Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tí vyvrheli v tom ústave budú potrestaní, nezaznelo z úst opozičného poslanca alebo politika, ale zaznelo z úst bezprostredne po vypuknutí kauzy Čistý deň pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Bolo to 13. 9. 2016. Bol to prísľub daný za celú koalíciu, dokonca Národnú radu a ja som bol vtedy veľmi rád, že takéto rozhodné slová zazneli, pretože to boli slová z normálneho sveta. Slová, ktoré by použil človek zmýšľajúci racionálne a prirodzene.
Vtedy boli deti v Chorvátsku a čakali sme každý, každý deň, ja som čakal každú, každú hodinu, kedy budú vyslobodení z toho zariadenia, kde ich držali, po zverejnení tých otrasných skutočností. Vyjadril sa k tomu aj vtedy policajný prezident, ktorého slová, bohužiaľ, neboli z normálneho sveta, pretože povedal, že myslím si, že deti v Chorvátsku sú v poriadku, inak by už boli doma. Čiže podľa tej logiky, že keby dievčatá ich trýznitelia trýznili, tak by ich sami zobrali domov, aby neboli trýznené. Nebolo požiadané, neboli požiadané orgány Chorvátska, aby preverili situáciu na mieste.
Na začiatku tejto kauzy Čistý deň sme predpokladali, ako predpokladala aj verejnosť, že to je skrátka chyba v systéme. Lebo ekonomická kriminalita je jedna vec, ale toto je niečo absolútne za čiarou. Predpokladali sme, teda že to je skrátka chyba v systéme, načo by takéto niečo niekto robil systematicky. S napätím sme čakali, ako sa k tomu vláda alebo vládna moc postaví, ako rýchlo sa to dá do poriadku. Keby sa to hneď vyriešilo, alebo aj postupne, tak vláda by si mohla ešte pripísať aj bod k dobru. Veď sme videli postoj mnohoročný, neviem, 17-ročný postoj k amnestiám, ktorý sa zrazu zvrtol zo dňa, zo dňa na deň. Zo dňa na deň prakticky neriešiteľná vec sa stala v priebehu niekoľkých dní riešiteľnou a takmer vyriešenou v tomto momente. Aj vtedy by si teda vláda mohla pripísať bod k dobru. A myslím si, že všetci by boli s takým riešením spokojní.
Takže chcem zdôrazniť, že také veci, aké sa tam diali, a keby len stotina z toho bola pravda, keby len stotina z toho bola pravda, nie ako sa tu niekto vyjadril, že, že polovica hádam ani neni pravda z toho, keby len stotina bola pravda, tak sú to príšerné veci, sa môžu a mohli stať v akejkoľvek krajine sveta aj v tej najvyspelejšej. Takáto vec sa môže stať aj v tej najvyspelejšej krajine sveta. Ten rozdiel je, keď to vyjde na povrch, akým spôsobom sa k tomu vláda a vládna moc postaví. To je ten rozdiel vyspelosťou a nevyspelosťou. Tá pointa, ktorú tu stále hovoríme, je, zrušte to, preboha, zastavte to!
Pamätám sa, ako sme to vtedy sledovali, kedy sa to zastaví, kedy sa tie deti dostanú z rúk týchto ľudí, keď tam zaklopali policajti na dvere a nikto im neotváral, tak odišli, že však nikto im neotvára, tak nebudú nič preverovať. To bolo hrozné. A teraz prešlo osem mesiacov a nič sa nestalo. Osem mesiacov! Dvadsaťjedna detí je ešte stále v rukách týchto ľudí.
Budem krátko citovať, aby bolo jasné, že sú to, ide tu o svedectvá ľudí, ktorí boli dokonca oprávnení kontrolovať a konať. Rozhovor s pani Katarínou Hatrákovou, psychologičkou na ústredí práce, ktorá pred rokom, čiže pred vypuknutím kauzy, pred rokom, dávno pred vypuknutím kauzy robila kontrolu v Čistom dni, citujem:
"Hovorili ste, že o kontrolu ste boli požiadaná na základe istého podnetu, o čo presne išlo? - Primárne sme ho dostali od rodičov Natálie, podľa ktorých tam prišlo k sexuálnemu zneužívaniu s tým, že pravdepodobne nešlo o ojedinelý prípad. - Naznačujete, že zo strany vašich nadriadených išlo o to, aby ste na základe podnetu urobili len formálnu kontrolu a nešli viac pod povrch? - Presne tak."
Odpoveď je, presne tak. - "Teda ste nadobudli pocit, že s ňou nemôžete viesť slobodný rozhovor? - Áno. Ten strach, ktorý som tam cítila kdesi vo vzduchu už od začiatku, bol v tomto rozhovore so psychologičkou priam zhmotnený. - Mala strach z vedenia centra? - Áno. - V Čistom dni vládne strach? - Áno."
Toto je rozhovor s psychologičkou zamestnanou v rámci alebo v organizácii pod ministerstvom sociálnych vecí. A je to z kontroly, ktorá bola dávno pred vypuknutím kauzy. Dávno pred vypuknutím kauzy. To znamená, že nemohla mať žiadne politické motívy hovoriť niečo naopak.
Rozhovor s inou psychologičkou, s pani Zuzanou Hradilekovou. Tiež z ústredia práce. Hovorí o úprave výsledkov kontroly v zariadení Čistý deň. "Ako to teda prebiehalo z vášho pohľadu?" otázka. Odpoveď: "Celá kontrola nemala dobrý priebeh. Ešte počas nej kolegyňa chcela, aby tam šiel aj právnik, čo sa nestalo. Najhoršie momenty prišli až po skončení kontroly. Na základe svojich pozorovaní a z toho, ako vykonala kontrolu z psychologickej stránky, napísala správu, ktorú jej však nariadili zmeniť. Prišla do kancelárie, bola veľmi nešťastná, pretože jej správa bola označená za neprijateľnú. Vtedajšia riaditeľka sekcie rodiny Viera Miklášová ju podľa nej nútila vyškrtať alebo pozmeniť vety v správe."
Toto sa dialo dávno pred vypuknutím tejto kauzy. A hovoria to ľudia, ktorí boli zamestnaní a na odbornú prácu v ústredí práce. Nie opoziční politici toto hovoria.
Ešte budem krátko citovať aj členov akreditačnej komisie, dvoch, ktorí odstúpili. Pani Eva Mydlíková: "Rozhodnutie ministra prekračuje hranice mojej odbornej aj etickej tolerancie."
Keďže zjavne, minimálne premiérom a podľa potlesku aj teda poslancami minimálne strany SMER tvrdenia žien nie sú akceptované, tzv. "čo to bolo, babské reči", tak aj jeden muž, ktorý opustil túto akreditačnú komisiu, povedal, pán Rastislav Šenkirik: "Kauza Čistý deň presiahla moje tolerančné a adaptačné limity. Presiahla aj moje reálne možnosti vývoj veci ovplyvniť." Toto nie sú výroky opozičných politikov, ale ľudí zamestnaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako som povedal, to, čo bolo doteraz prezentované, tak je dostatočne otrasné, ak je stotina z toho pravda. Pričom nepochybujem, že väčšina o tom je pravda. Hovoria to nieže opoziční politici, hovoria to ľudia, ktorí priamo na tých veciach pracovali, pracovali na kontrole tých vecí a dávno pred vypuknutím kauzy. Odkrýva sa toho stále a stále viac postupom, postupom času. A popravde, ja som si nemyslel, že to má nejaké pozadie. Myslel som si, že tam je nejaký miniatúrny, síce náš človek, ale nejaký bezvýznamný, miniatúrny, náš človek, tak chvíľu sa okolo toho bude robiť nejaká taká formálna obrana a potom sa to jednoducho uprace, čo by spravil snáď každý. Ale nestalo sa tak a odkrývajú sa stále ďalšie veci. Sú ešte ďalšie veci, ktoré ešte ani len neboli zverejnené. A, bohužiaľ, tu minister nesedí a tie veci, a tie veci, ktoré sú v pozadí Čistého dňa, sa nedajú zamknúť zlatým kľúčikom takpovediac, obrazne povedané. Lebo aj v tom Zlatom kľúčiku je viac tých kamier, ako je možno zdravé.
Chcel by som vyzvať koaličných poslancov, aby sa skúsili nad týmto všetkým zamyslieť, pretože ekonomická kriminalita je jedna vec, ale toto je ďaleko za čiarou. A podporou tohto všetkého do toho dávate aj do budúcnosti aj v rámci toho, čo v pozadí tejto kauzy ešte je a nebolo zverejnené, podpisujete to vlastným menom, podporu tohto. Preto by som chcel každého jedného vyzvať, aby si zvážil, či naozaj chce dať svoje meno pod túto špinavosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, toto uznesenie, ktoré držím v ruke, pravdepodobne už o niekoľko dní, zrejme budúci týždeň, vstúpi do platnosti podpisom prezidenta. Následne bude mať Ústavný súd dva mesiace na jeho posúdenie. Napriek tomu, že bude bežať takéto posudzovanie Ústavným súdom, platnosťou tohto uznesenia sa môže roztočiť celý proces spravodlivosti. To znamená, vyšetrovatelia vďaka tomuto schváleniu budú môcť vyšetrovať, prokurátori obžalovávať a sudcovia súdiť.
Upriamme preto pozornosť na celý tento systém spravodlivosti a naozaj dúfam, že už budúci týždeň ho budeme môcť zblízka sledovať, akým spôsobom reálne funguje. Toto je veľmi dôležitá vec, pretože to vypovedá o tom, v akom stave celý tento systém u nás je. Potenciálne sa môže stať, že v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov Lexa s Mečiarom skončia v base. Až následne Ústavný súd môže amnestie znova prinavrátiť a celé toto opäť zastaviť. Samotné amnestie, ak, resp. ich zrušenie, ak sa tak aj definitívne stane, musia byť naozaj len tým prvým impulzom, tým signálom z tejto snemovne, že následne celý systém spravodlivosti na Slovensku musí byť obnovený, že sa začne písať nová kapitola v dejinách Slovenska, kedy opäť nastúpi spravodlivosť. a aj do tých poschodí, kde doteraz nemala svoj dosah, do tých najvyšších politických poschodí.
Je čo naprávať. A to nielen z Mečiarových čias a tam toho čaká tiež požehnane. Viete, že práve teraz sa zaoberáme kauzou chamtivého mečiarovského privatizéra, ktorý podviedol vlastných zamestnancov o 15 % akcií ECO-INVEST-u, ktoré im podľa zmluvy so štátom zákonite patrili a patria. Tiež sa to stalo v roku ’96, čiže pred vyše 20 rokmi a je to vec, ktorá čaká na svoje rozuzlenie. A je veľmi smutné, že 20 rokov takéto veci čakajú, len kým sa začnú. Oni nie sú, teraz sa nedoriešujú, len kým sa začnú, začnú riešiť. Nemôžeme mať spravodlivosť v oblasti veľkej politiky, v oblasti oligarchov, ktorá iba začne, iba začne fungovať až po 20 rokoch.
My musíme obnoviť spravodlivosť, aby fungovala aj v súčasnosti, na súčasné veci, aby nezlyhávala ako periodicky zlyháva aj pri tých najnovších veciach, ako je otrasná kauza Čistý deň, ako je kauza Bašternák, ako je kauza Mýto, ktoré, tiež ešte ani sa nezačala reálne riešiť, a ďalšie a ďalšie z nedávnej minulosti alebo také, čo sa odohrávajú v súčasnosti.
Takže ako som povedal, zrušenie amnestií, ak sa to finálne teda podarí, tak budú len tým prvým impulzom. A musím spomenúť, že som sa stavil s kolegami z SNS o basu šampanského. Oni tvrdia, že Ústavný súd v rámci tých dvoch mesiacov zruší, vedome zruší amnestie, potvrdí zrušenie amnestií, ktoré tu teraz odhlasujeme, nie prieťahmi, ale svojím vlastným vedomým rozhodnutím. Ja budem veľmi rád, keď tú stávku prehrám. A keď sa tak stane a budeme môcť spoločne oslavovať. Avšak opäť zdôrazňujem, zrušenie amnestií len tým prvotným impulzom, tým sa nerieši ani len ten prípad únosu, len sa umožňuje jeho riešenie a už vôbec sa tým nerieši zlyhávanie spravodlivosti, ktoré vidíme tu každý deň.
Takže po tomto prvom kroku smerom k spravodlivosti bude musieť nastať mohutný pochod smerom k spravodlivosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. V duchu toho, čo hovoril rečník, by som chcel vyzvať poslancov koalície, aby sa dnes, keď sme dospeli k nejakej zhode, čo sa týka tak dôležitej témy, ako je zrušenie Mečiarových amorálnych amnestií, aby sa pri tejto príležitosti neznižovali k tomu, k čomu sa znížili včera, k naozaj nevyberaným podpásovým útokom na pána prezidenta. A ešte na základe rôznych zmanipulovaných čísiel a minimálne teda poloprávd.
Viete, že sme za transparentnosť ako opozícia, ako SaS, a preto sme aj ako opozícia podporili správu o letke alebo o letoch a s tým, že sme očakávali aspoň akú-takú serióznosť tejto správy, to znamená, že tam budú údaje dané do súvislostí, porovnania objektívneho charakteru atď. Dočkali sme sa nejakého poloutajeného dokumentu, skrývaného, s nejakými zmanipulovanými a účelovými číslami.
Naozaj chcem prízvukovať, neznižujte sa k tomuto aj dnes, teraz, keď sme dorokovali o amnestiách a budeme o nich hlasovať.
Ďakujem.

Ideme alebo čakáme, alebo?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nie, nie, môžte, môžte, môžte.

Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem teda za slovo. Vážené dámy, vážení páni, sme tu teraz v takej situácii, že sa práve skončilo poslanecké grémium, kde sme sa snažili si čo najviac zosúladiť stanoviská, a naozaj musím povedať, čo sa týka opozície, tak my máme úprimnú snahu, úprimnú snahu zasadiť sa čo najväčšou mierou o zrušenie amorálnych Mečiarových amnestií a vyjadrením tej skutočnej pravej túžby zrušiť amnestie bol aj ten predošlý návrh opozície pána Budaja, ktorý naozaj, ako som hovoril, že silou draka by amnestie zrušil a bodka, nezasahoval by do toho Ústavný súd.
Takže zo strany opozície naozaj ide o úprimnú túžbu a snahu zrušiť amorálne amnestie, aj preto rokujeme aj s koalíciou, aj včera sme rokovali, aj dnes rokujeme, lebo chceme dať šancu, naozajstnú šancu tomu, aby v základoch Slovenska, nášho štátu, nebolo niečo zhnité, aby štát oficiálne nekryl zločiny štátnej moci.
Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že Mečiarove amnestie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a konkrétne s čl. 1, ktorý hovorí, že Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát, a ďalej tento článok hovorí, že uznáva a dodržiava pravidlá medzinárodného práva. Som presvedčený o tom, že vzhľadom na Ústavu Slovenskej republiky Mečiarove amnestie ako právny akt nie sú v súlade, nie sú v súlade s našou ústavou. Bohužiaľ, 30 poslanci už v minulosti dávali podanie na Ústavný súd, aby toto posúdil, aby spravil výklad tohto súladu, tých amnestií, s našou ústavou, a Ústavný súd to vtedy zamietol. A myslím si, že toto dostatočne vysvetľuje našu nedôveru v to, že by mal zrušenie amnestie posudzovať Ústavný súd, preto tie rozhovory sú také dlhé, pretože vládny návrh zákona obsahuje posudzovanie, a to automatické, Ústavným súdom, tým Ústavným súdom, ktorý teda minimálne odmieta výklad toho, či amorálne amnestie sú, alebo nie sú v rozpore s tou najzákladnejšou časťou Ústavy Slovenskej republiky.
Grémium bude prebiehať aj podľa dohody poobede, bude sa zosúlaďovať medzitým to, čo žiada opozícia. A ja musím povedať, že to opozícia nežiada kvôli nejakým bodom, opozícia to žiada kvôli tomu, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že tie amnestie budú naozaj zrušené, že sa nestane to, že Ústavný súd ich môže zastaviť. Jednoducho snaha opozície je posilniť tú pozíciu, aby ten návrh došiel do svojho zdarného cieľa - cieľa naozaj zrušiť amnestie.
Budeme teda ďalej rokovať, budeme sa ďalej pozitívne snažiť o to, aby sa tie amnestie reálne zrušili, a budeme informovať následne aj verejnosť a ja veľmi pevne dúfam a verím, že ten konečný návrh bude tak dobrý, ako sa len v danej situácii, politickej situácii, lebo hovoríme tu naozaj o politickej situácii, ten návrh môže byť, technicky právne má šancu byť perfektný, ale z politických dôvodov nemôže byť, tak v danej situácii teda vyjadrujem presvedčenie, že bude tak dobrý, ako sa pri súčasnej situácii len dá, a ja dúfam, že amnestie sa nám nejakým spôsobom podarí zrušiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

... za slovo a ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi, že sa mu podarilo identifikovať takéto slepé črevo v našej verejnej správe, ktoré treba prestať financovať a de facto zrušiť. Je to ďalšia organizácia alebo ďalšia štruktúra, ktorú opomenula, aspoň zatiaľ, reforma ESO Roberta Kaliňáka. A ja dúfam, že bude zrušená, pretože neslúži na žiaden účel, a chcel by som aj vyzvať všetkých kolegov tu v sále a kolegyne, samozrejme, aby sa podieľali na jej zrušení, aby sme mali aspoň o trošku efektívnejšiu a lepšiu verejnú správu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem teraz zdôrazniť to, že silou draka som myslel kvalitu toho návrhu a jeho štruktúru vo vzťahu k tomu, ako vedie k cieľu, čiže k reálnemu zrušeniu amnestií, nemyslel som aktuálnu politickú podporu, ale ako už povedal kolega, aj tá aktuálna politická podpora bola sedemdesiat, myslím, že osem hlasov, a nie štyridsať alebo koľko, osem hlasov. A trpas... A keď som hovoril o trpaslíkovi, tak som opäť myslel kvalitu vo vzťahu k tomu, ako tento návrh vedie k tomu cieľu. Jednoducho veľmi ľahko môže prísť k pravému opaku toho cieľu, a preto je to trpaslík, nie kvôli tomu, koľko ľudí zaňho potenciálne zahlasuje.
K druhej veci, chránenie milosťami. Naozaj sa vytvorí obrovská nerovnováha, keď v rámci jedného prípadu niekomu milosť zrušíme a zvyšným páchateľom ju ponecháme. Jednoducho toto je neakceptovateľná situácia a teraz bez ohľadu na to, že kto čo navrhoval. Toto je neakceptovateľná situácia, že jeden sa bude smiať, a ešte človek, ako je Marián Kočner, sa bude rehotať chránený milosťami a bude kydať na toho, komu boli zrušené. Takže ešte raz opakujem, buď tie milosti zrušme pre každého v rámci toho prípadu Technopol, Gamatex a tak ďalej, alebo pre nikoho. Naozaj vás k tomuto vyzývam.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zopakujem na úvod, prečo rušíme amnestie alebo sa teda aspoň o to snažíme. Chceme naozaj to, aby štát oficiálnym spôsobom nekryl závažné trestné činy, zločiny. Chceme, aby náš štát, aby Slovensko nestálo na zhnitých základoch. Preto ich chceme vyčistiť a zrenovovať. Je to absolútne neštandardná, výnimočná vec A to dokonca nielen u nás, ale v celej Európe. Prakticky asi ani nie je precedens, kde by rušili niekde inde v Európe amnestie. Je to úplne neštandardná vec. Ale je to neštandardná a výnimočná vec na to, aby sa spravilo niečo extrémne dôležité, dobré a správne, aby sa zrušilo niečo výnimočné a nesprávne.
Vrátim sa k tomu, že tu máme pred sebou dva návrhy, lebo stále ich máme pred sebou. Jeden je teda návrh Jána, poslanca Jána Budaja, a ten by tie amnestie zrušil takpovediac so silou draka. Jednoznačne, priamočiaro by ich zrušil. Z politických dôvodov koalícia takýto návrh nechce akceptovať. Dobre. A potom tu máme teda návrh koalície, ktorý by som prirovnal k sile trpaslíka. Je to oveľa horší návrh. Ale problém toho trpaslíka je nielen to, že je oveľa slabší, ale aj to, že jeho smerovanie nemusí byť dobré a on môže skončiť vo svojom pravom opaku, a to nielen pri nezrušení amnestií, ale dokonca pri zabetónovaní toho zlého stavu. To je skrátka ten problém s návrhom vládnej koalície. A teraz opozícia v rámci svojho pozitívneho snaženia sa o naozajstné zrušenie amnestií prišla aspoň s vylepšením toho vládneho zákona. Prišla s tým, aby tomu trpaslíkovi dala nejaké brnenie, nejaké zbrane do rúk, a čo je možno najdôležitejšie, nejaký kompas, aby trafil ten trpaslík do toho zrušenia amnestií, aby neskončil pri nezrušení a pri zabetónovaní toho zlého stavu.
Ja tie podmienky opozície by som tu zrekapituloval pre úplnosť:
Po prvé. Je to zastupovanie pred Ústavným súdom Národnou radou Slovenskej republiky. Zrejme to teda bude pán poslanec Kresák a pán JUDr. Kubina.
Po druhé, aby vláda a prezident boli aspoň vedľajšími účastníkmi konania na Ústavnom súde, pričom parlament by bol hlavným, alebo teda by bol stabilným účastníkom.
Po tretie, aby sa neuplatňovalo žiadne premlčanie tých činov, ktoré sa tam stali.
A po štvrté a pre mňa jedna z kľúčových vecí, aby zrušenie milosti neplatilo iba na Michala Kováča ml., ale aj na ostatných, ktorým sa milosti, Kováčove milosti udelili. K tomu sa vrátim.
No a tá piata vec je, aby Ústavný súd nekonal automaticky, ale, naopak, aby konal iba na podnet 30 poslancov. Aj k tomu sa vrátim, lebo je to podľa mňa absolútne kľúčová vec pre amnestie a pre ich zrušenie.
Takže poďme na rušenie milosti. Keď sa zruší milosť pre Michala Kováča ml., tak príde nerovný stav, pretože iní páchatelia v tom danom čine budú omilostení naďalej, akurát Michal Kováč bude na tej súdnej lavici ako ten jediný obžalovaný. A tí, čo sú ďalší páchatelia, tak z nich sa stanú svedkovia, ktorí môžu s ľahkosťou všetko zvaliť na toho jedného, ktorý nemá tú špeciálnu ochranu, a je teda ľahkým cieľom a terčom. Inak povedané, zrušením milosti pre Michala Kováča ml. a iba preňho docielime...
absolútne neprávny stav, absolútne chybný a neakceptovateľný stav. To už je potom lepšie nerušiť milosti Michala Kováča prezidenta Michala Kováča pre nikoho. Čiže buď - alebo. Buď pre všetkých, alebo, alebo pre nikoho. A ešte je pozoruhodné, že tým, čo nemá byť omilostený, má byť Marián Kočner. To je prakticky otvorené hlásenie sa k takémuto človeku a nie je možno ani náhodou, že Marián Kočner robí špinavú prácu pre stranu SMER. Videli sme to len za posledných pár mesiacov, čo všetko urobil, a nie je náhodou, že je to partner Ladislava Baštrnáka aj v daňových podvodoch a v ďalších záležitostiach, dokonca v trestných činoch. Takže vyzývam aj koalíciu, aby sa nehlásila k tomuto človeku, k Mariánovi Kočnerovi, a milosti buď nech sa zrušia pre všetkých, ktorí boli v kauze Technopol, alebo nech sa teda radšej nerušia pre nikoho, lebo dosiahneme úplne bezprávny stav.
Teraz poďme k tomu, čo je podľa mňa najzávažnejšie vo vzťahu priamo k Mečiarovým amnestiám, únosu a príbuzných činov. Ako koalícia, a resp. ako opozícia sme si dali podmienku, jednu z tých piatich, aby Ústavný súd nekonal automaticky, sám od seba do tých dvoch mesiacov, ale len na podnet tridsiatich poslancov, prípadne ešte prezidenta a uvidíme, ako to budeme presne zadefinované, ako to bude presne zadefinované, pretože my sa tu rozprávame o niečom, čoho návrhy, nejaké konečné ešte neboli ani len na stole, a to vďaka tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, takže ešte k neúplným návrhom sa tu vyjadrujeme.
Prečo je aj toto také dôležité? No preto, čo som hovoril predtým, ten, ten trpaslík, ten vládny návrh zákona môže ľahko skončiť v opačnom, v opačnom, s opačným výsledkom, že nielenže nezruší amnestie, ale ich zabetónuje a nebude to dokonca ani len chyba nikoho. Každý, kto zahlasoval - aj v dobrej viere - za zrušenie amnestií, bude v konečnom dôsledku zodpovedný za to, že sa nezrušili a zabetónovali. V prípade, že ale sa presadí opozičný návrh, tak sa musia prihlásiť minimálne tridsiati poslanci, ktorí sa otvorene prihlásia k tomu, že nie, my chceme dosiahnuť stav, kedy amnestie buď nebudú zrušené, alebo aspoň v maximálnej miere ich zrušenie skomplikovať. Otvorene sa k tomu minimálne tridsiati poslanci musia prihlásiť, že my sme tí, čo to chcú haprovať, my sme tí, čo to chcú sabotovať. Čiže otvorene sa pod to budú musieť podpísať a to je ten najférovejší stav, ktorý môže byť. Jednoducho sa rozlíšia tí, čo to chcú zrušiť, naozaj zrušiť, a tí, čo to nechcú zrušiť, a, naopak, to chcú, ten stav tých zlých amnestií zabetónovať. Čo už môže byť férovejšie? Ja si myslím, že toto by malo byť pre koalíciu absolútne akceptovateľné. Stále tam bude možnosť toho, že Ústavný súd bude posudzovať tie amnestie, resp. ich zrušenie, avšak k tomuto posudzovaniu sa otvorene prihlásia tí, ktorým sa zrušenie amnestií nepáči. Podpíšu sa pod to. A nemusia to byť tridsiati, môžu to byť možno aj osemdesiati, ktorým sa to nepáči.
Nech sa páči, schváľte taký stav, kde sa rozlíši, rozlíšia tí, čo to chcú naozaj zrušiť, a kde sa rozlíšia tí, na základe dobrovoľnosti, kde sa rozlíšia tí, ktorí to zrušiť nechcú. Čo môže byť férovejší stav? Ja si myslím, že potom aj tie pochybnosti a nekomfortná situácia, o ktorej hovorila aj pani ministerka, bude oveľa komfortnejšia pre každého. Proste každý sa prihlási k tomu, o čo má záujem. Preto si myslím, že to je akceptovateľné.
Pokiaľ cieľom toho vládneho návrhu bolo spraviť iba iný návrh, ako bol návrh opozície, ako bol návrh poslanca Jána Budaja, potom vyzývam k tomu, aby ste pripravili trochu pozmenený vládny návrh, stále to bude iný, stále to bude váš koaličný alebo vlády Roberta Fica, ale nedávajte tam ten Ústavný súd, lebo ten je riziko, že to bude veľmi ľahko zrušené, zrušené zrušenie amnestií, a že ten stav bude zabetónovaný. Dajte tam inú komplikáciu. Dajte tam iné rozdielne body od návrhu opozičného, ale nedávajte tam Ústavný súd, pokiaľ to naozaj chcete aj vy zrušiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte na úvod vyzvať poslancov SMER-u a koalície, aby teda uviedli ten závažný právny dôvod na to, aby sa takáto závažná vec, vec takéhoto významu prediskutovala v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som sa snažil dopátrať aspoň jedného takéhoto dôvodu a teraz, teraz vám ho prednesiem. Je to v súvislosti s porušovaním ľudských práv a podľa jedného právneho názoru by bolo možné aj v súčasnej dobe spáchať aj závažný trestný čin, napríklad vraždu a ukryť to pod perinu Mečiarových amnestií. Alebo prípadne môže vysvitnúť, že v čase pred udelením amnestií sa v súvislosti s únosom stal závažný trestný čin, ktorý keby teraz aj vyšiel na známosť, tak by sa nemohol vyšetriť. Ak toto je tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, tak dá sa povedať, že by to bolo závažné, ale je treba tento dôvod jasne pomenovať.
Dovolím si tvrdiť, že tak závažná vec, ako je rušenie amnestií, sa nedá kvalitne pripraviť za pár dní. A už vôbec nie prediskutovať so všetkými svojimi aspektami. Diskusiu si zaslúži verejnosť, zaslúžia si ju poškodení, zaslúži si ju opozícia a zaslúžite si ju aj vy, poslanci vládnej koalície, aby ste vedeli, za čo hlasujete, aby ste poznali všetky prípadné následky takéhoto hlasovania. Pozná verejnosť teraz všetky body, o ktorých sa diskutuje? Poznajú ich vôbec poslanci Národnej rady? Chcem vyzvať teraz poslancov vládnej koalície, prihláste sa, kto poznáte celý ten proces rušenia amnestií podľa vládneho návrhu a zároveň podmienky opozície. Nech sa páči, prihláste sa, kto toto celé ovláda! (Ruch v sále.) Jeden, dvaja. Dvaja, dvaja poslanci koalície. (Ruch v sále.) Myslím, že je to trochu málo, aj keby ich bola polovica, myslím, že pri tak závažnej veci potrebujú všetci poslanci, ale aj verejnosť poznať všetky aspekty vládneho návrhu, podmienok opozície a celého toho procesu.
Keďže rozprávame o skrátenom legislatívnom konaní, dovoľte mi teda len jeden dôležitý aspekt prízvukovať a tým je rozdiel, tým je zásadný rozdiel medzi návrhom pána poslanca Budaja a vládnym návrhom. V prípade návrhu pána Budaja sa amnestie rušia ústavným zákonom, čiže zákonom s tou najvyššou silou, aká u nás v štáte je. V prípade vládneho návrhu sa amnestie rušia obyčajným uznesením. Ešte raz, ústavný zákon zoči-voči sile obyčajného uznesenia. To je absolútne závažný rozdiel medzi návrhmi pána Budaja a medzi vládnym návrhom. O ďalších dôležitých veciach budem hovoriť v následnej diskusii k samotným amnestiám a ich zrušeniu.
No a na záver teda ešte raz vyzývam vládnu koalíciu na uvedenie tých právnych a relevantných dôvodov na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Budem rád reagovať, ďakujem. Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ďakujem aj pánovi Paškovi, súhlasím s tým, že treba sa pozrieť hlbšie aj na pána Křetínského a kde sa to všetko koncentruje, a tak ďalej. Škoda, že ešte nedal nejaké ďalšie detaily, ale ja si myslím, že aj novinári, aj verejnosť si vie pozrieť. A ja dúfam, že teda aj koaliční partneri, ako je SNS, sa budú pozerať viac do hĺbky veci aj v budúcnosti a nebude tá koalícia fungovať tak ako doteraz, že sa budú veci zakrývať, ale naopak, že koaliční partneri skôr prispejú k tomu, aby sa veci odhaľovali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia z opozície a jedna kolegyňa z koalície a jeden kolega z opozície v pléne a plus ešte jeden teda z koalície v pléne a plus ešte jeden z koalície, lebo je predsedajúci, tak tu teda musí byť a ani pri pokyne Roberta Fica "zdúchnuť" tak nemohol urobiť, aj keď zaiste chcel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Mne sa tu páči, pán poslanec.

Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
To som veľmi rád. Škoda, že sa nepáči aj vašim kolegom trochu viac, ako v počte aj s vami teraz už štyri.
Tak. Predseda koaličnej strany Andrej Danko nedávno pred pár dňami upozornil na vplyv finančných skupín, konkrétne J&T a EPH na energetiku na Slovensku. Bohužiaľ, nespomenul žiadne konkrétne detaily. Dovoľte mi teda prezentovať, čo všetko táto finančná skupina ovláda a aký veľký je jej vplyv.
Keď sa pozrieme na Slovenský plynárenský priemysel, tak tu vlastnia takmer polovicu, 49 %, pričom štát vlastní 51 percent. Pri Slovenských elektrárňach je to 33 %, pričom Enel, zahraničný investor vlastní rovnako 33 % a štát vlastní 34 percent. Pri stredoslovenských, pri Stredoslovenskej energetike, kde teda to začalo, to zdražovanie, tie vysoké faktúry, tak tam je, tam majú 49 %, pričom štát má 51 percent. Ako vidíme, ich vplyv v energetike je na úrovni štátu, iba marginálne sa odlišuje od štátu, pričom štát tam ani nemá manažérsku kontrolu, čiže reálny vplyv je vyšší, ako majú dokonca percentuálny podiel.
Vďaka čomu majú tento vplyv v energetike? Boli odjakživa v energetike, venovali sa tomu roky rokúce, investovali tam roky rokúce. Nie. Majú to vďaka prepojeniu so stranou SMER a vďaka Robertovi Ficovi konkrétne. Bol rok 2002, bola predvolebná kampaň a strana SMER si berie úver, vtedy 10 mil. korún od J&T banky. Vtedy sa SMER-u nepodarilo dostať do vlády, našťastie, a dostali sa tam až v roku 2006. Nenechalo to na seba dlho čakať, tá vďaka za ten úver a možno nejaké ďalšie veci a už v apríli 2008 prišiel absolútny, absolútne nehorázny mýtny tender, kde konzorcium v pozadí s J&T vyhralo tento tender a to takým spôsobom, že podali drahšiu ponuku o 5 mld. korún. Ešte raz, o 5 mld. korún drahšiu, ako bola najlepšia ponuka.
Prišiel rok 2009. Mali sme tu ďalšiu kauzu s J&T na jachte v Monaku s kurzom eura, kedy sa ho dozvedeli skôr, vďaka čomu mohli veľmi slušne zarobiť. Robert Fico vtedy tvrdil, že Počiatkovi, ktorý to spôsobil, dal žltú kartu, avšak v praxi sa nejaký trest nijakým spôsobom neprejavil. Hovorím iba najväčšie kauzy.
Prišiel potom, prišla potom ďalšia vláda SMER-u. V roku 2013 sa objavil vládny dokument, ktorý mal vo svojich vlastnostiach napísané J&T. Ešte raz, bol to vládny dokument, dokument, ktorý preberala vláda, a on mal vo svojich vlastnostiach ako autora J&T. Tento dokument sa týkal odkúpenia Slovenského plynárenského priemyslu. Vtedy odchádzali veľkí investori Nemci a Francúzi a za veľmi výhodnú cenu ponúkali podiely v týchto, v SPP konkrétne. Štát mal predkupné právo na tieto podiely a mohol ich za dobrú cenu odkúpiť. Robert Fico vždy tvrdil, že energetika sa nemala privatizovať, že to má patriť štátu a tak ďalej. Napriek tejto svojej dlhoročnej filozofii nechal odkúpiť tieto podiely cez EPH práve J&T a sám zariadil, že stratovú časť, tie lukratívne časti ponechal EPH a J&T a stratovú časť, to choré, čo tam bolo, zobral na plecia štátu. Toto spravil po svojej dlhoročnej deklarovanej snahe o to, aby štát mal vplyv v energetike, aby tie zlaté vajcia, ako sa to nazývalo, neboli v súkromných rukách, ale v štátnych rukách. Zobral tú chorú časť, dal ju na plecia daňovým poplatníkom a lukratívne časti ponechal súkromníkom, práve EPH a J&T. Títo dokonca čiastočne, a to tiež len vďaka štátu a vďaka rozhodnutiu zástupcov štátu v SPP, lebo štát dovtedy vlastnil tých 51 %, sa to podarilo kúpiť EPH takzvaným ekonomickým incestom. Dopredu si vyplatili cez takú zložitú schému v Holandsku na niekoľko rokov zisk a čiastočne aj teda splatili tú kúpnu cenu Nemcom a Francúzom z prostriedkov tej firmy, ktorú kupovali. Čiže ekonomickým incestom, aký sa dial, keď sa tunelovala IRB-čka ešte v 90. rokoch, ktorú riadil zhodou okolností otec Patrika Tkáča, ktorý riadi J&T.
V tom istom roku sa podobný proces odohral v Stredoslovenskej energetike a čo sa týka Slovenských elektrární, o ktorých som hovoril, tak tam Enel, čo bol iný investor ako EDF, a teda Nemci a Francúzi, Enel sa zdráhal, nechcel predávať. Ale čo sa im neprihodilo zhodou okolností? Mali prakticky pravidelné razie slovenskej polície u seba, až dokiaľ sa neumúdrili a nepustili podiel práve J&T a EPH. Takto bohapusto je zneužívaná polícia na Slovensku. Tie razie vyzerali oveľa drastickejšie ako tá smiešna pseudorazia, ktorá bola teraz pred dvoma dňami u Bašternáka. Dovtedy tam boli robené razie, kým sa neumúdrili a kým nepredali podiel, ale nie štátu, J&T a DPH, a EPH, pardon. Naozaj takéto správanie sa zo strany štátnej moci na úrovni banánovej republiky, až tam nás zatiahol SMER – SD.
A spýtajme sa, či táto práca Roberta Fica pre tieto, pre túto finančnú skupinu mala pre nich svoje, priniesla im svoje ovocie alebo nie. Budem čítať z agentúrnej správy z roku 2016, z jesene 2016.
"Finančná skupina," teda J&T, "získa za predaj svojho takmer 26-percentného podielu EPH," podielu z EPH, "necelých 1,5 mld. eur. Podnikateľ Patrik Tkáč zinkasuje za svoj vyše 37-percentný podiel v EPH podiel 1,7 mld. eur na základe rastu hodnoty EPH v budúcich rokoch," v budúcich rokoch, čiže nielen v roku 2016, ale aj v ďalších rokoch, "napriek predaju svojho podielu však môže získať celkovo až 2,7 mld. eur." Čiže normálne by za svoj podiel zinkasoval 1,7 mld. eur, ale keď sa bude dariť EPH v ďalších rokoch, čo záleží od cien energií, tak môže zinkasovať až o miliardu viac. Sám k tomu dodáva: "Touto transakciou pre mňa a ostatných partnerov J&T dochádza k čiastočnej realizácii ziskov z mimoriadne úspešného projektu." Naozaj veľmi krátkodobý na pomery energetického biznisu, veľmi krátkodobý projekt, že v roku 2013 až 2015 niečo vďaka Robertovi Ficovi, vďaka premiérovi nakúpim, a to čiastočne dokonca z peňazí toho kúpeného subjektu, a následne v roku 2016 to predám. To je mimoriadne úspešný projekt za niekoľko miliárd. "Vyrokované parametre," pokračujem v citáte, "vyrokované parametre umožnia participovať na výsledkoch EPH v ďalších rokoch," kde to vlastnými slovami Patrik Tkáč tento fakt potvrdzuje. Čiže či Patrik Tkáč konkrétne vyryžuje nula eur naviac z predaného podielu, alebo až o miliardu viac, záleží od toho, ako sa zdvihnú ceny energií na Slovensku. Inak povedané, ako nezávislý úrad, závislý, ako sme mohli vidieť aj na tlačovkách od Roberta Fica, zdvihne, alebo nezdvihne ceny energií, od toho závisí, koľko zarobí Patrik Tkáč v nasledujúcich rokoch. A môže to byť až o miliardu naviac. To je celkom slušná motivácia zdvíhať masívne ceny energií. Možno nepredpokladali až takú ostrú reakciu, keď sa to spriemeruje, to číslo možno vyzeralo malé, že si to ľudia nevšimnú, ale vďaka tým nerovnováham, že niekde je to giganticky viac, niekde je to menej, samozrejme, tá celková situácia je odlišná.
A preto žiadam vysvetlenie od Roberta Fica, pretože on je verejná osoba, je premiér Slovenskej republiky, na základe čoho pomáhal uskutočniť tento mimoriadne úspešný projekt? Na základe čoho pomáhal konkrétnej finančnej skupine J&T vyryžovať za takú krátku dobu takéto miliardy s opciou vyryžovať o miliardu naviac v závislosti od cien energií? Robil takéto niečo Robert Fico nezištne? Robil to nezištne? Z lásky človeka k človeku? Pretože takú lásku nevie dať človek človeku, akú vie dať človek človeku? Alebo mal nejakú inú motiváciu? A ak mal inú motiváciu, ako dlhodobo roky rokúce pomáhať práve J&T, tak aká táto motivácia bola? Nepredpokladám, že týmito miliardami splácal desaťmiliónový úver, to v korunách desaťmiliónový úver z roku 2002. Nepredpokladám to, myslím, že to bola iba taká štartovacia čiara.
Takže ja sa pýtam Roberta Fica a vyzývam ho odpovedať, či dostal províziu z tohto mimoriadne úspešného projektu, alebo či je tichým spoločníkom J&T a idú v tom spolu? To sa, samozrejme, nevylučuje a môžu to byť obidve veci zároveň. Robert Fico ako verejne činná osoba, ako premiér Slovenskej republiky sa musí zodpovedať občanom Slovenskej republiky a je naozaj smutné, že povedal pár viet, nevypočul si ani faktické poznámky, resp. si zariadil, aby ani poslanci, zástupcovia ľudí nemohli mať faktické poznámky k jeho vystúpeniu a zdúchol ako gáfor venovať sa dôležitejším veciam, ako je masové zdražovanie energií miliónom ľudí.
Robert Fico išiel dokonca do takej hĺbky, keď rozprávame, čo urobil pre J&T, tajne rokoval takisto minulý rok so súkromnou čínskou firmou. Tajne s nimi rokoval. Vyšlo to najavo, až keď táto firma to sama zverejnila na svojej stránke, o odkupe podielov J&T, z toho pri štyroch firmách J&T, J&T Finance a tak ďalej, sa takýto čiastočný odkup podielov aj zrealizoval. Aj sa to zrealizovalo. Čiže slovenský premiér rokuje so súkromnou čínskou firmou o odkupe súkromných slovenských firiem, častí J&T, a to všetko tajne, bez toho, aby sa zodpovedal verejnosti. Prečo má záujem ešte aj na tom, aby jeden súkromný subjekt odpredával podiely druhému súkromnému subjektu zo zahraničia? Prečo má Robert Fico taký obrovský záujem na tom? Nech odpovie, nech sa neskrýva! Vyzývam ho, aby sa zodpovedal občanom Slovenskej republiky. Pretože pokiaľ z toho nebude vyvodená ani len zodpovednosť, tak budeme tu mať naozaj úzku skupinu ľudí, oligarchov alebo finančné skupiny, tak sa to nazýva väčšinou u nás, ale napríklad v Amerike na prelome storočí, 19. a 20., boli takíto oligarchovia nazývaní lúpežní baróni – robber barons. Aj to je také podobné ako, že robert barons, robber barons po anglicky. A to pritom ani necucali štát, pretože vtedy mali v Amerike štíhly štát, štát takmer nič neriadil, okrem tých vecí, ako sú armáda a podobne, a napriek tomu ich takto, takýmto spôsobom prezývali.
A, viete, tam vyvstáva aj otázka, teda ak v prospech úzkej skupiny ľudí sa toto deje, miliardy im odchádzajú, tak dokedy si tí ľudia, ktorí nie sú naši ľudia, budú musieť ešte aj do nemocnice brať príbory a toaletný papier, pretože tie miliardy, ktoré by išli či už na zdravotníctvo alebo na iné veci, sú fuč pre úzku skupinu ľudí. Dokedy sa tak bude diať? A toto je o energetike.
Ale keby sme rozprávali o Robertovi Ficovi a lúpežných barónoch, tak to je veľmi dlhý príbeh. A keď som spomínal nemocnice, mohol by som spomenúť napríklad aj skupinu Penta. Robert Fico symbolicky, akože verbálne navonok bojoval proti finančným skupinám, proti tomu, aby poisťovne, zdravotné poisťovne mali zisk. A zatiaľ v skutočnosti SMER, viete, čo robil? V roku 2009, aby si Penta mohla vytiahnuť 400 mil. pri zlučovaní poisťovní, 400 mil. strčiť do vrecka jednou transakciou, tak smeráci menili zákon v parlamente, lebo inak by to bolo protizákonné. Zatiaľ čo Fico vykrikoval, že on nedopustí zisk zo zdravotného poistenia, poslanec Valocký za SMER navrhol návrh zákona, ktorý umožnil Pente si vytiahnuť 400 mil., a strana SMER ho celý schválila, aj celá vtedajšia vládna koalícia. Takýto je rozpor medzi tým, čo Robert Fico hovorí a čo naozaj robí a čo koná v prospech úzkej skupiny ľudí.
Čiže ak mám odpovedať na otázku, dokedy si budeme nosiť ešte aj toaletný papier a príbory do nemocnice, tak to bude minimálne dovtedy, kým finančné skupiny, kým lúpežní baróni budú mať svojho koňa v kresle premiéra Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)