Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, už som si začala myslieť, že mi aj doporučuje, aby som sa prefarbila. (Povedané so smiechom a smiech v sále.)
V prvom rade také počudovanie, ja viem, že je len 9.00 hod. ráno a máme tu jedného zástupcu vlády, čo sa mi zdá smutné, veľmi smutné. (Reakcia z pléna.) To ja sa teším zasa, pán minister, to nie je, že..., a ešte k tomu mňa, ja sa teším, že ste tu, mali sme, myslím, že celkom slušné vzťahy počas minulej vlády. V čom sa dalo, tak ste nám aj vyšli v ústrety, v čom sa nedalo, tak... (Povedané so smiechom.) Možnože táto vláda bude ústretovejšia aj k opozícii.
V úvode mi dovoľte citovať jeden faktografický blog, je veľmi krátky, rozhodla som sa prečítať ho, ale zdá sa mi, že bol naozaj veľmi trefne zavesený v čase, kedy sa stále mnohí nevieme stotožniť s oklamaním občanov.
V roku 1939 sa stál pán Pál Teleki predsedom vlády Maďarska. V roku 1940 podpísal s Juhosláviou zmluvu o večnom priateľstve. Bola to zložitá doba, medzinárodnopolitická situácia sa dramaticky menila. V roku 1941 Hitler žiadal Telekiho podporiť inváziu Nemecka do Juhoslávie a umožniť prechod nemeckých vojsk cez maďarské územie. Teleki to odmietol. Avšak hlava štátu Horthy spolu s náčelníkom generálneho štábu maďarskej armády to Hitlerovi umožnili. Teleki v onú historickú noc, bolo to 3. apríla 1941, spáchal samovraždu. A v liste na rozlúčku napísal aj nasledovné: "Porušili sme naše slovo zo zbabelosti. Národ to cíti a my sme zahodili jeho česť. Spojili sme sa s darebákmi."
Toto, naozaj ten blog keď som si prečítala, je veľmi krátky a mi to akosik navodilo atmosféru dnešných dní, tak teda s dovolením som si ho tunák dovolila aj prečítať. Predvčerom sme sa s kolegyňou, s bývalou kolegyňou poslankyňou Jankou Šipošovou pred výborom pre ľudské práva rozprávali a padol jej pohľad na prvú stránku dokumentu, o ktorom dneska rokujeme, teda o programovom vyhlásení vlády, kde je naznačená štruktúra programového vyhlásenia, je rozdelená do 5 oblastí, ako všetci viete, alebo sfér záujmu a položila si sama otázku: "A že kde je tu človek?" No ten tu nie je. Medzi sféry záujmu patrí krajina, štát, Slovensko, ale ani spomenutý človek ako ľudská bytosť tam nie je. Aj to o niečom vypovedá. Pritom tieto vety ovplyvnia každého jedného z nás. Život každého jedného z nás, každého občana.
Trochu ma zaráža aj rôzna úroveň vypracovania jednotlivých častí. Jedna je vypracovaná obsiahlo, iná akoby len okrajovo, len aby dokument nebodaj niečo neprezradil. Inak povedané, aj keď je dokument obsiahly, niektoré otázky a problémy sú naznačené, niektoré sa nijako neposúvajú, niektoré z vyjadrení môžeme len tušiť a pri niektorých ani netuším, či si podstatu vety vysvetľujeme správne. V texte sa mnohokrát nachádzajú slová "podporíme, prehodnotíme, zvážime, vytvoríme podmienky".
Tentokrát ide o koaličnú vládu zloženú zo 4 partnerov, no v skutočnosti je to opäť vláda Róberta Fica a chcem ostatným koaličným kolegom, ktorí ešte veria, že dokážu presadiť reformné veci, popriať najmä veľa entuziazmu a nadšenia, pretože sa bojím, že ho budú veľmi silne potrebovať.
Mojimi prioritnými sférami záujmu, ktorým som sa venovala aj minulé volebné obdobie, sú ľudské práva zamerané najmä na zraniteľné skupiny a sociálna oblasť. Ale budem mať pár poznámok aj k oblastiam, ktorým som sa venovala z rôznych iných dôvodov najmä preto, že mali regionálny charakter alebo iný sociálny presah.
Pochádzam z Oravy a poviem iba zo skúsenosti z minulého obdobia, cesty, pri každej príležitosti som s ministrom o nich rozprávala, celé 4 roky - konkrétne teda R3 - či už oficiálne, cez interpelácie, či už oficiálne cez odpovede v parlamente, cez otázky v parlamente, celé 4 roky som bola zavádzaná alebo vodená za nos. A priorita pána ministra bola naozaj inde. Dnes máme nového ministra. A budem silne sledovať jeho sľub na dobudovanie R3 aj ostatných regionálnych infraštruktúr ako jednej z priorít vlády. A hádam aj poslanci za Oravu, už sme sa včera aj o tom rozprávali, spoločne budú pre všetkých občanov Oravy - nielen pre tých svojich - tieto priority dozerať.
Druhá vec, ktorá ma už dlhšie trápi, chcela by som spomenúť skládku v Istebnom. Toto je teda možnože taký dotaz na pána ministra životného prostredia, ktorú pod názvom Sanácia skládky, hrozí porušovanie odpadovej legislatívy alebo ešte environmentálnych záťaží, ktorých, vieme, že máme na Slovensku dosť. Pán minister bol ústretový pri prvom rozhovore, žiadala som, aby dohliadol na procesy aj cez preverenie doterajšieho konania, pretože si uvedomujem, a mali by sme si to aj všetci uvedomiť, že ľudia si zaslúžia žiť v zdravom prostredí, a to musím prehlásiť, že proti skutočnej sanácii naozaj nič nemám, ale robme veci s ohľadom na budúcnosť, nielen na prospech jednej firmy.
Pán minister vnútra, ktorý pokračuje vo svojej pozícii, keby tu bol, veľmi rada by som sa mu osobne prihovorila, pretože pred 4 rokmi sľúbil nie mne, sľúbil oravským hasičom – a vieme, že hasiči, to je jeho srdcová záležitosť –, že zlepší podmienky profesionálnym hasičom v Tvrdošíne. Kolegovia z Oravy tie podmienky hasičov v tvrdošínskom..., v meste Tvrdošín poznajú a naozaj si spomínam na osobný prísľub pred množstvom ľudí, ktorým povedal, že vlastne do roka sa rozhodne a určite porieši ich situáciu. Dodnes sa tak nestalo. A pritom stačilo, on mi tvrdil, teda že peniaze na to vyčlenené mal a len stačilo rozhodnutie z dvoch alternatív. Aj keď sa jednej bál, stále bola možnože aj k dispozícii tá druhá. Chcem veriť, že najbližšie 4 roky sa rozhodne z jednej z dvoch variánt a naozaj hasiči v Tvrdošíne budú mať podmienky, ktoré sú práce hodné a aj obývania hodné.
Posledná možno taká teda vec, ktorá súvisí aj s programovým vyhlásením vlády, ale dotýka sa ma aj osobnejšie, hovorilo sa o športoviskách, z pohľadu športu, z pohľadu ministerstva školstva a pomaly sa budujú, opravujú na rôznych úrovniach, v dedinkách, v mestách, väčšie, menšie a povedala by som, že kto má lepšie vzťahy, ten má možnosť dostať alebo ľahšie sa k tomu dostať. Jednoznačne treba uznať, že ak sme nechali dôjsť k zániku plaváreň, ktorá je jediná na hornej Orave, asi niečo nie je v poriadku. Chcem veriť, že projekty, ktoré naozaj pomôžu zlepšiť telesnú kultúru našich detí, budú podporované. Preto znova obraciam sa aj na pána župana, ktorý vie, že bolo to pôvodne pod ním, teraz je to už pod obcou, ale že spoločne aj s poslancami vládnej koalície pomôžu nájsť spôsob, ako obnoviť jedinú plaváreň na hornej Orave.
A teraz k tým oblastiam, ktorým som sa venovala. Začnem pre mňa dobrou správou. Veronika Remišová včera hovorila, že teda má veľmi zlú správu, lebo vo vláde sú len dve ženy. Už včera som povedala, že, chvalabohu, že máme vo vláde už dve ženy, čo je oproti vláde predchádzajúcej a pre mňa naozaj enormný nárast. Predchádzajúca ministerka zdravotníctva po vypuknutí kauzy CT podala demisiu, nastúpil minister. A vtedy teda vláda zostala bez žien. Prajem obom ministerkám, aby svoje funkcie zvládli, aby ich zvládli so cťou, aby i oni boli potvrdením výskumu, že ženy majú nižšiu mieru korumpovateľnosti a nesúhlasu s nekalým konaním.
Pani ministerka Žitňanská mala transparentnosť a boj proti korupcii ako jednu z mét celé štyri roky. Tak verím, že urobí zadosť všetkým rozpravám z minulého volebného obdobia. Pani ministerka poľnohospodárstva to bude mať ešte náročnejšie, pretože práve jej rezort cez PPA-čku, pozemkový fond, štátne lesy proste sú spájané s rôznymi škandálmi a kauzami, ktoré transparentnosťou v nijakom prípade neoplývali. Sama na Slovenskom pozemkovom fonde zažila mnoho tlakov a spomínam si, ako mi môj bývalý kolega z parlamentu Janko Mičovský ešte spomínal, ako sa spoločne raz rozprávali, a tak, možno nechtiac, sa vyjadrila, že na niektoré rozhodnutia skrátka nemá dosah. Verím, že v tejto funkcii, kedy sama rezort riadi, nebude mať dôvod krčiť plecami nad zlými rozhodnutiami iných, ale urobí rázne a jasné nápravy v prospech Slovenska a najmä občanov.
Ešte raz, pani ministerky, prajem vám, aby ste svoje funkcie ako ženy ustáli, a rada budem nápomocná. Minimálne práve cez rezort spravodlivosti pri riešení otázok súvisiacich s ľudskými právami. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby ste ukázali, že ženy vedia pracovať, najmä cieľavedomo, systematicky, rýchlo, pružne a najmä pokojne.
Krátko k financiám. Všetky štyri strany, koaličné strany, ak beriem do úvahy i stranu SMER, mali vo svojich volebných programoch konsolidáciu verejných financií. V tomto trende i podľa dokumentu, chcete a verím, že aj budete pokračovať, ale beriem váš záväzok vyrovnaného rozpočtu posunutého na rok 2020 ako vašu spoločnú rezignáciu na vyrovnaný rozpočet, keďže všetky predpoklady existovali a zrejme aj budú existovať, aby vláda pokračovala v pláne nastavenej konsolidácie tak, aby v roku 2018 Slovensko hospodárilo vyrovnane. Ale to by zrejme nemohlo dôjsť k uskutočneniu vášho programového vyhlásenia vlády, preto sa aj bojím, že ohlásený boj so schránkovými firmami alias protikorupčný boj je myslený nie celkom vážne, pretože práve odstavenie firiem, ktoré predražene vyciciavali financie z rozpočtov jednotlivých kapitol, mohli byť zdrojom financií alebo môžu. Dúfam, že ešte stále môžu. Ale veľmi nevidím iné zdroje na vyfinancovanie vašich zámerov.
Chvalabohu, že pokračujete aspoň v úsilí o konsolidáciu. Bohužiaľ, sami ste si znížili latku. No dá sa to naozaj pochopiť. Na mnohé priority vlády, pokiaľ sa chcete občanom páčiť, potrebujete veľa peňazí a tie, sa zdá, nechcete získať efektívnejším riadením štátu a optimalizáciou výdavkov a veľmi nevidno, ako navyšujete príjmy, teda sú tam spomenuté len možno lepší výber daní a možno viac bude pracovať Daňová kobra. Skrátka, možno tými reštriktívnymi znova čiastkami, ale inak nové príjmy tam ani netušiť.
A priznám sa, že ma vyrušila aj vaša snaha meniť ústavný zákon o dlhovej brzde. Znamená to, že sa chystáte na zhoršený stav vývoja verejných financií a nechcete sa len naťahovať s parlamentom, keďže teraz vieme, že nie sme v žiadnej tej oblasti, kde by už nejaké riziko hrozilo?
Teraz trochu k ľudským právam. Včera, predvčerom na výbore nám pani ministerka predstavila programové vyhlásenie vlády z pohľadu nazerania vlády na ľudské práva a potvrdila, že Slovensko sa hlási k všetkým platným dohovorom a záväzkom, ktoré máme aj povinnosť dodržiavať. Výborne. A to sa, samozrejme, predpokladá. Už iba zabezpečiť, aby sa tie záväzky a stanovené normy skutočne dodržiavali, obzvlášť ak sme práve v minulom volebnom období boli svedkami pohadzovania si agendy ľudských práv po rezortoch. Najskôr zrušením podpredsedu vlády pre ľudské práva, mali sme ho štrnásť rokov, ja tunák opäť netvrdím, že ten úrad bol úplne funkčný, a viem, že vznikol v situácii, ktorá už nie je, každopádne mal tam nejakú agendu, nejakú štruktúru. Po zrušení podpredsedu vlády pre ľudské práva prešla agenda ľudských práv na rezort ministerstva zahraničných veci práve k pánovi Lajčákovi.
Ale čo bolo zvláštne pre nás, na čo sme upozorňovali, a tu pán minister si určite spomína na tie debaty aj v parlamente, že prešla celá agenda bez kompetencií, vtedy bol otvorený kompetenčný zákon, pretože dochádzalo k presunu aj iných kompetencií. Už vtedy sme namietali, že je nutné posunúť zároveň s agendou aj kompetencie. Neboli sme vypočutí, ale myslím, že do dvoch rokov, možno do necelých dvoch rokov sa ukázalo, že náhle kompetencie sú potrebné, aby boli tam, kde je aj agenda. Podľa mňa to logika veci hovorí. Takže nakoniec aj kompetenčne boli ošetrené, ošetrená celá agenda na ministerstve zahraničných vecí, ale v závere, v závere volebného obdobia sa táto agenda presúva opäť na ministerstvo spravodlivosti. Samozrejme, aj s kompetenciami, ale na veľké počudovanie bez dotačnej schémy. Verím tomu, že na ministerstve spravodlivosti je dostatok legislatívcov, ktorí budú vedieť aj túto oblasť presunúť, aj keď viem, že zatiaľ ministerstvo spravodlivosti, a tým to bolo aj dôvodené, že nemá dotačnú schému, áno, zatiaľ ju nemá, ale podľa mňa, opäť sa mi zdá veľmi nelogické, ak jeden rozpráva, robí stratégie, ja neviem, pomáha jednotlivým rezortom, proste tú agendu ľudských práv zastrešovať, ale na druhej strane už programy, ktoré vedia podporiť, možno vzdelávanie pre ľudské práva a ostatné agendy, ktoré s tým súvisia, konkrétnu pomoc, lebo však aj pre sociálne podniky, pre sociálne, pre združenia, ktoré sa venujú sociálnym otázkam, išli odtiaľto financie s tým, že uzatvára sa to ako ľudské práva, tak zostávajú znova na inom rezorte.
Takže ja chcem veriť, že ministerstvo spravodlivosti naozaj zoberie túto vec ako vážnu požiadavku a aj dotačnú schému presunie k sebe - alebo teda vláda - neni to, samozrejme, rozhodnutie pani ministerky, je to rozhodnutie vlády ako takej. Neviem, že či bude zle, ale je to, vravím, nelogické, tak ako sa nám zdalo nelogické presunúť agendu bez kompetencií.
Pani ministerky som sa aj na výbore pýtala na organizáciu riešenia tejto oblasti na ministerstve spravodlivosti. Nebolo mi to zodpovedané, naozaj bolo tam veľa otázok, takže chápem, že nebol možnože priestor alebo si to nezapísala pani ministerka, veľmi by som si priala, ale je to na jej rozhodnutí, aby napr. ľudské práva na ministerstve spravodlivosti mali svoju sekciu, ktorá by sa postupne budovala. Myslím si, že agenda je celkom prislúchajúca práve ministerstvu spravodlivosti, takže budem rada, ak sa bude rozvíjať, budovať, teraz nehovorím o persónach, ale naozaj agendovo a najmä štruktúrovane pracovala na oblastiach, ktoré treba pokrývať. Nestačí nám povedať, že máme dobrú legislatívu - i antidiskriminačnú - máme úrady, ktoré hodnotia dodržiavanie ľudských práv, dôležité je, že občania nepociťujú, že ich práva sú vymožiteľné, a to je najstrašnejšie.
Pani ministerka nám hovorila, že vláda chce garantovať práve najmä občianske, hospodárske, sociálne, to je výborné, pretože máme kopu dôkazov, že síce garantované boli, ale uskutočnené, uskutočniteľné nie, lebo skutočne neboli. Funkčnosť je v tomto prípade dôležitá. Rozviazať ruky tým, ktorí majú kontrolné možnosti, a riešiť, vybavovať, spolupracovať a, samozrejme, vzdelávať. Oblasť vzdelávania je aj v programovom vyhlásení vlády pokrytá.
Jeden dôležitý moment treba nahlas vysloviť, a to dotácie. Teda financie, ktoré na túto agendu, opakujem, zostali stále na ministerstve zahraničných vecí. Budem veľmi rada, ak si agendu ľudských práv už vláda prestane pohadzovať z ministerstva na ministerstvo.
Pani ministerka, je na vás, ako sa tejto témy chcete skutočne zhostiť. Verím, že zodpovedne, aby ste i v tomto smere urobili poriadok a začali vytvárať efektívny systém a nemenili ho neustálymi zmenami, a nedokončenými reformami, čo považujem za zbytočné plytvanie aj verejnými financiami.
Aj to, že oblasť ľudských práv si v programovom vyhlásení vlády nezaslúžila ani jednu celistvú kapitolu, aj keď je samozrejmé, že ide o prierezovú tému týkajúcu sa viacerých rezortov, obmedziť sa na pár viet, nesvedčí o veľkej zmene.
V programovom vyhlásení vlády je jedna kapitola, v ktorej je viac odsekov týkajúcich sa práv s názvom Posilnenie úloh štátu a ochrana verejného záujmu. Ale kde je tam postavený občan? Kedy začneme uplatňovať a posilňovať skutočne jeho práva? Alebo ich budeme posilňovať len tým, že bude mať nalinkované, čo môže, a jeho zodpovedná "sloboda" zostane v úzadí?
Žiadala som listom pani ministerku spravodlivosti o pokračovanie práce na zákone o obetiach, ktorá by vytvorila základ pre pokrytie práv obetí na základe smernice Európskeho parlamentu. Je to téma, naozaj ktorú sme už takmer celé minulé volebné obdobie otvárali stále dookola. Táto smernica už mala byť implementovaná. V nej sú stanovené všetky oblasti pre poskytovanie služby, sociálna, psychologická, právna, financovanie týchto služieb, vzdelávanie policajtov a prokurátorov, teda tých, ktorí priamo prichádzajú do styku s obeťou a ich odškodňovanie. To je komplet pomoc, ktorá by sa už konečne mala objaviť v našom poriadku.
Takisto témy obetí sa spomína, téma obetí sa spomína čiastkovo v niektorých častiach, len mi je ľúto, ako v programovom vyhlásení vlády je opäť táto téma zaradená pri trestnej, v trestnej časti, že to možno svedčí aj o tom, že tá téma obetí je stále braná, len akoby sme sa, v podobnom duchu, ako sa bavíme o tých, ktorí páchajú trestnú činnosť, a toto, si myslím, že nie je v poriadku, že treba naozaj nájsť spôsob iného nazerania na obete trestných činov.
Ako je naznačené v programovom vyhlásení vlády, úvaha o rozšírení kompetencií centier právnej pomoci v tejto oblasti sa mi celkom nezdá správna. Vieme, že Centrum právnej pomoci sa teraz, doteraz zaoberalo, zaoberalo iným právom ako trestným, neviem, obchodné právo, finančné, hej, a slúži pre pomoc ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí nemajú na právne služby. Tak neviem si celkom predstaviť, akým spôsobom by ste doplnili kompetencie, alebo teda to by sa úplne zmenila, zmenilo, zmenil kredit alebo dekrét možno skôr Centra právnej pomoci, a keď si pomyslím, ako je Centrum právnej pomoci poddimenzované, ako sa na mňa, vlastne i teraz mám jeden podnet, s ktorým by som sa, pani ministerka, aj potom niekedy za vami zastavila, ako je poddimenzované, ako nestíhajú tých žiadateľov vybavovať, ako nestíhajú lehoty, ktoré sú prisľúbené, a ľudia tým pádom prichádzajú aj o svoje financie, dokonca prípad, že o svoj majetok, človek prišiel len preto, lebo Centrum právnej pomoci nestihlo reagovať asi preto, lebo malo toho naozaj veľa, aj keď teda ten prísľub bol.
Ak sa postaráme o všetky typy obetí, mám na mysli, teda ak vytvoríme jeden celistvý zákon o obetiach, ďalej nech sa dobudovávajú a vytvárajú legislatívne riešenia i na pokrytie špecifických skupín, ale, prosím vás, pristriehnite to, pani ministerka, aby norma, ktorá vytvára systém fungovania pomoci štátu všeobecne všetkým obetiam trestných činov a násilia, bol nastavený skutočne na každého, kto si túto pomoc zaslúži, nielen na jednotlivé špecifické pomoci. Toto bude vytvorený systém, z neho sa budú odvádzať potom už konkrétne opatrenia pre jednotlivé rizikové skupiny. Preto aj pána ministra práce žiadam, aby na zákone o domácom násilí pozdržal prácu, kým bude vytvorený práve ten systém, keďže viem, že na ministerstve spravodlivosti - aj ste mi to potvrdili –, že je pracovná skupina, a som rada, ak bude naozaj už vyvíjať činnosť na tvorbe tohto zákona.
Pani ministerka mi na výbore neodpovedala, ako sa postaví vláda k téme vysporiadania sa s komunistickým režimom, ktorý ako my sme už pripravili aj v minulom volebnom období, a som si istá, tak, že tak ako sme sa vysporiadali s protifašistickým odbojom, mali by sme sa vysporiadať aj s protikomunistickým. Aj tým, že siahneme na dôchodky eštebákom. Náš návrh vtedy s výnimkou SMER-u podporili všetci opoziční poslanci, všetci. Málokedy sa to tiež stalo. Takže tiež by som sa obrátila na vládu, aby bola ústretová nielen voči protifašistickému odboju, ale aj protikomunistickému.
Pani ministerka, posledná veta, prosím vás, buďte tá, ktorá bude za týmito všetkami vidieť, všetkými vetami vidieť ľudskú bytosť. Buďte tá, ktorá má skutočne ľudské práva vo svojej gescii a urobí všetko preto, aby ich napĺňanie na Slovensku platilo, a prosím, vybudujte systém, ktorý bude garantom právneho stavu.
Pán podpredseda parlamentu Bugár označil v nedeľu dokument programového vyhlásenia vlády za dostatočne dobrý dokument. A to sa mi zdá dosť málo na vlastným človekom označený dokument, ktorý je síce obsiahly, ale veľa konkrétností, spôsobov, ako cieľ dosiahnuť, v ňom nenájdete.
Na konci volebného obdobia sme v hnutí OĽANO začali klásť dôraz na vytváranie nielen sociálnych politík, ale aj rodinnej politiky. Tvárime sa, že opatrenia sociálnej politiky, ktorá sa síce zaoberá riešením vážnych problémov v spoločnosti, nezamestnanosti, postavenia zamestnancov, miezd a veľké témy príspevkov a dávok, dôchodkov, sociálnoprávnej ochrany, to všetko zahŕňa. Ale som presvedčená, že to je nepostačujúce.
Je mi teda nesmierne ľúto, že ochrana rodiny ako celku, ktorý má veľký vplyv na rozvoj spoločnosti, je braná iba ako súčasť sociálnej politiky a nepozerá sa na ňu aj z pohľadu zdravia, daní, odvodov, príspevkov, skrátka komplexne. Stretla som sa dokonca aj s takým názorom, že vlastne v tejto oblasti programové vyhlásenie vlády neprekvapilo, pretože veľmi ani nič veľké mnohí neočakávali.
Rodina je pre štát okrem etických a spoločenských benefitov zdrojom ekonomického potenciálu. Má byť miestom ochrany a zabezpečenia pred chudobou. Žiadny sociálny systém nevie ochrániť pred chudobou lepšie ako fungujúce rodinné zväzky. Aj preto kladieme dôraz na rodinnú politiku, ktorej úlohou je napomáhať stabilite a rozvoju rodín, kým sociálna politika chráni občanov, všetkých občanov, iba pred ekonomickou chudobou.
V oblasti rodinnej politiky vnímame štyri veľké problémy: demografia, bývanie, stabilita rodinných zväzov a prehlbujúca sa chudoba mnohodetných rodín. Rodiny vo vyspelých krajinách v dnešných časoch sa menia a sú vystavené mnohým výzvam. Znižuje sa pôrodnosť, zároveň sa zvyšuje dĺžka života. V mnohých krajinách je v súčasnosti viac starých rodičov a menej detí. Mnohé rodiny žijú v netradičnom usporiadaní. Ľudia vstupujú do manželstva v staršom veku, stúpa rozvodovosť, ako aj opätovný vstup do manželstva. Mnoho detí sa rodí mimo manželstva. Deti majú menej súrodencov, často žijú len s jedným rodičom. Ašpirácie žien sa presúvajú z materstva do profesionálneho života a muži aj ženy hľadajú príležitosť, ako skombinovať rodinný život a kariéru. Práve pre toto všetko má zmysel hovoriť nielen o sociálnej politike, ale riešiť tému prierezovo a nadrezortne. Hovoriť teda o rodinnej politike a vytvárať túto rodinnú politiku. A v programovom vyhlásení vlády sa takmer obmedzujeme na vetu vyhlasujúcu, že rodina zostáva v strede záujmu.
Ale predsa len máte jednu pre mňa top vychytávku, čo nesmierne oceňujem, a to je zavedenie posudzovania návrhu zákonov z pohľadu dopadu na rodinu. Je to téma, ktorú sme i my presadzovali rovnako aj v našom programe, dokonca s tým aj legislatívne už vyšlo hnutie, Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré už dnes v parlamente nie je. Takže toto veľmi kvitujem. Ale inak vybaviť rodinu zvýšením materským, nevieme presne o koľko, i keď vlastne včera som už počula, že asi o 5 %, podporou podmienok, aby bola zabezpečená vyššia flexibilita pri poberaní príspevkov pri rodičovskej starostlivosti, a všeobecnou vetou rozvoja sociálnych služieb, rozumej škôlok pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov, sa mi zdá skutočne málo, aj ak by sme to zaradili medzi tému, ktorá zosúlaďuje rodinný a pracovný život.
Pokiaľ skutočne chcete, ako píšete, použiť tieto opatrenia na riešenie demografického vývoja, treba trochu viac. Keď som začala čítať vetu o službách, už som sa potešila, že azda sa chystáte vytvoriť sieť poradní pre rodiny. Ale vzápätí som vetu dočítala a tá ma z omylu hneď vyviedla. Chýba konkrétny plán, komplexný plán pomoci mladým rodinám, ktoré sú naozaj jednou z najohrozenejších skupín, čo sa týka chudoby. Kde sú opatrenia, ktoré zlepšujú podmienky mladých rodín v daňovo-odvodovom zaťažení ako odmenu za to, že pre spoločnosť vychovávajú nových občanov, nových platiteľov? Kde sú popísané zmeny Zákonníka práce, ktoré umožnia a najmä motivujú zamestnancov k ľahšiemu a ústretovejšiemu zamestnávaniu práve matiek na čiastočný úväzok? Áno, formy práce v Zákonníku práce zadefinované máme, ale ako zľahčiť prístup k týmto formám, neuvádzate. Iný spôsob ako motiváciu zamestnávateľov asi nemáte, ani nevymyslíte. Aké nástroje máte vymyslené v tejto oblasti, to naozaj zostáva tajomstvom.
Oblasť, ktorou ste sa zaoberali oveľa viac, je tvorba pracovných miest. Sľubujete 100-tisíc nových pracovných miest a to ma trošku zaráža, toto si neodpustím. Pán minister hovorí, že prioritou vlády na tieto štyri roky je znížiť nezamestnanosť pod 10 %, akože ak vytvoríte 100-tisíc pracovných miest, tak tá ambícia zísť pod 10 %, ak teraz, myslím, že posledné, posledné číslo som videla 10,09. To, uznáte sami, že je, neviem, buď si to neprepočítava, proste sa mi to zdá teda dosť malé len vzhľadom na to, koľko pracovných miest sľubujete. To je naozaj nesmierne množstvo. Konkrétny plán predstavujete vcelku obsiahlo a aj, by som povedala, že povzbudzujúco.
Čo sa teda pánovi ministrovi naozaj nemôže zobrať, je snaha o zníženie počtu nezamestnaných. Teraz sa povznesiem nad všetky svojské štatistiky, ktoré ministerstvo práce vypúšťalo na svojich tlačových konferenciách, ktoré celkom neboli totožné so Štatistickým úradom, ale budiž. Programy, projekty, ktoré ste v službách zamestnanosti otvorili, priniesli úspechy, ale obávam sa, že krátkodobé. Otázkou však je naozaj ich udržateľnosť, ak dôjdu bruselské peniaze.
Veľmi kvitujem, že toto volebné obdobie sa idete zamerať na dlhodobú nezamestnanosť. Lebo tú, ako sám priznávate, nielenže sa nedarilo znižovať, ale ani tie politiky neboli nastavené na dlhodobú nezamestnanosť. Zamerali ste sa naozaj na mladých a iné rizikové skupiny, ale skrátka dlhodobo nezamestnaných ste, projekty neriešili.
Takže beriem, že oblasť nezamestnanosti ste zobrali ako jednu z mála oblastí dostatočne komplexne, a pokračujete, čo sa mi takisto veľmi páči, že ste doplnili do tejto oblasti - a súvisí to aj s rozvojom regiónov, aj so spravodlivosťou - riešenie úžery. To je pokračovanie, ktoré ste takisto začali za predchádzajúcej vlády, ale budem veľmi rada, ak sa to naozaj dotkne aj marginalizovaných skupín.
Čo veľmi kvitujem - a zo začiatku volebného obdobia som sa o to zaujímala - zreálnenie inštitútu osobného bankrotu. Mám takisto niekoľko podnetov, ktoré, kde ľudia už niekoľko rokov majú podania na súd. A súdy, vieme, z akých dôvodov nerozhodujú, jednoducho tá zaťaženosť je asi veľká. Ale z toho vyplýva, že ten inštitút osobného bankrotu je veľmi málo funkčný. Takže takisto kvitujem, že chcete zreálniť inštitút osobného programu.
A samotný, včera večer som ešte sledovala reláciu, kde pán splnomocnenec, teraz neviem, či pre regionál, proste pán Marcinčin, tak viac rozobral program pre zaostalé regióny. A takisto, kiež by sa podarilo uskutočniť to, čo ste si naplánovali, verím, že to by mohlo byť posun vpred.
Zaujímala by ma odpoveď na otázku, pretože neviem, čo máte na mysli pod návratom občanov zamestnaných v zahraničí. Či chcete použiť finančné stimuly na ich ťahanie na Slovensko, späť domov, do svojej vlasti, tých, ktorí pracujú, lebo taký program, viem, že vláda mala, ale neviem o veľkej úspešnosti, viem o jednej vedkyni, ktorá sa rozhodla vrátiť na Slovensko. Určite to nebol ten finančný stimul, ktorý jej vláda poskytla, ale o jednom človeku viem. Takže či ide o toto, alebo to beriete ako sprevádzanie tých, ktorí ak sa vrátia, pretože platili dane alebo teda míňali peniaze na Slovensku rodiny, ktorým posielali, že ich budete sprevádzať, aby sa ľahšie uplatnili, toto neviem, čo, čo naozaj myslíte.
Ale ešte sa na chvíľku vrátim k službám zamestnanosti, ktoré som istým spôsobom pochválila. Tu žiadam len teda, aby ste prehodnotili, pán minister Richter – a nie je tu – nesmiernu byrokraciu, ktorá častokrát znemožňuje použiť rôzne inštitúty politík zamestnanosti zamestnávateľom, ktoré si v zákone organizácie vyhliadnu. Aby ste nakladali na firmy a organizácie, ktoré majú naozaj to administratívne bremeno veľké už tak, len to, čo je nevyhnutne nutné. Mnohých ich to odradí a neodradí ich to preto, že by tých ľudí nepotrebovali, nevedeli využiť, ale proste to, tá byrokracia, ktorá je s tým spojená, je nesmierna. A myslím, že aj to potom znemožňuje využiť tento nástroj.
V sociálnej politike, kde chcete zakročiť voči vylúčeniu odstraňovaním nerovností, chcete adresné sociálne opatrenia, tak to musí byť kvôli efektivite.
Sprísnenie poskytovania dávok je opodstatnená a správna. Len podotknem, toto nie je nič nové. Už sa s tým začalo a veľkú zásluhu práve na tomto, na takomto pohľade i prvých fungujúcich pravidlách má bývalý vládny splnomocnenej Peter Pollák. Šlo mu to veľmi pomaly a ťažko, ale napĺňal reformu, ktorú stanovil. Myslím, že včera práve pani podpredsedníčka Lucia Nicholsonová povedala, že žiadna rómska reforma. No ja som si istá, že bola začatá správnym spôsobom, a, bohužiaľ, nekomunikáciou jednotlivých rezortov so splnomocnencom, to znamená neochotou prijímať legislatívu a riešiť veci, ktoré boli potrebné, aby sa mohla rozvíjať, sa veľmi nepokročilo. A, samozrejme, samotné výsledky v týchto marginalizovaných skupinách sa dostavujú oveľa pomalšie ako pri iných cieľových skupinách. Cieľom by malo byť dostať tieto vylúčené skupiny na otvorený trh práce.
V rámci sociálnoprávnej ochrany hovoríte o zvýšenej finančnej podpore pri starostlivosti blízkych o deti. I tu uvádzate podporu poskytovania odborných služieb na zotrvaní detí v rodinnom prostredí a budete pokračovať v procese deinštitucionalizácie. Pán minister, tu by som vás chcela požiadať a to je už viac ako otázka spravodlivosti, pekne to je napísané, ja som rada, že v tom chcete pokračovať. Ale prosím vás, už vám rozprávali ľudia príbehy o tom, ako sa nevedia dočkať, jednoducho povedané, aký prístup je úradov pri osvojovaní dieťaťa, o dodržiavaní záujmu, najlepšieho záujmu dieťaťa? A už ste počuli aj o tom, ako v detskom domove dcéry našej komisárky pre deti, ktorá bola, mimochodom, volená na konci minulého funkčného obdobia, volebného obdobia, veselo pobývajú bábätká v starostlivosti, a nevadilo, že nie sú u pestúnov alebo v profi rodine. Tu vyvstáva otázka, že ak sa toto deje v dome, kde komisárka býva, ktorú ste si navolili, a ak sa to potvrdí, je ona skutočne vôbec zastávať, schopná zastávať tento post, v ktorom ju vaši poslanci zabetónovali na šesť rokov? Ak sa voči tomuto - a myslím, že aj konflikt záujmov ba sa tam mohol spomenúť - búria aj detské organizácie, s ktorými má spolupracovať? A chcem naozaj túto tému obsiahlo pokryť. Neviem si predstaviť, že by nevedela pracovať s najväčšími združeniami občianskymi, ktoré majú vo svojom štatúte ochranu detí. Celé je to nielen na zamyslenie, ale najmä na riešenie. Pre mňa to má i naozaj morálny aspekt, ten konflikt záujmov, nie je to dobré.
Krátky odsek sa venuje i osobám zdravotne ťažko postihnutým. Ale zameriavate sa akoby len na monitorovanie a zapojenie sa do neho, že, tým myslím, že sa nevyriešia problémy odkázaných ľudí. A pravda je taká, že organizácie ani nemajú poriadne podmienky, aby mohli pripraviť monitorovaciu správu. Chvalabohu, že sme zriadili podľa dohovoru OSN, to bola naša povinnosť, kontaktné miesto, pretože samotné organizácie živoria a idú k zániku. I reprezentatívne organizácie. A teda nechať v programovom vyhlásení vlády to zameranie len na vytváranie správ je dosť málo.
Tiež by sme mali skutočne napĺňať Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a neobmedzovať sa na monitorovanie. To je naozaj žalostne málo. V tejto súvislosti dosť dobre nechápem, že ani v zdravotníckej časti sa nenachádza náznak budovania systému včasnej diagnostiky a vytvorenie jej siete. Včasná diagnostika si vyžaduje veľkú medzirezortnú spoluprácu. Tu sa opäť ukazuje, že to zdravotníctvo a sociálno sa prelínajú – a veľmi často –, preto musia zasahovať do svojej práce. Platí, čím skôr riešime problém, mám na mysli v útlom veku, tým väčšia šanca na zlepšenie stavu. Ale ak aj, keď po takejto službe dlho volá ťažko skúšaná skupina rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, nič sa nedeje. Nové organizácie sú ponechané napospas, čo vymyslia sami, čo vybavia sami. Je mi ľúto, že tejto podľa mňa dosť dôležitej téme sa nevenuje ani krátky odsek.
V tejto oblasti je veľa problémov. O nich bude určite rozprávať aj kolegyňa Silvia Petruchová, o ktorú sa nedokázala koniec koncov postarať ani slovenská sieň ústavnosti a s bezbariérovosťou sa potýka na každom kroku i v parlamente. Preto by som chcela apelovať aj na ministra dopravy, ten tu tiež, bohužiaľ, nie je, ktorého v gescii bude avizovaný nový stavebný zákon, aby sa k bezbariérovosti nestaval tak ako jeho predchodca, v duchu, v duchu, že opatrení je v zákone dosť. A pritom nevidela som žiadnu chuť načúvať tým, ktorí tomu skutočne rozumejú.
Stavebná legislatíva má v sebe povinnosť bezbariérovosti, ale v skutočnosti nie je toho, kto by to odkontroloval, ale najmä to ovládať z pohľadu rôznych telesných postihnutí. Aj to je, my nemáme len vozičkárov, my máme ľudí, ktorí nepočujú, ktorí nevidia. Tých postihov je naozaj veľa a každý vyžaduje špecifické požiadavky. A iba ten, kto sa tejto téme venuje, aj keď to vyzerá naozaj smiešne, že myslíte si, že stačí urobiť jednu plošinu, a vec je vybavená, aby bola verejná budova bezbariérová. Naozaj iba ten, kto má s tým skúsenosť, vie posúdiť, či nová budova alebo prestavba je v duchu bezbariérovosti.
Opäť zopakujem, že chýba účinná kontrola, ale možno je čas aj zamyslieť sa nad povinnosťou vzdelávania architektov v tejto oblasti, stavebných úradníkov. Akokoľvek sa vám to môže zdať zbytočné, iba upozorním, že dnes si každý dom, že dnes už každý dom musí mať energetický certifikát. Prečo by nemohol niekto s licenciou, teda ten, kto téme rozumie a vie, na bezbariérovosť, posudzovať, či skutočne je budova naplánovaná bezbariérovo. Hovorím, že verejných budov je v našom priestore veľmi veľa. Nie sú to len štátne úrady, kiná, proste celá kultúra, parky, proste na každom kroku, všetko je verejný priestor. Iba skúsenosti nám hovoria, že nie všetko, čo sa tvári bezbariérovo, aj bezbariérové je.
Teraz mi dovoľte chvíľku pohovoriť o kompenzáciách, ktoré si podľa mňa tiež zaslúžia revíziu možno aj z hľadiska neľudských konaní pri navrátení finančných prostriedkov, ak opatrovaný zomrie. Samozrejme, že v prvom rade je efektivita. Pre štát je dôležitá efektivita. Avšak prípady, o ktorých čítam, sú skutočne neľudské, a pokiaľ jedno nešťastie, mám na mysli teraz smrť opatrovaného, nahrádzame iným, exekvovaním príspevkov, ktoré nedokážu pozostalí vrátiť, ale ešte neprešla stanovená časová hranica na kompenzáciu, a teda sumu vymáhajú, či vekovo ohraničenému poskytovaniu príspevku do 65 rokov dnes máme, či krátenie dôchodkov pri asistencii, alebo nemožno získať pracovného asistenta, ak by ste sa aj chceli zaradiť do pracovného pomeru. Toto sú všetko témy, ktoré si zaslúžia naozaj revíziu.
Máte vo svojom programovom vyhlásení vlády zvýšenie príspevku na, opatrovateľského príspevku, toto beriem už ako naozaj samostatnú. Mali ste to predsa aj v treťom sociálnom balíčku. Beriem to ako samozrejmosť, nie samostatnú. Je to naozaj samozrejmosť, ale mala by sa otvoriť možno aj téma, aby sa z tohto opatrovateľského príspevku stal skutočný príjem. Možnože vytypovať určité druhy opatrovateľov a ich brať ako naozaj zamestnancov. Tým pádom by sme zároveň aj získali odvody pre štát, ľudia by boli aj sociálne krytí, bolo by to oveľa lepšie. Dnes, viete, že je otvorená možno otázka dôchodkového poistenia pre opatrovateľov. Je stanovená opäť hranica 12 rokov, čo nie je celkom správne. Myslím si, že ani jeden z ľudí, nie keď odoberieme možnože tých, tie 2 % ľudí, ktorí to vedia aj dnes zneužiť, pozrime sa naozaj na rodiny, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti. Je to živorenie. Zasiahne do života kompletných rodín. Takže ja ako výzvu dávam, prvá etapa, navýšenie, to máte vo vašom programe. Ale nech je cieľom získať minimálnu mzdu s odvodmi, s poistením. Je to znova riešenie nezamestnanosti, ale zlepšenie sociálneho statusu ľudí, platenie odvodov štátu. Takže ako som povedala, časť financií by sa štátu i vrátila.
Som veľmi rada, že sa opäť hovorí o zjednotení posudzovania. Popasujte sa už s tým, prosím vás. Veď základ, viem, že je dlho v šuplíkoch ministerstva. Ak sa vám to podarí vyriešiť, uľahčí to situáciu mnohým zdravotne postihnutým aj ich rodinám, ich opatrovateľom, odstránia sa často šikanózne stavy zo strany úradov.
Sociálne služby si takisto už konečne zaslúžia, aby v nich práve vzhľadom na nárast a očakávaný oveľa väčší dopyt po službách budúcnosti vyriešilo financovanie. A raz a navždy vyriešiť problém verejní verzus neverejní poskytovatelia. To už ani ako vtip nie je možné rozprávať, ako neverejní živoria a sú odkázaní v mnohých prípadoch na chuť a nechuť vyšších územných celkov.
V programovom vyhlásení vlády sa len v náznakoch hovorí o financovaní. Je to dlhoročný problém, odkedy zákon vznikol. Preto vyzývam, aby ste to riešili aj vyriešili. Debaty na túto tému boli, vyjadrovali financovanie sociálnych služieb so zohľadnením stupňa odkázanosti v príspevku, preto považujem za dobrý krok a veľmi silný moment. Len nech sa to už deje. A budem nesmierne očakávať zákon o dlhodobej starostlivosti. Takisto správny krok.
Dovoľte mi pripomenúť jednu veľkú nespravodlivosť v rámci národného projektu opatrovateľskej služby zo začiatku roka, kedy všetci netrpezlivo očakávali spustenie pokračovania výzvy. Pre mňa je to príklad nekompetentnosti ministerstva a zámerného zhoršovania podmienok. Neskôr, viete, že minulý rok teda prebiehal národný projekt opatrovateľskej služby, kde bolo cieľom navýšiť počet opatrovateľov. Takisto bol to vlastne projekt na zvýšenie zamestnanosti. Bolo zamestnaných 3-tisíc, 3-tisíc opatrovateľov, mali reálne zmluvy, boli to normálni zamestnanci. Mali byť normálni zamestnanci a verím, že z 99 % aj boli.
Tento projekt skončil, teraz si nepamätám, myslím, že v septembri, a čakalo sa na novú výzvu. Stále sa odsúvalo plus otváranie národného projektu sa stále posúvalo. To pre mnohých sociálnych pracovníkov znamenalo prepustenie. To znamená sociálna neistota jednak pre organizácie, ktoré toto zamestnanie poskytovali, a najmä pre tých pracovníkov, ktorí boli prepustení. Minister vtedy dôvodil, že projekt mešká preto, aby boli dobre nastavené kritériá pre poskytovanie služby, aby sa naozaj vylúčili možno tie nesprávne nastavenia, ktoré umožnili aj zneužiť tento projekt. Takže aby sa dobre nastavili kritériá na poskytovanie, ale aj financie. A nakoniec sa to všetko udeje v čudnom režime na konci roka. Na konci minulého roka. Navyše výbor, ktorý diskriminuje rokmi osvedčených poskytovateľov opatrovateľskej starostlivosti, a poskytovatelia, ktorí sa previnili, poskytovateľov, ktorí sa tentokrát previnili najmä – a myslím si, že iba tým –, že sú ďaleko od Bratislavy, naozaj nebol správny.
A ešte vysvetlím, že prečo ma to tak hnevá, lebo ten projekt bol vypísaný 31. decembra. A keďže to bolo nastavené tak, že naozaj tí, ktorí prídu prví alebo ktorí sa zmestia do toho množstva, ktoré bolo na vyčerpanie peňazí, tak tí dostali. Takže je vám jasné, že ten, kto mal informáciu, kedy sa projekt spúšťal, alebo tí, ktorí dokázali dobehnúť, keďže pracovné hodiny 31. boli, už si nepamätám, či do 12.00 hod., ale proste bežné stránkové hodiny, mali naozaj problém dostať sa k tomuto projektu.
Otázky vyvolávajú aj praktiky niektorých úspešných žiadateľov. Podľa mojich informácií sa snažili získavať personál a informácie o klientoch od iných poskytovateľov, ktorí túto službu už v predchádzajúcom projekte podávali. A to sa mi zdá naozaj podozrivé, že ak si žiadam o opatrovateľskú službu, nemám s tým žiadnu skúsenosť. Toto je teda naozaj spôsob, akým zabezpečovať opatrovateľskú službu, že nestavíme na overených, ale stačia nám novovzniknutí, ktorí na zelenej lúke rozbiehajú sociálne služby. Ako dobre, nechajme priestor aj novým, len je naozaj čudné, že tí, ktorí sa roky osvedčili, ktorí sú aj ministerstvom pochvaľovaní, tak sa nevedia dostať k takýmto možnostiam. A horšie je ešte na tom, že oni mali už vypracovaný systém práce s týmito opatrovateľmi . Tam naozaj tá kontinuita mohla prebehnúť, ale z istých dôvodov nechcela, aby prebehla. A teraz sa naozaj nebavím o tých, ktorí, ktorí zneužili tento národný projekt. Preto budeme naďalej prípad ďalej sledovať. A nielen ja, ubezpečujem vás, že najmä neverejní poskytovatelia. A obracajú sa na rôzne inštitúty. Veď myslím, že toto ministerstvo všetko vie.
Neverejné domáce opatrovateľské služby prežívajú len s veľkými problémami a tento trend pokračuje napriek tomuto, tomuto národnému projektu domácej opatrovateľskej služby a deklarovanej podpore čo najdlhšieho zotrvania občana v jeho domácom prostredí. Neverejné pobytové služby v pôsobnosti vyšších územných celkov a služby krízovej intervencie nemajú potrebnú finančnú podporu a niektoré z nich končia svoju činnosť. Preto bolo aj súčasťou nášho volebného programu zavedenie rovnakých podmienok pre verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a zmena spôsobu financovania sociálnej služby tak, aby príspevok v odkázanosti išiel za klientom. Zopakujem, ja dúfam, že naozaj s financovaním urobíte veľký prevrat, lebo to prevrat musí byť. Ak budete opäť len, len premaľovávať, veľmi to poskytovateľom služieb nepomôže.
Čo je dosť biedne riešené – a nevidím ani snahu o veľké zmeny –, je zamestnávanie zdravotne ťažko postihnutých. Chránené dielne fungujú ako fungujú, skôr živoria, najmä po zmene, ktorá nastala, myslím, že v roku 2012, zmena zákona o službách v zamestnanosti, preto by bolo veľmi potrebné zamerať sa i na iné formy podpory zamestnávania. Viem, že tam dôvodíte, že v chránených dielňach dochádza k veľkým pochybeniam a kde je veľa neefektívností, že kontroly potvrdili, že tie praktiky tam nie sú dobré. Možno. Ja som sa stretávala teda s chránenými dielňami, ktoré fungovali a robili pre svojich klientov naozaj prvé - posledné, že snažili sa zlučovať služby. Ako hľadať odbytiská pre výrobky podľa mňa nie je v dnešnom systéme nič jednoduché.
Takže vrátim sa k tomu, že mali by ste sa zamerať naozaj aj na iné formy podpory, keďže zdá sa, že chránené dielne pre vás nebudú tým hrozienkom, ktorému by ste sa chceli venovať. Napríklad skutočné naštartovanie podporovaného zamestnávania, ktoré už v zákone spomenuté je, ale už dlhé roky tam len je. To slovo tam je a čaká na to, aby sa znova vymyslel, nastavil systém služby, ktorá pripraví klienta ako hotového zamestnanca. Viete, že tam je podmienka, alebo teda ak to neviete, podmienka je, aby tá organizácia alebo tá, ten, kto sa venuje, kto poskytuje službu, našiel zamestnávateľa a presne na to miesto nastavil aj klienta. Je to pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí veľmi dôležité, to sprevádzanie. Je to nástroj, ktorý práve môže aj alternovať chránené dielne. Ale vo vašom programovom vyhlásení vlády sa o tomto zmieňujete len veľmi okrajovo.
Čo sa týka dôchodkov alebo teda II. piliera, moje veľké prekvapenie, ako taký silný dôchodkový pravičiar, teraz mám na mysli kolegov z MOST-u, dokázal sklopiť uši za ústupok doplnenia programového, ktoré ani nemôžem nazvať ústupkom, pretože to bolo v pláne. Hovorilo sa o tom ešte počas minulej, minulej, minulého volebného obdobia, že proste keď sa rozbehne ten finančný trh s druhopilieristami, tak toto bolo plánované robiť. Ale dnes v rámci zodpovednosti nevadí ani spôsob rozdelenia poistného, kvôli ktorému vlastne konkrétne jeden poslanec nechcel ani podporiť ústavný zákon o dôchodkoch. To je pre mňa veľmi prekvapivé. Ako z tohoto som sa dosť dlho spamätávala, že nič, ale už ani jedno vyjadrenie na túto tému som od neho nevidela, nepočula. Predtým sa išiel potrhať za zmenu nastavenia a dnes je tá situácia politická naozaj zrejme iná, keďže už radšej z tohoto upustili. Asi pán štátny tajomník vie, prečo tak koná.
Ale ešte väčšie prekvapenie je pre mňa, že opäť v programovom vyhlásení vlády nevidím žiadne zásahy do I. piliera. Ako viete všetci, neudržateľného prvého piliera. Žiadna konsolidácia. Áno, je to nepopulárna téma, ale viete, že proste na niekoho to počká. Takže, páni z vládnej koalície, tlačíte pred sebou veľký balvan a nemáte chuť ho riešiť len preto, lebo pôjde o stratu voličských hlasov. Táto vláda to berie skutočne asi ako také light obdobie v týchto ohľadoch alebo skrátka nepopulárne opatrenia nechávate na iných a obmedzujete sa radšej na navyšovanie vianočného dôchodku namiesto MOST-om obhajovaného vysporiadania sa so starodôchodcami. Toto ma znovu trošku prekvapilo, keď pán Bugár v jednej relácii povedal, že áno, tému starodôchodcov riešia vianočnými dôchodkami navýšením vianočných dôchodkov.
Téma dôchodkov je naozaj veľmi ťažká, náročná, ja sama všetkému nerozumiem. Ale kde sú tí bojovníci, ktorí hovorili, vysporiadajme sa konečne s Kaníkovou novelou? Vieme, teda z toho mi vyplýva, že naozaj počkáme, kým posledný starodôchodca vymrie. Vôbec nám nevadí, že vedľa seba žijú ľudia, ktorí odchádzali deň po sebe do dôchodku, mali rovnaké podmienky, rovnakú prácu, rovnaké zaradenie, proste všetko rovnaké a jeden má o 200 euro dôchodok vyšší a nižší. Vianočný dôchodok tú nespravodlivosť určite nevykryje. Aj keď je pravda, že tak ako ste nastavili vianočný dôchodok, nožnice sa snaží uzatvárať. Ale naozaj za tie roky, kedy pôsobí zákon, je to už veľmi ťažké vrátiť späť. Takže opäť veľká rezignácia. A mrzí ma to, že to bol jeden veľký sľub vládnej strany MOST. Z toho mi príde, že naozaj najväčšiu zmenu postojov vidím v strane MOST. Zrazu všetko, čo doteraz veľmi silne kritizovali, sa vyparilo. A jedna vec ma predsa len potešila v oblasti dôchodkov a to je podpora dobrovoľného dôchodkového sporenia. Potom som si povedala, že možnože práve toto je oblasť, kde si akoby trošku uľavia, uľavíte tým, že ten dôraz na reštruktúru I. dôchodkového piliera urobíte. Proste poviete ľuďom, pre istotu naozaj šetrite si aj dobrovoľne, lebo ktovieako tie dôchodky, ako ten prvý pilier bude v skutočnosti v budúcnosti vyzerať. Je to potrebné, vzhľadom naozaj na verejné financie je nutné aj túto formu dôchodkového zaistenia podporovať. Ešte nevieme, aké teda tie znaky podpory budú, ale minimálne dobrá správa pre všetkých, že áno, vláda sa rozhodla, dúfam, že aj rôznym iným nejakým benefitom, podporiť dobrovoľné dôchodkové sporenie. Presne toto je alternatíva, ktorá môže do budúcnosti pomôcť, ak sa dobre nastavia parametre.
A ešte veľa sa tu hovorilo v minulom volebnom období o jednej aplikácii, ktorú priniesol INESS. Tiež spoluautorom bol aj pán Jurzyca, ktorý je tu v parlamente. V podstate inak a my sme to nazývali oranžová obálka, vy ste to nazvali inak, jednoduchšie. Ale som veľmi rada, že máte snahu informovať o výške dôchodkov. Dúfam len, že naozaj bude v tom postihnutý, postihnuté všetky aspekty rátania, informovania a proste všetko, čo s tými dôchodkami súvisí. Verím, že v tejto oblasti budete spolupracovať s INESS-om, ktorý s touto myšlienkou prišiel. Takže kvitujem, že sa nechávate predsa len inšpirovať aj inými.
Ešte sa niekde dočítate o úvahách o nastavení poistných fondoch v Sociálnej poisťovni. Ale to, čo s daňovým zvýhodnením určitých skupín i mladých rodín, tak to sa nikde nedočítame. A tým už je vzhľadom na to, na tú absenciu rodinnej politiky veľmi zlé. Verím, že raz sa dočkáme, že aj tú rodinnú politiku povýšite na samostatnú oblasť, ktorej sa komplexne budete venovať na slušnej úrovni.
Ešte ma, ešte ma napadá teda možnože tak vystrašene v súvislosti s tým nastavením poistných fondov v Sociálnej poisťovni. Včera večer vo vystúpení pani poslankyňa Remišová práve hovorila v súvislosti s európskou politikou, k čomu sa vláda zaviazala, a tak ma napadlo, že či práve to, také európske poistenie v nezamestnanosti, už nie je aplikované v tejto vete, ktorej som ja, priznám sa, rozumela skôr tak, že možnože bude uvažovať o tých prebytkových fondoch, že sa presunú, zrušia. Ale normálne ma vystrašilo to vystúpenie pani poslankyne, že či toto už nie je konkrétny zámer, ako teda ten niektorý fond posunúť na európsku úroveň. Uvidíme. Bude to prekvapujúce, čo sa dozvieme.
Na základe všetkého vypovedaného a určite mnohého nevypovedaného, na základe toho, aká kontinuita sa tu vytvára, a to, že mnohé persóny nemôžem považovať za garantov toho, čo je v programovom vyhlásení vlády napísané, preto ani nebudem hlasovať za dôveru vlády a za toto programové vyhlásenie. Aj keď skutočne nachádzajú sa tam aj dobré veci. Ale ako sa vraví, papier skutočne znesie všetko. Aj tú dôveru, zatiaľ možnože aj v tých osobách, ale najmä v tom, že sa prihlasujete ku kontinuite toho, čo sa tu dialo v minulom volebnom období a aj v predminulom volebnom období, tak vo mne nevzbudzuje nejakú dôveru. Veľmi sa ospravedlňujem, že tak dlho som vás zaťažila, ale proste to programové vyhlásenie vlády je 70-stranové. Takže dovolila som si naozaj viac vecí, hlavne z tej sociálnej oblasti vysvetliť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)