Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.2.2018 o 14:50 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 14:50 - 14:51 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len krátko, pán kolega. Ale z týchto nebankových subjektov štát mal príjem! 240 miliónov eur prišlo do štátnej kasy. My na základe tohto zákona chceme iba polovicu z toho. To znamená, štát tu má peniaze, kvázi z nelegálnej činnosti týchto nebankových subjektov si vybral peniaze a títo nemajú právo dostať ani odškodnenie? A ešte raz hovorím, verte mi, že ľudí nevymenili, my sme nevymenili ľudí, ľudia verili v štát, veď sa to volá istota, áno, štát bola istota, musím povedať takto. Ľudia chodili; práca chodila za ľuďmi, nie ľudia za prácou. Takže berte takto, že keď štát vzal a dobre mu bolo, tie peniaze sú v tom štáte uložené. Z týchto peňazí chceme odškodniť a bolo to aj v analytických nejakých článkoch v týchto rokoch, kde takto sa vyjadrovali niektorí právnici na tieto nebankové subjekty skrachované.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 14:40 - 14:42 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše reakcie
Takže môžem trošku na kolegu Bublavého, že, pán kolega, ja predsa nemôžem, keď som poslancom, hneď riešiť všetky problémy ľudstva. To znamená, ja keď som zistil a oslovili ma v tom roku 2013, áno, aj títo poškodení občania, tak vtedy som si urobil jasno, že toto mi tu visí, toto mi tu visí, a preto ja som nemal, keď sme išli v roku 2010, nemal som poňatie o tom, že niečo také tu prebehlo, nemal som poňatie o tom, proste, že sú tu ne... Dušan, však predsa svoje svedomie si viem čítať sám, dúfam, dúfam, že nechceš mi čítať moje svedomie. Takže asi tak. Takže ber takto, že áno, jakonáhle prišli, okamžite som reagoval a sme urobili zákon. Takže odvtedy ho stále dávam a budem ho dávať stále, pokiaľ budem tu v tomto parlamente, resp. niekto, ktorý bude z našej partie Obyčajných ľudí, nezávislé osobnosti.
Myslím si, že tak ako povedal Igor Matovič, je to váš volebný program, ja budem veľmi rád, keď vy budete plniť náš niekedy, naše body, ktoré my budeme mať a nesplníme, lebo zdá sa mi, že je to potom tiež také, že áno, však niekedy tam potom, niekedy do budúcna a všetko iné sa rieši, len nie to, čo som sľúbil. A to je veľmi zlé, lebo netreba si sľúbiť 350 vecí a vyriešiť z toho 4, ale sľúb 20 a sprav z toho 18, a to je potom super. Takže ber takto, že ja to takto beriem. A myslím si, že mali by ste predsa len aspoň sa s tými ľuďmi stretnúť a debatovať, čo sa deje, akým spôsobom to poriešiť.
A to odškodnenie, ešte raz hovorím, nie je úplné, je iba čiastočné. Tak ako je čiastočné reštitúcie a ho nekončíte, reštitúcie, a sa čudujem, prečo sa to nekončí. Viete ako, aj prezident, keď bol v tom, nech sa páči, ideme po ňom, nemám s tým problém, viete ako. Ale nech sa koná a nech sa odškodnia tí ľudia, ktorí museli v mnohých prípadoch prísť aj o život a ich rodinní príslušníci doteraz pýtajú a čakajú od štátu povedané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 14:09 - 14:34 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som ozrejmil dôvody a nejakú tú chronologickú históriu, ako dopadli títo občania. Ak sa chceme vžiť do ich postavenia, do ich kože, tak musíme si uvedomiť, že my sme po roku ´89 nevymenili národ. Ten národ tu starol už v demokracii a prakticky keby ste vtedy boli povedali vašim rodičom, že štát ťa chce okradnúť, nemožné, nemožné, nemysliteľné, pretože štát ti dával robotu, štát ti dával financie, štát ti dával prácu, štát ti dával byt, štát ti dával mladomanželskú pôžičku, to znamená, štát ťa akože chránil. Štát ťa chce dobehnúť na nejakých nebankovkách? Ne-mys-li-teľ-né!
Takže, vážení, tí, ktorí máte 40 a menej, berte takto, že v takejto dobe sme žili a museli sme sa vysporiadať aj s týmito nástrahami, ktoré prišli z tzv. demokratického zriadenia a hurá, všetko sa tam dá, podnikanie, biznis beží, úroky 10, 15, 20 %, super! V takejto dobe sme žili.
Či sa to niekomu páči alebo nepáči, tak prakticky aj tento spôsob podnikania, samozrejme, zaujal našich občanov a tých nebankových subjektov sa začalo rodiť ako huby po daždi, tak preto, samozrejme, že občania, keď to videli, ako som spomínal, vo verejnoprávnom médiu tú reklamu, že dajte tú korunu, ktorá sa tam točila, dajte, dajte, dajte, tak čo si mali povedať, že štát ma ide okradnúť? Veď ja predsa platím koncesionárske poplatky. No zabudnite, štát ma predsa nemôže okradnúť. Tak vložili. Áno, hlavne to boli starší, ktorí chceli si zúročiť svoje financie možno na sklonku života nejakým iným spôsobom, ako to bolo dovtedy, a možnože aj naleteli, možno áno, niektorí. Ale hovorím, že takto oni brali garanciu štátu, že štát ich nemôže oklamať. A tak sa zrodili B.M.G. INVEST, HORIZONT SLOVAKIA, DRUKOS, BDV družstvo, AGW, NICK-finance, NCS Group, SUN, GOLDFIN INVEST, Modarai, CORRAX, Allegros a ďalšie. Celkovo spôsobili stratu na, 260-tisícom ľuďom v celkovom objeme okolo 830 až miliardy eur.
Ja sa pýtam: Kde bol štát? Kde bol štát? A pýtam sa, kde bol aj pán Fico so svojimi poslancami. Prečo pán Fico? Lebo pán Fico v týchto rokoch, hovorím o rokoch 2001 až 2006, už na politickej scéne bol etablovaný a hľadal ako opozičný poslanec, samozrejme, možnosť raz vládnuť.
Áno, každý takto vstupujeme do politiky a snažíme sa tie bolesti tých našich ľudí vnímať. Možnože opoziční trošku citlivejšie ako ten koaličný, ktorý v mnohých prípadoch, u nás sa hovorí, pán Šuca, vieš ako, "zapomnul vul, že telecom bul", poviem po východniarsky, a potom prakticky, keď sa dostaneš k moci, zabúdaš na skutky, ktoré si dal svojim voličom pred príslušnými voľbami. Žiaľ, znovu musím konštatovať, že v politike sa znovu oklamal národ slovenský. Oklamali sa občania, dali sa sľuby a nič z toho sa nesplnilo.
Takže poďme si to prebrať postupne, ako to bolo. V roku 2002, v tom treťom volebnom období, mnohí ľudia, ktorí zistili, že nebankové subjekty skrachovali, a práve teraz vo februári máme to výročie, hovoríme o nejakom tom šestnástom výročí skrachovania týchto nebankových subjektov. Práve v tomto období sa obracali aj na opozičných poslancov, že pomôžte. Pomôžte a riešte tento príbeh! Tento príbeh nezodpovednosti štátu, ktorý sa nepostavil za svojich občanov a nepovedal tým nebankovým subjektom, stačilo, tak ako to urobili v Čechách.
List pána Roberta Kaliňáka, poslanca Národnej rady, z 5. novembra 2003, pánu Jánošíkovi, ktorý bol šéfom týchto občanov z Poltára: Vážený pán Jánošík, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poďakoval za prejavenú dôveru a list, s ktorým ste sa na mňa obrátili. Súhlasím s vami, že vláda mohla a mala podniknúť po krachu nebankových subjektov také kroky, ktoré by zabránili odpredaju zvyškového majetku týchto inštitúcií. Určite je vám známe, že pokiaľ je prípad v procese vyšetrovania, nie je možné do neho zasahovať. Obracia sa na nás veľké množstvo poškodených občanov, ale SMER ako opozičná strana má obmedzené možnosti, pretože sa nezúčastňuje na výkonnej moci Slovenskej republiky. Na vašu otázku o pravdivosti informácií o krokoch, ktoré má SMER v tejto oblasti podniknúť, vám bude vedieť podať najadekvátnejšiu odpoveď predseda strany Robert Fico.
Odpoveď Roberta Fica: Vážený pán magister, v odpovedi z marca 2003 vám oznamujeme, že SMER spolupracuje so Združením poškodených občanov a spoločne s ďalšími odborníkmi hľadáme možné riešenia. Náš názor na danú problematiku je jednoznačný a to, veľká časť zodpovednosti za okradnutie státisíc členov, klientov nebankových subjektov, nesie vinu štát. Preto by mal štát niesť aj zodpovednosť aspoň za čiastočné odškodnenie postihnutých. Neviem, ako dopadnú naše aktivity, pretože možnosti SMER-u ako opozičnej strany sú limitované, ale dúfam, že spravodlivosť sa podarí presadiť v najväčšej miere. Za list vám ďakujem. Zostávam s pozdravom, Robert Fico. September 2003.
Áno, státisíce. Počuli ste dobre. Aj pán Fico si uvedomil, že státisíce ľudí je tam poškodených. Čo sa stalo? Stalo sa to, že svedomie povedalo, poďme dať tento návrh zákona ako opozičný poslanec do pléna Národnej rady. Stalo sa, podľa mojich informácií prvýkrát to bolo v roku 2005, 22. 12. 2005 poslanci Bollová, Cagala, Ďaďo, Fajnor, Fico, Hrdlička, Juščík, Mikuš, Ondriaš, Ševc, Vajda, Zubo, nie sú, je tu akurát pán Fico, dokonca premiér, dáva návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.
Z dôvodovej správy budem citovať: Štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel zodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektami spôsobené občanom vkladateľom do týchto nebankových subjektov, že príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových subjektov a vôbec nezasiahli. Zároveň napriek tomu, že mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov vkladateľov do týchto nebankových subjektov. Preto štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil svoju úlohu pri vedení si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Dôvodová správa prvého návrhu na odškodnenie v roku 2005, pod ktorým je podpísaný Robert Fico. Chcem veriť, že nemáme tu dvojníkov, a je to ten istý Robert Fico, ktorý nám teraz vládne a vedie SMER – sociálnu demokraciu.
Samozrejme, konštatujú sa tu ešte aj ďalšie veci, ktoré si môžte kľudne prečítať, ja to už tu nebudem znovu opakovať, radšej sa pohneme ďalej. Poviem ešte jeden citát z tohto odôvodnenia: V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obchodných; obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami (kampeličkami), príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahu štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili. Aj tu sú stále iba návrhy na čiastočné odškodnenie. To znamená, že nie úplné, to, čo mali v Čechách.
Áno, ako opozičný poslanec; v konštelácii SMER, Ľudová strana HZDS, KDH, ANO a KSS, ako aj nezaradenými v roku 2006 dochádza k hlasovaniu v januári a všetci, zo 136 prítomných hlasuje za 108. Celý klub SMER – SD, celý alebo dosť ľudí z klubu SDKÚ, Ľudová strana HZDS, SMK, KDH aj ANO, aj klub KSS. Prechádza do druhého čítania. V druhom čítaní, samozrejme, že sa to prerokovávalo ako, čo, kde, kedy. Vyzerá to tak, že znovu sa dospelo k nejakým návrhom, ktoré hovorili o tom, že nebudem hlasovať o zákone, ale o návrhu ústavnoprávneho výboru, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zrazu, div sa svete, už sa to otočilo a zo 130 prítomných hlasovalo za iba 67. To znamená, proti bolo 58 a, samozrejme, že návrh ústavnoprávneho výboru nepokračovať prešiel. To znamená, nie o zákone, ale o návrhu, aby sa nepokračovalo v konaní.
Pýtam sa: Bol to ten istý klub SMER – SD, ako hlasoval v prvom, že ideme to postúpiť na odškodnenie, alebo to bol už iný klub, keď je to v tom istom volebnom období? Kde sme sa to, ľudia boží, dostali? To je aký spôsob vedenia politiky voči týmto nebankovým subjektom a hlavne občanom? Viete si uvedomiť, že na základe týchto, by som povedal, návnad, ktoré tu boli a voľby boli o tri mesiace nato, v júni 2006, viete si predstaviť, že akým spôsobom sa na to mali pozerať občania? No takým spôsobom, že pán Fico a jeho ďalší spoluopoziční vtedy hlasovali predsa za. Teda ten ústavnoprávny, áno, výbor povedal, že netreba pokračovať, ale oni budú hlasovať za, keď budú vládnuť. Máme na to aj tie listy. Tak čo urobil pán Fico? Dal si to v roku 2006 do svojho vládneho programu. Do svojho vládneho programu.
Ak tomu neveríte, tak vám budem citovať list pána Mariána Saloňa, ktorého máme, vtedy bol generálny riaditeľ ministerstva vnútra, máme ho aj teraz, poznáme ho z 8. septembra 2006. Tiež pánu Jánošíkovi odpovedá: Vážený pán Jánošík, dovoľte, aby som vám v mene ministra vnútra Slovenskej republiky poďakoval za váš blahoprajný list, ako aj dôveru, ktorú ste v ňom vyjadrili ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa v auguste 2006 vo svojom programovom vyhlásení v bode 2.1. Makroekonomický rámec, verejné financie a dane zaviazala, že podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Dovolím si vás ubezpečiť, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky sa ako člen vlády bude plne zasadzovať o plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. S úctou. Podpis.
Vážení, nebyť týchto 300-tisíc voličov, z ktorých garantujem, že minimálne polovica dala hlas SMER-u – SD, ktorý v roku 2006 dosiahol 671 185 hlasov, tak dovolím si povedať, že nebyť týchto hlasov, on nevládne. On nevládne. Pán Fico, ako si plníte svoje sľuby? Ako si ich plníte, povedzte mi ešte raz? Viete, koľko ľudí spáchalo sebevraždu kvôli tomu, že ste ich neodškodnili a ste im to sľúbili? Viete koľko podľa dostupných informácií? 150 ľudí. Táto krv ide na čie ruky? Na čie rozhodnutie? Na čích ministrov? Uvedomujete si to, čo ste spôsobili touto klamnou volebnou reklamou, že vás odškodníme, dáme si to do programového vyhlásenia vlády a nesplníme? Vy si to uvedomujete, ľudia boží, čo ste urobili? Tak sa správa poslanec k svojim voličom?
Hovorím ešte raz, keby to bolo v nejakých súkromných médiách, nepoviem ani slovo. Nepoviem ani slovo.
A teraz poďme k tomu, prečo a jaké boli indície, aby štát mal zasiahnuť. Tak ja vám to budem citovať, aby sme si to ozrejmili, pretože zdá sa mi, že ako keby sme hádzali hrach na stenu. Takže Slovenská informačná služba spisom v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Ministerstvo financií 21. 9. 1999 dáva návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých nie je vkladateľ adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Na 32. schôdzi Národnej rady 22. 7. 2000 riaditeľ SIS informuje poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Rozhodnutie úradu pre finančný trh z 9. 4. 2001, kde sa na základe účtovných dokladov HORIZONT SLOVAKIA zisťuje, že spoločnosť je dlho predlžená, má menej majetku ako dlhov, má záporné vlastné imanie a v roku ´99 hodnota vlastného imania predstavovala mínus 2,02 mld. slovenských korún.
Národná banka Slovenska od roku ´97 monitorovala činnosť nebankových subjektov a niekoľkokrát listami upozornila štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, policajné orgány, finančnú políciu a prokuratúru o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákonu o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Vtedajšia ministerka financií Schmögnerová v roku ´99 o týchto skutočnostiach niekoľkokrát písomne informovala Národnú banku Slovenska. Národná banka Slovenska tieto zistenia v roku ´99 formou trestného oznámenia odstúpila generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky. Cez uvedené skutočnosti, že generálny prokurátor na osobnom stretnutí so šéfom kriminálnej polície pánom Andelom a za účasti šéfa úradu vyšetrovania generála Šáteka jednali o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov, neprijali napriek tomu konkrétne účinné opatrenia, nakoľko táto činnosť pokračovala ešte v ďalších rokoch.
Vážení, čo chcete ešte viac? Je tu ešte ďalších možnože 15 vecí, ktoré nebudem čítať, pretože informovanosť tu bola o páchaní tejto činnosti a pýtam sa, kde bol štát. Prečo štát hodil ľudí cez palubu a vykašlal sa na nich?
Takže, pán Fico, vy ste, áno, stal ste sa premiérom. Volebné obdobie štvrté, roky 2006 až 2010, a na sklonku tohto volebného obdobia znovu, neviem, myslím, že asi sa ozvalo srdce a svedomie u poslancov z SMK, ktorí prišli a podali žiadosť o vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov. Bol to ten istý zákon, ktorý dával vtedy ešte pán Fico, v roku 2005, a prakticky jeho predkladatelia boli pán Berényi, Duray, Farkas, Juhász, Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti, Szigeti, Szögedi.
Znovu vo februári 2010, ako vieme, v júni boli voľby, takže tesne pred ukončením volebného obdobia znovu ide do pléna Národnej rady tento zákon. Hlasovanie o ňom prebehlo 9. 3. 2010, pričom zo 122 prítomných za hlasovalo 28, proti 27, zdržalo sa 62 poslancov Národnej rady. Klub SMER – SD zdržal, klub SDKÚ – DS proti, klub SNS zdržal a proti, klub SMK za, klub ĽS – HZDS za, klub KDH zdržal a proti, nezaradení poslanci rôzne aj zdržali, aj proti.
Takže, vážení, aj tento pokus, keď bol pán Fico premiérom a mal všetko vo svojich rukách a občania kričali, volali, prosili, pýtali sa ho, ani tento pokus nebol vypočutý. Pýtam sa prečo. Prečo, prečo stále klamete? Prečo politika musí byť o klamaní, prečo by politika nemohla byť o normálnom hovorení, že áno, takto si poďme riešiť veci, lebo tu sú problémy a treba ich riešiť. Preto keď som nastúpil ja do tohto parlamentu, tak dovolil som si tiež zdvihnúť túto vlajku a plniť volebný program koaličných vlád, ktoré tu boli so stranou SMER, či už boli samostatne, alebo s niekým počas volebných období. Takže budem ho podávať ďalej, dával som ho v roku 2014, 10. 12. Vypracovali sme už náš zákon, ktorý je aj teraz predkladaný, hovorím, základy aj z toho pôvodného, hovorím o tom čiastočnom a hlavne tie násobky možnosti odškodnenia a tie koeficienty viac-menej boli prevzané z toho pôvodného, ktorý dával ešte pán Fico v tom prvom podaní v roku 2005 – 2006.
V 2014, znovu za sme tu boli iba 10, prevažná väčšina sa zdržala, zo 128 113 sa zdržalo. To znamená, asi mne sa zdá, keď sa niekto zdrží, tak že mu tam niečo vŕta v tej hlave, že pozor, áno, je tam niečo, len, len. Opozičný, jasne, tak neprejde, ale hlavne ste tu mali pokusy aj koaličných, prečo ste to neurobili, prečo? Prečo, sa pýtam, budem sa pýtať stále. Následne som to dával na ďalšej schôdzi 2. 10. 2015, kde za hlasovalo 16, proti 5, zdržalo sa 90. V tomto volebnom období som už dával znovu, dával som to 17. 5. 2017, pričom zo 132 hlasovalo 33 za, proti 31 a 66 sa zdržalo.
Vážení, mnohí ste tu aj z tých minulých, hlavne poslancov strany SMER – SD, aj z minulých volebných období a vaše hlasovanie bolo vtedy za. Sa pýtam, prečo teraz nechcete prijať to klasické odškodnenie, ktoré vás žiadajú títo poškodení občania Slovenskej republiky. Myslím si, že je to nefér a takto by nemali pristupovať žiadne politické strany ku riešeniu problému ľudí a na základe tohto prakticky potom vládnuť. Zdá sa mi to podraz, úder pod pás pre týchto občanov a neviem, či tak ako to máme pri reštitúciách, my čakáme, pokiaľ vymrú, aby sme nemuseli nič riešiť(?), tak sa mi to zdá. Lebo každý sa tu odvoláva na to, že však to súdy, dlho sa tam čaká, musíme to, nie to sa nedá, to je blud, kadečo. Nie, vážení, dá sa všetko, len treba chcieť. Dá sa všetko, len treba chcieť a politická vôľa by mala byť nahradenou inou vôľou, inou vôľou by mala byť nahradená vôľa politická, vôľou tou, že riešme problémy ľudí.
Myslím si, že tento stav nečinnosti spôsobuje aj dodnes traumy mnohým ľuďom, a chcem veriť, že poslanci raz vstúpia si do svedomia a povedia, že aj tento problém chceme vyriešiť a dať za ním bodku, pretože to je hanba, hanba. Tento problém neporieši ani Brusel, ani Trump, ani Merkelová, porieši to iba parlament Slovenskej republiky, buď bude chcieť, alebo nebude chcieť.
Takže, vážení, naprieč politickým spektrom chcel by som vás vyzvať, aby ste sa zamysleli a konečne vaše svedomie aby povedalo, že áno, máme odškodniť aj tieto nebankové subjekty, poškodených občanov, ktorí nie z vlastnej vôle, a ešte raz hovorím, pokiaľ by to bolo v komerčnej, v komerčnom médiu, neberiem, ale bolo to vo verejnoprávnej médii, médiu, to znamená, ľudia mu verili, že štát ho nemôže predsa oklamať, svojich vlastných občanov. Takže preto tam dávali tieto a tá koruna sa preto točila tak rýchlo a tak úspešne, lebo verejnoprávne médium je predsa to, čo nemôže klamať. To, že dneska precitáme do iného sveta, že aj v tom verejnoprávnom médiu vidíme niekedy ťažké, by som povedal, že prehrešky, to je už iná vec, ale hovorím, vtedy to bolo tak.
Takže vážení, chcel by som vás napriek politickým spektrom požiadať o podporu tohto zákona, postúpiť ho do druhého čítania, pretože toto je programové vyhlásenie vlády Roberta Fica z roku 2006 a Robert Fico vládne aj dnes. Takže, páni poslanci z koalície, chcem veriť, že chcete plniť programové vyhlásenie vašej vlády, ktorá si ho nejakých tých 10 rokov nesplnila. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.2.2018 14:01 - 14:07 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyňa, štyria kolegovia, dovoľte, aby som vás, vážení hostia, poškodení občania nebankových subjektov Slovenskej republiky, predsedníctvo, vitajte! Dovoľte, aby som v tejto sieni zákonnosti priniesol už z mojej strany po štvrtýkrát zákon o odškodnení klientov nebankových subjektov. O čiastočnom odškodnení, to musím zdôrazniť, pretože na úplné odškodnenie táto republika, bojím sa, že asi nebude mať. Takže aspoň to čiastočné, ktoré bolo deklarované už v minulých rokoch a do dnešného dňa sa neudialo.
Nemal by som tu stáť ja, mal by tu stáť minister financií terajšej koalície a to je jedno, z akej je strany, pretože idem plniť ich volebný program, ktorý do dnešného dňa nemajú splnený, myslím vládnu stranu SMER – sociálna demokracia.
Čo je hlavným cieľom? Myslím si, že v prvom čítaní, keď predkladáme nejaký zákon, tak v prvom rade by sme mali uchopiť ten problém, či je to potrebné riešiť alebo neni. Poviem jedno, čo budem stále opakovať. Pokiaľ by tie nebankové subjekty boli odpromované a reklamou pre ľudí dané v súkromných médiách, opakujem, v súkromných, nestojím tu, nestojím tu. Ale táto reklama, ktorá išla na nebankové subjekty, bola daná vo verejnoprávnom médiu. Vo verejnoprávnej televízii Slovenskej republiky, ktorá túto klamnú reklamu dala do obehu, a naši ľudia, žiaľ, prišli o ťažké miliardy slovenských korún. Podrobnejšie to rozvediem v rozprave, do ktorej sa ako prvý chcem prihlásiť, pán predsedajúci.
Teraz dovoľte, aby som zhruba predniesol, aký je to zákon. Tak hlavným cieľom je odškodniť aspoň čiastočne týchto bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie, a následne oni utrpeli ujmu. V tejto súvislosti Slovenská republika že vôbec nezasiahla a voči týmto nebankovým subjektom vôbec nekonala a príslušné vládne politické strany sa tvárili ako mŕtvy chrobák, spôsobilo to, že Slovenská republika počas fungovania týchto nebankových subjektov zinkasovala na daniach z činnosti týchto subjektov sumu 7 miliárd slovenských korún, 230 miliónov eur, pričom verejnoprávne médiá zarobili na propagácii tohto podnikania viac ako 8 miliónov eur, v slovenských korunách 250 miliónov slovenských korún. Preto je nehorázne, aby sme tento problém, ktorý traumatizuje mnoho slovenských rodín, nechali bez povšimnutia a nechali ho len tak. V zmysle tohto návrhu zákona, ktorý takticky kopíruje v niektorých častiach návrh vtedajších opozičných poslancov, hovorím o rokoch 2005 až 2010, sme iba ho trošku upresnili a musím povedať, že podľa môjho názoru aj skvalitnili.
V zmysle predkladaného zákona prakticky najvyšší možný podiel, ktorý sa bude odškodňovať, je 33-tisíc eur, v starých korunách plus-mínus 1 milión korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu je 13 200 eur. Týka sa to zhruba 50-tisíc občanov Slovenskej republiky. Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie. Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únie zavŕšilo až 31. 12. 2001. A preto aj tento návrh považuje nebankové subjekty, ktoré fungovali do tohto dátumu, to znamená do 31. 12. 2001, týchto sa to bude týkať. Nič viacej, nič menej.
Na čiastočné odškodnenie podľa tohto zákona budú mať nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s nimi spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Zároveň musia mať tieto osoby splnené všetky svoje zákonné povinnosti, napr. odvedenú daň z príjmu, vo vzťahu k svojmu podielu, resp. prípadným výnosom z neho a počkať s odškodnením na ukončenie konkurzného konania vedenému voči príslušnému nebankovému subjektu.
Návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyv na životné prostredie alebo na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol prerokovaný s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a s dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny a bez pripomienok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:55 - 14:57 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega, počuli ste ma niekedy obhajovať kroky hociktorého poľnohospodárskeho, teda ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka teraz, ktorý bol od roku ´91? Počuli ste to z mojich úst? Viete, čo bolo podnetom vstupu mňa do politiky? Za 20 rokov ako pracovník okresného a krajského pozemkového úradu zhrnul som všetkých ministrov, nebol som v stave ani dve slová v zákone zmeniť o pozemkoch. Ani dve slová. Písali sme celé litánie, pracovníci pozemkových úradov z celého Slovenska, každý na nás kašlal. Tak som sa naštval a som povedal, idem im to povedať rovno, keď tomu nerozumejú, a Pán Boh dal. Áno, Pán Boh dal, poslal možnože aj Fecka Martina do politiky a budem si hájiť svoju pravdu a budem hovoriť o pozemkoch a o korupcii a o reštitúciách, ktoré nie sú po 27 rokoch ukončené. A sa hanbím za všetky vlády, ktoré sa takto postavili ku našim občanom, lebo Európa nepozná, čo je reštitúcia, Európa nevie, čo je rozdrobené vlastníctvo, vážení, to je naša kapusta, my si ju musíme doma udusiť a zjesť.
A, pán kolega, poviem ešte jedno, viete, čo je najväčší problém všetkých vlád? A to je jedno, či sme v Amerike, na Slovensku, v Ukrajine. Keď vezmú nádej. Keď vezmú nádej svojim občanom. A bojím sa, že Slovensko je jednou z tých krajín, ktorá v mnohých oblastiach berie nádej. Ja mám problém presvedčiť mladých ľudí, aby sa tu vrátili. Mám problém a sa pýtam, kde to skončí. Veď predsa my nie sme hlúpy národ, veď sme vymysleli lietajúce auto. Ale vyháňame mladých do sveta a národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. A keď toto si neuvedomíme, tak potom my si tu môžme hovoriť, že sme demokrati, socialisti, komunisti a neviem čo všetko možné. Vážne sa spamätajme a poďme žiť, jak sa má žiť na Slovensku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:40 - 14:42 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani kolegyňa, aj za tvoj príspevok, ktorý si mala, a pozmeňujúci návrh, ktorý dávame. Ja budem raziť stále tendenciu nie ľudia za prácou, práca za ľuďmi musí prísť. Musí prísť na to východné Slovensko práca za ľuďmi. Máme tam potenciál. Aj v poľnohospodárstve máme potenciál, lebo ja si budem hájiť svoju brandžu poľnohospodársku. Mali sme tam 220-tisíc ľudí zamestnaných na celom Slovensku. Teraz máme 50-tisíc. Tak sa pýtam, máme potenciál alebo nemáme? Chceme alebo nechceme zamestnať ľudí? Máme tam populáciu, ktorá nebude IT-čkárskou? Máme. Bude vedieť robiť na družstve alebo na tom, na tej rodinnej farme, ktorú sme ešte dodneska nezadefinovali, čo znamená rodinná farma, ani farmára sme nezadefinovali v našom zákone.
Takže, vážení, nech tá práca príde za ľuďmi aj na náš východ krásny, ktorý je perfektný. A keď tam niečo berieme, tak dajte náhradu, aby sme z toho neurobili veľký skanzen, lebo nemáte právo, nemáte právo, aby ste východ podceňovali a urobili z nás jednu veľkú čiernu dieru. Sme takisto Slovenská republika. A ako sa hovorí, čo znamená víkend? Znižovanie IQ v Bratislave, lebo východniari idú domov, že? Takže, vážení, dajme tú prácu ľuďom, nie, aby ľudia chodili za prácou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 14:56 - 15:00 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministrovia, ktorí ste tu, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý. Trošku na upresnenie, čo tu pred chvíľou hovoril Martin Poliačik. A síce hovoril o nejakej reštitúcii a že to dostali naspäť a potom znovu tam environmentálna záťaž a kadečo. Takže takto. V reštitúcii sa vracali pozemky vhodné na poľnohospodársku a lesnú činnosť a museli byť samozrejme už na štáte. To znamená, tá environmentálna záťaž, keď tam bola, tak v mnohých prípadoch nemohla byť vydaná, lebo neslúžila na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takže upresňujem, aby sme si niekde nejak nezamýlili reštitúciu a nejaké vlastníctvo, ktoré ostalo zachované, a tá záťaž možnože tam vznikla bez toho, aby niekto do toto vlastníctva zasiahol, ostalo vlastníctvo a teraz zisťujeme, že je tých 1963 eventuálnych záťaží, ktoré máme na pleciach a na krku. Takže to iba pre upresnenie, že jakým spôsobom.
Tiež sa mi, samozrejme som za to, aby to, a bol som aj proti samozrejme tomu skrátenému konaniu, ale myslím si, že predsa len pokiaľ tu ide o ten verejný záujem, tak predsa len to obmedzenie toho vlastníckeho práve, nejaký ten úzus, by malo dostať. A myslím si, že tu asi by tá verejnosť mala sa prejaviť, že či už tá zdravotná alebo iná, iné ohrozenie, ktoré tu hrozí.
Ja by som sa chcel opýtať, jedno som sa pýtal aj na výbore, samozrejme, že koľko už bolo minutých. A bolo mi povedané, že na tieto sanácie tých environmentálnych záťaží bolo minutých 80 miliónov v minulom teda období, 160 lokalít bolo už urobených. Takže tlmočím národu slovenskému, aby počul výsledky, ktoré ministerstvo urobilo za minulé volebné obdobie, 18 lokalít je teraz zazmluvnených a sa spracovávajú a v 140 je prieskum robený. Takže tak nejako s týmito skládkami narábame a snažíme sa s nimi nejako vysporiadať.
Mňa tu zarazila v tomto pozmeňovacom návrhu jedna veta. A budem to citovať, je to bod 46 § 14 ods. 13: "Ak je počet vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí sú účastníkmi konania najmenej 20, správny orgán oznámi začatie konania rozhodnutia podľa toho verejnou vyhláškou." Vážení, viacero zákonov tu máme a v poslednom období sa mi zdá, že táto citácia, aspoň podľa môjho, bola minimálne v štyroch, že kedy začneme tou verejnou vyhláškou. A ja som zaregistroval 50 ľudí, 30 ľudí, teraz tu máme 20 ľudí. Tak chcem by som odpoveď, že vlastne kde je to merito, koľko vlastne ľudí musí byť, aby sme to verejnou vyhláškou v zmysle zákona boli v stave ako ošetriť. Lebo myslím, že 20 ľuďom poslať to neni až taký veľký problém. Keby 50, dobre, 100, tak už beriem, áno, dáme verejnou vyhláškou. Tak chcel by som vedieť, že prečo je tu teraz 20 a neni tu 50, keď sme to možnože v zákone, ktorý sme tu prejednávali, bolo to ku pozemkových veciam, mali 50 ľudí. Takže akým spôsobom sa to táto oznamovacia povinnosť ohľadom počtu osôb pri správnom konaní nejakým spôsobom, čím sa to riadi, lebo tu máme 20.
Takže asi toľko. A chcem veriť, pán minister, že jak ste povedali, že v prvom rade budete sa snažiť dohodnúť kúpu a ďalšie a že to vyvlastnenie pôjde až na tom konečno konečnom nejakom stupienku. A že ľudia povedia, že áno, v poriadku, bol tu aj nejaký ten znalecký posudok a podľa toho, že tá cena tam bude. Aby nemuseli ísť skrátka, pretože už tých, by som povedal, skrátka vykúpení alebo vyvlastnení, alebo iným zabratí štátom bolo na tejto slovenskej zemi až-až za tých nejakých. Koľko to existujeme, pán kolega? Sto rokov? Tak myslím, že bolo ich tu dosť. Takže dúfam, že toto nebude v tomto pokračovať.
Dobre, toľko z mojej strany. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2018 11:59 - 11:59 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie tiež a tlmočili ste, že keď minister akože povie, že dá sa to, nedá sa to, tak ja verím, že tento zákon sa predkladá Národnej rade, poslancom Národnej rady, nie ministerstvu. A pokiaľ každý zodpovedný poslanec si ten svoj pozmeňujúci návrh dá do súladu s vládnym návrhom, tak, samozrejme, nemala by tam byť žiadna kolidácia, takže je na nás, na poslancoch, aby sme rozhodli podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, ako zahlasujeme zaň. A pán minister môže povedať áno alebo nie, ale nieže iba on, ale poslanci sú nato, aby hlasovali za pozmeňujúce návrhy. Takže toľko iba, pán kolega.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2018 11:51 - 11:53 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoj pozmeňovák. Myslím si, že nejaké to prechodné obdobie týkajúce sa zmeniť to, tú tvrdosť zákona by tam malo byť, takže úplne sa s tým stotožňujem. Ako bola už aj reakcia, že niekde dávame pokuty až tak hučí a niekde zase nedávame vôbec. Teraz mám na mysli napríklad ochranu pôdneho fondu, kde tie pokuty za neobrobenie pozemkov sú také, aké sú. Takže je to rezort od rezortu, ako sa to berie.
A ja by som sa chcel ešte aj ministra, dať takú otázku, že keď som zistil, že napríklad prídavné zariadenia u nás u poľnohospodárov, napríklad pluh musí mať špeciálne číslo, tak sa pýtam, že nedá sa niečo s tým robiť, lebo potom už aj motyka, keď ju doslova že ako dáme za auto, tak aby mala číslo, sa mi trošku zdá, trošku také akože, neviem, nechcem povedať, že nerozumné, ale nejaké trošku pritiahnuté za vlasy.
Takže chcem a opýtať, či ministerstvo neuvažuje nejakým spôsobom aj poľnohospodárom pomôcť v tejto oblasti, aby sme tieto nejaké prídavné zariadenia, ktoré oni potrebujú mať na obrobenie tej pôdy, aby sme nejak im vyšli v ústrety. Lebo vidíte, ako každý rezort ich bije, od financií až po možnože tú dopravu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2018 10:07 - 10:13 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, lebo myslím, že povedal som to, čo som chcel povedať. Ešte jednu vec pred tým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, že jedným z problémov, ktorý mi bol adresovaný od našich občanov, je používanie antibiotík pri intenzívnom chove rýb. Podobne; nie som, samozrejme, žiadny chemik ani neviem aký vyštudovaný biológ, som poľnohospodár v prvom rade a pozemkár, takže budem citovať, čo hovoria odborníci z tohto fachu.
Problém s používaním antibiotík pri intenzívnom chove rýb. Podobne je problém aj s čistením odpadových vôd z výroby antibiotík, respektíve aj celkovo farmaceutického priemyslu. Tieto vody nemôžu byť odvádzané do čističiek odpadových vôd, pretože zabíjajú baktérie používané v čističkách. Problém doteraz v našej legislatíve nemáme vôbec riešený.
Vážení, ktorí ste kompetentní, tak dávam ako podnet na zváženie, aby sme sa aj týmto zaoberali, pretože berieme, áno, ryby chceme, super, kŕmime, rastú nám, predávame ich, sviatky sú stále vianočné, rok čo rok, takže chcem veriť, že čistenie týchto vôd nebude spôsobovať zase problémy v čističkách, a na to by sme sa mali tiež asi zamerať. To je hlas ľudu, ktorý tlmočím, nakoľko som zástancom transparentnosti a všetko, čo trápi národ, mali by sme tu preberať.
A teraz k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Dávam ho spolu s kolegom Zsoltom Simonom a hovorí o našej poľnohospodárskej problematike trošku a síce, aby sme vypustili poplatky súvisiace s odberom vody pri poľnohospodárskych závlahových prácach. Toto sme zaviedli, ja si myslím, že pred tromi rokmi, či kedy to bolo. Áno, zdá sa nám, že je to tiež neprimeraná záťaž, keď, ako som včera citoval, sa šéf nemeckého potravinárskeho priemyslu chválil tým, že 181 mld. mali neskutočný obrat a že poľnohospodárstvo je na druhom mieste u nich, v Nemecku, a u nás len stále na chvoste. Tak aj týmto počinom, že by sme poplatky za odber pri závlahách našich poľnohospodárov nad 50-tisíc kubíkov nespoplatnili a vzali späť, myslím, že je jeden z takých nepriamych stimulov pre našich poľnohospodárov, hoci vieme, v akom stave sú technickom tie závlahové sústavy, ktoré tu máme, takže o tom sa nebudem vyjadrovať, ale každopádne nedávajme ďalšie poleno, ktoré už majú teraz a nemali možnože, pred ôsmimi rokmi toto nemali. Viem, že to bolo zavedené asi pred troma rokmi, keď si dobre spomínam, alebo štyrmi.
Takže toto by som teda chcel aj s pánom Zsoltom Simonom, a preto mi dovoľte, aby som teraz prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý znie takto:
Pozmeňujúci návrh poslancov Zsolta Simona a Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
V čl. I sa za bod 63 vkladajú nové body 64 až 67, ktoré znejú:
"64. V § 78 ods. 3 písm. a) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "za odbery povrchových vôd z vodných tokov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50-tisíc kubíkov ročne".
65. V § 78 ods. 4 písm. a) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "výška finančnej náhrady za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa určuje postupom ustanoveným pre platenie poplatkov za užívanie vôd podľa § 79 ods. 7 až 9".
66. V § 78 ods. 6 sa vypúšťajú slová "a finančná náhrada za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy".
67. V § 79 ods. 2 sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50-tisíc metrov kubických ročne".
68. V § 79 ods. 7 sa vypúšťajú slová "vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy"."
Pán spravodajca, to je celý pozmeňovák, hlasovať jedným hlasovaním o všeckých piatich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu. Takže toľko z mojej strany a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis