Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, čakali sme na túto novelu zákona o zdravotnej starostlivosti niekoľko mesiacov. Myslela som si osobne, že bude vyšperkovaná, kvalitná a na úrovni. Opak je pravdou. My ako samosprávny kraj sme pripomienkovali túto novelu, aj keď naše pripomienky neboli akceptované. Táto novela v danom znení je krokom späť. Poďme sa pozrieť na jednotlivé body novely.
Paragraf 8a. Ambulantná pohotovostná služba. Nový názov. Áno, fajn, super.
Odsek 11. Poskytovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa odseku 8 zabezpečuje, podotýkam, zabezpečuje poskytovateľ poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a tak ďalej a tak ďalej. Čo znamená slovíčko zabezpečuje? Ja ako vydavateľ povolenia neviem, čo znamená slovíčko zabezpečuje. Je povinný alebo nie je povinný nastúpiť do služby?
To isté paragraf 8d. Zubnú lekársku pohotovostnú službu poskytujú poskytovatelia. Viete, keď chcem, poskytnem, keď nechcem, neposkytnem. Musí tam byť zadefinované presne: "Je povinný poskytovať túto pohotovostnú službu."
Poďme ďalej. Stále sa hovorí v našom štáte, že máme možnosť nepretržitej zdravotnej starostlivosti. Ako, pán minister, chcete zabezpečiť nepretržitú, keď v novele ste skrátili ordinačné hodiny na ambulantných pohotovostných službách, ktoré sú v pracovný čas od 16.00 hod. do 23.00 hod. a cez víkendy a sviatky od 7.00 hod. do 23.00 hod.? Čo majú robiť tí pacienti po tejto hodine? Pôjdu, ako povedala aj kolegyňa, zahlcovať urgentné príjmy? Kto im poskytne tú spomínanú nepretržitú zdravotnú starostlivosť?
Teraz poďme k výberu organizátorov ambulantných pohotovostných služieb. Výberové konanie vykoná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Áno, potešila som sa, túto ťažkú úlohu si prevezme ministerstvo. Povolenie na prevádzkovanie ambulantnej pohotovostnej služby vydá ministerstvo. No ďalej sa tam píše, že v prípade, že organizátor, ktorý bol riadne, ktorý prešiel riadne výberovým konaním, vydokladoval personálne zabezpečenie, materiálno-technické zabezpečenie a nedokáže zabezpečiť do služby lekára, túto úlohu má prebrať samosprávny kraj. Ako? Povedzte mi ako? Ono je síce pekné, že organizátorovi bude krátená platba vo Všeobecnej poisťovni, ale mňa peniaze nezaujímajú. Mňa zaujíma to, ako bude postarané o tohto pacienta. Ako ja z mojej pozície samosprávneho kraja mám nariadiť lekárovi, aby tam slúžiť išiel, keď organizátorovi, s ktorým má uzavretú dohodu o vykonaní práce alebo pracovnú zmluvu, alebo iný pracovný vzťah, odmietne, a mne ako môže vyhovieť? Veď pri výberovom musí dokladovať to personálne predsa. Toto nemá žiadne opodstatnenie ani logiku.
Poďme k návštevnej službe. Návštevná služba, návštevnú službu bude môcť dostať len ten, ktorý bude mať pevný bod ambulantnej pohotovostnej služby. Ale, pozor, bude musieť organizátor zabezpečiť druhého lekára, ktorý bude jeden sedieť na tej pevnej ambulantnej a druhý pôjde na návštevnú službu.
Neviem, pán minister, či ste ešte nepostrehli nedostatok lekárov v našom štáte, ale my v samosprávnych krajoch sa s touto, s týmto problémom stretávame dennodenne. Mám tu tabuľku, ak by vás to zaujímalo, veku všeobecných, lekárov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých. Tak pre zaujímavosť niekoľko čísiel. Lekári s vekom od 0 - 40 v našom kraji je 21. Lekárov od 41 do 50 je 44. Lekárov od 51 do 60 je 65. Lekárov od 61 do 65 je 79. Lekárov od 66 do 70 rokov je 37. A lekárov od 71 do 75 je 14. A lekárov od 76 do 100 je 7. Neviem, je to strašne vysoký vek a neviem si predstaviť, že títo lekári budú zdvojene sedieť na ambulanciách pohotovostnej služby.
Ďalej ma zaujali ordinačné hodiny. Veľmi sme sa na samosprávnom kraji tomuto potešili, pretože v terajšom zákone nebol zadefinovaný rozsah ordinačných hodín. Teraz tam dali tých 30 hodín, ale samosprávny kraj schvaľuje a potvrdzuje ordinačné hodiny pre zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa poskytuje ambulantná starostlivosť, a môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa schváliť ordinačné hodiny aj v menšom rozsahu. V dôvodovej správe, ako som sa dočítala, je napísaný osobitný zreteľ, vek, zdravotný stav a viac zdravotných obvodov. Neviem, či som to správne pochopila, ale z týchto mojich, z tejto mojej tabuľky, keď napríklad v okrese Revúca, kde je, keď sa vrátim k mojej tabuľke, je priemer veku 60, je tam osem, deväť lekárov nad 62 rokov a osem lekárov do 60 a títo deviati požiadajú o osobitný zreteľ, neviem, koho zabezpečíme na tie ambulancie, aby poskytovali zdravotnú starostlivosť. Kto sa potom postará o týchto pacientov?
Ja viem, pán minister, vy si poviete, tak neschválite, ale nemuselo to v tom zákone vôbec byť.
Toto nie je riešením deficitu a nedostatku lekárov v našom štáte ani ich veku. Ja vás teda prosím, aby ste začali konečne hľadať riešenie na zabezpečenie lekárov, lekárov, ktorí po skončení školy utekajú do zahraničia, ktorí vyštudujú za peniaze nášho štátu a idú robiť do zahraničia. Pán minister, prosím vás, skúste pripraviť novelu, ktorá pomôže aj pacientom, lebo inak sa musíme intenzívne začať modliť, aby sme neochoreli.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela len opýtať, či ste rátali aj s rodičmi, ktorí nevedia hospodáriť s finančnými prostriedkami. Za dva roky vyčerpajú finančné prostriedky. Žijú, samozrejme, len z rodičovského príspevku. Čo bude ten posledný rok robiť? Tí rodičia teda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod sa musím poďakovať predkladateľom za túto novelu zákona, ktorá je už dlhodobo potrebná. Tiež sme mali pripravenú novelu tohto zákona, ale tento mesiac sme ju nestihli predložiť, tak skúsime na budúci mesiac, ak náhodou by to neprešlo, v úvodzovkách, pretože z praxe viem, že platy v zariadeniach sociálnych služieb, tak ako spomínal kolega pri samosprávnych krajoch, v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov sú veľmi nízke a riaditelia stále bubnujú na poplach, že nevedia zostaviť platový dekrét pre zamestnancov, ako sú opatrovateľky, sociálni pracovníci, inštruktori sociálnej rehabilitácie, proste všetkých sfér, ktoré pracujú v domovoch sociálnych služieb.
Dnes sa v praxi často stretávame obchádzaním znenia tohto zákona zamestnávateľmi len za účelom poskytnutia svojim zamestnancom aspoň minimálnu mzdu, ktorá im má byť garantovaná zákonom. Zamestnávatelia sa snažia nájsť zákonné výnimky pre svojich zamestnancov, ktorých základná tabuľková mzda nedosahuje úroveň minimálnej mzdy. Takéto "zákonné príplatky" k základným tabuľkovým hodnotám sa prideľujú napríklad tak, že k základnej stupnici podľa § 7 ods. 4 zákona, má zamestnávateľ "odpustiť" zamestnancovi počet rokov praxe a automaticky ho zaradiť do najvyšších platových stupňov alebo mu vyrovnať plat k minimálnej mzde, na základné, základné udelenia príplatkov, napr. podľa § 8 príplatok za riadenie, § 9 príplatok za zastupovanie, § 10 príplatok za mimoriadne osobné schopnosti a iné príplatky. Pridelenie týchto príplatkov často slúži len na vyrovnanie platu, nie na skutočné ohodnotenie schopností a vedomostí zamestnancov s hodnotou minimálnej mzdy v danom období a nepredstavuje reálne dosahované schopnosti. Porušuje, zamestnávateľ tým porušuje jeden zákon, aby mohol splniť zákon o minimálnej mzde. Pri tomto obchádzaní zákona, odpúšťaní rokov praxe, zaraďovania do vyšších tried, udeľovania osobných príplatkov sa stáva, že odborní zamestnanci s kvalifikáciou a zamestnanci bez kvalifikácie dostanú rovnaký minimálny plat, sú na jednej platovej úrovni.
To všetko bola motivácia moja takisto, ako aj vaša, predpokladám, k úprave tohto zákona a hlavne k úprave tabuľkových hodnôt tak, aby zamestnávatelia nemuseli pri udeľovaní platov pre zamestnancov hľadať štrbiny v zákone, ako to robia dnes, a tak ho porušovať alebo obchádzať len z dôvodu vyrovnania platu zamestnanca s minimálnou mzdou v danom roku. V súčasnosti za účelom stanovenia mzdy títo zamestnanci zaradení podľa katalógu pracovných činností, ktorý je tiež neaktuálny, platových tried a stupňov v tabuľkách vymyslených úradníkmi, ktorí si nedali ani námahu ich racionálne a logicky zdôvodniť a meniť, ani im platy zákonom upraviť. Vyhotovujú ich byrokrati, ktorí sedia celý život v kanceláriách a nahadzujú z brucha čísla do tabuliek, ktoré zabúdajú pravidelne meniť a prispôsobovať novým okolnostiam. A tak sa stáva, že výška mzdy vo verejnom sektore v niektorých prípadoch nedosahuje ani výšku zákonom stanovenej minimálnej mzdy. Prečo sa na nich zabúda? Prečo v tomto zákone vládne nespravodlivé a nemotivujúce odmeňovanie a netransparentnosť? Prečo nikomu roky nevadilo, že vo verejnej správe zamestnanci, tzv. obslužný personál, dostáva aj nižšiu ako minimálnu mzdu stanovenú v inom zákone na základe takto stanovených podľa vlády spravodlivých mzdových predpisov? Vážená vláda, ste si vedomí dnešného stavu, kde sú všeobecné tabuľkové základné platy pomerne nízko, a preto zamestnávatelia sa snažia takmer každého natlačiť do vyšších tried, aby aspoň niekoho našli ochotného robiť túto prácu? Ak vám záleží na ľuďoch a tento návrh vám otvoril oči vo veci odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nechcete, aby vaši voliči pracovali pod úroveň minimálnej mzdy, tak tento návrh podporíte. My predkladaný návrh určite podporíme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúce, predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej strany, Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 467. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla, uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 466. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes tu máme na stole tzv. očkovaciu novelu. Nebudem vám tu hovoriť pre a proti vakcínam v povinnom očkovaní, lebo to je na uváženie odbornej verejnosti a rodičoch samotných.
Mnohí sa však tejto témy očkovania boja, boja sa zmien a majú rôzne výhovorky typu Slovensko bude zamorené osýpkami a určité menšiny budú prenášať skoro vymiznuté choroby na obyvateľstvo. U nás je táto téma tabu. My sa takýchto rečí nebojíme. Vieme, že takýto princíp funguje v mnohých vyspelých krajinách a túto novelu sme sa rozhodli podať hlavne preto, že nie je fér, keď je rodič donútený zo strany štátu dať dieťa povinne zaočkovať, ale následky očkovacích látok nesie sám. Lekári a štát sa im dokonca vysmejú priamo do očí s argumentom, že dané poškodenie nebolo spôsobené očkovaním. Ak už chce štát niekomu niečo nanútiť, dať povinnosť, tak musí niesť následky za škody, v tomto prípade za škody na zdraví. Podľa štátu má ale tieto následky očkovania znášať sám rodič. Logicky nám z toho vyplýva, že ak má následky znášať rodič a dieťa, tak aj očkovanie by malo byť na ich slobodnom rozhodnutí.
Očkovanie teda musí byť dobrovoľné a nemožno ho vynucovať zákonom. Štát nesmie a nemôže rozhodovať o ľudskom tele, ktoré je súkromným majetkom každého jednotlivca. Ak použijeme starý dobrý sedliacky rozum a uvedomíme si, že v mnohých európskych štátoch nie je očkovanie povinné, musíme si položiť otázku: Ako to, že tam nemajú epidémie? Dnes v dobe globalizácie existuje obrovská migrácia ľudí, ako to, že sa tieto epidémie, s ktorými nás strašia, ešte nerozšírili masovo do celého sveta, keď niektoré štáty nemajú povinné očkovanie?
V dnešnej dobe hrozí rodičovi pokuta za odmietnutie očkovania v súhrnnej výške 331 eur. No štátu, ktorý prinúti rodiča s dieťaťom k očkovaniu a u dieťaťa prepuknú nežiaduce účinky, žiadna pokuta nehrozí. Štátu nezáleží na tom, či dieťa zomrelo do niekoľkých hodín po očkovaní a rodič v smútku vie len veľmi ťažko alebo vôbec dokázať, že dieťa poznačili nežiaduce účinky alebo na nežiaduce účinky zomrelo.
Farmaceutické spoločnosti to dobre vedia a preto s očkovacími látkami robia, čo chcú. Povinné očkovanie je pre nich len biznis. Oni len predávajú očkovacie látky a o ich reálne nežiaduce účinky sa už nestarajú. Formulkou "povinné očkovanie" sú tieto firmy nepriamo chránené štátom od znášania následkov za nepriaznivý účinok očkovacej látky. Farmakologické firmy nesmú diktovať medicíne, ale musí to byť naopak. Kto však ochráni rodičov a ich deti?
Dnes sa môže rodič po udelení pokuty a po vyčerpaní všetkých dostupných opravných prostriedkov obrátiť na Ústavný súd s tým, že povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu zasahuje do základných práv a slobôd občanov a súd v každom konkrétnom prípade rozhodne. Rozhodnutie a dokazovanie sa však ťahá aj mesiace, roky a pre rodiča je to zdĺhavý proces dokazovania a vypočúvania. Tento čas by mal, by rodič nemal tráviť na polícii alebo na súdoch, ale mal by byť s dieťaťom. Je nespravodlivé, že v demokratickom štáte nemá rodič právo chrániť svoje dieťa a musí postupovať doslova ruskú ruletu so zdravím svojho dieťaťa pre biznis veľkých firiem a bez konkrétnych informácií o očkovacích látkach, zložení, nežiaducich účinkoch a podobne.
Štát nám dnes bezhlavo prikazuje očkovať a tento rozkaz sa má bez pripomienok a námietok rešpektovať tak, ako všetky štátne rozkazy. Veríme štátu, pediatrovi, veď prečo by chceli pre nás niečo zlé? Prečo by nás nútili k niečomu, čo by našim deťom uškodilo? Ale priznajme sa, čítame príbalové letáky od liekov, od očkovacích látok? Čítame ich aj od vakcín, ktoré dávame pichať našim deťom?
Náš návrh dáva tomuto aktu očkovania dobrovoľnosť, nie povinnosť a príkaz s hrozbou sankcie. Ak si niekto myslí, že očkovanie dieťa ochráni, tak ho dá zaočkovať a ak si niekto myslí, že nie je potrebné očkovať, tak nech dieťa neočkuje. Toto rozhodnutie by však malo byť dobrovoľné, beztrestné, bez sankcií za odmietnutie očkovania. Ľudia nepotrebujú príkaz očkovania od štátu, dokonca ani očkovanie nám nevie zaručiť, že sa tieto choroby na Slovensku nevyskytnú. Výrobca samotný uvádza v príbalovom letáku, že vakcína nemusí vyvolať odolnosť voči ochoreniu. Napríklad v roku 2012 sme tu mali 2 030 prípadov osýpok, 2 564 prípadov mumpsu a 65 prípadov ružienky. V roku 2013 to bolo 1 843 prípadov osýpok, 4 035 prípadov mumpsu a 12 prípadov ružienky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte to máte, už končíte? Nech sa páči.

Nehézová, Jana, poslankyňa NR SR
Náš návrh určite nie je podmetom pre občanov, aby neočkovali svoje deti, no dáva im možnosť zvážiť všetky proti a rozhodnúť sa bez hrozby pokuty a zastrašovania, či už zo strany štátu alebo lekárov. Ak však chceme zabezpečiť pokračovanie v očkovaní u detí, musia tieto očkovania zostať aj naďalej preplácané poisťovňami, čiže musia byť zadarmo. Táto kontrola je už na ministerstve zdravotníctva a vláde. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 356. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 373 z 11. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Ďakujem. Skončila som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ako som už spomínala, cieľom nášho predloženého návrhu je zvýšenie príspevku na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom v jednom tehotenstve.
Ako matka si viem reálne predstaviť finančnú záťaž pri výchove a starostlivosti o dieťa, no dnes je tu reč o viacerčatách, čo predstavuje viacnásobnú finančnú záťaž naraz. Viacnásobná spotreba plienok, jedla, osobnej hygieny, oblečenia, viac prania, viacnásobne všetkého, a to v jednom čase. Podľa štátu sa to u viacerčiat nemá znásobovať počtom detí, ale o niečo neskôr narodené viacerčatko má žiť len na 25 %. No skúste byť na mieste rodiča a povedať tomu druhému alebo treťonarodenému, aby jedol a žil len na 25 %, lebo na viac nemáme. Tieto tehotenstvá sa nedajú kontrolovať plánovaným rodičovstvom. Je to proste dielo prírody a štát tieto detičky a ich rodičov reálne diskriminuje. Keďže sa takéto tehotenstvo nedá naplánovať, nechceli sme to spájať s rodičovským príspevkom. Osobne by som najradšej dala každému dieťaťu 100 % sumy. No keďže s kolegyňou sme realistky a vieme, že Slovensko žije z dlhodobého deficitu, stanovili sme tieto percentá aspoň na 50 %, čo si štát vie reálne dovoliť. Podľa Štatistického úradu sa na Slovensku narodilo napríklad v roku 2015 len 688 dvojčiat a 6 trojčiat z celkového počtu 55 086 pôrodov. Takže tento príspevok poberá každoročne z celkového počtu príspevkov len 1,5 % rodičov s viacerčatami. Asi aj preto sa na nich zabúda.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na sťažnosti mamičiek už dlhé roky odpovedá, že sa s tým zatiaľ nedá nič robiť. Že takýto malý rodičovský príspevok pre viacerčatá je kompenzovaný bonusmi pri ich narodení, tzv. kočíkovom, a iným jednorazovými príspevkami pri viacerčatách. Tieto sumy bonusov pri narodení, či už od štátu, či obce, však deťom a ich rodičom pokryjú len prvotnú výbavu, ktorá sa musí kupovať viacnásobne, alebo si rodičia viacerčiat musia zaobstarať špeciálne vyrobené veci pre dvojičky a trojičky. Pre ilustráciu by som vám chcela ozrejmiť pár vecí, ktoré každodenne potrebujú nielen viacerčatá, ale každé dieťa. Ako modelovú situáciu uvediem bežné potreby pre zdravé dvojičky.
Ak do nákladov nepočítame dve postieľky, dva matrace, dve periny, vankúše a obliečky do postieľok, špeciálny kočiar, ktorý stojí na bazároch od 400 euro a nový od 800 eur, alebo kočiare samostatné, poprípade dvakrát nosič na bábätko alebo špeciálny pre dvojičky, detské vajíčka, autosedačky, kefy na vlasy a rôzne iné hygienické potreby. Potrebujeme na začiatku aspoň 10 kusov plienok denne, pričom sa zvyčajne minie jedno balenie za 3-4 dni v cene približne 8 eur na jedno dieťa. Pri kúpe mesačných veľkých balení je to okolo 80 eur na mesiac pre dve bábätká. Stovky vlhčených obrúskov, mlieko, čaje, detské výživy, ktoré sú potrebné pre správny vývoj každého dieťaťa, takmer každodenné pranie špinavého prádla a iné veci. Mamičky dvojičiek, ktoré strážia každú korunku, vyčíslili ich mesačné výdavky podľa mojich zistení približne na 400 eur mesačne pre obe deti spolu, a to vám, dúfam, nemusím vysvetľovať, že s narastajúcim vekom dieťaťa, narastajú aj náklady a nároky na starostlivosť detí. Dnes dvojičky dostávajú mesačný rodičovský príspevok 254 eur spolu, čo predstavuje 8 eur 40 centov na deň pre obe deti. Na plienky, na jedlo, na pitie, na..., poprípade aj na lieky. Ak máte len jedno dieťa, vychádza vám rodičovský príspevok 6,55 eura na deň. Z toho mi reálne vychádza, že dvojičky majú žiť každé len zo 4,20 na deň alebo jedno za 6,55 a druhé za 1,85 eura.
Deti sú naša budúcnosť a štát na nich asi nemyslí. Trendom je podporovať dôchodcov, študentov, no matky, mladé rodiny a ich deti sú v dnešnej dobe na poslednom mieste. Štát, médiá a rôzni odborníci pritom apelujú na zvýšenie pôrodnosti v Európe už asi dvadsať rokov. No štát nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby motivoval mladé rodiny, ženy k vyššej pôrodnosti alebo k založeniu si rodiny.
Preto vás prosím o podporu môjho návrhu alebo aspoň, aby sa vláda spamätala a začala konečne niečo robiť aj pre matky, pre ich deti a aby nezabudli ani na našu detskú menšinu viacerčiat.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je navýšenie príspevku na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, podľa ods. § 4 ods. 2 z 25 % na 50% na každé ďalšie dieťa, na dvojčatá, trojčatá a ďalšie viacerčatá. Dnes v praxi rodič dvojičiek, ktorý si nárokuje na rodičovský príspevok, dostáva sumu 254 eur na dve deti, čo je len o niečo vyše 50 eur viac ako rodič s jedným dieťaťom. Rodičovský príspevok na trojičky je dnes 304 eur 80 centov.
Tieto sumy sú podľa nás navrhovateliek nedostačujúce na pokrytie potrieb detí narodených súčasne z jedného tehotenstva. Je to dokonca legálna diskriminácia matiek, rodičov, ktorým sa narodili viacerčatá. Tieto deti majú v úvodzovkách smolu, že sa narodili v jeden a ten istý deň, dátum narodenia majú taký istý ako ich súrodenec. Štát tak šetrí na nesprávnom mieste, na deťoch, ktoré majú byť našou budúcnosťou. Vládni predstavitelia to v minulosti odôvodňovali tým, že žena, rodič, je len jedna a príspevok je hlavne pre rodiča, aby preklenul obdobie, počas ktorého je doma s dieťaťom. Tento argument je podľa nás nedostačujúci na to, aby nim štát prekryl diskrimináciu týchto detí. Vyvracia to aj fakt, že tento príspevok dostávajú aj rodičia, ktorí odídu do práce.
Navrhujeme preto navýšenie sumy tohto príspevku na 50 % na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, podľa ods. 3 ods. 2. K tomuto percentu sme dospeli po zrelej úvahe, zvážení finančných prostriedkov Slovenskej republiky. Dnes ako navrhovateľky vychádzame z reálnej situácie a žiadosti mamičiek viacerčiat, ktoré je 25 % situácia príspevku neúnosná.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na verejné financie.
Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 285. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 295 zo 4. októbra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor pre financie a rozpočet Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Ďakujem, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.