Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám ctenému plénu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Túto tému treba rozdeliť na dve témy. Pre mňa tieto dve témy sú samostatné, v tejto situácii nespájateľné. Jedna je exekučná amnestia a druhá je zastavenie starých exekúcií. Tu teraz týmto návrhom zákona ja predkladám návrh na riešenie starých exekúcií, a to formou ich zákonného zastavenia. Nejde o žiadnu exekučnú amnestiu. Je možné sa pobaviť o možnosti exekučnej amnestie, ale nie pri tomto zákone, lebo to nie je témou dňa. Môže to byť témou zajtrajška, ale, ako sa vyjadrilo ministerstvo financií ešte vlani v apríli, proste na to štátny rozpočet teraz, na teraz nevie vytvoriť dostatočné rezervy a samozrejme túto záležitosť sme museli akceptovať a museli sme akceptovať predovšetkým aj to, že aj tento návrh, ktorý tu je na stole, a to zastavenie starých exekúcií, bude náročné pre verejné rozpočty, budeme musieť nájsť na to prostriedky či v Sociálnej poisťovni, všeobecnej zdravotnej, polícii, alebo aj v príslušných rezortoch.
A prečo k tomu dochádza, že k oddeleniu týchto tém? Jednak to je politické rozhodnutie, nielen fiškálne a pre mňa politické je v tom, že nie je podľa mňa spravodlivé, aby sme plošne každého zbavili svojich dlhov. Aj tých, ktorí sú exekvovaní, lebo aj medzi tými exekvovanými je rad našich spoluobčanov, ktorí majú nejaký majetok a prečo by sme sa my ostatní všetci, aj deti, mali sa skladať na zaplatenie dlhov tých, ktorí len špekulatívne rôznymi žalobami sa vyhýbajú zaplateniu svojich dlhov a vymoženiu exekvovaných finančných náležitostí.
Zákon hovorí o tom, že na, sú tam, je tam rad výnimiek, ktoré sú logické, ktoré vychádzajú jednak z našich medzinárodnoprávnych záväzkov, je tam úvaha, že prečo máme trestať tých, ktorí platia. Teda tých posledných 18 mesiacov... (Pozn. red.: veľmi potichu a nezrozumiteľne vyslovené.) Ale ten dlh zostáva.
Čiže tam, kde veriteľ v exekučnom konaní oprávnene dostáva platby od svojho dlžníka tak, a exekúcia plní účel, aj keď je staršia ako 5 rokov, ale plní účel, je proti logike, aby sme to zastavovali. Keď sme sa o tom bavili v rozporových, pri rozporových konaniach s niektorými odporcami tohto návrhu, tak som im položil takú základnú rečnícku otázku: Keby že nepredložím tento návrh zákona, tak ten exekvovaný, ten dlžník vám zaplatí? No nezaplatí, lebo je nemajetný. Keď viac ako päť rokov ho naháňa exekútor, viacerých aj viacerí exekútori a nemá nič, tak tento vám nezaplatí, či máme ten zákon, alebo nemáme ten zákon.
Druhá otázka, či budete musieť, alebo nebudete musieť zaplatiť exekútora. No samozrejme, že budete musieť zaplatiť exekútora, keď ste ho najali. Ale teraz títo veritelia nenavrhli ukončiť exekúciu, tlačia to pred sebou ako nejakú snehovú guľu, lebo však niečo bude. Teraz ešte nemusím zaplatiť toho exekútora a nech nám súdy spravujú skoro 3 milióny starých exekúcií. No ale to je, to je ten problém, ktorý tu máme, ktorý je možné vystaviť kritike, že to rieši z veľkej časti aj problémy súdov, ale to sú naše problémy. Súdy sú tu nie sami pre seba. Súdy sú tu na to, aby nastavovali spravodlivosť. A ako vieme nastaviť spravodlivosť? Naposledy som mal stretnutie s okresným, s predsedom Okresného súdu Levice, 90-tisíc starých exekučných spisov majú na tom súde. Deväťdesiat tisíc.
Čiže gro tej práce tomu súdu, aj keď sa nedostane ku každému spisu, lebo nie sú tam potrebné stále úkony, zaberajú tieto kvázy spravovačky, správa cudzích pohľadávok na súde, na orgáne, štátnom orgáne, ktorá je tu na absolútne iné účely. Súdy teraz sú správcami cudzích pohľadávok. No však premlčanie nebeží, zaplatil som 16,50, to je jedno, že štátu, povedzme exekúcia, ktorá je tam desať rokov a boli tam rôzne zmeny, návrh, všetko, že nás všetkých daňových poplatníkov taký exekučný spis už stál niekoľko tisíc eur a potom máme to, že nevieme rozhodnúť, či civilné, či obchodné, poručenské, ale ani trestné veci v takom časom horizonte, ako by sme to právom požadovali od súdneho systému.
Stanovili sme aj určitú paušálnu cenu za platbu exekútorom za jeden takýto ukončený exekučný spis v takej výške, ktorá síce nie celkom vychádza v ústrety exekútorom, ale vychádza v ústrety toho, čo tu je spravodlivé, lebo exekútor povie, samozrejme, že koľko stál jeden taký spis. Ale to stál ten spis, kde začínal on ako prvý exekvovať. Ale keď už začal ako piaty, šiesty exekvovať, ten spis ho toľko stáť nemohol. Čiže keď spravíme taký priemer, tak táto odmena pre exekútorov je veľmi spravodlivá.
No samozrejme, tá ďalšia kritizovaná časť tohto návrhu je, že čo potom, už keď sa zastavia exekúcie? No áno, dlhy zostanú a ten oprávnený, ten veriteľ bude môcť znova, keď si myslia, ale to je to ekonomické a hospodárske rozmýšľanie toho subjektu, toho veriteľa, či podá, lebo tú možnosť bude mať, že bude môcť podať znovu návrh na exekúciu, samozrejme už elektronicky, kde sa nám koncentrujú dlžníci, lebo exekútori si vyberú elektronicky náhodným prideľovaním spisov, ale keď už niekto má nejakú exekúciu, tak má nejakého exekútora na krku, ako my to hovoríme, tak ten exekútor už u toho dlžníka zostáva aj v ďalších konaniach. Čiže má to aj svoju logiku, aj svoje ratio.
No ale hovorím, že je to potom už na tom subjekte, keď päť rokov nevedeli nič vymôcť, či bude pokračovať alebo nebude pokračovať v exekúcii. Môže sa stať, že každý povie, že bude pokračovať v exekúcii. Možno polovica nie. Ale k tomu rozhodnutiu musia dospieť samotní exekútori, veritelia. Už teraz je možnosť podľa nového exekučného poriadku zastaviť exekúcie, súd môže rozhodnúť, že zastaví exekúciu pre nemajetnosť, ale to by sme, na to by sme potrebovali, niekto hovorí, že dvanásť, ja hovorím, že taký reálnejší odhad je 15 rokov, tých sudcov, ale táto spoločnosť, táto krajina na to ani finančné prostriedky nemá, ani čas na to nemá. My potrebujeme súdy, aby súdili, a nie, aby spravovali 5-, 10-, 15-ročné staré pohľadávky niekoho len kvôli tomu, lebo je, nevie spraviť to hospodárne rozhodnutie, že keď ten dlžník nemá nič, aby ho do konca života naháňal.
No a samozrejme, má to ten sociálny rozmer. Ten, komu sa zastaví exekúcia, vie sa nadýchnuť, máme rekordne nízku nezamestnanosť, čiže je vysoká pravdepodobnosť, že tých ľudí vieme doniesť zo šedej zamestnaneckej zóny do legálneho zamestnania a keď už bude mať príjem, už vie sa dohodnúť s exekútorom na splátkach. Teraz aj keď sa chce nadýchnuť, nevie, čo ponúknuť tomu exekútorovi, že z čoho vám budem platiť po 15, 20 eurách tú dlžnú sumu, lebo žiadny príjem nemá, z ktorého by to vedel splácať. Takže má to aj tento sociálny rozmer a hovorím, že, a ďalší rozmer je ten, že keď veritelia sa budú správať hospodárne, tak časť exekúcií znova ani nepodajú.
V neposlednom rade, keď niekto je tak zadĺžený, že nemá šancu sa vymaniť z tých svojich exekučných dlhov, je tam inštitút osobného bankrotu, ktorý z mesiaca na mesiac posilňujeme, či s kanceláriami, či s osobným vybavením týchto kancelárií, detašovanými pracoviskami, možno dôjde ešte k nejakej novele, ale každý inštitút treba brať, že načo máme, na čo má slúžiť. Tento zákon má slúžiť na to, aby sme zastavili staré exekúcie a neriešili ani amnestiu, ani problém, ktorý teraz v tomto danom štádiu vyriešiť nevieme.
Ďakujem za pozornosť.
