Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nedá mi, musím sa k tomu vyjadriť, pretože som jedným z tých, ktorí budú chrániť prírodné prostredie až do svojho skonu na tejto pozemskej púti, a chcel som to už, keď sme boli cez strednú a vysokú školu ako SZOPK, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, a potom to išlo do rôznych iných organizácií ochranárskych. Takže dovoľte mi pár slov k tomu zákonu, ktorý je tu teda novelizovaný a má názov veľmi pekný ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Myslím si, že ak sme zdedili určité prírodné prostredie tu na Slovensku od našich predkov, od našich rodičov a prarodičov, tak nemáme právo, aby túto pestrosť, ktorú my sme dostali do vienka, aby sme takúto pestrosť krajiny neodovzdali našim deťom, našim vnúčatám. Nemáme právo. Kto sme my, že rozhodujeme o tom, aby tu nebolo nič v úvodzovkách povedané. No, nemôžme. Preto som aj, keď vznikla táto vláda, resp. ešte v roku 2016, od tohto pultu som sa pýtal, aký máme u každého ministra udržateľný rozvoj jeho rezortu. Nedostal som žiadnu odpoveď. Chcem veriť, že pán minister životného prostredia má v tom jasné, ako to chceme, a myslím si, jeden, jednou z nich je aj možnože tento zákon, ktorý tu priniesol, kde hovoríme o tzv. CITES chránených, ktorí sú akože chránené živočíchy a rastliny. To, že akú tu máme pestrosť, budem sa venovať trošku neskôr, ale prv by som sa chcel opýtať, išiel som si pozrieť, či je nejaký pozmeňujúci návrh. Tak našiel som tam pozmeňujúci návrh, tu vo foyer, ešte pána Antala, predpokladám, že asi s ním vystúpi, ktorý hovorí v dvoch bodoch, že novelizačný bod 9 sa vypúšťa. a potom v čl. III. Tak pokiaľ bude prečítaný, lebo potom už budem môcť naňho reagovať asi iba faktickou poznámkou, tak pokiaľ bude prednesený, tak prakticky mne z toho vychádza, že viac-menej tam vypúšťame iba podvojnosť určitých viet, ktoré tam boli, teda v stati 9, teda v bode 9 a v bode 10. Je to tak, pán minister? (Reakcia ministra.) Áno. Jasné. Dobre, takže som to potom správne pochopil, takže nechávame tam tú evidenciu ako áčka, tak aj béčka, ktorá musí byť, pretože pokiaľ máme tú kategóriu A, B, C, D, áčko je to najprísnejšie, béčko je trošku menej a potom to déčko je najmenej prísne, tak sa pýtam, jak je to možné, že až teraz nejakým spôsobom sa k tomu dostávame, aby sme evidovali aj tú B kategóriu chránených druhov živočíchov a rastlín, ktorú máme na Slovensku, resp. ktorá je vo svete, pretože tento zákon hovorí aj o obchodovaní s týmito chránenými živočíchmi a rastlinami. Ako vieme, tak tento obchod je možnože po drogách a narkotikách druhý až tretí najvyšší čo do objemu a ide v miliardách eur v rámci sveta. Takže myslím si, že tento boj nemôže a nesmie byť márny, a musíme robiť maximum, aby sme zabránili devastácii druhovej, čo sa týka aj svetovej populácii, či už rastlín, alebo živočíchov.
Ja som veľmi rád, keď som si prečítal, že čo vlastne u nás máme, tieto živočíchy, spomínal som to už aj na výbore, ale musím to aj takto plénu a slovenskému národu povedať, pretože nie stále možnože mám možnosť sa oboznámiť s tými, v akých kategóriách máme chránené naše pôvodné, to znamená tu slovenské druhy, ktoré, samozrejme, sú tiež predmetom obchodovania. Nehovorme si, že nie, pretože naše orly, naši dravci aj naši možnože štvornohí, nejaké tie šelmy sú veľmi zaujímavé pre mnohých priekupníkov, obchodníkov a, samozrejme, musíme sa tomu postaviť a povedať, že stačilo, nie. Takže ja si dovolím tu uviesť tak pre všeobecnú známosť, čo som naštudoval teda na internete, ktoré boli u nás pôvodné druhy zaradené do živočíchov v kategórii A, to znamená tej najprísnejšej: vlk, mačka divá, vydra riečna, rys ostrovid, medveď hnedý.
Prídem k môjmu obľúbenému, to znamená, prídem k vtákom a tu vám spomeniem jastraba lesného, jastraba krahulca, orol kráľovský, orol skalný, orol krikľavý, myšiarka ušatá, kuvik plačlivý, ktorý sa nám už stráca, už ho nemáme. To je taký ten malý, čo, viete, keď zakuvikal kuvik, znamenalo to, že niekto zomrie. A takéto boli povery a prakticky ten už sa nám vytráca celkom. Áno, je to dôsledok aj toho, že už tie maštale a tie nejaké hospodárske dvory s takýmito nejakými budovami sa nám strácajú a nemá vlastne hniezdne možnosti.
Ďalej je to napríklad výr skalný, myšiak lesný, obyčajne ľudovo sa volá kaňa, ale neni to kaňa. Kaňu máme zase druhú, to bolo prevzaté z českého, že káňa lesní, ale u nás je to myšiak lesný. To znamená ten, čo, keď idete po cestách a vidíte ho sedieť, možnože zima je teraz, v lete je na tých stromoch vedľa cesty, tak to je, áno, to je ten myšiak lesný, ktorý bol tiež u nás zaradený do kategórie A. Som rád, že máme takúto pestrosť.
Ďalej tam bola, teda je volavka biela, bocian čierny, ktorých máme asi 700 párov na Slovensku, kaňu močiarnu, kaňu sivú, kaňu stepnú, kaňu popolavú, volavku striebristú, sokol kobec, tmavý, rároh, sťahovavý, lastovičiar sokol, sokol myšiar, ten krásny sokolík, ktorý vám takto trepoce na jednom mieste, to ste asi videli a potom sa spustí a uloví tú myš. Áno, to je ten sokol myšiar, ktorého musím povedať, že, chvála Bohu, že ho tu ešte máme, že môžme ho vidieť, lebo v niektorých krajinách, žiaľ, už je taký, že je s tým veľký problém. Máme tu ďalej napríklad haju tmavú, to už je trošku iný level u haji. Tam to sú červená, tmavá, to máme desiatky párov na Slovensku, niektorí už ani možno toľko nie. Takže to je tento.
Ďalej tu máme výrika lesného, kršiaka rybára. Včelár lesný, to je tiež veľmi zaujímavý, ktorý sa živí lesnými včelami a medom. Takže sovu lesnú tu ešte máme, sovu dvojchvostú, hrdličku poľnú. Áno, aj táto, ktorá prakticky nám už skoro mizne, nie záhradná, hrdlička poľná, tá divá hrdlička, ktorá nám prakticky mizne z nášho územia, plamienka driemavá, droj, drob obojkový a ďalšie.
Máme tu aj nejaké ryby. S rybou spomeniem jeseter ruský, jeseter hladký, vyza veľká a ešte ďalšie jesetere, máme tu aj pijavicu lekársku, ktorá je v béčku, tieto ryby boli tiež v B kategórii CITES.
No a aj pre fytozložku, to znamená rastliny, spomeniem, ktoré som našiel na internete. Takže máme tam: hlaváčik jarný, ten asi poznáme skoro všetci, tej je tiež v kategórii B, máme tam ešte arniku horskú, medvedicu lekársku, pľuzgiergu hispánsku, cyklámen tam máme, črievičník papučkovitý, tiež, tiež mnoho ľudí ho pozná, druhy rodu snežienka. Snežienky máme, vážení, takže to tiež na zváženie a na tom trhu predávajú sa, nepredávajú sa, skade je, kde je, to je tiež asi dobrý taký námet na kontrolu. Horec žltý, stavačovité, pokrut a ďalšie. Takže vidíte, že tá pestrosť nášho územia neni len taká, že si niekto povie, že a čo tam nejakí Slováci, čo vy tam máte.
Musím teraz tu na tomto mieste povedať jednu skúsenosť, pretože ja sa rád poučím od múdrejších. Moja kolegyňa, nebudem ju tu menovať, tiež ochranárka, bola v Anglicku a prišla na jednu farmu a pozrela sa a pozerá ten farmár s takým, by som povedal, strojom upravuje terén. Ona sa ho opýtala: „Čo robíte?“ A on povedal, že pre život. Išla trošku ďalej pozerať, ďalej nejakú buldozér, alebo nejaký bager a bagruje nejakú jamu. Opýtala sa: „Čo robíte?“ On povedal, že pre život. Nič. Išli ďalej a zase nejaké tam stroje a niečo tam proste robili a zase bagrovali a neviem, čo tam robili, a ona sa pýta: „No čo títo robia? A on znovu jej povedal: „Pre život.“ A ona už to nevydržala a sa opýtala: „A pre aký život?“ A viete, čo urobil ten farmár? Vytiahol atlas vtáctva Európy, nalistoval škovránka a povedal: „Robím mu biotop, lebo my sme ho už v Anglicku zničili.“ Vážení, oni sa už dostali na ten ďalší level, ktorý moderná technokratická doba prináša, a mňa niekedy vytáča, keď to už teraz premostím na pozemkové úpravy, kde sme schválili jednoduché pozemkové úpravy, ktoré môžu byť robené, nie na celé katastrálne územie, a to, pán minister, vám dal aj do vienka, do takej pozornosti, že chránené vtáčie územia, no niekedy, samozrejme, zasahujú do intravilánu obcí a tie jednoduché pozemkové úpravy pri chránených vtáčích územiach, samozrejme, môžu zasiahnuť aj tieto parcely a potom, žiaľ, pán minister, musím konštatovať, že ochranári, to znamená váš manažment spadajúci do vášho rezortu, ťahajú za kratší koniec. Stavebné pozemky systémom: „Nejaký vtáčik mi tu predsa nebude brániť, aby som mal postavený svoj dom.“ Tak toto je odpoveď, ktorú dneska počúvame v mnohých veciach a v mnohých takýchto nejakých aktivitách.
Takže, pán minister, ja by som aj sa trošku možnože zameral, aby sa trošku viacej aktivizovali aj štátna ochrana prírody, aj inšpekcia životného, aj ďalší tí odborníci, ktorých máte pod sebou, a máte ich v gescii, aby sa aj na to zamerali, pretože pozemkové úpravy nie sú o devastácii územia, iba na kadejaké stavebné a iné účely, ale je to tvorba aj krajiny. A tvorbu krajiny si nepredstavujem tak, že budeme zaberať ďalšiu a ďalšiu poľnohospodársku pôdu a lesnú na výstavbu, ale budeme to skôr zahusťovať. Budeme to riešiť technickými nejakými inými možnosťami, aby sme, samozrejme, umožnili rozvoj danej obce, ale nie na úkor možnože aj európsky významných druhoch, ktoré prakticky zničíme, a pritom je možnosť ísť aj do inej časti územia toho katastrálneho, v ktorom sa tie pozemkové úpravy riešia.
Takže dávam takýto podnet aj pracovníkom zo životného prostredia, aby sa na to pozreli, a boli ste aktívnymi účastníkmi tohto konania, pretože pani ministerka Matečná povedala, že ideme do pozemkových úprav, ideme do komasácií. Ideme iba do komasácií, tak sa mi vidí. A pozemkové úpravy sú aj s tými verejnoprospešnými zariadeniami, s tými nádržami, s tými poľnými cestami, vetrolamom a ďalšími. Takže vážení, tam chcem vidieť aktivitu rezortu životného prostredia, ktorý bude aktívne vstupovať cez svojich štátnych úradníkov do tohto procesu. Lebo aj tak môžme zachrániť tieto áčkové, béčkové, céčkové, déčkové druhy, ktoré máme na Slovensku, a pokiaľ toto si neuvedomíme, tak potom nevieme, čo je vlastne obytným priestorom človeka. Lebo to nebude ani Mars, ani Pluto, aspoň nateraz, ale bude to normálne prírodná krajina, ktorú tu máme na tejto Zemi, ktorá sa volá planéta Zem. Takže, vážení, tak by som si to predstavoval, aby sme tieto druhy, ktoré tu máme, aj tu spomenuté a u nás, aby sme tú pestrosť ešte zlepšili.
A nakoľko aj ja som bol chovateľom ako pán Muňko papagájov, časť môjho života sa odvíjala aj v tejto sfére, ale zo zdravotných dôvodov som to musel zanechať, takže vnímal som chovateľstvo a vnímam to stále, že chovatelia, Slovenský zväz chovateľov a všetci chovatelia, ktorí sú na svete, by mali z tých druhov, ktoré doma chovajú, mali by dochovať toľko mladých, obrazne povedané, aby sme nasýtili dopyt trhu, ktorý prichádza, to je jedno, či sme na európskom, svetovom alebo na neviem akom trhu sme, pretože brať z pôdneho prostredia druh, dať ho tu do karantény a zistíme, že nám 50 % alebo 60 % zdochne v karanténe, a potom až idú do nejakých tých sfér obchodných, tak to je katastrofa.
Takže môžem povedať aj jednu aktivitu, ktorú mi, žiaľ, prerušil pán Mečiar, keď nám rozdelil republiku, a vrátim sa k tomu späť, pretože svedectvá mám rád, a to, čo som zažil, tak to musím prezentovať. V Austrálii hynie rod neoféma, je to malý papagáj, ktorý je veľmi krásny modro-žlto-fialový a my sme to na Slovensku, chovatelia, dosť úspešne, teda nehovorím iba o Slovensku, aj v Európe odchovávame.
Samozrejme, v Austrálii majú aj kakadu žltočelý, ktorým to robí doslova, že paseku, a to je nálet taký, že vám zničí pole za 2 hodiny. V roku 1991-2 sa vlády Austrálie a Československej republiky dohodli, aby sme zamenili neofémy, ktoré naši chovatelia v Československu dochovajú, za kakadu žltočelý z Austrálie. Mal byť urobený obchod, že je viac-menej jedna k jednej zámena, ich takto zrealizujeme. Aj ja som ich choval, aj mojich 50 členov v Prešove chovalo tieto neofémy, aby sme mohli prísť ku kakadu, ktorý bol vtedy veľmi cenou nedostupný, takže prakticky taký, taká, takýto change sa išiel pripraviť. Žiaľ, prišiel prvý, prvý 1993, a keď sme sa rozdelili, tak prakticky české krajiny išli po svojej, my sme išli po svojej ako chovatelia a táto transakcia sa nezrealizovala. Takže som trošku smutný, ale ako som počul, tak táto neoféma žije v Austrálii, funguje, revitalizovali sa tam tieto páry a chcem veriť, chcem veriť, že nebudeme to musieť riešiť takýmto spôsobom. Ale áno, ak bude treba, veď vieme, že máme aj zoologické záhrady, ktoré takýmto spôsobom reimprodukujú tieto druhy späť do prírody.
Pán minister, chcel by som vás ešte upozorniť, jak ste vy tu spomínali, na tie hendikepované jedince, ktoré sú proste a máme ich aj v tých rehabilitačných staniciach, ktoré na Slovensku nemáme veľmi veľa, ale máme napríklad v Zázrivej a inde. Chcel by som aj za nich apelovať, aby ste proste sa na nich doslova, že, nechcem povedať, že vykašľali, ale proste, aby ste ich mali v obraze, že treba aj im pomôcť pretože to sú ľudia, ktorí to berú srdcom proste. Oni potrebujú tam 800-1 000-500-eurové platy, ale proste v mnohých prípadoch sú to tí aktivisti, ktorí idú do toho s čistým svedomím, že chce toho vtáka zachrániť alebo toho živočícha, a potom, samozrejme, že sa snažia tým hendikepovaným jedincom urobiť také prostredie, aby mohli dokonca ešte aj, sa aj, možnože aj množiť a následne vypúšťať do krajiny.
Takže, pán minister, pokiaľ tu nemáte nejaké kulehy, ktoré, na ktoré som neprišiel v tomto zákone, že by ste mali tam urobiť nejaký ešte väčší biznis neviem pre koho, tak myslím si, že tento zákon je dobrý, a myslím, že aj na výbore bol schválený jednoznačne, takže môžem povedať, že bodaj by sme takýchto zákonov mali viacej, a aby ste sa o životné prostredie tak, aby tá biodiverzita, ktorú tu chceme, a udržateľnosť bola po vašom mandáte ministra ešte väčšia ako ten, čo bol pred vami, lebo to by malo byť zmyslom každého ministra, nenechať za sebou spálené, spálenú zem, ale ako ja poľnohospodár hovorím, že poorané, kde budeme aj sadiť aj mrkvu, aj sekvoju, aj nejaký strom.
Takže, pán minister, ďakujem za tento návrh a chcem veriť, že budete sa za tú našu biodiverzitu biť až do skončenia vášho mandátu. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.