Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.12.2016 o 13:59 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 10:35 - 10:35 hod.

Eugen Jurzyca
Ďakujem všetkým autorom faktických poznámok a osobitne sa teda pripájam k tomu, čo hovoril Brani Gröhling. Transparentný a interaktívny rozpočet by veľmi pomohol. A tiež, tiež nehovoril som o tom v rozprave, že meranie efektívnosti v jednotlivých sektoroch musí nevyhnutne viesť k nejakým trestom. Samozrejme, že nerátame, že keď sa na úrovni základných škôl zistí, že niektorá je slabšia, tak taktiež som za to, aby sa skôr pomáhalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2016 10:15 - 10:30 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja povedal zopár poznámok k súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky.
Edo Heger začal úvodným slovom, začal komentovať úvodné slovo pána ministra, keďže aj v opozícii je súťaž, tak ja začnem priamo názvom materiálu. Prečítam vám jeden zo zákonov, názov jedného zo zákonov alebo položky, ktorú máme v programe tejto schôdze: Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Tak laik má naozaj dosť roboty, aby takýto názov dekódoval. A keď si prečíta program schôdze, tak nemá šancu zistiť, o čom tu budeme rokovať. Čiže názvy by podľa mňa mali, mali aj umožňovať bežnému človeku pochopiť, o čom tu vlastne rokujeme, a teda mali by odzrkadľovať obsah materiálu. Tento materiál sa volá Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015. Myslím si, že by tam malo byť ešte slovné spojenie "ministerstva financií" napríklad, pretože keby to mala byť naozaj súhrnná výročná správa Slovenskej republiky, tak by mala mať 500 strán, ako hovorí môj kolega a priateľ Miro Ivan. Malo by tam byť naozaj o životnom prostredí, veľa vecí o zdravotníctve, školstve, doprave a tak ďalej a tak ďalej.
No a teraz pár poznámok naozaj k tej úvodnej reči ministra financií. Hovorí sa v nej, že správa presne odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy. Súhlasím, že presnejšie odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy, než to bolo pred jesennou notifikáciou a predtým, predtým. Ale nie úplne presne je cítiť, že je to správa robená, robená vládou, a teda odzrkadľuje do veľkej miery hospodárenie verejnej správy z pohľadu vlády. Preto treba v rozprave uviesť aj pohľad opozície na niektoré body.
Tiež sa pristavím pri citáte, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Myslím, že to nie je dôkaz. Nemusí byť pravda, že nezamestnanosť klesá v dôsledku štrukturálnych opatrení a že to nie je cyklický faktor. A nezamestnanosť predsa môže byť spôsobená cyklickými faktormi.
Vývoj, ďalej minister financií píše, že vývoj verejných financií v roku 2015 je možné považovať za vyvážený. No nie celkom to isté hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá tvrdí, že sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu. Ten výsledok bol nakoniec po jesennej notifikácii nie takmer 3 %, ale treba uznať 2,7 percenta. Aj tak ten cieľ nebol, nebol splnený. Druhý rok po sebe sa nominálny deficit neznižoval, tiež treba povedať. A tiež treba povedať, že aj v tomto príhovore, aj v ďalších častiach chýba informácia o tom, že máme dlh stále v sankčných pásmach dlhovej brzdy, čo je zlé, pretože ústavný zákon predpokladá, že vláda urobí opatrenia také, aby sa znížil dlh tak, aby sme ho nemali v sankčných pásmach. Máme.
Ďalej ešte k poznámke, ktorá je, alebo teda k vete, myšlienke, ktorá je v úvodnom príhovore, keďže ako pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že toto je správa, ktorá znesie porovnania so správami zo súkromného sektora. Do veľkej miery áno, ale tam ten príhovor toho manažéra má jednoducho vytiahnuť tie najdôležitejšie veci z celej správy a je významný naozaj, takže je legitímne pri ňom sa pristaviť. Čiže citujem: "Zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií."
Čiže najlepší konsolidátor verejných financií je hospodársky rast a znižovanie výdavkov, ale len to, ktoré je spojené s poklesom nezamestnanosti. Áno, klesá nezamestnanosť, znižujú sa výdavky. No mne tam chýba pokles výdavkov ne-e-fek-tív-nych. To je kľúčová časť zdravej konsolidácie. Pretože tak, ako je tá veta sformulovaná, vlastne pripúšťa, že plytvať sa môže, že predražené diaľnice sú v pohode, že predražené IT projekty sú v pohode, a to nie je pravda.
K dlhu chcem zopakovať to, čo už tu aj odznelo, že naozaj klesal, nie nominálne, nominálne rástol, ale v pomere k HDP celkom seriózny ukazovateľ klesal, ale klesal najmä v dôsledku prijímania jednorazových opatrení, čo sú napríklad čerpanie prostriedkov z druhého piliera alebo teda privatizácia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má aj graf pre tento prípad, ktorý porovnáva dlh bez jednorazových vplyvov, hrubý dlh, čistý dlh. (Rečník ukázal plénu hárok papiera s grafom.) Čistý dlh je tá hnedá krivka, to si nemusíte všímať, ale vidíte, že hrubý dlh je tá čierna a ten naozaj v pätnástom roku zaznamenal zníženie. Ale bez jednorazových príjmov by zaznamenal zvýšenie. To znamená bez tých čerpaní druhého piliera, čo nám nepomáha z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, by nám narástol hrubý verejný dlh, no a to je informácia, ktorá by mala odznieť pri diskusii o takejto správe.
Mimochodom, už som to tu, myslím, aj raz ukazoval, nárast verejného dlhu za roky 2006 až 2015 vyzerá takto (rečník predstavuje plénu ďalší graf): priemer V4 bez Slovenska, nejakých 20 % Rakúsko, priemer eurozóny, priemer Európskej únie, Slovensko +72 %, veľký nárast dlhu. Aj to treba povedať v takejto diskusii.
Čisté bohatstvo, veľmi dôležitý ukazovateľ, kľúčový. Tu je korektne napísané v správe, že po...; ono je záporné, čiže pokles bol pozitívny, pokles k pomeru k HDP, a nebol spôsobený zlepšeným hospodárením. Dôležitá informácia. A je tam uvedená. Dobre.
A takisto, takisto podčiarknem to, že je pravda, že je veľa krajín, ktoré majú vyšší deficit aj dlh než Slovensko, ale sú krajiny ako Luxembursko, Nemecko, Švédsko, Estónsko, ktoré vykázali za rok 2015 rozpočtový prebytok. No dá sa to. Dá sa to. Aj pre krajiny, ktoré sú v eurozóne, a osobitne, osobitne to chcem zdôrazniť pri Estónsku, ktoré má najnižší dlh. Najnižší dlh v Európskej únii. A pozrite sa, predvčerom; predvčerom bola PISA zverejnená? Jeden z najväčších skokanov, zlepšil sa im, zlepšil sa im výkon v školstve. Dobre pracujú v zdravotníctve, IT sektor dobrý a najnižší dlh a prebytok rozpočtový. Tak dá sa to, aj pri serióznom hospodárení sa tie výsledky dajú dosahovať. A my ich nie celkom dosahujeme.
Ešte k tej sekcii, kde hovorím o tom, čo by malo byť v správe, tak taká drobnejšia vec, analytická, mnohokrát je tam zaujímavý údaj napríklad o tom, o celkových úveroch alebo podiel nesplatených úverov na celkových poskytnutých úveroch. Pri takýchto informáciách by bolo dobré časové trendy ukazovať, za pár rokov aby sme videli, ako sa to mení. Tá správa by získala podľa mňa viac na kvalite.
No a teraz niečo, čo nemusí byť v správe, ale v rozprave o správe by vari odznieť malo. Nárast príjmov verejnej správy od roku 2012 do roku 2015, opäť je to porovnané Poľsko, EÚ 28, Nemecko, Česko, Maďarsko, Slovensko úplne vystrelilo. Ešte raz opakujem, 2012 až 2015. Veľký nárast príjmov verejnej správy sme mali. Súčasne platí a už som to niekde zverejňoval, tak to nebudem veľmi opakovať, ale že podľa porovnaní Eurobarometra a Health Consumer Powerhouse sa nám zdravotníctvo zhoršuje v tomto období. V tomto období, keď vláda má viac príjmov.
Ale chcem ukázať ešte jeden graf, ktorý som tu ešte neukazoval ani nikde inde, je to celkom čerstvý graf a je to graf Inštitútu finančnej politiky, čiže nemôže nikto podozrievať, že by to bola nejaká opozíciou platená organizácia. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) On je troška zložitejší, ale nie veľmi zložitý, ten graf má na osi x-ovej zmenu v ročných výdavkoch na študenta regionálneho školstva. To znamená, toto sú krajiny, ktoré za tri roky od 2013 do 2015 znížili výdavky na školstvo, Maďarsko, Island. Táto čiara znamená nulu a tu sú krajiny, ktoré znížili za tie tri roky výdavky na regionálne školstvo. Tu sú krajiny, ktoré zvýšili výdavky. Čiže Slovensko mimoriadne zvýšilo výdavky na regionálne školstvo. Viac už iba Kórea, na úrovni Poľska sme približne, Portugalska.
A takto je rozdelený ten graf na tých, ktorí majú lepšie výsledky a ktorí majú horšie výsledky. Čiže my patríme do juhozápadného kvadrantu toho grafu, kde sú krajiny, ktoré veľmi zvýšili výdavky a klesli vo výkone školstva za ostatné tri roky. Vidíme, že sme skoro najďalej v tom kvadrante a že napríklad Maďarsko znížilo výdavky a výsledky sa im pohli približne tak ako nám.
Toto je odkaz, toto je odkaz nielen vláde, nielen vláde, ale aj tým sektorom, tým sektorom, ktoré sú financované s vládou a názorovým lídrom z tých sektorov, netýka sa to len školstva, ale aj zdravotníctva. Keď sa nám tu trikrát objaví školstvo takto a nech je to hocijaký iný sektor, môže to byť zdravotníctvo, súdnictvo, čokoľvek, tak sa dvihne vlna tlaku verejnosti proti zvyšovaniu dotácií do týchto sektorov, čiže tie sektory teraz reprezentované ministrami by mali súhlasiť s nejakým meraním výsledkov sektorov, pretože keď nebudeme merať, tak nebudeme vedieť zvyšovať efektívnosť v tých sektoroch a stane sa to, že po pár rokov sa nám ukazuje, že dávame veľa peňazí a výsledky nie sú. A bude to zlé aj pre financovanie tých sektorov, ktorým aj ja osobne niektorým želám viac peňazí a myslím si, že by si zaslúžili.
Posledný graf, nebudem zdržiavať, tiež je to graf, ktorý nemusí byť v tej správe, ale predsa len ukazuje veľa. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Od roku ´10 do roku ´15 nám stúpa počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia za prácou napriek tomu, že iné čísla v tej správe ukazujú, ako sa nám veľmi darí. Ale prečo by tí ľudia odchádzali, keď sa nám tak veľmi darí?
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 9:58 - 10:00 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Celkovo by som chcel hodnotiť vysoko toto vystúpenie, vystúpenie Eda Hegera. Páči sa mi aj ten kľúčový odkaz, že vláda v pätnástom roku čerpala peniaze na max a viac než na max, že míňala veľa. A potom ešte by som podčiarkol na dve myšlienky z jeho vystúpenia, ktoré ma mimoriadne zaujali.
Jedna je to, že v rozpočte síce býva pravidlo, že sa minie, vláda môže minúť len o percento viac výdavkov, než je rozpočtovaných v schválenom rozpočte, ale ona míňa viac, napríklad cez VPS-ku, Všeobecnú pokladničnú správu, alebo cez kofinancovanie eurofondov. Čiže ľudia sú spokojní, keď sa schvaľuje rozpočet, tí, ktorí to troška sledujú, a tí, ktorí majú záujem na tom, aby keď budú zvýšené príjmy, aby časť z nich sa využila na zníženie dlhu, ale ono nakoniec je ten rozpočet urobený technicky tak, že sa to pravidlo nemusí dodržať a je veľmi dobré, že Edo Heger na to upozornil.
Druhá vec alebo druhý prístup, ktorý sa mi páčil, druhý bod, ktorý sa mi mimoriadne páčil, je, že Edo Heger hodnotil konsolidačné úsilie vlády, to je kľúčová vec v celej tej hre, ako sa vláda snaží, za minulé volebné obdobie napríklad konsolidovala menej než Radičovej vláda za rok a pol alebo rok a trištvrte. A tiež sa mi tam ale páči, že pochválil konsolidačné úsilie v roku 2013, opozícia by mala vedieť aj pochváliť vládu, keď urobí niečo dobré.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 13:59 - 14:01 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Aj mi je ľúto, že nemôžem reagovať na autorov faktických poznámok a vystužím alebo pokúsim sa vystužiť argumentačne troška tú prvú polovicu návrhu.
Jeden argument sa mi zdá taký aktuálny. Na tejto schôdzi sme diskutovali o rozpočte verejných financií a z tej diskusie ako keby väčšinovo vyplynulo, že svet je dvojrozmerný. Keď zvýšime príjmy, môžeme zvyšovať výdavky a naopak. Ale svet má tretí rozmer a tu ho vidíme, že je to tak, že pri rovnakých príjmoch a rovnakých výdavkoch môžeme dostať z toho systému viac výsledkov, keď práve takéto byrokratické kroky sa nám podarí odbúrať. Ony vyzerajú ako malé, ale je ich milión a to je, to je rezerva, ktorá, ktorá by sa dala využiť.
Druhá poznámka sa týka toho, že štát zbiera informácie len tak, aby vedel, čo, kde sa podniká. A to možno je aj tip pre pána ministra Pellegriniho alebo ďalších ľudí, ktorí sa zaoberajú IT sektorom na úrovni štátu. Myslím si, že by mal štát vždy zdôvodňovať, prečo chce nejakú informáciu, a nie len tak si ju pýtať. No a to je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 16:23 - 16:24 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť, alebo vypichnúť dve veci, ktoré ma pozitívne zaujali. Jednak aké razantné opatrenia Janka Cigániková navrhuje, to nebýva zvykom v rozprave. A druhá vec je dôraz na tú prevenciu. Ono to aj súvisí s tým, alebo osvetu, čo hovoril aj Peter Osuský, to znamená, že človek do veľkej miery si je zodpovedný za svoje zdravie. A súčasne ale z toho podľa mňa vyplýva, že v rámci napríklad projektu Hodnota za peniaze by sa "minfin" mohol pozrieť na to, ako efektívne na zdravie vplýva osveta verzus drahé lieky. Možno by sme dostali prekvapujúce výsledky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 9:54 - 9:56 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem. Dve faktické. Jedna sa týka toho, že ja som hovoril o desaťročných dlhopisoch, naozaj, a uznal som tam, že pod jedno percento, 0,42, to bolo číslo, bolo to číslo, ktoré som porovnal s ostatnými. Ale tá hlavná časť faktickej ide k tej dlhovej brzde. Áno, blížime sa k momentu, kedy nebudú peniaze na diaľnice, ale blížime sa k momentu, kedy európske peniaze nebudú ani na školstvo, ani na ďalšie sektory. A teda ak by taká diskusia bola, tak určite by sme vnímali ako riziko toto, že keď sa otvorí, otvoria sa dvere k diaľniciam, tak, tak budú žiadať otvorenie dverí všetci. Pretože nielen do cesty treba investovať, aj do vzdelania, do zdravia a podobne. To je jedno riziko.
Druhé veľké riziko vidím v tom, že dnes sa nám nedarí efektívne napríklad stavať diaľnice. Vieme, že sú mnohé predražené. Čiže do tohto systému dávať ďalšie peniaze na dlh sa nám zdá ako riskantné. Tým nechcem povedať, že taká debata, debata nad dlhovou brzdou, ktorá má ešte iné problémy, technické, ktoré naozaj má význam minimálne prediskutovať, že nemôže byť, ale hovorím, že nejaké riziká vidíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 9:43 - 9:44 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som nebol v parlamente v 90. rokoch, ale pamätám si z médií, že tie diskusie vtedy vyzerali tak, že minister financií povedal, že peniaze sú obmedzené a poslanci žiadali viac a viac do každého sektora. Dokonca si pamätám, že jeden z ministrov vlády povedal, že keď nedostane dosť peňazí, tak sa postaví na čelo demonštrantov a príde pred Úrad vlády demonštrovať. Odvtedy sa tá diskusia posunula teda poriadne a, Miro Ivan, pán poslanec, myslím, že si ju posunul aj ty. Hovoril si za dopravu. Uviedol si projekty, ktoré, do ktorých investície sú efektívnejšie než iné investície, a dokonca si hovoril o tom, kde v sektore sa dá šetriť. Klobúk dole, oceňujem, želám ti, aby si si takého zvyky udržiaval a ďalej rozvíjal.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 17:56 - 17:58 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým trom autorom faktických poznámok.
Pánovi Hegerovi, jasne oceňujem, že podpora grafov, podpora grafov a že sú rôzne názory, asi by boli niektoré, ale veď na to sme tu, aby sme ich seriózne vydiskutovali, a to isté platí ako časť odpovede pánovi poslancovi Kamenickému. Súhlasím s tým, že grafy sú aj na to, že človek ukáže, že čo chce, ale pekne pri tých úrokových mierach sme sa dostali k tomu v súťaži, že nakoniec odznel celý obraz a posunuli sme v tej diskusii možno aj to poznanie ďalej, že odznelo tu, aj tie krajiny, ktoré sú na tom lepšie ako Slovensko, aj tie, ktoré sú na tom horšie, tak to má byť v tej súťaži, si myslím, že je užitočné.
Čo sa týka toho, že, že Čechom možno budú pri tom vyrovnanom rozpočte, ale prebytkovom chýbať peniaze na investície, no tak tam máme iný názor, my hovoríme, že najprv nech, nech sú tie investície, ktoré už existujú, nech sú efektívne, a potom uvidíme.
Neni tak, že máme už dnes niektoré neefektívne projekty a evidentne máme, a je to aj dokázané a už, už chceme ďalšie investície. A ďakujem aj teda pánovi Štarchoňovi za jeho príspevok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2016 17:30 - 17:52 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nepochybujem, že tí, čo ste ostali, tak ste ostali aj preto, že ste chceli vedieť viac podrobností o výsledkoch prieskumu Eurobarometer, takže prečítam kúsoček.
V roku 2012 označilo v prieskume Eurobarometer za jeden z dvoch najväčších problémov na Slovensku zdravotníctvo a sociálne istoty 20 % respondentov, v roku 2016 to bolo 36 % respondentov. Čiže v časoch, kedy rástli tie príjmy, to som ukazoval pred prestávkou, a neznižoval sa dostatočne dlh udržateľnými opatreniami, tak sme sa takto zhoršili. A pokiaľ ide o ten Health Consumer Powerhouse, tam v roku 2012 bolo Slovensko na 16. mieste spomedzi 34 krajín, v roku 2015 sme sa dostali na 24. miesto z 35 krajín, čiže za tri roky nás predbehli napríklad Chorvátsko, Estónsko, Slovinsko, Malta, Macedónsko, Česko nám veľmi ušlo, teraz je trináste, v roku 2012 sme boli vedľa neho, bolo pätnáste.
No a teraz zopár poznámok ku projektu Hodnota za peniaze, čo teda aj ja sa pridávam k tým, ktorí ho považujú za, za kľúčový projekt, za potencionálne jednu možno reformu dekády pre Slovensko.
Máme, my osobitne ako strana SaS máme záujem na tom projekte. My sme v 2015. mali v programe Agenda 2020, v ekonomickom programe časť o kľúčových indikátoroch výkonu, kde taktiež sme síce inými slovami, ale ideologicky sme mierili na to isté, ideovo teda na meranie efektívnosti vo verejnej správe. To znamená, dobre projekt začína, nemôže byť alebo nemal by byť až a veľkej kritike vystavený, ale, ale my teda budeme strážiť o rok, o dva, ako sa ten projekt bude vyvíjať. Teraz k nemu chcem povedať nasledovné.
Tie tri pilotné projekty, ktoré sa robili, nedopadli podľa môjho názoru rovnako. Najhoršie, suverénne najhoršie dopadla doprava. Veľký objem financií bol vyňatý z tejto časti projektu. Do záverečnej správy sa nedostali vôbec konkrétne opatrenia, pričom ešte v júni tím Hodnoty za peniaze tvrdil, že len na prevádzke za štyri roky môže byť ušetrené, ušetrených 500 mil. eur. Teda opatrenia, ktoré sa navrhujú v záverečnej správe, sú nemerateľné všetky, sú typu aktualizovať metodiku, preskúmať proces, preskúmať legislatívne možnosti a tak ďalej. Veľmi zle. Tu treba povedať, že napriek tomu, že tie ďalšie dve časti projektu dopadli podľa mňa oveľa lepšie. Pokiaľ toto ostane bez odozvy, či zo strany opozície, ale aj zo strany vlády, tak tá motivácia ostatných rezortov bude jednoducho taká, že keď to prešlo ministerstvu dopravy, takáto, povedal by som, až ignorácia potrieb projektu Hodnota za peniaze, tak to prejde každému a môže to byť teda nebezpečné z hľadiska budúcnosti tohto projektu.
Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tam je úmysel úplne jasne čitateľný. Tí na ministerstve zdravotníctva, ktorí spolupracovali s tímom, nepochybne majú záujem zefektívňovať ten sektor. Otvorili sa diskusii. Ale treba povedať, že tie ciele, ktoré v materiáli sú, sú skôr procesné než finálne. Pritom v zdravotníctve existujú indikátory kvality, ktoré by sa v tomto projekte dali využiť. Pod finálnym indikátorom napríklad kvality práce ministra financií vidím ukazovateľ ako výška deficitu, pod procesným počet vystúpení v rozprave v Národnej rade. Toto je ten rozdiel. A obávam sa, že v niektorých tých častiach, napr. v zdravotníctve, ktoré, hovorím, inak je celkom fajn, celkom dobre posúva veci dopredu, tak tých procesných cieľov je veľa namiesto finálnych. Napríklad je tam priemerný počet vydaných receptov na pacienta. No to ešte nehovorí veľa o tom, či viac receptov znamená zdravší pacient alebo, alebo naopak. Výška prevádzkových nákladov nemocníc, výška nákladov na lieky, jednotkové ceny na zobrazovacie vyšetrenia, priemerný počet rádiodiagnostických vyšetrení, podiel výdavkov nemocníc radených podľa DRG, nehovorím, že sú to zbytočné ukazovatele, ale sú procesné, nie sú finálne. A tie finálne sú kľúčové. To znamená odvrátiteľná úmrtnosť, reoperovanosť a podobne.
Pokiaľ ide o tú tretiu časť, informatizácia, tam podľa mňa je to najlepšia časť teda. Tam sú aj výsledkové ukazovatele, pomerne dobre vypichnuté, hoci u viacerých nie je jasná metodika, ako sa budú rátať, ako sa budú zbierať, takže, takže riziká sú aj tam. Viem si predstaviť okrem tých ukazovateľov DCIT, čo to na tom robia, tak vedia, čo to je. To nie je dôležité. Ale viem si predstaviť napríklad, že v jednom z návrhov zákonov, ktoré predkladala SaS, bolo, že existuje 150 unikátnych situácií, kde občan by nemusel prinášať a predkladať výpisy z obchodného alebo živnostenského registra, čiže iba raz by takúto informáciu štát dostal a už potom by sa to nemuselo opakovať. Tak napríklad toto je ukazovateľ finálny, ktorý by sa mal dosahovať v takomto projekte, a úspešnosť projektu a jeho efektívnosť by sa mala merať voči takémuto ukazovateľu. Ale opakujem, tá informatika je, vyzerá byť celkom dobre urobená aj z pohľadu opozičného poslanca.
Ešte k tej Hodnote za peniaze. V zásade by sme ani nemali tak uvažovať, že, že v budúcnosti, že rozdeľujeme svet na sektory, na kapitoly, ale na tie projekty, ktoré sú efektívne, ktoré nie sú. Viem, že to sa nedá dosiahnuť za rok, ale viem si predstaviť, že by ministerstvo financií vyčlenilo nejaké peniaze, mám s tým skúsenosti, cez tú VPS-ku, nejaké spoločné peniaze a tie potom proste rozdeľuje podľa toho, ako sú efektívne tie sektory, bez ohľadu na to, v ktorom to je sektore. A ak niekto bude mať opakovane neefektívne projekty, no tak kde je možné prichádzať s projektmi, kde jedno euro prinesie menej než jedno euro výsledkov? No tak pôjdu peniaze, nehovorím že všetky, viem, že to nie je jednoduché, ale momentálne ten stav je taký, že peniaze ostávajú v kapitolách, a s tým bude treba niečo asi v budúcnosti urobiť, lebo, lebo pokiaľ je to takto, tak tá motivácia zefektívňovať tie vlastné sektory nebude dostatočná.
Tiež sa chcem ešte opýtať, kým som u tej Hodnoty za peniaze, či sa ráta s tým, že bude tento tím alebo iný skúmať, ako sa prejavilo zvýšenie výdavkov napríklad na šport, lebo tam bol posun pomerne veľký, a tam by sa to malo dať zmerať, že čo to spravilo napríklad so športovaním detí. Podľa mňa by sa veľa ukázalo aj pre iné sektory, tak to je taká skôr otázka alebo námet. Dobre.
A tiež, tiež ešte jedna poznámka posledná k tej Hodnote za peniaze. Tiež možno by sa dalo, dala zmerať efektívnosť vytvorenia tých sektorových rád kvôli individuálnemu vzdelávaniu, kde zamestnávatelia a podnikatelia a manažéri budú hovoriť, čo sú potreby trhu práce, lepšie, než to hovorí trh práce. Tam by tiež nebolo zlé zmerať tú efektívnosť. Dobre.
Teraz ešte zopár vecí, ktoré ma zaujali na rozpočte a ktoré, si myslím, že, nieže myslím, ktoré považujem za také, ktoré sú v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita.
Znova rastú transfery do poľnohospodárstva, do priemyslu. Toto je počet zamestnancov v našom poľnohospodárstve od roku ’93 do roku 2013. Pozrite, aký je tam pokles. To nie je kvôli vstupu do Európskej únie alebo kvôli nejakému, nejakej chybe. Podobne, nie podobne, ale teda klesajúci trend má aj počet zamestnancov v priemysle dlhodobo. V ostatných rokoch sa tá úroveň stabilizovala. Rastie počet zamestnancov v tzv. vybraných trhových službách, to znamená, v tom ukazovateli sú také zamestnania ako ľudia v cestovných kanceláriách, účtovníci a podobne. Asi to cítime všetci, že to tak je s tou spoločnosťou, a asi si pamätáme všetci, že premiér minimálne od svojho druhého obdobia hovorí, že on to poľnohospodárstvo vráti tam, kde bolo, a že budeme mať chov zvierat na takých úrovniach, ako bol kedysi.
Teraz čo sa to deje v tej ekonomike vlastne? Zoberieme peniaze z tých sektorov, ktoré rastú, ktoré, ktoré sú perspektívne, ktoré ponúkajú džoby a lepšie platené džoby, a presúvame ich, teda zoberieme ich cez, cez dane a presúvame ich do sektorov, ktoré, ktoré nieže tento rok alebo po chybe nejakej vlády, ale ktoré proste dlhodobo klesajú, ich podiel na HDP klesá, ich podiel na zamestnanosti klesá. Vidíme to napríklad pekne v Spojených štátoch, kde teraz v poľnohospodárske robia 3 % ľudí, v 19. storočí to bolo 50 %, priemysel tiež sa mení, sú tam tiež snahy obrátiť to nejako späť. Nehovorím, že tieto sektory si nezaslúžia pomoc zo strany spoločnosti, ale tie dlhodobé trendy treba, povedal by som, liberálne akceptovať a nepriečiť sa im veľmi, lebo potom budeme mať džoby s nízkymi platmi a tak ďalej. Dobre. Čiže to bola taká jedna poznámka, ktorá mi pripadá ako dôležitá z hľadiska toho, aké priority má rozpočet a vláda a aké strana SaS.
Rozumiem aj tomu, že v tých sektoroch je veľmi veľa voličov, a aj tomu, že sú vytvárané veľkými firmami, čiže, čiže ak sa im dá dotácie, dotácia, veľkej firme, tak sa dá urobiť tlačovka a povedať, že vidíte, tu sme vytvorili 3-tisíc pracovných miest. To pri tých, pri tých účtovníkoch a cestovných kanceláriách sa nedá tak ľahko urobiť. Rozumiem tej motivácii, ale..., ale volá sa populizmus. Dobre.
Ďalšie, ďalší bod, keď už teda máme tu ministra financií, je decentralizácia, fiškálna decentralizácia verejnej správy. Podľa materiálov OECD Slovensko by mohlo zvýšením daňovej autonómnosti obcí a miest získať najviac spomedzi krajín OECD a ten impulz by bol podľa štúdie OECD obrovský. Nebudem tu ten graf ukazovať, ale, ale tá rezerva, rezerva u nás určite je a vidno to aj z toho, že, že sa stáva, že niektoré mestá a obce nie sú motivované priťahovať investorov, skôr naopak, ale sú priťahované, priťahovať premiéra. Sú motivované priťahovať premiéra, ktorý im dá možno dotácie, pretože, pretože ten dnešný systém rozdeľovania daní je taký, že zlý minister financií musí, musí tie dane vybrať, a tí dobrí starostovia ich potom rozdelia svojim voličom. A oni vyberajú daní minimum. Čiže tam by sa dala spraviť zmena tak, aby sa zvýšila tá autonómia obcí a miest tak, aby mali záujem, záujem priťahovať investorov na svoje územie. To, že to tak nie je, že je tam nejaká chyba, to je pekne vidno z toho, že kým štát dáva obrovské peniaze investorom potenciálnym, ktorí majú prísť na Slovensko, tak na lokálnej úrovni skôr majú investori potom problémy. Skôr lokálna úroveň žiada poplatky. Žiada poplatky. Aj teraz to tu máme. No tak niekde máme chybu v systéme, že máme také rozdielne motivácie na úrovni štátu a na úrovni obcí. Nehovorím, že to je len otázka tohtoročného rozpočtu alebo budúcoročného, ale, ale patrí to do okruhu, ktorý zaujíma aj ministra financií, preto to tu hovorím.
Zaujímavá vec, na ktorú som narazil pri príprave na rozpočet a ktorá tiež je v rozpore s dlhodobým programom SaS, je, že pomalý rast nezdaniteľného minima tichým, skrytým spôsobom zvyšuje zdaňovanie príjmov aj bez legislatívnych zmien. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Toto je graf, ktorý to ukazuje. Vyzerá hrozne, ja viem, ale popíšem ho. Na ixovej osi je výška zdaniteľného príjmu a vidíte, že ten najväčší kopec, najviac to efektívne zdanenie narástlo ľuďom s nízkym príjmom. Tak sa správa, tak vyzerá tá situácia, kedy, kedy to nezdaniteľné minimum sa akoby nevalorizuje, a možnože aj v tom máme časť problému, že nevieme získať nekvalifikovanú pracovnú silu z vlastných zdrojov, že ľuďom sa oplatí viac nerobiť, než robiť, tým s nízkymi príjmami, lebo toto sa im tam deje. A to, že nám chýba na prvom mieste nekvalifikovaná pracovná sila, nie kvalifikovaná, je vidno napríklad z čísiel ÚPSVaR-u, ktorý pekne publikuje štatistiky o tom, koľko cudzincov prišlo a s akou kvalifikáciou, a je na tom vidno, že najviac prichádzajú cudzinci do džobov pomocný pracovník - nekvalifikovaná pracovná sila. Toto, takíto prichádzajú zo zahraničia najviac. Potom sú tam aj nejakí operátori CNC strojov, ale, ale tí zas, tí, tiež si myslím, že chýbajú z dôvodov, o ktorých sa u nás veľmi nehovorí. To znamená, hlavne z toho dôvodu, že, že majú trojnásobný plat v Nemecku. Dobre.
No ešte som tu mal nejaké grafy, ktoré, myslím, že ukázali rečníci predo mnou. A takže mierim k záveru. No nebojte sa. A vari len ten a teraz si uvedomujem, že aj o tom sa už hovorilo. Povedal som niekoľko skupín argumentov alebo poznámok k tomu, čo, čo by som očakával od ministra financií, a jedna z tých vecí je, že, že keď sa pozrieme na porovnania, ja som o nich pred prestávkou hovoril, ako rástli dlhy v niektorých krajinách Európskej únie alebo eurozóny, tak vidíme, že, že sú tam veľké rozdiely, a, a Slovensko je akcionárom Európskej únie aj eurozóny, jej súčasťou. Tak si myslím, že také kroky, ako je napríklad kupovanie dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky alebo zadlžovanie sa krajín aj v dobrých časoch - a pomerne razantné zadlžovanie sa niektorých krajín v dobrých časoch od roku 2012 do roku 2015 - je témou na teda hlasnú kritiku zo strany Slovenska, a že by mala odznievať. Zrejme nejaká odznieva, ale, ale uvítal by som razantnejšiu kritiku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2016 16:48 - 17:02 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nech sa páči, moje názory k rozpočtu a súvisiacim témam, pokúsim sa vyhnúť tým častiam mojej prezentácie, ktoré, ktorých sa dotkli rečníci, ktorí už hovorili. Boli to, v oboch prípadoch teda nejaká časť bola spoločná.
No, začnem tým, čo som hovoril na výbore, že rozpočet je nejaké zrkadlo ekonomiky, a nielen ekonomiky, ale spoločnosti ako celku. Rozdelím teda poznámky k tomu zrkadlu samotnému, či dobre zobrazuje, a potom k tomu obrazu, čo vidíme v zrkadle.
Takže k zrkadlu. K transparentnosti chcem uviesť a rozum tiež hovorí, pán minister sa bude nudiť aj pán predseda výboru, no ale tak nie všetci tam boli. To, že sa prestal rozpočet zverejňovať k 15. augustu, nie je hrôzostrašné, ale to, že nie je žiadny termín, vnímam ako problém, tým sa ruší pripomienkové konanie, a keďže tá legislatíva je taká, že, že pravidlá legislatívneho procesu sa nevzťahujú na tvorbu rozpočtu, tak ten rozpočet môže pri neserióznom konaní prísť do parlamentu prakticky bez diskusie. Toto nevnímam ako, ako niečo, čo by malo tak navždy ostať.
A potom mám ešte druhú poznámku k transparentnosti, a síce už niekoľko rokov som rozmýšľal nad tým, že ako by mal ten rozpočet vyzerať, aby bol bližšie k občanovi. Ja neviem, videl som v novinách vo Veľkej Británii, že keď prijímali rozpočet, tak tam boli také jednoduché informácie. Naďabil som na textík, ktorý zrejme popisuje projekt organizácie, ktorá spolupracuje s ministerstvom financií, a ten textík je celkom dobrý, takže ja z neho prečítam a skončím otázkou na, na pána ministra.
Text popisujúci alebo časť textu popisujúceho ten projekt, o ktorom hovorím, znie takto:
"Cieľom je zverejňovať špecifický okruh rozpočtových údajov za všetky subjekty verejnej správy. Ďalej systém by umožňoval vyhľadávanie rozpočtov podľa identifikačných údajov, organizácií, subjektov, IČO, názov, ako aj parametrov rozpočtov, napr. výška mzdových výdavkov, rozpočty obcí a VÚC sú zobrazené a v súčasnosti iba na sumárnych úrovniach. V tomto systéme má ministerstvo financií k dispozícii schválené rozpočty pre obce a VÚC spolu s úpravami a skutočnosťami.
Zámerom je zobrazovať aj rozpočty obcí a VÚC, čo by viedlo k väčšej transparentnosti rozpočtu a v súvislosti s rozvojom moderných prvkov webového dizajnu v zásade možnosti rozšírenia vizualizácie rozpočtových dát obsiahnutých v rámci interaktívneho rozpočtového portálu. Odborným, ako aj laickým užívateľom by bolo vhodné poskytnúť prehľadné, užívateľsky prívetivé aj intuitívne grafické zobrazenie rozpočtových údajov."
No, pokračuje to ďalej, ten text je proste podľa mňa veľmi dobrý, a tak by mal rozpočet vyzerať, aby bol transparentný. Mal byť interaktívny, užívateľsky príjemný. Chcem sa teda opýtať na, na webe som našiel, že, že ide o nejaký projekt v hodnote asi 13 mil. eur. Chcem sa teda pána ministra opýtať, ako to s ním vyzerá, či sa, či, či sa spustí takáto vec v dohľadnom čase.
K tej časti debaty, ktorá sa týkala posunu plnenia sľubov týkajúcich sa napr. vyrovnaného rozpočtu alebo znižovania dlhu. Ja sa pridávam k tomu, že tie sľuby boli tlačené dopredu a že teda sa dokonca, povedal by som, že až štandardne sa menili v čase. Napríklad vidíme, že sľub o vyrovnanom rozpočte sa posunul zo ’17. na ’19. rok. V 2016. sa očakáva nárast hrubého dlhu dokonca vplyvom rozpočtového deficitu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Odhad dlhu na tento rok bol pôvodne 52,1 %, teraz už je 53,5. Čiže ja myslím, že to je dosť neodškriepiteľné, že sa tie sľuby posúvali. Dokonca prvý sľub, že v 2017. bude vyrovnaný rozpočet, bol v 2014. Teraz tuná na ’17. vyzerá 1,29. NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovoria, odhadujú, že by to mohlo byť 1,6, ale to nechcem teraz vťahovať do debaty o plnení sľubov, čiže myslím si, že to bolo celkom legitímne od pána Hegera, že hovoril, že nie celkom sa splnili sľuby.
Pokiaľ ide o tie reakcie, že trhy rozhodujú nakoniec – nie poslanci opozície – o tom, aká je dôvera vo vládu, tak pozeral som si ECB-čku, ktorá zverejňuje interest rates desaťročných dlhopisov, čiže úrokové miery. A dobre, hovorili ste možno o päťročných, ale hovorilo sa aj o dôvere vo vládu a prečítam vám krajiny, ktoré majú nižšie úrokové miery než Slovenská republika, a je to údaj za október: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Fínsko, to sú krajiny eurozóny. A mimo eurozónu je to napríklad Česko, Dánsko alebo Švédsko. A to tiež, musím povedať, že, že použijem ten istý disclaimer ako pán Eduard Heger, že jasné, že toto je pohľad opozičného poslanca, jasné, že sú tam krajiny, ktoré majú oveľa, oveľa drahšie požičiavanie, napr. Grécko za 8,33 %, tak nepochybne. Len hovorím, že trhy aj takýto uhol pohľadu majú. A teda možno sme si mohli požičiavať lacnejšie, keď si Česko požičiava lacnejšie. (Ruch v sále.)
Stále platí, ešte k tej konsolidácii, stále platí, že dlh je na historických maximách, že, že je to vďaka využívaniu jednorazových opatrení, ako napríklad čerpanie peňazí z II. piliera, to je stále pravda, že rozpočtový cieľ na rok 2017 bol revidovaný päťkrát. (Ruch v sále.)
A teda môj záver je okrem tej dôveryhodnosti, keďže prijímanie rozpočtu je opakovaná hra, čiže neplnenie sľubov má dopad na dôveryhodnosť. Nehovorím, že jedno porušenie je osudový hriech, ale keď je to opakované, tak to nejaké náklady musí mať. Čo chcem ešte k tomuto povedať je, že, že čím je dlh vyšší a čím dlhšie sa udržiava v súčasnej situácii, tým viac... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Kolegovia, kolegyne, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.
Ďakujem pekne.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
... tým viac, a to hovorím teraz ako poslanec za SaS, za stranu s liberálnym ekonomickým programom, tým viac vyhráva etatistická predstava sveta. Z toho dôvodu, že štát si berie peniaze, požičiava si, rozdeľuje ich čoraz viac on a nie, nie trh. Ten by, ten by ich rozdeľoval v prípade, že by k deficitu dochádzalo znižovaním daní. No a, samozrejme, ten dlh v budúcnosti bude musieť niekto zaplatiť, a to, a to z daní, čiže predpoklad je, že nebudú môcť klesať tak, ako by mohli bez neho.
Ďalšia výtka je, že, a tá je asi taká hlavná, ukážem grafy, keďže, keď tomu dobre rozumiem, v dôsledku prezidentovho veta ešte môžeme grafy ukazovať v parlamente. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Nárast príjmov verejnej správy za roky 2012 až ’15, v Poľsku to bolo 0 %, v európskej dvadsaťosmičke 0,4 %, v Nemecku 0,5, v Česku 3,7, v Maďarsku 5,2, Slovensko 18 %. Úplne neporovnateľný nárast príjmov verejnej správy. Pán minister môže povedať, že no dobre, ale my sme začínali z nižšej úrovne. Bola to nižšia úroveň, ale treba povedať, že, že boli sme na 27. mieste, keď sa dostala k moci prvá vláda Roberta Fica, teraz už sme asi na 15., z hľadiska podielu príjmov verejnej financií na HDP sme predbehli Česko aj Poľsko, a teda posúvame sa hore a budeme sa posúvať podľa toho, ako vyzerá rozpočet na ďalší rok.
Čiže príjmy obrovské, nárast príjmov obrovský. Súčasne dlh verejnej správy rástol takto. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) A tu mám obdobie 2006 až 2015. V4 plus 20 %, v tom období bola kríza, takže jasné, že tie nárasty boli pomerne razantné, Rakúsko 29 %, priemer eurozóny 35 %, priemer EÚ 28,41, Slovensko 72 %.
Znova môže mať prekladateľ tú istú námietku, že my sme začínali z nižšej úrovne. No dobre, ale ten trend je taký, že, že dlh sa zvýšil v dôsledku konania rôznych vlád, aj to beriem, ale zvýšil, ale zvýšil. A znižuje sa veľmi pomaly aj to opatreniami jednorazovými. (Ruch v sále.)
Súčasne platí, a toto je kľúčová vec, viac peňazí sa vyberá a neznižujeme dlh, neznižovali sme dane a súčasne platí, že v prieskumoch, ako je Eurobarometer alebo Health Consumer Powerhouse, ľudia hovoria – a pri Health Consumer Powerhouse to ukazujú aj tvrdšie dáta –, že sa nám zhoršuje výkon napríklad v zdravotníctve. Čiže viac peňazí, menej na zníženie dlhu a neprejavujú sa vo výsledkoch sektorov, ktoré sú financované z verejných financií. Viď Eurobarometer, ktorý hovorí nielen o zdravotníctve, ale aj o iných sektoroch. (Neutíchajúci ruch v sále.) Dobre. Neviem či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, práve som vás chcela prerušiť kvôli hlasovaniu. Chcem sa opýtať, či to máte ešte dlhšie, alebo prerušíme.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Privítal by som, že sa preruší, áno.
Skryt prepis