Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí dnes už je vlastne aj schválený, a my sme to brali ako dobrý začiatok na ceste za voľnú nedeľu. Dnes aj v piatok sme mali pokračovanie v ceste za voľnú nedeľu a je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje nielen naše plénum, ale aj spoločnosť. Ale som si zároveň vedomá aj toho, že aj zástupcovia úplnej voľnosti trhu chcú pre...
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí dnes už je vlastne aj schválený, a my sme to brali ako dobrý začiatok na ceste za voľnú nedeľu. Dnes aj v piatok sme mali pokračovanie v ceste za voľnú nedeľu a je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje nielen naše plénum, ale aj spoločnosť. Ale som si zároveň vedomá aj toho, že aj zástupcovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl.
Pre nás je dôležité jednak hovoriť o pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, teda telo človeka potrebuje odpočívať, a zároveň sme sa v našom návrhu snažili, zatiaľ sme to možno zdržiavali, túto diskusiu, vniesť do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Ešte pár rokov dozadu sme mali v Zákonníku práce pojem dni pracovného pokoja, v Zákonníku práce. Dnes už ani toto nemáme a tým si myslíme, že je zúžená ochrana pracujúcich ľudí. Ako som hovorila, rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžeme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich.
Poviem vám jeden príbeh, ktorý som tu už raz hovorila, ale rada ho zopakujem, pretože si myslím, že má veľký zmysel takéto veci opakovať. Pred mnohými rokmi, bolo to ešte v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie v Anglicku, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem čoho všetkého preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Teda ich cieľ bolo mať vyššiu produktivitu práce. Povedali si, že zamestnancom budú dávať voľno nie každých 7 dní, tak ako to bolo bežne zaužívané, alebo 6. deň a 7. voľný, ale skúsia to predĺžiť na 10 dní. To znamená, že chceli nastaviť pracovný cyklus na pravidelnosť na každý desiaty deň, deň voľna. Veď mysleli si, že čo by to malo urobiť? Ľudia budú viac pracovať a to znamená, malo by im to priniesť, teda tým zamestnávateľom, väčšie benefity. Ale predpokladali nesprávne, predpokladali nesprávne, že s organizmom ľudí sa nič neudeje. Po čase na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená, nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobne aj príčinou smrti z preťaženia týchto zamestnancov.
Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku k lepšiemu. Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto je už naozaj prekonané, ale najmä kedy oddychovať. Určite sa nechceme vtláčať niekomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca, a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu aj takí majstri, ktorí povedia, že to je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu, verím, že väčšina spoločností je nastavená na rovnaký čas oddychu.
Pripomeniem ešte zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná. Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude schránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu a mám na mysli teraz rozšírený Zákonník práce z dielne vládnych poslancov, beriem to naozaj ako začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená, nepracovných nedieľ a budem, možno nie až tak nahlas, ale stále sa snažiť o to, aby sme mali nedele v čo najväčšej možnej miere voľné. Teraz nehovorím samozrejme o povolaniach, ktoré si z princípu, u ktorých je v princípe nutná práca cez víkendy, alebo aj nočná práca. Reguláciu, ktorú by sme radi zaviedli našou novelou, sa týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz o voľnej nedeli, kratučko povedala, že nám predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných smenách a vo výrobných činnostiach. A preto ako veľmi dôležité beriem, že do Zákonníka práce je potrebné vniesť aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu a práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu, a pripomeniem, že existujú už aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena, si myslím, nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícií svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj žien, ktoré pracujú práve v maloobchode. Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj keď s novelou, ktorá bola prijatá už v našom pléne ohľadom voľna v štátne sviatky, súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej a prijatím novely, ktorú dnes predkladáme, obmedzíme aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím si, že stále je dostatok priestoru aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané, a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Dovoľte mi zopár príkladov z okolitých krajín, z krajín Európskej únie. Zdá sa, podľa toho, čo vám prečítam, sami uvidíte, že vyspelejšia časť Európy vôbec nerieši problém, že či mať obchody otvorené alebo zatvorené. Väčšina krajín, severných krajín alebo vyspelých krajín Európskej únie už sú s týmito problémami vysporiadané. Napríklad Belgicko, počas sviatkov sú obchody a banky zvyčajne zatvorené. Pomerne zložité pravidlá upravujú ich otváracie doby v nedeľu. Umožňujú totiž zamestnávanie predavačov len po šesť nedieľ v roku. Na majiteľoch podnikov je, pre ktoré nedele sa rozhodnú. Väčšinou tak robia po dohode s ďalšími obchodníkmi či s radnicou. Najčastejšie mávajú v nedeľu otvorené pred Vianocami, medzi sviatkami či na začiatku zliav. Výnimkou sú turisticky atraktívne a pobrežné oblasti, kde môžu radnice nedeľný predaj povoliť, rovnako ako konanie trhov a podobne. Vo Francúzsku obchody sú zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako 6 dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa. Výnimku majú len malé prevádzkarne v turistických zónach stanových miestnymi prefektúrami, alebo napríklad na staniciach. Potravinárske obchody môžu predávať v nedeľu dopoludnia. Zamestnanci musia ale mať náhradné voľno a v nedeľu môžu slúžiť len každý druhý týždeň. Ich služba musí byť dobrovoľná, potvrdená podpisom. V Maďarsku, vieme, že nedávno zrušili platnosť zákona, ktorý zakazoval prácu v nedeľu, ale povedzme si otvorene, že na rozdiel od Slovenska, kde patríme medzi rekordérov v nedeľnej práci, Maďarsko bolo, je jednou z krajín, kde tá nedeľná práca naozaj je vo veľmi nízkom meradle. V Maďarsku je, myslím, že okolo 6 % tvorí nedeľná práca, kdežto na Slovensku cez 20 percent.
Rovnako mi dovoľte ešte povedať, že Parlamentný inštitút nám poslal ešte materiály, ktoré vypracoval na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Európskej únie v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu. Dotazovali 19 krajín Európskej únie. Odpovede alebo teda odpovede prišli z devätnástich krajín – z Belgicka, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Z týchto devätnástich krajín bolo 8 krajín bez regulácie, to znamená, z tých, ktorí poslali svoje vyjadrenia, 11 krajín ju nejakým spôsobom regulujú o nedeľný predaj. Je veľmi zaujímavým, že ak by ste si pozreli prehľad v tejto tabuľke, tak zistíte, že naozaj vyspelá časť Európy, by sme mohli jednoznačne povedať, že tam sú vysporiadaní s prácou v nedeľu rôznymi spôsobmi. Ide o to, že aj v krajinách, ktoré majú jednoznačný zákaz práce v nedeľu, vždy existuje nejaká možnosť, ja neviem, na samospráve, územných samosprávach alebo miestnych samosprávach, ktorá vie tento úplný zákaz obmedziť, ak existujú alebo, ja neviem, ak sa organizujú rôzne festivaly alebo nejaké iné spoločenské udalosti.
Takže možno na záver, nebuďme veľmi malicherní a umožnime aj zamestnancom, najmä ženám, ktoré pracujú v maloobchode, viac času stráveného s rodinou, so svojimi deťmi, so svojimi priateľmi, pripojme sa naozaj k západnej časti Európskej únie, k vyspelej časti Európske únie, ktorá s týmto vôbec nemá problém. A preto si myslím, že vôbec neobstojí ani argument, že nemáme sa pchať ľuďom do toho, akým spôsobom fungujú, pretože je evidentné aj z rôznych, aj sociologických štúdií, že práve pravidelný oddych má veľký vplyv na kvalitu práce, na efektivitu v práci, na lepšiu náladu zamestnancov a podobne.
Takže len taká výzva na záver. Snažme sa sceľovať rodiny. Je jedno, že či má dieťa alebo teda vôbec nie je jedno, či má dieťa voľnú sobotu, nedeľu a rodič v stredu alebo vo štvrtok, malo by nám záležať na tom, aby rodiny alebo členovia rodiny mohli tráviť čas spoločne. Pripojme sa teda k vyspelej časti Európy!
Ďakujem pekne.
Skryt prepis