Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážení prítomní aj neprítomní v sále, ale sledujúci dianie, dovolím si prezentovať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V ostatnom čase sa veľa hovorí o hodnote za peniaze a je dobré, že sa o tom hovorí. Naše verejné financie sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Jednoznačne. Bez debaty. To nikto nespochybňuje. Ak nič neurobíme, ak napríklad neznížime výdavky alebo nezvýšime dane, tak nás čaká strednodobo kolaps verejných financií. Čiže musíme niečo urobiť. A tých možností nie je veľa. Buď naozaj znížime výdavky, a to dramaticky zhruba o miliardu eur, alebo zvýšime dane, a to tiež dramaticky a spomalí to hospodársky rast, alebo máme tretiu možnosť, a to je zvyšovať efektívnosť výdavkov verejnej správy. A na to sa zameral práve ten projekt value for money alebo hodnota za peniaze.
V ekonomickom programe strany Sloboda a Solidarita je bratranec tohto projektu. Už od leta 2015 sme hovorili o kľúčových indikátoroch výkonu Key Performance Indicators, ktoré sa majú za každý sektor merať, zverejňovať a na základe toho, nameraných hodnôt, sa má rátať efektívnosť jednotlivých častí verejnej správy, to znamená, alebo teda sektorov, ktoré sú financované z verejných financií. To znamená, že v zdravotníctve to bude zrejme odvrátiteľná úmrtnosť, ktorá sa bude musieť sledovať aj za jednotlivé nemocnice. Pri duálnom vzdelávaní sa treba pozrieť na to, ako sú absolventi potom uplatnení v praxi, aké majú platy, akú majú nezamestnanosť. A všetko toto, ak vláda bude chcieť ten Filkov odkaz naplniť a celé svoje programové vyhlásenie v tom bode, ktorý hovorí o hodnote za peniaze, tak bude musieť prísť s takýmito ukazovateľmi, inak je to len slovné cvičenie.
Príklad, ako sa to môže urobiť v oblasti konkurzov a reštrukturalizácií, je práve ten návrh, ktorý predkladám. Hovorí o tom, že by sme vedeli zmerať, predkladáme, prepáčte, s Jankou Kiššovou a s ďalšími. Hovorí o tom, že by sme mali merať a zverejňovať minimálne tri ukazovatele efektívnosti fungovania správcov konkurzov a reštrukturalizácií.
Jednak by sme mali merať a zverejniť mieru uspokojenia veriteľov. To znamená, aby sme vopred vedeli, aby hlavne veritelia, keď si vyberajú správcu, aby vedeli, ktorý správca má šancu im zabezpečiť maximálnu mieru uspokojenia ich pohľadávok, aby to nebol výstrel naslepo. Ďalej, aby vedeli, najmä veritelia, ale aj verejnosť, pretože často ide o verejné prostriedky, ako sme videli pri prípade Váhostavu, ktoré nakoniec boli zatiahnuté do akože riešenia problému, čiže tiež bude treba merať dĺžku jednotlivých ukončených konaní. To je jednoznačné, na čo to je.
A taktiež navrhujeme merať náklady jednotlivých ukončených konkurzných a reštrukturalizačných konaní tak, aby ten veriteľ vedel, čo ho to bude vlastne stáť, koľko si ten správca, koľko si zoberie z majetku úpadcu.
Takže ja myslím, že ako vstupné slovo by to malo stačiť, pokiaľ budú nejaké otázky, som pripravený odpovedať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán guvernér, vážení prítomní, veľmi krátko, dve pochvaly, jedna otázka.
Tá otázka, začnem tou otázkou, tá sa týka regulácie nebankových subjektov celého trhu s nimi. Po zmene regulácie odišla firma Provident Financial, ktorá, pokiaľ viem, je obchodovaná v Londýne, čiže mala by to byť relatívne seriózna firma, len sa chcem opýtať, či Národná banka Slovenska nepovažuje reguláciu tohto trhu za prísnu oproti iným krajinám vzhľadom na to, že sa môže stať, že pokiaľ by bola prísna táto regulácia, tak môže vytlačiť časť ľudí do čierneho trhu.
Teraz tie dve pochvaly. Jednu pán guvernér už počul na výbore, ale myslím si, verím tomu, že je dôležité, aby odznela aj v pléne, pretože táto, aj tá druhá, má širšie súvislosti.
Národná banka Slovenska meria koncentráciu na bankovom trhu cez Herfindahl-Hirschmanov index; Herfindahl-Hirschmanov index. Je to veľký rozdiel oproti tomu, ako sa často hodnotí kvalita trhu alebo kvalita verejných politík v iných oblastiach, kde sa napríklad opýtame vodičov v zápche, či potrebujeme vedľa postaviť diaľnicu. Alebo sa opýtame firiem, ktoré vstúpili do duálneho vzdelávania, či je dobré to duálne vzdelávanie. Alebo sa opýtame lekárov z nemocníc, či je správne meniť nemocnice na akciové spoločnosti. Nie že by to nebolo legitímne, také otázky sú legitímne a treba ich brať do úvahy. Ale ak chce aj vláda prejsť na systém hodnotenia politík cez hodnoty za peniaze (value for money), tak sa musí spoliehať na objektívne ukazovatele. V tomto prípade dávam za príklad, ako Národná banka hodnotí kvalitu konkurenčného prostredia na trhu s bankami. Neposiela dotazník na banky a nepýta sa dotknutých bánk, či sú spokojní s konkurenčným prostredím, ale zmeria si to tak, ako to aj ekonomická teória odporúča.
Tá druhá pochvala sa týka toho, že minulý rok Národná banka v medzirezortnom pripomienkovom konaní k Programu stability napísala, že existujú isté riziká, ktoré sa týkajú metodiky zostavovania rozpočtu. Tie riziká potom potvrdil Eurostat. Tu chcem zasa, tá širšia súvislosť je taká, že mali by sme nielen kritizovať nezávislé organizácie, keď si myslíme, že nerobia dobrú robotu, ale aj pochváliť, keď si robia dobre, aj z toho potom bude závisieť, od toho potom bude závisieť, ako si tí nezávislí ustoja svoje pozície v spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Myslím, pán poslanec Heger, že ste dobre vypichli zopár bodov z tej správy. Osobitne ten, že úvery domácnostiam rekordne narástli.; v správe sa hovorí, že v celej Európskej únii. Možno by naozaj v tej správe sa zišla informácia nielen o tom, aký je trend, ale aký je súčasný stav oproti ostatným krajinám. Myslím, že tie úvery sú ako podiel na HDP zatiaľ nižšie, než je priemer v EÚ. Ale hovorím to z hlavy, nie som si stopercentne istý, každopádne by taká informácia sa zišla.
Ešte chcem jednu poznámku k tomu rastu dlhu, že on rastie nielen absolútne, on rastie aj v porovnaní s HDP v prípade, že ho očistíme od jednorazové vplyvy. To znamená napríklad o využitie peňazí z II. piliera na znižovanie dlhu. Ak by sa takéto vplyvy nezohľadňovali, tak podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by nám dlh rástol aj minulý rok. Minulý rok by nám narástol a nemôžem reagovať na predrečníka, ale tak len poviem, že ten typ na PPP projekty je dobrý a treba o nich hovoriť.
Ďakujem.