie za Mečiarovej vlády, ani za vašej vlády.
Pár slov k obsahu. Navrhujeme stanoviť, že štandardizované geografické názvy sú záväzné, ale len pre tvorbu, aktualizáciu a vydávanie štátnych mapových diel, nie pre používanie geografických názvov fyzickými osobami a právnickými osobami. Podľa súčasnej právnej úpravy sú totiž štandardizované geografické názvy záväzné aj pre všetkých vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, ako aj na používanie v tlači a iných médiách. A, samozrejme, v úradnej komunikácii orgánov verejnej správy. Navrhujeme, aby sa obmedzila záväznosť týchto štandardizovaných geografických názvov iba na štátne mapové diela. A tu sme sa inšpirovali právnou úpravou v Českej republike, kde zákon o zememeračstve bližšie neupravuje štandardizáciu geografického názvoslovia, a tá je na základe zákonného splnomocnenia bližšie upravená vo vyhláške Českého úradu zememeračského a katastrálneho, ale tá vyhláška stanovuje postup pri štandardizácii geografického názvoslovia a stanovuje, že štandardizované mená geografických objektov sú záväzné pre publikáciu mien geografických objektov, v štátnych mapových dielach a v databáze geografických dát Českej republiky. Pre iné subjekty nie sú v Českej republike štandardizované geografické názvy záväzné, napriek tomu sa tam žiadna katastrofa nekoná.
V súvislosti s tým navrhujeme zrušiť dozor Úradu geodézie, kartografie a katastra nad používaním štandardizovaných geografických názvov, keďže nebudú záväzné a porušovanie, alebo teda používanie iných názvov nebude možné pokutovať, nie je dôvod, aby boli, aby úrad vykonával dozor, čiže úradu ubudne práce, takže možno to bude mať ešte pozitívny vplyv na fungovanie úradu aj na, aj na štátny rozpočet.
Ako som už spomenul, navrhujeme zrušiť sankcionovanie ako fyzických osôb, tak právnických osôb. Pre fyzické osoby za priestupok je tam sankcia 330 eur, pri opakovanom porušení až do 660 eur. Pre právnické osoby je tam sankcia desaťkrát vyššia, čiže 3 300 eur a 6 600 eur. Skúste si to uvedomiť v praxi. Nejaké noviny napíšu Veľká Británia, úrad upozorní, že nie je to štandardizovaný geografický názov, napriek tomu tie noviny znovu napíšu Veľká Británia, šup ho, pokuta 3 300 eur môže byť. A tretíkrát napíšu a pokuta 6 600 eur, za tri alebo dokonca dve napísania slovného spojenia Veľká Británia môžu dostať noviny pokutu vo výške 9 900 eur, keď sa to zoberie súhrnne, je to úplne, úplne absurdné, že existuje takéto niečo v zákone.
Keďže navrhujeme upraviť problematiku priestupkov a porušení zákona právnickými osobami, museli sme navrhnúť do zákona aj premietnutie toho a niektoré legislatívnotechnické zmeny, a pritom sme narazili ešte na jednu zaujímavosť, povedal by som, až bizarnosť, ktorá sa tam do zákona dostala práve pri tej novelizácii v roku 2003. Kauza druhej Dzurindovej vlády, nemáte to na svedomí, nebojte.
Až do roku 2003 obsahoval zákon o geodézii a kartografii desať priestupkov, ktoré boli upravené v § 23 ods. 1 písm. a) až j). V roku 2003 bol schválením vládneho návrhu novely doplnený nový priestupok pod písm. k). Vládny návrh obsahoval aj stanovenie výšky pokuty za tento priestupok prostredníctvom úpravy § 23 ods. 2. Parlamentu sa však tie zmeny, lebo mali sa upraviť pokuty aj za iné priestupky, nepozdával, a tak ten príslušný bod, konkrétne bod 40, z vládneho návrhu prostredníctvom spoločnej správy vypustili. A v dôsledku toho sa stalo, že od roku 2003 je v zákone o geodézii a kartografii, § 23 ods. 1 písm. k), priestupok, ktorý spočíva v nezabezpečení autorizačného overenia výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností. Zákon však za jeho porušenie nestanovuje žiadnu sankciu, pretože sankcie sú iba za písm. a) až j), v odseku 1 je písm. k) vymenované, ale v odseku 2, kde sa stanovuje výška sankcií, sú sankcie iba za písm. a) až j). Čiže máme jedenásť priestupkov a pri desiatich z nich je sankcia a pri jednom sankcionovať nemôžeme.
Stalo sa to v roku 2003, dnes je rok 2017, odvtedy bol zákon o geodézii a kartografii štyrikrát novelizovaný, z toho raz sa priamo upravovala výška pokút, čiže bolo otvorené alebo zmenené aj ustanovenie § 23 ods. 2, keďže sme museli v roku 2008 upraviť to alebo zmeniť z eur, teda z korún na eurá, ale toto si akosi nikto nevšimol a naďalej tam ostalo, že máme jedenásť priestupkov, za desať priestupkov je pokuta a jeden je tam len tak pre krásu vymenovaný.
Ak by sme schválili náš návrh zákona, tak tento problém ošetrujeme, ak ho neschválite, tak dávam vládnej legislatíve do pozornosti, že keď sa najbližšie bude meniť zákon o geodézii a kartografii, tak aj tento očividný nezmysel, ktorý trvá pomaly štrnásť rokov, je potrebné napraviť.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, v doložke vybraných vplyvov sme uviedli, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne. Tak sme si mysleli, že teda tie pokuty nebudú až nejaká významná položka, a teda to, čo sa ušetrí na tom, že sa nebudú vyberať pokuty, tak teda o čo budú nižšie príjmy rozpočtu v dôsledku nevybratých pokút, tak sa ušetrí na tom, že nikto nebude musieť vykonávať dozor a zaoberať sa tou administratívou, ktorá je s tým spojená.
Ale ministerstvu financií sa to nepáči. Ministerstvo financií v stanovisku, ktoré dalo k návrhu, tvrdí: "V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vzhľadom na navrhované zrušenie možnosti udeľovanie pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách je možné predpokladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súlade s § 33 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť finančné dôsledky návrhu na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce roky, pričom spolu s tým je potrebné uviesť aj návrh na úhradu úbytku príjmov."
Takže asi sme spravili chybu, keď sme tam nepočítali s tými pokutami, ktoré ochudobnia príjmy štátneho rozpočtu, tak sme si nasypali popol na hlavu a dali sme žiadosť o informácie na Úrad geodézie, kartografie a katastra, že koľko v rokoch 2012 až 2016 riešili takýchto priestupkov, konštatovali spáchanie priestupkov a koľko vybrali na pokutách, aby sme mali nejaký prehľad a nerobili to len tak od stola a mohli prípadne doplniť ten návrh.
Úrad odpovedal a konštatoval: "V období rokov 2012 až 2016 nebolo v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vedené žiadne priestupkové konanie, a teda ani nebola udelená žiadna pokuta. Skutková podstata porušenia poriadku bola v tomto období zistená v jednom prípade, porušenie poriadku sa týka právnických osôb, bolo to v roku 2015, ale nebolo zámerom udeliť pokutu a bol dotyčný subjekt upozornený a vec nebola riešená v priestupkovom konaní." Nad rámec toho, čo sme sa pýtali, sme sa dozvedeli: "Obdobným spôsobom boli vybavené i všetky porušenia poriadku, prípadné priestupky tohto druhu pred rokom 2012. Nikdy od platnosti uvedených ustanovení nebola uložená pokuta za naplnenie ich skutkovej podstaty."
Úrad geodézie, kartografie a katastra je, samozrejme, presvedčený, že napriek tomu je dobré, že máme v zákone pokuty. Ja len na základe tej odpovede, ktorú sme dostali, tak môžem konštatovať dve veci, že jednak je zvláštne, že ministerstvo financií nás upozorňuje na rozpočtové dopady, a pritom ani netuší, že žiadne pokuty nebudú v príjmoch štátneho rozpočtu chýbať, pretože žiadne pokuty nikdy neboli udelené a žiadny príjem z nich štátny rozpočet nemal. Taktiež som tu čakal, že keď ministerstvo financií dáva nejaké stanovisko, tak dáva na základe nejakých dát, ktoré majú k dispozícii, a nie na základe len voľnej úvahy. Ale zaujímavé je aj to druhé zistenie, načo máme v zákone priestupok, ktorý reálne neuplatňujeme, lebo vieme, že je to blbosť, vieme, že blbosť dávať novinám pokutu za to, že napíšu Veľká Británia, ale máme to tam, lebo ja vlastne neviem prečo, lebo to dobre znie alebo možno niekto, niekto vysvetlí, že prečo by to tam malo byť, ale v každom prípade deje sa to, že médiá bežne používajú iný ako štandardizovaný názov, úplne bežne sa to deje. Od roku 2003 je to priestupok, alebo teda porušenie zákona právnickou osobou. Je za to možné dať veľmi mastné pokuty, úrad má na to dozerať, úrad to môže pokutovať, a nič sa s tým nedeje.
A ja teraz nenabádam, aby úrad dával pokuty, práve naopak, navrhujeme tie pokuty zrušiť, ale je nezmyselné, aby sme mali v zákone nejaké ustanovenie, ktoré sa reálne nepoužíva, našťastie, že sa nepoužíva, lebo je nezmyselné a riešením je ho zo zákona vypustiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona ruší možnosť udeľovania pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách a v kartografických dielach.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii od začiatku stanovoval záväznosť štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel, avšak na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí stanovoval záväznosť, ale nestanovoval sankciu. Až novelou zákona o geodézii a kartografii z roku 2003 sa rozšírila skutková podstata tohto priestupku a porušenia poriadku právnickými osobami aj o použitie iných než štandardizovaných geografických názvov v tlači alebo iných prostriedkoch masovej komunikácie.
Predloženým návrhom navrhujeme zrušiť možnosť pokutovania za použitie iných ako štandardizovaných geografických názvov a zároveň obmedziť záväznosť štandardizovaných geografických názvov na štát na mapové diela, podobná úprava existuje napríklad v Českej republike.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie sa k našim dôvodom a k obsahu návrhu zákona vyjadrím v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil.