Dobrý podvečer. Nejdem povedať nič nové veľmi, ale z iného uhla vypichnem pár vecí. Predtým ešte ale poviem, že osobne ma veľmi teší ten ťah na pretláčanie efektívnosti v slovenskej ekonomike a v slovenskej verejnej správe.
Zdá sa, že NKÚ týmto ťahom ide a týmto smerom ide a ešte chcem povedať, že možnože sa to niekomu vo vládnej koalícii môže zdať aj trocha nepríjemné, ale takto má fungovať spoločnosť, že existujú nezávislé orgány, ktoré aj kritizujú ako RRZ a ako napríklad NKÚ. Ak takto nefunguje spoločnosť, tak funguje chaoticky a ono ten nesúhlas verejnosti nejako vybuble. Tu v tej správe buble civilizovaným spôsobom. Nie tak, že by sa muselo premiérovi snívať o dlažobných kockách a podobne. Čiže pokiaľ by náhodou niekto uvažoval o tom, že kritikom treba napríklad znížiť rozpočet, tak uvažuje určite zle.
Teraz k tým bodom, ktoré by som chcel vypichnúť. Soňa Gaborčáková mi zobrala ten REPAS. To je strašne dôležitá vec a mimoriadne dobre trafená reakcia aj teda zo strany NKÚ a mimoriadne dobre to bolo vybrané Soňou Gaborčákovou, lebo tam sa krásne hovorí, že nemeriame efektívnosť. Tie projekty, ktoré pýtajú peniaze, a to je jeden sektor za druhým, vzdelávanie, výskum, agrosektor, zdravotníctvo pýtajú peniaze a nevedia dobre povedať prečo a ani neprídu s tými ukazovateľmi, ktoré by sa dali merať, aby sme vedeli dostať z jedného eura čo najviac. A tuto to bolo krásne vidno na tom projekte REPAS. A ten pohľad, ktorý chcem v tomto vystúpení zdôrazniť, je, že nie všetky a možno ani nie tie najdôležitejšie závery správy smerujú k trestným oznámeniam a k tomu, aby tiekla krv, ale k systémovým zmenám a tie sú možno ešte dôležitejšie. Spomeňme si na NDR, NSR, rovnakí Nemci, jedni mali dobrý systém, druhí zlý a aký to bol rozdiel. Čiže tuto sa dajú robiť systémové zmeny aj s tým meraním. Toto, toto je vec, ktorú máme v rukách aj my ako poslanci Národnej rady a môžme meniť systém. To isté platí o druhej poznámke, citujem: "V kontrolovanom období absentoval na Najvyššom súde systém hodnotenia sudcov.". Tak taká strašná vec, aké naše, no strašná vec, ako je súdnictvo tak často kritizované zvnútra, zvonku, pomalé súdnictvo a nie je kontrola, nie je systém hodnotenia sudcov. Strašná vec teraz nemyslím, že všetci sudcovia súdia zle, ale tak často kritizovaná vec a teda takmer v každom rebríčku, keď sa hodnotí napríklad podnikateľské prostredie, tak súdnictvo tam vychádza zle. Čiže to som teda až prekvapený, že takáto vec absentuje a toto je tiež niečo, čo sa dá systémovo napraviť.
To isté platí vlastne o tom, že veľa sa u nás hovorilo, že chýbajú kapacity v materských školách. Potom jasné, že máme problémy s demografiou, lebo, lebo chýbajú kapacity. Tak isto NKÚ tomu venuje odsek. Vychádza tam, že investície, ktoré sa urobili, pomohli prijať 17 detí do materských škôl, bude ich asi viac, no ale, ale zatiaľ 17, nemyslím si, že je to systémové opatrenie. Ak naozaj sme presvedčení, a ja som presvedčený, že predškolská, predškolská výchova má vysokú návratnosť investícií, no tak uvažujme o tom, že sa zvýši dotácia na jedno dieťa a nie tak, že sa vyberie zopár obcí, kde sa starostom dajú peniaze na to, aby si vybudovali novú škôlku alebo aby zväčšili tú starú, ale riešme to tiež systémovým spôsobom.
No a ďalšia poznámka sa týka tak isto už spomenutých hydromeliorácií. Správa NKÚ hovorí, že pri dosahovaní ročnej straty 6 až 7 miliónov eur je možné v strednodobom horizonte očakávať, že vykážu záporné vlastné imanie, no tak tiež z hľadiska systémového, z hľadiska systémového prístupu k štátnemu vlastníctvu ak niečo nevieme riadiť, riadiť efektívne, no tak to potom neriaďme. Dokedy budeme čakať? Až to bude mať hodnotu, keď sa to bude dať predať s tým, že ešte budeme musieť dotovať, tak ako sa to stalo kedysi v prípade našich bánk so zlými úvermi?
No a potom na záver tu mám takú otázočku. Dobre, že sa správa zaoberá aj vzdelávaním. Mne sa teda páči štúdia Educations at a Glance OECD, kde majú ukazovateľ vnútorné výnosové percento Internal rate of return a tam je krásne napísané jedno euro investované do stredného školstva, do vysokého školstva, zo súkromných zdrojov, z verejných zdrojov, koľko prinesie, koľko prinesie tým zdrojom späť, buď spoločnosti alebo súkromníkovi. Tak ja viem, že to je náročné aj metodicky, ale predsa len to know-how OECD má a potom je to náročné aj z hľadiska dát, to by bolo, bolo by treba spojiť nejaké databázy. No a dobre, aj tak sa pýtam, že či NKÚ neuvažuje aj týmto smerom a či to nepovažuje za, za nejakú možno nie otázku budúceho týždňa ale budúcich rokov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
