Videokanál poslanca

Ďakujem kolegyni za znova taký nový, nový a iný rozmer tejto problematiky. Určite každý jeden, no verím, že naozaj každý jeden poslanec, lebo e-mailov, ktoré súvisia práve s poskytovaním nejakého príspevku pre rodinu, ktorá má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, chodí veľa, hej. Inak rozhodnutie každého, či sa rozhodne prispieť alebo nie, ale keď si teraz uvedomím, že v podstate dva roky dozadu sme s takouto snahou začali a že v podstate tým rodičom, ktorí získali na svoje účty peniaze z poskytnutia darov, boli nakoniec krátené kompenzácie, tak je to úplne choré.
Veľmi pekne ďakujem Soni Gaborčákovej, že otvorila aj tému intervenčných centier. Áno, máme ich v zákone o sociálnych službách. Otázka je, akým spôsobom sa napĺňajú tieto alebo funkcia tých intervenčných centier. Čo mám vedomosť, tak zdravotné intervenčné centrá naozaj z vlastnej iniciatívy podporujú, vytvárajú ľudia, ktorí sa tejto téme venujú životne, že celý život tomu obetujú, ale bez podpory štátu, a to je choré. Táto spoločnosť ako keby si nechcela uvedomiť, že práve dieťa do troch rokov, ešte do šiestich rokov má najväčší potenciál sa z toho zdravotného postihnutia nieže vylízať, to sa málokedy podarí, ale zlepšiť ten stav, zdravotný stav, mentálny stav. A naša spoločnosť ako keby to vôbec nechcela akceptovať.
Takže veľa toho je potrebné zmeniť v zákone a verím, že toto, možnože táto celá téma, už o tom debatujeme v podstate druhý, tretí týždeň v rámci schôdzi, tak verím, že bude takým štartérom pre nastavenie naozaj nového pohľadu na zákon o kompenzáciách celkovo.
Ešte pánovi kolegovi by som iba povedala, že to sú všetko súkromné zariadenia a verím tomu, že oni získavajú, získavajú peniaze alebo teda tí zahraniční klienti platia iné peniaze ako slovenskí občania.

Ďakujem, pani kolegyňa Silvia Shahzad. To, čo si hovorila, tak to znamená naozaj, že celý ten zákon máš vlastne odžitý na vlastnej koži a podľa mňa niet nad osobnú skúsenosť. Som veľmi rada, že si konkrétne pomenovávala jednotlivé veci, ktoré som ja naozaj len veľmi všeobecne zhrnula v tom, že tak ako máme dnes nastavený zákon o kompenzáciách, nie je spravodlivý pre ľudí, ktorí tieto kompenzácie používajú a najmä potrebujú. Je veľmi dôležité, aby sa naozaj zákon o kompenzáciách využíval nie na demotivovanie ľudí, ktorí majú záujem, chcú a dokážu pracovať so zdravotným postihnutím, ale, a nie na demotiváciu, ale na motiváciu.
Takže opäť výzva vláde, aby sa zamýšľala nielen nad tým, že zvyšujeme opatrovateľom, chceme, ja neviem, budú teraz opatrovatelia dôchodkovo poistení celý čas opatrovania, akože sú to super veci. Ale skúsme sa zamýšľať nad zmenou celého systému poskytovania kompenzačných dávok. Je podľa mňa veľmi neprijateľné, ak aktivita ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, sa naozaj znižuje vlastne zvyšovaním príjmu, zvyšovaním svojho príjmu. Je to choro nastavený systém. A preto naozaj buďme možno ústretoví k týmto ľuďom a snažme sa nájsť taký systém, ktorý ich bude viac motivovať ako demotivovať k činnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť posledný návrh zákona zo skupiny zákonov, ktoré sme sa v sociálnej oblasti rozhodli na túto schôdzu priniesť a predstaviť.
Jedná sa opäť o zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, zákon 447/2008 a chcem hneď na začiatku povedať, že sme veľmi zvažovali, že či stiahnuť tento návrh zákona alebo nechať. Nakoniec sme sa rozhodli, že ho nebudeme sťahovať, ale využijeme túto možnosť možno na širšie vysvetlenie problematiky a tém s ním súvisiacich. Keď som povedala, že sme uvažovali o tom stiahnuť to, stiahnuť ho, dôvod bol taký, lebo vo vládnej novele, ktorá bola predstavená, ku ktorej sme sa aj vyjadrovali, je problematika, ktorú riešime v našej novele, riešená. Je riešená možno iným spôsobom, ale dovolím si povedať, že rovnako, rovnako vhodným. Každý sa rozhodol, ako by túto problematiku, ktorá viac rokov trápila poberateľov, poberateľov kompenzačných dávok, vyriešiť, a to je podľa mňa veľmi dôležité.
Už v minulom volebnom období sa o takúto zmenu zákona snažila aj pani poslankyňa Jana Žitňanská a vtedy sa stretla s veľkým nepochopením na ministerstve práce, aj na ministerstve financií. Som rada, že odvtedy prešla akousi konverziou, aj teda debata o tom, zahŕňania darov pre osoby zdravotne ťažko postihnutých a ich blízkych príbuzných a ministerstvo si uvedomilo, že spôsob, akým odopieralo možnosť získavať finančné prostriedky na zlepšenie svojho zdravotného aj sociálneho stavu, je naozaj opodstatnená a neznamená to, že ak ľudia zbierajú peniaze na to, aby si vedeli zabezpečiť lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepšiu rehabilitáciu, možno aby rodina, aby nedochádzalo k rozpadu rodín, si raz za čas vyzbierala takéto prostriedky aj na obyčajnú dovolenku, na pobyt v horách, len preto, aby sa kvôli ťažkému zdravotnému postihnutiu v rodine nerozpadla napríklad táto rodina, že nie je na tom naozaj nič zlé.
Preto mi dovoľte v krátkosti povedať, alebo teda toto bolo povedané v krátkosti o tom, o dôvodoch, prečo je dôležité vyriešiť túto tému.
Ďalej by som sa už možnože práve k tejto oblasti nejako špeciálne nerozvíjala alebo by som túto oblasť ďalej nerozpitvávala. Hovorím, že náš spôsob nazerania na tento pohľad je alebo znamená možnože druhú cestu vytvorenia, kým ministerstvo si povedalo, že bude riešiť tri oblasti alebo troma postihnutiami oblasti tejto problematiky, my sme sa rozhodli, že zvolíme iný prístup, že v jednom paragrafe alebo v jednom odseku sme proste obsiahli celú oblasť.
Ale v rámci zákona o kompenzáciách sme už aj včera upozorňovali na to, že celý systém zákona 447/2008 nie je nastavený spravodlivo. Ak hovoríme o tom, že tento zákon, všetky kompenzačné prostriedky a pomôcky majú slúžiť na zlepšenie života ľudí, ktorí sa narodili s hendikepom a ich rodín, ktorí sa rozhodli, že buď sa starajú alebo ho dajú do zariadenia, ale proste chcú nejakým spôsobom prežívať, chcú nejakým spôsobom možnože zlepšiť svoj sociálny status, tak poukazujem opäť na výšku opatrovateľského príspevku a na zavedený systém váh, ktorý istým spôsobom ukracuje dodnes rodiny, tieto nároky na kompenzačné dávky alebo na samotné kompenzácie.
Preto by som veľmi uvítala, ak by sa ministerstvo v blízkej dobe rozhodlo meniť spôsob poberania alebo poskytovania kompenzačných dávok. Dôležité pritom je zároveň zamerať sa aj na spôsob posudzovania na zdravotné a sociálne posúdenie. Je úplne choré, ak v systéme existujú štyri rôzne typy posudzovania, ktoré v konečnom dôsledku môžu spôsobiť, že človek s rovnakým hendikepom, bude posúdený úplne rozdielne. Je úplne na mieste a úplne legitímna je požiadavka na zjednotenie tohto posudzovania, aby človek cítil aspoň tú základnú objektivitu, ktorá by pri posudzovaní mala byť, nieže cítiť, ale by mala existovať. To neznamená, že všetci budú rovnako posúdení. To len znamená, že každý bude mať, bude mať rovnakú šancu, šancu byť posúdený čo najobjektívnejšie.
V závere mi dovoľte povedať odkaz, ďalší odkaz, ale podľa mňa najdôležitejší, ktorý chceme cez predstavenie tohto návrhu zákona odkázať vláde. Chceme ju požiadať až poprosiť, aby začala riešiť aj situáciu v oblasti sociálnych služieb. Mnohí ste sa, viacerí poslanci, neviem, či mnohí, ale viacerí poslanci ste sa v posledných dňoch stretli so zástupcami združení, ktoré zastupujú neverejných poskytovateľov a tlmočili nám možno katastrofálne podmienky, za ktorých sú nútení poskytovať sociálnu starostlivosť. Ak nám ide naozaj o klientov, tak verím, že vláda nájde spôsob, aby už budúci rok im vedela zabezpečiť existenciu týchto zariadení sociálnych služieb. Je na to viac možností, ale sme v čase, kedy sa bude čochvíľa rokovať v parlamente o najdôležitejšom zákone roka, o zákone o štátnom rozpočte. Tu je príležitosť ukázať im, že štát sa nestará len o svojich, ale o všetkých klientov zariadení sociálnych služieb. Podmienky nie sú rovnaké, podmienky sú naozaj štátom stanovené diskriminačne a my aj týmto spôsobom chceme poprosiť vládu, aby, aj keď možno zdá sa nesystémovo, vyriešila situáciu sociálnych poskytovateľov, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Stačí málo. Stačí buď - tak ako to urobila vláda v roku 2012 - poskytnúť dotáciu týmto zariadeniam ako nesystémovú položku alebo zvýšiť príspevok v odkázanosti, alebo možnože skôr príspevok na finančné zabezpečenie týchto poskytovateľov aspoň na budúci rok možno na sumu 420 euro.
Ide o to, že si musíme uvedomiť, že tento rok sa nám opäť dvíha výška minimálnej mzdy a vieme, že práve poskytovatelia sociálnych služieb alebo opatrovatelia, ktorí pracujú v týchto zariadeniach sociálnych služieb, majú veľký problém poskytnúť takúto mzdu. Takže ak vláda na jednej strane, samozrejme, chce zlepšovať situáciu zamestnancov, vieme, že existujú zariadenia, ktoré poskytujú verejno-prospešné služby a vieme, že nie všetci dôchodcovia alebo tí, ktorí sú opatrovaní, si dokážu uplatiť túto službu, tak je na mieste žiadať spravodlivosť, pretože existuje skupina zariadení, na ktorú dopláca každý jeden občan Slovenskej republiky, a to sú práve tí verejní poskytovatelia, ktorí sú zriadení buď samosprávou alebo vyšším územným celkom.
Doprajme aj seniorom, ktorí sa do takýchto zariadení chceli dostať, ale, bohužiaľ, ocitli sa pod čiarou, aby sa mohli dôstojne, aby mohli dôstojne prežívať svoje posledné dni.
Ďakujem aj vláde za pochopenie tejto opodstatnenej pripomienky a verím, že aj poslanci vládnej strany aj vládnej koalície urobia všetko pre to, aby situácia v poskytovaní sociálnych služieb bola spravodlivo vyriešená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, žiadam vás o podporu tohto, tejto novely návrhu zákona, ktorá má za jediný cieľ zrovnoprávniť rodičov detí od troch do šiestich rokov s tými, ktorí dostávajú dnes a majú možnosť dostať pomoc od štátu do troch rokov. Tento návrh zakladá finančné prostriedky, ale ako som povedala hneď na začiatku, európsky sociálny fond nám z veľkej časti, naozaj z veľkej časti prepláca tieto finančné prostriedky. Takže stačilo by, ak by ministerstvo práce, sociálnych vecí vyrokovalo využitie tohto fondu aj pre deti do šesť rokov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Gaborčáková upriamila pozornosť na projekt, ktorý išiel opäť z eurofondov - Práca a rodina. A presne možnože na tomto príklade je vidieť, akým spôsobom vláda dnes postupuje. Jeden projekt skončil, udržateľnosť žiadna, budeme možnože otvárať nové projekty, znova niečo nové, budeme hľadať nové spôsoby a namiesto toho, aby sa naozaj začali podporovať projekty, ktoré už vykazujú známky funkčnosti a naozaj, že spôsobujú to zosúladenie rodiny a práce, o čo v skutočnosti by malo ísť. Tu chcem poukázať na to, že vláda na tomto, na tejto schôdzi predstavila zákon o sociálnych službách, kde zaradila starostlivosť o deti do troch rokov, tzv. jasle medzi sociálne služby. Tunak upozorňujem opäť na to, že okrem toho, že sa sťažia podmienky poskytovateľom, beriem ohľad na to, že samozrejme, treba kvalitne zabezpečiť tú starostlivosť o deti, na druhej strane nikto im tie náklady zvýšené nijakým spôsobom nepreplatí a na druhej strane projekty, ktoré tu boli funkčné a mali podporu štátu, sa prestali podporovať. Zdá sa mi to naozaj totálne nelogické a nevraviac o tom, že teda zaradenie jasličiek medzi sociálne služby, čo považujeme za nejakú patológiu, ktorá v rámci, ktorú v rámci spoločnosti štát chce riešiť v sociálnych službách, tak to sa mi zdá už úplne choré.
Takže ďakujem kolegyni za poukázanie praktického príkladu reálnej pomoci a to, čo sme my predstavili v našom návrhu, vlastne s tým súvisí. Hovoríme, že s rozumom budujme tie školské zariadenia, lebo o chvíľku ich nebudeme potrebovať a myslím, že ani jedna samospráva sa nechce dostať do takého stavu, v akom sme boli po nástupe alebo po ukončení socializmu, že samosprávy sa húfne vzdávali budov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorý sa tu nenachádza v Národnej rade prvýkrát. Už sme sa snažili o jeho presadenie v minulom volebnom období a podľa mňa dáva tejto vláde veľmi dobrý návod na to, ako pomôcť, skutočne pomôcť slovenským rodinám.
Viete, že existuje príspevok na starostlivosť o dieťa. Tento príspevok je čerpaný najmä z fondov Európskej únie a je venovaný na starostlivosť o deti do troch rokov. Pamätám si, ako minister sa veľmi tešil, ako sa mu podarilo vyrokovať tento príspevok, že aj Európska únia má teda problém s podporou rodín alebo detí nad jeden rok. Takže tešíme sa, že vtedy sa podarilo vyrokovať príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov.
Dnes vieme, že jeho suma je zvýšená na 280 eur. Dokonca na túto schôdzu predstavili svoj návrh aj kolegovia zo strany SaS, kde navrhujú tento príspevok zvýšiť na 400 eur, čo tiež považujem za jedno z možných riešení podpory zosúladenia rodiny, rodiny a práce.
Náš návrh ide možno iným spôsobom a navrhujeme, že vzhľadom práva na sociálnu situáciu našich rodín a matiek, tešíme sa z toho na jednej strane, že rodičovská dovolenka, "dovolenka" alebo rodičovský príspevok poberajú naši rodičia do troch rokov veku a rovnako je prispôsobený aj Zákonník práce, ktorý drží toto miesto alebo chráni ich pracovné miesto práve v dĺžke poberania rodičovského príspevku. Na druhej strane vieme, aká je situácia v otázke poskytnutia predškolského vzdelávania na Slovensku. Vieme, že opäť máme dve skupiny zariadení. Jedny sú pod správou samospráv a druhé sú súkromné. Verím, že obidva typy týchto zariadení poskytujú kvalitnú, kvalitné vzdelávanie týmto deťom, alebo teda predškolskú výchovu, ale na druhej strane vieme, že existuje taký sociálny nepomer, keďže zariadenia, ktoré sú v správe v samospráve, samosprávy, určitým spôsobom dotujeme my všetci. Kdežto zariadenia, ktoré sú súkromného charakteru, tak na tie si rodičia naozaj musia doplácať, aj vieme, že tristo euro. Ten rozdiel je naozaj veľký a zdá sa nám veľmi nespravodlivé, že ak vláda podporuje, je schopná podporovať matky, aby odchádzali od svojich malých detí do troch rokov práce, nevidíme dôvod, prečo by tak nemali učiniť aj pri starších deťoch, najmä vtedy, ak vieme, že počet miest vo škôlkach je nižší, aký je dopyt.
Do roku 2015 nám chýbalo zhruba 10-tisíc miest v materských školách. Vieme, akým spôsobom to vláda riešila. Dala najskôr desaťmiliónovú dotáciu na vybudovanie kapacít v škôlkach. Na jednej strane si povieme výborne, super, budú sa budovať kapacity, ktoré chýbajú. Ale na druhej strane mám pocit, ako keby si vláda neuvedomovala, koľko, koľko zbytočných možno štrapácií tým samosprávam vytvorí. Áno, vybudujeme nové kapacity a pritom vieme, že od roku 2017 nám ten počet miest bude chýbať stále menej a menej. Od roku 2017 zasa tá demografická krivka, alebo krivka nárastu počtu narodených detí pomaly klesá. Takže budeme mať vybudované priestory a potom ich samospráva bude opäť predávať? Tak ako to bolo po dobe socializmu? Vieme, že vtedy boli vybudované kapacity na príjem, na poskytovanie starostlivosti detí okolo, v počte 100-tisíc. Dnes sa nám rodí okolo 55-tisíc detí ročne. A ako som povedala, od roku 2017 tých zariadení bude opäť menej.
A ak vidíme, že vláda nerobí žiadne pozitívne opatrenia a prorodinné, aby túto situáciu zvrátila, myslím si, že je úplne zbytočné z jej strany dávať dotácie na dobudovávanie fyzických budov. Oveľa lepšie, praktickejšie riešenie by bolo, aby tieto peniaze investovala pre rodičov, ktorí nedostanú buď vôbec miesto alebo nedostanú miesto v samosprávnej škôlke.
Týmto by sa zavádzala povinnosť a naším návrhom zákona by sa zavádzala povinnosť poskytnúť príspevok na starostlivosť dieťaťa rodičom, ktorí nedostanú škôlku vo svojej spádovej oblasti. Je tam presne zadefinovaná, čo je to spádová oblasť. A musím pri tejto príležitosti povedať, že v podstate ide zároveň aj o pomoc samosprávam. Týmto vytvoríme možnože aj tlak na samosprávy a na samotných rodičov, aby ak by ten príspevok chceli, museli by sa prihlásiť na trvalý pobyt v mieste, kde naozaj žijú a kde reálne, kde reálne žijú. Takto by sa to dalo asi zjednodušiť. Zároveň by z toho samospráva mala zvýšený podielový, zvýšenú výšku podielových daní. To by bolo vlastne to plus pre samosprávy, ktoré by súviseli s týmto návrhom zákona.
V zákone alebo novela je navrhnutá tak, že vytvára teda aj samotný mechanizmus posúdenia, že či oprávnená osoba by mala nárok na tento príspevok na starostlivosť o dieťa alebo nie. Ešte raz, hlavným cieľom je zabezpečiť, aby rodičia detí aj od troch do šiestich rokov mali možnosť žiadať o príspevok v prípade, ak nedostanú miesto v štátnej škôlke, zjednodušene povedané. Vieme, že náklady na túto štátnu, na štátnu škôlku alebo na škôlku v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy sú oveľa nižšie ako pri súkromnom zariadení. A zdá sa nám to veľmi nespravodlivo nastavené, ak napríklad nedostane v takejto škôlke miesto a musí možnože aj zanechať pracovné miesto, ktoré jej ten zamestnávateľ drží tri roky, pretože chcela byť s dieťaťom na materskej a nemôže nastúpiť, pretože by nevedela zo svojho platu uplatiť zariadenie súkromné za 300 euro. Preto chceme, aby aj takejto matke štát pomohol a veríme, že aj tým by sa zlepšila životná situácia našich rodín.
Ďakujem vám vopred veľmi pekne za podporu.

Ja tiež sa stotožňujem s návrhom, ktorý bol prednesený a ku ktorému je práve teraz rozprava. A bola by som veľmi rada, keby sa ministerstvo financií vedelo stotožniť aj s tými návrhmi, ktoré sme dnes počuli v rámci, v rámci rokovania Národnej rady. Je veľmi dôležité, aby sme občanom umožnili žiť dôstojný život v meste, ktoré si zvolili za svoje mesto. A podľa mňa, podporovať to, čo zvyšuje chudobu, to, čo zhoršuje jeho sociálny status, je podľa mňa choré. Jednoznačne mestské zastupiteľstvo by malo mať spôsob, ako zlepšovať ľuďom život. A práve tým spôsobom by mohla byť možnosť odsúhlasiť VZN-ko, ktoré by podmienky hazardu vedelo buď prijať alebo odstrániť.
Ak si spomíname pred 4 - 5 rokmi bola diskusia v Národnej rade, kde sme hovorili o tom, že generálna prokuratúra rušila takéto VZN-ká. Tak poďme na to opačne. Zistime prečo, čo bol hlavný dôvod rušenia takýchto VZN-iek v samosprávach a odstráňme ten dôvod rušenia takýchto VZN-iek. Nechoďme na to tak, že sťažíme občanom možnosť zaslúžiť si žiť dôstojne vo svojom mieste.
Ďakujem.