Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem tiež za vystúpenie, veď vlastne to je tvoj fach, takže máš to akože v krvi, by som povedal. A tak ako si úvodom povedala, že pán minister má ťažkú pozíciu, pretože pred troma rokmi sme ešte bojovali na jednej lodi spolu a teraz musí obhajovať to, čo viac-menej sme kritizovali, ale dobre, to už je jeho svedomie a vedomie, to už nechávam naňho.
Ale tak ako vtedy sa hovorilo, keď sa ten zákon prijímal, že hurá, super, musíme to spojiť, pretože máme odpady v rôznych zákonoch, ôsmich, desiatich zákonoch, dajme to do jedného zákona, bude to super, ukážeme, ako sa to dá všetko zladiť. Vyzerá, že ten hlas praxe, ktorý vtedy zaznieval, že pozor, pozor, je tam veľa nezrovnalostí, že trebalo by tento zákon ešte trošku oddialiť a vysporiadať sa s mnohými vecami, teraz reálny, jeho realizácia dáva to za pravdu. 226 bodov pozmeňujúcich v tejto novele plus tri nepriame novely ďalších zákonov hovorí o tom, že, jednak o komplikovanosti tohto zákona, ale aj o možnože tej, nechcem povedať, že slabej, ale možnože trošku podcenenej príprave pri jeho finalizácii. Že ešte možnože sa mohlo trošku počkať a ešte niečo vycibriť.
Nemám teraz, je to, samozrejme, prvé čítanie, takže nemám teraz žiadne pozmeňujúce návrhy, ale tiež budem niečo predkladať po debatách s odbornou praxou. A chcem veriť, že zákon, ktorý je tu teraz novelizovaný, bude následne mať aj vykonávacie vyhlášky. Neviem, pán minister, možnože by ste mi mohli odpovedať, či už nejaké vykonávacie vyhlášky sú, nesledoval som to až tak podrobne, zákon o odpadoch, pretože tam sa mnoho vecí môže vyjasniť, utriasť, a preto potom by to nemuselo byť v tom, v tej novele tohto zákona. Takže iba toľko a chcem veriť, že spoločnými silami pomôžeme sprehľadniť a zjednotiť tento zákon, aby prinášal čo najmenej problémov.
Ďakujem.

Takže, vážení kolegovia, kolegyne, dúfam, že bolo tu už povedané dosť. Ja chcem len povedať na záver, že dajme šancu a ukážme, že sme poslanci, ktorí vedia dodržiavať ústavu, ústavné právo, hlavne čo sa týka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a že máme záujem o našich občanov, ktorí nás tu poslali do parlamentu a že plníme ich výhrady, ktoré nám tlmočia či už cez, priamo osobne alebo média. A pokiaľ to zavrhneme, tak dúfam, že sa nájde tridsať poslancov, ktorí dajú na Ústavný súd, a spoločne to zvládneme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie. Ja iba uvediem jednu vec, a to je z toho čl. 20 našej ústavy ods. 4, že obmedzenie vlastníckeho práva je viazané na splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, ktorými sú: nevyhnutná miera, verejný záujem, zákonný podklad a poskytnutie primeranej náhrady. Ak čo i len jedno z toho neni splnené, nemôže sa brať, že je to v súlade s ústavou.
A ešte jednu vec by som chcel dodať. Veď predsa tá naša demokracia, ktorú tu sa snažíme budovať od toho roku ´90, resp. Slovenská republika od roku ´93 by mala aj naprávať krivdy, ja to beriem takto, socializmu na našich občanov, len my sme tu občanov nevymenili, to neboli, že teraz sme tu dostali demokratických občanov a vtedy sme mali socialistických občanov. Tí ľudia presne sú tu, sú naši rodičia, prarodičia, ktorí niektorí žijú, niektorí už nežijú, a my sme potomkovia ich na území Slovenska. A keď sme teda v tej demokracii, resp. socializmu tak pokrivilo tie vlastnícke vzťahy, vlastne demokracia mala si nájsť na to priestor aj financie. Áno, aj financie, aj persóny, ktoré budú to robiť. Keď sa dalo reštitučne zákonom ustanoviť náhrada v poľnohospodárskej brandži, v malých privatizáciách, kde sme vracali cukrárne malé, obuvnícke dielne, kadejaké lahôdky, čo boli, sa vracali, sa pýtam, jak je to možné, že pri tak veľkom zásahu, ako je energetika, kde boli postavené na cudzom majetku tieto siete, áno, vtedy sa to bralo, že ide vo verejnom záujme, lebo je po vojne, chceme, aby každá obec mala, a má to štát. Zisky išli štátu a teraz nejaký podnikateľ na našom majetku, či sa nám páči alebo nie, so súhlasom štátu pri tichosti ryžuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vašu reakciu, ktorú si vážim. Pán Mizík, myslím, že keď je tam ochranné pásmo a je tam nejaký plynovod alebo čo tam proste je, tak samozrejme, my to berieme tak, že ten vlastník toho pozemku by mal dostať nejakú náhradu za to, aby to nebolo jednorazové, aby to bolo kumulatívne. Už ochranu, že jak, či tam bude to chrániť, nebude, to my už zabezpečovať v tomto zákone nemôžme. Ale išlo nám o tú náhradu vôbec, aby ten vlastník pozemku, na ktorom to stojí, aby tento mohol dostať primeranú v rámci ústavy tú adekvátnu náhradu. Takže v takomto duchu.
Čo sa týka kolegu Viskupiča, áno, ako hovoríš bolo to na tom Ústavnom súde a prakticky ja som aj interpeloval ministra, teda Žigu, lebo on teraz to akože kvázi riadi, a mám jeho odpoveď. Budem sa štvrtok k tomu tiež vyjadrovať, k jeho odpovedi, čo mi dal k tomuto zákonu, ktorý teraz predkladám, pretože jeho odpoveď hovorí o tom, že, vážení, toto sa nevzťahuje na energetiku, nález Ústavného súdu. Viete si toto predstaviť? No ja už neviem, či sa mám smiať, či mám plakať, to je taký smiech cez slzy. Ale budem znovu interpelovať a upovedomím ho a budem citovať z tohto nálezu Ústavného súdu, ktorý má okolo 80 strán, či koľko, to proste neni desaťstranová, by som povedal, taká brožúrka. A musím povedať, že veľmi hutné a to ,čo odpovedá ministerstvo, je ako keby z inej planéty a ako keby sa týkalo inej ústavy, nie našej, slovenskej, ktorú tu máme.
Takže veľmi pekne ďakujem a chcem veriť, že aj koaliční poslanci podporia tento návrh. Ďakujem.

Takže, vážení prítomní, dovoľte, aby som teraz trošku podrobnejšie rozviedol, čo je zmyslom našej novely zákona.
Ako som už uviedol, vážení občania našej republiky, pokiaľ máte pozemok, na ktorom ide elektrické alebo plynové potrubie, tak máte smolu, lebo tento pozemok nemôžte využívať podľa vášho najlepšieho svedomia a vedomia ako hospodár, ale musíte sa prispôsobiť tejto technickej nejakej štruktúre, ktorá na tomto pozemku je, a máte ešte aj volené vecné bremeno.
Ja sa pýtam doterajších vlád, to malo byť ako sústredené tiché výpaľníctvo voči našich občanom? Mi povedzte, jak je to možné, že nikto doteraz, resp. budem hovoriť, odkedy som ja to začal podávať, takže hovorme od roku 2012, jak je to možné, že nikto neprišiel s tým, že predsa tí občania sú obmedzovaní a mali by dostať nejaké, primeranú náhradu, ako to máme v ústave. Deklarujeme, že platí vlastnícke právo. Tak platí, alebo neplatí? V energetike neplatí? Inde platí? Pre developerov platí? Pre privatizérov platí? Pre obyčajných ľudí neplatí? To sme kde, vážení občania?!
Takže zdá sa mi, vlády, ktoré ste tu boli, nemal som tú česť byť ich súčasťou, okrem možnože vlády pani Radičovej, aj tam sme neboli vo výkonnej moci, ale iba ako poslanci, my štyria, tak berte tak, že ja to beriem ako tiché výpaľníctvo. Pri tichosti sa sprivatizovali elektrovody a plynovody a s ním súvisiace stavby a naši občania majú vecné bremená.
A som rád, že na Ústavnom súde bol prejednávaný zákon o tepelnej energetike. To znamená, hovoríme o výrobe tepla, kde existujú určité rozvody, určité kotolne, a to je ten istý prípad ako pri rozvodoch elektrickej energie alebo plynu. A Ústavný súd rozhodol, ako som čítal, v roku 2016, kde hovoril, že jednorazová náhrada v takýchto situáciách je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, my sa snažíme túto disproporciu nejakým spôsobom odčiniť a hovoríme v našej novele zákona, že vypúšťame podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu na zriadenie vecného bremena za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme, ale v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia. Jednoducho povedané, aby, súčasne podľa terajšieho zákona sa hovorí, ak si uplatníš u neho do polroka, resp. do roka, ak dá vecné bremeno, tak má ti vyplatiť. Ak si neuplatníš, nedostaneš nič. My hovoríme, žiadne nič, je to jedno, či si uplatníš, alebo neuplatníš, musia ti to vyplatiť, pretože si na jeho majetku.
Takže v takomto duchu a berieme to aj spätne, kumulatívne, lebo, vážení, toto platí zhruba, že má vyplácať od roku 2005, plus-mínus, neberte ma za slovo, ale od roku 2005 a platí do roku ´50 a nie ´40. Koľko to bude, to už bude vec znaleckého posudku. Máme aj v tom určité, by som povedal, možnosti. Budem veľmi rád, keď v druhom čítaní aj k tejto téme sa môžme vrátiť, ako tam dáme prípadne vykonávací predpis alebo vyhlášku. Takže, pán Pčolinský, ďakujem za pripomienku a samozrejme, že by sme to veľmi radi aj v tejto fáze nejakého posunutia zákona vyriešili.
Takže v prvom rade, že musí ten, kto prevádzkuje takúto stavbu, s tým majiteľom pozemku sa vysporiadať, či sa prihlási alebo neprihlási ten majiteľ pozemku. Po druhé, že bude to kumulatívne. To znamená, nie že jednorazove ti dáme, aj keď tak budeš podnikať 30 rokov, tak 30 rokov budeš platiť. Keď po piatich rokov skončíš, po piatich rokoch, dobre, okej, neplatíš.
Ďalej, jednoznačne zápisy vecných bremien do katastra. Nemôžem teraz ukazovať, takže vám to aspoň popíšem, keď už máme takýto nový rokovací poriadok. Ak máte celú parcelu a, dajme tomu, má hektár alebo aj viacej, a to vedenie vaše, či už elektrické alebo plynárenské, ide iba časťou, možno že seká iba určitý cíp vášho pozemku, tak plynári ani elektrikári si nerobia s tým problém, aby vám urobili geometrický plán a odsekli aj to ochranné pásmo a povedali, dobre, tretina z vášho pozemku je dotknutá, ostatná nie. Oni urobia vecné bremeno na celý váš majetok, na celý váš pozemok. Nehnevajte sa, neberiem nedemokratické, nesvedomité, nečestné výpaľníctvo. Takže vy máte smolu, lebo dostanete vecné bremeno na celý váš majetok, ktorý je dotknutý takouto stavbou.
Ďalej hovoríme, že takáto výplata by mala byť a odškodnenie vlastníkov aj v ochrannom pásme, nie iba tam, kde stojí a ide bezprostredne to vedenie, ale aj ochranné pásmo, ktoré je od určitej, by som povedal, veľkosti rôzne, či už 20, 40 metrov. Takže aj tam žiadame, aby sme v tomto zákone mali primeranú náhradu, ako hovorí naša ústava.
Ďalej novelizujeme týmto zákonom o energetike aj zákon o odpadoch a miestnych daniach. Áno, kolega spravodajca bude to asi trošku kritizovať, ale beriem to, áno, však život je o tom, je to prvé čítanie, že prakticky bude to určitý výpadok z príjmu obcí v prípade, že by sme sprostili z dane takéto pozemky u občanov, ktorí sú vlastníkmi týchto pozemkov. Samozrejme, v druhom čítaní dá sa opraviť, dá sa urobiť ďalšie nejaké zlepšenie, resp. dá sa potvrdiť daný stav. Takže v takomto duchu sme prakticky navrhli aj to odškodnenie pre toho vlastníka pozemku, ktorý momentálne v tom zákone o energetike nemá iné zastanie iba takéto.
Veď predsa, vážení, my sme Slovenskú republiku alebo vtedy ešte Československo neelektrifikovali po roku 2005. Veď my sme to po II. svetovej vojne. Možnože aj cez tú II. svetovú vojnu, možnože aj predtým. To znamená, vážení, my sme týchto ľudí, a ja hovorím, že to je možno 90 % tých rozvodných sietí, elektriny a plynu, hodili cez palubu a vydali ich na milosť a nemilosť, že na ich pozemku budú podnikať rôzne akciové spoločnosti a nie naše, ale cudzie, a nech si tam oni na tom bačujú.
Takže, vážený pán štát, ktorý je reprezentovaný aj týmto zákonodarným zborom, nehnevajte sa, neberiem. Ešte raz hovorím, nedemokratické, výpalnícke a moje svedomie toto nemôže zniesť. Preto aj opakovane budem tento návrh zákona dávať, pokiaľ by neprešiel. Ako povedal kolega Vašečka, že áno, dávame ho na podnose, nech sa páči, vezmite si ho. Ide o to, aby sa poriešil problém, ktorý tu je, a to je veľký problém. A nechcite, aby sme vyzývali občanov, ktorých nebude päť ani desať, to bude, tisíce vlastníkov takýchto pozemkov, nechcite, aby sme ich vyzývali, aby prišli demonštrovať tu pred Národnú radu, pred vládu Slovenskej republiky. Lebo keď už ma doslova, že napálite, tak už budeme aj toto organizovať, a potom sa nečudujte, keď tu príde možnože aj niekoľko tisíc občanov a budete hovoriť, čo sa to deje. Tak deje sa to, že nechcete počúvať to, čo my vám v dobrom dávame, mienime.
Chcete mi povedať, že všetci energetici sú v červených číslach? To mi chcete povedať? To mi chcete nabulikať na nos, že nemajú žiadne zisky, že oni sú v strate, že skončili? Ako ich riešiť? No napríklad možno že aj tým, že dajme im úľavu. Problém? Bude platiť 50 % za energiu, pretože cez jeho pozemok ide vo verejnom záujme nejaké to energetické vedenie.
A čo je verejný záujem, vážení? Viete, čo sme v zákone o energetike, čo sme urobili s verejným záujmom? To som hovoril aj minule, keď tu bol aj pán Kondrót. Škoda, že teraz tu neni. Ja som povedal, veď my sme v tom zákone v § 11 delegovali právomoc určenia verejného záujmu na držiteľa oprávnenia podnikať v energetike. Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens! Citujem § 11 ods. 1: "Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme." Nie že v zátvorke určený vládou, určený, neviem kým. Môže vo verejnom záujme. Vybavené. On keď si povie, že verejný záujem je tu cez vašu záhradu, tak pôjde cez vašu záhradu. A máte smolu, lebo on si povedal, že však ja to mám. Ja idem v nevyhnutnom rozsahu cez, vo verejnom záujme. To je čo za blud? Takže, vážení, áno, toto je ešte môj hendikep. To musíme tiež opraviť asi v druhom čítaní, pokiaľ by to ešte prešlo, aby sme ten verejný záujem zadefinovali tak, ako je zadefinovaný normálne, v normálnych spoločnostiach. A u nás v našej republike je ten verejný záujem, aby sme si oživili trošku pamäť, zadefinovaný ako verejný záujem kolektívny reprezentovaný štátom (vládou), ktorý by mal slúžiť v prospech väčšiny občanov. Väčšiny občanov. Koľko nás je? Päť a pol milióna? Čo znamená väčšina? U mňa je to 50 % plus meter štvorcový. Alebo plus jeden človek. Takže, vážení, to by mal byť a mal by prinášať majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. "Je to časovo a miestne pomerný stav, a preto sa musí posudzovať v konkrétnej situácii v mieste a v konkrétnom čase." Áno, všetko beriem, ale musí hovoriť o tom verejnom záujme niekto, nie držiteľ oprávnenia, podnikateľ v energetike. Veď to je volovina, ľudia boží. A keď to čítam zle, tak ma opravte a ukážte mi vykonávaciu vyhlášku v zákone o energetike, kde sa hovorí, že verejný záujem je ten, ktorý určí niekto iný jak držiteľ oprávnenia. Zatiaľ som to nikde nevidel. Takže, vážení, to je ďalší, hovorím, taký biľag, ktorý v tomto zákone máme.
Takže, vážení občania, chcem veriť, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období poslali do parlamentu, nájdu tú odvahu, nájdu to svedomie a tých 76 hlasov, ktoré potrebujeme, aby tento zákon prešiel v parlamente, ich nájdeme a postúpime do druhého čítania. Budem veľmi rád, keď aj s pozmeňujúcimi návrhmi prídu či už vládni alebo opoziční poslanci, vylepšíme tento zákon, pretože tento zákon, hovorím, že sa týka tisíce, ak nie desaťtisíce vlastníkov pozemkov, cez ktoré idú elektrické a plynové plynárenské siete cez ich pozemky za žiadnu náhradu, iba za vecné bremeno a potencionálne za jednorazovú náhradu, ktorá by mala byť priznaná, pokiaľ sa prihlásiš. Aj to iba vtedy, ak budeš v tej lehote úspešný. Ak nie, tak ani táto náhrada nepôjde. A pritom ešte raz spomínam, že my tu máme tie staré veci. O nových veciach nebudem hovoriť. My musíme tých starých občanov, respektíve starých vlastníkov, cez ktoré tie siete idú, musíme odškodniť.
Takže, vážení, ešte raz by som vás chcel požiadať o podporu tohto zákona. Končím tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som z plejády nášho hnutia teraz za sebou idúcich zákonov predniesol návrh zmeny zákona o energetike.
Som tu, keď sa nemýlim, už štvrtýkrát s týmto zákonom a budem nadväzovať aj na moje pripomienky k programovému vyhláseniu vlády, keď sme tu stáli v tomto volebnom období, a hovoril som, čo si myslím, aby vláda mala zlepšiť, a dával som určité podnety. Jeden z nich aj tento, ktorý hovorí o energetike.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone 251/2012 o energetike vrátane tých, ktoré vo svojom náleze Ústavný súd pod č. 42/2015-105 z 12. októbra 2016 označil za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, a posilniť tak práva vlastníkov nehnuteľností, čím by sa mala dosiahnuť požadovaná úroveň ochrany súkromného vlastníctva pri zohľadnení jeho obmedzenia z dôvodu verejného záujmu.
O čo v kocke ide? Ide prakticky o to, že ak máte na vašom pozemku, poľnohospodárskom, lesnom alebo inom, nejaký stĺp, tak sa opýtam, čo za to máte? Máte za to jedno veľké vecné bremeno, s ktorým máte veľký problém, a nikto sa vás nepýta. Takže práve takéto právo toho vlastníka pozemku v zákone o energetike sa snažím chrániť. Viac by som potom povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A budem ešte citovať z dôvodovej správy pre našich občanov, ktorí nás asi aj počúvajú, že podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má právo vlastniť majetok každý. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. To znamená, že nieže ty si majiteľom stožiaru, máš väčšiu ochranu ako majiteľ pozemku, na ktorom stojí ten stožiar. Rovnaké právo, aby bolo jasné. A vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho právo je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Zdá sa mi, že toto a túto vetu musíme tu opakovať stále, pretože ešte my stále žijeme asi v ére socializmu a tie prežitky sú tak, by som povedal, zakorenené v našich ľuďoch, teraz hovorím o nejakých tých štyridsiatnikoch vyššie, že prakticky si to nedajú povedať a stále to vlastnícke právo si dávajú na svoj vrub, akože oni sú väčší vlastníci ako ten chudák, vlastník, čo má ten pozemok, a s vlastníkom pozemku v mnohých takýchto situáciách sa nakladá, ako keby ani neexistoval.
Preto navrhujeme aj v tejto našej novele, lebo som spolupredkladateľom aj ďalšími mojimi kolegami, navrhnúť a prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov v Slovenskej republike a ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade aj s našou ústavou, ako aj s čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Čo tam navrhujeme, zdôvodním v odôvodnení, teda v rozprave, ako som už povedal, že sa budem do nej hlásiť prvý. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Očakáva sa mierne negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a negatívny dopad na podnikateľskú sféru. Naopak, očakáva sa výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu z obmedzenia vlastníckeho práva.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Myslím si, že v prvom čítaní dávame a predostierame našim zákonodarcom, ktorými ste vy, kolegyne a kolegovia, predostierame problém, ktorý chceme riešiť. Ja to predostieram štvrtýkrát, tak chcem veriť, že toto plénum, v tomto pléne v takomto zložení ako sme dneska je to po prvýkrát, tak chcem veriť, že nájde vaše svedomie súhlasné stanovisko, aby ste mi ho postúpili do druhého čítania.
Takže ďakujem pekne. To je môj úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pekne ste to zhrnul a, samozrejme, tiež súhlasím s vami, aby sa zverejňovali tie plnenia na ťažbu dreva. Veľký problém po osemdesiatom deviatom vznikol v tom, že časť lesných pozemkov išlo či už urbariátom, fyzickým osobám alebo právnickým osobám a zhruba z výmery dva miliónov hektárov, čo máme lesa na Slovensku, Lesy Slovenskej republiky, š. p., zhruba milión, 900-tisíc hektárov užívajú oni. To znamená, viac-menej na to máme dosah. Už veľký problém je s tými súkromníkmi a musím povedať, že niektoré urbariáty sa správajú veľmi macošsky ku svojmu majetku, ktorý teda zdedili v rámci svojich predkov, a tam je tá kontrola neskutočne ťažká, ako to vlastne skontrolovať. Už nehovorím o tých nočných kadejakých výjazdoch, kde vetriesky a plné autá pod rúškom tmy odvážajú drevo, a mám veľa hlásení ľudí, ktorí, viac-menej im to tiež drása srdce.
Ja som sa pýtal aj keď tu bolo programové vyhlásenie vlády, ako si jednotliví ministri predstavujú udržateľnosť ich rezortu. Udržateľnosť ich rezortu aj v tom lesníctve a nech povedia tie svoje kritériá ako to odovzdáme ďalšej generácii. Ako ste povedali, Slovensko je zelené a myslím, si, že nemáme právo, aby naše deti žili v horších podmienkach, ako sme my zdedili od našich rodičov alebo našich prarodičov. Sľuby, ako vidíte, boli tu už veľa a riešenie problémov, som rád, že ste to povedali, nech si to vezmú aj oni. Nech si to vezmú, tie naše rozumy, ktoré my im dávame. Ja hovorím, že oni momentálne, tí, čo sú veriaci, vo vládnej koalícii hrešia tým, že zanedbávajú dobro. My sa snažíme im, v dobrej viere im dať návod, že riešte to, lebo je to veľký problém, a oni to zanedbávajú. No raz, ja ako veriaci hovorím, raz sa budeme hore spovedať a budeme si to komunikovať, čo sme tu robili my, vy, opoziční, koaliční. No a chcem vedieť ako to budú zdôvodňovať, že toto neprijali alebo tieto naše dobre mienené rady pod svoju vlajku nevzali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, škoda že tu nemáme kolegu Mičovského, ktorý bol v minulom volebnom období, ktorý bol lesák dušou aj srdcom, a ten prakticky márne sa snažil aj v minulom volebnom období iniciovať nejaké vládne opatrenia, ktoré by tie naše krásne slovenské lesy udržali pri životaschopnom a udržateľnom rozvoji.
Áno, ako si konštatoval, ochranári píšu petíciu. Musím povedať jedno, keď sme tu robili ešte aj s kolegom pánom Mikulášom Hubom konferencie v rokovacej sále v minulom, teda v rokovacej v kinosále tu Národnej rady, a tých konferencií bolo možnože niekoľko, nad desať 100 % za tie štyri roky, tak musím povedať, ochranárskych, tak musím povedať, že z rezortu životného prostredia, respektíve pôdohospodárstva buď nikto, alebo človek, ktorý nemal príslušnú kompetenciu sa vyjadrovať za ministerstvo. Takže aj teraz vnímam, že rezort životného prostredia je stále na chvoste chvosta, pred ním je trošku rezort pôdohospodárstva. A tak ako bol aj náš výbor spojený, ako kolega Budaj tiež žiadal, aby bol aj výbor pri Národnej rade pre životné prostredie a pre pôdohospodárstvo samostatne, čo sa doteraz nedeje, tak prakticky do je výsledkom toho, že ako pristupuje vláda k týmto sektorom. Áno, lesy sú pre nás to, že ony nás nepotrebujú, ale my ich potrebujeme, tie rastliny. Pokiaľ ony tu nebudú, tak aj my budeme mať problém prežiť na tejto zemi. Takže samozrejme že urobme maximum, aby sme zabránili výrubu a to hlavne v tom duchu, aby sa to rúbalo, ten objem, iba ten nevyhnutný, ktorý udrží tu obnovu lesného porastu. Žiadne holoruby, ale výberkový spôsob hospodárenia.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to zhrnul tak vecne, stručne, jasne povedané v tých bodoch. Myslím, že hovoril si za náš klub a my tak to cítime a vnímame, koľko už bolo nasľubované nám Východniarom, ako sa budeme mať po roku 2010, ani nechcem hovoriť, lebo to je celá genéza. A pritom máme tu východniarskych poslancov aj vládnych v koaličných zoskupeniach alebo dokonca vo vláde. A žiaľ, náš Prešov ako krajské mesto vyzerá, ako vyzerá.
Ale ja, samozrejme, tiež som za výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a všetkých, by som povedal, aktívnych, ktorí podporia daný región, aby tie rozdiely, ktoré eurofondy mali nejakým spôsobom vyrovnávať, sa konečne už vyrovnali. Ale dlhová brzda sa mi zdá až príliš pritiahnutá za vlasy a ja osobne za seba poviem, že ja neverím, že tie peniaze budú využité na to, na čo sa sľúbia. Lebo zrazu sa začnú nejaké odklady, príde nová partia po nových voľbách, tá povie, poďme, zmeňme to, urobme to tak, urobme to hen tak, ja neverím, že peniaze, ktoré by teraz boli odsúhlasené na diaľnice, do 100 % budú na diaľniciach alebo na rýchlostných cestách. Neverím tomu, za tých sedem rokov, čo som tu v parlamente, pretože vždy v krízovej situácii sa to vie vymknúť z rúk a potom sa bude hovoriť, áno, však to sme mysleli veľmi dobre, krásne sme sľubovali, len prišla nejaká kríza v zdravotníctve, v školstve a neviem kde a museli sme ich pichnúť tam.
Vážení kolegovia, nie, ja neverím a môj hlas nedostanete.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, ďakujem za faktickú, ale ja musím reagovať, pretože predsa urobiť pozemkové úpravy v území, kde viem, kde ide diaľnica, tam ťa ľudia zožerú. Ty predsa ich nemôžeš vyfaulovať z toho územia, kde ty plánuješ. Proste to je, to je opačne! Predsa to by bola diktatúra štátu, vyvlastnenie v prospech seba a občanov na vedľajšiu koľaj. To je, neni o demokracii, to je o byrokracii a despotizme. Pozor, tak toto nie. Predsa pozemkové úpravy nemôžu ísť, kde už máš jasné hranice, kde pôjde nejaká cesta, veď to je o tom, o tej korupcii, že prakticky keď vieš informáciu, kade pôjde, tak si tam štát dá svoje pozemky a tých dá vedľa? Veď to predsa sa nedá, ľudia boží, veď to základný princíp niečoho v demokracii, že tí chudáci, biedaci, čo majú 2 áre, 3 áre, 5 árov, keď raz tam má tu cestu, diaľnicu plánovanú, tak predsa on nedá si v rámci pozemkových úprav, si zameniť, že dostane sa na druhú časť do nejakej debry, kde bude robiť v rámci pozemkových úprav, hurá, mám zcelené pozemky. Však to sa nedá, ľudia boží, spamätajte sa!
Ďakujem.