Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Keďže môžem, tak zareagujem na pána Pčolinského. Ponziho schéma sa bezpečne dá identifikovať. Národná banka Slovenska s tým má svoje skúsenosti, viď napríklad jej analýzy fungovania Devín banky.
Filozoficky chcem povedať, že sprostredkovatelia sú ľudia, ktorí spájajú klienta s poskytovateľom úveru alebo poistenia, tí finanční sprostredkovatelia. A takýchto sprostredkovateľov máme v ekonomike veľmi veľa. Už som tu spomínal, je to napríklad obchod. Ja uznávam, že, a veľa som čítal a veľa som počul o tom, že sú chyby v tomto sektore, ako aj v mnohých iných. Tvrdím ale, že tento zákon ich nepomôže poriadne vyriešiť.
A keď sa hovorilo o motivácii, mám tak trocha pocit, že tá motivácia vychádza z toho, ako občas sa stane aj napríklad u farmárov, že by boli radi, keby ten susediaci trh bol nejak veľmi zaregulovaný, a veria, že tým pádom prídu peniaze do ich sektora a že teda vlastne ten obchod by ani veľmi nemal, to sprostredkovanie by nemalo fungovať. Najlepšie by bolo keby výrobok sa predal priamo spotrebiteľovi. A povyhadzujme všetkých tých reklamných mágov a veľkoobchodníkov a maloobchodníkov a sprostredkovateľov, lebo tí len vykorisťujú ten vzťah medzi výrobcom topánok a potom tým spotrebiteľom.
No, však bol aj taký systém na svete, ale veľmi sa neuplatnil. Ukazuje sa, že aj tí obchodníci, aj tí sprostredkovatelia, aj tá reklama má nejakú funkciu.
A ak ministerstvo verí, že tento segment totálne alebo veľmi zlyháva, tak malo predložiť analýzu, ktorá to hovorí, ktorá hovorí, že sprostredkovatelia robia zle v tom sprostredkovaní. A ja skôr vidím, že správa NBS o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 hovorí, že podiel finančného sprostredkovania pri úveroch na bývanie v roku 2017 rástol až na 61 % produkcie. To tu vidím, že ako je možné, že tam je nárast. Čo sú všetci na tom trhu, tí účastníci uvažujú zle, že sa obracajú na tých sprostredkovateľov viac? Mne to ukazuje, že tí sprostredkovatelia im pomáhajú nájsť si, nájsť si lepšie, lepšie v tomto prípade úvery. A tiež platí, že koncentrácia na trhu v prospech najväčších finančných agentov sa znižovala, štvorica najväčších spoločností poklesla, ich podiel poklesol na trhu z júna 2016 do decembra 2017 z 28 na 14 %, čiže ešte aj tá súťaž je tam, nevzniká tam nejaká monopolná renta, nedochádza k nejakej koncentrácii, nezdá sa, že by takýto typ zlyhania ten trh sa, poznačoval.
Teraz pôjdem až, toto boli skôr také reakcie na to, čo tu odznelo. Teraz pôjdem podľa štruktúry toho materiálu.
Čiže materiál, si povedal tie tri ciele: zvýšenie transparentnosti, regulácia odmien a regulácia stanovenia odkupnej hodnoty. Ja už som spomínal vo faktickej, že teda, no, nie je to, je to taká úradničina. Nehovorím, že minister financií to takto hovorí, ale je to úradničina povedať, že cieľom je regulácia odmien a cieľom je regulácia stanovenia odkupnej hodnoty. Dobré by bolo, keby materiály mali na úvod napísaný ten ozajstný cieľ, ktorý sledujú. Predsa nie je možné, aby ani extraľavicová vláda mala za cieľ všetko zregulovať. Nechce sa mi tomu veriť.
K tej transparentnosti tiež si myslím, že áno, áno, dobre identifikovaný problém, informačná asymetria na tomto trhu. Ale tiež patrím k tým, ktorí hovoria, že narastie počet formulárov a tie informácie sa môžu zneprehľadniť až tak, že tento krok bude vyznievať kontraproduktívne. Mne osobne sa páči to RPMN úverov, takéto nejaké čísličko, nejaký takýto benchmarking keby sa podarilo vyvinúť, bolo by to, myslím si, že riešenie na to zníženie informačnej asymetrie. Možno do druhého čítanie, čiže nejaký, áno, benchmarking nákladovosti.
Potom ešte k tej transparentnosti. Chcem povedať, že z MPK, možno budete kritizovať, že si vyberám z MPK niečo, ale Krajský súd Prešov sa ozval, že sa vypúšťa zverejňovanie prvostupňových rozhodnutí NBS vo veci ochrany spotrebiteľa. A mne sa to páči, že sa ozval. A páči sa mi aj jeho zdôvodnenie, že sa zníži osveta, že je dobré, keď spoločnosť vie, čo si myslí regulátor už na základe toho prvého, prvostupňového rozhodnutia.
Ďalej, rozširuje sa okruh prispievateľov ročných príspevkov o poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania. Čiže aj tí budú platiť NBS-ke sumu, ktorú určí NBS-ka. Mňa vzhľadom na minulosť moju vždy už, asi do smrti, bude viac zaujímať, nie koľko hodín sa odučí, ale čo sa naučia. Čiže potešilo by ma viac nie peniaze za vzdelávanie a vzdelávanie ako povinnosť, ale otestovanie, či tí ľudia niečo vedia. Nech si to NBS-ka otestuje, nie nech sa platí vzdelávanie a takýmto spôsobom sa môže celá tá regulácia predražiť. A na konci nemusí byť lepšie vzdelaný sprostredkovateľ a kvalitnejší, ale len sprostredkovateľ, ktorý viac zaplatil za nejaké vzdelávanie.
Teraz k tej regulácii odmien. Museli by sme vedieť, že to má pozitívny dopad na spotrebiteľov. A to nevieme, lebo takáto regula; takáto analýza neprišla a skôr teda, ako som hovoril, tie správy, tá správa NBS-ky o vývoji na finančnom trhu skôr prináša pozitívne správy o tom segmente. Počujeme tu anekdotické informácie o tom, že tu to bolo zlé a tamten zbohatol, no ale tak na serióznu reguláciu by nám to podľa mňa nemalo stačiť. A hovorím, potom, potom keď to preženiem, tak ak zaregulujeme tento segment trhu, tak prečo potom nie aj, aj nejaký maloobchod alebo nejakú reklamu. A tiež sa pýtam, či banky si a poisťovne si nevedia so sprostredkovateľmi dohodnúť správne odmeny.
No a k tej tretej časti, čiže regulácia odkupnej hodnoty. Niežeby som sa hádzal o zem, keď takého, najmä keď vidím, že ona sa menila. Na začiatku bola vysoká a teraz klesla na tých 50 % v prvom roku. Ale, ale vymyslel som si taký príklad. Každý príklad pokrivkáva, ale mohli by sme nariadiť, že aj autá budú mať odkupnú hodnotu, že keď si kúpim nové auto, tak, ja neviem, po pol roku ho môžem vrátiť a musí mi ten predajca dať, ja neviem, 90 % ceny. Dobre, môžme takéto niečo urobiť, nakoniec nie je to úplne neexistujúca praktika. Európska únia takto reguluje predaj výrobkov cez internet a, ja neviem, cez esemesky a tak. No ale uvedomme si, že týmto sa prenášajú náklady, zarobí na tom ten človek, ktorý naozaj vráti to auto a je to preňho výhodné, ale ono sa zvyšujú náklady tej distribúcie a tie sa prenesú na ostatných. Čiže pozor na to, zvyšujeme tým náklady distribúcie, a teda celej ekonomiky.
Potom tu sú, v MPK sa často hovorilo, že je tam nejednoznačne vyjadrené, ako sa má postupovať pri výpočte odkupnej hodnoty. Konkrétne ale v zákone je, že 50 % zaplateného...
Môžem poprosiť ešte dve minúty? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár Béla, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Nech sa páči.
Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Ďakujem pekne všetkým.
... 50 % zaplateného poistného v prvom roku trvania poistnej zmluvy zníženého o poistné na krytie rizika. Pozeral som to s mojimi kolegami asistentami, matematikármi, máte to tam práveže dobre, ale predsa len veľa, veľa subjektov v MPK to nepochopilo a keďže to veľa subjektov nepochopilo a právnici mi kedysi hovorili, že právo má byť aj zrozumiteľné, tak sa prihováram za to, aby to tam bolo jednoznačnejšie vysvetlené.
A ešte by som chcel požiadať o to, či by sa dala predložiť nejaká štatistika tých predčasných nevýhodných prestupov. Pretože ja zase, načítal som si tiež niečo k tomu a vraj tá praktika má klesajúci, výrazne klesajúci trend. Tak by som chcel vedieť, že či sa nerieši niečo, čo už z trhu odchádza.
A ešte k tomu odkupnému, posledná poznámka. No samozrejme, mne by sa viac páčilo, aby to odkupné bolo súčasťou ponuky a v súťaži aby sa ukázalo, napríklad v prípade toho automobilu, niekto, nejaká firma bude ponúkať možnosť odkupu po nejakom čase, nejaká firma v tejto oblasti to bude ponúkať, nejaká nebude ponúkať a ten spotrebiteľ si sám vyberie, ak dostane povinne jednoduchú informáciu o výške a existencii odkupného, no tak si vyberie ten produkt, ktorý mu takéto niečo umožňuje. Toto mi je bližšie, ale rozumiem, že vláda má legitímne o niečo bližšie k väčšej regulácii, takže bude si držať asi, asi túto svoju pozíciu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a za to, že ste mi odsúhlasili a niekto aj navrhol predĺženie vystúpenia v rozprave. Dovidenia.
