Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Heger, za príspevok v rozprave. Podľa mňa to bolo konštruktívne, uviedli sa fakty aj grafy, ktoré, dobre, nepochádzajú z Bruselu, ale sú to grafy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Osobitne by som vypichol poznámky, ktoré sa týkali politiky Európskej centrálnej banky. Na tú občas zabúdame a tá ovplyvňuje motiváciu konsolidovať vo všetkých štátoch eurozóny a nie pozitívne a tiež nie pozitívne motivuje motiváciu robiť štrukturálne reformy.
Takže ešte raz, ďakujem.

Ďakujem.
Veľmi dobre, Ondrej. A súhlasím aj s tvojou podporou návrhu zákona, ktorý predkladá pani Remišová v sále.
Mám dve také poznámky. Jedna sa týka toho zverejňovania údajov a zmlúv dozadu. Argument, ktorý zatiaľ neodznel, je, že keby sme mali 20-ročnú históriu zverejňovania zmlúv, tak môžme robiť štatistické časové rady a vidieť, ako sa hýbu ceny cétečiek, čohokoľvek iného. Viem napríklad, že v Spojených štátoch sa ľahko človek dostane k takýmto časovým radom, ktoré sa týkajú miest rôznych profesií. U nás také oficiálne dáta poriadne zverejňované nie sú, a teda sa stáva, že sú diskusie o tom, koho vlastne potrebuje trh práce, či manuálnych pracovníkov, alebo duševných a tak ďalej a tak ďalej. Nemáme tie dáta. To isté platí pre nákup cez verejné obstarávanie. Vedeli by sme lepšie rozhodovať, keby sme tie dlhodobé dáta mali.
Druhá poznámka sa týka toho, že postupne mám pocit, že už v niektorých zákonoch, ktoré výborne, že zvyšujú transparentnosť, ale ako by sme už troška narážali na to, že niektoré už prinášajú aj viac byrokracie, tak len hovorím, že dávajme pozor, no.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja som, samozrejme, počul už dávnejšie ten príbeh od Janky Kiššovej a je veľmi poučný a odkedy som ho počul a sledujem troška viac tie rôzne pokuty, čo sa dávajú na Slovensku, tak ja sa nemôžem ubrániť dojmu, netvrdím, že to tak nevyhnutne je, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že občas stretne na chodbe Úradu vlády minister dopravy alebo minister pôdohospodárstva alebo minister práce a sociálnych vecí ministra financií a povie mu, že: "Počúvaj, daj mi viac peňazí v budúcoročnom rozpočte!" A ten mu povie, že: "Počúvaj, dám, ale vyber viac pokút!" Nemôžem sa ubrániť takémuto dojmu, pretože napr. toto je fakt nelogická pokuta. A ja rozumiem tomu, že za prekročenie pravidiel patrí pokuta, ale v niektorých situáciách, ako je táto, mám pocit, že tam sú ešte aj iné motivácie, že sú to normálne makroekonomické motivácie, ktoré vedú štát k tomu, aby vyberal takéto až likvidačné pokuty. Myslím, že aby som bol aj trocha konštruktívny a nielen sa sťažoval, že aj by bolo dobré normálne očisťovať vývoj verejných financií aj o takéto pokuty, aby to jednoducho nezlepšovalo hospodárenie, aby sa tam škrtla tá motivácia tlačiť a vyberať od ľudí peňazí viac na pokutách, než si naozaj zaslúžia za prekročenie pravidiel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, chcem poďakovať za všetky tri faktické poznámky, pánov Osuského, Baránika a Hegera. Osobitne chcem vyzdvihnúť tie faktické ale pre nasledujúcu vec. Ten verejný dlh pred krízou sme mali asi polovičný oproti tomu dnešnému. Asi polovičný. Dnes nikto nehovorí o tom, že by sme sa vrátili na tú úroveň, ktorá tu bola, ktorá tu už raz bola, len hovoríme o tom, či ho vôbec troška znížiť. Takto to je politicky, to je veľká odvaha a práca, ktorá neprináša veľa ovocia v politike, snažiť sa znížiť dlh, pretože musíte chodiť po krajine a hovoriť, áno, zníženie dlhu. Keby sme dlh zvyšovali, keby sme dlh zvyšovali, tak by sme mohli dať viac na výstavbu diaľnic, škôl, nemocníc, ale my myslíme na budúce generácie a nechceme sa zadlžovať. Ťažká práce je to, naozaj nie až tak sa vypláca ako populizmus, ktorý je za tým zvyšovaním dlhu, ale v konečnom dôsledku potom tie konce sú také, ako sme videli u Grécka. Pretože sa tam nenašli v gréckych parlamentoch v histórii ľudia ako Osuský, Baránik a Heger, ktorí verejne dokážu podporovať takýto projekt a také ciele, ktoré zabezpečia dlho dlhodobý úspech Slovenska. A krátkodobo si ich treba vyhádať a mať odvahu prísť aj s nepríjemnou alebo nie veľmi populárnou informáciou.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne.
Aj na pôde parlamentu sme už narazili na stanoviská, ktorými sa bránia sily, ktoré nechcú konsolidovať verejné financie. A momentálne v ostatných mesiacoch majú spoločného menovateľa v tom, že hovoria, prečo by sme si nepožičali, keď si požičiame za mínusové úroky. Za mínusové úroky. A fakt, a fakt, že momentálne si niektoré štáty a občas aj Slovensko požičiavajú za mínusové úroky. To znamená, že vracajú menej nominálne, než si požičali. A preto vraj si môžeme požičiavať viac a vraj je to aj zdravé si v takých časoch požičiavať viac, ako keby to takto malo zostať, ako keby nehrozila žiadna kríza. A tie krízy, vieme o tom, že môžu prísť z rôznych dôvodov, či pre vysoké dlhy, a nedávno varoval Medzinárodný menový fond, že svetový dlh je na rekordnej úrovni, alebo v dôsledku nejakých migračných pohybov, alebo v iných a iných dôsledkoch. A také časy a nevieme, opakujem, nevieme, čo ich spôsobí, na také časy platí, že jediným dobrým liekom proti kríze, o ktorej nevieme, odkiaľ príde, je mať nízky verejný dlh.
Vrátim sa k tomu prvému bodu. Veľa ľudí verí, že tie časy so zápornými úrokmi sú tu a budú dlho pretrvávať. A ešte aj podporujú kroky týmto smerom, napríklad aj Európskej centrálnej banky, ktorá znižuje úrokové miery, a aj iné kroky, ktoré spôsobujú tento jav. On nie je až taký plytký, že všetko zlo spôsobila Európska centrálna banka alebo Bank of Japan alebo ďalšie.
Ono je to tak, že v súčasnosti naozaj existuje prebytok úverov, prebytok kapitálu na trhu, a preto jeho ceny, teda úroky sú také nízke. A ten prebytok má svoje príčiny, napríklad štáty, mnohé štáty vrátane nášho a ich politici veľmi radi podporujú rôznymi formami sporenie. Tam dajú dotáciu za sporenie, tam dajú stopercentnú záruku a tak ďalej a tak ďalej. A tie peniaze sa nakumulujú, je ich potom veľa, úrokové miery klesajú.
A teraz, kto verí tomu, že sa blížime do sveta, kde si požičiam, požičiam si 100-tisíc eur a o rok vrátim 90. No môže taký svet existovať? A kto by robil? Kto by robil? A už to vidíme dnes, že netýka sa to až tak Slovenska, ale Európskej únie áno, že Európska centrálna banka a banky tlačia peniaze a už ich nevedia ani umiestniť, pretože nie je záujem, taký prebytok kapitálu je.
Čiže my neveríme tomu, že ten stav s mínusovými úrokovými mierami že môže trvať dlho. Sme si istí, že sa ten trend zastaví a že úroky sa dostanú do plusov. A to v kombinácii napríklad s tými problémami, ktoré som menoval, alebo s tým, že nás obídu suroviny z Ruska, a teda nebudeme profitovať na nich, alebo s tým, že sa OPEC s Ruskom dohodne a ceny ropy narastú, alebo s tým, že demografický vývoj sa môže zahýbať ešte aj k negatívnemu koncu z hľadiska udržateľnosti verejných financií. V takých prípa; pre také prípady potrebujeme nízky verejný dlh.
A teraz prejdem k tomu, čo to vlastne navrhujeme, lebo uznávam, že je to napísané, ten zákon, tak dosť matematicky, vo forme, tak ako my ekonómovia radi hovoríme, že právnici dávajú do zákonov niekedy také časti textu, ktoré znejú ako právnický hlavolam. Tak toto je taký právnický hlavolam, uznávam. Takže veľmi krátko popíšem, čo je podstata.
Čiže ten problém, tomu som sa venoval dlhšie, naozaj máme neudržateľné verejné financie, nerátajme s tým, že navždy si budeme požičiavať za mínusové úroky. Raz tie problémy prídu. Ešte tak nebolo, aby neprišli, a teda buďme pripravení. My sa na ten problém nepripravujeme znižovaním dlhu udržateľným spôsobom. Nehovorím to len ja, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to má kvalitne prerátané. Za ostatné dva roky teda sme znižovali dlh jednorazovými opatreniami. To znamená, napríklad tým, že si vláda brala peniaze z druhého piliera, z peňazí odložených na horšie časy. Toto nechceme. My chceme, aby naozaj konsolidovala. Teraz.
V zákone aj dnes je to seriózne napísané, tak, že môže vláda minúť, zvýšiť výdavky na budúci rok o 1 %, viac nie, aj to 1 % je podmienené tým, že bude mať väčšie príjmy. Lenže keď si uloží časť peňazí do všeobecnej, do tej VPS-ky, do Všeobecnej pokladničnej správy na špeciálny účet, tak tam to neplatí. To si odloží peniaze akože na horšie časy a aj keď sú lepšie časy, tak tie peniaze minie, pričom minie ich do rezortov, kde sme si už dopredu povedali, koľko teda potrebujeme. Zvykli sme si na to, prediskutovali sme to a zrazu v dobrých časoch tam pridáme namiesto toho, aby sme časť tých peňazí využili na zníženie dlhu. Toto je jeden z tých trikov.
Čiže my hovoríme v tom zákone: urobme si čistú bilanciu, urobme si bilanciu mimo eurofondov, mimo VPS-ky, len za dopravu, školstvo a tak ďalej a tak ďalej. Povedzme si, koľko hasičských áut treba kúpiť, koľko treba dať učiteľom, koľko lekárom na budúci rok a to držme. To je osobitné číslo, ktoré by sa vyrátalo, a sledujme vývoj toho čísla a nehovorme, že by sa to číslo nemohlo zväčšiť.
Môže sa podľa tohto zákona zväčšiť alebo zvýšiť v dvoch prípadoch. Že narastú príjmy verejných financií a že narastie hrubý domáci produkt. A my hovoríme, že ak narastú príjmy verejných financií o tri percentuálne body, tak o jeden bod sa môžu zvýšiť výdavky na budúci rok, a ak narastie hrubý domáci produkt o tri percentuálne body, o jeden percentuálny bod tiež sa môžu zvýšiť výdavky. Čiže veríme, že tá konsolidácia by bola tvrdšia, než je dnes.
Pravda je, že ten zákon sa týka len štátneho rozpočtu, že sa netýka štátnych podnikov a ostatných organizácii vo verejnej správe. Dobre, je to prvý krok, uznávame, buď by sme takéto veci, ak by bola vôľa, takéto veci môžeme prediskutovať v druhom čítaní a nebudeme sa brániť pozmeňujúcim návrhom. Nuž alebo – ak to neprejde, máme čo robiť s kolegami spolupredkladateľmi najbližšieho pol roka a o šesť mesiacov predložiť komplexnejší zákon s nulovými možnosťami priesaku alebo obchádzania zo strany ministerstva financií.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som prezentoval návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Eduarda Hegera a Petra Štarchoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Čítam to takto celé. Právnici ma už niekoľkokrát poučili, že každé slovíčko v tomto dlhom názve má svoj význam. Takže pre istotu. Urobím to tak, že najprv bude formálna prezentácia a potom sa pokúsim prihlásiť sa do rozpravy, pokiaľ nezlyhá zariadenie.
Súčasná legislatívna úprava limitov výdavkov štátneho rozpočtu je z hľadiska svojho cieľa, teda vytvoriť záväzný rámec pre výdavky na verejné služby a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií, podľa nášho názoru nepostačujúca. Zákon o štátnom rozpočte stanovuje limit pre výdavky na úrovni 101 % rozpočtovaných výdavkov, pričom 100 % výdavkov je možné prekročiť iba v prípade dodatočných príjmov štátneho rozpočtu, teda bez navýšenia nominálneho schodku alebo zníženia minimálneho prebytku definovaného mimochodom v § 1 zákona.
Kapitola všeobecná pokladničná správa a prostriedky z rozpočtu Európskej únie vrátane spolufinancovania však umožňujú prekročiť výdavky ostatných kapitol mimo tento limit. To znamená, aj nad úroveň 101 %, čím strácajú celkové výdavky, celkové príjmy a schodok štátneho rozpočtu definované v § 1 zákona o štátnom rozpočte svoju záväznosť. To znamená, ak si štát vytvorí rezervu 500 miliónov eur na zlé časy, uloží ju v tej všeobecnej pokladničnej správe, vo VPS-ke, a prídu dobré časy, tak štát ich môže minúť aj v tých dobrých časoch. A to je ten problém, ktorý chceme riešiť a verím, že riešime v tomto zákone.
Chcem ešte poznamenať, že limit pre nárast výdavkov je percentuálny a aj to, že, rovnako ako dnes hovoril Martin Poliačik, sme pripravení v prípade, že by návrh prešiel do druhého čítania, aj niekoľko týždňov alebo mesiacov teda pracovať na vylepšeniach, tak aby v druhom čítaní prešiel kvalitný návrh zákona, ktorý naozaj bude, nepovolí žiadne priesaky a zabezpečí efektívnu konsolidáciu slovenských verejných financií.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem. No, Martin Poliačik, ja som si veru myslel, že poviem, že hovoríš múdro. A je to tu, bolo to veľmi múdre. Napadla mi, ešte jeden jav, ku ktorému môže dôjsť, okrem tej ozveny, o ktorej si hovoril. A síce, že keby sa ma bol niekto pred rokom opýtal, či raz zakážu grafy v parlamente, tak by som povedal, že: čo ste, určite nie, prečo by to niekto zakazoval?! Teraz majú byť zakázané. Keby sa ma pred mesiacom niekto opýtal, či raz zakážu grafy aj v televízii, tak by som povedal, že nie, určite nie. Ale teraz už si nie som istý. Lebo keď ich zakážu v parlamente, no tak tí ľudia pôjdu s tými svojimi takzvanými závadnými obrázkami viac do médií. A tak príde aj to, že aj tam sa zakážu? No kam to takto pôjde ďalej? Pôjde to tam, a cítim s tebou, že pôjde to tam, že keď nebudem môcť ukázať grafy tu ani v médiách, tak som späť po desaťročiach na ulici.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení prítomní, krátko budem hovoriť, nebudem hovoriť o tej správe, už sa o nej aj verejne hovorilo a predpokladám, že ešte aj na pôde parlamentu sa bude spomínať pri prerokúvaní rozpočtu a možno aj ďalších materiálov.
Chcem ale povedať, že za časť svojej existencie podľa môjho názoru si Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dokázala vybojovať miesto v hlavách aj v svedomí ľudí, ktorí to myslia podľa mňa seriózne so Slovenskom. A chcem upozorniť najmä na tri aspekty alebo uhly pohľadu v tejto súvislosti.
Jednak mám ten pocit, že rada sa na rozdiel od mnohých iných nezávislých orgánov nenechala obsadiť politicky, a teda krátkodobými záujmami, a to je ťažké, uznávam, že je to ťažké, ale tu sa to akosi podľa mňa podarilo.
Druhá vec, čo sa jej darí na rozdiel od mnohých, nehovorím že všetkých, ale mnohých nezávislých orgánov štátnej správy, je vysoká transparentnosť. Keď sa pozeráte na jej web, tak tam vidíte jednoducho vysvetlené tie odkazy, ktoré rada chce dávať a ony sú často veľmi zložité, nie je to tiež jednoduché takto tie odkazy dostávať k verejnosti.
A tretí taký aspekt je vysoká odbornosť. Ja si ani nepamätám, kedy boli nejaké výstupy odborne spochybnené, odborne diskutované boli, ale nepamätám si na nejakú prehru v odbornej diskusii.
Takže opakujem, o správe ešte hovoriť budeme a už sa niečo aj o nej publikovalo, ale tak ako kritizujeme, aj dnes sme tu kritizovali niektoré iné orgány, tzv. nezávislé, z toho, že si nerobia dobre svoju robotu, tak keď má poslanec pocit, že v tomto prípade je to naopak, tak si myslím, že je správne ho vyjadriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.