Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za slovo.
Najprv zneužijem priestor, keďže som bol oslovený a niekoľkokrát spomenutý ako človek, ktorý vládne časti tretieho sektora, tak poznámku k tomu. Mimovládne organizácie a aj taká, ktorej som naozaj zakladateľom, hodnotili programy, predvolebné programy politických strán. SMER nemal žiaden program. Povedať, že preto ho predbehla napríklad strana Sloboda a Solidarita, lebo ja som zakladal INEKO, sa jednoducho ani nedá, ani nedá. Nebol v zozname SMER.
Ale porovnávať tú moju pozíciu voči – a nielen INEKU, ešte som aj Transparency International zakladal, aby ste mali do budúcej faktickej poznámky silný argument. Počúvajte, prirovnávať tento môj vplyv na mimovládne organizácie a kritizovať ho zo strany, strany, kde naozaj sú tie vplyvy teda veľké, to už aj mňa vytiahne do takejto debaty. Pretože vy viete, aké je pozadie SMER-u, a ak máte naozaj pocit, že Transparency a INEKO má podobné pozadia, že ja sa tam točím okolo nejakých mimovládok, tak prineste nejaké argumenty a prineste dôkazy.
A pokiaľ ide o hodnotenie tých programov, tak všetky, pokiaľ viem, všetky tie organizácie zverejnili detailnú metodiku, a skritizujte tú metodiku, tam je to krok po kroku hodnotené, tie programy, a priznaná je metodika, podľa akých kritérií hodnotili tie programy. Tak dobre, ak tam spravili nejakú chybu, sem s tým, ale vplyv naozaj na think tanky, ktoré sú súčasťou liberálnej demokracie, nemajú ani oligarchovia, ani politické strany a už nie vôbec poslanec za politickú stranu.
No, k programovému vyhláseniu vlády. Toto má byť vláda, ktorá chce prekonať staré deliace čiary z 90. rokov. Zrejme sa myslí, že jedna z tých deliacich čiar je aj čiara medzi Slovákmi a Maďarmi. Pamätníci si ale dobre spomenú určite na to, že SMER vôbec nebola strana, ktorá v časoch, keď tá deliaca čiara bola ostrá, sa snažila vyriešiť ten problém. Slovenská akadémia vied urobila prieskum, z ktorého vyplynulo, že v ´96. roku 40 % Slovákov sa obávalo Maďarska. V roku 2014 už iba 5 % Slovákov sa obávalo Maďarska ako krajiny, ktorá by mohla Slovensko ohroziť. Toto ale prebehlo naozaj, toto môžme považovať za prekonanie deliacej čiary, historické prekonanie historickej deliacej čiary, ale SMER v tom veľmi veľkú pozitívnu úlohu nezohral. Naopak, predsa SMER zobral nie Andreja Danka do koalície vtedy, ale Jána Slotu. Jána Slotu, ktorý naozaj, o ktorom nikto nemôže povedať, že by prekonával tieto deliace čiary.
Chcem tým povedať, že toto je kľúčová črta, kľúčová črta SMER-u, že teraz sa prihlási k vyriešenému problému. Neprihlásil sa k riešeniu toho problému vtedy, keď ten problém bol fakt ťažký pre Slovensko, vtedy sa neprihlásil, vtedy získaval marketingové body a preferencie na tom. Teraz, keď už je prekonaný, tak teraz sa prihlási už k tomu riešeniu. A toto je vážny problém SMER-u, volá sa populizmus a znamená, že ide o stranu, ktorá keď si môže vybrať medzi správnym riešením, ktoré nie je veľmi populárne, alebo nesprávnym, ktoré populárne je, tak má tendenciu viac sa prikloniť k tomu druhému než strany, ktoré by mali spravovať krajinu. A z tohto odvodím aj svoje hlasovanie, keď budeme hlasovať o dôvere vláde.
Uviedol som tento príklad ako ilustráciu toho, čo si myslím o nie celom programovom vyhlásení, ale veľkej jeho časti. Napríklad aj dokonca o časti, ktorá sa venuje verejným financiám, konkrétne rozpočtu. Naše verejné financie sú neudržateľné. Vieme, že v roku 2064 budeme mať verejný dlh, ak sa nič nezmení, na úrovni zhruba 251 %, samozrejme, to je len teoretická úroveň, lebo dovtedy by sme skrachovali. Čiže vážna, vážna vec. Preto musíme postupne znižovať deficit verejných financií. Ak to budeme robiť postupne, postupne, nebude to veľmi bolieť, ak to nebudeme robiť postupne, tak príde čas, kedy to bude potom naraz riešené a bude to veľmi bolieť. A tu chcem ukázať dva grafy, z ktorých vyplýva, že vláda tú požiadavku na znižovanie deficitu verejných financií jednoducho tlačí pred sebou a v minulom volebnom období nehovorila pravdu.
Prvý graf sa týka deficitu v roku 2014 (rečník ukázal smerom k plénu prvý graf), ktorý podľa notifikácie Európskej komisie z ´15. roku, november 2015, dosiahol 2,79 % za rok 2014. V roku 2013 vláda tvrdila, že v ´14. budeme mať deficit 2,6 %, do roku 2012, na začiatku volebného obdobia, vláda hovorila, že ten deficit v ´14. bude 2,3 percenta. Podobne tá história vyzerá aj s deficitom za rok 2015. Dnes práve Európska komisia zverejnila číslo za rok 2015, ktoré je na úrovni 3 % deficitu HDP. A pozrite sa, čo hovorila o deficite v roku 2015 vláda v minulosti. Na začiatku volebného obdobia hovorila, že v roku 2015 budeme mať deficit 1,7 %, v trinástom povedala, že to budú 2 %, v štrnástom 2,49 a ešte v pätnástom hovorila, že to bude 2,55 percenta. Nakoniec to boli 3 percentá. Preto mi je dosť ťažko uveriť a mám na to právo, mám právo nie celkom veriť tomu, že keď teraz vláda hovorí, že budeme mať nulový deficit do roku 2020, že hovorí pravdu, pretože pozrite sa, ako sa ten plán menil z roka na rok. Na začiatku hovorila vláda 1,7, skončilo to tromi percentami v minulom volebnom období. To ja si myslím, že teda ak mám hovoriť o dôvere, tak toto je dôležitý graf, ktorý ma presviedča o tom, že nemám povinnosť veriť, že keď teraz vláda povie nulový deficit 2020, že je to 50 na 50. Nie je to 50 na 50. Mám nejaké skúsenosti a mám nejaké štatistiky, ktoré hovoria, že v minulosti to tak nebolo, ako vláda dopredu hovorila.
Pekná vec v programovom vyhlásení je už niekoľkokrát spomínaná hodnota za peniaze, autori Filko, Kišš, Ódor, veľmi, veľmi pekná, ale vidím veľké riziká, ktoré sú s ňou spojené. Jedno spočíva práve v tej miere populizmu. Ja nehovorím, že sú tu ostatné strany, ktoré nemajú žiaden populizmus, alebo nie sú vôbec populistické, to nehovorím. Hovorím, že SMER je v tomto dosť výkonný, viac než by mal byť. Nota bene keď zohľadním, aké má preferencie, tam už tá povinnosť morálna správať sa štátnicky je vyššia, no.
Teraz k tej hodnote za peniaze. Jedno riziko spočíva práve v tom populizme, že ak chceme napríklad zefektívniť zdravotníctvo alebo školstvo alebo súdnictvo, tak sa to nedá inak, než tak, že sa to dotkne tzv. nositeľov renty, ktorí majú nejaké výhody v tom sektore, a to bude teda strašný krik. A keď začne krik, tak mám obavu, že najmä strana SMER ustúpi. Ustúpi tomu kriku.
Pozrite sa, ukážem vám zasa graf. Úmrtnosť do 30 dní od infarktu podľa pacientov (rečník ukázal smerom k plénu druhý graf). Nemyslím tým naozaj nič, že; pánovi premiérovi želám skoré uzdravenie. Toto je graf, ako umierajú pacienti do 30 dní po infarkte, a je z neho vidno, v ktorých krajinách je ten problém väčší a v ktorých menší. Napríklad Lotyšsko, tam ten problém je veľmi vysoký a ešte sa zhoršuje medziročne. Ale sú krajiny, ako napríklad Nórsko, kde je tá štatistika lepšia, problém nie je taký významný, čiže áno, môžme sa inšpirovať napríklad v Nórsku, ako to robia v tom zdravotníctve. Ale potom, čo musíme urobiť, je takúto štatistiku, po prvé, poslať do OECD, aby sme vedeli, kde sme my. Už to spôsobí problémy, že bude krik, poznám to z rezortu školstva, bude krik, keď sa tam objaví náš stĺpec, ktorý ukáže, že u nás zomiera veľa ľudí. No a to ešte nie je celý príbeh, koniec toho príbehu zefektívňovania spočíva v tom, že potom ešte treba sledovať, v ktorej nemocnici ako to vyzerá, v ktorej nemocnici je viac odvrátiteľných úmrtí než v inej nemocnici. A to som zvedavý, ako toto SMER ustojí, keď si spomeniem, aké menšie boje neustál. To isté neustál, nehovorím v straníckej politike, ale v riešení ťažkých problémov. To isté sa týka školstva, to isté prokuratúry, no uvidíme, ako budeme zverejňovať všetky rozhodnutia prokuratúry, ktoré tým, že nie sú celkom dobre zverejnené, tak spôsobia to, že množstvo prípadov aj klientelizmu, korupcie skončí v deltovitom ústí riešenia problémov orgánmi činnými v trestnom konaní. No veľký, veľký problém očakávam v tomto, a teda riziko, riziko, že ten, poviem, krásny projekt value for money, že sa nemusí zrealizovať, teda jedno riziko je toto.
Druhé nachádzam priamo v programovom vyhlásení vlády. Tak na jednej strane naozaj dobre programové vyhlásenie hovorí, že sa treba pozerať na efektívnosť a že sa treba pozerať na to, z jedného eura koľko dostávame v zdravotníctve, v školstve a v iných sektoroch, a potom na základe tej analýzy rozhodnúť, kde je ten pomer najvyšší, na základe tej analýzy. Súčasne ale jedným dychom programové vyhlásenie hovorí, že máme podporiť viac exportu do Južnej Ameriky. No dobre, tak sem s nejakou analýzou, ktorá hovorí, že máme stiahnuť peniaze od živnostníkov alebo od tých, ktorí exportujú dnes do Rakúska alebo na Ukrajinu, a máme tie peniaze presmerovať, lebo v Južnej Amerike je to výhodnejšie. Dobre, tak poďme s tou analýzou.
Niečo podobné je, že vláda podporí energeticky náročný priemysel. Prečo práve energeticky náročný priemysel? Len tak, je na to nejaká analýza? Že máme zobrať z priemyslu, zvýšiť dane firmám, ktoré majú energeticky úsporný priemysel, takú výrobu a máme to presunúť v prospech energeticky náročného priemyslu? No kde je tá analýza, to len tak sa povie? Znova, rozpor s tou veľmi dobrou myšlienkou, ktorú tam máte.
Už tu boli spomenuté inovačné centrá na slovenských veľvyslanectvách, tiež neviem, či to prešlo nejakou analýzou. Potom napríklad lákaním mladých ľudí do agrobiznisu. Teda mám asi smolu, ale keď si pustím televízor, tak tam vidím ľudí z agrobiznisu, ktorí hovoria, že už sa tam nedá žiť. Hovoria, že mlieko sa vykupuje za strašne nízke ceny a oni majú náklady oveľa vyššie, že už tie, jahňacina sa neoplatí dorábať a tak ďalej a tak ďalej. Na druhej strane štát dáva desiatky tisíc eur mladým ľuďom, aby nešli do IT sektora, ale do agrobiznisu. Máme na to nejakú štúdiu efektívnosti, že toto sa z nejakého dôvodu oplatí? Ja myslím, že nemáme, tak isto ako nemáme štúdiu, ktorá by hovorila, že presne do kúpeľníctva sa oplatí stiahnuť peniaze z eseročiek, od živnostníkov, od ďalších firiem a dať ich do kúpeľníctva.
Lebo niekde sa stiahnuť musia, ak teda nie z eseročiek, tak ako som hovoril pred 10 minútami, z budúcich generácií, od budúcich generácií to zoberieme a dáme dnes do kúpeľníctva, prípadne ovocinárstva alebo zeleniny.
No, záverečný balíček, také rôzne. Osobitný odvod pre poisťovne sa chystá. Riziko, už sme o tom aj verejne hovorili, riziko spočíva v tom, že predsa nielen firmy medzi sebou súťažia v ekonomike, ale aj sektory medzi sebou súťažia. Ak zaťažíme jeden sektor, tak to je na úkor tých ostatných sektorov. Prečo by to takto malo byť? Druhá poznámka je, že toto sú regulované sektory. Ak zaťažujeme ďalšími daňami regulované sektory, tak hovoríme, že sú zle regulované, tak mali byť dobre regulované. Ak sú zle regulované, treba zlepšiť reguláciu. Ak sa nedá zlepšiť, tak ich netreba regulovať vôbec a možno uvažovať o nejakých daniach, ale aj regulácia, aj daň sa mi zdá teda, jedno je navyše.
Ďalej, čo ma zaujalo, je, že vláda podporí počet a frekvenciu úradných kontrol potravín z iných štátov. Ako v krajine, ktorá ide predsedať Európskej únii ma to dosť teda zaskočilo, a tak mi napadlo, čo potom povieme, keď členské štáty Európskej únie zvýšia počet a frekvenciu úradných kontrol automobilov vyrobených na Slovensku.
No a ešte možno sú tam, sú tam ešte také integračné návrhy, ktoré sa týkajú zaistenia vkladov alebo spoločného poistenia v nezamestnanosti. Strašne dôležité bude, o aké schémy pôjde, aby nešlo o to, že tí, ktorí majú banky v poriadku a ktorí majú ošetrenú podporu v nezamestnanosti a majú efektívnu, aby tí doplácali na tie krajiny, ktoré to v poriadku nemajú.
A ešte by som spomenul tú regionálnu politiku. Dobre by bolo, pokiaľ sa má urobiť správne, tak prísť aj s návrhom, podľa akých parametrov sa úspech tejto regionálnej politiky bude porovnávať, či to bude teda miera nezamestnanosti, alebo gini koeficient, rovnosť na Slovensku a tak ďalej, a tak ďalej, aby sa to dalo overiť, aby to neskončilo ako v minulých obdobiach, ale aby to bolo úspešné.
Takže toľko k tomu, čo si myslím o dôvere vo vládu a v súvislosti s týmto programovým vyhlásením, a o tom, čo si myslím v súvislosti s ním o tom, čo treba naozaj urobiť, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť, a to nielen dnešnej generácii, ale aj budúcim generáciám.
Ďakujem. (Potlesk.)
