Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte, k tomuto zákonu.
Musím povedať, nie som rybár, to musím povedať na začiatku. Žiadny konflikt záujmov tu neni, takže rybár nie som, ale som or-ni-to-lóg. Takže to, zase musím povedať, že z druhej strany trošku aj nabáda, niečo k tomu asi aj poviem.
Takže, pán minister, áno, máme zákon, ktorý, ja vám otvorene poviem, že dovtedy som sa až tak nejak vehementne oňho nezaujímal. Teraz som si pozrel, čo tu všecko máme, takže možnože aj pre tých, ktorí nie sú rybári, tak, ale ja takto letím letom-svetom, páči sa mi, že máme tu zadefinované v základných pojmoch "ostatná vodná plocha". To znamená, to je štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko, bočná vodná nádrž lokálneho významu v parkoch, v sadoch, viniciach, chmelniciach, záhradách, zverniciach, požiarna stráž, priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia.
To znamená, berieme všecky tie možné zaplavené, nezaplavené územia, ktoré sa môžu nejakou našou činnosťou v prírode vyskytnúť a tam, samozrejme, som rád, že aj našim SHR, súkromne hospodariacim roľníkom, môžme toto rybárske právo na týchto plochách, keď to tam majú a užívajú, dať. Takže to by som povedal, že dobre, našiel som si aj ten svoj tam rezort, takže ďakujem. Rybárske právo patrí, samozrejme, štátu. Dobre, super. A jednička s hviezdičkou u mňa, dávam, hoci nie až takou veľkou, myslím, že to bola aj možnože aj v minulom, neviem. Takže konštatujem, v tomto zákone že ministerstvo životného prostredia prideľuje na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany výkon rybárskeho práva odbornej organizácii ochrany prírody.
Tu musím pripomenúť jednu vec, že na niektorých miestach sa bijeme, ako to aj kolegyňa Zemanová povedala, so zákonom o životnom prostredí, o ochrane životného prostredia, kde; ochrane prírody; kde prakticky poviem konkrétny prípad, v Sennom, Michalovce juh, kde máme sprivatizované rybníky v Iňačovciach a zároveň je to rezervácia, resp. ochrana prírody. A tam, musím povedať, že je veľký konflikt rybárov a ornitológov, kde sme našli postrieľané bučiaky, labute, volavky. Kto u mňa vystrelí na volavku, asi nemá všecko v poriadku. A prakticky tam by dobré bolo, keby sa jednoznačne povedalo, či má tam prednosť chov rýb v tom, keď sa tento, alebo ochrana prírody. A, samozrejme, potom tie kompenzačné opatrenia, keď už teda. No žiaľ, volavku nenaučíme jesť trávu, bude asi problém, kormorána tiež, ku ktorému sa ešte trošku vrátim. Takže to som rád, že takto do päťky sa to tam hodilo.
Pridelenie výkonu rybárskeho práva v rybárskom revíri je možno len jednému užívateľovi. Som rád, že je tu, je to, samozrejme, bezplatné a postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva alebo jeho časti sa za-ka-zu-je. To znamená, nemôže sa s tým kšeftovať, tak to ja vnímam. Žiaľ, u nás pri poľnohospodároch, pôdu keď dostanete do užívania, tak môžte ju dávať ďalšiemu, tretiemu, piatemu a nakoniec zistia, že neviete ani, kto ju vlastne užíva, ten vlastník. Takže som rád, že tu to máte jasne vydefinované a tak, predpokladám, že aj v našom rezorte raz dospejeme k tomu, že presne to musí byť jasné, kto, kde, ako, prečo, začo.
Ďalšia vec. Máme tu aj priesakové kanály, závlahové kanály, melioračné kanály, nádrže, to znamená tie plochy, ktoré prakticky pri tej privatizácii družstiev a transformácii štátnych majetkov ostali ako keby bezprizorné, takže tam by som možnože tak ako potom požiadal aj nejakých tých rybárov, keby tam nejakú tú takú strážnu službu alebo, ako to nazvať, proste alebo nejakú tú odbornú garantovali, lebo má to Slovenský pozemkový fond v mnohých prípadoch a tieto kanály ostali nám doslova takto ako zarastené, nepriechodné, nepriepustné a neviem čo všecko možné. Takže tam by dobré bolo možnože, aby aj s rybármi nejaká tá spolupráca bola na obhospodarovaní týchto, hovorím, kanálov a všeckých možných.
Rybársky lístok že dáva obec a minimálny je, samozrejme, že týždenný, mesačný, ročný, trojročný, takže nie dňový, ale týždenný je minimálny, ktorý je tam, takže asi tak.
Ale mám tu jeden podnet a nakoľko som povedal, nie som rybár, takže ja to budem citovať, pretože nech páni rybári potom povedia, či je to dobré alebo nie, ale je to od rybárov. Takže konkrétne sa to týka § 16, zakázaný spôsob rýb v pstruhových vodách. Myslím, že to spomínal aj pán spravodajca už teraz, že je tam prakticky zákaz určitých druhov lovu, tej techniky, ktorá tam je, ja sa tomu nerozumiem, takže budem to citovať, kde prakticky sa hovorí, že je zakázané používať pri love sbirolino, bublinu, bavorské drievko a ich napodobneniny s rovnakou funkciou, doplnené; s rovnakou funkciou, bodka, tak to je teraz.
Takže títo dotknutí rybári mi píšu, že nakoľko, budem znovu citovať to, čo už asi povedal kolega, že 99 % je tých rekreačných a iba 1 % je tých akože športových rybárov a prakticky medzi tými rekreačnými je množstvo dôchodcov, osôb s ľahším i ťažkým telesným postihnutím, množstvo fyzicky pracujúcich občanov, mládeže a tak ďalej. Doteraz nebol v zákone žiadny takýto zákaz. Touto navrhovanou zmenou zákona – zákaz loviť na stojatých pstruhových vodách na sbirolino, bublinu a tak ďalej – by sme hrubo, bezdôvodne a úplne obmedzili výkon rybárskeho práva týmto menovaným osobám. Loviť konzumných pstruhov dúhových na mušku by mohli iba fyzicky zdatní muškári a prívlačiari. Vysadené pstruhy dúhové na tretí deň lovu berú až na 15 až 30 metrov od brehovej čiary, od brehovej časti. Budú ich loviť len zdatní mladí rybári, ktorí tam dohodia, a my ostatní, už vyrobení, fyzicky menej zdatní, sa na to budeme len prizerať, pritom rozpätie ceny pstruhovej povolenky nám smernica Slovenského rybárskeho zväzu dostatočne umožňuje vodné nádrže, štrkoviská pravidelne dozarybňovať pstruhmi dúhovými, ktorých je v Slovrybe dosť, a tak umožniť všeckým členom oddychovať, loviť ryby.
Takže takáto nejaká pripomienka k tomuto § 16. Myslím, že má to nejakú logiku, a hovorím, nerozumiem sa tým technikám, takže asi tak, asi vidia, že tých 15 metrov, 30 metrov nedohodíš, keď už predsa len si v nejakom tom veku, a myslím, že možnože by sa dalo aj im vyjsť v ústrety.
Chcem sa opýtať ešte jedno, mám ešte nejaké tri minúty, tak to dodržím, celý náš čas, keď dovolíte, pán predkladateľ (povedané so smiechom), chcem sa opýtať, bude nejaký vykonávací predpis k tomu plánovaný? Máme nejakú vyhlášku, aby sme to ujednotili? Lebo zdá sa mi, že tam, kde neni vykonávací predpis, každý okres si to bude vysvetľovať po svojom, áno? No áno, pýtam sa, áno, či je, takto, či sa bude niečo, lebo je vlastne ako kruhový zákon, dávate to ako nový zákon, to znamená, nový zákon by patrične mal byť nejakým spôsobom etablovaný aj s novou vyhláškou, lebo metodické pokyny asi nebudú stačiť.
Mám tu, vrátim sa ešte k tej rybárskej stráži. Už kolega pred chvíľou tiež k tomu hovoril. Bodaj by sme mali s takouto kompetenciou aj poľnú stráž. Bodaj by sme mali! Možno aj stráž prírody a ochrany s takýmito kompetenciami aj s donucovacími a hmatné, všeckým možným, čo tam má mať, obuškami a slzotvornými, neviem akými plynmi, lebo tým pádom by sme asi do tej krajiny v tých rôznych oblastiach či už životného, poľnohospodárstva a ďalších, dostali asi poriadok. Takže možnože budeme odkazovať aj iné rezorty, aby sa učili, ako má byť tá stráž, ktorá má garantovať výkon tohto práva, robená alebo nerobená v aj ich oblastiach. Takže toto by som tak.
A vrátim sa ešte k tým kormoránom, pretože viete, že, samozrejme, kormorán na jeden deň potrebuje kilo ryby, obyčajne zletí, zahryzne, odkusne kus chvosta, ostane ryba polomŕtva alebo položivá, každý si to povie podľa svojho, a je s tým problém. Takže chcel by som sa o tom dnes, vyzvať pánov rybárov, že ja som síce členom SOS BirdLife, to znamená Slovenská ornitologická spoločnosť, ale my máme heslo "Spoločne pre ľudí a pre vtákov", nie iba pre ľudí a nie iba pre vtákov. To znamená, aby to bolo kompenzačné, aj to, aj to. Takže berte tak, že aj z tohto hľadiska sa na to pozeráme. A keď som si asi, teraz neberte ma za slovo, osem rokov, deväť rokov dozadu sa išlo sčítavať, koľko tu vlastne kormoránov máme, a my ako ornitológovia robíme pravidelné sčítavanie asi od roku ´95, tiež ma neberte za slovo, ale zhruba od týchto rokov, kde každý od októbra do marca a každý víkend zhruba v strede chodíme na vodné toky, nádrže a všecky, kde máme teda pokryté a sčítavame. Keď som si pozrel, lebo vtedy vyšiel jeden veľký boom, že koľko tých kormoránov tu máme v tej zime, lebo v lete ich až toľko neni, hlavne zimný výskyt je problematický na tých rybníkoch a vodných plochách, tak keď som zistil, že rybári zahlásili 73-tisíc, tak som si myslel, že sa mi sníva, lebo my, ktorí sme mali pravidelne nejaké tie ročné sčítavania, resp. mesačné v tom zimnom období, tak nám vychádzalo okolo sedem, osemtisíc. To znamená, desaťnásobok väčší nejaký výpočet z terénu u rybárov ako u ornitológov.
Takže, pán minister, dávam do merku, že toto sa musí skĺbiť a nemôžme načítavať jeden kŕdeľ trikrát na troch rybárskych revíroch, ktoré prelietavajú, lebo to je iba jeden kŕdeľ, takže bacha na to, vážení, a to by som potom dehonestoval aj nejaké tie naše pôvodné druhy, ktorý kormorán bol pôvodným druhom a dobre, dnes je tam teda asi 200 párov, okej. Takže máme ho tu na Slovensku a, samozrejme, ak bude treba, tak, samozrejme, aj nejaký ten minimálny možnože aj odstrel alebo nejaké to iné, by som povedal, že eliminovanie škôd, ktoré spôsobuje.
Takže, pán minister, toto sú zhruba moje nejaké takéto, by som povedal, výlevy k tomuto zákonu, čo myslím, že by mohli aj zabrať aj do ďalšieho. Možnože dám aj pozmeňovací návrh v druhom čítaní. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, začnem od konca.
Pán kolega, viete koľko? 28 hektárov, ja som vnuk kulaka, ja som, nie som proletariát, to znamená, že moja rodina mala 128 hektárov, aby bolo jasné, a my sme to reštituovali. Deväť rokov som sa bil so Štátnym majetkom Lipany, ktorý bol najväčší na východnom Slovensku aj v Československu, mal 17-tisíc hektárov, stálo to život môjho otca a môjho strýka, lebo Štátne majetky Lipany povedali, že iba cez ich mŕtvolu Feckovci dostanú majetok naspäť v Červenici pri Sabinove. Takže, pán kolega, berte takto, že ja som neprišiel, viete s čím, s holou, ja sa takto nevyjadrujem. A všetko mám na majetkovom priznaní od roku 2010, a keď si mýlite niektorých mojich menovcov, ktorí, chvalabohu, Feckovcov na Slovensku máme niekoľko desiatok tisíc, tak si láskavo uvedomte, že treba šetriť až do rodokmeňa, skade ktorý pochádza. A Fecko Martin, ktorý je teraz tu pred vami, všecko dokladuje vo svojom majetkovom priznaní, takže nech sa páči, a národ to vidí od roku 2008, čo som nadobudol. To, že je takéto hrubé majetkové priznanie, znamená to, že mám tam čiastky jednu 520-inu, jednu 328-inu, to je to rozdrobené. Zsolt Simon má iba takýto (rečník prstami pravej ruky naznačil rozsah) a má 200 hektárov. Div sa svete.
Takže, vážený, to je na vyjadrenie, aby ste počuli, čo znamená vlastniť majetok, že nie podľa objemu, ale podľa kvality rozhoduje sa, takže, vážený, v takomto duchu to berte a ja sa hocikomu postavím takto čelom a zdôvodním skade to mám. Takže to je k tomu.
A myslím si, že ostatné veci, ďakujem ostatným kolegom za moju podporu a dúfam, ja sa nedám zlomiť, nebojte sa, pán kolega, ja pôjdem ďalej, pretože život ma to naučil a pravda je iba jedna, aj spravodlivosť, aj vaše meno, aj česť máte iba jednu. Nič viacej, nič menej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, členovia vlády, prichádzam z krajiny Nič, ktorá sa podľa bývalého premiéra a teraz kolegu pána poslanca Fica volá východné Slovensko. Pán Fico, pán kolega, pre vás je 15 728 km², 1,6 mil. obyvateľov a 1 105 obcí nič? Z tohto miesta vás vyzývam, aby ste sa ospravedlnili obyvateľom východného Slovenska, a apelujem aj na svedomie poslancov koaličných strán z východného Slovenska, prečo ste to nechali len takto vyšumieť.
Chcem sa zároveň opýtať, pán nový premiér, ktorý sa uchádzate o našu podporu, ako vnímate východné Slovensko, aby ste za týmto pultom povedali, ako ho budete vnímať. To je môj apel na vás, pretože ste nový premiér, a ja si vás vážim, pretože niečo sme už odžili tu v tomto parlamente a myslím si, že mali by ste sa postaviť čelom a verím, že sa aj postavíte. Takže to je prvá vec.
Druhá vec. Máme tu programové vyhlásenie vlády. To, že ste si nedali ani tú snahu to vymazať, tie staré termíny, nebudem sa k tomu vyjadrovať, hovorili o tom kolegovia a kolegyne predtým. Mimo môjho pôdohospodárstva, ktorému sa budem venovať, samozrejme, v prvom rade by som chcel sa opýtať aj pána Danka, ktorý má vo svojom programovom vyhlásení vlády aj podporu kúpeľníctva, čo sme zvládli za dva roky, akým spôsobom sa to kúpeľníctvo rozvíjalo, pretože tvrdím, že je to jedna z našich svetových unikátov, ktorý tu máme. Na našu výmeru Slovenskej republiky, koľko my tu máme vôd, minerálnych, liečivých a ďalších, sme jednička vo svete. Chcem sa opýtať, za dva roky čo sme v tejto oblasti urobili, pretože ja nejaký pokrok nevnímam.
Pani ministerka, ktorá, momentálne vyzerá, že tu neni, ale dúfam, že si moje vystúpenie prečíta, keď som sa dopočul, že sa stala ministerkou aj v terajšej vláde, ako som už povedal pri prvom programovom vyhlásení vlády v roku 2016, môžem povedať, že je odborníčka. Pretože minister s profilom, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s profilom ukončená vysoká škola poľnohospodárstva, odbor FYTO, práca vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach v rokoch 1987 - 1989, súkromný poradca v poľnohospodárstve firmy EKOLAND v roku 1990 - 1996, v roku 2004 až 2007 Poľnohospodárska platobná agentúra, nezávislý poradca, v roku 2008 Slovenský pozemkový fond, vedúca odboru prevodu a prenájmu pozemkov, v roku 2010 vedúca referátu tvorby cien a verifikácie na Slovenskom pozemkovom fonde a od roku 2012 generálna riaditeľka SPF a teraz ministerka, myslím si, že, áno, je to tá osoba, ktorá by tam mala byť a robiť v prvom rade v tom, v čom je doma. Preto som čakal ja ako pozemkár, ktorý tiež som zasvätil svoj život tejto ťažkej reholi, ktorá sa volá poľnohospodárstvo, som myslel, že pohneme s pôdou. Áno, podarilo sa nám dať pôdu do ústavy, beriem, ochrana, ale pýtam sa ďalej.
Pýtam sa ďalej, pretože to nestačí a my tu máme úlohy, ktoré sme vôbec nesplnili a Európska únia o nich ani nevie, ona ani nechápe, s akými problémami sa boríme u nás doma s našimi užívacími a vlastníckymi vzťahmi k pôde. Ani nechápe, vážení, lebo Európska únia nevie, čo je reštitúcia. Nevie, čo je problém so záhradkárskymi osadami.
A pani ministerka mi na výbore povedala, že ja nechápem, čo je užívacie právo. Tak som, pani ministerka, vám teraz prídem vysvetliť, čo je užívacie právo, pretože ak si myslíte, že tu pokračuje socialistický spôsob užívania pozemkov, tak v roku ´89 tu prebehla revolúcia. Ja viem, že máme s tým problém, pretože sme študovali v socializme, lebo sme končili dva roky po sebe v roku 1985 a 1987 a tam nás učili socialistický spôsob poľnohospodárskej výroby, ale momentálne sme už v EÚ, ktorý tento spôsob nepozná. Nepozná. A my sme od roku ´91 zákonom o pôde z 24. júna, zákon 229, povedali, že okrem vlastníka nemôže pôdu užívať nikto, pokiaľ nemá nájomnú zmluvu alebo neni vlastník, alebo aj Slovenský pozemkový fond, samozrejme, pokiaľ to ten zákon nebude určovať ináč. Vyzerá, že my znovu betónujeme určité vzťahy, kde vlastníctvo je nič a užívací vzťah je nad vlastníckym vzťahom.
Pani ministerka, katastrofa, a ja som si myslel, že k tomu sa postavíte čelom a budete hájiť. Povedzte mi, ako je možné, že niekto si dá čestné vyhlásenie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, že verifikuje, že užívam tieto pozemky a oni mu dajú dotácie? Veď to je živná pôda pre korupciu, neskutočná, vážení. A teda zisťujeme, že východ, že stred, že západné Slovensko, nám tu niekto rozoberá agrodotácie?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak sa vás môžem opýtať, je to k programovému vyhláseniu vlády?

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno, pretože v programovom vyhlásení vlády viete, čo máme?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ja viem, čo tam máme.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno? Ja vám to budem citovať: "Vytvorí právny rámec na jednoznačnú identifikáciu pôdy a oprávnenosť žiadosti na poskytovanie podpory za účelom odstránenia nezrovnalostí v deklarácii užívateľov pôdy." Na to reagujem, pretože je neskutočné, aby niekto na čestné vyhlásenie dostal eurodotácie. (Reakcie z pléna.) A som zvedavý, ako ľudia, ktorí sa s týmto majú vysporiadať, budú v ďalších rokoch a mesiacoch konať, pretože to je základ, vážení, a nič iné. Keď nedáme grunt do poriadku, nebude tu nič.
Takže ako som povedal, programové vyhlásenie vlády, aj v prvom mojom citáte v roku 2016 som povedal, že neni preskúmateľné v oblasti poľnohospodárstva, a trvám na tom, pretože veta, že budeme, "podporíme doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpoklad rozvoja trhu s pôdou" je u mňa nepreskúmateľná. Či spravím toľko, alebo toľko (rečník prostredníctvom prstov pravej ruky znázorňuje rozsah), je furt vybavené.
Vážení, neberiem. Takže to je k tomu, aby sme si ujasnili, kde sa chceme dostať.
Pani ministerka, hovorili ste, že koľko vecí ste urobili. Päťdesiat rôznych vecí, ktoré vraj za tých dva rokov (správne "tie dva roky") ste urobili. Keď bude treba, že vraj to prídete aj tu v pléne prerokovať. Na výbore sme povedali, že, dobre, nebudeme sa tomu venovať, začali sme brať iné veci, ktoré tam boli.
Ja sa pýtam, pani ministerka, vy ste ministerkou nie novou, ste ministerka, ktorá bude pokračovať v tomto programovom vyhlásení vlády, a pýtam sa, ako vás vníma prostredie poľnohospodárske? Tie protesty, čo sú vonku a na ulici, sú na našu podporu alebo na poukazovanie zlyhania vášho rezortu a vašich ľudí? Pýtam sa, akí Poórovci, Brhelovci, Širokí vládnu v agrosektore? Vy neviete si dupnúť nohou a povedať, že stačilo?
Pani ministerka, veď ukážte, veď máte na to, veď váš profesionálny život hovorí, že ste odborníčka v svojej oblasti. Nemôžte to zmeniť? Vy si myslíte, že tento stav je dokedy možný? Veď to je nonsens, aby sme sa báli vystúpiť, vstúpiť na svoj majetok, aby poľnohospodár dostal nakladačku na poli, pretože vedľa, ktorý je agrobarón, má 5-tisíc hektárov a so svojou ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) tam príde zlynčovať. Pýtam sa, akým spôsobom ste zabezpečili právo užívania pozemkov tých, ktorí na to právo majú, či už užívacím listom cez nájomnú zmluvu, alebo vlastníckym listom, ako ste zabezpečili právo týchto ľudí na obranu ich majetku? Vy mi chcete povedať, že užívacie právo, momentálne, na ktoré sú vyplácané dotácie, prídem do Anglicka, si postavím kolík a poviem, že to je moje a beriem dotáciu? To mi chcete povedať? Že prídete do Francúzska, že si vykolíkujete ako v Amerike na Divokom západe kolíkom vaše územie a na to beriete dotáciu, že to je zmysel čerpania dotácií v Európskej únii na užívacie právo? To nám chcete povedať? Veď tento život sa realizuje u nás. Veď sa preberte!
Dával som už päťkrát tento zákon. Začali sme ho ešte v roku 2012, pozrite si to, február 2012, keď končila pani Radičovej vláda. Neprešlo nám, pretože MOST - HÍD zahlasovali, polovicu sa zdržali. Ináč by tento zákon bol prešiel. Bol tu ešte pán Galbavý aj pani Tkáčová, aby ten, kto nemá nájomnú zmluvu alebo list vlastníctva, nemohol ani vstúpiť do PPA-čky, dotáciu, nieto že ešte ju čerpať.
Vážení, a to je o tom, čo vám dneska ulica hovorí, pretože protesty poľnohospodárov pod heslom "Chceme pracovať na vlastných pozemkoch", ktoré sa konali v marci 2018 a z Medveďova do Šamorína išlo 180 traktoristov a hovorili, jak je to možné, že budeme vykorisťovaní a nebudeme môcť sa dostať na vlastný pozemok, to je na podporu alebo protest proti vášmu konaniu, pani ministerka, a vášho rezortu?
Ďalší protest, ktorý sa konal 8. 3. v Šali, 200-členný, takisto zástup traktoristov obce Neded, Vlčany, Žirany, Tešedíkovo, Diakovce a Šaľa, aby sa 139-ka paragraf, ktorý hovorí o tom, Občianskeho zákonníka, že o užívaní bude rozhodovať nadpolovičná väčšina užívateľov, bol vyňatý pri poľnohospodárskej pôde, pretože staré, aj z vašich úst vás teraz beriem, stále sa odvolávate na uhorské právo. Áno, máme ho, ale musíme zabezpečiť, aby sme mohli aj užívať, keď už máme to uhorské právo a nie ste v stave riešiť pozemkové úpravy, lebo nie sú peniaze, tak musíme garantovať užívanie týchto pozemkov našim ľuďom. Žiaľ, vy ho negarantujete. A to je mi veľmi smutno. A je mi ľúto, že takto sa stavate k takýmto zásadným veciam.
Pýtam sa, ako je možné, že do dnešného dňa neni ukončená reštitúcia? A tak ako kolega Pčolinský na výbore, musím ho trošku poopraviť, uvedomte si, ľudia, že reštitúcie nerieši Slovenský pozemkový fond, on je až následný. V prvom rade je to pozemkový úrad. Je to pozemkový úrad, ktorý ich rieši, a keď sme tu mali minulý týždeň pani ombudsmanku, ktorá hovorila o prieťahoch v konaniach, to nie sú prieťahy na Slovenskom pozemkovom fonde, to sú prieťahy na pozemkových odboroch. A pýtam sa, jak je to možné, že ešte ich budeme riešiť 40 rokov, 40 rokov v Košiciach a v ďalších, v Bratislave 16 rokov. Ľudia, veď sa spamätajme! Socializmus trval 40 rokov a my budeme 80 rokov riešiť reštitúcie? No koniec.
Tak, vážení, to sú tie zlyhania, pani ministerka, ktoré vám vyčítam. Jak je to možné, že záhradkárske osady nie sú ukončené? Viete, čo urobili v Rusku, keď zistili, že bolo embargo? Uvoľnili záhradkárov. Prečítajte si článok, na koľko sú sebestační v ovocí a zelenine. Viete od koho? Od záhradkárov. Neni problém. Malí urobili to, že budú zásobovať trh. Pýtam sa, akým spôsobom znovu vraciame, aby dedina zásobovala mesto a nie naopak, mesto dedinu? Pýtam sa, ako je možné, že deti si myslia, že kaleráb rastie na strome a že mrkva je z Billy a paradajka z Hypernovy? Veď to je nonsens! To je nonsens a to je tým, že keď cieľom politiky, a citujem z programového vyhlásenia vlády, ktorá teraz čaká na našu podporu, "vláda považuje poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo za strategické odvetvie hospodárskej politiky štátu". Opakujem, "vláda považuje poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo za strategické odvetvie hospodárskej politiky štátu". Koľko ste dali na rok 2018 priamej podpory nášmu rezortu? Viete koľko? Jeden milión. Viete, čo vám na to povedali zástupcovia profesných agrokomôr a ďalších združení, ktoré sa týkajú nášho fachu? Budem vám citovať: "Výška štátnej pomoci v roku 2016 na Slovensku dosiahla 4,6 mil. eur. Spolu s vnútornou doplnkovou platbou 9,4, čo bolo v porovnaní na hektár poľnohospodárskej pôdy v Česku 9-krát menej, v Maďarsku 12-krát menej a v Rakúsku 28-krát menej." Sa pýtam, keď chcete, v programovom vyhlásení vlády je tiež dosiahnuť 80 % sebestačnosti, akým spôsobom?
To už ste mohli, pán minister Kažimír, dať rovno nulu, keď ste na tento rok dali poľnohospodárom 1 milión eur štátnej pomoci. Toto je podľa vás dosiahnutie strategického odvetvia podpora? Že takto budete podporovať strategické odvetvie? No nehnevajte sa, neberiem, neverím a život vám ukazuje, že už poľnohospodári majú tiež toho dosť, a bol by som veľmi rád, keby ste si to konečne pochopili a začali sa správať ku rezortu, ako sa máte.
Poviem jednu ešte vetu, mám toho na hlave viacej, ale 6 minút, to mi asi nevystačí, pretože to obmedzenie predsa len toho času. Koľkokrát za život vymeníte auto? Trikrát, päťkrát? Podnikateľ nech desaťkrát. Koľko raz potrebujete jesť? No každý deň, že? Možno aj trikrát. Možno aj päťkrát. Čo budete ako premiér podporovať? No výrobu áut, že? A sme na Slovensku, vážení. A vy si myslíte, že tie autá tu budú donekonečna? Veď tá poľnohospodárska výroba, v EÚ 15 už dávno pochopili, že dennodenne môžu produkovať aj jogurt, aj syr, aj mlieko, a keď budú mať odbyt, tak to budú voziť ku nám. To sme tak krátkozrakí? To sme tak krátkozrakí? Teraz, pred troma dňami, bola konferencia v Senci, kde sa stretli jednotlivé komodity, si predstavte, u ošípaných, kde je možno 27 posledných chovateľov, ani sa nestretli s rezortom, lebo neni záujem. Viete si toto predstaviť? Veď to je koniec, to je koniec.
Tak sa pýtam, aký rozvoj, aká sebestačnosť? Čo tu baláchame ľudí, že niečo chceme dosiahnuť, a kde je potravinová bezpečnosť? To sa pýtam ja obyčajný človek. Kde je potravinová bezpečnosť, vážení, ako ju zabezpečujeme?
Vážení, chcem sa opýtať, akým spôsobom sa chceme vysporiadať aj s ďalšími vecami, a budem nakoniec ešte aj o lesnom pôdnom fonde, lebo aj to je v našom rezorte, kde je tiež čo naprávať. Chcem sa vysporiadať, ako je možné, alebo pýtam sa, pýtam sa, pani ministerka, lebo tu máme aj odvody za záber pôdneho fondu, aj to máte v svojom programovom vyhlásení, že ako sa budete zasadzovať o to, aby tie odvody boli transparentné, jasné a obmedzenie predaja. Pýtam sa, ako je možné, že predávame zo štátnej pôdy 28 hektárov v cene 12 centov za meter štvorcový? Mi povedzte, ako je to možné, že takéto niečo sa mohlo stať vo Vígľaši, v Očovej, kde sme prakticky takýmto spôsobom štátny pozemok predali? Pýtam sa, koľko vyňatia z pôdneho fondu bolo za záber na výstavbu Jaguara? 165-tisíc za 400 hektárov alebo za 776, ako sa uvádza v ďalších? To je nejaký záber? Viete, aká je cenová kalkulácia za záber poľnohospodárskej pôdy v tých najhorších kategóriách? 0,3 až 0,5, 0,7 eura. Najväčšia je 20 eura. Chcete mi povedať, že v Nitre máme samé deviatky a osmičky najhoršej pôdy, kde bol postavený Jaguar? To mi chcete povedať, vážení? 440 hektárov alebo 770? Vážení, a kde sú tie peniaze, kam pošli? Zase tu bola nejaká úľava niekomu, lebo dôležitá investícia? A peniaze z rezortu kam kráčajú, či zo Slovenského pozemkového fondu, či od lesov, kde sa využívajú? V lesoch alebo idú na iné účely?
Vážení, to sú základné prešľapy, ktoré by sme mali zvládať, a bojím sa, že tu sa to nezvláda. A, pani ministerka, vy ste sa v prvom rade vyhovárali, že mali ste predsedníctvo, bolo tam veľa roboty, dobre, bral som to takto, že, okej, teraz sa trošku rozbiehame, ale vyzerá, že nevidím, nevidím v tom reálnom výkone, že by to bolo, mladí farmári - 2 098 žiadostí, 500 vybavených, ostatní nič. Pán Jahnátek hovoril, že to tu bude mať 30 mil., 60, 90, keď bude treba, z tohto tu pultu hovoril. Koľko ste dali - 27? Aj to máte problém? Teraz ide zelená nafta. Tiež zavádzanie bolo. Povedalo sa, že okamžite zelená nafta príde. Zrazu hovoríte nie, tohto roku iba jeden režim, až na druhý rok pôjdeme, hej? Vážení, veď hovorte pravdu, veď nezavádzajte, veď tak sa to predsa nerobí, veď to je katastrofa.
Chcem sa ešte trošku aspoň minútku venovať lesom a pri lesoch by som chcel povedať, aby sme, tu budem tlmočiť názor nášho kolegu pána Mičovského, ktorý už teraz v parlamente nesedí, že aby sa prednostne v lesoch hospodárilo výberkovým spôsobom, pretože je to prírode najbližšie, je to najlacnejší aj najekonomickejší spôsob, poskytuje lesu najvyššiu kvalitu odolnosti voči kalamitám, poskytuje rovnaké množstvo drevo a ešte kvalitnejšieho, odstraňuje dnešné rozpory medzi lesníkmi a ochranármi. Samozrejme, nemôžme to na 100 % územia, ale aby to bola priorita, aby takýto výberkový spôsob išiel.
Ešte niekoľko vecí z lesného hospodárstva, aby ste si prípadne zvali, pretože to je blud, čo sa tam deje, aby lesného hospodára predsa platil štát, nemôže ho predsa platiť vlastník, ktorý si povie, že to vyrúbeme za dva dni, viete ako. Keď sme štát a máme tu spravovať nejakú tú krajinu, tak mali by sme do toho mať čo povedať.
Vážení, a nakoniec, lebo už to nestihnem všetko, tak nakoniec ešte jednu vetu. Jedna kniha, ktorú vám musím povedať, tá kniha sa volá, predstavte si, Nebo, a keď Donald Trump v americkom Kongrese často hovorí aj o Pánu Bohu, u nás som to ešte nepočul v našom, z našich vládnych úst, tak ja vám musím povedať, že je tu jedna kniha, ktorú by som len doporučil, pretože je o tých, ktorí boli v kóme, vrátili sa späť a ten, čo vám to hovorí, je jeden z tých 12 miliónov, ktorí na svete teraz existujú, a jedno, či ju nazvete, že ste pred bránou očistca alebo pred bránou Svätého Petra, lebo tento autor sústredil asi 1 300 ľudí a sa ich opýtal, aby povedali, čo videli, čo majú odkázať. A vyšla im z toho jedna rozvitá opytovacia veta, ktorá znie: "Povedz, ako si naložil so životom, ktorý ti bol venovaný na zemi, a ten talent, ktorý si dostal, si počas svojho života využil proti ľuďom alebo v prospech ľudí, ktorí boli tvoji blížni na zemi?"
Túto knihu som pred Vianocami daroval pánu Ficovi a som ho prosil, aby ju prečítal a podľa nej sa zariadil. Asi vyzerá, že sa tak nestalo, takže, pán Fico, ešte raz prečítať, lebo nič nepreskočíte a uvedomíte si na starosť, že prakticky život je iba jeden a skladať by ste mali veľký talent, vy ste riadili štát a riadite, vy budete mať o to väčšiu zodpovednosť pred tým Najvyšším, ako tam budete skladať svoje účty.
Takže, vážení, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vaše reakcie. Samozrejme, beriem, že je to tak, že nevie štát, ale nechce, hovorím jednoznačne, že nechce. Áno, všetky vlády tu boli, ja som nevynímajúc ani jednu, aj za Radičovej musím priznať, tam som dokonca v programovom vyhlásení vlády, to sa nikde nedostalo, pretože tam bolo tiež určité, v reštitučnom konaní určité čoro-moro, tak som to trošku opravil, aby to malo tú statočnú spravodlivosť. Takže nakoniec to bolo tak, jako sme možnože mysleli aj tí pracovníci pozemkových úradov.
Samozrejme, že je to veľký rozsah. Pán Kotleba, takto, ľudia, ktorých sa to dotýka, si z tej mojej pasáže, aj mi niekedy volajú, že toto som pochopil, super, pozemkári vedia všetko, čo, o čom som hovoril, aj tí z nejakých tých katastrálnych úradov, pretože je to niekedy možno v hantýrke. Áno, ospravedlňujem sa, niekedy sme profesionálne deformovaní a potom zisťujeme, že keď poviete ROEP, ZRPS-ka, neviem čo, proste je to trošku ináč, takže dobre beriem. Pokúsim sa to potom rozčleniť, len, viete, máme limitovaný čas. Keby som tu mal dve hodiny, tak dve hodiny vám tu budem po bodoch rozoberať všetko, aby každý pochopil. Ale áno, beriem túto výtku. Každý sme nejako konštituovaný na tejto zemi, takže berte takto, že áno, budem sa snažiť to takto nejako skorigovať, aby každému to bolo jasné.
Takže ďakujem veľmi pekne a budem apelovať, pokiaľ budem mať tú česť byť ďalej v nejakom tom parlamentnom našom zoskupení, aby každá vláda sa k tomuto musela raz vyjadriť a ukončiť to. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ochrankyňa práv, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Je nás to poriedko, možnože do dvadsať ľudí, ale možnože aj to svedčí o niečom, že ako sa k tomu staviame. Takže musím takýto kritický tón nahodiť, pretože nie každý deň máme tu reštitučné nároky, ktoré sme zdedili z predchádzajúcich vlád, ktoré tu už boli, a, žiaľ, ani po 25 rokoch nie sme v stave ich ukončiť. Takže hanba, hanba, hanba. A z tohto miesta by som sa chcel ospravedlniť všetkým ľudom na Slovensku, ktorých sa to týka. Prepáčte, prepáčte za nespôsobilý stav v Národnej rade a vo vládach, ktoré tu boli, že neukončili vaše reštitučné tituly.
Ako bolo spomenuté pani predkladateľkou, jedná sa cez 9- tisíc prípadov a to neni 5, 10 ľudí. Ako pracovník pozemkového úradu, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, musím k tomu zaujať stanovisko a som rád, že pani ombudsmanka pokračuje v šľapajach svojej predchodkyne, ktorá to robila v roku 2015. Hneď som si to samozrejme, že pozrel, aký bol stav zmien oproti roku 2015. A hneď prvé, čo ma trošku, teda môžem povedať že aj nieže uspokojilo, ale trošku tak povzbudilo, že možnože to ešte dáme, že sa to nejako zlepší. Však sme mali v roku 2015 iba jeden pozemkový odbor, ktorý to mal ukončené, a to bol Bardejov, ktorého som mal tú česť aj ja riadiť ako krajský poslanec, krajský pracovník, hoci som mal na starosti potom už na odvolacom orgáne nie reštitúcie, ale hlavne vyčleňovanie pozemkov zo záhradkárskej osady. Ale prakticky som bol rád, že východniari sú prví, ktorí to majú ukončené. Tak teraz už to máme ešte aj Galantu a Nové Mesto nad Váhom. A keď som si pozrel, Galanta, aká bola Galanta v roku 2015 v tejto správe, že koľko má nevybavených reštitúcií, tak vychádzala tá predkladaná doba ukončenia na 8,6 roka. Takže beriem, že super, takže v Galante sa pochlapili, alebo boli iné, nejaké možnože údaje, ako ste aj vy pani predkladateľka uvádzali, že niektoré údaje sú, nechcem povedať, že vyčlenené z prsta, ale trošku nepresné a dokonca sa nám navyšuje tento počet nárokov.
Úvodom musím povedať, že reštitúcia, to nie sú privatizéri. Občania, to nie sú privatizéri, ešte raz opakujem. To sú tí ľudia, ktorým zabral štát počas socializmu, to znamená 28. február ´48 až 1. 1. 1990, ktorým zabral nie užívacie, ale vlastnícke právo. Medzi nimi boli aj najlepší agropodnikatelia do roku ´48, ktorí boli ako triedni nepriatelia zlikvidovaní rôznymi zákonmi, či už 36-kou, 142-kou, 104-kou a ďalšími, kde vlastnícke právo prechádzalo na štát. A ako bolo spomenuté v úvodnom slove, aspoň čiastočne sme sa týmito reštitučnými zákonmi snažili ich odškodniť a povedať za štát, prepáčte, stalo sa, tu sme, aby sme to odškodňovali.
Znovu sa budem opakovať, ako som tu už raz povedal, mal som tú česť byť pri tom, keď aj vznikali pozemkové úrady. Riešil som okolo 150 prípadov, ktoré som mal na stole. Za necelé štyri roky som vyriešil, bolo 115 prípadov. A budem aj menovať, pretože to boli osobnosti, ktoré si požiadali o tú reštitúciu, ktorých som mal aj ja tú česť im to vrátiť. Doktor Bornemisa, doktor Péči, pán Mariáši, pán Piler, doktor Kötelési, pani Ardová. To je iba určitá plejáda ľudí, ktorí boli vtedy braní ako nepriatelia národa, ktorí mali od 800 do 3,5-tisíc hektára, áno, taký boli ich majetok, ktorý nesprivatizovali, ale počas rodov a rokov, ktoré plynulo, tak si to takto nehanobili a mali tento majetok, ktorý im socializmus povedal, že: stačilo, končíte, všetko berieme. Na základe týchto majetkov vznikli družstvá, štátne majetky, ktoré momentálne, keď sme ich sprivatizovali, vlastník nemá právo sa dostať k pôde. Lebo zase tu máme šikovných výpalníkov, ktorí nám bránia, aby vlastník mal svoje práva nad užívateľom väčšie ako ten užívateľ.
Ale poďme k tomu, čo tu máme predložené. Ako bolo konštatované, je to vážna agenda, ale zodpovedná. Nikto mimo nás ju nevyrieši,vážení, to si musíme uvedomiť. Žiadny Európsky parlament, žiadne OSN, my tu, tento štát, ktorý si povedal, že si porieši svojich občanov. Chcete mi povedať, že keď socializmus trval 40 rokov, budeme riešiť 70 rokov reštitúciu? To toto mi chcete povedať? Koaliční poslanci, spamätajme sa, spamätajme sa! Veď to je na zaplakanie, už neviem, jako to vyjadriť. Vážení, my nie sme v stave sa vysporiadať s dedičstvom, ktoré sme tu zdedili a ktoré sme si povedali, že urobme tomu koniec, urobme hrubú čiaru a ideme spravodlivo a čestne, tak jak to v demokracii sa má robiť. To, že bol prijatý popri tom v zákone 229/1991 aj ďalší zákon 503/2003, poviem, že ten druhý zákon, to je už len chytanie mačky za chvost, pretože tam už ste nemali všetky tie všecky možnosti, a poviem teraz výhody vymoženosti 229-ky, ja to takto slangovo budem hovoriť, pani ombudsmanka vie, o čom hovorím, takže tam už ste nemohli napríklad dostať, keď to má právnická osoba, nemohli ste dostať pozemok priamo, tam už išla iba náhrada pri tej 503-ke. To znamená, že už tam to bolo trošku oklieštené, ale dobre. A v mnohých prípadoch sa tam tie nároky skumulovali. Mnoho rodín si povedalo, keď som bol neúspešný pri 229-ke, v tom prvom zákone, ktorý museli ste uplatniť do roku 1991, keď ste nestihli tam, tak dajme ešte raz, odskúšame, či nebude možnože nový referent na pozemkovom úrade, však tam to pôjde. Takže, vážení, je tam veľa aj skumulovaných a som rád, že sa to možnože pomaly, ale predsa len trošku odsýpa. A keď som si pozrel ten výpočet, že koľko prakticky tých úradov, ktoré majú u seba tých žiadostí nad 100, tak hovorím o nejakých pätnástich, šestnástich okresoch. Takže je to možnože trošku posun pod niečo po roku 2015, ale neni to riešenie prípadu.
Ako to bolo spomenuté, teraz budem citovať, lebo nie všetci si túto správu možno nájdu na internete a budú každý, občania nejak študovať, lebo nie každý je takto spôsobilý, takže poviem, že v Košiciach podľa doterajšej správy by sme to mali ešte robiť 41 rokov, v Bratislave 13 rokov, v Prešove 11 rokov, v Malackách 12 rokov, v Námestove 5 rokov, v Michalovciach 13 rokov, v Nitre 19 rokov, v Senci 5 rokov, v Dunajskej Strede 10 rokov, v Žiline 3 roky, v Poprade 2 roky. A ešte spomeniem napr. Rimavskú – 6 rokov, Svidník – 6 rokov, Komárno – 4 roky a ostatné už, dá sa povedať, nejaké 2 – 3 roky.
Takže asi taká je situácia momentálne pri súčasnom stave riešenia reštitúcií. Hovorím ešte raz, hanba, hanba, hanba. Znovu pripomeniem pani ombudsmanke, že keď tu bude takýto prieskum robiť o dva roky, dúfam, že tu bude, aby sme si povedali, čo sa vlastne udialo, keď ste to dali do parlamentu, ako sa pohli ľady, alebo nepohli. Aby ste tam dali kolónku, ako som povedal aj na výbore, aby ste dali kolónku, koľko mali uplatnených nárokov. Lebo je rozdiel, keď mal niektorý okres 300 a nemá vyriešených 120, alebo keď mal tam 2500 a má vyriešených 2000. Tak to je podstatný rozdiel, že aké percentuálne plnenie bolo týchto úloh.
Počet týchto nárokov nebol samozrejme neobmedzený. Boli tam lehoty, dokedy ste si mohli tento nárok uplatniť. Jedna lehota bola koniec roku ´92, resp. ´93, kedy ešte aj právnické osoby mohli, a ďalšia bolo v roku 2004. Berme tak, že v týchto lehotách sa mali utriasť všetky nároky, ktoré si občania na pozemkové odbory uplatnili. Musím skonštatovať, že aj mne sa dneska dostáva z podnetov občanov prípady, keď tieto nároky boli uplatnené na mestskom úrade, boli uplatnené na družstve, boli uplatnené na obci a nedostali sa tieto prípady na pozemkový úrad.
Občanom doporučujem, aby sa súdili so štátom, lebo každá organizácia, ktorá neni príslušná, mala okamžite odstúpiť tento prípad príslušnej organizácii. Keď to neurobila, tak je to na triko štátu, pretože štátne orgány takto boli aj vtedy, v deväťdesiatych rokoch takto boli usmerňované a sú usmerňované dodnes.
Veľmi ma trápi, že súčinnosť medzi jednotlivými inštitúciami, ktoré majú napomáhať pri získavaní dôkazov a dokladov, aby rozhodnutie, ktoré urobí príslušný úradník pozemkového odboru, aby mohol vôbec dať to rozhodnutie, že súčinnosť týchto organizácií je dneska na bode mrazu a niekedy aj pod bodom mrazu, pretože neni možné, aby sme čakali na geometrický plán dva roky. Zo Slovenského pozemkového fondu, či nám ho vypracuje alebo nevypracuje. Neskutočné! Neskutočné! Hanba. A ešte raz hovorím, hanba.
Pýtam sa, jak je to možné, že sme nedali prioritu, a to je jedno, ktorá to bola vláda, či modrá, biela, fialová, červená, jak je to možné, že sme nedali prioritu ukončenia týchto nárokov? Viete, čo ste spôsobili, vážení vládni a doterajší poslanci, z ktorých sa vytvárala vláda? Spôsobili ste to, že keď do územia prišla ROEP - register obnovenej evidencie práv, resp. pozemkové úpravy, ste urobili ďalší chaos. Tí ľudia nemali vrátený pozemok a už sa robí pozemková úprava, už im niekto šibrinkuje cez neznámeho vlastníka ako štát, kde bude mať pozemok. Viete si predstaviť, čo to je za marazmus? Nedôslednosťou štátu vy prídete o umiestnenie vášho pozemku v rámci pozemkových úprav v tých 400 katastrálnych územiach, ktoré sú už urobené? Veď my robíme niečo, čo ešte nemáme zakladané, robíme už ďalšie veci a zisťujeme, že nič sa nedeje. Veď predsa na krivde sa nemôže stavať pravda a spravodlivosť. Veď my nemáme fundamenty a my už budujeme pozemkové úpravy. Neskutočný, neskutočný chaos.
Čo sa urobilo v ROEP-kách, nebudem spomínať, neni to predmetom tohto, tejto správy. Poďme naspäť, kde by boli asi chyby. Koľkokrát sme zmenili pravidlá hry počas hry? Ja čo viem, aspoň trikrát. Najväčšia zmena bola, keď sa povedalo, každý, kto má do 400 metrov štvorcových a do 5000 korún bude nie v pozemkoch, ale iba vo financiách vyplatený. Rok 2008. Kto vládol, viete, v tomto roku. Sa pýtam, právom koho tento človek, ktorý má reštitúciu 399 metrov štvorcových a nebol poriešený do roku 2008, by mal v roku 2017 dostať iba financie, nie náhradnú pôdu? Samozrejme financie ohodnotené v kultúre a v územnom rozhodnutí, ktoré vtedy bolo v stave, v akom to bolo, keď mu to bolo brané. To, že vy ste mali v strede Banskej Bystrice roľu a teraz tam stoja bytovky, ale vtedy to bola roľa, tak dostáva v kultúre roľa ocenenie, a zrazu zistí, že vám nebolo rozhodnuté vo veci a vy teraz máte proste, máte smolu. Mali ste tam menšiu výmeru, už iba peniaze, už pôdu nedostanete. To je čo za pravidlo, vážení?
Ďalšie, si predstavte, tam neboli ďalšie veci, ktoré to, do neba volajúce je podvojné oceňovanie. Podvojné oceňovanie tohto nároku. Dvestodvadsať deviatka má iné oceňovanie ako päťstotrojka a pritom je to na 90 % ten istý zákon. Sa pýtam, to sme kde? To sme v jakom kocúrkove, v jakom absurdistane? Samozrejme nemá sa kto ohlásiť, lebo tí ľudia, ako bolo povedané, už veľa pomreli. To neboli tridsiatnici, čo uplatňovali v roku 2001 až 2004. To boli dôchodcovia starší, ktorí si dávali, pretože v prvom rade musel uplatniť ten, čo žije. Pokiaľ neuplatnil ten, čo žil, uplatnil jeho syn a bola jeho žijúca, ešte jeho generácia pred, tak tento mal byť usmernený a musel priniesť úmrtný list. Inač nebol mohol byť prijatý ako povinná osoba. Bol zamietnutý. Áno, zákon bol tak postavený, občania Slovenskej republiky, resp. Československa mali dostať. Žiadny z Austrálie, žiadny z Rakúska, žiadny z Nemecka. Musel tu mať trvalý pobyt a musel mať naše občianstvo. Áno, v päťstotrojke išli aj tí z Austrálie, aj z Konga sme mali, aj z Kanady, aj z Brazílie, čo chceli si u nás majetok cez reštitúciu dostať. Chcem veriť, že naši pracovníci na pozemkových odboroch, pretože to sú moji kolegovia, išli podľa zákona a v mnohých prípadoch, musím povedať, že postupovali veľmi striktne a som rád, že takto si uchovali svoju hrdosť na povolanie, že sú pozemkovými úradníkmi.
Žiaľ, musím konštatovať, že v niektorých okresoch vládne vyššia moc. Vládne vyššia moc, ktorá kázala mnohým ľuďom na pozemkových úradoch rozhodovať protizákonne, ja tvrdím. Za svojím slovom si stojím a niektoré veci mne ako pracovníkovi pozemkového úradu, musím sa za nich hanbiť, že takto sa dali zlákať, resp. zlanáriť niektorí pracovníci pozemkových odborov.
To, že má veľkú fluktuáciu pracovníkov, je fakt, pretože najväčšia, môžte čítať 1500 kníh, najväčší profesný tvoj vklad je ten, keď máš tú prax. Keď ju máš a vieš sa zorientovať, tak vtedy si pripravený na život aj po stránke pozemkovej a inej a, žiaľ, práve títo pracovníci v mnohých prípadoch z našich úradov odchádzali, pretože neboli finančne ohodnotení. Viete si predstaviť, že má v hrubom 600 eura tento pracovník, ide hájiť na súd svoje rozhodnutie, ktoré vydal do roku 2016, stojí proti právnikovi, ktorý má mesačný príjem nie 800 eura, niekoľko 1000 eur, on vyhráva súd a štát ho neocení?! Neni ani v priemernej mzde? To sme kde?
Opýtam sa, ktorého právnika chytíte za 600 eura ísť pracovať na pozemkový úrad? Ukážte mi ktorého. Ukážte mi ktorého. Buďme radi, že tí harcovníci, ktorí tam ostali, pracujú tam 10 – 15 rokov, že chcú tam vôbec ešte zostať. Mnohí samozrejme nemajú právnické vzdelanie, ale ja tak isto nie som právnik, som poľnohospodársky inžinier, ale 20 rokov praxe vás urobí odborníkom v danej oblasti. A to môžte potvrdiť všetci, ktorí ste aj z iných fachov a život ste žili poctivo a ste sa snažili v tom svojom fachu urobiť to najlepšie, čo ste mohli urobiť. Takže, vážení, my tam máme kopu aj neprávnikov a negeodetov, ktorí to brali srdcom, a bol by som rád, keby konečne sa aj tam, jak pani ombudsmanka navrhovala, niečo počítali v rozpočte ako s nimi ďalej.
Ďalšia vec. V mestách a dedinách bol celkom opačný pomer. To už konštatujem na základe mojej praxe a mojich kolegov, ktorí mi volajú aj volali, že prakticky v mestách sa ľudia odvolávali. Tam bol iný level ukončenia konania, pretože dostať v strede Bratislavy nejakú roľu alebo dostať, nechcem znevažovať žiadnu osadu ani žiadnu obec, ale dostať niekde možnože, ja neviem, v Driečnej vo Svidníku, reštitúciu 5 árov pozemku v Driečnej a 5 árov pozemku v Bratislave je rozdiel podstatný, tohto pozemku, a tým pádom sa aj tí ľudia odvolávali a konania reštitučné sa preťahovalo odvolacími konaniami na súde. Teraz v roku 2016 na opravných prostriedkoch krajského, teda bývalého pozemkového úradu, teraz sídla mesta v sídle kraja okresného úradu. To znamená, praktický tam tie konania nemôžme u jednotlivých pracovníkov brať tak, koľko si vydal rozhodnutí, lebo ty si mohol vydávať rozhodnutia aj zamietavé, že si rušil konanie, zastavoval si konanie. A keď merítkom bolo to, že či si dal 5 alebo 20 za rok a nevybalil iba 4, ale tento reštitučný prípad, ktorý riešil tie 4 prípady, ten pracovník musel vydať možnože alebo zabezpečiť tisíce dokladov k tomu, má podstatne inú váhu, jak ty, že si 20 rozhodnutí zastavil rozhodnutiami a jaký si super pracovník. No nie, vážení, tam vôbec nebolo určené merítko náročnosti jednotlivých prípadov a čo prípad, to sólo. To sólo prípad, vážení. A mnohé okresy nepoznali všetky reštitučné tituly. Niektorí to vôbec nemali, konfiškácia, stoštvorka vôbec nebola. Niektorí vôbec nemali ani päťdesiatkarov, ktorí, v mnohých prípadoch išli sme bez právneho titulu , kde tam nemalo prepadnúť vlastníctvo. Prepadlo. Viete ako? Mnoho prípadov niektoré okresné úrady ani vôbec nezažili. O to jednoduchšie by sa im malo riešiť dané prípady, lebo nemali takto komplikované. A samozrejme, že momentálne nám visí veľký Vojenský obvod Javorina, ktorý hovorí o Kežmarku, a kolegovia z východu vieme, o čom hovoríme, kde prakticky máme 26 obcí zasiahnutých a dodneska po slávnom vojenskom katastri, ktorý tam bol urobený, a išlo sa v reštitúcii dávať na vojenský kataster, nie na civilný kataster, proste bludy na piatu, zisťujeme s hrôzou, že po dvadsiatich rokoch my nemáme tam vyriešené prípady, ktoré musíme teraz zrekonštruovať, reparovať. A keď ste sa dozvedeli asi, pani ombudsmanka, že aký je tam teraz stav, tak viete, že sa vyčlenilo 800-tisíc eura v minulom volebnom období na tzv. revíziu majetku k 1. 1. ´53 a začína sa robiť obnova v niekoľkých tisícoch prípadov, čo viem, tak asi 4,5-tisíc by tam malo ísť a musia urobiť nové rozhodnutia. Viete si to predstaviť, aká je to strata času, financií, mozgového potenciálu a ďalších vecí? To je neskutočné. Ktorá vláda sa zaslúži o to, aby to konečne sme uhrali, tak ako to má byť uhraté? Lebo toto je, je veľký biľag na našom triku.
Ako som už spomínal, bol by som rád, keby pani ombudsmanka, ste sa možnože v budúcnosti zamerali na tie ďalšie veci, čo ste si aj písali na výbore. Aby sme pohli aj so záhradkárskymi osadami, aby aj ten živý a mŕtvy inventár, čo bol pri tej privatizácii, lebo tam je veľká ešte diera voči štátu. A myslím si, že aj títo ľudia budú vďační, keď o nich niekto bude hovoriť. A títo ľudia momentálne sú a robia si tam svoju prácu v tom teréne a už ani neveria štátu. Oni v štát už prestali veriť. A mne sa niekedy zdá, ako by tento štát kalkuloval s tým, že jedna generácia vymrie, deti už nebudú vedieť, čo ich otec alebo mama si uplatnila. Možnože aj stiahnu späť. A ja sa čudujem, že nikoho to netrápi, že nikoho to netrápi proste z vládnej moci a každý to prehadzuje z ministra na ministra. Áno, hovorím aj o našej pani ministerke terajšej, pani Matečnej. Myslel som si, že trošku razantnejšie, keď je z fondu a vie, čo je reštitúcia, veď sme neraz komunikovali aj za minulej vlády, keď bola šéfka fondu, v našom výbore bola dosť často, tak som si myslel, že trošku sa zasadí a že to bude odsýpať. Bojím sa, že znovu sme niekde vedľa, znovu asi niekto iný diktuje, jak ten, čo by mal odborne diktovať, že ako sa to má ukončiť. Ale to už nechám na svedomie príslušných ľudí, ktorí sú za to zodpovední.
Musím ešte jednu vec povedať. Zažil som aj situáciu, kde ten, ktorý v päťdesiatych rokoch ako mladý chalan, agronóm po vysokej škole alebo strednej začal chodiť po obciach a hovoril, že poďme do kolektivizácie, dajte, lebo pôjdete do basy, keď nedáte naše role. Si predstavte, v roku ´92 – ´93 išiel ako pracovník vtedy RPIS – Regionálna pozemková informačná služba, išiel na tie isté obce hovoriť, že: ľudia, berte pozemky a iďte gazdovať nanovo! A viete, čo mu tí ľudia povedali? Vy sa nehanbíte?! Vy žijete jaký život? Ako mladý chalan za socializmu a ako dôchodca nám hovoríte, že toto bolo zlé, čo sme tu zažili? A keď som zažil, som sa aj ja trošku zamyslel nad tým, že, ľudia boží, spamätajme sa, lebo život je len jeden aj pravda je iba jedna, aj vlastníctvo je iba jedno a my nemôžme ľuďom hovoriť, že na jednej strane zákon tu máš a na druhej strane sa toho nedočkáš. To je to najhoršie, čo môže byť, keď vezmete nádej občanom, aby verili v štát.
Chcem ešte povedať jedno, že tí, čo možno tú skúšku spôsobilosti ako na to ísť, musím povedať, že ESO v tomto prípade, že sme to, tú špecializovanú štátnu správu, pod ktorú pozemkový úrad patril, že sme dali pod všeobecnú, nerobí dobrú krv. Myslíte, že sme zlepšili výkonnosť ukončenia reštitučných prípadov? V žiadnom prípade, vážení. V žiadnom prípade. Dokonca viete, čo sa teraz ešte deje? Že to slávne ESO a to kontaktné miesto vám nedodá predvolanie na súd, lebo ten pracovník nevie zaradiť tú predvolanku na súd, či to má dať pozemkovému, katastrálnemu alebo nejakému inému úradu. Viete si to predstaviť? A tak potom pozemkový ide na súd a súd je bez neho. Veď to je katastrofa! A pritom ESO malo byť o efektívnej, spoľahlivej a otvorenej a malo uľahčiť prácu. Už nehovorím, ako sa vybavujú občianske preukazy, ktoré som teraz išiel vybavovať, a to je na vrub teda bývalého ministra. Že si predstavte, že máte tam 5 okienok na občiansky. Funguje jedno. Oproti máte kataster, pozemkový a lesný, kde ľudia chodia, raz za 5 hodín tam niekto príde, oproti v tom okienku, kde občianske, tam máte šoru ľudí, 50 – 100 ľudí tam stojí. Oni to nevedia preskupiť, aby tam dali ľudí miesto tých, ktorí tam sú. No neskutočné. Toto nie je o ESO, toto je o faule a našich občanov a na červenú kartu, ktorú občan dáva tejto republike, akým spôsobom sa priblížila štátna správa ku jeho problémom, ktorý má, o jeho živote, o reštitúcii ani nehovorím.
Takže, vážení, ja chcem veriť, že raz to prelomíme a tú reštitúciu a tá reštitúcia bude primár, primár, aby sme to ukončili, pretože si to nezaslúžia naši občania. A ešte raz hovorím, títo ľudia boli vtedy výkvetom nášho poľnohospodárstva a lesníctva. A my sme ich v roku ´48 zlikvidovali. A my týmto ľuďom nevieme vzdať hold a povedať, že máš to naspäť? A aby ďalšia generácia pokračovala v tvojom rodovom nejakom zameraní. A my momentálne prestupujeme z kroka na krok. Viem, kvôli čomu to je. Poviem to, čo vám povie každý pozemkár, keď budete medzi štyrmi očami. V zákone je písané, v dvestodvadsaťdeviatke aj v päťstotrojke, ak v čase uplatnenia reštitučného nároku daná pôda bola na poľnohospodársku a lesnícku činnosť vhodná, pracovník pozemkového odboru alebo úradu postupuje tak, že tento pozemok vydáva, to znamená, prizná vlastnícke právo.
Chcel by som vidieť, koľko takýchto orných, hlavne teda poľnohospodárskych pôd, lesných asi menej, bolo za tých 25 rokov zastavaných a teraz sa povie, že už sa nedá vydať. Apelujem na svedomie všeckých pracovníkov pozemkových odborov, že vás zákon chráni. Vy máte skúmať, či v roku ´93, ´2 táto pôda bola vydaniaschopná, to znamená, list vlastníctva ste mali dostať. Vracajte, vracajte, súd vám to potvrdí. Vracajte túto pôdu, lebo to boli tí developeri, ktorí povedali, že to tam podali, že v tej reštitúcii to nejak uhráme na tom pozemkovom úrade, zastávame. Vracajte, veľmi pekne vás prosím. Vyhráte súd. Aj v Štrasburgu ho vyhráte. Čo viem, boli aj takéto súdy. Lebo to je, to sú tí developeri, korí začali, hurá. A preto v Bratislave nemáte ukončených 70 % reštitúcií, vážení. Jednoduchá logika, nič viacej, nič menej. Choďte sa pozrieť, koľko sa stáva v Snine, koľko sa stáva v Medzilaborciach. Nič. Pozrite sa, v Bratislave, čo je tu vystavané. Ja som rok nešiel po jednej ulici a som zistil, že už tam neni park, resp. záhrada, už je tam veľká bytovka postavená. Rok.
Takže, vážení, to sú tie zmätky alebo nezmätky, ktoré spôsobujeme, a chcem veriť, že k tomu sa postavíme čelom. A to je jedno, či tu bude vláda biela, modrá, fialová, červená, aby toto sme urobili, vybavené.
Samozrejme, že ako sa hovorilo aj o tom vzdelávaní, že vlastne tam nemá ich kto poriadne poučiť. Ak niekoho metodicky riadite, pán minister vnútra bývalý, vám by sa páčilo, keby ste vašich policajtov riadili metodicky a že by boli pod ministrom obrany? To by sa vám páčilo? Takto sú momentálne vystavení pozemkári. Sú pod vami, pod vaším ministerstvom vnútra, teda nového ministra, ministerky, ktorá tam príde, a metodicky riadime – ministerstvo pôdohospodárstva. No hlúposť na piatu, hlúposť na piatu, poviem otvorene, pretože vy nemáte ani dosah, vy nemáte ani personálny, ani žiadny ekonomický dosah na tých ľudí, ako ich stimulovať, vážení. A musím povedať, že nevedia, čo je agenda pozemkárov, o katastri ani nehovorím, ktorí ich riadia, a budem to hovoriť stále, že špecifikácia, ktorá je v týchto dvoch minimálne, už nehovorím o životnom prostredí a ďalších, je taká vysoká, že nemôže to riadiť hocikto. To musí byť odborník, znalý veci, ktorý prešiel praxou a ktorý sa vie postaviť aj za toho najbiednejšieho, čo má meter štvorcový, človeka na Slovensku a povedať, že máš právo. Nie, že nejaký developer príde alebo nejaký múdry. A budem stále opakovať, že nemôžu tam byť pracovníci vo vedúcich funkciách, ktorí nemajú či už s právom alebo s pozemkovým právom ako takým niečo v rámci svojej odbornosti skončené.
Keď som ja nastupoval do práce, tak jedno, čo som si vážil, to bolo v roku´91, kde okamžite mi bol daný, a musím spomenúť pána Bekra, ďakujem vám, pán Bekra, že ste ma takto podkuli do života. Celý život robil v štátnej správe, mal asi 55 rokov a prvé, čo bolo, nás, mladých holubov vtedy, vzal do svojej kancelárie a povedal, že: toto som urobil ja a v tom chcem, aby ste pokračovali vy. A my vždy, keď sme si nevedeli dať rady, sme išli za ním a nám povedal, ako to máme riešiť. Ukážte mi teraz, kde takýchto ľudí máme. My sa každý hráme na svojom piesku. Poviete, že ste múdry ako direktor? Prídete o robotu. Máte smolu. Direktor je ten, čo rozhoduje. To, že je politicky dosadený, to nikoho nezaujíma. On má tú moc a to je katastrofa, vážení. A to je katastrofa a to je aj dôsledok, prečo my tu nemáme ukončené tieto reštitúcie a nie iba tieto.
K pani ombudsmanke, ešte by som vás doporučil, keď môžem, za 59 sekúnd ešte vám toto poviem. Usmernite sa ešte na cirkevné reštitúcie, tam je ďalší kameň úrazu. Tieto všetky reštitúcie idú cez Slovenský pozemkový fond. Ja som nedostal od fondu, ešte koľko vlastne majú neukončených, v správe je to tak nijako napísané. Takže aj to by sme si mali na to posvietiť, aby aj tam to bolo ukončené. A musím povedať jedno, že pokiaľ nie sme v stave sa vysporiadať s minulosťou, tak my nevieme, kto sme. A my nevieme, kam chceme ísť. Ja osobne viem, kto som, mám rodokmeň 200 rokov dozadu a ja by som chcel vidieť ten rodokmeň aj štátu, že skade sme vzišli, čo sme a kam chceme ísť. Chcem to vedieť od vlády, ktorá príde možnože po tejto vláde a ďalších, aby sme dali nádej, že Slovensko je tá krajina, v ktorej sa žije demokraticky, statočne, spravodlivo a každý človek si môže tu svoj žiť podľa svojich predstáv.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov podal návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 111/1990 o štátnom podniku.
Dávali sme ho ešte v minulom volebnom období spolu s kolegom Jánom Mičovským, ktorý, ako viete, je veľký odborník v oblasti lesov, a bol som veľmi rád, že aj on sa pozrel kritickým okom na to, čo sa robí v jednom z posledných štátnych podnikov, kde je 100 % účasť, ktorými sú Lesy, štátny podnik, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. A on ako jeden z tých, ktorý doslova bol riaditeľom, resp. bol aj v ďalších výberových konaniach, vidí a vie, aké sú tam Achilove päty, a preto z jeho iniciatívy vlastne vznikla aj táto novela zákona o štátnom podniku a prakticky už dávam teraz tu druhýkrát v tomto pléne, v tejto sieni zákonnosti, Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako vieme, lesy na Slovensku patria medzi veľmi lukratívny, by som povedal, tovar, ktorý momentálne sa, žiaľ, všetko zvrhlo iba na to, koľko dreva, koľko kubíkov sa vyťaží, a nie na všecko ostatné, čo lesy by mali spĺňať.
Lesy predstavujú základný, kameňotvorný prvok Slovenska. Stále však nedostatočne zdôrazňujeme životne dôležité funkcie lesov, a to hlavne ich schopnosť vytvárať zdroje pitnej vody, chrániť pôdu, tlmiť rádioaktivitu, prašnosť a hluk, viazať uhlík, produkovať kyslík. Nenahraditeľná je schopnosť lesa vytvárať ideálne prostredie pre množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, ponúkať lesné plodiny, divinu, poskytovať priestor pre relax a psychohygienu obyvateľov. Myslím, že o tomto nemusíme nikoho presviedčať a každý sme dennodenne týmto, s týmito vlastnosťami lesa a schopnosťami konfrontovaný.
Lesy sú, samozrejme, ako som už spomínal, aj producentom dreva, no táto funkcia už, myslím si, že sme tak vyspelí, že by nemala byť, keď povieme les, dominantná. Ja som sa tiež pýtal, keď nastúpil pán Nagy za ministra životného prostredia, tak moja prvá otázka bola: „Pán minister, povedzte mi, čo vidíte v strome. Ak tam vidíte kubík dreva, tak budete zlým ministrom životného prostredia.“ A ja som mu povedal, že ja by som bol najradšej, keby ste tam videli v tom strome živý organizmus a iné organizmy, ktoré sú na tento strom viazané a vtedy môžte byť dobrým ministrom životného prostredia. Takže áno, je to aj o tom strome, je to o tých lesoch, je to o tej rastline.
Samozrejme, že je dôležité poznať tieto zložité vzťahy, do ktorých jednotlivé funkcie lesa vstupujú, a pri akýchkoľvek zásahoch ich dôsledne rešpektovať. Stále hovoríme o udržateľnosti. Pýtam sa, aký máme udržateľnosť, akú máme udržateľnosť v našich lesoch Slovenskej republiky. Tvrdím, neudržateľnú, pretože to, že máme ťažbu, je jedna vec. Ťažba je super, áno, dá sa. Máme plánované, teraz plán starostlivosti o les, niekedy lesné hospodárske plány. Na decénium boli plánované, ale, žiaľ, alebo, chvalabohu, skôr, žiaľ, že žijeme v dobe, kedy veterné smršte, kalamity a iné havárie sú na denno-dennom poriadku, a tým pádom sa aj naše lesy, samozrejme, aj našich lesov sa to dotýka. Mnoho kalamít aj na lesných porastov boli spôsobené v posledných 10-15-20 rokov, kedy vidíme tie nedozierne škody, ktoré sú na týchto lesoch spôsobené. Nie z viny človeka, ale možno aj človeka, lebo sme ich zle založili. Urobili sme monokultúry a nebolo to heterogénne porasty. A tým pádom máme rovnoveké a jednorodé porasty, ktoré, samozrejme, na danú nepriaznivú situáciu, či už poveternostnú, alebo nejakú, napadnutie škodcami, myslím rastlinnými alebo aj živočíšnymi, spôsobujú to, že nám lesy odchádzajú.
Samozrejme, že ten etát toho dreva je tam, ťažba je naplánovaná a jeden výrok, ktorý som zažil, keď som bol predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že keď už sme predsa mali tú kalamitu, a teraz hovorím o roku 2004 a ďalších, viete, padli nám Tatry a toho dreva bolo neskutočne veľa, ktoré bolo treba spracuvávať. Ako sa to spracovávalo, nebudem hodnotiť, pretože to nie som ani príslušný, ale možnože trošku mohlo tam byť aj trošku ústretovejšie to spracovávanie, tak jak to robia ako napríklad v Nemecku, že odkôrni tých 200 metrov dookola, aby ten kôrovec nemohol prelietavať, a tým pádom by to bolo lokalizované na určitej ploche. Ale dobre, stalo sa, čo sa stalo, no a práve vtedy vznikali píly, pretože, samozrejme, to drevo nie všecko išlo na vývoz, treba niečo aj spracovávať. No a vznikli píly aj miestne, ktoré spracovali to drevo. No a keď mi pán minister povedal, že viac-menej teraz my chceme tie píly zrušiť? Veď zrušíme píly, ktoré majú 10 ľudí, 15 ľudí. Áno. My ideme rušiť? No áno. Keď nemáme drevo, tak predsa to bolo na dobu, ktorá bola, treba spracovať to množstvo dreva, tak teraz proste musíme ich zrušiť. Áno, taký je situácia. No nie, on povedal, že musíme zachovať a poďme ťažiť viacej. Tak hovorím, nehnevajte sa, tak toto neberiem a môžte mi tu hovoriť, čo chcete, pretože nejaké krízové situácie sa musia riešiť aj krízovými opatreniami, ktoré sú tam. Ale akonáhle kríza pominie, dostane sa do normálneho stavu a fungujeme ďalej. Takže ja si takto predpokladám, že takto by sme mali pristupovať aj k tomu drevu, ktoré máme.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, obhospodaruje zhruba 0,9 - 1 mil. ha lesných pozemkov z celkovej výmery poľnohospodárskych, teda lesných pozemkov 2 mil. To znamená, zhruba polovicu má, majú Lesy, štátny podnik, Slovenskej republiky. Je to 100 % štátny podnik, tým pádom ja by som si predpokladal, že tento štátny podnik mal prinášať ten najlepší zisk, a tu by mal štát ukázať, že vieme dať menežmérov, manažérov do štátneho podniku, ktorí budú vedieť spravovať tú našu krajinu v tom lesnom pôdnom fonde. Žiaľ, neraz vidíte, keď poviete niekto: „Lesáci, ajajaj, to sú tí kšeftári!“ Žiaľ, keď vidí dennodenne niekto, aj teraz sme mali zákon o dreve, keď vidí, že dennodenne prechádzajú cez popred jeho okná, toho obyvateľa, kubíky a kubíky dreva, ktoré nevie niekto ani dopočítať, koľko tam toho je, už nehovorím o transparentnosti, nehovorím o bumážkach, ktoré musia mať, skade to bolo, tak mnoho ľudia povedia, že, aha, to sú tí kšeftári v tom lese. A myslím si, že štátny podnik mal by ukázať aj tým ostatným vlastníkom lesa, či sú to urbariáty, cirkevné majetky, fyzické osoby alebo iné právnické osoby, ako sa má v tom lese gazdovať. A výsledkom toho nesprávneho gazdovania je aj to, že potom nastupujú, nastupuje vodná a veterná erózia, nastupujú doslova že živelné pohromy a na tie obce, ktoré sa nachádzajú v podhorí týchto lesov, a potom nám berú tieto vody celé obce a máme problémy so sanáciou týchto území.
Preto my s kolegom Mičovským, ktorý, hovorím, už tu neni v parlamente, ale veľmi si ho vážim, že keď on stál za týmto mikrofónom, tak stále hájil tú udržateľnosť lesov, tak aby to bolo výberkový spôsob hospodárenia, a plnohodnotne sa s tým stotožňujem a chcem veriť, že Lesy Slovenskej republiky v svojom gazdovaní na mnohých hektároch už začínajú ísť na tento spôsob. Holoruby boli už celkom odstránené a ,samozrejme, že my sme sa snažili v tomto našom pozmeňujúcom návrhu v tom štátnom podniku dať aj zodpovednosť tým vedúcim funkcionárom, aby sa zodpovedne správali, a v prípade, že to naše, ten náš majetok, lebo to sú naše lesy, veď to je štátny podnik, to nieže, každý máte, neviem, jednu 5,5-milióntinu, každý z nás tu máte v tom strome, ktoré štátne lesy sa vyťažia, lenže kde idú tie peniaze, to už je druhá vec. Je síce pravdou, že Lesy Slovenskej republiky prispievajú čiastkou 5 mil. do rozpočtu. Áno, aj v našom výbore sa to schvaľuje, že niektoré tie financie idú do iných sektorov, kde prakticky nemajú nič spoločné v mnohých prípadoch s poľnohospodárstvom a životným prostredím, a berú sa na iné vykrytie našich dier. Ako so Slovenským pozemkovým fondom, kde tiež je ziskový a tiež idú tie peniaze niekde. A teraz nechcem žiadny rezort urážať, ale je to tak, proste že niektorý rezort kryje druhé rezorty, a potom zisťujeme, že nemáme ani na to, na čo by sme mali tieto možnože v tom rezorte tie peniaze stroviť, jak sa hovorí.
To znamená, že, ako som už povedal, je dôležité poznať tieto jednotlivé vzťahy, do ktorých jednotlivé funkcie lesa vstupujú a dôsledne ich rešpektovať. Osobitné postavenie medzi týmito subjektmi má teda aj podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorý bol založený v roku 1999. Aby ste si uvedomili, že to neni socialistický, ale to je už normálne podnik, ktorý vznikol v roku 1999 a ktorý, samozrejme, že má v správe lesný majetok a iný majetok vo vlastníctve štátu. Pri tejto správe, samozrejme, musím uplatňovať celospoločenský záujem, ktorý musí byť vyjadrený princípmi trvalého udržateľného hospodárenia v lesoch, a musíme sa, by som povedal, že vyhraniť proti skupinovým záujmom určitých ľudí, ktorí sa snažia aj tu, v tomto štátnom podniku vylobovať si svoje podmienky a neraz aj za zištné ciele sú ochotní obetovať skoro všetko.
Takže cieľom tohto návrhu zákona, ktorým vlastne novelizujeme zákon 111 o štátnom podniku z roku 1990, je zvýrazniť toto osobitné postavenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, a to predovšetkým v týchto oblastiach:
a) zakotviť nové princípy správy lesného a iného majetku vo vlastníctve štátu a etických štandardov, ktoré musí tento podnik a jeho predstavitelia a zamestnanci dodržiavať,
po druhé alebo po b) zavedením nových vnútorných mechanizmov rozhodovania a kontroly rozhodovania podniku s výrazným posilnením postavenia dozornej rady na úkor zakladateľa a riaditeľa podniku, a to aj s priamym vstupom prezidenta Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky do týchto mechanizmov,
c) zakotvením prísnejšej zodpovednosti riaditeľa a členov dozornej rady za škodu, ktorú môžu svojím rozhodovaním spôsobiť,
d) vytvorením nových orgánov podniku v podobe etickej rady a spoločenskej rady, do ktorých fungovania sa môžu zapojiť nielen zamestnanci podniku, ale aj široká a najmä, a to zdôrazňujem, nie iba široká, ale najmä odborná verejnosť, lebo tú širokú verejnosť máme aj tu, ktorá chce tu vidieť Slovensko možnože aj bez tých lesov a drancovať, kde sa dá, kde je kubík dreva, tam je aj tá široká verejnosť, takže odbornú verejnosť, ktorá bude sa vedieť k tomu vyjadriť,
e) vylúčením alebo obmedzením nakladania s lesným majetkom vo vlastníctve štátu, a to najmä pokiaľ ide o prevod a nájom takéhoto majetku, ako aj o nakladanie s ostatným majetkom štátu s dôrazom na ochranu lesníckych pamiatok a významných lesníckych miest a s cieľom zlepšiť hospodárenie štátneho podniku.
Tu by som chcel zdôrazniť hlavne ten prevod a nájom takéhoto majetku, pretože viete, ako s lesmi sa spája, samozrejme, aj poľovníctvo a iné relaxy, ktoré sú v týmto lesných pozemkoch, a tam, to hovorím, to je jeden ďalší taký Klondike pre niektorých ľudí, ktoré si aj z toho, z tohto poľovníctva, z tohto hobby robia tiež dosť veľké, by som povedal, že nejaké, neviem ani, ako to nazvať. Ale každopádne je potrebné tam vniesť časť, ako by som povedal, toho zdravého gazdovského lesníckeho rozumu, aby to nebolo na rozhodnutí iba nejakých tých najvyšších, ale aby aj tá dozorná rada a správna rada, ktorú bude voliť a navrhovať prezident Slovenskej republiky, tak to navrhujeme v tejto našej novele, aby sa tam dostali ľudia, ktorí sú nezaťažení, ale hlavne, že by to boli odborníci.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a tým najmä na zvýšenie úrovne zachovávania a zveľaďovania lesného bohatstva štátu, ako aj na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Jeho jednoznačným dôsledkom je aj pozitívny vplyv na životné prostredie. Jeho nezanedbateľnou súčasťou je zvýšená ochrana majetku štátu s osobitným dôrazom na kultúrne a prírodné hodnoty.
Tie prírodné hodnoty, chcel by som ukázať hlavne naše pralesy, ktoré máme na východnom Slovensku, ktoré sú zapísané v UNESCO, a máme s nimi problémy v súčasnosti, kde zisťujeme, že nie sme v stave ich ochrániť tak, ako si to Európska únia predstavuje, a prichádzajú infringementy a zdvihnutý prst z Európskej únie, že pozor, pozor, Slovensko, lebo budete platiť pokuty, ak nebudete vedieť chrániť vaše pralesy, ktoré sú v rámci UNESCA evidované. A to je ďalší biľag, ktorý, žiaľ, nevieme zvládnuť. Áno, naši ľudia, ktorí sú aj v štátnom podniku, nevedia zvládnuť tieto veci, ktoré by mali byť, by som povedal, alfa a omegou, lebo na čo chceme prilákať turistov do Slovenskej republiky. Tým, že tu postavíme mrakodrap, ktorý bude mať 150 poschodí? No, nie, lebo tých majú v Japonsku, v Tokiu a neviem kde všade možno inde kvantum. Ale to, že ho vezmeme do pralesa slovenského, bukových vrchov, tak to ho teda prilákame, toho Japonca aj toho nejakého Kórejcu, alebo nejakého Kanaďana. Takže to by som bral, že to je ten osobitný dôraz na prírodné hodnoty.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto, tejto novely zákona, pretože je to o tej udržateľnosti lesných pozemkov a lesných porastov pre naše deti, aby sme nežili na úrok našich ďalších generácií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, tiež niekoľko slov a jeden môj pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili aj s kolegom pánom Mičovským, ktorý už teraz neni poslancom Národnej rady, ale štyri roky si odsedel, a myslím, že aj dôkladne pracoval na lesnej oblasti týkajúcej sa pozmeňujúcich návrhov.
Takže na začiatku chcem povedať, že, pánovi spravodajcovi, že vynímam bod 18 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, pretože môj pozmeňujúci návrh bude s ním kolidovať, tak aby sme potom vedeli riešiť hlasovanie.
Vystúpil som aj v prvom čítaním a musím konštatovať, že môj nejaký ten názor sa na to nemení. Pani ministerka, tých 9 inšpektorov, ktorí majú byť, aj vy ste uznali proste, že je to proste trošku málo, musíme tam viacej tých inšpektorov do budúcnosti dať, pretože to sa, to drevo nemáme iba, by som povedal, na nejakých 5 % plochy územia, veď to je 50 % územia Slovenskej republiky a je tam proste kvantum, takže 9 inšpektorov v žiadnom prípade nestačí. A ja ako som spomínal, ja by som si predstavoval kontrolu, aby sme to mali zladené, lebo účelom tohto zákona bolo zabrániť nelegálnym ťažbám, ktoré tu prebiehajú a idú. To znamená, že my musíme zladiť, aby ten, kto kontroluje, aby vedel, z ktorého lesného dielca, z ktorého katastrálneho územia ktorá osoba kde to mala ísť, kedy to mala rezať, a toto keby sme dosiahli, tak vtedy by som povedal, že to bolo účinné. Ináč na jednu prepravku pôjdu aj desiati, aj dvadsiati a môžte mi hovoriť, čo chcete, neverím, že ich ustriehneme, pretože nie je tam súlad, vlastne skade to drevo je.
A tak ako Jano Mičovský povedal, mali sme na to aj tlačovku, že mala by byť každá kmeňovina jedno-, jednoznačným kódom zadefinovaná, a tým pádom by sme vedeli, že žiadna iná nemôže byť zamenená za ňu. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo toto musím upozorňovať, lebo potom sa to bude míňať účinku, a po dvoch, troch, piatich rokoch budeme hovoriť, že ale predsa len tie úniky sú ešte a nemáme ako to nejako chytiť, ako to odstrániť. Takže budeme dávať asi aj pozmeňujúci návrh , ale nie v tomto prípade, bude to asi v zákone aj o lesoch, dáme, aby sa takto jedno-, jednoznačným nejakým tým identifikačným kódom každá kmeňovina, ktorá je vyťažená aj na tom nejakom vozidle, aby bola označená nezameniteľne jedno-, jednoznačne. Nič viacej, nič menej, lebo to je o tej kontrole, ktorú chceme teda dôsledne prevádzkovať.
Ja dám pozmeňujúci návrh, ktorý teraz by som chcel zdôvodniť, a ten sa týka, ten sa týka menovania riaditeľa tejto lesníckej, lesnícko-drevárskej inšpekcie, ktorej, keď som si všimol v tom, v spoločnej správe v bode 18 hovoríte, že ho nebude vymenovávať ministerka, ale proste bude menovaný, teda chcel by som vedieť kým a čím. A ja by som chcel aj pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne hovorí o tomto delegovaní a menovaní tohto riaditeľa ministerstvom a ministerkou. Zdá sa mi, že tam to bude ruka v rukáve, a preto náš návrh v kocke hovorí o tom, že mali by ho meniť, teda menovať opoziční poslanci v parlamente na, po rozhodnutí Národnej rady. Takže toto si myslím, že by bolo ako demokratické, aby nie minister menoval riaditeľa tejto inšpekcie. Vy ho síce teraz vyhadzujete, ale uvidíme, ako dopadne hlasovanie, tak preto ten bod 18 dávam na samostatné hlasovanie.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k tomuto základnému, vládnemu návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.
Vládny návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 10 ods. 2 znie:
(2) Inšpekciu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len minister) na základe návrhu, ktorý je výsledkom dohody politických strán, politických hnutí a volebných koalícií, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, nevytvorili by vládu Slovenskej republiky a vytvorili by poslanecký klub 40a) (ďalej len opozičná parlamentná strana) predloženého osobou, ktorá koná v mene najpočetnejšieho poslaneckého klubu spomedzi opozičných parlamentných strán v lehote stanovenej ministrom, vo výzve na predloženie návrhu kandidáta na riaditeľa, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia výzvy ministra osobe konajúcej v mene najpočetnejšieho poslaneckého klubu. Dohodou podľa predchádzajúcej vety sa rozumie spoločný návrh jedného kandidáta, ktorý má najväčšiu podporu opozičných parlamentných strán vyjadrenú počtom hlasov členov ich poslaneckých klubov, avšak aspoň nadpolovičnú väčšinu takto počítaných hlasov alebo návrh viacerých kandidátov v prípade rovnosti takto počítaných hlasov.
Ak je predložený podľa prvej vety a druhej vety návrh viacerých kandidátov, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je oprávnený vymenovať ktoréhokoľvek z nich.
Ak návrh nie je predložený podľa prvej vety alebo ak nedošlo k dohode podľa druhej vety, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vymenuje riaditeľa aj bez tohto návrhu.
Poznámka pod čiarou k odkazu 40a znie:
40a) § 64 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 309/2013 Z. z.
Toľko k tomu pozmeňovaciemu návrhu. Tento pozmeňovací návrh dávam pánu spravodajcovi.
A záverom, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nebudem dlho, máme tu znovu zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý je u mňa trošku takou srdcovkou, pretože stále som reagoval na tento zákon, čo sa týka chovu nebezpečných zvierat. Samozrejme, aj pani ministerka nám dala až 202 bodov pozmeňujúcich, hej, to je veľmi rozsiahla teda úprava tohto zákona. Nebudem sa, samozrejme, k šeckému vyjadrovať, lebo je to v prvom čítaní, takže prípadne potom v druhom.
Je tam napríklad aj, dáva sa kontaktný údaj, telefónne číslo majiteľa, hej, toho zvieraťa, resp. toho, to už jedno, jaké to je zviera. Ja sa čudujem, že doteraz to tam nebolo, to je tiež také, by som povedal, že nemá tam ani rodné číslo ani telefónny kontakt, tak to je také o ničom, evidencia vlastníka, takže dobre.
A chcel by som sa opýtať, pani ministerka, že pod bodom 197 máte, že obce môžu všeobecne záväzným nariadením ustanoviť podrobnosti o chove zvierat na území obce, no len v oblasti územných podmienok. A v dôvodovej správe hovoríte napríklad o tom, že vzdialenosť chovného zariadenia alebo priestoru susedných pozemkov od hraničnej čiary a ulice a podobne.
Pýtam sa, týka sa to aj nebezpečných zvierat, ku ktorým ja už tu vediem polemiku šiestykrát, kde dávam pozmeňujúci návrh a reagujem na návrh pána Podmanického, ktorý dal ešte v roku 2012, keď si dobre pamätám, kde dal, že obec sa môže vyjadrovať k nebezpečným zvieratám, ale iba v triede cicavce, to znamená tigre, pumy, levy a takto? Pritom my máme v našej vyhláške zadefinované nebezpečné zvieratá, kde máme aj ďalšie triedy, klasifikáciu, to znamená máme tam aj pavúky, máme tam aj paryby, máme tak aj ďalších plazov, a preto sa pýtam, či toto sa vzťahuje aj na nich? A dávam vám znovu do nejakého vášho, by som povedal, že na vašu úvahu, lebo tento pozmeňujúci návrh budem znovu predkladať v druhom čítaní, lebo či zomrie niekto tým, že ho niekto rozkúše zubami alebo či dostane jed od nejakého jedovatého hada a skončí život, tak myslím si, že obec mala by do toho čo hovoriť, lebo ako som stále hovoril v rozprave, dneska si suseda v mnohých prípadoch nevyberiete, a keď ten sused chová takéto nebezpečné zvieratá, tak chodíte domov s určitou traumou, s určitým rizikom, či prídete živý alebo zdravý, a preto som dával, aby, keď už máme zadefinované nebezpečné zvieratá vo vyhláške k tomuto zákonu, tak aby tam boli všetky triedy, nie iba cicavce. Takže to dávam do pozornosti ministerským pracovníkom, resp. vám, aby sme túto teda anomáliu už konečne raz povedali, že áno, aby sme nešli dvojkoľajne, že nebezpečné zvieratá zadefinované máme, ale pri veterine budeme, bude o tom rozhodovať obec iba pri triede cicavce.
Takže ďakujem pekne a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Takže ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili a mali tú námahu, aby si to preštudovali a zahĺbili sa do tohto problému, ktorý treba riešiť. Chcem veriť, že aj vaše svedomie povie, že mali by sme to napriek politickým spektrom, lebo týka sa to aj voličov SMER-u, nie iba voličov, ja neviem, Ľudovej strany alebo Obyčajných alebo MOST-u – HÍD. Takže chcem veriť, že napriek politickým stranám máme šancu, aby v druhom čítaní sme to ešte možnože vylepšili a povedali občanom, že ďakujeme, že ste tak dlho čakali, lebo to povedal pán Fico v jednom liste, že vy musíte byť trpezliví, aby ste sa dočkali. Tak tá trpezlivosť ale má svoje hranice a nemôžme to trpezlivo čakať 40 rokov alebo 50 rokov. Tak chcem veriť, že dáte šancu, aby tento návrh zákona pri tomto mojom predkladaní postúpil do druhého čítania. Takže ďakujem veľmi pekne a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie. Doplnili ste veci, ktoré možnože ani ja som nevedel, super, takže ďakujem veľmi pekne a chcem povedať iba jedno. Áno, pani Schmögnerová, ministerka, hovorila, ale neurobila nápravu a tu je ten pes zakopaný, že keď som minister, som vo vláde, tak búcham, búcham, búcham a musí to byť. Takže chcem veriť, že ministri, ktorí budú toto mať na starosti, nie iba budú hovoriť, ale budú aj zasahovať a riešiť, takže asi tak.
Ďakujem pekne.