Videokanál poslanca

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, pán spravodajca, dovolím si krátko vystúpiť teda k tomuto návrhu zákona.
Pani prezidentka namieta skrátenie doby neplatenia výživného pri trestnom čine zanedbávania povinnej výživy zo súčasných troch na dva mesiace. Tiež hovorí o tom, že neexistujú podložené ukazovatele, ktoré by toto skrátenie logicky podložili.
Ja som si, keď som sa zaoberala náhradným výživným a teda novelou, ktorú som pripravovala, ktorú som tu tiež predkladala, tak som si tiež žiadala od ministerstva vnútra, koľko existuje rodičov, ktorým boli odňaté vodičské preukazy, a odpoveď bola taká, že to teda nesledujú. Takže z toho dôvodu naozaj sa mi javí ako táto pripomienka opodstatnená, ak robíme nejaké teda vstupy do zákonov, ktoré ovplyvňujú ľudí, tak jednoducho mali by sme mať na to aj primerané dôvody, podklady a logicky by sme to mali vedieť vysvetliť, aby to nebolo len tak z brucha, že boli tri, tak dáme dva mesiace.
Ale čo chcem upozorniť a čo zákon tak či tak nerieši a čo v podstate neporieši ani to, či bude sa považovať za neplatenie výživného či tri mesiace, alebo dva mesiace, je to, že každý, kto má dieťa zverené do náhradnej starostlivosti a dieťa dostáva tzv. opakovaný príspevok na dieťa a prevýši mu čo i len jeden cent, tak náhradnému rodičovi sa odoberá náhradné výživné. Je to nespravodlivé voči deťom i tým náhradným rodičom, lebo sme veľmi radi, že tie deti nie sú v detských domovoch, ale, naopak, že tí náhradní rodičia sa o nich starajú v prirodzenom prostredí.
Mám podnety, kde sa to už teraz reálne stáva. Jednej pani odobrali náhradné výživné pre dve eurá, druhá pani, ktorá je náhradnou matkou a zároveň je starou matkou autistického vnuka, má súdom určené minimálne výživné od povinného rodiča vo výške 28 eur, 79 centov, t. j. 30 % sumy životného minima po starom, a keďže má toto dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti, mala tiež odobraté práve náhradné výživné, lebo od júla sa zvýšilo životné minimum a tým, že vnuk autista dostáva opakovaný príspevok, ktorý je viazaný konkrétne na to dieťa, nie na príjem náhradného rodiča, tak sa v októbri zrušil tento príspevok práve tejto rodine, pretože prevýšilo im to 4 eurá. Za druhého povinného rodiča sa zruší to povinné výživné práve u tejto náhradnej matky práve v decembri, takže vnuk autista príde mesačne o 57 eur a 58 centov.
Ja chcem pripomenúť ctenému plénu, že opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti slúži na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, lebo máme, keď príspevok ide na náhradného rodiča, a máme príspevok, ak nám ide za dieťaťom. A práve to, čo ide za dieťaťom, rátajú za spoločný príjem a na základe toho to náhradné výživné odoberajú tým náhradným rodičom. A to je nespravodlivé a to neporieši ani situácia, že v podstate či je trestný čin po dvoch alebo troch mesiacoch neplateného výživného, to absolútne nemá dôvod na to, že sa nám bude stávať, že práve náhradní rodičia skrz toho, že, že životné minimum sa mení a ten príspevok je viazaný na dieťa a zarátava sa tam celý prijem, tým ľuďom je odoberané, sú odoberané peniaze, ktoré priamo putujú na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa. Takže toto je potrebné riešiť.
A taktiež čo nerieši návrh zákona – a ja som to už hovorila pánovi predkladateľovi v prvom čítaní, a teda nedostalo sa to do druhého čítania –, v prípade, ak rodič, ktorému sa vypláca minimálne výživné, to znamená, že v podstate ide o povinného rodiča, ktorý buď nepracuje, alebo nejakým spôsobom nemá nijaký príjem, tak vtedy súd určuje sumu 28 eur 79 centov. Ak ten rodič tej matke dá nejakých, nejakú sumu, dajme tomu 20 eur, tak ona ak poberá náhradné výživné, musí následne to náhradné výživné vrátiť.
Návrh zákona, ktorý sme schválili, a teda pani prezidentka vrátila späť, opäť túto situáciu nebude riešiť. To znamená, že u žien, ktoré majú minimálne finančné prostriedky, opäť po nich bude štát vymáhať tie peniaze. To znamená, že ak oni medzi sebou si jednoducho ako tie veci nevysporiadali, naďalej tie najchudobnejšie z najchudobnejších budú mať opäť v podstate málo peňazí na to, aby napríklad ostali v tom náhradnom, nájomnom bývaní alebo náhradnom bývaní, kde žijú a si musia zaplatiť nájom. Lebo realita je taká, že ak ona dostane od štátu 28 eur 79 centov, on jej dá nejakých 15 eur, ona by to mala nahlásiť na úrad práce, ten by mal pozastaviť náhradné výživné a v podstate ten, ten zase, jej manžel ďalšie dva mesiace nebude platiť, ona má pozastavené náhradné výživné a opäť musí opätovne požiadať o to, aby sa jej náhradné výživné platilo, ak jej on nebude platiť. A ide o také minimálne sumy, že ona jednoducho nevie ani uhradiť z tých 28,79 nájom, tak, samozrejme, ona to minie, a to, čo on jej dal 15 eur, tak ešte ten štát chce od tej matky, aby naďalej mu vrátila. To znamená, že vy ste toto vôbec neporiešili u tých ľudí.
Ak dá nejakú čiastku, jednoducho tam štát dáva ruky od toho preč a naďalej tam vzniká problém a hlavne u rodín, ktoré sa určite aj na vás obracajú s tým, že ostala s deťmi, nemá finančné prostriedky, manžel jej dá nejakú čiastku a keďže sa ten zákon postavil tak, že oni si to majú vyrovnať, tak jednoducho naďalej sa to bude vymáhať od, od toho rodiča, ktorý je poškodený v podstate.
Takže ak naozaj chceme pomôcť, mali by sme sa pozrieť na náhradných rodičov a mali by sme sa pozrieť ešte na tých chudobných rodičov, kde tam naozaj ide len o desiatky eur, 12 eur, ale naozaj pre tú ženu, keď to má vrátiť, je veľký peniaz.
Ďakujem.

Ďakujem ti za pripomienku. Presne preto ma to zmiatlo, pretože pani Kuciaňová predkladala ten zákon. Na to som sa pozrela, že za sebou predložený a bol ten s jej priezviskom ten istý, čo potom predkladal pán Baláž. Takže ma to naozaj pomýlilo. Ale v podstate áno, máš pravdu, že vsúvajú sa rôzne a veľmi vážne pozmeňujúce návrhy. Pretože aj napríklad pri tých dôchodkoch som sa chcela opýtať, že či jednoducho vypúšťajú z minimálnych dôchodkov ľudí, ktorí získajú potrebný počet rokov na priznanie minimálneho dôchodku náhradnými dobami. Teraz neviem, lebo mám taký pocit, že naozaj cieľom je zúžiť trošku tú skupinu, ktorým sa vyplatí ten minimálny dôchodok. Takže vlastne naozaj je v tom chaos.
A teda áno, aj ja som sa pomýlila, za čo sa ospravedlňujem, pán predseda.

Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, tak už sme tu mali doobeda vlastne pozmeňujúci návrh od pani Kuciaňovej a teraz v obdobnom duchu ho predložil pán Baláž. Preto sa ťa chcem, pán predkladateľ, opýtať, v čom, v čom spočíva rozdiel, lebo mne sa vidí, že práve pozmeňovákom, ktorý dal pán Baláž v podstate, meníme že vzorec pre minimálne dôchodky nebude platný od mája 2020, ale bude to dňom vyhlásenia. Čiže nevieme, kedy teda stihnú ten termín na vyplácanie dôchodkov.
Taktiež sa chcem opýtať, či vypúšťate z minimálnych dôchodkov ľudí, ktorí získali potrebný počet... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, sme pri volebných zákonoch.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Ale bol taký pozmeňovák podaný v rámci toho zákona. No Baláž dal. (Reakcie z pléna.) No dobre. Ja som sa pozerala a mne sa zdal identický, hej, len sa tam zmenil akože termín. Takže ja neviem, akože prečo. Ale aj tak bol predložený predtým. Ty si v podstate akože nevystúpil proti tomu. Čiže jedná sa o to isté, aby sme vedeli, že budú vyplácané v inom termíne minimálne dôchodky, aj keď sa to teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Sme pri úplne inej téme, volebné zákony. Minimálne dôchodky boli prerušené.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
No dobre, ale teraz sa mi zdalo, že pán Baláž dal ten istý pozmeňovák, čo bolo o cestnej premávke.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Nie, nedal.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Dobre. Ak skrátite dĺžku moratória na prieskumy, verte, že beriete ľuďom šancu zorientovať sa v množstve informácií. Politici a mecenáši politických strán budú mať informácie o preferenciách a prispôsobia tomu aj svoju kampaň. Ale občania ostanú vlastne, občanom ostane iba zlomok informácií, ktoré si nebudú vedieť overiť, vyhodnotiť alebo porovnať. A tak človeku, ktorý nemá internet, nekupuje si tlač, ostane iba priestor, ktorý môže byť vedome manipulovaný, napríklad televízor.
V roku 2016 pán Číž vyčítal Mikovi, že RTVS pod jeho vedením je ovplyvňovaná bratislavskou kaviarňou. To znamená, ak by si ten človek pozrel v tom čase RTVS, tak jednoducho mohol by mať pocit, že niekomu sa tým prilepšuje. Reportéri bez hraníc kritizovali priame zásahy manažmentu RTVS do práce redaktorov. Pred štyrma dňami sa objavila informácia, že po TASR pomáha pán Rezník pánovi Dankovi aj v RTVS.
No ak máme chrániť ľudí pred dezinformáciami 50-dňovým moratóriom, je potrebné naozaj riešiť náklonnosť médií k jednotlivým politickým stranám. Teda mojím názorom je, že namiesto moratória 50 dní by bolo vhodnejšie a efektívnejšie a užitočnejšie venovať sa tomu, aby prieskumy sa nedali kúpiť bohatými ľuďmi alebo ľuďmi, ktorí chcú mať vplyv na politiku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, teda že si povedal aj príklad. Ja tiež som rozprávala tu s kolegyňou Natáliou, že mám taký problém vlastne v bytovom dome, že tí ľudia vyjdú na balkón, fajčia, všetky okná mám tak, že keď ich otvorím, tak mám plný byt, ako keby som bola v kaviarni. Takže naozaj som, som astmatička, syn je alergik, takže to je nenormálny problém. Naozaj to treba otvárať aj napriek tomu, že to je nepopulárna vec. Čiže naozaj kvitujem, že dávame aj vlastné príklady z vlastných životov a že ozaj to tých ľudí, ktorí sú pasívni fajčiari, ohrozuje. Ďakujem pekne.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1680. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1787 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pani kolegyňa, že si vystúpila teda k tomuto pozmeňováku, pretože, myslím si, že máš praktické skúsenosti práve s tým, že častokrát nemáš sama kde zastaviť, pretože tam stoja ľudia, ktorí nie sú zdravotne obmedzení, a teda nemáš príležitosť teda ani zaparkovať, ani vystúpiť následne.
Ale ja súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána Petráka, lebo je veľmi dôležité, je veľmi dôležitá kontrola parkovacích preukazov, pretože som zástancom toho, že dôveruj, ale preveruj, pretože naozaj tých prípadov pribúda, kedy sa tie parkovacie preukazy zneužívajú, čo nevrhá dobré svetlo aj na ťažko zdravotne postihnutých ľudí, ktorí to ozaj potrebujú. Čiže naozaj tento systém zabezpečí dôveruj, ale preveruj. A, samozrejme, taký sekundárny význam toho bude spočívať v tom, že nadbytočné miesta pre parkovanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím bude možno optimalizovať.
Čiže áno, chcem podporiť tento návrh zákona a ďakujem, že si vystúpila.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Ja chcem upozorniť na problémy s valorizáciou výsluhových dôchodkov pri tomto pozmeňovacom návrhu, vo veci zvyšovania výsluhových dôchodkov totiž už dnes panuje zmätok, a teda to hovorí aj o stabilite udržania dôchodkového zabezpečenia pre silové zložky aj teda vo väzbe na zvyšovanie starobných dôchodkov priznaných podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktoré boli prijaté teda aj na tejto schôdzi. Je preto nevyhnutné nanovo pripraviť koncepciu valorizácie výsluhových dôchodkov o to viac, že nám pribudne do silových zložiek práve aj ďalšia cieľová skupina, ktorou sú mestskí policajti.
Ak teda neurobíme poriadok v tomto systéme, môže to ohroziť nielen výsluhové dôchodky mestských policajtov, ale aj štátnych policajtov, čiže naozaj je potrebné nanovo koncipovať systém valorizácie dôchodkov silových zložiek.
Ďakujem.

Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1689. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1793 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tak, milí kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, ktorý sa snaží o to, aby ľudia, ktorí trpia, ľudia, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, ľudia s autizmom a ľudia s Aspergerovým syndrómom mali dostupnejšie kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia.
V aplikačnej praxi sa často stáva, že v jednom okrese týmto ľuďom schvália kompenzačný príspevok, v inom okrese to vyhodnotia pri tej istej diagnóze, že nie je potrebné schváliť tento príspevok, a tí ľudia doslova živoria.
Ak sa vám narodí dieťa, alebo máte príbuzného, ktorý má ťažkú diagnózu, a teda spadá do, do kategórie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je jednoduché vyžiť zo dňa na deň a už vôbec nie je jednoduché zvládnuť toho človeka. Minimálne, čo môžme urobiť v prospech týchto ľudí, je priznať im kompenzačné príspevky. Tie sa nepohybujú v nejakých vysokých eurách, ale, ale sú to peniaze, ktoré pomôžu dôstojne prežiť tej konkrétnej rodine.
Návrh zákona teda upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne.
Navrhuje sa zmeniť percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách, napr. autizmus. Častokrát práve naša posudková činnosť nestojí na medzinárodnej klasifikácii chorôb a práve autizmus alebo Aspergerov syndróm sa preto aj percentuálne veľmi nízko ohodnocuje ako keby to nebola chronická choroba, ako keby to nebola komplexná choroba. Práve preto mením percentuálnu mieru funkčnej poruchy, a teda naozaj sa rozlišuje, aké, aké jednotlivé stupne tohto autizmu možno zaradiť konkrétnemu človeku.
Taktiež navrhujem doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu. Častokrát sa stáva, že autizmus uznajú ako komplexnú poruchu pri tých, schvaľovaní tých jednotlivých kompenzačných príspevkoch, ale Aspergerov syndróm nie. Ten patrí do okruhu porúch autistického spektra a tiež ju považujeme, tiež ju zaraďujeme teda medzi komplexnú poruchu, a preto nie je možné povedať, že pri autizme, áno, spĺňa táto diagnóza nárok na príspevok kompenzačný, ale Aspergerov syndróm už nespĺňa, preto je to tam.
Ďalej navrhujem k duševným poruchám a k poruchám správania uviesť okrem autizmu aj Aspergerov syndróm presne z uvedených dôvodov. Ide o komplexnú poruchu, a teda preto sa zaraďuje medzi PAS, a preto musí byť, musí byť zaradená medzi duševné choroby a poruchy správania.
Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch, typické pre autizmus sa navrhuje zaradiť pervazívne vývinové poruchy, napríklad autizmus alebo Aspergerov syndróm medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Čo sa stáva v aplikačnej praxi? Mnohokrát posudkári neberú, že práve Aspergerov syndróm alebo autizmus je komplexná porucha, a preto nepriznávajú tento nárok na nadmerné opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, a preto ja zaraďujem, aby, aby toto uznávali medzi poruchy, a individuálne už vyhodnotia, že či ten človek má alebo nemá teda nárok na to, ale nech je to v tých, v tej skupine porúch, kde vzniká nárok na opotrebovanie šatstva, lebo ak to tam nebude, tak samozrejme ich vždy proste nechajú tak, že nemajú na to nárok.
Navrhuje sa explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndróm medzi zdravotné postihnutie na účely priznávania parkovacieho preukazu. Áno, opäť je to tak, že môžu a nemusia. Ak to nemáte zaradené explicitne medzi zdravotné postihnutia, ktorým sa priznáva parkovací preukaz, tak samozrejme zase úrad, čo úrad, okres, to okres si to vyhodnocuje rôzne. Bol popísaný príbeh matky, ktorá má autistu a ktorá popisovala len cestu do školy, čo jej to dieťa v tom aute robilo, ako kopalo, a pritom nejde o dieťa s nízko funkčným autizmom, ale vysoko funkčným autizmom. Ona nikdy nevie, či havaruje, ona potrebuje mať zabezpečené, aby ten parkovací preukaz preto, aby mohla sa postaviť aj tam, kde je voľné miesto. Jednoducho preto to tam dávam. Tie, tie výhovorky zo strany aj ministerstva, že je to duplicitné a že je to, a proste ja nerozumiem tomu, ako keby sme nechceli prísť na dostupnosť kompenzácií pre, pre toto zdravotné postihnutie. Veď, veď to sú reálne problémy tých ľudí. Reálne problémy tých ľudí.
Taktiež navrhujem precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, tzv. príspevok na benzín, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má uznaný individuálny študijný plán rozhodnutím riaditeľa. To znamená, existuje postup, racionálny postup v školstve, kde riaditeľ má tú právomoc, kde povie, že to a to dieťa je teda na individuálnom študijnom pláne, a naozaj nemusí prísť do školy dvakrát týždenne, utorok a štvrtok, aby úrad práce schválil nárok na príspevok na benzín, ak tí rodičia to nevedia preukázať, že chodí v utorok a v štvrtok do školy, tak ten príspevok na benzín tej matke neschvália, neschvália. A viete, kedy si to dieťa, to nahradí? Vtedy, keď nemá záchvat, vtedy, keď je na to spôsobilé, tak si celý ten rozsah hodín doplní. Napríklad na ten druhý týždeň, tretí, kedy je schopné to dieťa fungovať. Preto je to komplexná porucha. Preto ju zaraďujeme medzi, medzi chronické stavy.
Ďalší, ďalšiu vec, ktorý, ktorú teda riešim, je, že navrhujem priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaní šatstva, bielizne. V podstate ide o existujúci príspevok, tzv. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý nechcú autistom priznávať, a teda nechcú priznávať ani ľuďom, častokrát aj ľuďom, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, a ja hovorím to, že ak má niekto nadmerné, nadmerné výdavky na hygienu, ošatenie alebo aj ďalšie náležitosti, tak je jedno, či ho opatrujete doma alebo v zariadení, veď ak má mimoriadne výdavky, tak niekto ide za diagnózou, za tým človekom, ktorý to potrebuje. Načo máme kompenzácie, ak robíme rozdiel medzi ľuďmi?! Toto chcem zrovnoprávniť, nie dávať duplicitne, ako hovorí pán minister.
Pán minister hovorí o tom, že vraj idem dávať duplicitne nejaký osobitný peňažný príspevok na opotrebovanie šatstva. Nie, to je ten istý, len chcem, aby ho rovnako priznali aj človeku, ktorý je v zariadení sociálnych služieb. Nič viac, nijaký nový príspevok, nič viac! Veď ja tomu rozumiem, robím to 20 rokov!
Taktiež navrhujem zjednotiť výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím postihuje ambulantná sociálna služba. Tiež som bola prekvapená tým, ako, ako vystúpil človek z ministerstva a povedal, že teda je to nespravodlivé voči rodičom, ktorí do ambulantnej sociálnej služby nedávajú svoje dieťa, lebo rovnaký príspevok dostávajú ako tí, ktorí ho tam dávajú.
Ale filozofia je iná vo svete. Ak chceme, aby sme sa tých ľudí nezbavovali, čo potrebujeme urobiť? Potrebujeme, aby ostal v domácom prostredí, ale tá rodina sa zblázni, ak ho nedáme do ambulantnej služby. A my keď ho dáme do ambulantnej služby, čo urobí štát?! Skráti im príspevok! A tá rodina s tým skrátením príspevkom čo si povie? Už sa to nedá vydržať! Ja proste keď mám niekde človeka nad štyri hodiny a môžem sa zamestnať, tak oni mi zoberú príspevok, tak buď ja sa zbláznim, alebo toho človeka posunie neskôr kde? Do pobytovej služby. Takto máme nastavený zle filozofický systém starostlivosti ľudí v domácom prostredí! Ja to preto robím, ja to preto robím. Chcem poukázať aj na ďalšiu vec, uznesenie vlády Českej republiky z roku 2016 sa zaoberalo koncepciou, rovnakou koncepciou, ktorú dostal ako minister, tak aj premiér tejto krajiny, koncepciou pomoci populácii s autizmom a ich rodinám. Taká podobná koncepcia bola predložená vláde Českej republike. A ako si s tým počít..., počínala vláda Českej republiky? Prijala uznesenie o podnetu k riešeniu situácie života osôb s poruchou autistického spektra a ich rodín. Zobrala ju na vedomie, to znamená, rovnakú koncepciu ako my máme na Slovensku, zobrala na vedomie, sú tam nejaké odporúčania a podľa toho aké tam boli odporúčania povedali, ministerstvo práve, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo školstva. Takto sa v uznesení vlády Českej republiky, Česká republika stala jednou z krajín, kde začala riešiť Aspergerov syndróm a poruchy autistického spektra. Áno, je to začiatok, je to začiatok. Napríklad v rámci zdravotného poistenia schválili abaterapiu, ktorá je podporná komunikácia, aby tie deti vôbec začali rozprávať, aby im rodičia rozumeli. Áno, sú to malé kroky, ale veľmi potrebné. A my im neschvaľujeme ani kompenzácie, lebo sú duplicitné, alebo ja neviem, proste aké absurdné dôvody si hľadáme na to, aby ten človek vôbec dostal nárok na kompenzačný príspevok!
Len pre vašu informáciu, počet osôb s poruchou autistického spektra, teda v tejto koncepcii sa udáva v Slovenskej republike 34 560 ľudí. Všetci počujete, že pribúda prípadov, kde sa rodičia detí s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom domáhajú vzdelávaniam, domáhajú sa sociálnych služieb ambulantných, pretože nevládzu. My máme počet aktuálne voľných miest na trvalé a časovo obmedzené umiestnenie dospelej osoby, teda k 31. augustu to bolo, 2018, šesť, šesť. A ľudí máme 34-tisíc!
Chcem poukázať aj na chartu práv osôb s autizmom. Už v roku ’92 zasadala v Haagu konferencia, ktorá sa zaoberala touto problematikou, a stanovila si 19 práv pre tieto osoby, ktoré ja zohľadňujem aj v tých kompenzačných príspevkoch, aby sme naozaj vyrovnávali to, čo máme v zákone, vychádzam z toho, čo máme, čo môžme podporiť, čo môžme vylepšiť, a je to právo na dostupnú, objektívnu a správnu diagnózu a vyšetrenie. Preto hovorím o miere funkčnej poruchy, preto navyšujem stupne. Prečo? Pretože ide o podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb o závažný, o závažný chronický stav, ktorý sa nevylieči! Autizmus nevyliečite.
Ďalej je to právo na, na využívanie, vybavenie a pomoci a podpory rôznych služieb tak, aby mohli žiť plne produktívny život dôstojným a nezávislým spôsobom. Preto tá ambulantná forma sa nebude krátiť, aby sa nezbláznili všetci, aby mali dostupné služby. Je to v zákone, áno, je to, je, je. Celkovo pohľad na opatrovanie v Slovenskej republike musíme zmeniť! Musíme nastaviť nový systém. Ale vychádzam z toho, čo je. Nehľadáme problém tam, kde nie je, hľadáme, hľadajme tam, kde je, a pomenujme si ho a poďme ho riešiť.
Ďalej je to právo na dostupnú prepravu a voľnosť pohybu. No fajn, veď keď to dieťa nemôže jeden týždeň ísť do školy, ale druhý týždeň si ten rozsah hodín musí teda doplniť, tak prečo neuznávame príspevok na benzín, prečo?! Len pre vašu informáciu, v roku 2018 priemerný mesačný počet poberateľov klesol o 3 541 ľudí. Áno, financie, sa tešíme, že sa nám zvyšujú proste financie do, do kompenzácií, ale za akú cenu? Nepriznávajú sa tým ľuďom alebo sa odoberajú tie kompenzačné príspevky. Áno, na jednej strane ich zvýšime na druhej strane práve tie veci, ktoré predkladám majú zabezpečiť istotu tomu človeku, že dostane ten kompenzačný príspevok.
Takže naozaj ako, keď to neschválite, mne neublížite, ublížite ľuďom, ktorí to potrebujú, a preto naozaj ja vás chcem poprosiť, vyzvať, ak, ak teda veríte, že, že tí ľudia naozaj trpia, aby ste podporili túto novelu, robím ju naozaj preto, že viem, že tí ľudia trpia.
Ďakujem.

Dobrý deň. Kolegovia a kolegyne, mám tu česť v druhom čítaní vám predložiť zákon.
Návrh zákona si kladie za cieľ odstrániť znevýhodnenia nastávajúce v aplikačnej prac..., praxi, s ktorými sa na dennej báze stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom a Aspergerovým syndrómom.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim.