Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekúcií, exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Cieľom novej právnej úpravy je poskytnúť efektívne vyriešenie aktuálneho problému dlhodobého vedenia tzv. starých exekučných spisov, ktoré spočíva v zastavení niektorých starých exekúcií, v ktorých nedochádza ani k zexekvovaniu majetku povinného, keďže je nemajetný, ani k zastaveniu exekúcie, keďže oprávnený k zastavenie exekúcie nenavrhne z dôvodu rizika, že bude znášať trovy exekúcie a to priamo zo zákona.
Návrh zákona súčasne so zavedením osobitného mechanizmu zastavenia tzv. starých exekúcií dáva oprávneným možnosť podať opravný návrh na vykonanie exekúcií, avšak už podľa platných a účinných právnych predpisov v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
Navrhuje sa zákonom v ustanovení podmienok ponechať účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcie zachované.
Účinné správne úpravy navrhujeme od 1. januára 2020. Čiže je tu dostatočný priestor oboznámiť sa s danou problematikou a s novou právnou úpravou, ale aj sa pripraviť dotknutým orgánom, či exekútorom, súdom, s dopadmi, na dopady tohto zákona.
Bude to mať vplyv, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, sčasti aj na podnikateľské prostredie, negatívne, ale aj pozitívne vplyvy na sociálne, na sociálnu oblasť. Sú to, všetko rozpracované v tých položkách.
Čo sa týka spoločnej správy, tak sa stotožňujeme so spoločným hlasovaním a so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a odporúčam tiež ako predkladateľ tohto návrhu zákona tieto schváliť.
Ešte v úvodnom slove mi dovoľte, pred tým, ako sa rozvíri zas debata, zastavenie starých exekúcií a exekučná amnestia. To sú úplne dve rozdielne veci. Ministerstvo nateraz nepristúpilo k exekučným amnestiám predovšetkým z dôvodu financií, ale aj z dôvodu toho, že zámerom ministerstva teraz nevedelo a nemohlo byť doriešenie exekúcií ako takých, exekučných titulov ako takých. Na to treba viac rezortov. Rezort mal na starosti doriešiť tzv. staré exekúcie, ktoré zaťažujú nielen samotných exekvovaných, ale aj exekútorov, ale predovšetkým súdny systém ako taký.
V čom je problém? My v tomto sme len správcovia spisov, starých spisov, 10-, 15-, x-ročných. Nič sa na základe týchto spisov nevykonáva, nevymáha sa. V ktorých sa vymáha, tie sa nezastavujú. Čiže bavíme sa o spisoch, o exekúciách, kde ten povinný je nemajetný a kde ten oprávnený nenavrhne zastaviť exekúciu, lebo v tom momente by musel zaplatiť exekútorovi všetky trovy, ktoré s tým súvisia. Čiže ten balvan, ktorý je na začiatku, keď niekto objednal exekútora, že v prípade nevymoženia finančných prostriedkov alebo nejaké majetkové časti bude musieť ten oprávnený zaplatiť, tlačí pred sebou súd v prospech toho oprávneného, že kým súd to konanie nezastaví, on platiť nemusí.
To, že zaplatenie je povinný, bohužiaľ, to už je iný faktor, za to súdy nemôžu, že ten povinný nemá majetok. Aj teraz v platnom právnom poriadku súd by mohol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť. Čiže je táto možnosť, ale to by sme potrebovali 2,6 mil., to je podľa exekučného, registra exekúcií, alebo podľa súdneho manažmentu, to je 3,2 mil., lebo rozdiel je v tom, že exekútor, keď odovzdá poverenie, on už tú exekúciu vyčiarkne z registra exekúcií, ale kým my to nespracujeme a nezastavíme, tak samozrejme v súdnom manažmente tá exekúcia je naďalej vedená. Čiže podľa dnes platného právneho stavu, kebyže necháme sudcom, aby v každom konaní, v takomto konaní, kde je nemajetnosť, kde je stará exekúcia a je možné zastaviť pre nemajetnosť, to je 3,2 mil., tak vyrátajte, koľko asi by to mohlo trvať rokov, kým by sme tento stav napravili a očistili súdy, malé súdy, kde sú, nieže tisíce, niekde sú, je viac, 80-, 90-, niekde je viac ako 100-tisíc starých exekúcií. A to sa nedá zvládnuť v časovom horizonte, ktorý je pre túto spoločnosť prijateľný. A pre spoločnosť nie je prijateľný ani ten stav, že aj z dôvodu z tohto, kde dosť veľkú časť súdnej agendy zaberajú staré exekúcie, nedochádza k včasnému spravodlivému rozhodnutiu v iných veciach, kde ešte to rozhodnutie má zmysel, kde rozhodujeme o právach a povinnostiach, kde rozhodujeme o vine a nevine, kde rozhodujeme o osude maloletých detí, lebo máme stovky, tisíce, ba desaťtisíce a státisíce starých exekúcií na prvom súde, kde vlastne nič nerobíme len správcu za 16,50 roky rokúce, ale výsledný efekt poznáme. Ten nemajetný nebude mať majetok. Keď bude mať, tak je možný repodaj. Čiže nikomu sa neublíži, môže znova podať návrh na exekúciu, dokonca máme tam aj možnosti zabezpečenia tých zabezpečovacích práv, ktoré už dnes niektorí majú, čiže oni keď to podajú, tak všetky práva im budú zachované.
Keď dáme tú rečnícku otázku, že v čom je ten návrh zlý. To, že ten oprávnený bude musieť zaplatiť, ale nie celkovú sumu, ktorú by sme mu vedeli vyrátať na základe vyhlášky, ale paušál 35 eur? No, musel by zaplatiť aj tak, kebyže nemáme tam tento zákon, a oveľa vyššiu sumu.
Alebo ďalšia otázka, že kebyže nepredložíme tento návrh zákona, ten nemajetný povinný by zaplatil? No nie, nezaplatil, lebo nemá z čoho. A každý subjekt, každý oprávnený, či to je verejnoprávny, či to je Sociálna poisťovňa, ministerstvo vnútra, zdravotná poisťovňa, ale aj súkromné zdravotné poisťovne, ale aj subjekty súkromného práva na základe tohto zákona sa budú musieť vysporiadať racionálne logikou dobrého gazdu, hospodárne, že ktoré exekúcie podajú znova, na ktoré subjekty. Subjekt, ktorý, fyzická osoba, ktorý má 60, 70 exekúcií na krku? Oplatí sa mi naňho dať tú osemdesiatu? Tak to musí, musia rozhodnúť.
Nikto s tým nič roky nerobil, tak teraz, keď už fakt nám to prehupuje do takých sfér, že už to je neúnosné, treba aj podľa expertov z Rady Európy pristúpiť k veľmi ráznemu kroku.
Na druhej strane je legitímna aj tá otázka, ktorú nastolila pani poslankyňa Žitňanská, alebo pán poslanec Pčolinský zvykne nastoliť, samotné tituly exekúcií. Ale toto nie je témou dnešného dňa. Môže byť predmetom ďalšieho zákona, politického súperenia, lebo tam sa potom vyskytujú ďalšie legitímne otázky, že prečo by mali platiť ostatní, ktorí platia svoje dane. Lebo toto, keď niekto hovorí, že to evokuje k tomu, tento zákon, aby dlžníci neplatili, no, zďaleka nie. Dlžník, ktorý má majetok aj tak bude zexekvovaný. Prepodajom jednoducho. Ide sa ďalej. Ten, kto nemá majetok, ten aj tak ten majetok nemá. Čiže preňho, či to je x-tá ďalšia exekúcia, je bezpredmetná, lebo je v takej pasci, že môže mu pomôcť akurát tak osobný bankrot, alebo ďalšie riešenie, ktoré pripúšťa náš právny poriadok, alebo možno tiež nejaké mimoriadne legislatívne riešenie, ale už asi nie v gescii ministerstva spravodlivosti.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás požiadať o podporu tohto, síce veľmi výnimočného, nesystémového návrhu, ale veľmi potrebného, ktorý keď sme to prebrali so subjektami, ktorým fakt ide o objektívne záujmy, tak každý s týmto návrhom súhlasil.
Ďakujem pekne.