Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som ozrejmil dôvody a nejakú tú chronologickú históriu, ako dopadli títo občania. Ak sa chceme vžiť do ich postavenia, do ich kože, tak musíme si uvedomiť, že my sme po roku ´89 nevymenili národ. Ten národ tu starol už v demokracii a prakticky keby ste vtedy boli povedali vašim rodičom, že štát ťa chce okradnúť, nemožné, nemožné, nemysliteľné, pretože štát ti dával robotu, štát...
Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som ozrejmil dôvody a nejakú tú chronologickú históriu, ako dopadli títo občania. Ak sa chceme vžiť do ich postavenia, do ich kože, tak musíme si uvedomiť, že my sme po roku ´89 nevymenili národ. Ten národ tu starol už v demokracii a prakticky keby ste vtedy boli povedali vašim rodičom, že štát ťa chce okradnúť, nemožné, nemožné, nemysliteľné, pretože štát ti dával robotu, štát ti dával financie, štát ti dával prácu, štát ti dával byt, štát ti dával mladomanželskú pôžičku, to znamená, štát ťa akože chránil. Štát ťa chce dobehnúť na nejakých nebankovkách? Ne-mys-li-teľ-né!
Takže, vážení, tí, ktorí máte 40 a menej, berte takto, že v takejto dobe sme žili a museli sme sa vysporiadať aj s týmito nástrahami, ktoré prišli z tzv. demokratického zriadenia a hurá, všetko sa tam dá, podnikanie, biznis beží, úroky 10, 15, 20 %, super! V takejto dobe sme žili.
Či sa to niekomu páči alebo nepáči, tak prakticky aj tento spôsob podnikania, samozrejme, zaujal našich občanov a tých nebankových subjektov sa začalo rodiť ako huby po daždi, tak preto, samozrejme, že občania, keď to videli, ako som spomínal, vo verejnoprávnom médiu tú reklamu, že dajte tú korunu, ktorá sa tam točila, dajte, dajte, dajte, tak čo si mali povedať, že štát ma ide okradnúť? Veď ja predsa platím koncesionárske poplatky. No zabudnite, štát ma predsa nemôže okradnúť. Tak vložili. Áno, hlavne to boli starší, ktorí chceli si zúročiť svoje financie možno na sklonku života nejakým iným spôsobom, ako to bolo dovtedy, a možnože aj naleteli, možno áno, niektorí. Ale hovorím, že takto oni brali garanciu štátu, že štát ich nemôže oklamať. A tak sa zrodili B.M.G. INVEST, HORIZONT SLOVAKIA, DRUKOS, BDV družstvo, AGW, NICK-finance, NCS Group, SUN, GOLDFIN INVEST, Modarai, CORRAX, Allegros a ďalšie. Celkovo spôsobili stratu na, 260-tisícom ľuďom v celkovom objeme okolo 830 až miliardy eur.
Ja sa pýtam: Kde bol štát? Kde bol štát? A pýtam sa, kde bol aj pán Fico so svojimi poslancami. Prečo pán Fico? Lebo pán Fico v týchto rokoch, hovorím o rokoch 2001 až 2006, už na politickej scéne bol etablovaný a hľadal ako opozičný poslanec, samozrejme, možnosť raz vládnuť.
Áno, každý takto vstupujeme do politiky a snažíme sa tie bolesti tých našich ľudí vnímať. Možnože opoziční trošku citlivejšie ako ten koaličný, ktorý v mnohých prípadoch, u nás sa hovorí, pán Šuca, vieš ako, "zapomnul vul, že telecom bul", poviem po východniarsky, a potom prakticky, keď sa dostaneš k moci, zabúdaš na skutky, ktoré si dal svojim voličom pred príslušnými voľbami. Žiaľ, znovu musím konštatovať, že v politike sa znovu oklamal národ slovenský. Oklamali sa občania, dali sa sľuby a nič z toho sa nesplnilo.
Takže poďme si to prebrať postupne, ako to bolo. V roku 2002, v tom treťom volebnom období, mnohí ľudia, ktorí zistili, že nebankové subjekty skrachovali, a práve teraz vo februári máme to výročie, hovoríme o nejakom tom šestnástom výročí skrachovania týchto nebankových subjektov. Práve v tomto období sa obracali aj na opozičných poslancov, že pomôžte. Pomôžte a riešte tento príbeh! Tento príbeh nezodpovednosti štátu, ktorý sa nepostavil za svojich občanov a nepovedal tým nebankovým subjektom, stačilo, tak ako to urobili v Čechách.
List pána Roberta Kaliňáka, poslanca Národnej rady, z 5. novembra 2003, pánu Jánošíkovi, ktorý bol šéfom týchto občanov z Poltára: Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyškového majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť podať najadekvátnejšiu odpoveď predseda strany Robert Fico.
Odpoveď Roberta Fica: Vážený pán magister, v odpovedi z marca 2003 vám oznamujeme, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný a to, veľká časť zodpovednosti za okradnutie státisíc členov, klientov nebankových subjektov, nesie vinu štát. Preto by mal štát niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosť sa podarí presadiť v najväčšej miere. Za list vám ďakujem. Zostávam s pozdravom, Robert Fico. September 2003.
Áno, státisíce. Počuli ste dobre. Aj pán Fico si uvedomil, že státisíce ľudí je tam poškodených. Čo sa stalo? Stalo sa to, že svedomie povedalo, poďme dať tento návrh zákona ako opozičný poslanec do pléna Národnej rady. Stalo sa, podľa mojich informácií prvýkrát to bolo v roku 2005, 22. 12. 2005 poslanci Bollová, Cagala, Ďaďo, Fajnor, Fico, Hrdlička, Juščík, Mikuš, Ondriaš, Ševc, Vajda, Zubo, nie sú, je tu akurát pán Fico, dokonca premiér, dáva návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.
Z dôvodovej správy budem citovať: Štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel zodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektami spôsobené občanom vkladateľom do týchto nebankových subjektov, že príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových subjektov a vôbec nezasiahli. Zároveň napriek tomu, že mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov vkladateľov do týchto nebankových subjektov. Preto štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil svoju úlohu pri vedení si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Dôvodová správa prvého návrhu na odškodnenie v roku 2005, pod ktorým je podpísaný Robert Fico. Chcem veriť, že nemáme tu dvojníkov, a je to ten istý Robert Fico, ktorý nám teraz vládne a vedie SMER – sociálnu demokraciu.
Samozrejme, konštatujú sa tu ešte aj ďalšie veci, ktoré si môžte kľudne prečítať, ja to už tu nebudem znovu opakovať, radšej sa pohneme ďalej. Poviem ešte jeden citát z tohto odôvodnenia: V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obchodných; obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami (kampeličkami), príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahu štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili. Aj tu sú stále iba návrhy na čiastočné odškodnenie. To znamená, že nie úplné, to, čo mali v Čechách.
Áno, ako opozičný poslanec; v konštelácii SMER, Ľudová strana HZDS, KDH, ANO a KSS, ako aj nezaradenými v roku 2006 dochádza k hlasovaniu v januári a všetci, zo 136 prítomných hlasuje za 108. Celý klub SMER – SD, celý alebo dosť ľudí z klubu SDKÚ, Ľudová strana HZDS, SMK, KDH aj ANO, aj klub KSS. Prechádza do druhého čítania. V druhom čítaní, samozrejme, že sa to prerokovávalo ako, čo, kde, kedy. Vyzerá to tak, že znovu sa dospelo k nejakým návrhom, ktoré hovorili o tom, že nebudem hlasovať o zákone, ale o návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zrazu, div sa svete, už sa to otočilo a zo 130 prítomných hlasovalo za iba 67. To znamená, proti bolo 58 a, samozrejme, že návrh ústavnoprávneho výboru nepokračovať prešiel. To znamená, nie o zákone, ale o návrhu, aby sa nepokračovalo v konaní.
Pýtam sa: Bol to ten istý klub SMER – SD, ako hlasoval v prvom, že ideme to postúpiť na odškodnenie, alebo to bol už iný klub, keď je to v tom istom volebnom období? Kde sme sa to, ľudia boží, dostali? To je aký spôsob vedenia politiky voči týmto nebankovým subjektom a hlavne občanom? Viete si uvedomiť, že na základe týchto, by som povedal, návnad, ktoré tu boli a voľby boli o tri mesiace nato, v júni 2006, viete si predstaviť, že akým spôsobom sa na to mali pozerať občania? No takým spôsobom, že pán Fico a jeho ďalší spoluopoziční vtedy hlasovali predsa za. Teda ten ústavnoprávny, áno, výbor povedal, že netreba pokračovať, ale oni budú hlasovať za, keď budú vládnuť. Máme na to aj tie listy. Tak čo urobil pán Fico? Dal si to v roku 2006 do svojho vládneho programu. Do svojho vládneho programu.
Ak tomu neveríte, tak vám budem citovať list pána Mariána Saloňa, ktorého máme, vtedy bol generálny riaditeľ ministerstva vnútra, máme ho aj teraz, poznáme ho z 8. septembra 2006. Tiež pánu Jánošíkovi odpovedá: Vážený pán Jánošík, dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra Slovenskej republiky poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj dôveru, ktorú ste v ňom vyjadrili ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Dovolím si vás ubezpečiť, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. S úctou. Podpis.
Vážení, nebyť týchto 300-tisíc voličov, z ktorých garantujem, že minimálne polovica dala hlas SMER-u – SD, ktorý v roku 2006 dosiahol 671 185 hlasov, tak dovolím si povedať, že nebyť týchto hlasov, on nevládne. On nevládne. Pán Fico, ako si plníte svoje sľuby? Ako si ich plníte, povedzte mi ešte raz? Viete, koľko ľudí spáchalo sebevraždu kvôli tomu, že ste ich neodškodnili a ste im to sľúbili? Viete koľko podľa dostupných informácií? 150 ľudí. Táto krv ide na čie ruky? Na čie rozhodnutie? Na čích ministrov? Uvedomujete si to, čo ste spôsobili touto klamnou volebnou reklamou, že vás odškodníme, dáme si to do programového vyhlásenia vlády a nesplníme? Vy si to uvedomujete, ľudia boží, čo ste urobili? Tak sa správa poslanec k svojim voličom?
Hovorím ešte raz, keby to bolo v nejakých súkromných médiách, nepoviem ani slovo. Nepoviem ani slovo.
A teraz poďme k tomu, prečo a jaké boli indície, aby štát mal zasiahnuť. Tak ja vám to budem citovať, aby sme si to ozrejmili, pretože zdá sa mi, že ako keby sme hádzali hrach na stenu. Takže Slovenská informačná služba spisom v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Ministerstvo financií 21. 9. 1999 dáva návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých nie je vkladateľ adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Na 32. schôdzi Národnej rady 22. 7. 2000 riaditeľ SIS informuje poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Rozhodnutie úradu pre finančný trh z 9. 4. 2001, kde sa na základe účtovných dokladov HORIZONT SLOVAKIA zisťuje, že spoločnosť je dlho predlžená, má menej majetku ako dlhov, má záporné vlastné imanie a v roku ´99 hodnota vlastného imania predstavovala mínus 2,02 mld. slovenských korún.
Národná banka Slovenska od roku ´97 monitorovala činnosť nebankových subjektov a niekoľkokrát listami upozornila štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, policajné orgány, finančnú políciu a prokuratúru o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonu o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Vtedajšia ministerka financií Schmögnerová v roku ´99 o týchto skutočnostiach niekoľkokrát písomne informovala Národnú banku Slovenska. Národná banka Slovenska tieto zistenia v roku ´99 formou trestného oznámenia odstúpila generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky. Cez uvedené skutočnosti, že generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Andelom a za účasti šéfa úradu vyšetrovania generála Šáteka jednali o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali napriek tomu konkrétne účinné opatrenia, nakoľko táto činnosť pokračovala ešte v ďalších rokoch.
Vážení, čo chcete ešte viac? Je tu ešte ďalších možnože 15 vecí, ktoré nebudem čítať, pretože informovanosť tu bola o páchaní tejto činnosti a pýtam sa, kde bol štát. Prečo štát hodil ľudí cez palubu a vykašlal sa na nich?
Takže, pán Fico, vy ste, áno, stal ste sa premiérom. Volebné obdobie štvrté, roky 2006 až 2010, a na sklonku tohto volebného obdobia znovu, neviem, myslím, že asi sa ozvalo srdce a svedomie u poslancov z SMK, ktorí prišli a podali žiadosť o vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov. Bol to ten istý zákon, ktorý dával vtedy ešte pán Fico, v roku 2005, a prakticky jeho predkladatelia boli pán Berényi, Duray, Farkas, Juhász, Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti, Szigeti, Szögedi.
Znovu vo februári 2010, ako vieme, v júni boli voľby, takže tesne pred ukončením volebného obdobia znovu ide do pléna Národnej rady tento zákon. Hlasovanie o ňom prebehlo 9. 3. 2010, pričom zo 122 prítomných za hlasovalo 28, proti 27, zdržalo sa 62 poslancov Národnej rady. Klub SMER – SD zdržal, klub SDKÚ – DS proti, klub SNS zdržal a proti, klub SMK za, klub ĽS – HZDS za, klub KDH zdržal a proti, nezaradení poslanci rôzne aj zdržali, aj proti.
Takže, vážení, aj tento pokus, keď bol pán Fico premiérom a mal všetko vo svojich rukách a občania kričali, volali, prosili, pýtali sa ho, ani tento pokus nebol vypočutý. Pýtam sa prečo. Prečo, prečo stále klamete? Prečo politika musí byť o klamaní, prečo by politika nemohla byť o normálnom hovorení, že áno, takto si poďme riešiť veci, lebo tu sú problémy a treba ich riešiť. Preto keď som nastúpil ja do tohto parlamentu, tak dovolil som si tiež zdvihnúť túto vlajku a plniť volebný program koaličných vlád, ktoré tu boli so stranou SMER, či už boli samostatne, alebo s niekým počas volebných období. Takže budem ho podávať ďalej, dával som ho v roku 2014, 10. 12. Vypracovali sme už náš zákon, ktorý je aj teraz predkladaný, hovorím, základy aj z toho pôvodného, hovorím o tom čiastočnom a hlavne tie násobky možnosti odškodnenia a tie koeficienty viac-menej boli prevzané z toho pôvodného, ktorý dával ešte pán Fico v tom prvom podaní v roku 2005 – 2006.
V 2014, znovu za sme tu boli iba 10, prevažná väčšina sa zdržala, zo 128 113 sa zdržalo. To znamená, asi mne sa zdá, keď sa niekto zdrží, tak že mu tam niečo vŕta v tej hlave, že pozor, áno, je tam niečo, len, len. Opozičný, jasne, tak neprejde, ale hlavne ste tu mali pokusy aj koaličných, prečo ste to neurobili, prečo? Prečo, sa pýtam, budem sa pýtať stále. Následne som to dával na ďalšej schôdzi 2. 10. 2015, kde za hlasovalo 16, proti 5, zdržalo sa 90. V tomto volebnom období som už dával znovu, dával som to 17. 5. 2017, pričom zo 132 hlasovalo 33 za, proti 31 a 66 sa zdržalo.
Vážení, mnohí ste tu aj z tých minulých, hlavne poslancov strany SMER – SD, aj z minulých volebných období a vaše hlasovanie bolo vtedy za. Sa pýtam, prečo teraz nechcete prijať to klasické odškodnenie, ktoré vás žiadajú títo poškodení občania Slovenskej republiky. Myslím si, že je to nefér a takto by nemali pristupovať žiadne politické strany ku riešeniu problému ľudí a na základe tohto prakticky potom vládnuť. Zdá sa mi to podraz, úder pod pás pre týchto občanov a neviem, či tak ako to máme pri reštitúciách, my čakáme, pokiaľ vymrú, aby sme nemuseli nič riešiť(?), tak sa mi to zdá. Lebo každý sa tu odvoláva na to, že však to súdy, dlho sa tam čaká, musíme to, nie to sa nedá, to je blud, kadečo. Nie, vážení, dá sa všetko, len treba chcieť. Dá sa všetko, len treba chcieť a politická vôľa by mala byť nahradenou inou vôľou, inou vôľou by mala byť nahradená vôľa politická, vôľou tou, že riešme problémy ľudí.
Myslím si, že tento stav nečinnosti spôsobuje aj dodnes traumy mnohým ľuďom, a chcem veriť, že poslanci raz vstúpia si do svedomia a povedia, že aj tento problém chceme vyriešiť a dať za ním bodku, pretože to je hanba, hanba. Tento problém neporieši ani Brusel, ani Trump, ani Merkelová, porieši to iba parlament Slovenskej republiky, buď bude chcieť, alebo nebude chcieť.
Takže, vážení, naprieč politickým spektrom chcel by som vás vyzvať, aby ste sa zamysleli a konečne vaše svedomie aby povedalo, že áno, máme odškodniť aj tieto nebankové subjekty, poškodených občanov, ktorí nie z vlastnej vôle, a ešte raz hovorím, pokiaľ by to bolo v komerčnej, v komerčnom médiu, neberiem, ale bolo to vo verejnoprávnej médii, médiu, to znamená, ľudia mu verili, že štát ho nemôže predsa oklamať, svojich vlastných občanov. Takže preto tam dávali tieto a tá koruna sa preto točila tak rýchlo a tak úspešne, lebo verejnoprávne médium je predsa to, čo nemôže klamať. To, že dneska precitáme do iného sveta, že aj v tom verejnoprávnom médiu vidíme niekedy ťažké, by som povedal, že prehrešky, to je už iná vec, ale hovorím, vtedy to bolo tak.
Takže vážení, chcel by som vás napriek politickým spektrom požiadať o podporu tohto zákona, postúpiť ho do druhého čítania, pretože toto je programové vyhlásenie vlády Roberta Fica z roku 2006 a Robert Fico vládne aj dnes. Takže, páni poslanci z koalície, chcem veriť, že chcete plniť programové vyhlásenie vašej vlády, ktorá si ho nejakých tých 10 rokov nesplnila. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. (Potlesk.)
Skryt prepis
