Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.4.2017 o 16:32 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 4.4.2017 16:47 - 16:55 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte uviesť návrh zákona o sociálnych službách, ktorý predkladáme spolu s kolegami z klubu OĽANO – NOVA. V jednoduchosti by som asi tento návrh nazvala záchrana stacionárov. Sami viete, že na minulej schôdzi sme prijali novelu zákona o sociálnych službách, tzv. jasličkový zákon, väčšina sa alebo tá verejná mienka sa krútila naozaj okolo vytvorenia služby pre jasličky alebo pre deti do troch rokov, ale na druhej strane oblasť, ktorá trápi možno dnes viac ako 3-tisíc klientov stacionárov, zostala trošku nepovšimnutá. Došlo k zmenám, ktoré môžu byť likvidačné pre mnohých poskytovateľov sociálnej služby komunitného charakteru alebo ambulantného charakteru, teda pre poskytovateľov stacionárov.
Vieme, že pán minister nám dôvodil, a to sme mu aj nebrali, že túto službu, bohužiaľ, zneužívali, priam zneužívali mnohí poskytovatelia, nie klienti, ale poskytovatelia. A na to má pán minister mať dostatočne dobré prispôsobené kontrolné orgány, aby každé zneužite vedel dostatočne odsledovať a zabrániť mu. Pán minister však nechal štyri roky tieto stacionáre vyrastať ako huby po daždi, nevenoval im dostatočnú pozornosť, aj keď mal informácie, že sa tam nekoná, nenakladá s verejnými prostriedkami tak, ako sa má. Aj napriek tomu všetkému sa rozhodol pripraviť novelu, na minulej schôdzi, zopakujem, že bola prijatá, ktorá však likviduje alebo nastavuje likvidačné podmienky aj pre dobrých a spravodlivých poskytovateľov takejto služby. Jedná sa o formu ambulantnej služby a v skratke zhrniem veci, ktorých sa v našej novele dotýkame.
V predchádzajúcej novele sa stanovil minimálny počet hodín na jedno zriadené miesto v zariadení, v ktorom sa poskytuje sociálna služba, a zároveň ponecháva sa suma finančných prostriedkov, ale ministerstvo stanovilo počet hodín na jedno zriadené miesto v zariadení na 80 hodín, nie na klienta, ale na jedno zriadené miesto. My hovoríme, keďže ide o klientov, ktorí sú od stupňa odkázanosti dnes už tri, tri a viac, to znamená, ťažšie zdravotné postihnutia, to znamená, týka sa posúdenia 3, 4, 5 a 6, alebo týchto skupín, zdá sa nám, že tých 80 hodín mesačne bude naozaj veľmi ťažké vykryť. Najmä ak viete, že máte zazmluvnených, ja neviem, 15 alebo 20 klientov, a vy pokiaľ tento bude hospitalizovaný, viete, že pravidelne chodia, neviem, na štvorhodinové pobyty, náhle bude hospitalizovaný alebo bude PN, vy nebudete mať šancu získať nového klienta. Keď sa vám večer stane, že vám dajú vedieť, že nepríde, proste do rána si nevycucáte toho klienta z prsta. Takže týmto opatrením, ktoré zaviedla vláda, sa môže stať, že služba bude poskytovaná oveľa menej kvalitnejšie ako doteraz.
Takže chceme, aby sa znížil počet hodín na jedno zriadené miesto z 80 hodín mesačne, čo je približne 4 hodiny denne, na 60 hodín mesačne, čo bude vykrývať aj prípadné straty, ak by klienti neboli možní, nemohli aktuálne nastúpiť alebo jednoducho nemohli by sa zúčastniť toho celého procesu.
Zároveň vo svojej novele hovoríme aj o tom, že chceme upravovať aj príspevok, výšku príspevku na tieto denné stacionáre.
Vládny návrh zákona ponecháva hodnotu na výške 184 eur na jedno miesto, my hovoríme, že v poriadku, pokiaľ bude týchto, pokiaľ to bude služba, ktorá je poskytovaná dospelým ľuďom alebo seniorom, áno, ten príspevok môžeme nechať, ale pokiaľ sa táto služba bude poskytovať deťom, ktoré ešte stále môžu mať prospech zo služby v podobe zlepšenia zdravotného stavu, psychického stavu, alebo zlepšenia motorickej zručnosti a schopnosti, tak v tom prípade si to bude vyžadovať aj oveľa väčšie profesionálne nasadenie. A to znamená, že navrhujeme, aby v takomto prípade dostali výšku odmeny, výšku za jedno zriadené miesto alebo finančný príspevok na zriadené miesto vo výške 280 eur.
Rovnako si myslíme, že je veľmi dôležité aj operovať s personálnymi štandardmi. Vládna novela navrhla plošne počet odborného personálu na klientov jeden na šiestich klientov. My hovoríme, že pokiaľ sa bude opäť jednať o ľahšie stavy, o skupiny 3 a 4 odkázanosti, že súhlasíme s tým, aby bolo, teda ak budú ťažšie stavy, stav 5 a 6 odkázanosti, aby bola venovaná takýmto ľuďom väčšia opatera. A to znamená, že im naozaj stačí šesť klientov na jeden odborný personál. Pokiaľ by však išlo o ľahšie diagnózy a zároveň že by to bola odkázanosť 3 a 4, tak tam úplne postačuje možno na jeden odborný personál deväť klientov.
Toto sú všetky základné zmeny, ktoré sme sa rozhodli v tejto novele upraviť a pripraviť. Okrem tohoto, okrem záchrany stacionárov, by sme boli radi, ak by sa podarilo upraviť výšku v zariadeniach opatrovateľskej služby a v zariadeniach pre seniorov, ktoré rovnako trpia podvýživou. Už pri návrhu zákona o štátnom rozpočte sme hovorili o tom, že sociálne zariadenia naozaj veľmi ťažko prežijú tento rok. Vieme, že ministerstvo síce pripravuje novelu zákona o sociálnych službách, kde má kompletne riešiť poskytovateľov sociálnych služieb a hlavne finančné vyhodnotenia. Ale podľa informácií, ktoré máme z týchto pracovných stretnutí, zatiaľ k zhode nedošlo. A podotýkam, že existuje veľký problém, že práve zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby tento rok nemusia prežiť.
A chcela by som vedieť, že či si štát zoberie na zodpovednosť to, že klienti nebudú mať, nebudú mať kde byť umiestnení. Jedná sa zhruba o šestnásťtisíc klientov.
Takže toto je zhruba základ toho, čo sme sa snažili do novely dostať. Jednoducho nazvané, záchrana stacionárov. Ide nám o to, aby tí, ktorí poskytujú službu kvalitne a zodpovedne, nemuseli živoriť alebo aby mohli poskytovať túto službu ďalej rovnako zodpovedne a aby i ministerstvo nekládlo úplne likvidačné podmienky.
Takže toľko na úvod a zároveň sa hlásim, pán predsedajúci, o slovo v rozprave.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 16:32 - 16:33 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba veľmi kratučko zareagujem, že zdalo sa mi, keď som, teda vedela som, aký návrh zákona predkladáte, zdalo sa mi čudné, že v dnešnej dobe, ktorá je plná internetu a všelijakých technológií, nových, moderných, že neexistuje takýto spôsob vedenia triednej knihy. Takže podľa mňa toto by mala byť úplne taká najsamozrejmejšia drobnosť, nad ktorou pri hlasovaní, o ktorej by asi nemal váhať dnes ani jeden poslanec. A teda budem dúfať, že sa vám podarí tento malý, maličký krôčik k lepšej, neviem, k lepšiemu školstvu presadiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 16:15 - 16:17 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak to vyzerá, z toho, čo si, kolegyňa, hovorila, takže vlastne ten, keď nemá niečo pána, tak sa možnože aj menej sleduje, ako sa plnia tie naše záväzky. A rovnako to, lebo to je aj naozajstným dôvodom, prečo sa rozhodla kolegyňa takúto novelu kompetenčnú vlastne priniesť do parlamentu, stanovením presných kompetencií alebo povinností bezbariérovosti na ministerstvo práce, na ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo školstva, sa im teda možnože sťažuje situácia, týmto ministerstvám, ale konečne by mali tieto zariadenia aj pána, ktorý by dohliadal na tú skutočnú bezbariérovosť. Znova sa vrátim k tomu, že u nás je najväčším problémom pri bezbariérovosti dostatok odborníkov. Faktom je, že na školách, na vysokej škole je veľmi málo táto oblasť spomínaná, je veľmi málo aj hodín venovaných tejto oblasti, takže aj toto je problémom, ktorý sa týka priamo vzdelávania.
Takže ďakujem kolegyniam za všetky príspevky, ktoré poukázali na najväčšie problémy, ktoré v našej spoločnosti sú v súvislosti s bezbariérovosťou. Fakt veľa drobností, ktoré my považujeme za drobnosti, sú veľmi dôležité práve pre hendikepovaných ľudí. A je úplne iné, ak urobíme jednu nájazdovú rampu, ale neurobíme vodiaci pás pre nevidiacich. Že vtedy, jak keby tie opatrenia strácajú možno zmysel. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 16:01 - 16:03 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zo začiatku si, Veronika, upriamila pozornosť na to vzdelávanie. Ja by som možnože pripomenula, pochádzam z Oravy a je tam naozaj veľa mladých ľudí, ktorí majú hendikep, s ktorým musia žiť. A spomínam si na pár rozhovorov s rodičmi týchto detí, ako vlastne si nevedia rady, že čo majú vlastne robiť. Je jedna špeciálna stredná škola na Orave, takže tam majú možnosť dávať svoje deti. Ale šikovnejšie deti majú problém na normálnu zdravotnú školu sa dostať. Viem o jednej vozíčkarke za niekoľko rokov, ktorá vyštudovala strednú obchodnú školu, ale iní rodičia, proste, nevedia, že naozaj musia veľa kilometrov, sto kilometrov dieťa svoje voziť, aby sa vlastne nejak dobralo k nejakému vzdelaniu. Že je to fakt hanbou.
A rovnako tu hovorím o stredných školách, ako je ťažko zaradiť ťažko zdravotne postihnutého človeka na strednú školu. A človek by si myslel, že škôlky alebo prvý stupeň, druhý stupeň základných škôl, že by mal byť už samozrejmé, no vôbec nie. Ako integrácia ľudí so zdravotným problémom je na Slovensku veľkým problémom. Hovorím špeciálne o Orave, lebo tam viem, ako tie maminy dobre že v slzách nie sú, že čo budú robiť so svojím dieťaťom, však ono chce chodiť do školy, ono sa chce socializovať a kde, ako sa majú domôcť, aby ich riaditelia naozaj prijali. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 15:50 - 15:52 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja skončím tam, kde si ty, Anka, teda začnem tam, kde si ty skončila. Mám obavu, že u nás sa každý bojí zodpovednosti. A práve aj týmto zákonom alebo touto novelou sa dáva zodpovednosť za bezbariérovosť naozaj ministerstvám školstva a zdravotníctva. Hej, je to veľké bremeno, je to veľké sústo možno pre ministerstvá, ale tak ako som povedala už v predchádzajúcom vstupe, že treba ísť krok po kroku. Hovorila si alebo teda z toho, čo si hovorila, mi vyplynulo, že chýba nám možno citlivosť na niektoré, na niektoré momenty, no, ktoré sú dôležité, a na niektoré drobnosti, ktoré sú dôležité pre zdravotne postihnutých. Pre nás sú to drobnosti, ale pre nich sú to naozaj životne dôležité rôzne potreby.
Druhá vec je, že nám častokrát na tých stavebných úradoch, ktoré schvaľujú aj práve tú bezbariérovosť alebo úpravy bezbariérové alebo teda dohliadajú na to, aby každá budova, nová budova bola bezbariérová, aspoň teda tá verejná budova bola bezbariérová, tak nám chýbajú už školení ľudia, ktorí takisto v dobrej vôli a v dobrej viere odsúhlasia projekt, však má to bezbariérové prvky, ale v skutočnosti, keď sa tá budova postaví, tak zistíme, že ani po tej akože bezbariérovej budove sa nemôžu pohybovať ľudia s rôznymi zdravotnými hendikepmi. A práve aj toto bolo dôvodom ľudí, ktorí keď sa pripravoval ten stavebný zákon, ľudí, ktorí sa zaoberali bezbariérovosťou, veľmi tuho upozorňovali na kontrolný mechanizmus, že ten, ten nie je nastavený nijakým spôsobom. Hľadali sa spôsoby, ako by sa tá kontrola mohla robiť, ako by sa mohla prevádzať, ale koniec koncov vždy to skončilo na tom, že však my nemáme dostatok ľudí, ktorí by vedeli efektívne zho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 15:43 - 15:45 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Tiež som presvedčená o tom, že zmeny treba robiť postupnými krokmi a práve ak by sa podarilo schváliť takúto úpravu, ktorú máme v predkladanej novele, to znamená, že dať kompetencie ministerstvu zdravotníctva a školstva, tak je to znova krôčik dopredu. Je naozaj nemysliteľné, aby v dnešnom svete nebola možná zdravotná dostupnosť, nebola dostupná zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie naozaj pre všetkých. Je to smutný príklad Slovenska.
A ešte, ak si hovorila o stavebnom zákone. Sama viem, keď sa minulé volebné obdobie zdalo, že bude prijatá, tak bude prijatý nový stavebný zákon. Hneď ako teda prišiel do parlamentu, sme sa začali zaujímať o bezbariérovosť v tomto stavebnom zákone, mali sme pripravené, s pomocou akademikov, samozrejme, niektoré ustanovenia, ktoré by bolo potrebné zmeniť. A čo ma najviac trápi, tak ministerstvo dopravy nebolo ochotné akceptovať zmeny, ktoré by naozaj výrazne vedeli zlepšiť možno potom budúcnosť niektorých budov práve vplyvom stavebného zákona.
Takže ďakujem pekne za všetky príklady, ktoré si, Silvia, uviedla a je to znakom malosti, že ešte v dnešných časoch nie sme schopní a ochotní akceptovať prítomnosť zdravotne postihnutých ľudí a boria sa naozaj s niesmiernymi problémami, ktoré im znepríjemňujú život a priam znemožňujú. Znemožňujú vzdelanie a zdravotnú starostlivosť častokrát, čo všetci máme ako niečo úplne bežné aj samozrejmé. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 10:42 - 10:44 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Aj ja si myslím, že tento, tento návrh asi nemá teraz veľkú šancu na prejdenie, ale dôležité je stále o tom hovoriť. Opäť zopakujem, že tak ako bol navrhnutý vládny návrh zákona o štátnych sviatkoch alebo teda zákaze alebo regulácii maloobchodu počas štátnych sviatkov, je to prvým krokom k tomu, aby sa upravil alebo reguloval maloobchodný predaj aj v nedeľu. Vôbec si nemyslím, že ide to v rozpore s návrhom, o ktorom budeme tak isto hovori,ť a hovorí o tom, že do Zákonníka práce sa má zaviesť aj pojem práca v nedeľu, práca v sobotu a mať za to povinnosť adekvátneho ohodnotenia. Ale úplne súhlasím s tým, čo si, Rišo, hovoril, že práca v nedeľu nevedie k prosperite krajiny. Som o tom naozaj presvedčená, lebo ten pravidelný cyklus oddychu sa po, ak ho teda nedodržiavame, jednoznačne musím povedať, že sa to podpíše pod zdravie, psychicky vývoj jedinca, ale aj celých rodín. Hovoril si dlho o tých spoločenstvách, ktoré vytvárajú vlastne rodiny. Áno, pokiaľ nebudem dbať na to, že rodiny musia nájsť dostatok času na to, aby spolu vedeli tráviť, nielen trávili, ale aj vedeli tráviť voľný čas, tak dovtedy sa spoločnosti alebo aj rodinám nebude dariť dobre.
Tiež ma zaujala myšlienka, ktorú si povedal, že vlastne prácou v nedeľu rozširujeme pracujúcu chudobu. S tým takisto výsostne súhlasím. Pretože, ako som už spomínala, 99 % v maloobchodnom predaji pracujú ženy. A vieme, vo väčšine prípadov dostávajú minimálnu mzdu. Chvála všetkým reťazcom, ktoré, je ich pár teda len, ktoré dávajú slušné príplatky za sobotu a nedeľu, ale mnohé ženy pracujú za minimálnu mzdu a ich príplatok za prácu v nedeľu, ktorý je samozrejme len braný ako nadčas, je desať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 10:16 - 10:17 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba kratučko. Ja by som to zhrnula možno tak, že naozaj cieľom tohto návrhu je začať zlaďovať voľno v rodine na jeden deň, poprípade na víkend. Fakt je úplne scestné, ak vieme, že deti nemôžu mať inokedy voľno, pretože sú školopovinné, ako cez víkend a rodičia nemôžu mať voľno v iný deň, ako im vyjde práve pracovná zmena. Teraz myslím nielen na prevádzky v maloobchode, ale aj naozaj vo výrobnej sfére. Je smutné, že spoločnosť dospela k tomu, že rodina sa nevie zísť ani k sviatočnému stolu. Každopádne osobné skúsenosti po stretnutiach, najmä so ženami, treba si uvedomiť, že, hej, viac ako, alebo takmer 99 % maloobchodných prevádzok obsluhujú práve cez víkendy ženy, hej. Takže toto je vyslovená ženská téma, dalo by sa povedať a je úplne choré, že nevieme zabezpečiť týmto ženám možno jeden pravidelný oddychový deň v roku, bolo teda, jeden pravidelný oddychový deň každý týždeň. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:46 - 9:48 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom. V podstate zareagujem ale najmä na pána poslanca Kéryho. Pán poslanec Kéry, už pri tých voľných nedeliach sme niekoľkokrát zdôraznili, že nič nie je v rozpore. Je úplne normálne, že sa snažíme regulovať prácu v nedeľu v maloobchodnom predaji, a rovnako považujem za úplne dobré a spravodlivé, ak ľuďom, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach, ktoré nie sú maloobchodný predaj, ide o výrobné linky, napríklad vo všetkých automobilkách dostali adekvátne príplatky za prácu v nedeľu, cez víkend, aby to bolo iné ako dnes. Viem, že mnohé podniky sú súčasťou kolektívnych zmlúv. Vyjednáva sa. Majú dosiahnuté dobré podmienky. Ale je mi ľúto, že vám nezáleží na tých ľuďoch, ktorí nie sú pokrytí tými kolektívnymi zmluvami. V tomto nemajú odborári žiaden problém. Len mi je ľúto zasa, že odborári v tomto duchu hovoria, však nech prídu do odborov, k odborom, a pritom viete, že malé podniky majú práve problém s tým, že zamestnanci sú niektorými zamestnávateľmi možno tlačení do toho, aby nevytvárali odbory. Bohužiaľ, je aj taká situácia.
Takže považujem za veľmi dôležité povedať, že nie je to v rozpore s tým, čo predkladáme ako druhý návrh zákona, príplatok za prácu v nedeľu. A myslím si, že schválenie tohto alebo regulácia maloobchodného predaja na Slovensku pomôže mnohým slovenským rodinám. Keď ste hovorili o tom, že či existujú nejaké prieskumy a že či sme teda rokovali s niekým. Máme predsa jasné stanovisko Zväzu obchodu a cestovného ruchu, ktorí sami povedali, že nemajú problém s obmedzením nedeľného predaja. Dokonca mnohí zamestnávatelia ako obchodníci nepovažujú dopady takéhoto konania za nejaké výrazné. Okrem toho celá atmosféra v spoločnosti je naozaj väčšinovo naklonená, podľa prieskumov naklonená voľnej nedeli.
Takže ďakujem veľmi pekne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:26 - 9:41 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí dnes už je vlastne aj schválený, a my sme to brali ako dobrý začiatok na ceste za voľnú nedeľu. Dnes aj v piatok sme mali pokračovanie v ceste za voľnú nedeľu a je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje nielen naše plénum, ale aj spoločnosť. Ale som si zároveň vedomá aj toho, že aj zástupcovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl.
Pre nás je dôležité jednak hovoriť o pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, teda telo človeka potrebuje odpočívať, a zároveň sme sa v našom návrhu snažili, zatiaľ sme to možno zdržiavali, túto diskusiu, vniesť do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Ešte pár rokov dozadu sme mali v Zákonníku práce pojem dni pracovného pokoja, v Zákonníku práce. Dnes už ani toto nemáme a tým si myslíme, že je zúžená ochrana pracujúcich ľudí. Ako som hovorila, rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžeme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich.
Poviem vám jeden príbeh, ktorý som tu už raz hovorila, ale rada ho zopakujem, pretože si myslím, že má veľký zmysel takéto veci opakovať. Pred mnohými rokmi, bolo to ešte v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie v Anglicku, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem čoho všetkého preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Teda ich cieľ bolo mať vyššiu produktivitu práce. Povedali si, že zamestnancom budú dávať voľno nie každých 7 dní, tak ako to bolo bežne zaužívané, alebo 6. deň a 7. voľný, ale skúsia to predĺžiť na 10 dní. To znamená, že chceli nastaviť pracovný cyklus na pravidelnosť na každý desiaty deň, deň voľna. Veď mysleli si, že čo by to malo urobiť? Ľudia budú viac pracovať a to znamená, malo by im to priniesť, teda tým zamestnávateľom, väčšie benefity. Ale predpokladali nesprávne, predpokladali nesprávne, že s organizmom ľudí sa nič neudeje. Po čase na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená, nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobne aj príčinou smrti z preťaženia týchto zamestnancov.
Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku k lepšiemu. Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto je už naozaj prekonané, ale najmä kedy oddychovať. Určite sa nechceme vtláčať niekomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca, a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu aj takí majstri, ktorí povedia, že to je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu, verím, že väčšina spoločností je nastavená na rovnaký čas oddychu.
Pripomeniem ešte zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná. Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude schránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu a mám na mysli teraz rozšírený Zákonník práce z dielne vládnych poslancov, beriem to naozaj ako začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená, nepracovných nedieľ a budem, možno nie až tak nahlas, ale stále sa snažiť o to, aby sme mali nedele v čo najväčšej možnej miere voľné. Teraz nehovorím samozrejme o povolaniach, ktoré si z princípu, u ktorých je v princípe nutná práca cez víkendy, alebo aj nočná práca. Reguláciu, ktorú by sme radi zaviedli našou novelou, sa týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz o voľnej nedeli, kratučko povedala, že nám predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných smenách a vo výrobných činnostiach. A preto ako veľmi dôležité beriem, že do Zákonníka práce je potrebné vniesť aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu a práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu, a pripomeniem, že existujú už aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena, si myslím, nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícií svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj žien, ktoré pracujú práve v maloobchode. Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj keď s novelou, ktorá bola prijatá už v našom pléne ohľadom voľna v štátne sviatky, súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej a prijatím novely, ktorú dnes predkladáme, obmedzíme aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím si, že stále je dostatok priestoru aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané, a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Dovoľte mi zopár príkladov z okolitých krajín, z krajín Európskej únie. Zdá sa, podľa toho, čo vám prečítam, sami uvidíte, že vyspelejšia časť Európy vôbec nerieši problém, že či mať obchody otvorené alebo zatvorené. Väčšina krajín, severných krajín alebo vyspelých krajín Európskej únie už sú s týmito problémami vysporiadané. Napríklad Belgicko, počas sviatkov sú obchody a banky zvyčajne zatvorené. Pomerne zložité pravidlá upravujú ich otváracie doby v nedeľu. Umožňujú totiž zamestnávanie predavačov len po šesť nedieľ v roku. Na majiteľoch podnikov je, pre ktoré nedele sa rozhodnú. Väčšinou tak robia po dohode s ďalšími obchodníkmi či s radnicou. Najčastejšie mávajú v nedeľu otvorené pred Vianocami, medzi sviatkami či na začiatku zliav. Výnimkou sú turisticky atraktívne a pobrežné oblasti, kde môžu radnice nedeľný predaj povoliť, rovnako ako konanie trhov a podobne. Vo Francúzsku obchody sú zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako 6 dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa. Výnimku majú len malé prevádzkarne v turistických zónach stanových miestnymi prefektúrami, alebo napríklad na staniciach. Potravinárske obchody môžu predávať v nedeľu dopoludnia. Zamestnanci musia ale mať náhradné voľno a v nedeľu môžu slúžiť len každý druhý týždeň. Ich služba musí byť dobrovoľná, potvrdená podpisom. V Maďarsku, vieme, že nedávno zrušili platnosť zákona, ktorý zakazoval prácu v nedeľu, ale povedzme si otvorene, že na rozdiel od Slovenska, kde patríme medzi rekordérov v nedeľnej práci, Maďarsko bolo, je jednou z krajín, kde tá nedeľná práca naozaj je vo veľmi nízkom meradle. V Maďarsku je, myslím, že okolo 6 % tvorí nedeľná práca, kdežto na Slovensku cez 20 percent.
Rovnako mi dovoľte ešte povedať, že Parlamentný inštitút nám poslal ešte materiály, ktoré vypracoval na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Európskej únie v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu. Dotazovali 19 krajín Európskej únie. Odpovede alebo teda odpovede prišli z devätnástich krajín – z Belgicka, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Z týchto devätnástich krajín bolo 8 krajín bez regulácie, to znamená, z tých, ktorí poslali svoje vyjadrenia, 11 krajín ju nejakým spôsobom regulujú o nedeľný predaj. Je veľmi zaujímavým, že ak by ste si pozreli prehľad v tejto tabuľke, tak zistíte, že naozaj vyspelá časť Európy, by sme mohli jednoznačne povedať, že tam sú vysporiadaní s prácou v nedeľu rôznymi spôsobmi. Ide o to, že aj v krajinách, ktoré majú jednoznačný zákaz práce v nedeľu, vždy existuje nejaká možnosť, ja neviem, na samospráve, územných samosprávach alebo miestnych samosprávach, ktorá vie tento úplný zákaz obmedziť, ak existujú alebo, ja neviem, ak sa organizujú rôzne festivaly alebo nejaké iné spoločenské udalosti.
Takže možno na záver, nebuďme veľmi malicherní a umožnime aj zamestnancom, najmä ženám, ktoré pracujú v maloobchode, viac času stráveného s rodinou, so svojimi deťmi, so svojimi priateľmi, pripojme sa naozaj k západnej časti Európskej únie, k vyspelej časti Európske únie, ktorá s týmto vôbec nemá problém. A preto si myslím, že vôbec neobstojí ani argument, že nemáme sa pchať ľuďom do toho, akým spôsobom fungujú, pretože je evidentné aj z rôznych, aj sociologických štúdií, že práve pravidelný oddych má veľký vplyv na kvalitu práce, na efektivitu v práci, na lepšiu náladu zamestnancov a podobne.
Takže len taká výzva na záver. Snažme sa sceľovať rodiny. Je jedno, že či má dieťa alebo teda vôbec nie je jedno, či má dieťa voľnú sobotu, nedeľu a rodič v stredu alebo vo štvrtok, malo by nám záležať na tom, aby rodiny alebo členovia rodiny mohli tráviť čas spoločne. Pripojme sa teda k vyspelej časti Európy!
Ďakujem pekne.
Skryt prepis