Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tak ako už odznelo z úst kolegyni Kiššovej, iný nástroj pre opozičného poslanca nie je, ako podať opozičný návrh, ale my komunikujeme, ak podávame nejaký návrh, tak sa nedržíme toho, že musí byť druhé čítanie hneď na ďalšej schôdzi. Čiže sme veľmi tomu otvorení a toto sme hovorili aj na konferencii, práve kde sa hovorilo o tej nepredvídateľnosti, že môžme sa rozprávať, a hľadajme spôsoby, ako naozaj opoziční poslanci môžu vniesť do procesu, pretože bolo by úplne prirodzené, a myslím, že sa sa to už aj párkrát stalo, hoci to nie je zadefinované v postupoch, že po prvom čítaní sa opozičný návrh, ak prejde, vloží do medzirezortného pripomienkového konania, čiže si ho zoberie do gescie dané ministerstvo, lebo však vždycky ten zákon je súvisiaci s nejakým ministerstvom. Zoberie si ho do gescie, vloží ho do medzirezortného pripomienkového konania. Tam ho pekne môžu dotknuté subjekty rozobrať do šróbiku a to, čo z toho nakoniec vzíde, príde do druhého čítania a tu sa môžme o tom baviť. Čiže ten proces nemusí byť, že zo schôdze na schôdzu, takže vôbec tento argument nie je relevantný, pretože naozaj opoziční poslanci nemajú iný, iný nárok, iný spôsob, ako to urobiť. A z tohto dôvodu ako nechápem tejto argumentácii, pretože práve aj pri tom návrhu, ktorý podávala kolegyňa Verešová, to bolo vloženie tej idey a to, čo by nakoniec došlo v druhom čítaní, by mohol byť kľudne výsledok práve toho medzirezortného pripomienkového konania, ak by sa taký nástroj vytvoril, a môžme o tom diskutovať aj v tejto Národnej rade, o tom mechanizme, ale brať to ako výčitku, aby sme nad niečím zamysleli, mi príde naozaj nemiestne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja len zareagujem na to, čo si povedala ohľadom tej významnej zmeny a naozaj obídeniu toho štandardného procesu, môžem to len potvrdiť a sa pridať k tomuto názoru, pretože naozaj za tieto 3 roky, ale videli sme to aj v predchádzajúcom volebnom období, bolo tu veľa návrhov zákonov, ktoré boli zásadné zmeny a prišli cez ruky poslancov, a to by až, to by až tak možno nevadilo, ak by to bolo opozičných poslancov, ktorí nemajú iný nástroj, ale cez ruky koaličných poslancov, ktorí majú vládu, a presne práve ten, to medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré, si povedal, je tak kľúčové, práve pri takýchto zásadných zmenách, takže určite s týmto sa stotožňujem, súhlasím a mám veľmi rovnaký názor. O to viac, ak sa jedná o dotknutých partnerov, ktorí sú významní tiež aktéri z hľadiska riadenia štátu, a toto je práve to kľúčové, aby tá diskusia mohla prejsť nejakým kultivovaným spôsobom a aby mohlo dôjsť k spoločenskej dohode, pretože nejde tu o to, aby tu boli nejaké rozhádané tábory, ale ja verím v dohodu a konštruktívne ovplyvniť dialóg a myslím si, že toto je úlohou aj ľudí, ktorí riadia štát, aby k takémuto niečomu smerovali a aby našli tú dohodu, našli ten prienik. A toto sa proste vynechalo, presne ako si povedala tie citáty, áno, počuli sme ich aj my z tlačových besied, ale, ale toto nie je ten dialóg, ktorý prinesie nejakú spoločnú dohodu a zhodu a nejaké, nejaké riešenie, nejaký konsenzus, na ktorom sa vedia všetci dohodnúť, a v konečnom dôsledku z toho budú ťažiť ľudia, pretože o to tu ide, aby tí ľudia naozaj mohli mať ten benefit a aby to nebolo, že ten benefit ide na úkor nejakého iného ukrátenia, takže toto tam aj mne chýbalo, o to viac, keď, ako si prízvukovala, aj tú nepredvídateľnosť vidíme, že je veľmi frekventovaný jav v súčasnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za doplnenie. Áno, tá diskriminácia je tu na viacerých miestach a veľmi dobre, že si doplnila vlastne aj to, že musí byť ten rodič zamestnaný dva roky, čo mi opäť príde, že to dieťa dopláca na svojho rodiča, ak strieda častejšie zamestnanie, čo môžu byť rôzne príčiny. Vieme, že sa to deje. Tak v takom prípade to dieťa je vlastne trestané, čo mi príde opäť nezmyselné. Ak teda chceme podporiť tie deti a chceme dať tento nástroj alebo chcete dať teda tento nástroj rodičom do rúk, tak im ho dajte a nepodmieňujte to ďalšími podmienkami, ako sú dva roky u jedného zamestnávateľa a podobne. Však pokiaľ ten človek pracuje, keď ste si to tak vymysleli, tak to nekomplikujte, lebo zase len diskriminujete, vnášate tam zbytočne prvky diskriminácie a nehovoriac o tom, čo si aj spomenula, čo som vlastne aj ja spomenul, je to, že sú, sú vyňaté tie deti, ktoré nie sú športovo nadané, ale sú nadané nejakým iným spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Takže budem pokračovať. Ten ďalší bod, ktorý som rozvinul, bol, že vlastne týmto riešením trestáte rodičov, ktorí sa nevenujú športu, ale majú teda deti nadané nejakým iným spôsobom, napríklad umelecky, venujú sa maľovaniu či hudobným nástrojom. Títo, samozrejme, takéto, takýto benefit od svojich zamestnávateľov si nemôžu uplatniť a tým pádom sú diskriminovaní. Preto aj my vidíme práve to opatrenie v tom, že ak sa tie peniaze ponechajú rodičom, tak tí rodičia rozhodnú, ak majú talentované deti na tanec, dajú to do tanečného krúžku, ak majú na šport, dajú to športovému. Tuto sú, vlastne táto celá skupina je úplne vynechaná, odrezaná a tým pádom aj potrestaná. A myslím si, že nie, nie správne.
Ďalšia vec je, že prináša to oproti tomu, že by tí ľudia dostali peniaze, to prináša zbytočnú byrokraciu pre podnikateľov aj samotných ľudí. V samotnom zákone sa píše, že budú musieť schváliť, že zamestnávateľ to bude musieť schváliť, a v dôvodovej správe píšete, že splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ. Čiže tým pádom dávate jemu túto zodpovednosť, aby on vyhodnotil, či teda ten poukaz je. Tu by ma určite zaujímalo, že ako sa to bude riešiť v prípade, že príde na kontrolu úradník a povie, lebo je to odpočítateľná položka, čo sa týka daní, a povie, no tak ale vy ste to, dovolili toho, ktorý nie je zapísaný v registri, teraz budú tam chyby, tým pádom automaticky môže za to byť potrestaný aj samotný zamestnávateľ. Môže mu byť tá daňová úľava neuznaná a podobne. Vidím v tom ďalšie riziká a, samozrejme, byrokraciu.
A taktiež teda je tam vlastne to, že športová organizácia musí byť zapísaná v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona 440/2015 o športe. Takže toto presne dáva tu tie nároky na toho zamestnávateľa, ktorý bude aj sadnúť, ťukať, hľadať a má s tým spojené ešte väčšiu byrokraciu ako so samotnými rekreačnými, lebo tam len preplatí a dáva si do účtovníctva. Vybavené. Tuto musí urobiť pár krokov navyše a vieme, že byrokratický index na Slovensku každým rokom rastie. Tých úkonov je stále viac a toto je len prídavok k tomu.
A chcel by som ešte spomenúť aj vlastne kultúrne poukazy, lebo máme tu formy podpory ako kultúrne poukazy, a rodičia sami vedia ako to rokmi nefunguje. Takže opäť mi to príde opatrenie, ktoré prichádza tesne pred voľbami, a je, hoci je dobrovoľné, ale tieto parametre, ktoré som spomenul, sú ako keby marginálne a zároveň zaťažujúce a diskriminačné. Čiže tam sa vraciam k tej pôvodnej otázke, že čo, ako by to malo byť, keby sa to chcelo zobrať z toho správneho konca, a naozaj je dôležité zamerať sa na tie miesta, kde môžme ten talent identifikovať a kde môžme ten šport rozvíjať, a som si istý, že aj pán navrhovateľ je človek skúsený, zo športu a vedel by tú koncepciu nastaviť úplne, úplne inak. Tu ešte možno k tým poukazom len takú krátku analógiu, že mne to tiež pripomína, keby som to chcel tak vykresliť, že namiesto opravenia nemocníc dáme ľuďom poukazy, aby sa išli liečiť do Rakúska, lebo tam majú lepšie nemocnice a za tie poukazy ich ošetria. Takže to je tá, tá poukazová, poukazová mentalita, si myslím, že v tomto ide ako keby kontraproduktívne k náprave samotného odvetvia. Môže byť doplnková, môže byť doplnková, ale ak by sa riešili najprv priority, potom sa, samozrejme, dá doplniť o takéto, o takéto doplnky. Ale použiť to ako hlavnú stratégiu si myslím, že nie je, nie je správne. Takže o to viac, keď vidíme, akým spôsobom sa naozaj k športu prichádza, ako sa premrhávajú peniaze, či už keby som si zobral samotný štadión, ktorý sa stavia futbalový, ako sa predražene vlastne stavia, ako sa to ešte navýšilo o ďalších 20 mil. a ako vidíme, že naozaj aj v porovnaní, čo hovoria svetoví športovci, zacitujem len Gáboríka, ktorý povedal, že v Minnesote postavili štadión pre 18-tisíc ľudí za 20 mil., u nás pre 10-tisíc, teraz hovorím o štadióne hokejovom, sa postavil za 87. Čiže vidíme, že tie peniaze by tu aj boli, len sú zle investované a tým pádom ten šport dostáva na frak a ťahá za kratší koniec a tie deti, všetky deti, ktoré, u ktorých by sa mohlo ukázať, že je tam talent, nedostávajú príležitosť a peniaze sa využijú iným spôsobom.
Takže to len na margo celej tejto témy a aj tejto konkrétnej, konkrétneho opatrenia.
Ďakujem, skončil som.

Páni kolegovia, upokojte sa. (Reakcia z pléna.) Nie, neupokojíte sa? Dobre. Tak sa neupokojte. Tak vám prajem príjemné počúvanie.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som možno začal tak na úvod na jedného z pánov predkladateľov, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová, poprosím, keď už pán poslanec Heger už si zobral a začal vás upozorňovať, tak nedávajte naozaj zámienku. Poprosím o kľud v sále. Nech sa páči.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Čiže začal by som na kolegu predkladateľa, sa možno opýtal, že ako vy hodnotíte toto opatrenie z pohľadu priorít športu. To ma naozaj akože tak vecne zaujíma ten váš názor ako skúseného športovca, lebo som si istý, že áno, šport je jedna z oblastí, o ktorej sa veľa diskutuje. Ľudia, prirodzene, rozumejú do istej, do istej miery. Samozrejme, tí profíci najlepšie vedia, kde treba, s čím treba začať a čo treba urobiť na to, aby sa ten šport pohol. A všetci by sme si priali, aby naši športovci boli omnoho, omnoho úspešnejší vo svete. Mali ste také éry, potom pominuli a podobne. Takže toto je podľa mňa naozaj taká dobrá téma. A ja chápem, že tuto je, teda, nejaká snaha pomôcť športu, ja sa teda vyjadrím aj k tomu samotnému koncepčnému návrhu, ale určite ja teda z toho, čo, proste jak sa na to pozerám ja aj na základe diskusie s ľuďmi, s odborníkmi, nebolo toto pomenované ako keby kľúčové riešenie alebo kľúčové opatrenie. Že ak by sme sa pozerali na priority, ktoré treba urobiť pre to, aby sa šport na Slovensku pohol, tak toto by bolo, by som povedal, v tej druhej polovici možno tých, tých priorít. Takže preto ma zaujímal aj názor skúseného športovca, akým je kolega predkladateľ.
Ale chcel by som teda, povedať, že toto je teda jedno z tých opatrení, ktoré opäť idú siahnuť ako keby hlavne do vreciek ľudí a do vreciek zamestnávateľov, pretože vlastne sú to poukazy, ktoré si môže uplatniť zamestnanec u svojho zamestnávateľa... (reakcia z pléna) dobrovoľne, áno, áno, ktoré si môže uplatniť u svojho zamestnávateľa v prípade, že chce a môže byť odpočítateľná teda tá daň. Ale najviac, s najväčším podielom to zaplatí teda ten zamestnanec a zamestnávateľ. To je asi to najdôležitejšie, čo treba povedať. A treba povedať aj to, že je to v kontexte 13. a 14. platov a rekreačných poukazov. Čiže uvažujem nad tým, že ten zamestnávateľ, že koľko ešte takýchto môže dať, že koľko reálne ľudí to môže využiť. Lebo budú si môcť musieť vybrať medzi športovým poukazom a rekreačným poukazom. Tie rekreačné sú, ešte stále myslím, povinné. Nie? Už sú... (Reakcia z pléna.) Od 50 hore sú povinné. Takže vlastne ako si aj hovorím, že kde ten vlastne ten zamestnávateľ to bude vedieť dorovnávať, a prečo by to ten zamestnávateľ to chcel dorovnávať, aj keď už dal vlastne 13. plat, 14. plat, teraz dal ešte rekreačné poukazy, že nevidím tam ako keby ten mešec pre toho zamestnanca a ani toho zamestnanca, ešte ten zamestnanec by to možno našiel, tie peniaze, lebo sú to jeho peniaze, ktoré míňa. Ale ten zamestnávateľ, neviem teda, že na úkor čoho by to mohlo ísť. Mohlo by to ísť na úkor, ja neviem, prémie alebo čoho. Proste tak to aj videli, že to išlo. Takže tuto mi trošku nesedí matematicky, že, že ako sa to bude využívať, lebo keď je to naviazané aj na toho zamestnávateľa. Aj ten zamestnávateľ teda musí dať do toho vlastné peniaze. Takže tam vidím takú prekážku práve v tej sérii tých ostatných vecí, ktoré už boli zavedené.
A druhá vec, ktorá ma v tejto veci napadá, je to, že naozaj tri roky SNS má šport pod svojím, pod svojím vedením. Vieme, že teda bol ustanovený štátny tajomník, ale nejak, ďalšie nejaké veľké veci sme nepočuli. A vieme, ako veľmi chýbajú stále vybavenie v školách, ako chýbajú vybavenia v telocvičniach, ako ešte je stále nedostatok aj športovísk, vôbec telocviční a podobne. Takže toto sú podľa mňa omnoho väčšie priority na to, aby sme ten šport podchytili práve tam, kde sa u tých detí nachádza, a práve tí telocvikári, ak sú dobre vyškolení, tak sú prví, ktorí prichádzajú do styku s dieťaťom a vidia jeho talent alebo netalent, čiže vidia do akej miery. Tam vidím, keď už chcem rozvíjať talent, tak tam vidím ako keby ten priestor omnoho viacej na to, aby sme ho vedeli odchytávať, lebo cez toto sito prechádzajú vlastne všetky deti, kdežto cez tie športové poukazy už všetky deti neprechádzajú.
Druhá vec je tá, že naozaj vidíme tu, že v strane SNS sa rozmohli ako keby ten trend poukážok. A očakávam, či ešte stihnete do konca volieb vymyslieť aj poukážky na chleba, lebo už to tam naozaj smeruje, že, že ešte sa môžme dočkať na, na jeseň aj poukážiek na chleba. Lebo tak to vyzerá, že ľuďom vlastne nie je potrebné dávať peniaze, ale dajme im poukážky, a nech si za tie poukážky nakúpia.
My hnutie OĽANO dôverujeme ľuďom a myslíme si, že vedia narábať so svojimi peniazmi a preto teda my sme za riešenia, ktoré spôsobia, že tých peňazí nech majú oni a nech s nimi oni disponujú. A to aj preto, lebo poukážky športové trestajú rodičov detí a trestajú rodičov detí, ktoré sa športu nevenujú. Ale sú nadané. Majú nejaký talent... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem. Dovoľte mi, aby som prerušil...

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Áno, možem pokračovať po obede... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prajem vám dobrú chuť a o 14.00 hod. bude pokračovať pán poslanec Heger, takže veľmi sa na neho tešíme. (Povedané so smiechom a smiech v sále.)

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
==

Ďakujem pekne, kľudne, pani kolegyňa, môžte aj v rozprave vystúpiť, aby ste mali dosť času na to všetko povedať, čo chcete, lebo tak dobre ste sa rozbehli, ja by som určite potom rád reagoval.
Takto, manipulátor, už som bol všetko nazvaný v tejto Národnej rade, ale manipulátor ešte nie, beriem si to do zbierky ako zaujímavý, zaujímavý..., ja neviem, čo by som to nazval, to je jedno, proste ďakujem pekne za ďalšie do zbierky z koaličných šípov. (Povedané so smiechom). Smejem sa, samozrejme, na tom.
Ale začali ste s odpočtom - a dobre, konečne nejaký komplexnejší odpočet. A kľudne, však to je to, čo som hovoril, keď hovoríte o tom, ako sa, vy ste sama hovorili, že, že sa až tak ne..., že darí sa, ale ľudia to necítia. Na druhej strane hovoríte, že vlastne ste urobili toho veľa, tak tiež by som mohol uplatniť tu vašu definíciu, ktorú ste uplatnili na mňa, ale nebudem to robiť, a privlastňujete si, zrejme v tom zozname sa mi zdalo, že ste privlastnili aj zásluhy, ktoré nie sú SNS, takže bolo by dobré to vyčistiť, a možno keby ste ho celý prečítali, tak by sa tu jednotlivé strany ozvali a povedali, no tak moment, toto z toho vyraďte, toto je naša zásluha, lebo priniesla to iná strana, či už koaličná, alebo opozičná, hlasovali za to viaceré, takže tie mzdy, určite si, prosím, dajte pozor, aby ste si to tak dobre kvantifikovali, do akej miery to bola vaša zásluha, o to viac, keď som vymenoval, čo sa za tých desať rokov aj v ekonomike udialo, a vlastne vidíme, že práve tým, že sme otvorená ekonomika naviazaná hlavne na západné trhy ako Nemecko, tak tí nás potiahli najviac, tí potiahli aj nárast príjmov ľudí, miezd a podobne a tým pádom aj vyšší výber daní do rozpočtu, takže to tiež treba veľmi, by som povedal, férovo pomenovať, aby sa nedialo to, že si tu politici privlastňujú zase niečo, čo im nepatrí, čo je teda síce na Slovensku veľmi populárne, ale určite nie zdravé.
Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, viete, tak rozmýšľam nad tým, že také krásne, keď vlastne ide o vládne, alebo teda koaličné návrhy, tak vlastne sa tak nejak koalícia odľahčene rozpráva o tom: „Ale však, prosím vás pekne, čo, kde si na to vezmeme? A čo vás to tak trápi? A, však nejak to príde.“ A podobne. Ale keď sa rozpráva o opozičných, a tak tam automaticky, pokiaľ to nie je vyčíslené, a hlavne pri rozpočte: „A to ako si môžte takéto niečo dovoliť a priniesť zákon, ktorý, proste nemáte povedané, kde to, odkiaľ to zoberiete?!“ A podobne.
Ale chcem sa vrátiť k tomuto zákonu. DPH na potraviny. Prvú vec, čo si musíme uvedomiť, a bavili sme sa o tom viackrát a potvrdilo sa to v histórii, že z dlhodobého hľadiska toto nemá vplyv na pokles cien. To je fakt, ale tým nechcem nijako hovoriť momentálne proti tomu návrh zákona, chcem len pomenovať pár faktov. V tomto momente to môže rast cien spomaliť alebo ostanú rovnaké, čiže nebudú vôbec rásť, pohltí to ako keby ten rast. Ale z dlhodobého hľadiska vieme, že svojím spôsobom tú DPH si rozpočíta, tú zníženú DPH si rozpočíta vlastne reťazec. Takže O. K., však ten reťazec sú tam aj, aj naši potravinári a podobne, ale sú tam aj veľkoobchodníci, sú tam aj maloobchodníci, paradoxne tí väčšinou majú najväčšie marže, takže tí z toho odhryznú najväčší koláč, čo nie, nie vždy práve vás nemusí v tomto momente tešiť, ale možno ste si to neuvedomili, ale O. K., dobre.
Pani kolegyňa, vy ste povedali pár vecí a ja chcem teraz zareagovať na to vaše úvodné slovo. Povedali ste, že počúvame, že ekonomike sa darí, je výkonná. No počúvame to od vás. To sú vaše reči, čiže vláda hovorí, ako sa ekonomike darí, a že teda by to mali ľudia pocítiť, takže, keď hovoríte, že počúvame, lepšie by bolo, keby ste povedali, hovoríme, že ekonomike sa darí, lebo to reálne hovoríte. Možno nie vy konkrétne, ale teda vláda to určite hovorí. Áno.
Hovoríte o tom, že výber daní sa zvýšil o 38 % oproti roku 2008. Hm, zaujímavé, neviem, prečo ste si zobrali práve rok 2008, čím bol ten rok 2008 taký významný. (Reakcia z pléna.) Aha, 10 rokov, dobre. Výborne. Ďakujem veľmi pekne za doplnenie, to dáva zmysel. Poďme sa pozrieť, čo sa za tých 10 rokov udialo. Udialo sa to, že zamestnanosť naraz výrazne stúpla, vďaka Bohu za to, tým pádom väčší počet ľudí je zamestnaných, tým pádom väčší počet ľudí odvádza dane, tým pádom viac peňazí je v rozpočtu, v rozpočte. Vďaka Bohu za to. Sú aj vyššie mzdy, prirodzene, aj vďaka tomu, že konvergujeme, dobiehame západné krajiny, vďaka tomu, že tu je väčší záujem o, o pracovníkov a ďalších kopec iných dôvodov, čiže tým pádom z vyšších miezd sú vyššie dane, o to viac, keď vláda SMER-u a ešte pán exminister Kažimír bol majster v tichom zdaňovaní, to znamená, že nezvyšoval parametre na to, aby vlastne aj tá nezdaniteľná časť základu dane sa nemenila a tým pádom aj ľudia s minimálnou mzdou začali platiť dane, čo tiež je taký zaujímavý fenomén, takže rôznymi inými daňami, ktoré zavádzala aj vaša vláda, aj predchádzajúca vláda, natekalo do rozpočtu viacej peňazí. Čiže inými slovami môžme povedať, že áno, stúplo výber daní o 38 %, ak to teda hovoríte, ja to nemám vypočítané, ale vychádzam z vašich čísel, ale musíme povedať, že vláda aj omnoho hlbšie siahala ľuďom do vrecka. Takže áno, trošku sa tam, vybrakovala tie vrecká ľuďom a má vyšší výber daní.
Taktiež ste povedali, či je dôležité lipnúť na pojme vyrovnaný rozpočet. No to si musíte zodpovedať vy vo vládnej koalícii, pretože vo vládnych dokumentoch sa lipne na vyrovnanom rozpočte, takže to je otázka na vašich ministrov a vašu vládu, že teda či chce lipnúť. Na druhej strane sa opýtam, že či vy doma žijete na dlh, či každý rok sa zadĺžite viac, či toto je štandard, ktorý máme žiť, či neustále narastá suma vašej hypotéky, lebo to je to, čo hovoríte o štáte, že tak však čo je na tom, že nebude vyrovnaný rozpočet. No tak keď nebude každý rok vyrovnaný rozpočet, tak každým rokom bude rásť dlh štátu. Inými slovami, keď vy nebudete doma žiť vyrovnaný rozpočet rodiny, tak každým rokom budete mať väčší dlh. Áno, v rodine nemáte, môžte to aj v rodine, kľudne zaveďte porovnávanie dlhu voči HDP a budete mať dobrý pocit, ak bude rýchlejšie rásť HDP ako vaše zadĺženie, že váš dlh klesá, ale myslím si, že na konci dňa, keď si vždy pozriete povedzme hypotéku, a tá by mala každým rokom narastať, lebo aj dnes, keď majú ľudia hypotéku, áno, sú zadlžení, ale tými splátkami tá hypotéka každým rokom je aj v absolútnom vyjadrení nižšia. Čiže ich dlh klesá. Ale vy hovoríte, že však prečo lipneme na tom pojme vyrovnaný rozpočet. No však tak nelipnime, ľudia, však žite všetci na dlh, však čo. Tak otázka je, kto nám požičia, pretože, keď niekto nevie splácať svoje dlhy, tak väčšinou nie sú o neho, až taký záujem o to, aby mu kto požičal. A to je veľmi dôležitý fakt, ktorý tu treba spomenúť, pretože ja asi už neviem, či, či toto je prestava zdravého rozumu, ale zdravý rozum vždycky považoval to, že miniem toľko, koľko mám, a ak si požičiam, tak si požičiam toľko, koľko som schopný splácať. Ale neviem, či sa všeobecne v spoločnosti považuje za normálne míňať viac, ako si viete dovoliť, a očakávať, že vám ďalší požičajú. To sa proste nedeje. Takže prosím vás, raz a navždy si o tom vyrovnanom rozpočte povedzme, že to nie je žiadny fetiš, že to neni, že niekto tu na ňom lipne. Po prvé vláda si to dala do svojich dokumentov, vláda to tam má zadefinované aj na rok 2020, 21, 22 v programe stability. A po druhé, koľko vás poslancov žije na dlh tak, že každý rok má väčší objem dlhu? A môžte to kľudne dať aj v dvoch parametroch, ako to udávame s rozpočtom, že to dajme k percentu HDP a dajme to aj v absolútnom čísle, lebo toto je to najdôležitejšie. A keď doma si to nedovolíte, tak prečo to chcete dovoliť si v štáte? Pričom vidíme naozaj príklady krajín, ktoré to nezvládli so svojím dlhom a dostali sa do špirály, z ktorej sa už nevymanili, a bolo to veľmi bolestivé pre, pre ich obyvateľov.
Takže prosím vás pekne, toto nie je žiadna, žiadny výmysel, je to proste zdravý sedliacky rozum, zdravá logika, proste jednoduchá matematika. Dva plus dva sa rovná štyri a nerovná sa päť.
Keď hovoríte, kedy už konečne naši ľudia pocítia, keď sa ekonomike darí, to je veľmi dobrá otázka, to by som aj ja rád vedel. Vy ste vo vláde, od vás to závisí. Kedy to už pocítia? Pretože tak, ako ste povedali, ľudia si svoju domácu úlohu plnia veľmi dobre. Napriek tomu, že im siahate hlbšie do vrecka, odvádzajú tie dane. Ale povedzme si na rovinu, ako funguje štát. Občan platí dane, štát dáva služby. A vy sa pýtate, kedy to pocíti? No tak kedy už dáte služby za tie peniaze? Veď o tom to celé je. Vy dávate ľuďom späť peniaze. Poviete, no tak nevieme zabezpečiť služby, už som to tu raz hovoril, prídete k automechanikovi dať si opraviť brzdy a on povie, no neviem ti tie brzdy opraviť, ale vieš čo, dám ti na taxík, budeš jazdiť taxíkom, lebo ja ti opraviť neviem, auto je nepojazdné, ale vieš čo, nemôžem ti dať viac iba na pondelky, ostatné dni musíš chodiť autobusom. Tak to je asi takéto riešenie. Ale veď ten, vy, keď idete k automechanikovi, chcete, aby vám opravil brzdy, nie, aby vám dal na taxík v pondelok. Takže aj toto je presne o tom, že otázka je, kedy ľudia to pocítia, no keď im dáte kvalitné služby, a za peniaze, ktoré vám dávajú. A sama ste pove..., sami ste povedala, povedali, sama ste povedali, pardon, že, že o 38 % je za desať rokov viac, takže o 38 % by mali byť kvalitnejšie služby. A kľudne, keď to viete zdokladovať, kľudne urobte odpočet a uvidíme. Ale zrejme sami hovoríte, sama hovoríte, že, že asi to tak nie je, keď hovoríte, že musíme teda vyjsť ľuďom v ústrety a chceme im dať pocítiť dobré časy. Ale ako som povedal, dobré časy by ľudia nemali pocítiť na tom, že im štát vracia peniaze, ale mali by to v prvom rade pocítiť na kvalite služieb. Ak tie kvalitné služby sú a ešte stále má štát veľa peňazí, tak potom, samozrejme, berte od ľudí menej. Výborne! Myslím si, že to je, to je správna logika a takto by sa to malo uberať.
Ale vidíme, že štát dostatok peňazí nemá, lebo nehospodári vyrovnane, pretože aj vy vám, vy prerozdeľujete peniaze, ktoré vám na konci mesiaca ostanú, a keď vám ostanú, znamená, že máte prebytok. Ak máte nedostatok, tak vám nič neostalo a nemáte čo prerozdeľovať. Predsa nevyhodnotíte na konci mesiaca to, že, á, tak musím si požičať 200 euro, ale vieš čo, tak aby sa moja rodina cítila alebo nejakí známi, že sa mi darí, tak si požičiam ešte ďalších 200 a tých 200 rozdám. Čiže v skutočnosti si požičiam 400. Ako to je jaké rozdávanie? Áno, však kľudne rozdávajte, keď si chcete na to požičať, v poriadku, veľký to počin, ale netvárme sa, že sa vám darí dobre. Keby sa vám darilo dobre, tak by ste mali na konci prebytok a z toho by ste rozdávali, ale to v našom prípade ani Slovenska sa nedeje.
Takže ja sa vás chcem opäť opýtať dve veci. V prvom rade povedali ste, že teda ten návrh bude redukovaný, a máme to tu teda v prvom čítaní v parlamente, či už je predstava, ako bude redukovaný. Čiže čo konkrétne, či už teda je nejaká konkrétna predstava, na aké potraviny a podobne alebo ako bude prebiehať ten proces, aby sme vedeli, čo nás môže čakať do druhého čítania a podobne, ak teda takúto ucelenú víziu už máte. A druhé je, že teda z čoho to chcete uhradiť, a opäť, koľko bude stáť teda ten konečný, konečný návrh. Na akú sumu to chcete skresať. Hovorili ste 400 až 500 mil., čiže aká je tá cieľová suma, ktorá to má byť, a, pardon, čiže sú to tri otázky, čiže druhá je, aká by mala byť tá cieľová suma, a tretia, že z čoho chcete opäť to zaplatiť, ale predpokladám, že tam bude tá istá odpoveď, ktorá bola pri predchádzajúcom, že uvidíme. Takže počkáme si, ak nechcete odpovedať, zoberem aj túto odpoveď a, a počkáme si teda do jesene, pardon, keď už sa mám pozerať na vás, prepáčte, pozerám sa teda na vás, ale tak berem to ako návrh SNS. Takže tú tretiu odpoveď, ak teda chcete zopakovať z predchádzajúceho zákona, v poriadku, ale určite by ma zaujímali teda okrem toho tie prvé dve.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Baláž, ja som neopomenul, že toto sa nebude týkať roku 2019, som si toho veľmi dobre vedomý a dal som si veľký pozor na to, aby som hovoril o roku 2020, ’21, ’22. Citoval som z programu stability, ktorý máte, tam si pozrite rok ’20, ’21, ’22 a teraz sa na to pozerám, je naplánovaný vyrovnaný rozpočet. Čiže nebavme sa o roku 2019, resp. ak sa chceme baviť, presne ako povedal kolega Pčolinský, sľubovali ste vyrovnaný rozpočet, bude na míle vzdialený. Ak bude deficit menej ako 0,5 % tak vám ešte môžme tlieskať, aj keď nebude začo, ale to bude akože úspech. Dneska tam odhadujú dieru 900 mil., prepáčte, to je akože, to je tak na míle vzdialené, takže toľko k vyrovnanému rozpočtu v roku 2019.
Ale ja sa pýtam presne na tie roky, a keď vy hovoríte, že to sa budeme o tom baviť na jeseň, dobre, vyhýbavá odpoveď, beriem, nemáte momentálne ani šajnu, z čoho to zoberete, lebo to neviete povedať a nemáte to ani napočítané. V poriadku, zodpovedali ste, toto berem ako odpoveď, ktorú máte, a tým pádom vieme aj ľudia vedia, že vy v tomto momente nemáte predstavu, ako vlastne tie peniaze chcete dať, čiže sľubujete holuba na streche. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som preto bol veľmi zvedavý na tú odpoveď a tá odpoveď zaznela, tá odpoveď zaznela vlastne v duchu, že očakávame nejaké teda príjmy do rozpočtu a podobne.
No v prvom rade povedzme si pár faktov. Príjmy žiadne, navyše príjmy mimo prognózy neočakávajte. To je to, čo hovorí aj ministerstvo financií. Opäť, nebudú to moje slová, budú to slová vašej vlády, vlády vyslovene, ani nie koalície, vašej vlády. Čiže už sa neočakáva ani tento rok, ani ďalšie roky sa neočakáva, že budú prichádzať dodatočné príjmy. Preto je veľmi dôležité, ak vláda prináša nejaké riešenia, aby povedala, kde si uprace v rámci toho balíčka. A opäť - vy ste povedali, že chcete mať vyrovnaný rozpočet. Čiže ja sa nepýtam teraz na to, že, lebo keby ste sa nezaviazali vyrovnaným rozpočtom, tak nemáte jednu už uzavretú obálku. V takom prípade v poriadku. Poviete, tak zaplatíme to na dlh, alebo uvidíme, koľko príde, a to, čo bude chýbať, tak si požičiame. Ale to tu nezaznieva a nezaznieva to ani v dokumentoch vlády.
Čiže ja sa preto pýtam, máme tu ucelenú, konkrétnu uzavretú sumu, to je vyrovnaný rozpočet a my vieme, že aj tie prognózy, aj cyklus neukazuje, že budete mať navyše peniaze na to, aby ste v stovkách miliónov. Lebo toto opatrenie bude koľko, 100-150 mil.? 300? (Reakcia z pléna.) 80 mil. Dobre, povedzme, že bude 80 mil. a to ukáže vyslovene prax, či bude 80, alebo 120, ale v poriadku, 80 mil. už je, ale pozor, toto opatrenie je naviazané na ďalšie opatrenie. Čiže my sa tu nebavíme o 80 mil. My sa tu bavíme o balíčku rádovo 500? Tak ste sa dohodli na koaličnej rade alebo...? Uvidíme, takže rádovo 500. Čiže hovoríme o 500 mil. Čiže keď sa bavíme aj dnes o 80 mil., tak je to z balíčku, ktorý buď bude schválené všetko, alebo nebude schválené ani 80 mil. A ja sa pýtam aj na tých 80, lebo to je váš podiel domácej práce, že kde teda chcete urobiť tie úpravy v rozpočte.
Áno, máme tu Útvar hodnoty za peniaze a čakal som, či to zaznie, nezaznelo to, ktorý každý rok ukazuje už len, už v tomto vám pomáha, pomáhajú, pomáha tento útvar, že vám dáva vyslovené hinty, že však tu že však tuto už vám dávame, na striebornom podnose vám dávame aj tie opatrenia, ktoré môžte urobiť, a prosím, urobte ich, všetkým bude lepšie. Bude to systémová zmena, prinesie to peniaze a tie peniaze môžte použiť na niečo iné. Nezaznelo to tu v argumentácii, ale ak by aj zaznelo, tak by ma zaujímalo, že teda ako to idete urobiť, lebo to, že to opatrenie tam je, ešte neznamená, že sa udeje, lebo vidíme, že za posledné tri roky tí ministri proste nemajú sa k tomu, a je otázka, či to nechcú, tie opatrenia robiť, a preto dostávajú to vysvedčenie v podobe červenej a oranžovej farby, alebo nevedia. To by sme mohli hlbšie analyzovať opatrenie po opatrenie a zistiť a zrejme by sme našli obidva prípady. Ale ja sa teda pýtam vás, aby ste tu dnes, keď rokujeme o takomto závažnom, a už robím ten ústupok, že uvažujem s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý tam ešte nie je, ktorý, verím, že príde a bude teda znížený na tých 80 mil. Pýtam sa vás z čoho. A prosím vás, neodpovedajte, neodpovedajte vetou alebo radšej neodpovedajte vôbec, ale neodpovedajte vetou, že to sa nejak, tie peniaze natečú, a však budú nejaké lepšie výbery daní a podobne. Ako prepáčte, toto nie je, to je argument, ale to neni kvantifikovaný argument. To jak keby som ja sľúbil mojej rodine, viete čo, zoberiem vás na dovolenku do Turecka za 2-tisíc euro a nejak to ušmodrcháme nebojte sa ani euro vám nesiahnem, nejak to už ušmodrcháme. Vieme, ako to dopadne, keď sa to ide tak ušmodrchať, že máme deficity vyššie ako plánované. Tak to priznajte, tak povedzte, viete čo, drahí naši občania, my vlastne nevieme, z čoho to zafinancujeme, modlime sa za to, aby tie peniaze natiekli, a keď nezatečú, tak, nenatečú, tak hádajte čo, zadlžíme vás. Vybavené, lebo iné možnosti nie sú. Buď budú vaše modlitby vyslyšané a natečie do rozpočtu viacej peňazí, ak sa teda za to modlíte, lebo zatiaľ nič iné nerobíte, lebo nevidel som žiadne opatrenie, ktoré by ste pomenovali, že tak tuto škrtneme, tuto prinesieme efektivitu, v tomto konkrétnom vidíme efektivitu, keď tuto upraceme procesy, uvoľníme toľkoto ľudí, to, z tohto nám vypadne, z tejto rovnice nám vypadne 20 mil., z tejto rovnice nám vypadne 30 mil., takto vyskladáme 80 mil. Tu máte riešenie, ako máme, kde sme zobrali 80 mil. Ale povedať, že tak však snáď tá ekonomika nejako potiahne a tak ďalej, ako sľubovať si, kolegovia, že keď vy znížite na 15 % daň, že okamžite to bude mať nejaký pozitívny prínos v nárastu výberu daní, tak to si naozaj dobre naštudujte, lebo toto neplatí. Táto rovnica neplatí.
Čiže z toho tie peniaze nebudú. A ak by aj ľudia z tých peňazí, ktoré majú, spotrebovali a dostať, natečie sa vám to späť prostredníctvom či už DPH, vyššieho výberu DPH a podobne, tak si uvedomme z tých peňazí, ktoré oni dostanú, to je nejaký 100 % balík, tak tá DPH je len 19 %. Pardon, 20 %, čiže len 20 %. Keď by sme aj spotrebnú daň do toho zarátali, tak ešte dobre, tam sú nejaké, tak nech to dáme na 30 %, čiže zo 100 % sumy vám natečie späť 30 %, ak by to celé minuli. Ale zvyšných 70 % stále ostáva v lufte. A aj to príde o rok nato, najprv tie peniaze musia dať a až potom ich minú. Až potom... Takže toto sú všetko hypotézy.
A ja by som čakal naozaj nejakú kvantifikáciu v zmysle, že máme to prepočítané, ľudia, nebojte sa, vláda garantuje, áno... (povedané so smiechom), vláda garantuje vyrovnaný rozpočet. A ja vás teda žiadam, aby ste tú kvantifikáciu predložili. Ďakujem, to bola moja požiadavka už v písomnej rozprave, ale som ju nedostal, tak dopĺňam.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Neodpovedali ste na moju otázku, preto sa ešte krátko prihlásim do ústnej rozpravy. Ja som už vychádzal z toho, že, už som uvažoval ten zmenený variant. Samozrejme, momentálne to v prvom čítaní, to, čo máme, tak to je o 800 mil. Na tie som sa nepýtal, pretože rád by som teda počul aj tú, ale vy ste sami z toho zľavili. Ja som sa už pýtal na tú upravenú, upravenú verziu a na to ste mi nezodpovedali. Takže ešte na chvíľočku pôjdem do ústnej rozpravy, aby ste mohli na to zareagovať, lebo to je kľúčové, aby sa to naozaj zodpovedalo.
Ďakujem.