Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Som chcel poďakovať kolegovi, že práve som mu prednesom ukázal, že dokážeme mať aj takú, by som povedal, konštruktívnu debatu, trošku aj odľahčenú. Takže to len som chcel ukázať, že tuto demonštrujeme, že vieme sa baviť zmysluplne aj bez nejakých vášní a emócií, konštruktívne. A myslím si, že vieme to aj odľahčiť, že neni v nás len nejaká zlosť. Ďakujem.

Pán minister, aj my sme radi, že vás tu vidíme. Áno, pamätáme si, ako ste sa včera teda vyhrážali, že keď prídu na pretras takéto veci, tak nám to budete ľahko vytýkať. Ale my sme nehovorili, že nemáte mať žiadne výdavky. My sme hovorili, že máte mať rozumné výdavky. Ja som teda nevystúpil k tomuto zákonu, ale tu sa bavíme o tom, že výdavky zo štátneho rozpočtu majú byť múdro investované. A tuto moji kolegovia jasne vám povedali, aké chyby v tom zákone máte. Takže keď sa bavíme o 440 miliónoch za obdobie štyroch rokov, tak to je práve vaša zodpovednosť, pán minister, aby ste vy našli spôsob, a nieže tu teraz vy poviete, no však ja to teraz tam musím navýšiť. Však to nie sú navyše výdavky. To sú zmysluplné výdavky. My vám hovoríme, vy ako minister financií ste zodpovedný za to, aby štátny rozpočet mal zodpovedné a správne výdavky. A to je to, čo napádame. Nie že teraz nejaké navyše výdavky. Tu sa nikto nebaví o navyše výdavkoch, ale tu sa baví o zmysluplných výdavkoch. Takže by som to chcel dať späť do tejto roviny, aby sme sa tu neosočovali, teda nevytýkali si navzájom, že my tu ideme vlastne navyšovať rozpočet a hovoríme o malom štáte.
Ak hovoríme o malom štáte, tak hovoríme preto, lebo veríme tomu, že malý štát dokáže spravovať krajinu a nepotrebuje od ľudí vyciciavať peniaze navyše na to, aby sme živili veľký aparát. To je všetko. To je proste len spôsob, ako sa na to pozeráme. Takže len nám na vysvetlenie a na uvedenie do správnej miery.
Ďakujem.

Pán minister, pán predsedajúci, ďakujem pekne, ja len jednu otázočku. Tam v dôvodovej správe píšete, že sú tam náklady súvisiace s obstaraním produkčného informačného systému vo výške 762-tisíc eur a nie je tam k tomu nič viac kvantifikované, tak, že či to viete nejako kvantifikovať, lebo je to pomerne veľká suma, že s čím súvisí, a taká nevyhnutnosť toho. Nejako som tomu nevedel porozumieť a hovorím, je to pomerne, pomerne vysoká suma na informačný systém. Tak keby ste vedeli možno toto trošku vysvetliť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A, pán minister, ja by som chcel skôr takú faktickú, ale možno, aby ste nehovorili, že teraz vás len kritizujeme, chcel by som teda vyjadriť, že tento návrh sa nám páči, a pán Beblavý to už tak veľmi dobre rozobral aj s tými otázkami. Ale chcel by som vás ešte jednu vec poprosiť. Keď vystupujete a reagujete na nás, keby ste mohli reagovať v rámci rozpravy, lebo my vlastne nemôžme potom na vás zareagovať faktickými poznámkami. A myslím si, že je to trošku nefér, potom musíme takto vstupovať do rozpravy k iným bodom, aby sme mohli reagovať, a vám to nijako nerobí problém vystúpiť v rozprave a potom, povedzme, záverečné slovo. Ale radi by sme reagovali potom na to, čo hovoríte. Tak to je všetko.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem. Ale chcel by som povedať, že to, čo hovoríte, vôbec nie je naša situácia. My tu vôbec nejdeme teraz riešiť to, že by sme mohli z týchto peňazí zvyšovať platy našim zamestnancom. A ak naši zamestnanci vo verejnom sektore majú nízke platy, tak sa poďme pozrieť práve na efektivitu. Ako som hovoril, desať rokov neprebehol audit, personálny audit vo verejnej správe. Tam sa potrebujeme pozrieť a tam nájdeme zdroje aj na to ako zvýšiť. A súhlasím s vami, že potrebujú v určitých rezortoch naozaj títo ľudia zvýšiť platy, ale my sa tu bavíme o tom, že ideme, a ja sa nechcem zastávať bánk, áno, samozrejme, solidarita tu musí byť. Bohatší nech pomáhajú chudobnejším alebo tým slabším, ja s tým úplne súhlasím. Ale toto nie je situácia, ktorú riešime tuto. Povedzme si, čo, ide ďalšia kríza? Očakávame nejakú krízu? Tak potom prečo navyšujeme? A aj keby, koľko peňazí z tohto rezolútneho fondu budeme mať? Ako to bude vedieť výrazne pomôcť? Veď toto nie je systémový krok.
Takže nehovorme si tu teraz a nepoužívajme tu slová na to, aby sme zakryli, že ideme pomôcť. Ja by som chcel vidieť, koľko tých peňazí skončí reálne v platoch, aké triedy sa zvýšia, keď už chceme tým argumentovať, ale, hovorím, toto nie je predmet problému. Tu sa bavíme o naozaj, a teraz ja som to napadol, aj celý, celý balíček. Pretože tu je problém. My sa tu nebavíme o tom, ako ideme reformovať Slovensko. Bavíme sa o tom, ako z ľudí pomaličky, potichučky im ťahať peniaze z vačku a používať to na svoje plány, ktoré nikto nepozná. Akú víziu? Programové vyhlásenie vlády sme tu mali. Aká tam bola vízia? Však sme sa tu o tom bavili niekoľko týždňov. A teraz hovoríme ľuďom: tak, viete, čo, na túto víziu, ktorú sme vám presne nepovedali, vyberieme viac peňazí. Veď to ľuďom nedáva zmysel. Už nemôžme ľudí takto vodiť dlhšie za nos. Takže to je všetko, čo som chcel povedať. Teraz možno trošku tak priamejšie.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci. Začnem, pán minister, priamo na vás. Vy ste uviedli tento zákon tak, ako ste ho uviedli, tak nebadám žiadnu nejakú zmenu, prečo vlastne sa prichádza k tomuto kroku. Ale ja by som chcel možno využiť túto príležitosť tým, že je to aj prvý vlastne zákon z vášho daňového balíčka v Národnej rade, tak by som chcel možno tak sa vyjadriť celkovo aj k tomuto balíčku a vyjadriť sa vôbec k opodstatnenosti aj tohto zákona, aj celého balíčka.
Ja by som možno na úvod chcel tak povedať, že štát má slúžiť ľuďom. A prečo to hovorím? Pretože myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby sme mali na mysli práve aj pri správe financií a pri tom, ako zostavujeme rozpočet. A ja musím povedať, že to, ako čítam ja tento krok, tak vidím to skôr, aj tento konkrétny zákon, ako krok na to, ako si navýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a tým pádom získať priestor aj pre vyšší deficit. Príde mi to, či už také prirovnanie potemkinových dedín alebo nejaká kamufláž na to, aby sme si mohli takýmto spôsobom prilepšiť.
Vy ste sa nazvali, keď ste prišli teda s programovým vyhlásením vlády, ste sa nazvali vláda kontinuity a pokroku. A už v roku 2012 ste sa zaviazali konsolidovať verejné financie. A ja stále čakám na to, kedy začnete konsolidovať práve výdavky. A práve tu aj narážam, pripravovaný daňový balíček, ktorý, tento zákon je prvý v Národnej rade. Ja musím povedať, že z toho, ako vnímam váš, alebo keď sa pozeráme na váš daňový balíček, tak je to vyslovene o tom, ako vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu, a nevidíme tam, že by ste prinášali nejaké riešenia na to, ako tomuto štátu pomôcť, ako reformovať práve tie verejné financie na strane výdavkov.
Ja by som preto chcel použiť pár čísel, aby sme si mohli vyslovene to aj tak ukázať, že čo sa udialo, povedzme, čo sa udialo od krízy na Slovensku, pretože vidíme, že na Slovensku výrazne narastajú práve výdavky verejných financií. A príjmy narastajú tiež, ale to už sme tu sa bavili aj pri iných zákonoch ešte pred letom, by som povedal, že nenarastajú pričinením vlády alebo výrazným pričinením vlády. Čiže keby sme si pozreli výdavky, a opäť to dám do takého porovnania s Európskou úniou, čo verím, že privíta pán predseda Národnej rady, a poďme sa teda pozrieť na výdavky.
V celej Únii je len jediný členský štát, ktorého nominálne výdavky oproti stavu v poslednom roku spred krízy boli v roku 2015 nižšie. V priemere tento nárast dosahuje 20 percent. Ale absolútnym lídrom je Slovensko. Čiže my sme lídrom v náraste výdavkov verejných financií, pretože nám narástli o 75 percent. Ak by sme chceli byť trošku zhovievaví a povieme si, že dobre, v roku 2015 bolo výrazné čerpanie, dočerpávanie eurofondov, tak do roku 2014, vieme, že to bolo, tieto daňové výdavky narástli o 56 percent.
Ďalší taký dôležitý faktor je veľkosť štátu. Opäť za toto obdobie nájdeme len štyri členské štáty, v ktorých sa veľkosť štátu meraná práve podielom verejných výdavkov na ekonomike zmenšila. A Slovensko zaznamenalo piaty najvyšší nárast v rámci Európskej únie. A to znamená, že nárast veľkosti štátu počas tohto krátkeho sledovaného obdobia je o 16 percent. Dnes tvorí, myslím, že okolo 45 percent.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú, myslím si, že potrebujeme pri zostavovaní finančného štátneho rozpočtu mať na pamäti a ktorú by sme, aj vy, pán minister, mal zohľadňovať a myslím, že by ste mali aj na ňu tlačiť, je to, aký percentuálny podiel pracovníkov, zamestnancov, pracuje vo verejnom sektore. A my opäť tu patríme medzi lídrov v tomto európskom sektore, kde zamestnávame viac ako 27 % zo všetkých zamestnancov. Akoby sme tu budovali štátnu firmu. Audit potreby zamestnancov vo verejnej správe, pokiaľ viem, neprebehol viac ako desať rokov, čo je, myslím si, že dôležitá informácia, na ktorú by sme sa mali zamerať. A toto by mali byť práve kroky, ktoré by mali prichádzať ako nástroje reformy, a nie vymýšľať málo bolestné dane ako ešte viacej naliať do rozpočtu peňazí.
Čiže poďme sa pozrieť na príjmy. To je ďalšia dôležitá informácia, pretože tie Slovensko naozaj, vďakabohu, rastú a rastú niekedy až zázrakom. My sme zaznamenali do, do, v roku 2014 získali sme do verejného rozpočtu o 54 % viac príjmov ako v porovnaní s rokom 2007. O 54 percent. K týmto príjmom by som ešte povedal, že napríklad minulý rok ste prognózovali výber daní pre rok 2016 o 820 mil. eur menej, ako sa skutočne vybralo. Čiže vidíme tu, že naozaj vám tu masívne pritekajú peniaze do rozpočtu, a vy prichádzate dnes do Národnej rady s prvým návrhom a pripravujete ďalšie, kde chcete ľuďom povedať, že potrebujete vybrať viac daní. Pán minister, ja sa pýtam, prečo? Kde je opodstatnenosť toho? Kedy bude lepší čas na konsolidáciu verejných financií, hlavne na strane výdavkov, ako nie teraz, keď vidíme, že máme na to, že tu máme proste príjmy? S hrubým dlhom verejnej správy sa poriadne ani nepohlo. Ťažíme z toho, že percentuálne nám rastie HDP, takže viac-menej, keď nám rastie dlh, tak naše percentuálne vyjadrenie dlhu, hrubého dlhu, sa nemení alebo sa jemne zlepšuje. A ja osobne si myslím, že toto je veľmi nezodpovedné voči našej krajine, voči našej budúcnosti a práve voči tomuto obdobiu, ktoré tu teraz je.
Od roku 2011, keby som len povedal, tak sa zaviedlo 22 nových daní. Čiže systém len komplikujeme, zväčšujeme, zneprehľadňujeme a viac-menej, keby som to až tak možno nazval, vyciciavame našich občanov, ktorí očakávajú, že práve sa budeme správať hospodárne a prinesieme do tejto krajiny taký stav financií, že máme na to, keď vidíme, že máme na to, aby sme mali vyrovnaný rozpočet, tak urobíme všetko pre to.
Takže ja opäť chcem apelovať na opodstatnenosť nielen tohto samotného návrhu, ale vôbec všetkých návrhov, ktoré chystáte, práve aj cez optiku príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu tak, ako rastú. Rastú viac, ako predpokladáme, ako prognózujeme, a napriek tomu stále pýtame viac.
To je asi tak stručne, čo som chcel vyjadriť. A k čomu by som vás poprosil, teda aj vašu reakciu a aby ste to vysvetlili aj občanom našej republiky, že na čom to staviate a prečo teda vy vidíte tú potrebu stále vyššieho zvyšovania daní na úkor ľudí, pretože vidíme, že ľudia nie sú tí, ktorí by míňali verejné financie. Ľudia sa musia na to stále skladať. Napriek tomu, že máme tu prílev eurofondov, máme tu pomoc z Európskej únie a stále chceme našim ľuďom hovoriť: zaplaťte viac! Teraz idete na to takým rafinovaným spôsobom cez práve takéto menej bolestné dane, ale chystáte, vieme, aj ďalšie. Takže ja vás žiadam, aby ste vysvetlili túto opodstatnenosť, a ak tam naozaj opodstatnenosť nebude, aby ste stiahli tieto zákony.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, musím povedať, že keď som prvýkrát počul teda, že chcete s takouto, s takýmto, novelou alebo s takýmto zákonom prísť do parlamentu, tak sa mi to zdalo také, že úplne marginálne, až som si hovoril, že čo to tu má robiť. Ale počúvajúc vás, a musím povedať, že ste ma presvedčil a že, až som si tak hovoril, že, a obdivujem, že dokážete takú marginálnu vec vytiahnuť, ale v konečnom dôsledku aj obhájiť, že naozaj to má dopad na niektorých ľudí, ktorí môžu byť dotknutí, a ak sú dotknutí, tak potom sú naozaj dosť dotknutí. Takže oceňujem tento váš prístup. Aj to, že tu tak za to bojujete a že naozaj nám sa snažíte vysvetliť, ako je to dôležité. A naozaj to vidím ako takú občiansku nepolitickú tému, ktorá by tu nemala mať problém prejsť, pretože je to veľmi praktická vec. Takže vďaka za to vysvetlenie ako, dostalo ma to.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, tiež by som začal, pán minister, tým, že by som vás chcel požiadať, aby ste vyzvali pána Kaliňáka, aby odstúpil, a taktiež pána premiéra, pretože toto konanie je neprijateľné.
Ja by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým poctivým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane a vďaka ktorým máme príjmy v štátnom rozpočte a máme ich toľko, koľko ich máme, pretože vieme, že ešte stále tu sú aj takí poplatníci, ktorí sa tomu vyhýbajú, a o to viac sa patrí vyzdvihnúť tých, ktorí poctivo platia dane. Takže vďaka.
Druhú takú myšlienku, ktorú krátko len rozviniem a chcel by som teda to povedať aj v určitých číslach, je to, že si myslím, že v našej krajine je peňazí dosť, len naozaj tak, ako už aj pán Dostál hovoril, si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli dobre spravované.
Keď som si čítal teda tento záverečný účet, tak vlastne tam bol spomínaný ekonomický rast. Vy ste to sám spomínal, pán minister, že vlastne rastu pomohli investície vo verejnom sektore a spotreba domácností. O tomto sme už tu v parlamente hovorili aj pri programovom vyhlásení vlády a musím povedať, že je dôležité tu spomenúť, že tomu pomohli teda veľmi výrazne eurofondy, ktoré nám natekajú, a teda neni to úplne tak, že by teda štát nejako kvalitne spravoval naše financie, ale naozaj je tu pomoc aj teda z Európskej únie vďaka týmto eurofondom. Tu by som zároveň povedal, poukázal na to, že nové eurofondy, ktoré vlastne môžme čerpať od roku 2014, z celkového objemu 15 mld. sme vyčerpali zatiaľ len 0,06 percenta, čo je úplne, úplne mizerne málo. A myslím si, že uteká nám čas, čo by opäť mohlo pomôcť našej ekonomike, ak by sme sa na to zamerali.
Spotreba domácností, o tom sme hovorili. No, povedzme si, že tá spotreba domácností nemusí nevyhnutne znamenať to, že narástli mzdy, ale môže byť poháňaná aj tým, že klesli úrokové miery a ľudia sa práve zadlžujú, o čom sme tiež už tu hovorili a vlastne bolo to podložené aj dátami. Takže by som úplne sa nespoliehal na ten nárast reálnej mzdy alebo vyvrátenie tých mýtov o tom, že reálna mzda nerastie. Takú kuriozitku, ktorú by som si dovolil len tak povedať, čo ma tak zaujala. V rámci štátneho rozpočtu, teda alebo toho dlhu, ktorý máme, sme znížili ten dlh aj práve tým, že platíme záväzky schránkovým firmám, čo je také pekné vidieť, ako predraženie a úhrady záväzkov na schránkové firmy môžu vylepšiť makroekonomické ukazovatele, v tomto prípade napríklad teda firma SkyToll.
Ďalšiu dôležitú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že rozpočet alebo rozpočtovali ste, že v roku 2015 budú výdavky 30,4 miliardy. Nakoniec teda boli na 37 miliárd. Čo teda neviem, myslím si, že nehovorí o tom, ako dobre boli narozpočtované, pretože ten nárast je naozaj vysoký: 6,6 miliardy. Áno, vzrástli aj príjmy, ale príjmy odhadujeme, kde výdavky vieme, myslím si, že omnoho lepšie kvantifikovať. Takže to, že došlo k takémuto, k takejto zmene, neviem, no myslím si, že to nie je úplne správne.
Ďalej by som posledný taký bod, ktorý by som chcel spomenúť a potom už to ukončím, čiže poprosím ešte pár minútiek. Na čo by som chcel poukázať, je práve štrukturálne primárne saldo, ktoré dosiahlo hodnotu mínus 0,5 % HDP. A myslím si, že toto je taký dôležitý ukazovateľ, že vidíme, že naozaj tie, že peňazí tu máme dosť a ekonomika je schopná vygenerovať dostatok peňazí, ale napriek tomu, že robíme reformy, nedarí sa nám udržať výdavky alebo dosiahnuť také výdavky, aby sme tu mali prebytky. Taktiež sú tu rôzne investície v štýle sifón, kompa alebo máme tu, ako som už hovoril, rôzne vratky dane, ktoré sú veľmi, veľmi záhadné, až by som povedal neakceptovateľné, ktoré odsávajú práve z nášho štátneho rozpočtu a tým pádom sa nevieme dostať do prebytku a nevieme tento prebytok použiť na zmysluplné veci, ktoré tá naša krajina tak potrebuje.
Čiže ja už by som len fakt záverom povedal, že myslím si, že naša krajina, ľudia, daňoví poplatníci, vedia priniesť do štátneho rozpočtu dosť peňazí a táto krajina môže byť úplne niekde inde. My máme na to, aby sme mohli byť vyspelou krajinou, len potrebujeme, aby vláda hospodárila s tými peniazmi naozaj efektívne a môžme sa začať približovať susedným západným krajinám aj tým, ako to tu bude vyzerať. To je pre krátkosť času všetko, čo by som povedal v tomto momente.
Ďakujem.

Ďakujem. Tlač 79. Poprosím vás chvíľočku. Sedemdesiatdeväť. Áno. Ospravedlňujem sa za malé zdržanie. Technika tu zlyháva. Dobre.
Takže, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a zmene zákona č. 3, pardon, č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Lipšic.
Cieľom tohto predloženého návrhu novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku je sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná. Návrh novely zákona zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Dopad na štátny rozpočet je neutrálny až pozitívny, keďže sa predpokladá, že sa zamedzí neobvyklým obchodným operáciám a príjmom z nelegálnej činnosti. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skončil som.

Ďakujem. Ja by som len na záver teda k tomuto návrhu zákona povedal, že máme veľmi šikovných mladých ľudí na Slovensku a verím, že ako európska krajina vytvoríme porovnateľné podmienky pre našich mladých ľudí, aby pre práve rozvoj aj tejto svojej kariéry nemuseli odchádzať do zahraničia, ale mohli sa rozvíjať tu. A vidím a aj vďaka tomu, ako sme počuli príspevky v rozprave, že nie sú k tomu žiadne nejaké výhrady. Tak verím, že toto sa odrazí aj v hlasovaní a že to podporíte. Ďakujem.