Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval predovšetkým na pána poslanca Žarnaya aj ostatných rečníkov, ktorí ešte vystúpili predtým v rozprave. No je málo takých tém, ktoré slovenská politika, či to je vláda alebo parlament s rôznymi koalíciami alebo s rôznou väčšinou, nevedela doriešiť za deväť rokov. Odvtedy sa ťahá vlastne toto neriešenie toho problému, aby sme vyhoveli parížskym princípom, alebo aby to naše národné stredisko pre ľudské práva malo kategóriu A, aby sme dostatočným aj materiálno-technickým, aj personálnym vybavením vedeli vybaviť agendu, ktorá patrí do pôsobnosti strediska pre ľudské práva.
Tú agendu, ktorú týmto zákonom ešte navyše dávame stredisku, to je tá národná organizácia pre ľudské práva, prináša ďalšie výdavky, ktoré sú kryté teraz vlastne s tým, že ministerstvo financií dalo zelenú tomuto návrhu zákona, ale nie je doriešený ešte stále rad, rad otázok, ktoré sme my mysleli, že po sérii rokovaní, ktoré ministerstvo absolvovalo ešte dávno pred mojím príchodom, že už máme za sebou. Schválil sa určitý kompromis, ktorý prešiel vládou. Keď tento návrh zákona prišiel do parlamentu, zrazu sa otvorilo celé, celý zákon, od inštitútu, že kto kedy, kto má hlásiť, čo môže žiadať, kto môže navrhovať, kto môže nominovať, ako môže nominovať, proste akoby sme ten zákon začali tvoriť tu v parlamente na kolene. Pritom to nie je tak.
A nedá sa povedať, však to nie je agenda, ktorá je nejaká finančne zaujímavá, alebo že by sa tam, sa to dotýkalo, čo sa týka zamestnania. Však sám ste povedali, že je to len hŕstka ľudí. Ale záujmy sú tu, bohužiaľ, rôzne, aj hodnotové, aj čo sa týka vplyvu na chod inštitúcie, ale aj čo sa týka toho, že kto bude koho nominovať. Ťažko vyhovieť každému. Nedá sa. Ja som povedal, že už stačilo, už vlastne sme toto prekladali zo schôdze na schôdzu, nech už rozhodne parlament. Nemá význam túto diskusiu naďalej naťahovať, lebo vždy bude nejaký ten subjekt, nejaký ten dotknutý orgán, nejaká tá dotknutá osoba, ktorá sa bude považovať za takú, ktorej nebolo vyhovené, a proste stane sa z toho jedno nekonečné, nedokončený príbeh. Treba dať bodku za týmto príbehom. Keď ten príbeh, a dúfam, že nie, ale že keď ten príbeh nebude úspešný teraz, tak treba otvoriť možno v ďalších rokoch odznova.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne a ďakujem aj pani poslankyni za predloženie tohto návrhu. Ide o dilemu, ktorú, ktorú tlačí tento zákon pred sebou už od svojho vzniku. Necháme jej schválenie a posúdenie na zákonodarný zbor. Nakoľko je argument aj jednej, aj na druhej strane, takže v tomto smere musí zavážiť verejný záujem a toto nechám fakt na poslancov.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona predkladám na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2018, v rámci ktorého bolo predkladateľovi zákona uložené vyhodnotiť doterajšiu právnu úpravu z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax, rešpektujúc požiadavky uvedené v programovom vyhlásení vlády.
Cieľom návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený programovým vyhlásením vlády a zároveň, aby sa odbúraniu zbytočnej administratívnej záťaže tam, kde je to účelné. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy po schválení zákona. Predkladaný návrh zákona je výsledkom vyše dvojročnej aplikácie zákona a zohľadňujú sa v ňom poznatky aplikačnej praxe, či už zo strany verejného sektora, partnerov verejného sektora alebo oprávnených osôb.
Z hľadiska obsahu zmien návrhu zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín, tieto zmeny. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora, pričom vo výsledku dochádza k faktickému zúženiu sledovaných transakcií a tým aj zaťaženia partnerov verejného sektora na zmysluplný a spravodlivý rozsah.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovenia, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu, ktoré sa prejavujú v zmenách registračného konania a súvisiacich konaní.
A tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace či vyvolané zmeny.
Ako predkladateľ sa stotožňujem s návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, žiadam ich tiež prijať do zákona. Čiže summa summarum, ide po viac ako dvojročnej účinnosti zákona predovšetkým o sprecizovanie niektorých pojmov, o odstránenie administratívnej záťaže tam, kde nie je potrebné, aby zákon mal svoj dosah, kde nepotrebuje verejný sektor, aby nejakí podnikatelia robili niečo nad rámec. A na druhej strane sfunkčníme, zefektívnime aj samotné konanie, ktoré prebieha na okresnom súde Žilina.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Nie je tu pán poslanec Pčolinský, ale musím fakt dať na, na pravdu niektoré veci, niektoré vyhlásenia o teoreticky možnom podaní.
Áno, každý má podať znova, však toto je zmyslom toho, že zastavia sa staré exekúcie, niektoré staré sa nezastavujú, lebo sa z nich plnia. A tiež, kde je majetok. Teraz sa síce neplnia, je tam majetok, je tam, alebo nádejný majetok. Prečo by to ten človek, keď nemôžme mu zakázať, aby znova nepodal. Ako to je absolútne legitímne, ale kedy sa teraz bude uvažovať, ako by sa mal uvažovať ešte podľa starého exekučného poriadku, že načo držím exekúciu, z ktorej nič nemám, len mi rastú výdavky, lebo toho exekútora budem musieť potom ako, ja ako oprávniť, ktorý som objednal túto službu, zaplatiť.
A že podajú, nepodajú? Viete, čo je najväčší problém? Áno, ten, že čakajú na to, aby niekto dostal starobný dôchodok, rozdiel medzi minimálnym starobným dôchodkom a minimálnym, životným minimom je toľko, že z toho kvapne. Ale keďže v státisícoch boli nakúpené tieto pohľadávky za centy, za 16,50 sa im to neoplatí podať. Čiže budú veľmi vyberať, že na koho podajú exekúcie. A toto práve pomôže tým ľuďom, tým nešťastníkom, ktorí nič nemajú, ktorí sú v tej dlhovej pasci, že na nich tá exekúcia podľa mňa znova podaná nebude.
Čo sa týka Centra právnej pomoci, pán poslanec hovoril, že keď zavolá, ja neviem ktorý, ktoré mesto povedal, na CPP, tak keď zavolá do Centra právnej pomoci, tak sa dovolá do call centra do Levíc, lebo medzitým ministerstvo zriadilo call centrum, kde sa ľudia dovolajú, kde dostanú kompletné informácie o bankrote.
A to, že on hovoril stále o ich návrhu zákona, ja som hovoril, exekučná amnestia, ako takom, ich návrh zákona nie je exekučná amnestia, skôr je nejaký generálny pardon, ktorý nepomôže. Lebo prednedávnom jedna súkromná zdravotná poisťovňa dala generálny pardon a vlastne výsledky ani, ani nepokryli náklady, ktoré s tým mali. Proste ľudia, ktorí nemajú z čoho zaplatiť, nemajú z čoho zaplatiť ani istinu. To je najväčší problém.
A čo povedal pán poslanec Baránik, ja veľmi rád by som obhajoval tento návrh alebo tento zákon pred Ústavným súdom, čo sa týka aj paušálu, lebo to je spriemerované. Áno, máte pravdu, že v niektorých exekúciách, hlavne v tých starších, tie výdavky tých exekútorov boli vo vyššej sume. Ale my sme to spriemerovali. Lebo niektoré exekúcie ich vyšli na fakt pár eur. My platíme paušálne 35 eur za jeden ex-spis. A keď vezmeme do úvahy, že exekútori, ktorí zrušili svoje exekútorské kancelárie, predávali spisy za 5 eur. Takže stále sa im to oplatilo. Čiže tuto to je taká dosť veľká dilema o tom, že koľko, my sme sa snažili čo najviac, aby exekútorom tiež bolo zaplatené, čo on, že priemer na jeden spis, priemer na jeden spis vynaložili. Boli sme samozrejme ohraničení aj možnosťami verejného rozpočtu, ale taký bol konsenz. Podľa mňa ten konsenz bol dobrý, pre časť exekútorov prijateľný. Samozrejme, ja mám pochopenie pre to, že, pre to, že exekútorská komora háji záujmy aj tých exekútorov, ktorí ani so sumou 150 eur nebudú spokojní za jeden spis.
Takže toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o ukončení niektorých exekúcií, exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Cieľom novej právnej úpravy je poskytnúť efektívne vyriešenie aktuálneho problému dlhodobého vedenia tzv. starých exekučných spisov, ktoré spočíva v zastavení niektorých starých exekúcií, v ktorých nedochádza ani k zexekvovaniu majetku povinného, keďže je nemajetný, ani k zastaveniu exekúcie, keďže oprávnený k zastavenie exekúcie nenavrhne z dôvodu rizika, že bude znášať trovy exekúcie a to priamo zo zákona.
Návrh zákona súčasne so zavedením osobitného mechanizmu zastavenia tzv. starých exekúcií dáva oprávneným možnosť podať opravný návrh na vykonanie exekúcií, avšak už podľa platných a účinných právnych predpisov v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
Navrhuje sa zákonom v ustanovení podmienok ponechať účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcie zachované.
Účinné správne úpravy navrhujeme od 1. januára 2020. Čiže je tu dostatočný priestor oboznámiť sa s danou problematikou a s novou právnou úpravou, ale aj sa pripraviť dotknutým orgánom, či exekútorom, súdom, s dopadmi, na dopady tohto zákona.
Bude to mať vplyv, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, sčasti aj na podnikateľské prostredie, negatívne, ale aj pozitívne vplyvy na sociálne, na sociálnu oblasť. Sú to, všetko rozpracované v tých položkách.
Čo sa týka spoločnej správy, tak sa stotožňujeme so spoločným hlasovaním a so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a odporúčam tiež ako predkladateľ tohto návrhu zákona tieto schváliť.
Ešte v úvodnom slove mi dovoľte, pred tým, ako sa rozvíri zas debata, zastavenie starých exekúcií a exekučná amnestia. To sú úplne dve rozdielne veci. Ministerstvo nateraz nepristúpilo k exekučným amnestiám predovšetkým z dôvodu financií, ale aj z dôvodu toho, že zámerom ministerstva teraz nevedelo a nemohlo byť doriešenie exekúcií ako takých, exekučných titulov ako takých. Na to treba viac rezortov. Rezort mal na starosti doriešiť tzv. staré exekúcie, ktoré zaťažujú nielen samotných exekvovaných, ale aj exekútorov, ale predovšetkým súdny systém ako taký.
V čom je problém? My v tomto sme len správcovia spisov, starých spisov, 10-, 15-, x-ročných. Nič sa na základe týchto spisov nevykonáva, nevymáha sa. V ktorých sa vymáha, tie sa nezastavujú. Čiže bavíme sa o spisoch, o exekúciách, kde ten povinný je nemajetný a kde ten oprávnený nenavrhne zastaviť exekúciu, lebo v tom momente by musel zaplatiť exekútorovi všetky trovy, ktoré s tým súvisia. Čiže ten balvan, ktorý je na začiatku, keď niekto objednal exekútora, že v prípade nevymoženia finančných prostriedkov alebo nejaké majetkové časti bude musieť ten oprávnený zaplatiť, tlačí pred sebou súd v prospech toho oprávneného, že kým súd to konanie nezastaví, on platiť nemusí.
To, že zaplatenie je povinný, bohužiaľ, to už je iný faktor, za to súdy nemôžu, že ten povinný nemá majetok. Aj teraz v platnom právnom poriadku súd by mohol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť. Čiže je táto možnosť, ale to by sme potrebovali 2,6 mil., to je podľa exekučného, registra exekúcií, alebo podľa súdneho manažmentu, to je 3,2 mil., lebo rozdiel je v tom, že exekútor, keď odovzdá poverenie, on už tú exekúciu vyčiarkne z registra exekúcií, ale kým my to nespracujeme a nezastavíme, tak samozrejme v súdnom manažmente tá exekúcia je naďalej vedená. Čiže podľa dnes platného právneho stavu, kebyže necháme sudcom, aby v každom konaní, v takomto konaní, kde je nemajetnosť, kde je stará exekúcia a je možné zastaviť pre nemajetnosť, to je 3,2 mil., tak vyrátajte, koľko asi by to mohlo trvať rokov, kým by sme tento stav napravili a očistili súdy, malé súdy, kde sú, nieže tisíce, niekde sú, je viac, 80-, 90-, niekde je viac ako 100-tisíc starých exekúcií. A to sa nedá zvládnuť v časovom horizonte, ktorý je pre túto spoločnosť prijateľný. A pre spoločnosť nie je prijateľný ani ten stav, že aj z dôvodu z tohto, kde dosť veľkú časť súdnej agendy zaberajú staré exekúcie, nedochádza k včasnému spravodlivému rozhodnutiu v iných veciach, kde ešte to rozhodnutie má zmysel, kde rozhodujeme o právach a povinnostiach, kde rozhodujeme o vine a nevine, kde rozhodujeme o osude maloletých detí, lebo máme stovky, tisíce, ba desaťtisíce a státisíce starých exekúcií na prvom súde, kde vlastne nič nerobíme len správcu za 16,50 roky rokúce, ale výsledný efekt poznáme. Ten nemajetný nebude mať majetok. Keď bude mať, tak je možný repodaj. Čiže nikomu sa neublíži, môže znova podať návrh na exekúciu, dokonca máme tam aj možnosti zabezpečenia tých zabezpečovacích práv, ktoré už dnes niektorí majú, čiže oni keď to podajú, tak všetky práva im budú zachované.
Keď dáme tú rečnícku otázku, že v čom je ten návrh zlý. To, že ten oprávnený bude musieť zaplatiť, ale nie celkovú sumu, ktorú by sme mu vedeli vyrátať na základe vyhlášky, ale paušál 35 eur? No, musel by zaplatiť aj tak, kebyže nemáme tam tento zákon, a oveľa vyššiu sumu.
Alebo ďalšia otázka, že kebyže nepredložíme tento návrh zákona, ten nemajetný povinný by zaplatil? No nie, nezaplatil, lebo nemá z čoho. A každý subjekt, každý oprávnený, či to je verejnoprávny, či to je Sociálna poisťovňa, ministerstvo vnútra, zdravotná poisťovňa, ale aj súkromné zdravotné poisťovne, ale aj subjekty súkromného práva na základe tohto zákona sa budú musieť vysporiadať racionálne logikou dobrého gazdu, hospodárne, že ktoré exekúcie podajú znova, na ktoré subjekty. Subjekt, ktorý, fyzická osoba, ktorý má 60, 70 exekúcií na krku? Oplatí sa mi naňho dať tú osemdesiatu? Tak to musí, musia rozhodnúť.
Nikto s tým nič roky nerobil, tak teraz, keď už fakt nám to prehupuje do takých sfér, že už to je neúnosné, treba aj podľa expertov z Rady Európy pristúpiť k veľmi ráznemu kroku.
Na druhej strane je legitímna aj tá otázka, ktorú nastolila pani poslankyňa Žitňanská, alebo pán poslanec Pčolinský zvykne nastoliť, samotné tituly exekúcií. Ale toto nie je témou dnešného dňa. Môže byť predmetom ďalšieho zákona, politického súperenia, lebo tam sa potom vyskytujú ďalšie legitímne otázky, že prečo by mali platiť ostatní, ktorí platia svoje dane. Lebo toto, keď niekto hovorí, že to evokuje k tomu, tento zákon, aby dlžníci neplatili, no, zďaleka nie. Dlžník, ktorý má majetok aj tak bude zexekvovaný. Prepodajom jednoducho. Ide sa ďalej. Ten, kto nemá majetok, ten aj tak ten majetok nemá. Čiže preňho, či to je x-tá ďalšia exekúcia, je bezpredmetná, lebo je v takej pasci, že môže mu pomôcť akurát tak osobný bankrot, alebo ďalšie riešenie, ktoré pripúšťa náš právny poriadok, alebo možno tiež nejaké mimoriadne legislatívne riešenie, ale už asi nie v gescii ministerstva spravodlivosti.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás požiadať o podporu tohto, síce veľmi výnimočného, nesystémového návrhu, ale veľmi potrebného, ktorý keď sme to prebrali so subjektami, ktorým fakt ide o objektívne záujmy, tak každý s týmto návrhom súhlasil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý je predmetom teraz diskusie a rozpravy, podľa mňa vláda, alebo chce nastoliť legitímny cieľ, aby sudcov sme mali vždy nestranných, nezaujatých. Samotné legislatívne riešenie už nechám na pôsobnosť rozhodnúť sa pre Národnú radu. Ale ako ten, kto obhajoval to podanie vo veci štátneho občianstva pred Ústavným súdom, tak musím povedať, že ani toto riešenie podľa mňa nie je najlepšie, ani v tomto pozmeňovacom návrhu, ale nechám to na posúdenie potom zákonodarnému zboru. A nechcem sa ďalej vyjadrovať k tomu, lebo kebyže náhodou to bude predmetom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, aby som načo, aj niečo neprejudikoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Cieľom návrhu zákona je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu, a to za účelom vytvorenia predpokladu na riešenie situácie, ktorá aj dočasne negatívne ovplyvňuje fungovanie súdov tým, že znamenajú dočasnú absenciu zákonnej sudcu a dočasnej preťaženosti súdov. Stále je ešte vo verejnosti, ale aj pri niektorých inštitúciách a inštitútoch, využíva ten starý pojem, ktorý sme zavádzali diskusiu o tomto návrhu zákona, že to je lietajúci sudca, ale predsa len pojem hosťujúci sudca je dôstojnejší a viac vykazuje tie znaky, ktoré tento inštitút tento sudca bude zastávať.
Riešenie vzniknutej situácie pridelením nového, voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné. Tam, kde niekto vypadne, alebo proste je tam nejaká záťaž, pretože absencia sudcu je dočasná, a predsa vytvorené nové miesto sudcu sa stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho zrušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude absentovať sudca, ktorého sme vlastne presunuli.
V európskom priestore je daný problém riešený rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie sa možno stretnúť s inštitútom tzv. lietajúceho sudcu. Lietajúci sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie a podľa potreby pri riešení nebezpečných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter. Čiže tento inštitút, že kde je v zahraničí v tom doslovnom preklade považovaný za lietajúceho sudcu, sme prevzali, ale my sme ho nazvali hosťujúcim sudcom.
Návrh zákona rešpektuje na druhej strane všetky ústavné štandardy a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu. Čiže čo dáva ústava, aké podmienky, atribúty pre sudcov, tieto sme všetky v tomto návrhu zákona dodržali. Voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať rovnako ako každé iné voľné miesto sudcu, t. j. na základe výsledkov výberového konania. Uchádzač o takéto voľné miesto bude musieť spĺňať tie isté kritériá ako každý iný sudca, čiže hosťujúci sudca je sudcom so všetkými právami a povinnosťami s jednotným rozdielom, čiže jediným rozdielom, a to tým, že jeho miesto výkonu práce nie je konkrétny okresný súd, ale môže to byť ktorýkoľvek okresný súd v rámci obvodu konkrétneho krajského súdu. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, účinnosť preto sa navrhuje od 1. augusta 2019.
Súhlasíme so všetkými, stotožňujeme sa návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, lebo máme za to, že vylepšujú tento daný návrh zákona trošku lepšie. Čiže žiadam vás o podporu pre tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem uvádzať formálne náležitosti, lebo sú splnené. V návrhu zákona ide v prvom rade o to, aby sme vykonali úplnú transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady pod č. 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri výkone niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov. Predovšetkým, vyrátam ich, sme alternatívne tresty využívali a predovšetkým náramky, ktoré nie sú v dostatočnom počte, podľa mňa štatisticky je veľmi zlé, ako sa využívajú tieto možnosti pri odsúdení niektorých páchateľov.
Rozširuje sa aj možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, čiže premenené na drobné, nie v každom trestnom konaní, ako je teraz, bude musieť byť senát s laickým elementom, ale len v niektorých vybraných, pri niektorých vybratých trestných činoch.
Koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Európsky súd pre ľudské právo nám jasne povedal vo svojich rozhodnutiach, že absolútny doživotný trest nie je v súlade s Európskymi dohovormi o ľudských právach, a preto treba nám reagovať na túto judikatúru s tým, že za určitých okolností, veľmi striktne stanovených, aj títo doživotne odsúdení páchatelia budú môcť požiadať o podmienečné prepustenie.
Ďalej rozširujeme úpravu využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie, ktorá je reakcia, na, bohužiaľ, neblahý stav, ako to panuje v našej spoločnosti, že z titulu, alebo so snahou zamedziť orgánom činným v trestnom konaní dopátrať sa k zodpovedným osobám, ktoré spôsobia niekomu ťažkú ujmu na zdraví alebo aj smrť, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa vo veľkom falšuje, pozmeňuje zdravotná dokumentácia.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. augusta 2019.
V mene navrhovateľov z ministerstva spravodlivosti, ktorí tento materiál pripravili, a v mene vlády môžem povedať, že súhlasím a stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru. Máme za to, že keď ich prijmeme, tak tento zákon ešte o čosi vylepšíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 k aktualizácii úlohy o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trestná politika a väzenstvo.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády aj vlády samotnej, ktorá to prerokovala 17. apríla 2019.
Nosnou právnou úpravou je samotný zákon o výkone detencie, to je pod čl. I. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je podrobne upraviť výkon detencie a v detečnom ústave vrátane podmienok zriaďovania, fungovania a stráženia detenčného ústavu, práva a povinnosti osôb detencie, ktoré sú umiestnené v detenčnom ústave, zabezpečenie osobitného liečebného režimu pre osoby v detencii, ako aj dozor a kontrolu nad výkonom detencie.
Účelom výkonu detencie je ochrana spoločnosti a liečebné a výchovné pôsobenie na tie osoby, ktoré sú v detencii prostriedkami ustanovenými v návrhu zákona. Stráženie, bezpečnosť v detenčnom ústave bude zabezpečovať Zbor väzenskej a justičnej stráže. Navrhovaná právna úprava doteraz absentovala v právnom poriadku Slovenskej republiky, aj samotná inštitúcia a samotný ústav detenčný chýba už dlhodobo v našom systéme a, bohužiaľ, stáva sa, že niektoré osoby, ktoré by patrili skôr do detenčného ústavu, sú umiestnené vo výkone trestu odňatia slobody.
V nadväznosti na právnu úpravu výkonu detencie bolo potrebné vykonať zmeny a doplnenia súvisiacich zákonov. Zmeny v týchto právnych predpisov sú uvedené pod rímskou číslicou II až XIV. Ide najmä o zmeny predpisov trestného práva, predpisov v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, ochrany základných práv a slobôd, pôsobnosť verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Predložený materiál zakladá vplyv na verejné financie a sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Čo sa týka, k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil túto spoločnú správu 18. júna 2019. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje s návrhmi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje ku skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za otázku. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážený pán poslanec, pýtate sa na to, že ako postupuje v napĺňaní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tzv. Istanbulskému dohovoru vláda. Ja som predstaviteľ vlády, ale zodpovedám za svoj rezort, čiže my to máme tak rozdelené, že my sme boli ako ministerstvo spravodlivosti zodpovedné za aplikáciu toho dohovoru, jednotlivých častí. Čo sčasti sme naplnili už inými priamymi, nepriamymi legislatívnymi zmenami. Lenže my tam toho tak málo nemáme, alebo tak veľa nám nezostalo, čo by sme ešte museli. Samozrejme, sú tam pojmologické problémy, ktoré my nezavádzame a nechceme zavádzať, niektoré politické subjekty s tým majú vážny problém.
Ale viem vám odpovedať v mene rezortu, že my rešpektujeme, o čo požiadala vládu Národná rada, aby sa nepokračovalo v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a aby sme vykonali všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru.
No ale jedna vec tu aj ušla. Aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí jednoznačne hovorí, že toto je prezidentská zmluva. Čiže ingerenciu v tomto má prezident. Nie samotné ministerstvá, samotná vláda. Ale na druhej strane aj pán, už teraz exprezident, Kiska, keď som bol uňho na predstavení pred mojím vymenovaním, ma požiadal, aby sme v ratifikácii nepokračovali. Hovorím, že my sme už ten proces, ktorý sme, lebo zas ten dohovor, ktorý hovorí, že, o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu, to musíme, to chceme, to chcete aj vy, aj my. Sme kresťania, takže je to absolútne v súlade s našou vierou. To sme spravili. Ďalej sme nešli, ani sme neplánovali ísť, či sa Národná rada na tom uzniesla, alebo nie. Dobre, ak rešpektujeme, ale možno už na ďalšom postupe je výslovne kompetenčne podľa ústavy zainteresovaná už nová prezidentka, nie samotné ministerstvo alebo vláda.
Ďakujem.