Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nedá mi, musím sa k tomu vyjadriť, pretože som jedným z tých, ktorí budú chrániť prírodné prostredie až do svojho skonu na tejto pozemskej púti, a chcel som to už, keď sme boli cez strednú a vysokú školu ako SZOPK, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, a potom to išlo do rôznych iných organizácií ochranárskych. Takže dovoľte mi pár slov k tomu zákonu, ktorý je tu teda novelizovaný a má názov veľmi pekný ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Myslím si, že ak sme zdedili určité prírodné prostredie tu na Slovensku od našich predkov, od našich rodičov a prarodičov, tak nemáme právo, aby túto pestrosť, ktorú my sme dostali do vienka, aby sme takúto pestrosť krajiny neodovzdali našim deťom, našim vnúčatám. Nemáme právo. Kto sme my, že rozhodujeme o tom, aby tu nebolo nič v úvodzovkách povedané. No, nemôžme. Preto som aj, keď vznikla táto vláda, resp. ešte v roku 2016, od tohto pultu som sa pýtal, aký máme u každého ministra udržateľný rozvoj jeho rezortu. Nedostal som žiadnu odpoveď. Chcem veriť, že pán minister životného prostredia má v tom jasné, ako to chceme, a myslím si, jeden, jednou z nich je aj možnože tento zákon, ktorý tu priniesol, kde hovoríme o tzv. CITES chránených, ktorí sú akože chránené živočíchy a rastliny. To, že akú tu máme pestrosť, budem sa venovať trošku neskôr, ale prv by som sa chcel opýtať, išiel som si pozrieť, či je nejaký pozmeňujúci návrh. Tak našiel som tam pozmeňujúci návrh, tu vo foyer, ešte pána Antala, predpokladám, že asi s ním vystúpi, ktorý hovorí v dvoch bodoch, že novelizačný bod 9 sa vypúšťa. a potom v čl. III. Tak pokiaľ bude prečítaný, lebo potom už budem môcť naňho reagovať asi iba faktickou poznámkou, tak pokiaľ bude prednesený, tak prakticky mne z toho vychádza, že viac-menej tam vypúšťame iba podvojnosť určitých viet, ktoré tam boli, teda v stati 9, teda v bode 9 a v bode 10. Je to tak, pán minister? (Reakcia ministra.) Áno. Jasné. Dobre, takže som to potom správne pochopil, takže nechávame tam tú evidenciu ako áčka, tak aj béčka, ktorá musí byť, pretože pokiaľ máme tú kategóriu A, B, C, D, áčko je to najprísnejšie, béčko je trošku menej a potom to déčko je najmenej prísne, tak sa pýtam, jak je to možné, že až teraz nejakým spôsobom sa k tomu dostávame, aby sme evidovali aj tú B kategóriu chránených druhov živočíchov a rastlín, ktorú máme na Slovensku, resp. ktorá je vo svete, pretože tento zákon hovorí aj o obchodovaní s týmito chránenými živočíchmi a rastlinami. Ako vieme, tak tento obchod je možnože po drogách a narkotikách druhý až tretí najvyšší čo do objemu a ide v miliardách eur v rámci sveta. Takže myslím si, že tento boj nemôže a nesmie byť márny, a musíme robiť maximum, aby sme zabránili devastácii druhovej, čo sa týka aj svetovej populácii, či už rastlín, alebo živočíchov.
Ja som veľmi rád, keď som si prečítal, že čo vlastne u nás máme, tieto živočíchy, spomínal som to už aj na výbore, ale musím to aj takto plénu a slovenskému národu povedať, pretože nie stále možnože mám možnosť sa oboznámiť s tými, v akých kategóriách máme chránené naše pôvodné, to znamená tu slovenské druhy, ktoré, samozrejme, sú tiež predmetom obchodovania. Nehovorme si, že nie, pretože naše orly, naši dravci aj naši možnože štvornohí, nejaké tie šelmy sú veľmi zaujímavé pre mnohých priekupníkov, obchodníkov a, samozrejme, musíme sa tomu postaviť a povedať, že stačilo, nie. Takže ja si dovolím tu uviesť tak pre všeobecnú známosť, čo som naštudoval teda na internete, ktoré boli u nás pôvodné druhy zaradené do živočíchov v kategórii A, to znamená tej najprísnejšej: vlk, mačka divá, vydra riečna, rys ostrovid, medveď hnedý.
Prídem k môjmu obľúbenému, to znamená, prídem k vtákom a tu vám spomeniem jastraba lesného, jastraba krahulca, orol kráľovský, orol skalný, orol krikľavý, myšiarka ušatá, kuvik plačlivý, ktorý sa nám už stráca, už ho nemáme. To je taký ten malý, čo, viete, keď zakuvikal kuvik, znamenalo to, že niekto zomrie. A takéto boli povery a prakticky ten už sa nám vytráca celkom. Áno, je to dôsledok aj toho, že už tie maštale a tie nejaké hospodárske dvory s takýmito nejakými budovami sa nám strácajú a nemá vlastne hniezdne možnosti.
Ďalej je to napríklad výr skalný, myšiak lesný, obyčajne ľudovo sa volá kaňa, ale neni to kaňa. Kaňu máme zase druhú, to bolo prevzaté z českého, že káňa lesní, ale u nás je to myšiak lesný. To znamená ten, čo, keď idete po cestách a vidíte ho sedieť, možnože zima je teraz, v lete je na tých stromoch vedľa cesty, tak to je, áno, to je ten myšiak lesný, ktorý bol tiež u nás zaradený do kategórie A. Som rád, že máme takúto pestrosť.
Ďalej tam bola, teda je volavka biela, bocian čierny, ktorých máme asi 700 párov na Slovensku, kaňu močiarnu, kaňu sivú, kaňu stepnú, kaňu popolavú, volavku striebristú, sokol kobec, tmavý, rároh, sťahovavý, lastovičiar sokol, sokol myšiar, ten krásny sokolík, ktorý vám takto trepoce na jednom mieste, to ste asi videli a potom sa spustí a uloví tú myš. Áno, to je ten sokol myšiar, ktorého musím povedať, že, chvála Bohu, že ho tu ešte máme, že môžme ho vidieť, lebo v niektorých krajinách, žiaľ, už je taký, že je s tým veľký problém. Máme tu ďalej napríklad haju tmavú, to už je trošku iný level u haji. Tam to sú červená, tmavá, to máme desiatky párov na Slovensku, niektorí už ani možno toľko nie. Takže to je tento.
Ďalej tu máme výrika lesného, kršiaka rybára. Včelár lesný, to je tiež veľmi zaujímavý, ktorý sa živí lesnými včelami a medom. Takže sovu lesnú tu ešte máme, sovu dvojchvostú, hrdličku poľnú. Áno, aj táto, ktorá prakticky nám už skoro mizne, nie záhradná, hrdlička poľná, tá divá hrdlička, ktorá nám prakticky mizne z nášho územia, plamienka driemavá, droj, drob obojkový a ďalšie.
Máme tu aj nejaké ryby. S rybou spomeniem jeseter ruský, jeseter hladký, vyza veľká a ešte ďalšie jesetere, máme tu aj pijavicu lekársku, ktorá je v béčku, tieto ryby boli tiež v B kategórii CITES.
No a aj pre fytozložku, to znamená rastliny, spomeniem, ktoré som našiel na internete. Takže máme tam: hlaváčik jarný, ten asi poznáme skoro všetci, tej je tiež v kategórii B, máme tam ešte arniku horskú, medvedicu lekársku, pľuzgiergu hispánsku, cyklámen tam máme, črievičník papučkovitý, tiež, tiež mnoho ľudí ho pozná, druhy rodu snežienka. Snežienky máme, vážení, takže to tiež na zváženie a na tom trhu predávajú sa, nepredávajú sa, skade je, kde je, to je tiež asi dobrý taký námet na kontrolu. Horec žltý, stavačovité, pokrut a ďalšie. Takže vidíte, že tá pestrosť nášho územia neni len taká, že si niekto povie, že a čo tam nejakí Slováci, čo vy tam máte.
Musím teraz tu na tomto mieste povedať jednu skúsenosť, pretože ja sa rád poučím od múdrejších. Moja kolegyňa, nebudem ju tu menovať, tiež ochranárka, bola v Anglicku a prišla na jednu farmu a pozrela sa a pozerá ten farmár s takým, by som povedal, strojom upravuje terén. Ona sa ho opýtala: „Čo robíte?“ A on povedal, že pre život. Išla trošku ďalej pozerať, ďalej nejakú buldozér, alebo nejaký bager a bagruje nejakú jamu. Opýtala sa: „Čo robíte?“ On povedal, že pre život. Nič. Išli ďalej a zase nejaké tam stroje a niečo tam proste robili a zase bagrovali a neviem, čo tam robili, a ona sa pýta: „No čo títo robia? A on znovu jej povedal: „Pre život.“ A ona už to nevydržala a sa opýtala: „A pre aký život?“ A viete, čo urobil ten farmár? Vytiahol atlas vtáctva Európy, nalistoval škovránka a povedal: „Robím mu biotop, lebo my sme ho už v Anglicku zničili.“ Vážení, oni sa už dostali na ten ďalší level, ktorý moderná technokratická doba prináša, a mňa niekedy vytáča, keď to už teraz premostím na pozemkové úpravy, kde sme schválili jednoduché pozemkové úpravy, ktoré môžu byť robené, nie na celé katastrálne územie, a to, pán minister, vám dal aj do vienka, do takej pozornosti, že chránené vtáčie územia, no niekedy, samozrejme, zasahujú do intravilánu obcí a tie jednoduché pozemkové úpravy pri chránených vtáčích územiach, samozrejme, môžu zasiahnuť aj tieto parcely a potom, žiaľ, pán minister, musím konštatovať, že ochranári, to znamená váš manažment spadajúci do vášho rezortu, ťahajú za kratší koniec. Stavebné pozemky systémom: „Nejaký vtáčik mi tu predsa nebude brániť, aby som mal postavený svoj dom.“ Tak toto je odpoveď, ktorú dneska počúvame v mnohých veciach a v mnohých takýchto nejakých aktivitách.
Takže, pán minister, ja by som aj sa trošku možnože zameral, aby sa trošku viacej aktivizovali aj štátna ochrana prírody, aj inšpekcia životného, aj ďalší tí odborníci, ktorých máte pod sebou, a máte ich v gescii, aby sa aj na to zamerali, pretože pozemkové úpravy nie sú o devastácii územia, iba na kadejaké stavebné a iné účely, ale je to tvorba aj krajiny. A tvorbu krajiny si nepredstavujem tak, že budeme zaberať ďalšiu a ďalšiu poľnohospodársku pôdu a lesnú na výstavbu, ale budeme to skôr zahusťovať. Budeme to riešiť technickými nejakými inými možnosťami, aby sme, samozrejme, umožnili rozvoj danej obce, ale nie na úkor možnože aj európsky významných druhoch, ktoré prakticky zničíme, a pritom je možnosť ísť aj do inej časti územia toho katastrálneho, v ktorom sa tie pozemkové úpravy riešia.
Takže dávam takýto podnet aj pracovníkom zo životného prostredia, aby sa na to pozreli, a boli ste aktívnymi účastníkmi tohto konania, pretože pani ministerka Matečná povedala, že ideme do pozemkových úprav, ideme do komasácií. Ideme iba do komasácií, tak sa mi vidí. A pozemkové úpravy sú aj s tými verejnoprospešnými zariadeniami, s tými nádržami, s tými poľnými cestami, vetrolamom a ďalšími. Takže vážení, tam chcem vidieť aktivitu rezortu životného prostredia, ktorý bude aktívne vstupovať cez svojich štátnych úradníkov do tohto procesu. Lebo aj tak môžme zachrániť tieto áčkové, béčkové, céčkové, déčkové druhy, ktoré máme na Slovensku, a pokiaľ toto si neuvedomíme, tak potom nevieme, čo je vlastne obytným priestorom človeka. Lebo to nebude ani Mars, ani Pluto, aspoň nateraz, ale bude to normálne prírodná krajina, ktorú tu máme na tejto Zemi, ktorá sa volá planéta Zem. Takže, vážení, tak by som si to predstavoval, aby sme tieto druhy, ktoré tu máme, aj tu spomenuté a u nás, aby sme tú pestrosť ešte zlepšili.
A nakoľko aj ja som bol chovateľom ako pán Muňko papagájov, časť môjho života sa odvíjala aj v tejto sfére, ale zo zdravotných dôvodov som to musel zanechať, takže vnímal som chovateľstvo a vnímam to stále, že chovatelia, Slovenský zväz chovateľov a všetci chovatelia, ktorí sú na svete, by mali z tých druhov, ktoré doma chovajú, mali by dochovať toľko mladých, obrazne povedané, aby sme nasýtili dopyt trhu, ktorý prichádza, to je jedno, či sme na európskom, svetovom alebo na neviem akom trhu sme, pretože brať z pôdneho prostredia druh, dať ho tu do karantény a zistíme, že nám 50 % alebo 60 % zdochne v karanténe, a potom až idú do nejakých tých sfér obchodných, tak to je katastrofa.
Takže môžem povedať aj jednu aktivitu, ktorú mi, žiaľ, prerušil pán Mečiar, keď nám rozdelil republiku, a vrátim sa k tomu späť, pretože svedectvá mám rád, a to, čo som zažil, tak to musím prezentovať. V Austrálii hynie rod neoféma, je to malý papagáj, ktorý je veľmi krásny modro-žlto-fialový a my sme to na Slovensku, chovatelia, dosť úspešne, teda nehovorím iba o Slovensku, aj v Európe odchovávame.
Samozrejme, v Austrálii majú aj kakadu žltočelý, ktorým to robí doslova, že paseku, a to je nálet taký, že vám zničí pole za 2 hodiny. V roku 1991-2 sa vlády Austrálie a Československej republiky dohodli, aby sme zamenili neofémy, ktoré naši chovatelia v Československu dochovajú, za kakadu žltočelý z Austrálie. Mal byť urobený obchod, že je viac-menej jedna k jednej zámena, ich takto zrealizujeme. Aj ja som ich choval, aj mojich 50 členov v Prešove chovalo tieto neofémy, aby sme mohli prísť ku kakadu, ktorý bol vtedy veľmi cenou nedostupný, takže prakticky taký, taká, takýto change sa išiel pripraviť. Žiaľ, prišiel prvý, prvý 1993, a keď sme sa rozdelili, tak prakticky české krajiny išli po svojej, my sme išli po svojej ako chovatelia a táto transakcia sa nezrealizovala. Takže som trošku smutný, ale ako som počul, tak táto neoféma žije v Austrálii, funguje, revitalizovali sa tam tieto páry a chcem veriť, chcem veriť, že nebudeme to musieť riešiť takýmto spôsobom. Ale áno, ak bude treba, veď vieme, že máme aj zoologické záhrady, ktoré takýmto spôsobom reimprodukujú tieto druhy späť do prírody.
Pán minister, chcel by som vás ešte upozorniť, jak ste vy tu spomínali, na tie hendikepované jedince, ktoré sú proste a máme ich aj v tých rehabilitačných staniciach, ktoré na Slovensku nemáme veľmi veľa, ale máme napríklad v Zázrivej a inde. Chcel by som aj za nich apelovať, aby ste proste sa na nich doslova, že, nechcem povedať, že vykašľali, ale proste, aby ste ich mali v obraze, že treba aj im pomôcť pretože to sú ľudia, ktorí to berú srdcom proste. Oni potrebujú tam 800-1 000-500-eurové platy, ale proste v mnohých prípadoch sú to tí aktivisti, ktorí idú do toho s čistým svedomím, že chce toho vtáka zachrániť alebo toho živočícha, a potom, samozrejme, že sa snažia tým hendikepovaným jedincom urobiť také prostredie, aby mohli dokonca ešte aj, sa aj, možnože aj množiť a následne vypúšťať do krajiny.
Takže, pán minister, pokiaľ tu nemáte nejaké kulehy, ktoré, na ktoré som neprišiel v tomto zákone, že by ste mali tam urobiť nejaký ešte väčší biznis neviem pre koho, tak myslím si, že tento zákon je dobrý, a myslím, že aj na výbore bol schválený jednoznačne, takže môžem povedať, že bodaj by sme takýchto zákonov mali viacej, a aby ste sa o životné prostredie tak, aby tá biodiverzita, ktorú tu chceme, a udržateľnosť bola po vašom mandáte ministra ešte väčšia ako ten, čo bol pred vami, lebo to by malo byť zmyslom každého ministra, nenechať za sebou spálené, spálenú zem, ale ako ja poľnohospodár hovorím, že poorané, kde budeme aj sadiť aj mrkvu, aj sekvoju, aj nejaký strom.
Takže, pán minister, ďakujem za tento návrh a chcem veriť, že budete sa za tú našu biodiverzitu biť až do skončenia vášho mandátu. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, za vaše reakcie, samozrejme, že preto aj kolegyňa, hovorím teraz o tom zverejňovaní zoznamu členov strany, včera to Veronika Remišová vysvetlila, že dávame dve alternatívy, buď jednu, alebo druhú, takže áno, je to možno atypické riešenie, ale dávame na výber poslancom Národnej rady a poslankyniam, aby sa rozhodli tak sme to nejako ukuli, takže dúfam, že budete mať si vybrať buď jej riešenie, alebo naše riešenie, a ide to z nášho klubu, takže ja za tým stojím.
Čo sa týka krúžkov, tak tu by som povedal, že áno, my sme to dali, že prakticky je to absolútny krúžok, ktorý vyšiel naprieč, aby to proste bolo, všetky, kde vlastne sú. Ale ako som už povedal, mne by sa najviac páčilo to, aby to boli naprieč stranám, a nie iba v tej strane, ktorá prakticky funguje. Takže dávame to ako cez celý, celé spektrum, ktoré prichádzajú do... No a hentam platí percento ešte do parlamentu, áno, tam to viac-menej je. No u týchto, samozrejme, sa mohli prekrúžkovať, u nich nemá zmysel, viete ako, takže v takomto duchu sme to brali, aby to bolo dobre, takže áno, dopĺňam túto alternatívu, samozrejme, 5 % a títo, ktorí sa prekrúžkovajú.
Vychádzali sme z toho nášho, však viete, ako sme sa dostávali do politiky, z posledných miest, ideme stále všetci poslanci a prakticky nám tu niektorí ľudia teraz chýbajú, doslova takto vám poviem. Nám chýbajú, ktorí sa nemohli prekrúžkovať, pretože prakticky nesplnili tú literu, a čím má strana viacej, ako povedal Martin, tak tým je problém sa prekrúžkovať, že. Lebo získať 20-tisíc alebo 80-tisíc krúžkov, tak to už je rozdiel. Viete ako. Takže aj tento aspekt by som chcel zdôrazniť, ale aj napriek tomu ten absolútny krúžok, myslím, že raz v tento republike vyhrá, budeme si tu mať tých osobností viacej.
Ďakujem pekne.

48.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže poďme vystupovať ďalej k tomu nášmu zákonu o politických stranách.
Čo nám vyčítajú občania, to ešte musím povedať. Občania vyčítajú to, že sme mimo realitu, a keď sa ja zase opýtam ich, viete, kto vás zastupuje v pléne Národnej rady, zase oni nevedia. Takže je to taká dvojsečná zbraň, že my tam, oni tam, ale ja mám zato, že pokiaľ tu príde nejaký politik, tak mal by v prvom rade ísť slúžiť, a nie sa robiť niečím iným, čím je, a mal by tým voličom ukázať počas svojho volebného obdobia, že za čím si stojí a ako plní sľuby, ktoré boli dané pred voľbami.
Tento zákon o politických stranách prakticky nie veľmi často sa dostáva do pléna Národnej rady, a keď si prezrieme našu ústavu, tak budem citovať čl. II: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
U nás to máme zatiaľ iba prostredníctvom svojich volených zástupcov. Slovenský národ ešte nemal - aspoň do toho roku 1993 -, aby to riešil priamo. Som veľmi rád, že prišla pozvánka, asi aj vám, kolegovia a kolegyne, že 27. septembra 2018 bude Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku: potenciál a výzvy, bude diskusia v hoteli Devín. Myslím si, že mohla by to byť podnetná diskusia aj pre naše ďalšie smerovanie, a aby sa občanom aj táto informácia nejakým spôsobom dostala. Áno, podľa programu vyzerá, že pán Kresák bude jeden z účastníkov, ktorý dokonca bude prednášať, a tak budem veľmi rád, keď nám potom možnože aj povie v pléne Národnej rady, akým spôsobom sa tam tieto veci prebrali, pretože priama demokracia hovorí o tom, že ľudia si to v rámci tých referiend, jednotlivé veci usporiadavajú. Podľa údajov, ktoré som zistil, vo Švajčiarsku do roku 2004 sa uskutočnilo okolo 541 referend a majú rôzne, teda lokálne, kantónne a celošvajčiarske nejaké pôsobnosti a taký titul, akože prijatý zákon, pokiaľ sa do 30 dní napadne občanmi, ide naspäť na rokovanie a sa prehodnocuje, tak hovorím, že toto už je iný level, ako to, čo máme dneska my. U nás ešte ani tie zákony, ktoré tu prijímame, a ich dopad veľmi málo som videl, aby sa to vyhodnocovalo. A keď preberáme tých zákonov každú schôdzu, zažil som minimálne 65, strop bol 172, tak mne to pripadá, ako keby sme boli po vojne, a nemáme tu žiadny zákon a všetko musíme novelizovať, pripravovať, meniť a neviem, šecko možné, no proste koniec sveta, ja hovorím. A potom mi povedzte, ako sa v tom majú vyznať tí pracovníci, ktorí s tým robia, a občania už ani nehovorím, pretože tí nemajú čas, lebo tí musia riešiť svoje dennodenné problémy, ako prežiť z tých 350-500-700 eur, ktoré dostávajú.
Takže, vážení, myslím si, že politika a štátnici, ktorí by mali dostať sa Národnej rady, mali by si túto vec uvedomiť a na základe toho aj takto sa správať.
Ja by som ešte, pokiaľ sa dostanem k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý už trošku pani naša kolegyňa Veronika Remišová etablovala, čo budeme asi v ňom riešiť, tak chcel by som povedať ešte jednu vec, že pre mňa je politik ten, a ja hovorím, že bodaj by sme tu mali viacej tých štátnikov, ktorých tu volí na 30 rokov, nie na tie 4 roky, lebo to je rozdiel vraj medzi štátnikom a politikom, dal som sa poučiť, tak bol by som rád, keby tí kandidáti, ktorí tu sa dostanú, aby mali prirodzenú autoritu vo svojom okolí, kde fungujú. Aby to nebolo tak, že ani ľudia o ňom nevedia, že zastupuje ich okres alebo kraj, alebo je z nejakého územia, pretože na kandidačnej listine je iba kvôli tomu, že je kamarátom s predsedom a s verchuškou a dostal zvoliteľné miesto.
Ja mám veľký problém, kolegovia a kolegyne, keď počúvam v rozhlase prejav nášho kolegu alebo kolegyne, a ja si neviem dať k tejto tváre, k tomuto hlasu tvár. Ja mám veľký problém s tým. Lebo potom sa pýtam, pán kolega, pani kolegyňa, vy koho zastupujete a ako ste uznaná, neuznaná v tom okolí, ktoré vás volilo? Áno, máme taký systém, aký máme, a ja aj s našimi kolegami z hnutia sa pokúsim dať pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, aby táto osobnosť, ktorá má byť na politických kandidátkach, aby bola tou osobnosťou, tak ako má byť.
A preto mi dovoľte, aby som predstavil pozmeňujúci návrh, ktorý dávam spolu s kolegom Igorom Matovičom a ktorý hovorí zhruba o 4 veciach. Prvá, aby sme povinne zverejňovali zoznam a evidenciu členov strany, resp. politického hnutia. Myslím si, že to by bolo fér a to by sa teda ukázalo, kde na akých postoch kto sa nachádza, nenachádza. V mnohých prípadoch sa ho zatĺka. Prídete, ja nie som, voči vám nemám nič, veď ja nie som s koalíciou ani s opozíciou, ja som mimo. Nakoniec zistíte po nejakých rokoch, však ten bol prepojený tak, že až korene prerástli na tretie poschodie. Takže myslím si, že to, aby sa zverejňovalo zoznam členov príslušnej strany alebo hnutia, myslím, že nikomu by neublížilo, a aby sme to prípadne aktualizovali aj ku koncu každého kalendárneho mesiaca, ako to navrhujeme. To je jeden bod.
Ďalší bod, ktorý myslím si, že tiež by stransparentnil hlavne ten tok financií, pretože najväčší problém je s tými financiami. Že? Stále prídeme, len je to o peniazoch v konečnom dôsledku a ja mám veľký problém, keď niekto povie, že dar pre stranu (povedané so smiechom), ja mám to, veľký s tým problém. Pretože dar pre stranu znamená do budúcna VIP veci, ktoré tá strana, keď sa podarí, bude mať, možnože mi poskytne. Hovorím v úvodzovkách, možnože mi poskytne, ale prax je v mnohom prípade iná a potom vidíme, ako to vyzerá. Takže ja som apriori proti darom, aby strany dostávali dary. Myslím, že to, čo dostávame z verejných prostriedkov, zo štátnej kasy až, až. A nemusíme ešte aj dary, pretože každý dar niečo obnáša. Ale my hovoríme aj o transparentnosti, nakladaním s týmito finančnými prostriedkami, a preto by sme navrhovali, aby finančné prostriedky poskytované politickým stranám zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov, sa ukladali na osobitnom účte a aby boli zverejňované aj na webovom sídle príslušnej strany alebo hnutia. Osobný, osobitný tento účet však nesmie byť rovnaký ako osobitný účet, ktorý vedie politická strana na účely volebnej kampane. Takže myslím si, že to je ďalšia transparentnosť a sprehľadnenie toku financií aj pre našich občanov, ktorí nás každé štyri roky buď volia, alebo nevolia. Myslím, že tým pádom by vedeli, akí sme gazdovia.
Pretože čo sú voľby, občania Slovenska? No raz za štyri rokov, raz za päť rokov, za sedem rokov posielajte určitú skupinu ľudí gazdovať s vašimi peniazmi, či je to na úrovni obce, mesta, kraja, Slovenska, Európy, prezidenta, posielate gazdovať s vašimi peniazmi najlepších gazdov. A tu by som chcel vidieť najlepších gazdov 150 zo Slovenska, ktorých tu každé štyri roky posielate a ktorí by prakticky mali urobiť tú rozumnú, rozumné hospodárenie s týmito verejnými financiami, a, žiaľ, bojím sa, že nie stále sme v tom najlepšom móde a v tej zostave, ktorá vie najlepšie gazdovať s týmito peniazmi.
A chcem tu upozorniť ešte na jednu vec, keď sme pri tých peniazoch, že okrem priamej korupcie máme tu aj tzv. nepriamu korupciu, a tá nepriama, ja ju vnímam takto a dokonca je to aj v zákone, ale musím to ešte aj doštudovať, to hovorím otvorene, takže berte to ako s určitou rezervou, nepriama korupcia je tá, kde financie na dané plánované by vôbec ani nemali ísť, a oni tam idú. Obrazne povedané, už som raz hovoril, ale hovorím, berte to obrazne. Keď v Ubli, Uliči majú na základnej škole suché záchody, tak v Trnave z verejných prostriedkov nemôžme robiť ozónový park. No nemôžme, vážení! A to je tá nepriama korupcia, ktorú prakticky pri tom prvotnom rozdeľovaní nevieme povedať, že tie financie musíme dávať tam, kde nám to horí, kde nám tu zhorelo, kde nás tlačí päta. Ja viem, že sa to zle počúva, lebo takto sme nastavení už tých 27 rokov, čo sme tu, ale ja sa neviem s tým zmieriť a budem stále hovoriť, že tie financie musia ísť v prvom rade tam, kde sú, už pred desiatimi rokmi mali byť a sa neocitli. A to je veľký problém. A teraz mám na, na mysli aj ten východ, kde neni vôbec nič podľa pána premiéra bývalého, a to ma uráža ako obyvateľa Prešov.

Ďalší bod, ktorým dávame, a myslím si, že tento hlavne by mal byť gro tohto nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý dávam s Igorom, je to, aby sme urobili preferenčné hlasy, ktoré súčasný zákon umožňuje tak, že keď máte 3% z hlasov celej tej strany alebo hnutia, ktoré dostalo, pokiaľ to máte nad 3%, tak postupujete vyššie. To je ten náš spôsob, že ideme na samý koniec kandidátky, a nech nás občania prekrúžkujú. Zatiaľ v našom pozmeňujúcom návrhu to dávame iba v tej jemnejšej forme a tá jemnejšia forma je tá, že v rámci strany a hnutia, to znamená v rámci tej kandidátke, si budú môcť občania vybrať na základe absolútneho krúžku, to znamená, jedno, či máš 3%, alebo máš 1%, ale môžeš zostaviť týchto kandidátov podľa počtu krúžkov. Tak to to bolo napríklad aj pri voľbách do samosprávnych krajov a v mnohých veciach sa potvrdilo, že ľudia si vedia zastať svojho kandidáta, a dávali hlas tak ako im to tá jeho činnosť doteraz vyhovovala alebo nevyhovovala. Keď sa pýtam mnohých občanov, že kde by sme ešte mali niečo zmeniť, tak oni idú ešte ďalej. Oni hovoria napríklad, že niekomu sa páči Kotleba, pán Matovič, pán Fico, pán Bugár. Keby takto mohli dať naprieč politickým stranám svoje krúžky, tak až vtedy by sme zistili, aké odbornosti, aké osobnosti a aké indivíduá sú na našich kandidačných listinách jednotlivých strán, a potom by sme zistili, resp. by sme nútili tých predsedov, resp. predstavenstvo tej strany a hnutia, aby dávalo osobnosti, a doslova osobnosti na svoje kandidačné listiny, lebo tým pádom nebolo by si isté, či prví desiati budú v tom parlamente, alebo nebudú, a to občania, tiež tlmočím názor mnohých našich občanov, ktorých stretávam jednak na mojich mítingoch, jednak chodia do mojej kancelárie, či už v Prešove, alebo v Bratislave.
Takže do takéhoto levelu sme sa ešte nedostali, ale dúfam, že raz príde čas, že na Slovensku aj takto budeme vyberať kandidátov, a vtedy by som si povedal, že je to statočné a spravodlivé. Lebo keď tu máte niekoho, čo má 300 krúžkov, a niekoho, čo má 150-tisíc krúžkov a má rovnaký hlas, tak nehnevajte sa, ten, čo má 300 krúžkov je pre mňa neznámy človek, neznámy človek, a to, že zostal na kandidátku na zvoliteľné miesto iba kvôli tomu, že je v určitom, v pozícii možnože voči, hovorím, predsedovi alebo niekomu inému, to je už, žiaľ, takto zdeformované.
Takže, vážení, ja som za absolútny krúžok a v celom tom rozsahu, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu ešte ho nedávame v rámci naprieč strán, ale dávame to iba v jednej strane.
Takže to sú zhruba naše návrhy, ktoré dávam spolu s kolegom Matovičom v tomto pozmeňujúcom návrhu. Takže týmto končím rozpravu a prečítam pozmeňujúci návrh, ak dovolíte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Martina Fecka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1034).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 doterajšom bode 26 v § 8a ods. 2 znie:
„(2) Strana je povinná zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam jej členov v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a dátum vzniku členstva a priebežne ho aktualizovať ku koncu každého kalendárneho mesiaca.“
2. v čl. 1 sa za doterajší bod 68 vkladá nový bod 69, ktorý znie:
„70. Doterajší text 25 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2 až 5, ktoré znejú:
(2) Príspevky zo štátneho rozpočtu podľa ods. 1 musí strana viesť na osobitnom platobnom účte, ďalej len osobitný účet, vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ďalej len banka. Tento osobitný účet nesmie byť totožný s osobitným účtom podľa osobitného predpisu. 26aa) Údaje na osobitnom účte podľa predchádzajúcej vety musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku alebo názve platiteľa v texte účtovného zápisu a variabilnom symbole, ďalej len prehľad platobných transakcií.
Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi strana v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ministerstvu, ktoré ju zverejní na svojom webovom sídle.
(3) Plnenie povinností uvedené v ods. 2 stranou je podmienkou na vyplatenie príspevku zo štátneho rozpočtu podľa ods. 1.
(4) Strana je na svojom webovom sídle povinná zverejňovať údaje o používaní príspevkov zo štátneho rozpočtu podľa ods. 1 v rozsahu podľa osobitného predpisu. 26ab)
Údaje o vyhotovenej objednávke tovarov, služieb a prác strana zverejní do 10 dní odo dňa vyhotovenia objednávky a údaje o faktúre za tovary, služby a práce strana zverejní do 30 dní odo dňa zaplatenia faktúry.
(5) Strana je povinná zverejňovať údaje podľa ods. 4 nepretržite počas 5 rokov odo dňa ich zverejnenia.“
Poznámka pod čiarou odkaz 26aa znie:
„26aa) § 3 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
26ab) § 5b ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zátvorke zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 doterajší bod 81 znie:
V § 31 ods. 6 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 8a ods. 2“ a na konci sa pripájajú tieto slová „alebo ods. 6“.
4. V čl. 1 v doterajšom bode 88 v § 34e ods. 4 sa slová „podľa § 8a“ nahrádzajú slovami „podľa § 8a ods. 1 a zverejniť zoznam členov podľa § 8a ods. 2“.
5. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/ 2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 207/ 2008 Z. z., zákona č. 477/ 2008 Z. z., zákona č. 145/ 2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 220/ 2011 Z. z., zákona č. 382/2011 Z. z., zákona č. 341/2012 Z. z., zákona č. 340/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 2 ods. 4 sa za slovo „sprístupňovať“ vkladajú slová „alebo zverejňovať“.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
6. v Čl. II sa za doterajší bod 19 vkladajú nové body 20 a 21, ktoré znejú:
„20. V § 68 ods. 5 znie:
(5) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal v poradí najviac prednostných hlasov z kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície. Ak je politickej strane alebo koalícii pridelených viac mandátov a viac kandidátov získalo prednostné hlasy, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.“
21. V § 71 ods. 1 sa vypúšťajú slová „z kandidátov, ktorí získali aspoň 3 % prednostných hlasov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. II sa za doterajší bod 24 vkladajú body 25 a 26, ktoré znejú:
„25. V § 94 ods. 5 znie:
(5) v rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal v poradí najviac prednostných hlasov z kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície. Ak je politickej strane alebo koalícii pridelených viac mandátov a viac kandidátov získalo prednostné hlasy, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
26. V § 97 ods. 1 druhá veta znie:
Ak však boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Koniec novely zákona o politických stranách.
Takže končím, žime tak aby bolo aj chleba aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, Martin. Áno, jasné, prohibícia, to nemáme šancu. Som si vedomý toho, že všetko s mierou. Ale hovorím, s mierou aby to išlo, a musím povedať jedno, že kde je asi prvý príklad.
No prvý príklad je v rodine predsa. Tam sa decká vychovávajú, tam začína ten prvý proces. A keď on vidí, že otec opitý dennodenne, a vyrábajú si to doma a môžu si to dať, no už tam ja vidím ten problém, že sa začína skresľovať názor. Máš dve možnosti, buď si tak naštartovaný, že nechceš byť ako možnože otec, možnože strýko, možnože nejaký sused, a povieš, že a priori nie, alebo, naopak, skĺzneš na jeho koľaje a tým pádom sa vezieš. A to je ten problém.
Takže áno, Martin, máš pravdu, treba začínať osvetou, učením, ktoré začína v rodine, v školách a príkladom osobným.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne trošku pridať pár slov k tejto rozprave, ktorá hovorí o novele zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.
Pôvodne som myslel, že ani k tomu nevystúpim, ale vyprovokovalo ma k tomu snenie, keďže som pozemkár a v každom zákone hľadám tú moju parketu, tak tá parketa sa našla a prakticky som zistil, že je tam určité zle zadefinované, ten ovocný sad, alebo teda záhrada, z ktorého by malo byť brané to ovocie alebo ten produkt. A povedal som to aj na výbore a musím povedať, že som rád, že navrhovateľ zareagoval.
Pripravil som si, samozrejme, aj môj pozmeňovák, nakoľko som čakal až do poslednej chvíle, či tento pozmeňovák, ktorý mi pán spra..., teda predkladateľ povedal, že bude túto otázku riešiť, tak som rád, že ju dal do svojho pozmeňováku, a tým pádom môj pozmeňovák neprečítam a prakticky bral som ho ako zálohu.
O čo išlo? Išlo o § 10 ods. 4, kde sa hovorí, pôvodné znenie znelo: „Súkromnú výrobu destilátu možno vykonávať len v mieste trvalého pobytu súkromného výrobcu destilátu alebo v mieste, kde sa nachádza ovocný sad vo vlastníctve alebo v nájme súkromného výrobcu destilátu.“
A práve túto otázku som namietal, pretože keď máte vlastníctvo, neznamená, že to užívate. Veď to je najväčší problém našich poľnohospodárov, ktorí štrajkujú a ktorí hovoria, že nemôžu sa dostať k svojmu majetku. A tu to bolo deklaratórne takto v pôvodnom znení dané. Takže som rád, že sa to zmenilo na aj to užívacie právo, a momentálne to zneje asi tak, kde sa ovocný sad alebo záhrada v užívaní fyzickej osoby nachádza podľa ods. 1, ktorá, táto osoba užíva z titulu vlastníckeho práva alebo iného práva zakladajúceho právo užívania nehnuteľnosti. Áno, páni kolegovia, dúfam, že si to z tohto momentu vezmeme príklad aj do budúcna. Stále to užívacie právo dávajte, ak je potrebné, a, naopak, ak aj vlastnícke, vlastnícke, lebo ináč je to paškvil a je to o ničom.
A teraz poďme k tomu, čo tu bolo. Ja musím povedať, že ja budem proti, pretože pre mňa človek, ktorý je opitý a nevie o dni niektorom, ktorý mal prežiť na tejto zemi, a bol mimo, prakticky nevie si vážiť život, takže ja to beriem ako veriaci, že zabíjaš vlastné telo. A tam máš napísané v Desatoro, že nezabiješ. Takže, vážení, ja to asi z takéhoto pohľadu beriem a môžte sa usmievať, povedať, že čo nie. Nemáš proste právo, aby si svoje telo takýmto spôsobom ničil, že máš okno a deň, dva, tri proste nevieš o svete iba kvôli tomu, že si sa opil.
Takže ja to beriem z tohto hľadiska a nedám si za túto vieru, pretože alkohol, jak už bolo spomenuté kolegom Poliačikom, je veľká droga, s ktorou máme problémy. Aj v mojom okolí bolo dosť takýchto, nie jedného suseda som zachraňoval, ktorého som našiel v priekope, a ja som si proste bral ako chlapec príklad, že toto nie, takto nemôžme ísť ďalej, tak preto ja a priori budem proti.
Ale chcem ešte prečítať odkaz stavovskej organizácie, ktorú pani ministerka pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka stále hovorí, že s nimi je ako v súlade a s nimi prejednáva vážne momenty, a táto stavovská organizácia sa volá aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. A sú tu aj Potravinárska komora Slovenska, aj Únia potravinárov Slovenska, aj Agrárna komora Slovenska, aj Združenie páleníc a liehovarov na výboru destilátov na Slovensku, aj Asociácia platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín, Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, Zväz obchodu Slovenskej republiky a Slovenské združenie pre značkové výrobky. Títo všetci uverejnili svoj protest, ktorý bol zverejnený 10. septembra 2018 aj v denníku SME, uvádzal som to aj na našom výbore, kde hovoria, a ten nadpis znel: „Legalizácia domáceho páleného destilátu otvára dvere alkoholovej mafii a čiernemu trhu.“
Takže musí zaznieť aj tento hlas z tejto stavovskej organizácie, resp. z týchto združení týchto deviatich stavovských organizácií a oni poukazujú na dve veci.
Po prvá, po prvé, legalizá..., citujem: „Legalizácia domácej výroby alkoholu otvorí dvere doteraz zatvorené alkoholovej mafii a čiernemu trhu. Každý podvodník si bude môcť kúpiť certifikované zariadenie a s úsmevom na tvári ročne zadeklaruje úradom, že vypálil presne 25 litrov čistého alkoholu. Koľko vypálil navyše, si ponechá pre seba, pretože si bude istý, že nikto nedokáže tento údaj verifikovať a nikto to nedokáže skontrolovať. Taká bude realita.“
Po druhé, čo uvádzajú: „Rozmach alkoholovej mafie a čierneho trhu skôr či neskôr ohrozí zdravie obyvateľstva. V rokoch 2012 až 2013 zomrelo v Českej republike 47 ľudí na otravu metylalkoholom a nebolo to preto, že nelegálna výroba sa pomýlila, bohužiaľ, nie. Zločinci, ktorí nelegálne pálili alkohol, si len povedali, že ešte viac zvýšia svoje zisky, a pridávali do nelegálnych páleniek metylalkohol. Koľko bude trvať, kým si novodobá alkoholová mafia, ktorá sa zaštíti legálnosťou domácej výroby, povie, že tiež chce zvýšiť svoje zisky?“ Citujem ďalej: „Tvrdiť, že po legalizácii domáceho pálenia alkoholu sa všetci dobrovoľne prihlásia a budú páliť len 25 litrov ročne len z vlastného ovocia a len pre vlastnú spotrebu, je zavádzanie. Štát tvrdo zdaňuje, a tým pádom aj kontroluje výrobu tvrdého alkoholu, pretože destilácia je proces, ktorý v sebe nesie aj riziká. To nie je ani výroba vína, ani varenie piva. Destilácia tvrdého alkoholu je omnoho sofistikovanejší a zložitejší proces.
Akú logiku by malo pretrvanie tvrdeného zdaňovania priemyselne vyrábaných destilátov a liehovín v situácii, kedy by ich domáca výroba bola legálna a zdaňovaná skôr symbolicky? Ako by štát dokázal zdôvodniť svoje právo vyrubovať takéto dane, keby na druhej strane prakticky dal do rúk potenciálnym podvodníkom nástroj ako sa prikryť legálnym plášťom? Rozumná vláda, rozumný parlament nemôžu nič takéto pripustiť.“
Citoval som z denníka SME a zo stavovskej organizácie, ktorí sú pod týmto podpísaní.
Ja by som chcel teraz dať otázku navrhovateľovi, či na tomto stanovisku títo, stavovské, stavovské organizácie trvajú a či ste s nimi možnože v rámci od toho 10. septembra do dneska niečo vyjednali, a akým spôsobom sa k tomu stavajú, pretože ja som za to, pokiaľ je to veľmi špecifický proces, ja nie som ani potravinár, takže do toho veľmi nevidím, ale pokiaľ oni takto charakterizovali, tak asi majú právo odborníci povedať prečo. A ja si beriem z druhej strany, že pokiaľ chcete zabiť ošípanú, tak musíme mať všetky možné povolenia, certifikáty a neviem, všetko možné komplikované ako ten veľký, ktorý má na bitúnku. A to isté vidím aj tu. Dobre, nech má, nech môže, ale musí všetko splniť, aj to, že sa to nebude kaziť, že nebude kazový ten, ten výrobok, proste a bude ho mať kto, ten, certifikované zariadenie, a bude ho mať kto opraviť a bude spôsobný na to ten, kto to bude ten metylalkohol, resp. ten alkohol vyrábať.
Takže, vážení, mal by som na vás veľkú požiadavku, aby sme mali rovnaký meter aj v jednej, aj druhej strane, pretože takto sa ďalej asi nedostaneme.
Dali ste tam med. Áno, to kvitujem, veď medárov a včely, samozrejme, treba podporovať. Ako povedala kolegyňa z nášho výboru, ja som tiež a budem sa biť za záchranu včiel. Dokonca, keď dovolíte, tak vám dám jeden podnet. Možnože by bolo dobré, keby sme ho dali aj do chránených živočíchov, tú včelu, lebo to by bola už, to by bol už iný level. Len zas keď si dám do pomeru jedno a druhé, tak zisťujem, že moje svedomie sa, žiaľ, na základe toho alkoholu, ktorého som, a vidím aj dennodenne, ako ľudia sa nám mocú po ulici a hlavne mládež, tak nemôžem zahlasovať za tento zákon. Takže kvitujem, že ste tam dali aj med. Podľa všetkého to bude asi aj schválené, pretože ste koaliční poslanci, je to koaličný návrh poslancov, ale s mojou podporou nateraz nemôžte počítať.
Takže, vážení, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa vyjadril k našej Janke Šípošovej, pretože ako si spomenul, bola naša kolegyňa a mnohí sme ju mohli zažiť priamo z očí do očí a môžme sa pozrieť aj na jej vystupovanie v rámci či už pléna Národnej rady, resp. na iných akciách. Zastupuje aj Dcéry politických väzňov, ktoré veľmi vehementne zastáva, a myslím si, že treba si to stále pripomínať, a ona a jej rodina to aj na vlastnej koži zažila. Takže myslím si, že nominácia pani Janky Šípošovej na tento post má svoje 1 000 % opodstatnenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel ku diskusii k tejto novele zákona.
A v prvom rade musím povedať, vlastne prečo vznikli Obyčajní ľudia. Mal som tú česť byť pri ich zrode a neľutujem to. Pretože vznik iniciovala jedna neprávosť, ktorá sa volá nemožnosť kandidovať nezávislého poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky. Keď môžu kandidovať do komunálu, do vyšších územných celkov, mi povedzte, prečo nemôže človek kandidovať do Národnej rady ako nezávislý? To bol hlavný motív, ktorý nás viedol, tých prvých štyroch, Eriku Jurinovú, Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča a Martina Fecka, aby sme povedali, že toto je trošku anomália, a chceli sme to zmeniť. Či sa nám to podarilo, alebo nie, to už nech rozhodnú voliči. Neboli sme na jedno použitie. Mali sme tu takéto strany, ktoré boli štandardné, skončili na smetisku dejín. Mám tu česť a ďakujem občanom už tretie volebné obdobie zastupovať občanov, ktorí nám dali krúžky. Nám dali krúžky a naši poslanci išli stále z posledných miest. Budem dávať aj takýto pozmeňujúci návrh, v ktorom aj tento absolútny krúžok, budem sa mu venovať.
Keby bola politika o tom, či pôjdeme na pivo alebo na poldeci a či prídeme zajtra alebo pozajtra domov, tak kašlem na ňu. A myslím, že každý by asi takto reagoval. Ale, žiaľ, politika je to, že keď sa tu nájde 76 poslancov a si povedia, že niečo odsúhlasia, teraz si vymyslím, že zrušia mesto Levoča, tak ho zrušíme, kolegovia. A môže sa každý postaviť na hlavu v Levoči, lebo tu sa rozhoduje. Vážení občania, tu je ten sál zákonnosti Slovenskej republiky a akých poslancov pošleme, tak sa v republike žije. Áno, je to obraz voličov, koho si tu poslali, koho si zvolili. A to je jedno, či je to vpravo, vľavo, v strede, liberál, konzervatívec, progresívec, sociálny. To je jedno. Proste sme tu. Takže, vážení, tento zákonodarný zbor by mal byť čo? No výkvet slovenského národa. Pravda či nie? Keď nie, povedzte mi. Mal by tu byť výkvet národa slovenského, že voliči si nás zvolili.
Musím ešte jedno povedať. Je nás tu síce zopár, musíme si dať dvojciferný, ale je to zopár, nevadí. Každá doba je historická. Každým dňom píšeme históriu. A viete, ako ja vnímam túto dobu našu, kde my sme teraz v tomto živote v roku 2017, 2018? Že od 1. 1. 1993 má konečne Slovák list vlastníctva na svoju krajinu. To, že to nešlo referendom a to išlo politicky, to už nebudem rozoberať. Dobre. Oukej. Mohli sme byť tisíc rokov pomaďarčení. Nie sme. Mohli sme byť 60 rokov počeštení. Nie sme. Slovák je tu! Máme krajinu! Krásnu krajinu máme. Môžeme sa porovnať s Novým Zélandom, s Amerikou. Máme perfektných ľudí! A my si nevieme sami vládnuť, aby sa Slovák mal dobre? Tak to mi teda vysvetlite? Tak to mi teda vysvetlite, že potom aké máme právo medzi národmi sveta fungovať, keď my zisťujeme, že tu nám vybuchuje, tu je problém s niekým, tam je nejaká korupcia. Veď to je nonsens!
Tak sa pýtam a vyzývam občanov, lebo obyčajne, keď poviete, že nepôjdem voliť, lebo už nemám koho, tak to je to najhoršie, čo urobíte. To je to najhoršie. Lebo keby prišlo voliť 90 % voličov, ktorých máme asi 4,2 mil., keď si dobre pamätám, keby prišlo 89 % voliť, aby zvolilo niekoho, tak poviem, dobre, tak máme múdry alebo hlúpy národ. Aj keď príde iba 40 % voliť, 50 %, do Europarlamentu iba 13 %, tak, vážení, potom je to problém. Potom je to problém a občania, vyzerá, že strácajú nádej. A politika by nemala byť o tom, aby sme im brali nádej. Ale mala by byť o tom, aby sme im tú nádej dávali.
A ja by som bol najradšej, ako to povedala svojho času pani Radičová, keď som mal tú česť byť ešte v roku 2010, že tu by mali byť štátnici a nie politici. Lebo politik to vidí na 4 roky a štátnik na 30 rokov, na 50 rokov, ako tu bude žiť Slovač a slovenský národ alebo nebude žiť. A toto by som chcel dosiahnuť možnože aj tým mojím takým malým pričinením a dúfam, že aj vás, kolegovia a kolegyne, by som chcel poprosiť, aby sme nenechali za nami spúšť, keď budeme opúšťať lavice tejto sieni zákonnosti, ako hovoril kolega Mičovský, ktorý už teraz neni s nami.
Takže, vážení, ja takto vnímam svoj mandát politika a som rád, že voliči, a mne je jedno, ktorí sú to, keď príde s problémom, aj zo strany SNS chodia za mnou voliči. Ja som volil SNS, ale prídem za vami. Možnože aj za vami chodia, že volili Obyčajných a prídu za vami. Ja som rád, však sú naši ľudia predsa, nie? „N“ s veľkým Naši, 42 milióna, 5,5 mil. slovenského národa, ktorého tu zastupujeme. A to sú ešte aj tí nevoliči, ktorí budú o päť rokov, možnože o aj tri roky voliť.
Takže, vážení, musíme pre všetkých robiť. Nie iba pre tých, ktorí sú ako naši voliči alebo vaši voliči. A preto ja hovorím, že keď má byť problém riešený, tak ten problém musí byť riešený vecne, časovo zvládnuteľne, nieže to dáme na veky vekov, že to budeme riešiť jak reštitúcie a ďalšie veci, kde nie a nie ukončiť. A to by sme mali my politici na tejto scéne, ktorá sa volá Národná rada, zvládnuť.
Pani predsedajúca, asi 19. hodina, takže asi prerušíme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Áno, prerušíme to.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Asi trinásť minút, či koľko mám? Tak nechám si nazajtra.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, samozrejme, aj my hnutie Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti podporíme novelu tohto zákona. A ja hovorím, že reštituenti všetci, to znamená, aj na poľnohospodárske, aj na lesné, aj na ďalších pozemkoch, ktorí 27 rokov, 28 rokov nie sú riešení. Mne to pripadá tak, ako si aj ty spomenul, že štát ráta s tým, že vymrie, vymrie ten reštituent, ktorý vie, že kde si uplatnil nárok, teraz hovorím paušálne o všetkých, a to decko, vnuk nebude vedieť o 10, 20, 30 rokov, že vôbec niečo bolo uplatnené a štát povie: Vybavené! Veď nikto si už nenárokuje, nikto už nás nesúdi, nikto za to nebojuje.
A ja sa pýtam, ktorá vláda doteraz naprieč politickým spektrom, či to boli opozičné, teda ľavicové alebo pravicové, ktorá sa zastala týchto reštituentov, ktorí nemajú sa kde podeť, doslova takto, nemá kam ísť.
Pretože aj u nás v Prešove sme riešili tento problém, ja som tiež vydával, určité v rámci reštitučného konania, celú bytovku, kde sme dávali, ale prvá podmienka bola, že ten reštituent, ktorý dostával tú bytovku do vlastníctva, sa musel pred nami dojednať s tými nájomcami, ktorí tam boli, za akú cenu to bude ďalej prevádzkovať, to užívanie týchto, užívateľov týchto bytov. Pokiaľ nie, tak dávali sme tam s mestom určité podmienky, na základe ktorých sa museli dojednať. Žiaľ, pozerám, že Bratislava je aj v tých iných reštitúciách na chvoste chvosta, pretože, samozrejme, je tu komercia, tu sú asi iné ceny ako u nás v Prešove, kde prakticky to lieta halabala.
A musím povedať, že pokiaľ sa nepozrieme pravde do očí a nepovieme, že stačilo, poďme to robiť a od piky a všecko, pretože tu sa nevie vysporiadať s minulosťou, nevie, kde je, a nevie, kam chce ísť, a my nemôžme na krivde teraz robiť pravdu a stavať niečo, pretože tu je veľká krivda u reštituentov.
Takže, vážení, áno, koaliční poslanci, chcem veriť, že vaše svedomie neostane hluché.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia dovoľte, aby som podal spravodajskú správu k novele tohto zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 1109.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no ja nie som baník samozrejme a mám s tým minimálne skúsenosti, ale keď počúvam, že akým spôsobom no to bolo zanedbané, tie jednotlivé bezpečnostné, technické a ďalšie veci, mne to pripadá, ako keby sme začali ťažiť v roku 2005 alebo ´8, prvýkrát v histórii na Slovensku ideme ťažiť a nemáme žiadne nejaké tie normy a pravidlá pripravené. A keď ešte hovoríš, že tam nie sú ani zodpovední vedúci, no ďakujem pekne. Takže to je dobrý chaos. A bojím sa, že toto asi neni jediný rezort, v ktorom to takto vyzerá.
Takže ďakujem, keď takto to vystihujete a dávate takúto zmenu zákona. Ďakujem.