Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
11.10.2017 o 14:52 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, prajem dobrý deň a dúfam, že bude to aj deň pre našich poľnohospodárov, ak zajtra prijmeme aj novelu tohto zákona, ktorá hovorí o veľa, o veľkom, by som povedal, eláne, ktorý by sme mali dať našim mladým poľnohospodárom.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že tento, túto novelu zákona postúpili do druhého čítania 104 hlasmi. Ďakujem veľmi pekne, pretože táto novela bude hovoriť o tom, čo má robiť náš agropodnikateľ, lebo farmárov ešte nemáme v zákone tu definovaných, takže agropodnikatelia ich budem ja nazývať a hlavne tí malí, mladí a strední.
Musím sa v prvom rade prihovoriť aj občanom, pretože v tomto zákone 504/2003 máme jeden termín, ktorý som už upovedomil aj minule v prvom čítaní a pani ministerka mi sľúbila, že bude tam aj školenie a že občania budú o tom vedieť, a je to termín 28. február 2018. Ešte raz, 28. február 2018. Je to § 24c, ktorý hovorí o tom, že náhradní užívatelia, občania, počúvajte, občania Slovenskej republiky, je vás tisíce, možno aj stotisíc je vás a viac, tí, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania podľa zákona 330/1991, podľa takzvaného § 15, ktorý v roku 2008 bol zrušený, ale rozhodnutia vám ešte trvajú a neboli zrušené, tak máte sa ohlásiť na pozemkový a lesný odbor príslušných okresných úradov, aby ste toto vaše užívanie potvrdili aj naďalej, ak to užívate. Ak to neužívate a nechcete alebo už vaši dedičia nevedia, ako to tam je, tak dobre, v poriadku, ale tí, ktorí máte v užívaní a berete možno aj dotácie na tieto pozemky, tak láskavo 28. február 2018. Zapamätajte si to, aby sme sa nemuseli potom hanbiť, že poslanci nám neoznámili, že nejaký termín dali a úradníci, žiaľ, musím povedať, že veľkú činnosť v tomto nerobia, takže hanbím sa aj za nich, pretože tá osveta medzi našimi ľuďmi je veľmi malá v tejto oblasti.
Ja to ešte na konci spomeniem ešte raz, aby sme to zdupľovali, lebo tento termín musí byť povedaný národu slovenskému, že takto to je. Ja som za päť rokov vyčlenil 6,5-tisíc hektára pre 150 agropodnikateľov okresu Prešov. Touto formou, takže aj oni, aj ich vyzývam proste, aby si to dali a urobili. Pozemkové odbory už vedia, čo majú robiť, ony vás usmernia a majú rozhodnúť, aby ste boli v obraze, majú rozhodnúť do 29. februára 2020. Zákon im udáva dvojročnú lehotu na rozhodnutie vo veci, takže v takomto duchu proste to berte, že áno, je tu termín, ktorý v tomto zákone je pri tichosti schválený, ale musíme o tom hovoriť.
Takže poďme k novele, aby sme veľa nerozprávali trošku mimo. Takže som rád, že dávame, aj na výbore sme o tom debatovali, rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že precizujú, respektíve uvoľňujú možnosť ten pozemok dostať, ako pani ministerka hovorila, aj tým mladým a začínajúcim. A ja som veľmi rád, že tam dostávame aj tie časové lehoty. Jedna z tých časových lehôt bola, že maximálna doba nájmu 25 rokov, ktorá prechádza momentálne na 15 rokov u poľnohospodárskych podnikov a myslím si, že má to niečo do seba, lebo je to o tom, aby jedna generácia mala možnosť manipulovať s tým svojím majetkom. Takže je to tiež v tejto spoločnej správe, bolo to prijaté a som rád a ďakujem, že sme to takto prijali.
A nakoľko sme tam zabudli uviesť, a to beriem aj na moju hlavu, prechodné ustanovenia, tak dovolím si potom predložiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí už sú zabehnutí v tých 25-ročných lehotách, samozrejme, musia dobehnúť a tie nové sú už len, maximálne na 15 rokov budú môcť byť podpísané. Myslím, že to je jasné, stručne dané. Retroaktivita sa v tomto pléne nenosí, stále ju kritizujeme, že retroaktívne nechceme pôsobiť, tak dobre, beriem, takže tie nové zmluvy poľnohospodárskych podnikov maximálne na 15 rokov sa budú môcť podpisovať, keď na to príde.
Mám tu ešte ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tiež neskôr vyjadrím.
Chcel by som povedať jednu vec, že pôda u poľnohospodárov je výrobný prostriedok, či sa vám to páči, alebo nepáči. A pokiaľ je to výrobný prostriedok, nedáme tým záujemcom o tú pôdu, ktorú chcú robiť, toho agropodnikateľa, tak prakticky im odtíname ruky a nehovorme o nejakom podnikaní. A myslím si, že plejáda zákonov, ktoré tu máme, či už 180, 330, 64, 97, 140, proste tých zákonov, ktorých tu máme, myslím, že dá sa zorientovať v nich a každá tá oblasť, či už pozemkové spoločenstvá, alebo ROEP-y, pozemkové úpravy, je v zákonoch. Ten duch zákona je dobrý, len my ho musíme aj preniesť do reálneho života, a hlavne cez ľudí, štátnych úradníkov, ktorí by mali túto literu zákona statočne, svedomite plniť na tom prvom stupni alebo na druhom stupni. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to takto nedeje a potom zisťujeme, že máme tu anomálie, ktoré musíme robiť pozmeňujúcimi návrhmi.
Takže poďme k mojim ďalším dvom pozmeňujúcim návrhom, tí, ktorí máte tieto a ste si ich vyzdvihli v zadných priestoroch, moje pozmeňujúce návrhy, tak budú tri a prvý sa bude týkať toho, že máme § 12 v tomto zákone, rozprávali sme o tom aj na výbore našom pôdohospodárskom a životného prostredia a hovorilo sa o výpovednej lehote a ja ho budem citovať: "Ak ide o zmluvu o nájme na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak."
Zmena, ktorá prišla aj na výbore, hovorí, že výpovedná lehota je päť rokov a koniec, a ja doplňujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, "je päť rokov, ak sa nedohodne inak". Myslím si, že bolo to aj v pôvodnom znení a mám za to, že dohoda má prednosť pred paragrafom a literou zákona, takže päť rokov, ak sa nedohodne inak.
Takže zvážte, myslím si, že neni to nejaká anomália, bolo to aj v pôvodnom znení zákona, nič iné nemení, vy zmeníte päť rokov a ja chcem, aby tam aj tá, "ak sa nedohodne inak", bolo. Pretože keď sa my dohodneme na absurdných podmienkach, my dvaja, dohoda je stále o dvoch, tak prakticky nikoho do toho nič, lebo my sme sa takto dohodli a je to vybavené, lebo je to vaše právo aj právo tej druhej strany. Takže v takomto duchu to proste berte, že chcem, aby tam bolo aj tá, ten dôvetok, "ak sa nedohodnú inak", a možno tá výpovedná lehota bude desať rokov alebo bude iba dva roky. Takže toto by som tam chcel, keď dovolíte, páni poslanci a poslankyne, budem apelovať na vaše svedomie, že má to svoju logiku a bolo to aj v pôvodnom znení zákona. Takže to bude môj druhý pozmeňovak, ktorý potom, samozrejme, na konci prečítam.
A tretí, ktorý označujem ako pozmeňovák číslo 2, tento bol prvý, čo som vám teraz povedal, druhý bude, ktorý vám teraz poviem a tretí je ten, ktorý som hovoril, že musíme zosúladiť tie právne predpisy na prechodné obdobie. Takže môj druhý pozmeňovák sa týka veci, a dosť podstatnej, a síce vy dáte ako vlastník niekomu do nájmu pozemok a ten nájomca ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A nakoniec zistíte, že neviete, u koho vlastne máte v nájme. Takže u mňa to je chaos a keď spôsobí ten konečný užívateľ to, že tam vybrakuje ornicu a ju odvezie preč, a vy zistíte, že máte tam už iba podornicu a nemáte tam nič z toho a máte zmluvu podpísanú iba s tým prvým, ktorému ste to dali, tak máte problém. No koho budem naháňať, hej? No koho budete naháňať? A to sú ďalšie tie podnájomné zmluvy, tak preto ja hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že nájomca, to znamená, ten, ktorému ja dávam do nájmu, keď ja som vlastníkom, je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa. Toho vlastníka, ktorý proste hovorí o tom, že áno, viem, že dávaš to ďalšiemu, okej, ale musíš sa mňa opýtať, lebo ja som ti dal do nájmu. Nemôžeš dávať svojvoľne. Takže to by som chcel dať.
No a ešte jednu vec v tom mojom pozmeňovacom návrhu číslo 2 a síce hovorím o § 12 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že môžme vypovedať iba písomne zmluvu, a ja to dopĺňam, že písomne len k 1. novembru, lebo hospodársky rok začína, respektíve končí 30. októbrom, 1. novembrom začína, že by sme to nedávali tú zmluvu, ja neviem, 1. mája alebo 1. augusta, pretože to je volovina, lebo tam ešte je zbožie, tak potrebujeme proste, aby to dobehol ten hospodársky rok do konca, takže úplne precizujem iba to, že je to viac-menej vždy k novembru, k 1. novembru, aby to tam bolo. Tak, lebo viete ako, brať cudziu úrodu, to je trošku o niečom inom, hej? Takže berte takto, že už tých kadejakých krádeží sme mali tu mali dosť na našich farmách, respektíve na našich poľnohospodárskych družstvách, takže berte tak, že nie. Takže to je môj druhý pozmeňovák, taký trošku rozšírený.
A ja by som žiadal, aby sme o každom mojom bode samostatne, pán spravodajca, hlasovali, budú to vlastne štyri body z tých mojich troch pozmeňovákov, takže myslím, že zvládnete to, aby ste tie štyri body odhlasovali.
Zároveň si dovoľujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo samostatnej správy, je to vlastne ten bod, kde hovoríme, že máme tých päť rokov, a ja hovorím, že pokiaľ sa nedohodne inak, takže aby sa nám to nebilo potom, takže prakticky nech sa to hlasuje samostatne, no ja hovorím, ten dovetok, že "pokiaľ sa nedohodne inak", myslím, že má tú váhu, ktorá by mohla teda byť tam teda z toho môjho pozmeňováku. Takže bol by som rád, keby z tej spoločnej správy toto neprešlo a môj pozmeňovák aby aj s tým dovetkom bol prijatý a tým pádom by sme ten bod štyri nahradili mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže v takom duchu apelujem aj na vás, pani poslankyne a páni poslanci.
Ďalšia vec, ktorú som aj hovoril, aj som nestíhal pripraviť pozmeňujúci návrh, pretože pani ministerka správne mi teraz ozrejmila vo svojom úvodnom slove, že definovali sme tu, čo znamená pozemok, zastavaný pozemok pod stavbami a ďalšie veci, tie ostatné plochy stále ostávajú visieť vo vzduchu, takže ja sa budem ešte snažiť to možnože v ďalších zákonoch nejakým spôsobom, teraz som to nestíhal, ospravedlňujem sa, mám tiež toho niekedy na hlavu viacej, ako znesiem, takže musím to sortírovať, ale hovorím, že budeme sa tomu venovať, aby sme aj tie ostatné plochy urobili tak, ako majú byť.
Myslím, že ostatné veci sme si ujasnili. Samozrejme, že keď meníme tú dobu nájmu, tak u tých špeciálnych kultúr hovoríme o § 8 ods. 2, prakticky tie zmluvy, ktoré sú tam, že napríklad môžte uzavrieť, ak máte obnovu ovocného sadu najviac na 25 rokov. Samozrejme, veď ten sad vám nebude rodiť v druhom roku, viete ako, to má svoju logiku, to znamená, že všetky tie odstavce v § 8 ods. 2 nechávame tam. To znamená, sú tam aj tie rôzne okrasné dreviny, máme vinohrad alebo chmelnicu, máme špargľu, máme drobné ovocie, máme repozitóriá a máme riešiteľské pracovisko najmenej na desať rokov, všetko nám to ostáva. Samozrejme, s tým nemôže nikto polemizovať, lebo má to svoj zmysel časový, aby sme danú nejakú oblasť mali z nej aj nejaký úžitok, nemôžme to dať na 10 alebo na 15 rokov. Takže toto všetko ostáva, akurát ten primárny, základný, keď je to na poľnohospodársku klasickú činnosť, znižujeme na 15 rokov, nič viacej, nič menej.
A keď hovoríte, lebo aj tí naši, ja ich volám proste agrobaróni, dobre, agropodnikatelia veľkí, ktorí hovoria už o tisícoch hektároch, tak keď hovoria, že viac-menej to je nestabilita, veď povedzte mi logicky alebo mi vysvetlite, keď tomu nerozumiem, tak potom som asi trošku mimo, veď zmluva je o dvoch. Keď vy máte ako užívateľ s vlastníkom korektný vzťah, mi povedzte, prečo by ten vlastník mal vám dávať výpoveď, mi to tu teraz vysvetlite. Veď on je spokojný s tým nájmom a vie sa s vami dohodnúť. Tak mi povedzte, prečo by vás mal po troch, po dvoch, po piatich rokoch dávať z kola von, veď máte korektný vzťah. Tu skorej ide o to, že tu nie je ten korektný vzťah v mnohých prípadoch a je problém.
A keď mi niekto povie, že musíme tisíce zmlúv nájomných podpisovať, no áno, vážení, zdedili sme uhorské právo, s tým už nepohneš, človeče boží, máš tam aj na meter štvorcový niektoré dedené veci, a preto tu je ten tlak, že musíme nájsť peniaze na pozemkové úpravy, na komasácie, na scelenie pozemkov a potom ich nemusíme; ešte, pani ministerka, keď môžem doplniť, lebo je to mimo tohto zákona, ale musím povedať, lebo sme v našom rezorte, aby sme zabránili po komasáciách deleniu.
Vymyslime niečo spoločne, kolegovia a kolegyne, aby sme zabránili deleniu po komasáciách tých pozemkov naspäť na drobné, lebo nemáme to teraz zabezpečené. Urobme komasáciu, scelenie pozemkov a znovu v dedičskom konaní ideš na drobné. Lebo notári, žiaľ, to delenie po dvetisíc a päťtisíc veľmi, no, nechcem ich nejakým spôsobom dehonestovať, ale veľmi tie výnimky tam idú a potom je problém a nevieme sa proste dopátrať k tomu, že vlastne akým spôsobom sa tam zase trieští na drobné, tým pádom sú to peniaze vyhodené do luftu a to je zbytočné. Takže na to neviem, či dáme, že sa to musí za života vysporiadať, či dáme, že pod dva hektáre neklesneme proste, zvážte aj z iných krajín ako to možnože majú a mali by sme prijať to, že keď raz niečo skomasujem v nejakom území, tak nech si vlastníci nemyslia, že o dva roky budeme znovu komasovať alebo o päť rokov, lebo toľko peňazí nemáme. Takže jedno územie jedna komasácia na sto rokov, vážení! Tak to majú v Rakúsku, kde v roku ´98 mali od vojny skomasovaných asi 90 % území. V Rakúsku, v čom je rakúske právo, mali väčšie bloky, u nás v Uhorsku potom na koľko, na 200 rokov, 300 rokov to budeme? Takže, vážení, to by som apeloval, aby sme aj tie pozemkové úpravy, a tu je ten tlak.
No a keď mi povedia, že koľko tých zmlúv, tak, vážení, vrátime sa do roku ´91, do roku ´92? Tak poďme naspäť. Čože to vtedy bolo? Zákon 42/1991 o čom hovoril? O transformácií družstiev. Čo ste mali, páni predsedovia a páni predstavenstvo, urobiť? Ja som vám v Prešove s tým pomáhal, ste lustrovali pozemok a ste mali mať do transformácie družstva na poľnohospodársky podnik podľa tohto zákona, mať nájomné vzťahy vy-rie-še-né. Sa pýtam, kde vznikla chyba, vážení? Veď toto už malo byť urobené do ´95. roku! Štátne majetky boli následne privatizované, to isté, mali mať nájomné zmluvy, celé, ja vám poviem, že sa kupovali celé tlačiarne, aby vytlačili tie vložky. Však bol som na tých družstvách u nás na východe. A sa pýtam, kde sú tie zmluvy? Keď vy dneska hovoríte, že nemáte vlastníka? Však ste mali 27 rokov na to, aby ste urobili nájomné zmluvy, to vám nestačí? Áno, tých 1 500 alebo 2-tisíc zmlúv, áno, máte mať, lebo máte 3-tisíc, 5-tisíc hektárov. Taký je stav na Slovensku, s tým nepohneme zatiaľ, žiaľ, nepohneme.
A to, čo sme si hovorili, že reštitúcie do päť rokov, komasácie do desať, ROEP-ky do päť, no pozrite, kde sme? A to boli zákony z roku ´91, ´95. Sme v roku 2017 a vlastne tápame a stále nie a nie. Takže to len tak môj trošku výlev, aby sme mali jasno, že kam by sme sa asi mali pohnúť. Takže argument, že musím toľko zmlúv robiť, neberiem. To už ste ich mali mať urobené. Či tam máte nejakého pôdneho fondára, ktorý sa zaoberá majetkoprávnymi vecami, to už je vaša starosť, lebo ten drobný, a chodím aj po tých drobných, samozrejme, farmárov alebo teda agropodnikateľov, tak poznám z Prešova, ktorý má 1 800 zmlúv. A má 320 hektárov. 1 800 zmlúv! A má troch ľudí, nič viacej, nič menej. Tak on to má stíhať a vy to nestíhate? Nehnevajte sa, neberiem. Takže, vážení, urobiť si v tom poriadok, to už mal byť a že nie je, žiaľ, nebol som pri moci, nemal som možnosť rozhodovať až v takom veľkom rangu, takže na svoju hlavu si to neberiem, je to na hlavu tých, ktorí tu boli pred nami.
A musíme to asi dobehnúť, pani ministerka, lebo to sa nám bude vliecť z vlády na vládu a raz to rozseknúť musíme.
Takže, vážení, už nebudem veľa rozprávať. Chcem veriť, že tieto pozmeňováky, ktoré sme tu dali aj do spoločnej správy, kde bolo tiež tam viacero, dúfam, že posunieme zdarne do úspešného konca. A dovoľte, aby som prečítal moje pozmeňujúce návrhy, ktoré budem teraz prednášať.
Takže môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh č. 1 k vládnemu návrhu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak" nahrádzajú slovami "je päť rokov, ak sa nedohodne inak".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby výpovedná lehota v zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutá na určitý čas bola päť rokov, pričom sa zachováva zmluvná voľnosť strán, ktoré si môžu dohodnúť aj inú dĺžku výpovednej lehoty. V spoločnej správe výborov sa tiež navrhuje päťročná výpovedná lehota, avšak bez možnosti zmluvných strán dohodnúť sa inak. Sme toho názoru a ja tiež, samozrejme, to zdieľam, že v danom prípade je potrebné zmeniť kogentnú právnu normu na dispozitívnu právnu normu, pretože dohoda zmluvných strán by mala mať prednosť pred striktným znením zákona.
Takže pozmeňujúci návrh č. 1, pán spravodajca, odovzdávam.
Doplňujúci návrh č. 2 znovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
"5. V § 10 ods. 4 prvá veta znie: "Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa."
6. V § 10 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu vtedy, ak zmluva neurčuje inak. V praxi však táto právna úprava spôsobuje chaos a zmätok, pretože nájomca pozemku síce získa legálne, dá vec do podnájmu, ale vlastník pozemku v skutočnosti ani často nevie, kto je v súčasnosti, kto ten pozemok užíva. Navrhuje sa, aby nájomca bol oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa ako podmienku dania vecí do podnájmu na niekoľko rokov sa uplatňuje aj v prípade podnájmu bytov podľa Občianskeho zákonníka. Keďže pozemky, rovnako ako byty (stavby) patria medzi nehnuteľnosti, navrhujeme, aby platila identická právna úprava podmienok podnájmu v obidvoch prípadoch.
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "vypovedať len písomne" nahrádzajú slovami "písomne vypovedať len k 1. novembru"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Upravuje sa ukončenie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu neurčitú výpoveďou, pričom s prihliadnutím na trvanie hospodárskeho roka možno vypovedať zmluvu k 1. novembru. Jak som hovoril. Pán spravodajca, druhý pozmeňujúci návrh.
A tretí môj pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 18 sa § 24d dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov."
Odôvodnenie: Z dôvodu zachovania princípu právnej istoty je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia v nadväznosti na zníženie maximálneho času nájmu na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu určitú z 25 rokov na 15 rokov, ako to navrhuje spoločná správa výborov k predkladanému návrhu zákona. Prechodné ustanovenie je potrebné aj vzhľadom na ďalšiu vládou navrhovanú úpravu uvedenú v bode 4 spoločnej správy výborov, a to aj k ustanoveniu § 12 ods. 1 zákona (výpovedná doba 5 rokov).
Na to bol som upozornený Zsoltom Simonom, za čo mu ďakujem, takže som to doplnil.
Ďakujem, vážení, takže toto je môj tretí pozmeňujúci návrh. A budem končiť ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.10.2017 15:20 - 15:21 hod.
Martin FeckoPán Dostál, áno, technicky treba očíslovať. Máte pravdu, aby sme vedeli. Takže predpokladám, že pán spravodajca to zvládne ľavou zadnou. Neni to problém, veď je ostrieľaný harcovník. A bez toho súhlasu. No, áno, je to špecifické, lebo mne sa to...
Pán Dostál, áno, technicky treba očíslovať. Máte pravdu, aby sme vedeli. Takže predpokladám, že pán spravodajca to zvládne ľavou zadnou. Neni to problém, veď je ostrieľaný harcovník. A bez toho súhlasu. No, áno, je to špecifické, lebo mne sa to stalo, kde som zistil, že mám tretieho v poradí a som naháňal ho po nejakej tejto Austrálii, či kde to vlastne sa odsťahoval, a som nevedel vlastne, že on užíva môj pozemok, hej, tak hovorím, to je už anomália taká, že neskutočne. Takže dobre.
No a myslím si, že, a budem stále hovoriť, že poľnohospodári sú tí, a, samozrejme, aj lesáci, lebo to je v jednej branži, ktorí kreujú krajinu. A ako sa na nich budeme pozerať, ako ich budeme či už zatracovať, alebo vyzdvihovať, tak prakticky tak bude naša krajina vyzerať. A keď si niekto myslí, ako to bolo v socializme, že rozkážeme vetru, dažďu, no nerozkážeš. No nerozkážeš! Ten bude stále pršať a stále tá voda bude tiecť dolu kopcom. A pokiaľ dáme lepšiu krajinu našim deťom, ako sme ju dostali od našich otcov a dedov, tak myslím si, že sme splnili to, načo sme tu na zemi boli. Keď ju dáme v horšom stave, tak potom sa hanbime, že sme to nezvládli.
Takže ďakujem všetkým za pripomienky a dúfam, že to zvládneme spoločnými silami. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 11.10.2017 14:52 - 15:16 hod.
Martin FeckoV prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že tento, túto novelu zákona postúpili do druhého...
V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že tento, túto novelu zákona postúpili do druhého čítania 104 hlasmi. Ďakujem veľmi pekne, pretože táto novela bude hovoriť o tom, čo má robiť náš agropodnikateľ, lebo farmárov ešte nemáme v zákone tu definovaných, takže agropodnikatelia ich budem ja nazývať a hlavne tí malí, mladí a strední.
Musím sa v prvom rade prihovoriť aj občanom, pretože v tomto zákone 504/2003 máme jeden termín, ktorý som už upovedomil aj minule v prvom čítaní a pani ministerka mi sľúbila, že bude tam aj školenie a že občania budú o tom vedieť, a je to termín 28. február 2018. Ešte raz, 28. február 2018. Je to § 24c, ktorý hovorí o tom, že náhradní užívatelia, občania, počúvajte, občania Slovenskej republiky, je vás tisíce, možno aj stotisíc je vás a viac, tí, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania podľa zákona 330/1991, podľa takzvaného § 15, ktorý v roku 2008 bol zrušený, ale rozhodnutia vám ešte trvajú a neboli zrušené, tak máte sa ohlásiť na pozemkový a lesný odbor príslušných okresných úradov, aby ste toto vaše užívanie potvrdili aj naďalej, ak to užívate. Ak to neužívate a nechcete alebo už vaši dedičia nevedia, ako to tam je, tak dobre, v poriadku, ale tí, ktorí máte v užívaní a berete možno aj dotácie na tieto pozemky, tak láskavo 28. február 2018. Zapamätajte si to, aby sme sa nemuseli potom hanbiť, že poslanci nám neoznámili, že nejaký termín dali a úradníci, žiaľ, musím povedať, že veľkú činnosť v tomto nerobia, takže hanbím sa aj za nich, pretože tá osveta medzi našimi ľuďmi je veľmi malá v tejto oblasti.
Ja to ešte na konci spomeniem ešte raz, aby sme to zdupľovali, lebo tento termín musí byť povedaný národu slovenskému, že takto to je. Ja som za päť rokov vyčlenil 6,5-tisíc hektára pre 150 agropodnikateľov okresu Prešov. Touto formou, takže aj oni, aj ich vyzývam proste, aby si to dali a urobili. Pozemkové odbory už vedia, čo majú robiť, ony vás usmernia a majú rozhodnúť, aby ste boli v obraze, majú rozhodnúť do 29. februára 2020. Zákon im udáva dvojročnú lehotu na rozhodnutie vo veci, takže v takomto duchu proste to berte, že áno, je tu termín, ktorý v tomto zákone je pri tichosti schválený, ale musíme o tom hovoriť.
Takže poďme k novele, aby sme veľa nerozprávali trošku mimo. Takže som rád, že dávame, aj na výbore sme o tom debatovali, rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že precizujú, respektíve uvoľňujú možnosť ten pozemok dostať, ako pani ministerka hovorila, aj tým mladým a začínajúcim. A ja som veľmi rád, že tam dostávame aj tie časové lehoty. Jedna z tých časových lehôt bola, že maximálna doba nájmu 25 rokov, ktorá prechádza momentálne na 15 rokov u poľnohospodárskych podnikov a myslím si, že má to niečo do seba, lebo je to o tom, aby jedna generácia mala možnosť manipulovať s tým svojím majetkom. Takže je to tiež v tejto spoločnej správe, bolo to prijaté a som rád a ďakujem, že sme to takto prijali.
A nakoľko sme tam zabudli uviesť, a to beriem aj na moju hlavu, prechodné ustanovenia, tak dovolím si potom predložiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí už sú zabehnutí v tých 25-ročných lehotách, samozrejme, musia dobehnúť a tie nové sú už len, maximálne na 15 rokov budú môcť byť podpísané. Myslím, že to je jasné, stručne dané. Retroaktivita sa v tomto pléne nenosí, stále ju kritizujeme, že retroaktívne nechceme pôsobiť, tak dobre, beriem, takže tie nové zmluvy poľnohospodárskych podnikov maximálne na 15 rokov sa budú môcť podpisovať, keď na to príde.
Mám tu ešte ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tiež neskôr vyjadrím.
Chcel by som povedať jednu vec, že pôda u poľnohospodárov je výrobný prostriedok, či sa vám to páči, alebo nepáči. A pokiaľ je to výrobný prostriedok, nedáme tým záujemcom o tú pôdu, ktorú chcú robiť, toho agropodnikateľa, tak prakticky im odtíname ruky a nehovorme o nejakom podnikaní. A myslím si, že plejáda zákonov, ktoré tu máme, či už 180, 330, 64, 97, 140, proste tých zákonov, ktorých tu máme, myslím, že dá sa zorientovať v nich a každá tá oblasť, či už pozemkové spoločenstvá, alebo ROEP-y, pozemkové úpravy, je v zákonoch. Ten duch zákona je dobrý, len my ho musíme aj preniesť do reálneho života, a hlavne cez ľudí, štátnych úradníkov, ktorí by mali túto literu zákona statočne, svedomite plniť na tom prvom stupni alebo na druhom stupni. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to takto nedeje a potom zisťujeme, že máme tu anomálie, ktoré musíme robiť pozmeňujúcimi návrhmi.
Takže poďme k mojim ďalším dvom pozmeňujúcim návrhom, tí, ktorí máte tieto a ste si ich vyzdvihli v zadných priestoroch, moje pozmeňujúce návrhy, tak budú tri a prvý sa bude týkať toho, že máme § 12 v tomto zákone, rozprávali sme o tom aj na výbore našom pôdohospodárskom a životného prostredia a hovorilo sa o výpovednej lehote a ja ho budem citovať: "Ak ide o zmluvu o nájme na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak."
Zmena, ktorá prišla aj na výbore, hovorí, že výpovedná lehota je päť rokov a koniec, a ja doplňujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, "je päť rokov, ak sa nedohodne inak". Myslím si, že bolo to aj v pôvodnom znení a mám za to, že dohoda má prednosť pred paragrafom a literou zákona, takže päť rokov, ak sa nedohodne inak.
Takže zvážte, myslím si, že neni to nejaká anomália, bolo to aj v pôvodnom znení zákona, nič iné nemení, vy zmeníte päť rokov a ja chcem, aby tam aj tá, "ak sa nedohodne inak", bolo. Pretože keď sa my dohodneme na absurdných podmienkach, my dvaja, dohoda je stále o dvoch, tak prakticky nikoho do toho nič, lebo my sme sa takto dohodli a je to vybavené, lebo je to vaše právo aj právo tej druhej strany. Takže v takomto duchu to proste berte, že chcem, aby tam bolo aj tá, ten dôvetok, "ak sa nedohodnú inak", a možno tá výpovedná lehota bude desať rokov alebo bude iba dva roky. Takže toto by som tam chcel, keď dovolíte, páni poslanci a poslankyne, budem apelovať na vaše svedomie, že má to svoju logiku a bolo to aj v pôvodnom znení zákona. Takže to bude môj druhý pozmeňovak, ktorý potom, samozrejme, na konci prečítam.
A tretí, ktorý označujem ako pozmeňovák číslo 2, tento bol prvý, čo som vám teraz povedal, druhý bude, ktorý vám teraz poviem a tretí je ten, ktorý som hovoril, že musíme zosúladiť tie právne predpisy na prechodné obdobie. Takže môj druhý pozmeňovák sa týka veci, a dosť podstatnej, a síce vy dáte ako vlastník niekomu do nájmu pozemok a ten nájomca ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A nakoniec zistíte, že neviete, u koho vlastne máte v nájme. Takže u mňa to je chaos a keď spôsobí ten konečný užívateľ to, že tam vybrakuje ornicu a ju odvezie preč, a vy zistíte, že máte tam už iba podornicu a nemáte tam nič z toho a máte zmluvu podpísanú iba s tým prvým, ktorému ste to dali, tak máte problém. No koho budem naháňať, hej? No koho budete naháňať? A to sú ďalšie tie podnájomné zmluvy, tak preto ja hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že nájomca, to znamená, ten, ktorému ja dávam do nájmu, keď ja som vlastníkom, je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa. Toho vlastníka, ktorý proste hovorí o tom, že áno, viem, že dávaš to ďalšiemu, okej, ale musíš sa mňa opýtať, lebo ja som ti dal do nájmu. Nemôžeš dávať svojvoľne. Takže to by som chcel dať.
No a ešte jednu vec v tom mojom pozmeňovacom návrhu číslo 2 a síce hovorím o § 12 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že môžme vypovedať iba písomne zmluvu, a ja to dopĺňam, že písomne len k 1. novembru, lebo hospodársky rok začína, respektíve končí 30. októbrom, 1. novembrom začína, že by sme to nedávali tú zmluvu, ja neviem, 1. mája alebo 1. augusta, pretože to je volovina, lebo tam ešte je zbožie, tak potrebujeme proste, aby to dobehol ten hospodársky rok do konca, takže úplne precizujem iba to, že je to viac-menej vždy k novembru, k 1. novembru, aby to tam bolo. Tak, lebo viete ako, brať cudziu úrodu, to je trošku o niečom inom, hej? Takže berte takto, že už tých kadejakých krádeží sme mali tu mali dosť na našich farmách, respektíve na našich poľnohospodárskych družstvách, takže berte tak, že nie. Takže to je môj druhý pozmeňovák, taký trošku rozšírený.
A ja by som žiadal, aby sme o každom mojom bode samostatne, pán spravodajca, hlasovali, budú to vlastne štyri body z tých mojich troch pozmeňovákov, takže myslím, že zvládnete to, aby ste tie štyri body odhlasovali.
Zároveň si dovoľujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo samostatnej správy, je to vlastne ten bod, kde hovoríme, že máme tých päť rokov, a ja hovorím, že pokiaľ sa nedohodne inak, takže aby sa nám to nebilo potom, takže prakticky nech sa to hlasuje samostatne, no ja hovorím, ten dovetok, že "pokiaľ sa nedohodne inak", myslím, že má tú váhu, ktorá by mohla teda byť tam teda z toho môjho pozmeňováku. Takže bol by som rád, keby z tej spoločnej správy toto neprešlo a môj pozmeňovák aby aj s tým dovetkom bol prijatý a tým pádom by sme ten bod štyri nahradili mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže v takom duchu apelujem aj na vás, pani poslankyne a páni poslanci.
Ďalšia vec, ktorú som aj hovoril, aj som nestíhal pripraviť pozmeňujúci návrh, pretože pani ministerka správne mi teraz ozrejmila vo svojom úvodnom slove, že definovali sme tu, čo znamená pozemok, zastavaný pozemok pod stavbami a ďalšie veci, tie ostatné plochy stále ostávajú visieť vo vzduchu, takže ja sa budem ešte snažiť to možnože v ďalších zákonoch nejakým spôsobom, teraz som to nestíhal, ospravedlňujem sa, mám tiež toho niekedy na hlavu viacej, ako znesiem, takže musím to sortírovať, ale hovorím, že budeme sa tomu venovať, aby sme aj tie ostatné plochy urobili tak, ako majú byť.
Myslím, že ostatné veci sme si ujasnili. Samozrejme, že keď meníme tú dobu nájmu, tak u tých špeciálnych kultúr hovoríme o § 8 ods. 2, prakticky tie zmluvy, ktoré sú tam, že napríklad môžte uzavrieť, ak máte obnovu ovocného sadu najviac na 25 rokov. Samozrejme, veď ten sad vám nebude rodiť v druhom roku, viete ako, to má svoju logiku, to znamená, že všetky tie odstavce v § 8 ods. 2 nechávame tam. To znamená, sú tam aj tie rôzne okrasné dreviny, máme vinohrad alebo chmelnicu, máme špargľu, máme drobné ovocie, máme repozitóriá a máme riešiteľské pracovisko najmenej na desať rokov, všetko nám to ostáva. Samozrejme, s tým nemôže nikto polemizovať, lebo má to svoj zmysel časový, aby sme danú nejakú oblasť mali z nej aj nejaký úžitok, nemôžme to dať na 10 alebo na 15 rokov. Takže toto všetko ostáva, akurát ten primárny, základný, keď je to na poľnohospodársku klasickú činnosť, znižujeme na 15 rokov, nič viacej, nič menej.
A keď hovoríte, lebo aj tí naši, ja ich volám proste agrobaróni, dobre, agropodnikatelia veľkí, ktorí hovoria už o tisícoch hektároch, tak keď hovoria, že viac-menej to je nestabilita, veď povedzte mi logicky alebo mi vysvetlite, keď tomu nerozumiem, tak potom som asi trošku mimo, veď zmluva je o dvoch. Keď vy máte ako užívateľ s vlastníkom korektný vzťah, mi povedzte, prečo by ten vlastník mal vám dávať výpoveď, mi to tu teraz vysvetlite. Veď on je spokojný s tým nájmom a vie sa s vami dohodnúť. Tak mi povedzte, prečo by vás mal po troch, po dvoch, po piatich rokoch dávať z kola von, veď máte korektný vzťah. Tu skorej ide o to, že tu nie je ten korektný vzťah v mnohých prípadoch a je problém.
A keď mi niekto povie, že musíme tisíce zmlúv nájomných podpisovať, no áno, vážení, zdedili sme uhorské právo, s tým už nepohneš, človeče boží, máš tam aj na meter štvorcový niektoré dedené veci, a preto tu je ten tlak, že musíme nájsť peniaze na pozemkové úpravy, na komasácie, na scelenie pozemkov a potom ich nemusíme; ešte, pani ministerka, keď môžem doplniť, lebo je to mimo tohto zákona, ale musím povedať, lebo sme v našom rezorte, aby sme zabránili po komasáciách deleniu.
Vymyslime niečo spoločne, kolegovia a kolegyne, aby sme zabránili deleniu po komasáciách tých pozemkov naspäť na drobné, lebo nemáme to teraz zabezpečené. Urobme komasáciu, scelenie pozemkov a znovu v dedičskom konaní ideš na drobné. Lebo notári, žiaľ, to delenie po dvetisíc a päťtisíc veľmi, no, nechcem ich nejakým spôsobom dehonestovať, ale veľmi tie výnimky tam idú a potom je problém a nevieme sa proste dopátrať k tomu, že vlastne akým spôsobom sa tam zase trieští na drobné, tým pádom sú to peniaze vyhodené do luftu a to je zbytočné. Takže na to neviem, či dáme, že sa to musí za života vysporiadať, či dáme, že pod dva hektáre neklesneme proste, zvážte aj z iných krajín ako to možnože majú a mali by sme prijať to, že keď raz niečo skomasujem v nejakom území, tak nech si vlastníci nemyslia, že o dva roky budeme znovu komasovať alebo o päť rokov, lebo toľko peňazí nemáme. Takže jedno územie jedna komasácia na sto rokov, vážení! Tak to majú v Rakúsku, kde v roku ´98 mali od vojny skomasovaných asi 90 % území. V Rakúsku, v čom je rakúske právo, mali väčšie bloky, u nás v Uhorsku potom na koľko, na 200 rokov, 300 rokov to budeme? Takže, vážení, to by som apeloval, aby sme aj tie pozemkové úpravy, a tu je ten tlak.
No a keď mi povedia, že koľko tých zmlúv, tak, vážení, vrátime sa do roku ´91, do roku ´92? Tak poďme naspäť. Čože to vtedy bolo? Zákon 42/1991 o čom hovoril? O transformácií družstiev. Čo ste mali, páni predsedovia a páni predstavenstvo, urobiť? Ja som vám v Prešove s tým pomáhal, ste lustrovali pozemok a ste mali mať do transformácie družstva na poľnohospodársky podnik podľa tohto zákona, mať nájomné vzťahy vy-rie-še-né. Sa pýtam, kde vznikla chyba, vážení? Veď toto už malo byť urobené do ´95. roku! Štátne majetky boli následne privatizované, to isté, mali mať nájomné zmluvy, celé, ja vám poviem, že sa kupovali celé tlačiarne, aby vytlačili tie vložky. Však bol som na tých družstvách u nás na východe. A sa pýtam, kde sú tie zmluvy? Keď vy dneska hovoríte, že nemáte vlastníka? Však ste mali 27 rokov na to, aby ste urobili nájomné zmluvy, to vám nestačí? Áno, tých 1 500 alebo 2-tisíc zmlúv, áno, máte mať, lebo máte 3-tisíc, 5-tisíc hektárov. Taký je stav na Slovensku, s tým nepohneme zatiaľ, žiaľ, nepohneme.
A to, čo sme si hovorili, že reštitúcie do päť rokov, komasácie do desať, ROEP-ky do päť, no pozrite, kde sme? A to boli zákony z roku ´91, ´95. Sme v roku 2017 a vlastne tápame a stále nie a nie. Takže to len tak môj trošku výlev, aby sme mali jasno, že kam by sme sa asi mali pohnúť. Takže argument, že musím toľko zmlúv robiť, neberiem. To už ste ich mali mať urobené. Či tam máte nejakého pôdneho fondára, ktorý sa zaoberá majetkoprávnymi vecami, to už je vaša starosť, lebo ten drobný, a chodím aj po tých drobných, samozrejme, farmárov alebo teda agropodnikateľov, tak poznám z Prešova, ktorý má 1 800 zmlúv. A má 320 hektárov. 1 800 zmlúv! A má troch ľudí, nič viacej, nič menej. Tak on to má stíhať a vy to nestíhate? Nehnevajte sa, neberiem. Takže, vážení, urobiť si v tom poriadok, to už mal byť a že nie je, žiaľ, nebol som pri moci, nemal som možnosť rozhodovať až v takom veľkom rangu, takže na svoju hlavu si to neberiem, je to na hlavu tých, ktorí tu boli pred nami.
A musíme to asi dobehnúť, pani ministerka, lebo to sa nám bude vliecť z vlády na vládu a raz to rozseknúť musíme.
Takže, vážení, už nebudem veľa rozprávať. Chcem veriť, že tieto pozmeňováky, ktoré sme tu dali aj do spoločnej správy, kde bolo tiež tam viacero, dúfam, že posunieme zdarne do úspešného konca. A dovoľte, aby som prečítal moje pozmeňujúce návrhy, ktoré budem teraz prednášať.
Takže môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh č. 1 k vládnemu návrhu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak" nahrádzajú slovami "je päť rokov, ak sa nedohodne inak".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby výpovedná lehota v zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutá na určitý čas bola päť rokov, pričom sa zachováva zmluvná voľnosť strán, ktoré si môžu dohodnúť aj inú dĺžku výpovednej lehoty. V spoločnej správe výborov sa tiež navrhuje päťročná výpovedná lehota, avšak bez možnosti zmluvných strán dohodnúť sa inak. Sme toho názoru a ja tiež, samozrejme, to zdieľam, že v danom prípade je potrebné zmeniť kogentnú právnu normu na dispozitívnu právnu normu, pretože dohoda zmluvných strán by mala mať prednosť pred striktným znením zákona.
Takže pozmeňujúci návrh č. 1, pán spravodajca, odovzdávam.
Doplňujúci návrh č. 2 znovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
"5. V § 10 ods. 4 prvá veta znie: "Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa."
6. V § 10 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu vtedy, ak zmluva neurčuje inak. V praxi však táto právna úprava spôsobuje chaos a zmätok, pretože nájomca pozemku síce získa legálne, dá vec do podnájmu, ale vlastník pozemku v skutočnosti ani často nevie, kto je v súčasnosti, kto ten pozemok užíva. Navrhuje sa, aby nájomca bol oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa ako podmienku dania vecí do podnájmu na niekoľko rokov sa uplatňuje aj v prípade podnájmu bytov podľa Občianskeho zákonníka. Keďže pozemky, rovnako ako byty (stavby) patria medzi nehnuteľnosti, navrhujeme, aby platila identická právna úprava podmienok podnájmu v obidvoch prípadoch.
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "vypovedať len písomne" nahrádzajú slovami "písomne vypovedať len k 1. novembru"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Upravuje sa ukončenie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu neurčitú výpoveďou, pričom s prihliadnutím na trvanie hospodárskeho roka možno vypovedať zmluvu k 1. novembru. Jak som hovoril. Pán spravodajca, druhý pozmeňujúci návrh.
A tretí môj pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 18 sa § 24d dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov."
Odôvodnenie: Z dôvodu zachovania princípu právnej istoty je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia v nadväznosti na zníženie maximálneho času nájmu na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu určitú z 25 rokov na 15 rokov, ako to navrhuje spoločná správa výborov k predkladanému návrhu zákona. Prechodné ustanovenie je potrebné aj vzhľadom na ďalšiu vládou navrhovanú úpravu uvedenú v bode 4 spoločnej správy výborov, a to aj k ustanoveniu § 12 ods. 1 zákona (výpovedná doba 5 rokov).
Na to bol som upozornený Zsoltom Simonom, za čo mu ďakujem, takže som to doplnil.
Ďakujem, vážení, takže toto je môj tretí pozmeňujúci návrh. A budem končiť ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.10.2017 10:24 - 10:26 hod.
Martin FeckoPán kolega, áno, dobre ste to pomenoval, ako reakcia pána Hrnka, že ak to niekto berie úprimne, srdcom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Osuský, netelefonujte!
Fecko, Martin, poslanec NR SR
... je ochotný dať aj vlastný čas, aj vlastné peniaze, tak to sa berie, že je to taký nejaký konšpirant alebo...
Pán kolega, áno, dobre ste to pomenoval, ako reakcia pána Hrnka, že ak to niekto berie úprimne, srdcom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Osuský, netelefonujte!
Fecko, Martin, poslanec NR SR
... je ochotný dať aj vlastný čas, aj vlastné peniaze, tak to sa berie, že je to taký nejaký konšpirant alebo niekto ho tam platí, alebo niečo také?
Pán Hrnko, vy ste nebol mladý? My sme už z tej staršej generácie. Veď predsa my sme tiež zažili dobu, že som bol ochotný 24 hodín, 48 hodín, keď bol som o tom presvedčený, tak som tam nocoval, bivakoval, keď bolo treba. Veď to je ten najväčší, by som povedal, výkon toho človeka, že to vezme srdcom, myslí to úprimne, statočne a ide po tom, lebo vidí, že tam je krivda, že treba to nejako urobiť. Veď už to neberte v tej šablóne vašej klasickej, ktorá bola za socializmu, veď sme už niekde inde proste! Ten svet neni čiernobiely. No neni. Je to farebnejšie.
A preto ja by som vôbec nezazlieval tým mladým, že nájdu si na tú letenku a priletia za vami. A ja by som bol hrdý na to, že za vami chcú mladí prísť, normálne vám povedať, že toto máte zle a si ich vypočuť a potom si vziať z nich príklad. Veď predsa vy ich máte učiť, ako majú žiť, ako im máme pripravovať ďalšiu pôdu pod nohami tu na Slovensku. Veď predsa nechceme Slovensko vyľudniť, ľudia boží! Veď sa spamätajme! Veď mlaď sa nám nechce vracať naspäť. Možno aj kvôli tomu, že takéto bariéry u vrcholových politikov nachádzajú. Veď takto sa predsa nedá riadiť.
Takže áno, má to byť Ústav pamäti národa, aby sme nerobili chyby, ktoré boli robené. Ja by som tu mohol hovoriť celé hodiny, ako bola naša rodina likvidovaná, lebo som pravnuk kulaka a zažili sme si svoje. Ale to je asi na nejaký film možno a možnože aj ten film z toho bude. Takže chcem vás pekne poprosiť, páni poslanci, aby ste toto veto pána prezidenta a jeho pripomienky brali vážne a aby vaše svedomie ostalo čisté aj po tomto hlasovaní.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 15:59 - 16:14 hod.
Martin FeckoVážený pán minister, vo svojej odpovedi na moju predchádzajúcu interpeláciu v tejto veci o tepelnej energetike zo dňa 17. júla 2017 ste uviedli, že vaše ministerstvo nemieni vyvinúť žiadnu aktivitu v prospech obyčajných ľudí v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. októbra 2016, keďže to podľa vášho názoru nie je potrebné. Dovoľte mi uviesť, že vaše odpovede na moju interpeláciu nepovažujem za dostatočné, ale skôr za zavádzajúce a nasvedčujúce tomu, že ste sa doteraz pravdepodobne dôkladne nezaoberali s viac ako 100-stránkovým odôvodnením vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V prvom rade Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou existencie viacerých zákonov, ktoré majú identický alebo veľmi podobný systém poskytovania náhrady za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ako je systém poskytovania náhrad podľa zákona o tepelnej energetike. Z môjho pohľadu je zarážajúce, že ako bývalý minister životného prostredia, oblasť verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ale i súčasný minister hospodárstva, to znamená oblasť energetiky – teplo, elektrina, plyn, tolerujete v oblasti vašej pôsobnosti existenciu zákonov, ktorých systém náhrady označil Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho nálezu za prežitok éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti, body č. 78 a 79 odôvodnenia tohto nálezu. Pritom každý z dotknutých zákonov bol v období vášho funkčného pôsobenia aspoň raz no-ve-li-zo-va-ný. Navyše, keď som sa, či už sám alebo v spolupráci s mojimi kolegami z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, snažil v minulých volebných obdobiach o nápravu tohto protiústavného systému náhrad, ani vy a ani vaši kolegovia z vlády či parlamentu ste moje návrhy nepodporili. Ak by sa tak stalo, Ústavný súd Slovenskej republiky by nemusel konštatovať, že tieto zákony sú protiústavné, čo ani vám nerobí dobré meno, keďže ste ich ako člen vlády Slovenskej republiky schvaľovali a dokonca nepriamo obhajovali. Vláda Slovenskej republiky bola vedľajším účastníkom konania na strane odporcu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Vášmu tvrdeniu, že nie je potrebné vyvíjať akúkoľvek legislatívnu činnosť, pretože v Zbierke zákonov Slovenskej republiky už zákon o tepelnej energetike bol upravený v zmysle judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky a tak je vec uzavretá, celkom nerozumiem, lebo práve naopak, Ústavný súd Slovenskej republiky požaduje zmenu platnej legislatívy, ak má byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze z 12. októbra 2016, bod č. 76: "Ústavný súd v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady konštatuje, že riešenie využité v zákone o tepelnej energetike nemožno označiť za splnenie ústavnej podmienky. Aj čl. 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky primeranej náhrady treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Z čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej úhrady za vyvlastnenie aj za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu. Zákonný odkaz na dohodu, ale aj subsidiárne ponechanie otázky primeranej náhrady na rozhodnutie súdu nespĺňa ani požiadavku vedomosti o výške primeranej náhrady, ani požiadavku včasnosti poznania okamihu, v ktorom vlastník dostane primeranú náhradu. Pričom účelom podmienky primeranej náhrady je ochrana vlastníka, ktorý podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie svojho vlastníctva a kedy túto náhradu dostane." Koniec citátu.
A tiež, že body č. 78 a 87 odôvodnenia nálezu znejú: "Jednorazové plnenie ako jediný zákonný spôsob uplatnenia práva vlastníka na náhradu za vyvlastnený majetok do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesli pramene práva so silou zákona v ére socializmu. Jednorazová náhrada poskytnutá vlastníkom za ich obmedzenie nemá a priori nemôže mať povahu primeranej náhrady za obmedzenie, ktorému sú podľa zákona podrobení." Koniec citátu.
Ústavný súd Slovenskej republiky teda úplne jasne spochybnil nielen formu náhrady, jednorazová náhrada, ale aj celý systém náhrad v zákone o tepelnej energetike a ďalších zákonoch, t. j. aj pokiaľ ide o čas a spôsob, akým a kedy sa vlastník nehnuteľnosti dopracuje k poznaniu o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena na svojej nehnuteľnosti, resp. za nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva alebo za zriadenie ochranného alebo bezpečnostného pásma v okolí energetického zariadenia, resp. zariadenia iného typu, napríklad vodovod, kanalizácia, zariadenie elektronickej komunikácie.
S ohľadom na uvedené si vás preto opätovne dovoľujem požiadať o odpoveď na moju otázku z predchádzajúcej interpelácie, či a kedy mieni vaše ministerstvo novelizovať príslušné zákony v jeho pôsobnosti tak, aby zodpovedali kritériám, ktoré v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky primeranej náhrady vymedzil Ústavný súd v tomto ústavnom náleze.
S novelizáciou viacerých dotknutých zákonov, ktoré príkladmo v odpovedi na moju interpeláciu aj uvádzate, súvisí aj spôsob, akým vláda Slovenskej republiky chce odškodniť obyčajných ľudí, vlastníkov nehnuteľností za to, že im vinou ňou navrhnutej a do parlamentu predloženej legislatívy na schválenie vznikla škoda poskytovaním neprimeranej náhrady namiesto náhrady primeranej. Doterajšiu jednorazovú náhradu totiž Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ako ne-pri-me-ra-nú. Neobstojí podľa môjho názoru argument prezentovaný vládou počas konania pred Ústavným súdom, že doterajší systém jednorazovej náhrady je v poriadku, pretože inak by vznikli zvýšené náklady pre držiteľov povolenia, ktoré by sa následne prejavili v cenách energií, nakoľko je to plne v rukách nominanta vlády Slovenskej republiky na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby nastavil tzv. oprávnené náklady a tvorbu fixnej a najmä variabilnej zložky ceny energií tak, aby sa to nestalo, pričom vláda Slovenskej republiky má stále v rukách legislatívnu iniciatívu.
Pokiaľ ide o vaše tvrdenie uvedené v odpovedi na moju interpeláciu, že nie je potrebné zaoberať sa ustanoveniami iných zákonov, pokiaľ aj vo vzťahu k nim Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne neuvedie, že sú protiústavné, nazdávam sa, že takýto prístup by viedol nielen k zvýšenému nápadu na personálne poddimenzovaný Ústavný súd Slovenskej republiky, ale bol by fackou do tváre všetkým obyčajným ľuďom, vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú v iných oblastiach sieťových rozvodov, ako je tepelná energetika, stále odkázaní na systém jednorazovej náhrady, hoci to Ústavný súd označil za protiústavné.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Považujete za správne, že ste legislatívne nečinný, hoci Ústavný súd Slovenskej republiky označil viaceré zákony v pôsobnosti vášho ministerstva za pozostatky z éry socializmu a za právne normy, ktoré patria do minulosti?
2. Kedy mienite novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva, ktorých obsahom je protiústavné riešenie systému náhrad poskytovaných vlastníkom nehnuteľností za zriadenie vecného bremena, ochranného či bezpečnostného pásma v okolí energetického zdroja a za nútené obmedzenie ich vlastníctva, ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky?
Ako mienite odškodniť vlastníkov nehnuteľností za obdobie, kedy boli v platnosti aj vami schválené protiústavné normy a títo ľudia namiesto primeranej náhrady dostávali neprimeranú jednorazovú náhradu?
4. Akým spôsobom chcete v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví zabezpečiť, aby si držitelia povolení nezohľadňovali poskytovanie náhrad vlastníkom dotknutých nehnuteľností v cenách energií, resp. oprávnených nákladov, ktoré sa následne môžu premietnuť do ceny energií?
5. Posledné. Podporíte legislatívne návrhy v parlamente, a to aj zo strany opozičných poslancov parlamentu, ktorých snahou bude novelizovať zákony v pôsobnosti vášho ministerstva tak, aby boli v súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016 a jeho odôvodnením?
Ďakujem pekne, pán minister, ak mi na tieto otázky odpoviete.
To je moja prvá interpelácia. A druhá na pána ministra Érseka, ktorého máme tu. Áno, pán minister, ste tu. Ďakujem pekne. Takže to bude trošku kratšie.
Takže, pán minister, dovoľte, aby som vás interpeloval vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestami. Je verejne známe, že značná časť pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestnými telesami, nie je majetkovoprávne vysporiadaná. Iste existuje mnoho komplikácií, ktoré bránia vysporiadaniu, napríklad neznámi vlastníci, prebiehajúce konania dedičské a pod., avšak sú tu i prípady, kedy je vlastník známy, ale absentuje činnosť kompetentného orgánu. Podľa § 24 e) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr do 31. decembra 2020.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa často stretávam s prípadmi občanov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťou o pomoc vo veciach doposiaľ nezrealizovaného takéhoto majekoprávneho vysporiadania pozemkov, ktorých, ktorých sú oni vlastníci, a nachádzajú sa na nich diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy. K takýmto prípadom patrí aj prípad pána plukovníka Ing. Michala Šeďa, ktorý sa snažil vysporiadanie riešiť priamo so Slovenskou správou ciest. Napriek uznaniu potreby majetkoprávneho vysporiadania, pozemky občana, ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty prvej triedy č. 18, ktorú spravuje Slovenská správa ciest, nie je schopná riešiť vysporiadanie týchto pozemkov z finančných dôvodov. Konkrétne citujem: "V posledných rokoch rozpočet našej organizácie, nie je štátnou rozpočtovou, organizácia, ktorá nie je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky, nepostačoval na riešenie starých stavieb a rozpočet našej organizácie na rok 2017, žiaľ, so starými stavbami nepočíta.". Koniec citátu. Zároveň zdôraznili, že budú žiadať o pridelenie finančných prostriedkov na tento účel nevysporiadania týchto starých stavieb. Z podkladov dostupných od tohto občana sa javí, že majetkoprávne vysporiadanie rieši jeho rodina dvadsaťpäť rokov. Za tento čas neboli kompetentné orgány schopné riešiť majetkoprávne vysporiadanie pozemkov tak, aby bola vlastníkovi zabratých pozemkov poskytnutá, respektíve vyplatená primeraná náhrada. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, občania, ktorí chcú svoje majetkoprávne vzťahy so štátom riešiť a vysporiadať, nemajú na predmetné konanie žiaden dosah, napríklad zahájením konania na podnet vlastníka pozemkov, a mnohokrát sa stane, že sa občan majetkoprávneho vysporiadania ani ne-do-žije.
Vláda sa v svojom programovom vyhlásení na roky 2016 až ´20 zaviazala zabezpečiť pre spoločnosť pokoj a istotu potrebnú pre všestranný rozvoj a ochrániť občanov a ich základné práva a slobody, ako i usilovať o plnú funkčnosť orgánov a dôsledne presadzovať právo voči každému. S ohľadom na občanov, ktorí svoje vlastnícke práva k pozemkom nemôžu využívať z dôvodu umiestnenia cestných telies, by malo byť v záujme vlády Slovenskej republiky a predovšetkým vášho ministerstva upevniť právnu istotu týchto občanov a realizovať majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktorých sú vlastníkmi a na ktorých sa nachádzajú diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy.
Preto, pán minister, sa obraciam na vás s touto interpeláciou a žiadam odpoveď na nasledujúce otázky:
Po prvé. Prečo nie je v záujme Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky riešiť desaťročia trvajúci problém týkajúci sa majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod cestnými telesami napriek tomu, že vlastníci pozemkov o takéto vysporiadanie žiadajú?
Po druhé. Ak tu záujem Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je, v akom rozsahu bude vaše ministerstvo spolu so Slovenskou správou ciest žiadať o navýšenie finančných prostriedkov v rámci rozpočtu a v akom horizonte predpokladáte, že budú majetkoprávne vysporiadané tieto pozemky pod cestami?
Po tretie. Je reálne začatie všetkých vyvlastňovacích konaní do 31. 12. 2020 s poukázaním na finančné prostriedky alokovania na vysporiadanie? Aký je postup, ak oprávnený orgán návrh do zákonného dátumu nepodá?
Po štvrté. Budú pri začatí vyvlastňovacieho konania uprednostňovaní občania, ktorí podali podnet na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov?
Po piate. Pripravuje aj v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky legislatívnu zmenu, ktorou by bolo možné majetkoprávne vysporiadanie pozemkov urýchliť?
Pán minister, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a chcem veriť, že dostanem adekvátne odpovede, aj naši občania, na tieto otázky.
Ďakujem pekne. Končím stále tak, ako hovoríme, naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie 14.9.2017 15:05 - 15:09 hod.
Martin FeckoPán minister, musím povedať, že myslel som si, že budete mať trošku viac energie a chuti povedať, že to, čo mi Ústavný súd nariadi v mojom...
Pán minister, musím povedať, že myslel som si, že budete mať trošku viac energie a chuti povedať, že to, čo mi Ústavný súd nariadi v mojom rezorte, pokiaľ to nájdeme v rôznych zákonoch, identické, tak budem to riešiť vo všetkých zákonoch, to, čo Ústavný súd povedal. Žiaľ, vo vašom prípade sa to nestalo, a preto ja nemôžem byť spokojný s vašou odpoveďou. Pretože vo vašej odpovedi na moju interpeláciu zo 17. júla 2017 ste uviedli, že vaše ministerstvo nemieni vyvinúť žiadnu legislatívnu aktivitu v prospech obyčajných ľudí s malým "o", v prospech obyčajných ľudí v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PLÚS42/2015 z 12. októbra 2016, keďže to podľa vášho názoru nie je potrebné. Zároveň ste upozornili na viaceré ďalšie platné zákony, ktoré majú identický alebo veľmi podobný systém poskytovania náhrad za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ako je systém zákona o tepelnej energetike. Hoci ste to označili za problém, vo vašej odpovedi na moju interpeláciu naznačujete, že tieto ďalšie zákony nie sú protiústavné, lebo Ústavný súd Slovenskej republiky ich vyslovene neposudzoval, ako posudzoval zákon o tepelnej energetike.
Tak, nehnevajte sa, povedzte mi, aký rozdiel pre vlastníka je, lebo hovorím o náhrade za užívanie jeho pozemku z titulu tých energetických vedení alebo elektrických a ďalších, ktoré idú cez jeho pozemok, povedzte, aký je rozdiel, keď cez váš pozemok ako vlastníka ide elektrické vedenie, plynárenské vedenie alebo tepelné vedenie? Mi povedzte, aký je rozdiel, čo sa týka náhrady škody, resp. za to, že to užíva? No žiadny, lebo ste obmedzený na vašom výkone vlastníckych práv. A vy mi poviete, že to, čo platí pre tepelnú energetiku, neplatí pre všeobecnú energetiku?! Veď to je nonsens.
Takže nie som spokojný s vašou odpoveďou, a preto budem následne v ďalšom kroku, ak budú interpelácie, znovu interpelovať už trošku rozšírenejšie, aby ste si uvedomili, že musíte riešiť protiústavnosť určitých ustanovení v zákonoch o tepelnej energetike. Ďakujem pekne.
Takže žiadam hlasovať o mojom nesúhlase s odpoveďou. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 14:41 - 14:43 hod.
Martin FeckoPreto...
Preto sa pýtam, pán minister, a bolo to aj z úst vášho predchodcu pána Žigu povedané počas jeho volebného obdobia, že jedna z možností je aj zámena pozemkov. Zámena pozemkov. To znamená, kompenzácia zo štátnych. V štáte máme 220-tisíc hektárov pán minister, máme 460-tisíc neznámych vlastníkov. To je 650-tisíc, plus-mínus, 700-tisíc hektárov, s ktorými môžme, v úvodzovkách, nakladať ako štát.
Pýtam sa, existuje nejaká vyjednávacia skupina? Lebo ja viem, chodil som na tieto vyjednávačky, bolo treba v rámci pozemkových úprav a ROEP-ov. Pýtam sa, existuje nejaká vyjednávacia skupina doslova, ktorá chodí, a ja hovorím, tie päťky, tie naše brilianty, diamanty, a to sú aj tie Poloniny, tie pralesy, kde v tých pralesoch máme 58 metrov vysoké buky, ktoré sú celosvetovou raritou, sa pýtam, či máme vytvorenú nejakú takúto skupinu, ktorá chodí medzi tých vlastníkov a vyjednáva o tej zámene?
Hovorím, že dá sa to, ale musí sa chcieť. Tak sa pýtam, či táto forma, by som povedal, možnosti odškodnenia tých vlastníkov je na ministerstve nejakým spôsobom preferovaná alebo je nejakým spôsobom udávaná do života. Alebo sa zase, štyri roky prebehnú a vy poviete, nestihli sme to, nechceme to alebo neviem čo. Tak povedzte mi k tomu, že akým spôsobom by ste potom...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 13.9.2017 10:24 - 10:30 hod.
Martin FeckoChcel by som sa opýtať predkladateľa, pretože aj v správe na výbore, ktorý, žiaľ, som nemohol absolvovať, mal som určité povinnosti, novelizujeme a dopĺňame určitý titul a ten titul je:...
Chcel by som sa opýtať predkladateľa, pretože aj v správe na výbore, ktorý, žiaľ, som nemohol absolvovať, mal som určité povinnosti, novelizujeme a dopĺňame určitý titul a ten titul je: "pôvodných a tradičných". Chcel by som, aby ste vy ako predkladateľ uviedol, čo si myslíte pod tradičnou drevinou. Kedy sa tradičná drevina stala, ktorým momentom, či je to vek, či je to počet, ja neviem, objemu dreva alebo neviem, kríky, ktoré tam vysadil môj prapradedo alebo neviem kto? Pretože tradičné dreviny, povedzte mi, kedy začína tradícia, od akého veku. Tri roky, päť rokov, desať, tridsať? Definujte mi tradičné dreviny, či každá obec má alebo každé mesto má svoju tradičnú drevinu niekde v nejakej vyhláške, že to je tradičné pre neviem čo. (Povedané so smiechom.) Žiadam v prvom kole pre Prešov, takže tie tradičné dreviny chcel, keď už teda si považovať za tak dôležité doplniť do tohto, že aj tradičné, tak chcel by som počuť tú definíciu tej tradičnosti rastlín, teda drevín a kríkov, ktoré vy ako dávate. Je to v prvom rade drevín, lebo je to na výrub drevín. Takže asi tak, keby ste bol tak dobrý, lebo vyzerá, že to moje nejaké svedomie nevie nejako preklenúť, že prečo sme tam dali túto vec. Áno, ja vám môžem povedať napríklad, že u nás v Chminianskych Jakubovanoch, keď sa narodilo dievča, išla hruška, keď chlapec, čerešňa. A teraz máte tam samé čerešne po obvode nasadené. Sú to tradičné stromy alebo netradičné? No ťažko povedať. Áno, rastú tam už sto rokov. Dobre, O. K. Takže v takomto duchu by som teda chcel odpoveď na túto vec.
Samozrejme, že ja v prvom rade som privítal túto novelu, pretože dáva možnosť rozšírenia, hlavne čo sa týka MÚSES-u, miestny územný systém ekologickej stability. Tento sa vypracováva aj pri projektoch pozemkových úprav a musíme povedať, že je s ním veľký problém, pretože realizácia, resp. financovanie v mnohých obciach nedôjde až na to, proste na tú realizáciu. Takže ten miestny územný systém, keď je vypracovaný, tak je super. Pretože my ideme až na úroveň honu. Ideme už na konkrétny, možnože hektárový pozemok, čo tam chceme mať v rámci miestneho územného systému, a, samozrejme, tam sú aj tie ekologické aspekty toho. Hoci musím povedať, že aj v tom miestnom územnom systéme ekologickej stability v mnohých prípadoch, keď som, teda aspoň ja, tie, čo som absolvoval, tá komercia prevážila v niektorých prípadoch nad tou, by som povedal, dobrou vierou, ten územný systém ekologickej, nie neekologickej, stability udržať.
A chcel by som ešte jedno povedať, keď som absolvoval postgraduál krajinotvorby v Banskej Štiavnici, tak sme sa učili, že každá obec, každé mesto by malo mať veniec, zelený veniec okolo seba. Keď tam prichádzate ku nej, že to je tá klasická nejaká infraštruktúra obce aj z tej zeleni. A ja som bol prekvapený, keď som prišiel, teraz budem konkretizovať, obec Poloma u nás v okrese Sabinov, pán starosta, dúfam, že sa nebude hnevať, sme kamaráti, ja som tam prišiel prvýkrát, je to koncová obec, ďalej už iba vrchy Levočské a normálne ja som tam nevidel stromy. Obec, ktorá má nejakých možno 500-700, ja som nevidel stromy. Ja som si myslel, všade okolo lúky, pasienky, tak som povedal starostovi, pán starosta, nehnevaj sa, to je veľký problém. A okamžite sa to riešilo. Vysadili sme tam, vysadili..., vysadili kolegovia na podnet 1 500 stromov, ktoré ozeleneli to územie, a je na nepoznanie. Takže vrele odporúčam takúto nejakú osvetu dávať všeckým primátorom a starostom.
Preto ešte raz hovorím, že tie stromy, bolo to aj tu spomínané, majú inú, iné vyparovanie ako asfalty, strechy, betóny. A ja som si to teraz mohol overiť aj v Brusne, kde som bol na liečení, kde Brusno kúpele sú umiestnené na konci obci, ktorí ste tam ešte neboli, v lesnom komplexe a bola tam kalamita. Asi ste zaregistrovali v médiách, že bola tam kalamita. Ja som sa pýtam, že prečo, keď obec Brusno nebola zasiahnutá, akurát posledné dva domy, ale kúpele boli zasiahnuté. No a mne z toho vychádza, aj po debatách s odborníkmi, že prakticky to vyparovanie v tom strede lesa z tých budov, asfaltov bolo také rýchle a také stúpajúce, že ten front, ktorý tam išiel studený, proste ako on bol ako vcucnutý a všetko tam devastoval.
Takže, vážení, tá zeleň nám robí to, že nás chráni proti otepľovaniu našej klímy. A viete, že Parížska dohoda tu je, podpísali sme ju, takže každý na svojej úrovni musíme chrániť aj tie stromy, aby nám tu klímu zlepšovali, nie zhoršovali.
Ďakujem pekne, končím tak ako stále, žime tak - to nám odkazujú naši predkovia, nie ja, naši predkovia - žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 10:03 - 10:05 hod.
Martin FeckoA musím povedať, že aj u nás v Prešove teraz padol veľký areál parku mestského, ktorý mal byť urobený, a staviame tam herne, obchody a iné, by som povedal, stavby, ktoré budú akože uľahčovať život na východnom Slovensku. Park pošiel, viete kam. A to je veľký problém, pretože komerčné skupiny na stromy, na zeleň nehľadia, a ja chcem veriť, že sa dožijem aj časov, kde strom, ktorý bude mať 250 rokov, bude obídený diaľnicou, ktorá bude v jeho trase. Keď sa toho dožijeme, tak poviem, že sme hodní našich predkov, ktorí nám tie stromy tu nechali, lebo všetko vyrúbavame a nestaráme sa o zeleň.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 9:46 - 9:48 hod.
Martin FeckoĎakujem pekne, že si povedal aj o tej Petržalke, kde prakticky sa tá zeleň dokázala postarať aj o ten komfort iný v tých bytovkách, čo žijú, a v panelákoch, a ja by som doporučoval každému, aby si prečítal knihu Muž, ktorý sadil stromy. Možnože to, tú publikáciu ste mnohí aj čítali, kde prakticky človek, ktorý nehostinnú krajinu svojou pevnou vôľou, vysádzaním stromov, hovoríme o rozhraní Španielsko - Francúzsko, spôsobil to, že momentálne na tomto území niekoľko stoviek hektárov vyrástlo mesto a stromy urobili z nehostinnej krajiny doslova že krajinu obývateľnú.
Vážení, uvedomme si, že stromy nás nepotrebujú, my potrebujeme stromy a rastliny. Oni bez nás prežijú, my bez nich neprežijeme. A keď niektorý starosta povie, že okolo obcí nemá byť veniec zelene, tak nech sa ide pozrieť do hociktorej krajiny EÚ 15, ako si oni vážia každý strom, každú tú zeleň a aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 9:30 - 9:32 hod.
Martin FeckoPovedala si, že strategické materiály máme. Keď si spomeniem, v ’89., v ’90. čo som videl na ministerstve, koľko je tam materiálov aj životného prostredia, aj pôdohospodárstva, teda koľko sme tam, celé štósy dávali projektov ekologizácie poľnohospodárstva, kde sme ozeleňovali krajinu poľnohospodársku, a ešte vám ukážem, v ktorých skriniach, ešte možno dneska to tam nájdeme, proste rozumy našich predkov sme nechali v skrini a teraz sa robíme, že sme najmúdrejší na svete, lebo máme nejaké programy, a to, čo naši predkovia dali, že tak by to malo byť, na 90 % poviem, že to je to isté, čo teraz sa projektuje, len zase za nejaké iné peniaze, ktoré sme už raz do toho vrazili, a to isté územie sa dvakrát ako keby prepracovalo, raz v socializme, teraz v demokracii.
A tak ako si povedala, že aj v extraviláne sa môžu nájsť tie plochy, ja apelujem na plochy Slovenského pozemkového fondu, že Slovenský pozemkový fond má plus-mínus v správe okolo 600-tisíc hektárov. Veď to je kvantum hektárov, kde Slovenský pozemkový fond môže zo svojej právomoci povedať, že tu budeme robiť tie náhradné výsadby, ktoré by mohli byť, a s tým sa nikto nezaoberá proste. Povie, že nie, nemáme, vybavené.
Takže áno, súhlasím s tebou, že poďme, debatujme o tom a urobme priestor spoločne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)